Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/10/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici,

so sídlom Partizánska cesta č. 1, 975 62 Banská Bystrica, proti ţalovanej: Správa katastra

Zvolen so sídlom Študentská č. 12. 960 01 Zvolen, za účasti: 1/ Ing. arch. M., nar. X., bytom

Ľ., zast.: JUDr. P., advokátom z Advokátskej kancelárie so sídlom H., 2/ S., s.r.o., N., zast.

advokátskou spoločnosťou U., s.r.o. so sídlom N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie ţalovanej a zúčastnených osôb 1/ a 2/

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. októbra 2010 č. k.

78, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 13. októbra 2010 č. k. -78 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Ţalovanému, Ing. arch. M., Z. a obchodnej spoločnosti S., s.r.o., Z. právo na náhradu

trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Konanie na správnom orgáne

Ţalovaná vyznačila dňa 04.04.2008 rozhodnutie č.: V 731/2008, ktorým povolil

v zmysle podaného návrhu vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. X.

na I.. poschodí bytového domu č. X. a spoluvlastníckeho podielu na P. v zmysle zmluvy

o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 05.03.2008 medzi obchodnou spoločnosťou S. s.r.o.

ako predávajúcim a Ing. arch. M. ako kupujúcou.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte rozsudku len „

Z.z.“) rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu

konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Ia.

Protest prokurátora

Proti rozhodnutiu ţalovanej č.: V 731/2008 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry

protest sp. zn. Kd 156/09 z 24.02.2009, v ktorom poukázala na povinnosti vyplývajúce

zo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej na účely tohto

rozsudku len „“).

Podľa prokurátorky je nutné k zmluve o prevode bytu priloţiť špecifické a obligatórne

prílohy ustanovené v Preto bolo k zmluve potrebné najmä

priloţiť

1. vyhlásenie predsedu spoločenstva (resp. správcu) o neexistencii nedoplatkov

s uţívaním bytu a s tvorbou fondu prevádzky,

2. vyhlásenie predsedu spoločenstva (resp. správcu) o neexistencii nedoplatkov

na nájomnom a na plneniach spojených s uţívaním bytu a spoločných priestorov.

Podľa v znení platnom ku dňu uzavretia citovanej

zmluvy prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva

nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov

3

a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách

za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky,

údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod

vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo

zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom,

že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom

a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

Avšak prokurátorka s poukazom na ochranný charakter

Z.z. namietala, ţe k zmluve z 05.03.2008 nebolo pripojené vyhlásenie spoločenstva,

ţe vlastník bytu (obchodná spoločnosť S. s.r.o.) nemá ţiadne nedoplatky. K zmluve bolo

pripojené iba nejasné vyhlásenie podľa § 5 ods. 2 druhej vety s tým, ţe neobsahovalo

náleţitosti poţadované uvedeným ustanovením. Preto táto zmluva podľa prokurátorky

predstavovala nespôsobilú – vkladu neschopnú listinu.

Podľa v hore uvedenom znení byt, ktorého nájomcom

je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto

nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté

predkupné právo spoluvlastníka domu.

Zákonné obmedzenie vlastníckeho práva uvedené v

je kogentné a vlastník ho musí pri nakladaní s nehnuteľnosťou rešpektovať. Jeho

nerešpektovanie podľa protestu predstavuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39

.

Ďalej prokurátorka v proteste poukázala na to, ţe ţalovaná postupovala aj v rozpore

s a a neodstránila inú zrejmú nesprávnosť, tzn. rozpor

medzi označením nehnuteľnosti v zmluve a skutočnou realitou.

Podľa platného v čase povolenia vkladu na zápis

práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo

v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina

bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

4

Podľa v citovanom znení platí, že ak písomné

vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní

alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne

ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu,

kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu

na opravu, prípadne na doplnenie.

O podanom proteste, nakoľko ţalovaná nemienila protestu vyhovieť, Katastrálny úrad

v Banskej Bystrici rozhodol pod č. dňa 06.04.2010 tak, ţe protestu prokurátorky

nevyhovel.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal ţalobu zo dňa 17. júna 2010.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu

predchádzajúci postup v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a po preskúmaní veci

a postupu správneho orgánu dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Potom, čo krajský súd zrekapituloval skutkový stav zistený z pripojeného

administratívneho spisu, sa vyrovnal s námietkami smerujúcimi proti aktívnej legitimácii

ţalobcu. S odkazom na ust. o prokuratúre,

písm. b) a vyslovil nasledujúce názor:

„Vzhľadom k tomu že prokurátor nemal možnosť proti rozhodnutiu o proteste

prokurátora sa odvolať, prokurátor správne postupoval, keď žalobu podal proti rozhodnutiu

Správy katastra vo Zvolene o povolení vkladu, ktorým sa rozhodovalo o právach alebo

právom chránených záujmoch fyzických alebo právnických osôb.“

5

Ďalej s poukazom na ust. a zák. , aţ 3,

, a krajský súd zdôraznil, ţe obmedzenie

vlastníka vo vzťahu k bytom v bytovom dome v zmysle je vo verejnom

záujme na zabezpečenie ústavného práva na bývanie.

Obmedzenie vlastníka bytového domu podľa

sa podľa krajského súdu viaţe ku všetkým bytom v bytovom dome bez rozdielu. Potom

zo strany ţalovanej došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, hoci v liste vlastníctva

bol byt riadne zapísaný na I.. poschodí. Podľa krajského súdu, povinnosťou ţalovanej bolo

odstrániť vady v predmete kúpy, pričom mala pri povolení vkladu vychádzať z kúpnej zmluvy

a z návrhu na vklad. Ak tak ţalovaná nespravila, jeho postup krajský súd označil

ako rozporný so zákonom.

III.

Odvolanie zúčastnenej osoby 1/ a 2/

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.11.2010 (č. l. 87) zúčastnená osoba 1/ navrhla

zmeniť napadnutý rozsudok z dôvodov podľa , postupom podľa

veta posledná a tak, ţe ţalobu Najvyšší súd Slovenskej

republiky zamietne.

Predovšetkým zdôraznila nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu.

V súvislosti s výkladom ustanovenia krajským

súdom citovala nasledujúce závery z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. 51/2005: „Katastrálny zákon umožňuje správe katastra podľa § 42 ods. 4 opraviť len chyby

v písaní, počítaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti. Inak v zmysle zákonnej povinnosti uloženej

mu ustanovením § 31 katastrálneho zákona skúma okrem iného platnosť zmluvy a v súvislosti

s ňou aj platnosť udelených splnomocnení. Obsah relevantných listín pritom posudzuje

a vykladá v súlade s interpretačnými pravidlami výkladu vôle účastníka formulovanými v § 35

ods. 2 a 3 . Pri vzniku pochybnosti o obsahu právneho úkonu treba

ich odstrániť výkladom – gramatickým, logickým, systematickým – pritom je potrebné

6

porovnávaním výsledkov viac druhov výkladov odstrániť vzniknuté rozpory. Ani výkladom

nemožno odstrániť vady prejavu vôle majúce za následok neplatnosť právneho úkonu.“

Ďalej uviedla, ţe nakoľko sa v zmysle zauţívanej praxe 1. nadzemné podlaţie

označuje ako prízemie, 2. nadzemné podlaţie ako prvé poschodie a 3. nadzemné podlaţie

ako druhé poschodie, potom je viac ako pravdepodobné, ţe z tohto dôvodu mohlo dôjsť

k moţnému pochybeniu pri označení poschodia, na ktorom sa predmetný byt č. X. nachádza.

Vzhľadom na skutočnosť uvedenú vo vyhlásení, ţe nájomca nemal ţiadne nedoplatky,

je podľa názoru Ing. arch. M. pre vkladové konanie dostačujúce, a to aj napriek tomu, ţe

nájomca nebol presne definovaný osobnými údajmi.

Záverom poukázala na ustanovenie , ktoré ustanovuje,

ţe prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) dbá o to, aby práva nadobudnuté

v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.12.2010 (č. l. 92) zúčastnená osoba 2/ navrhla

alebo podľa ust. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie, alebo postupom podľa ust. rozsudok krajského súdu zmenil

tak, ţe ţalobu ţalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaţe ţalovaného nahradiť trovy konania

v sume 454,95 € a 151,65 €.

Svoje odvolanie spoločnosť S., s.r.o. Z. odôvodnila tým, ţe

1. v konaní došlo k vadám uvedeným v (odvolací dôvod podľa ust.

ods. 2 písm. a) ), a to tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

(ust. ), a

2. ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. ), a

3. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(odvolací dôvod podľa ust. ).

Predovšetkým nesúhlasila s výkladom , nakoľko

nemoţno vlastníka bytu nútiť k tomu, aby previedol byt do vlastníctva nájomcu, ktorý navyše

7

nadobudnutie tohto bytu podmieňuje uplatnením pravidiel regulovanej ceny. Takýto výklad

by popieral jednu zo základných zloţiek vlastníckeho práva, a to ius disponendi, nakoľko

by v prípade tohto výkladu došlo k neriešiteľnej situácii, teda stavu kedy by vlastník mal

záujem byt predať, mal by záujem zo strany tretích osôb, avšak byt by mohol predať

iba nájomcovi, ktorý by oň však nemal ţiadny záujem.

Záverom poukázala na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom

v priloţenom rozsudku sp. zn. .

IIIa.

Odvolanie žalovanej/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 06.12.2010 (č. l. 105) ţalovaná najmä zdôraznila

základný účel súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu, a to či rozhodnutím orgánu

verejnej správy boli ukrátení účastníci konania na svojich právach.

Ďalej poukázala na to, ţe v znení platnom v čase vydania

rozhodnutia o povolení vkladu nevyţadoval povinnosť uvádzať v zmluve o prevode

vlastníctva bytu číslo poschodia bytu.

Navyše podľa ţalovanej porušenie povinnosti previesť byt podľa

Z.z. a teda práva nakladať s bytom má za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu,

ktorú správa katastra ako ţalovaná v rámci katastrálneho konania o vklade neskúma. Uvedené

ustanovenie nie je moţné vykladať takým spôsobom, ţe jeho porušenie má za následok

absolútnu neplatnosť zmluvy. Pri uvedenom závere ţalovaná zdôraznila v administratívnom

spise priloţené vyjadrenie Ústredného orgánu štátnej správy na úseku katastra ÚGKK SR

č. /Va zo dňa 20.04.2009. Tieţ podčiarkol, ţe s touto skutočnosťou sa krajský

súd vôbec v rozsudku nevysporiadal.

Ďalej ţalovaná označila za mylný názor krajského súdu, ţe cieľom

Z.z. bolo predovšetkým upraviť spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome v prospech nájomcov týchto bytov.

8

Záverom ţalovaná poţiadala odvolací súd o zamietnutie podanej ţaloby v celosti

bez priznania náhrady trov konania ţalobcom.

Vo svojom vyjadrenia zo dňa 20.12.2010 (č. l. 110) ţalobca navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu potvrdiť na základe nasledujúcich argumentov.

Predovšetkým ţalobca zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu k predloţeniu zmluvy

o prevode vlastníctva bytu obligatórnych príloh, tzn. vyhlásenia podľa § 5 ods. 2 prvej vety

S týmto faktom potom spojil svoje pochybnosti, či sa vôbec dalo zistiť,

či osoba nájomcu je totoţná s kupujúcim; čo sa preukázalo aţ okamihom pojednávania

pred krajským súdom dňa 29.09.2010.

Ďalej podľa ţalobcu, ak osoba s vlastníckym právom k bytovému domu sa slobodne

rozhodne, ţe chce nadobudnúť vlastnícke právo k bytovému domu, v ktorom sú uţ byty

v nájme fyzických osôb – nájomcov, potom s nájomnými zmluvami uzavretými na dobu

neurčitú, je povinný rešpektovať aj obmedzenie zmluvnej voľnosti uloţené kogentným

ustanovením Uvedená zákonná je podľa ţalobcu tak jasná

a precízna, ţe zabezpečuje aj predchádzanie zbytočným (aţ absurdným) súdnym sporom.

Tieto spory však vznikajú preto, ţe katastrálne úrady špecifické obligatórne prílohy

k uvedeným zmluvám nevyţadujú, resp. ak vyţadujú, tak aj konajú v rozpore so zákonom.

K odvolaciemu konaniu zaslala svoje vyjadrenie z 29.12.2010 aj obchodná spoločnosť

S., s.r.o. Z.. V ňom sa v celom rozsahu stotoţnila s názorom ţalovanej prezentovaným v

podanom odvolaní. Súčasne poţadovala napadnutý rozsudok krajského súdu alebo zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo ho zmeniť tak, ţe ţalobu ţalobcu v celom rozsahu

zamietne a zaviaţe ţalovanú nahradiť trovy konania v niţšie vyčíslenej sume (454,95/151,65

€).

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie

je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok podľa § 220 zmenil tak, ţe v zmysle § 250j ods. 1

ţalobu zamietol.

Najvyšší súd sa čiastočne stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu

v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom.

Na druhej strane podstatou odvolania ţalovanej ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha

preskúmania rozhodnutia ţalovanej, je právna otázka, či absencia zákonom ustanovených

príloh k zmluve o prevode vlastníctva bytu je tak závaţnou vadou vkladového konania,

aby k nej správa katastru musela ex offo prihliadnuť. S touto otázkou je spojená primárna

otázka, kedy je prokuratúra ako štátny orgán dohľadu nad zachovávaním zákonnosti orgánmi

verejnej správy (najmä o prokuratúre) oprávnená

za danej situácie domáhať sa nápravy zistenej nezákonnosti, tzn. otázka medzí aktívnej

legitimácie prokuratúry.

A) K medziam aktívnej legitimácie prokuratúry:

Na prvom mieste je nutné si uvedomiť osobitné zákonné predpoklady

pre podanie ţaloby prokurátorom, ktorý nie je účastníkom katastrálneho správneho konania,

resp. osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá.

Preto ho zákon prostredníctvom ustanovení v spojení s striktne obmedzuje

pri podaní ţaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych

vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní.

10

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania,

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa prokurátor pri podaní návrhu podľa

(ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej

dotknuté.

Práve posledne uvedená maxima zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi

v dobrej viere (materiálna podmienka aktívnej legitimácie) orgánmi prokuratúry je pre tento

súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov

a s tým nerozborne súvisiacej ich ochrane. Akého charakteru a kto je účastníkom právneho

vzťahu v katastrálnom konaní posudzovanom, o tom vypovedá administratívny spis.

Z priloţeného administratívneho spisu pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva,

ţe dňa 06.03.2008 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

k bytu č. X. na I.. poschodí bytového domu č. X. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu na P. v zmysle priloţenej

zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 15.02.2008 uzavretej dňa 05.03.2008 medzi obchodnou

spoločnosťou S. s.r.o. ako predávajúcim a Ing. arch. M. ako kupujúcou. Na základe podpisu

uvedenej zmluvy došlo k vzniku súkromného právneho vzťahu, obsahom ktorého sú

jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán, a to najmä práva kupujúcej na prevod

vlastníckeho práva (viď článok 2) k uvedenej nehnuteľnosti, spoluvlastníctvo k spoločným

častiam, spoločným zariadeniam domu a k jeho príslušenstvu a s tým spojený derivatívny

prevod práv súvisiacich s uţívaním predmetného bytu.

Práve toto je právny vzťah, pri ktorom, ak chcela prokuratúra vyuţiť svoje oprávnenie

podľa , musela preukázať, ţe dbá o to, aby práva, ktoré hore uvedené

zmluvné strany nadobudli v dobrej viere, boli čo najmenej dotknuté.

K návrhu na vklad bolo priloţené Vyhlásenie obchodnej spoločnosti S. s.r.o., Z. ako

vlastníka predmetného bytu o tom, ţe doterajší nájomca bytu nemá ku dňu uzavretia zmluvy

o prevode vlastníctva bytu ţiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené

s uţívaním bytu. Práve nejasnosť tohto vyhlásenia a s tým vyvolaná neistota ţalobcu, či toto

11

vyhlásenie spĺňa poţiadavky ustanovenia prvej vety , je

v spojitosti s ustanovením hlavným ţalobným dôvodom na

zrušenie vkladu povoleného Správou katastra Zvolen.

Ţalobca však v svojich podaniach nekonkretizoval (najmä protest prokurátora

z 24.02.2010 vychádzal iba z informácie všeobecne opísanej ako „podnet Zdruţenia občanov

S. Z.“), či vôbec uvedené právo podľa nájomcovi bytu č. X.

vzniklo, ako malo byť toto právo nájomcu poškodené a či sa nájomca pri tomto prevode bytu

domáhal poskytnutia právnej ochrany, napríklad od orgánov prokuratúry. Toto bolo objasnené

iba na pojednávaní krajského súdu dňa 29.09.2010 (zápisnica na č. l. 72).

Navyše musí Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy z 15. februára 2008

o prevode vlastníctva bytu konštatovať, ţe nielen prostredníctvom článku 5 ods. 2 ale aj čl. 10

ods. 1 predmetnej zmluvy („Predávajúci vyhlasuje, že na prevádzanom byte ........ neviaznu

žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy. “) nenadobudol dojem, ţe by v tom čase nájomca

(konkrétne ide o invalidného dôchodcu podľa právneho zástupcu Ing. arch. M.) sa

o odkúpenie predmetného bytu č. X. vôbec uchádzal.

Hore opísaný prístup ţalobcu k výkonu svojho oprávnenia chrániť práva jednotlivcov

nemá oporu v zákone. Predovšetkým v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kam právne

vzťahy vznikajúce pri evidencii prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepochybne

patria, je nutné kontrolovať dodrţiavanie oprávnenosti zasahovania orgánov verejnej moci

do týchto vzťahov, a to v rozsahu článku 2 ods. 2 . Ak uvedená

procesná podmienka dobrej viery pri uzavretí zmluvy, ktorej účelom bol prevod vlastníctva

bytu č. X., nebola ţalobcom hodnoverne spochybnená, napr. konkretizáciou obchádzania

obsahu alebo účelu zákona prostredníctvom uvedenej zmluvy, potom hľadanie odpovedi

na otázku právoplatnosti tejto zmluvy poloţenú orgánmi prokuratúry zrejme smeruje

do hypotetickej roviny.

V súvislosti s týmto záverom Najvyšší súd odkazuje na základný rámec ochrany

poskytovanej v správnom súdnictve. Ţalovaná správne poukázala na to, ţe súdny prieskum

rozhodnutí správnych orgánov je nástrojom štátu bezvýnimočne určeným iba na ochranu

dotknutých jednotlivcov proti nezákonným právno-realizačným aktom orgánov verejnej

12

správy. Uvedený záver má svoju oporu nielen v ale aj v ustanoveniach

vykonávajúcich toto ústavné právo pre oblasť správneho súdnictva.

Podľa článku 46 ods. 2 kto tvrdí, že bol na svojich

právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

V zmysle podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu.

Najvyšší súd na jednej strane uznáva pôsobnosť Prokuratúry Slovenskej republiky

vykonávať ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb

a štátu aj prostredníctvom správneho súdnictva (viď

Z.z. o prokuratúre), a to aj bez výslovného podnetu alebo súhlasu dotknutých osôb (actio

popularis). Avšak argumentácia ţalobcu, ţe zmluvu o prevode vlastníctva bytu je nutné

povaţovať za absolútne neplatný úkon, nakoľko k nej nie sú v prejednávanej veci pripojené

zákonom stanovené prílohy, resp. ţe pripojená príloha je tak nejasná, ţe nespĺňa poţiadavky

zákona, si Najvyšší súd nemôţe osvojiť, lebo v tomto prípade sa stráca aj nepriama akceptácia

ochrany formou actio popularis ( ) zo strany jednotlivca (napríklad

pri uloţení povinnosti alebo sankcie, poprípade zaťaţením zodpovednostným vzťahom alebo

opomenutím účastníka alebo porušením zásady dobrej správy) a ani verejný záujem

na zasahovania do práv zmluvnými stranami nadobudnutých v dobrej viere nie je

v prejednávanej veci preukázaný. Ţiadna z dotknutých strán zmluvy takúto argumentáciu

ţalobcu v súdnom konaní nepodporila, a naopak v súdnom prieskume proti nej brojila

a navyše ţalobca neobjasnil v ţalobe dôvody vedúce ho k záveru, ţe jeho konanie smeruje

k náprave následkov porušenia dobrej viery pri právach nadobudnutých zo zmluvy o prevode

vlastníctva k bytu; tzn. nebola splnená materiálna podmienka aktívnej legitimácie ţalobcu.

Potom ţalobca uplatňoval svoju pôsobnosť nad rámec svojej pôsobnosti, tzn, konal

„ultra vires“, a takýto postup ţalobcu nemá oporu v platnom právnom poriadku.

13

Na základe hore prezentovaných právnych záverov a úsudkov preto Najvyšší súd

dospel k právnemu názoru, ţe v prejednávanej veci nebol ţalobca aktívne legitimovaný

na podanie ţaloby a ani nepreukázal verejný záujem na takom konaní, vyvolal hypotetický

spor o výklad právneho ustanovenia bez potreby reálnej ochrany konkrétnej osoby, a preto

je nutné ju zamietnuť. Vzhľadom na uvedené závery bol potom právny názor krajského súdu

(strč. 8 odôvodnenia), ţe ţalovaný sa ustanovením neriadil,

keď vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii § 16 ods. 1

, bol nielen predčasne vyslovený ale aj vyslovený bez toho, aby mal

reálny súvis so zisteným skutkovým stavom.

Nakoľko však úlohou právnej úpravy vzťahujúcej sa prostredníctvom § 1 v spojení

s aj na správne súdnictvo je upraviť postup súdu a účastníkov v súdnom

prieskume rozhodnutí správnych orgánov tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, potom musí Najvyšší súd vysloviť svoj

názor aj k prv uvedenej otázke, a to či absencia zákonom ustanovených príloh k zmluve

o prevode vlastníctva bytu je tak závaţnou vadou vkladového konania, aby k nej správa

katastru musela ex offo prihliadnuť, najmä z tvrdeného dôvodu neplatnosti zmluvy.

B) K otázke neplatnosti:

V súvislosti s tak sformulovanou otázkou Najvyšší súd na prvom mieste zdôrazňuje

špecifickosť súdneho prieskumu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, lebo rozhodnutie vykonané formou formulárového odtlačku obsahuje

iba zredukované náleţitosti rozhodnutia, tzn. iba výrokovú časť. Na základe uvedenej

odlišnosti musí správny súd pri prieskume zákonnosti takéhoto rozhodnutia vychádzať

iba z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým ţalovaná nevyhovela protestu prokurátora.

Podľa v hore uvedenom znení byt, ktorého nájomcom

je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto

nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté

predkupné právo spoluvlastníka domu.

14

Najvyšší súd sa stotoţňuje potiaľ s názorom ţalobcu, ţe dotknuté ustanovenie § 16

ods. 1 predstavuje zákonnú modifikáciu vlastníckeho práva formou

obmedzenia dispozičného oprávnenia vlastníka veci z titulu vzniku preukazovateľnej právnej

skutočnosti, ktorou je nájomný vzťah. Toto obmedzenie musí vlastník nepochybne

pri nakladaní s nehnuteľnosťou rešpektovať. Opačný prístup k aplikácii ustanovenia § 16

ods. 1 , tzn. nerešpektovanie jeho obsahu, má svoje následky vo formy

zvýšenej právnej ochrany nájomcu bytu.

Avšak Najvyšší súd musí nesúhlasiť s názorom krajského súdu, ţe cieľom

bolo predovšetkým upraviť spôsob a podmienky nadobudnutia

vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v prospech nájomcov týchto

bytov. Takýto názor nemá podklad v systematike uvedeného zákona. Zo systematického

výkladu uvedeného ustanovenia § 16 (dôraz Najvyšší súd kladie najmä na obsah ustanovenia

§ 1 citovaného zákona) vyplýva, ţe zákonodarca nemal v úmysle znevýhodniť vlastníkov

bytových domov, ale naopak poskytol osobitnú ochranu jeho nájomcom v súvislosti

s ich zákonným predkupným právom na odkúpenie nimi prenajatého bytu).

Podľa tento zákon upravuje spôsob a podmienky

nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti

vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Za tejto situácie, po podaní protestu prokurátora, vznikol spor ţalobcu a ţalovanej,

ktorý sa týkal otázky absolútnej alebo relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva

bytu, resp. dôsledkov z toho vyplývajúcich na postup v katastrálnom konaní. Na tomto mieste

Najvyšší súd poukazuje na procesnú úlohu a miesto neplatnosti právnych úkonov,

tzn. aj predmetnej zmluvy, v právnom poriadku. Rozhodovanie o platnosti, či neplatnosti

právneho úkonu je rozhodovaním v občianskoprávnych veciach, čo je prostredníctvom

ústavného rámca ( ) zverené prostredníctvom

zákona iba do výlučnej právomoci súdov ( ). Preto orgánu verejnej správy

takáto rozhodovacia právomoc neprislúcha.

15

Podľa v hore uvedenom znení správa katastra

preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou,

či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou

nie sú obmedzené.

Zistenie, či je predkladaná zmluva platná alebo neplatná, je v správnom konaní

úsudkom prijatým na základe inštitútu predbeţnej otázky (najmä § 40 Správneho poriadku),

a následne sa stáva jedným z podkladov rozhodnutia, ktoré musí správa katastra v zmysle

§ 32 ods. 2 Správneho poriadku a v spojení so subsidiárnym ustanovením § 22 ods. 5

(absencia „ius specialis“ úpravy) zákonným spôsobom vyhodnotiť.

Pritom skutočnosť platnosti, alebo neplatnosti zmluvy nevyhodnocuje z hľadiska účinkov

súkromnoprávnych ale z hľadiska vkladu schopnosti do katastra nehnuteľností. O ďalšom

postupe orgánov katastra potom rozhoduje situácia, či je zistený nedostatok vkladu schopnosti

odstrániteľný alebo nie.

Navyše musí Najvyšší súd konštatovať, ţe účelom príloh zmluvy, ktoré sú uvedené

v , je zabezpečenie informácií (majú teda informačný

charakter) pre záujemcu o kúpu bytu s tým, ţe je to jediný dostupný zdroj informácií

o záväzkoch, resp. pohľadávkach, ktoré viaznu na predávanom byte a ktoré informácie

sú od uvedených subjektov (správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome) ťaţko dostupné pre záujemcu o byt. Pokiaľ však

záujemkyňa o byt tieto informácie nepotrebovala, alebo jej informácie postačovali v miere

uvedenej vo vyhlásení z 15.02.2007; takáto úvaha ako aj jej ohodnotenie je obsahom práva

záujemkyne o byt, ktoré jej vyplýva z uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a ani proti

jej vôli nemôţe byť toto právo nanútené.

Z uvedeného potom vyplýva, ţe ţalobcom tvrdené nedostatky v prílohe zmluvy

o prevode vlastníctva bytu, ktorá má charakter informácie od tretej osoby (tzn. správcu alebo

predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome) o finančných

ťarchách viaznucich na prevádzanom byte a ktorá vychádza z informácií osoby, ktorá navyše

nie je zmluvnou stranou, nie sú za tejto situácie spôsobilé vyvolať občianskoprávne následky

neplatnosti zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu uzavretého medzi celkom odlišnými

16

stranami, ako správne vyslovila Ing. arch. M. vo svojom vyjadrení z 11.

augusta 2010.

Podľa v znení platnom ku dňu uzavretia citovanej

zmluvy prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva

nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách

za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky,

údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod

vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo

zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom,

že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom

a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

Ako uţ bolo hore naznačené, vychádzajúc z argumentácie ţalovaného v rozhodnutí

o nevyhovení protestu prokurátora, ţalovaný si vytvoril úsudok o tom, ţe k zmluve priloţené

vyhlásenie je postačujúce a navyše aj samotná zmluva prostredníctvom najmä uţ citovaného

čl. 10 ústami predávajúceho deklarovala, ţe „na prevádzanom byte, na spoluvlastníckom

podiele spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstve bytovky a pozemkov neviaznu

žiadne dlhy....“ Ďalej predmetné vyhlásenie obchodnej spoločnosti S. s.r.o., Z. obsahovalo tieţ

informáciu, ţe „doterajší nájomca bytu nemá ku dňu uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva

bytu žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu.“

Potom je dôvodný záver katastrálnych orgánov, ţe prílohy boli k zmluve priloţené, a to

v dostatočnom rozsahu.

Za tejto právnej situácie sa nemôţe Najvyšší súd stotoţniť s názorom ţalobcu,

ţe chýbajúce, resp. neúplné prílohy k zmluve o prevode vlastníctva bytu sú dôvodom

na prijatie záveru o neplatnosti predmetného právneho úkonu.

C) K rozporu navrhovaného a skutočného stavu:

17

Argument krajského súdu, ţe povinnosťou ţalovanej bolo odstrániť vady v predmete

kúpy, lebo pri identifikácii polohy bytu nastal nesúlad medzi udávaným a zapísaným údajom,

tzn. 2., resp. 3. poschodí, Najvyšší súd vyhodnotil ako irelevantný pre identifikáciu

predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola nezameniteľným spôsobom identifikovaná svojim

správnym číslom, tzn. č. X. bytu. Preto nie je moţné súhlasiť, ţe by návrh, resp. zmluva

obsahovala chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré by bolo moţno povaţovať

písomné vyhotovenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu za nezrozumiteľné alebo neurčité.

Navyše na č. l. 70 súdneho spisu je priloţený dokument označený ako „Pôdorys 3.NP

časť 1 (89)“, ktorý zachycuje pôdorysné rozloţenie uvedeného bytu č. X., tzn. je jedným

z moţných vysvetlení zámeny 3. poschodia s 3. nadzemným podlaţím bytového domu.

Potom právny názor krajského súdu, ţe ide o tak závaţnú vadu v predmete kúpy bytu,

ktorú je nutné odstrániť v spolupráci s navrhovateľom postupom podľa § 42 ods. 4

, nemá oporu v zákonnom stave.

S prihliadnutím na uvedené potom právny názor krajského súdu, ţe ţalovaný nemôţe

pri rozhodovaní o vklade, ak neodstráni vady, rozhodnúť o povolení vklade v rozpore

s návrhom, musel Najvyšší súd vyhodnotiť ako nesprávny.

Za tejto situácie Najvyšší súd nezistil ţiadne pochybenie konajúceho správneho

orgánu, o ktoré krajský súd oprel svoj zrušujúci rozsudok.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovanej ako aj s prihliadnutím na závery

osôb zúčastnených na konaní Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Hoci boli zúčastnené osoby v odvolacom súdnom konaní úspešné, a aj na základe

ich argumentácie Najvyšší súd dospel k zmene napadnutého rozsudku krajského súdu,

nemohol o týchto trovách súdneho konania rozhodnúť podľa zásady úspešnosti uvedenej

v § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1, nakoľko mu v tom bránila zákonná prekáţka

zakotvená v ustanovení v spojitosti s

18

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh prokurátora.

Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatuje, ţe Ing. arch. M. a obchodnej

spoločnosti S., s.r.o., Z., ako osobám zúčastneným na súdnom prieskume právo na náhradu

trov odvolacieho súdneho konania nevzniklo; úspešnej ţalovanej ako orgánu štátnej správy

toto právo Najvyšší súd v zmysle ustálenej judikatúry nepriznal.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava právnych vzťahov

dotknutých katastrálnym konaním, resp. evidenciou vzťahov k nehnuteľnostiam je spojená

s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch vo veciach

poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

19

V Bratislave 08. novembra 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová