Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)ba0/380745.c32068.pdf
PDF · 209.82 KB
No categories available
1Sžr/10/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/10/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici,
so sídlom Partizánska cesta č. 1, 975 62 Banská Bystrica, proti ţalovanej: Správa katastra
Zvolen so sídlom Študentská č. 12. 960 01 Zvolen, za účasti: 1/ Ing. arch. M., nar. X., bytom
Ľ., zast.: JUDr. P., advokátom z Advokátskej kancelárie so sídlom H., 2/ S., s.r.o., N., zast.
advokátskou spoločnosťou U., s.r.o. so sídlom N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie ţalovanej a zúčastnených osôb 1/ a 2/
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. októbra 2010 č. k. 23S/58/2010-
78, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 13. októbra 2010 č. k. 23S/58/2010-78 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Ţalovanému, Ing. arch. M., Z. a obchodnej spoločnosti S., s.r.o., Z. právo na náhradu
trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Konanie na správnom orgáne
Ţalovaná vyznačila dňa 04.04.2008 rozhodnutie č.: V 731/2008, ktorým povolil
v zmysle podaného návrhu vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. X.
na I.. poschodí bytového domu č. X. a spoluvlastníckeho podielu na P. v zmysle zmluvy
o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 05.03.2008 medzi obchodnou spoločnosťou S. s.r.o.
ako predávajúcim a Ing. arch. M. ako kupujúcou.
Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 162/1995
Z.z.“) rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu
konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
Ia.
Protest prokurátora
Proti rozhodnutiu ţalovanej č.: V 731/2008 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry
protest sp. zn. Kd 156/09 z 24.02.2009, v ktorom poukázala na povinnosti vyplývajúce
zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej na účely tohto
rozsudku len „zák. č. 182/1993 Z.z.“).
Podľa prokurátorky je nutné k zmluve o prevode bytu priloţiť špecifické a obligatórne
prílohy ustanovené v § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. Preto bolo k zmluve potrebné najmä
priloţiť
1. vyhlásenie predsedu spoločenstva (resp. správcu) o neexistencii nedoplatkov
s uţívaním bytu a s tvorbou fondu prevádzky,
2. vyhlásenie predsedu spoločenstva (resp. správcu) o neexistencii nedoplatkov
na nájomnom a na plneniach spojených s uţívaním bytu a spoločných priestorov.
Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia citovanej
zmluvy prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva
nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov
3
a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky,
údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo
zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom,
že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom
a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.
Avšak prokurátorka s poukazom na ochranný charakter § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993
Z.z. namietala, ţe k zmluve z 05.03.2008 nebolo pripojené vyhlásenie spoločenstva,
ţe vlastník bytu (obchodná spoločnosť S. s.r.o.) nemá ţiadne nedoplatky. K zmluve bolo
pripojené iba nejasné vyhlásenie podľa § 5 ods. 2 druhej vety s tým, ţe neobsahovalo
náleţitosti poţadované uvedeným ustanovením. Preto táto zmluva podľa prokurátorky
predstavovala nespôsobilú – vkladu neschopnú listinu.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v hore uvedenom znení byt, ktorého nájomcom
je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté
predkupné právo spoluvlastníka domu.
Zákonné obmedzenie vlastníckeho práva uvedené v § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.
je kogentné a vlastník ho musí pri nakladaní s nehnuteľnosťou rešpektovať. Jeho
nerešpektovanie podľa protestu predstavuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39
Ďalej prokurátorka v proteste poukázala na to, ţe ţalovaná postupovala aj v rozpore
s § 42 ods. 1 a 4 zák. č. 162/1995 Z.z. a neodstránila inú zrejmú nesprávnosť, tzn. rozpor
medzi označením nehnuteľnosti v zmluve a skutočnou realitou.
Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. platného v čase povolenia vkladu na zápis
práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo
v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina
bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
4
Podľa § 42 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. v citovanom znení platí, že ak písomné
vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní
alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne
ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu,
kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu
na opravu, prípadne na doplnenie.
O podanom proteste, nakoľko ţalovaná nemienila protestu vyhovieť, Katastrálny úrad
v Banskej Bystrici rozhodol pod č. UPo 2/2010 dňa 06.04.2010 tak, ţe protestu prokurátorky
nevyhovel.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal ţalobu zo dňa 17. júna 2010.
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu
predchádzajúci postup v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a po preskúmaní veci
a postupu správneho orgánu dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2
O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Potom, čo krajský súd zrekapituloval skutkový stav zistený z pripojeného
administratívneho spisu, sa vyrovnal s námietkami smerujúcimi proti aktívnej legitimácii
ţalobcu. S odkazom na ust. § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, § 35 ods. 1
písm. b) a § 248 ods. 2 písm. e) O.s.p. vyslovil nasledujúce názor:
„Vzhľadom k tomu že prokurátor nemal možnosť proti rozhodnutiu o proteste
prokurátora sa odvolať, prokurátor správne postupoval, keď žalobu podal proti rozhodnutiu
Správy katastra vo Zvolene o povolení vkladu, ktorým sa rozhodovalo o právach alebo
právom chránených záujmoch fyzických alebo právnických osôb.“
5
Ďalej s poukazom na ust. § 16 ods. 1 a § 5 ods. 2 zák. 182/1993 Z.z., § 31 ods. 1 aţ 3,
§ 31a písm. c), § 42 ods. 1 a 4 zák. č. 162/1995 Z.z. krajský súd zdôraznil, ţe obmedzenie
vlastníka vo vzťahu k bytom v bytovom dome v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. je vo verejnom
záujme na zabezpečenie ústavného práva na bývanie.
Obmedzenie vlastníka bytového domu podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.
sa podľa krajského súdu viaţe ku všetkým bytom v bytovom dome bez rozdielu. Potom
zo strany ţalovanej došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, hoci v liste vlastníctva
bol byt riadne zapísaný na I.. poschodí. Podľa krajského súdu, povinnosťou ţalovanej bolo
odstrániť vady v predmete kúpy, pričom mala pri povolení vkladu vychádzať z kúpnej zmluvy
a z návrhu na vklad. Ak tak ţalovaná nespravila, jeho postup krajský súd označil
ako rozporný so zákonom.
III.
Odvolanie zúčastnenej osoby 1/ a 2/
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.11.2010 (č. l. 87) zúčastnená osoba 1/ navrhla
zmeniť napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. postupom podľa
§ 250ja ods. 3 veta posledná O.s.p. a § 220 O.s.p. tak, ţe ţalobu Najvyšší súd Slovenskej
republiky zamietne.
Predovšetkým zdôraznila nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu.
V súvislosti s výkladom ustanovenia § 42 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. krajským
súdom citovala nasledujúce závery z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 51/2005: „Katastrálny zákon umožňuje správe katastra podľa § 42 ods. 4 opraviť len chyby
v písaní, počítaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti. Inak v zmysle zákonnej povinnosti uloženej
mu ustanovením § 31 katastrálneho zákona skúma okrem iného platnosť zmluvy a v súvislosti
s ňou aj platnosť udelených splnomocnení. Obsah relevantných listín pritom posudzuje
a vykladá v súlade s interpretačnými pravidlami výkladu vôle účastníka formulovanými v § 35
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Pri vzniku pochybnosti o obsahu právneho úkonu treba
ich odstrániť výkladom – gramatickým, logickým, systematickým – pritom je potrebné
6
porovnávaním výsledkov viac druhov výkladov odstrániť vzniknuté rozpory. Ani výkladom
nemožno odstrániť vady prejavu vôle majúce za následok neplatnosť právneho úkonu.“
Ďalej uviedla, ţe nakoľko sa v zmysle zauţívanej praxe 1. nadzemné podlaţie
označuje ako prízemie, 2. nadzemné podlaţie ako prvé poschodie a 3. nadzemné podlaţie
ako druhé poschodie, potom je viac ako pravdepodobné, ţe z tohto dôvodu mohlo dôjsť
k moţnému pochybeniu pri označení poschodia, na ktorom sa predmetný byt č. X. nachádza.
Vzhľadom na skutočnosť uvedenú vo vyhlásení, ţe nájomca nemal ţiadne nedoplatky,
je podľa názoru Ing. arch. M. pre vkladové konanie dostačujúce, a to aj napriek tomu, ţe
nájomca nebol presne definovaný osobnými údajmi.
Záverom poukázala na ustanovenie § 249 ods. 3 O.s.p., ktoré ustanovuje,
ţe prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) dbá o to, aby práva nadobudnuté
v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.12.2010 (č. l. 92) zúčastnená osoba 2/ navrhla
alebo podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie, alebo postupom podľa ust. § 220 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil
tak, ţe ţalobu ţalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaţe ţalovaného nahradiť trovy konania
v sume 454,95 € a 151,65 €.
Svoje odvolanie spoločnosť S., s.r.o. Z. odôvodnila tým, ţe
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (odvolací dôvod podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a) O.s.p.), a to tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
(ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.), a
2. ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), a
3. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Predovšetkým nesúhlasila s výkladom § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., nakoľko
nemoţno vlastníka bytu nútiť k tomu, aby previedol byt do vlastníctva nájomcu, ktorý navyše
7
nadobudnutie tohto bytu podmieňuje uplatnením pravidiel regulovanej ceny. Takýto výklad
by popieral jednu zo základných zloţiek vlastníckeho práva, a to ius disponendi, nakoľko
by v prípade tohto výkladu došlo k neriešiteľnej situácii, teda stavu kedy by vlastník mal
záujem byt predať, mal by záujem zo strany tretích osôb, avšak byt by mohol predať
iba nájomcovi, ktorý by oň však nemal ţiadny záujem.
Záverom poukázala na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom
v priloţenom rozsudku sp. zn. 3Cdo 165/2006.
IIIa.
Odvolanie žalovanej/stanoviská
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 06.12.2010 (č. l. 105) ţalovaná najmä zdôraznila
základný účel súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu, a to či rozhodnutím orgánu
verejnej správy boli ukrátení účastníci konania na svojich právach.
Ďalej poukázala na to, ţe zák. č. 162/1995 Z.z. v znení platnom v čase vydania
rozhodnutia o povolení vkladu nevyţadoval povinnosť uvádzať v zmluve o prevode
vlastníctva bytu číslo poschodia bytu.
Navyše podľa ţalovanej porušenie povinnosti previesť byt podľa § 16 zák. č. 182/1993
Z.z. a teda práva nakladať s bytom má za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu,
ktorú správa katastra ako ţalovaná v rámci katastrálneho konania o vklade neskúma. Uvedené
ustanovenie nie je moţné vykladať takým spôsobom, ţe jeho porušenie má za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy. Pri uvedenom závere ţalovaná zdôraznila v administratívnom
spise priloţené vyjadrenie Ústredného orgánu štátnej správy na úseku katastra ÚGKK SR
č. LPO-1575/2009/Va zo dňa 20.04.2009. Tieţ podčiarkol, ţe s touto skutočnosťou sa krajský
súd vôbec v rozsudku nevysporiadal.
Ďalej ţalovaná označila za mylný názor krajského súdu, ţe cieľom zák. č. 182/1993
Z.z. bolo predovšetkým upraviť spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome v prospech nájomcov týchto bytov.
8
Záverom ţalovaná poţiadala odvolací súd o zamietnutie podanej ţaloby v celosti
bez priznania náhrady trov konania ţalobcom.
Vo svojom vyjadrenia zo dňa 20.12.2010 (č. l. 110) ţalobca navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu potvrdiť na základe nasledujúcich argumentov.
Predovšetkým ţalobca zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu k predloţeniu zmluvy
o prevode vlastníctva bytu obligatórnych príloh, tzn. vyhlásenia podľa § 5 ods. 2 prvej vety
zák. č. 182/1993 Z.z. S týmto faktom potom spojil svoje pochybnosti, či sa vôbec dalo zistiť,
či osoba nájomcu je totoţná s kupujúcim; čo sa preukázalo aţ okamihom pojednávania
pred krajským súdom dňa 29.09.2010.
Ďalej podľa ţalobcu, ak osoba s vlastníckym právom k bytovému domu sa slobodne
rozhodne, ţe chce nadobudnúť vlastnícke právo k bytovému domu, v ktorom sú uţ byty
v nájme fyzických osôb – nájomcov, potom s nájomnými zmluvami uzavretými na dobu
neurčitú, je povinný rešpektovať aj obmedzenie zmluvnej voľnosti uloţené kogentným
ustanovením § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Uvedená zákonná je podľa ţalobcu tak jasná
a precízna, ţe zabezpečuje aj predchádzanie zbytočným (aţ absurdným) súdnym sporom.
Tieto spory však vznikajú preto, ţe katastrálne úrady špecifické obligatórne prílohy
k uvedeným zmluvám nevyţadujú, resp. ak vyţadujú, tak aj konajú v rozpore so zákonom.
K odvolaciemu konaniu zaslala svoje vyjadrenie z 29.12.2010 aj obchodná spoločnosť
S., s.r.o. Z.. V ňom sa v celom rozsahu stotoţnila s názorom ţalovanej prezentovaným v
podanom odvolaní. Súčasne poţadovala napadnutý rozsudok krajského súdu alebo zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo ho zmeniť tak, ţe ţalobu ţalobcu v celom rozsahu
zamietne a zaviaţe ţalovanú nahradiť trovy konania v niţšie vyčíslenej sume (454,95/151,65
€).
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
9
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle
dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie
je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok podľa § 220 zmenil tak, ţe v zmysle § 250j ods. 1
O.s.p. ţalobu zamietol.
Najvyšší súd sa čiastočne stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu
v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom.
Na druhej strane podstatou odvolania ţalovanej ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha
preskúmania rozhodnutia ţalovanej, je právna otázka, či absencia zákonom ustanovených
príloh k zmluve o prevode vlastníctva bytu je tak závaţnou vadou vkladového konania,
aby k nej správa katastru musela ex offo prihliadnuť. S touto otázkou je spojená primárna
otázka, kedy je prokuratúra ako štátny orgán dohľadu nad zachovávaním zákonnosti orgánmi
verejnej správy (najmä § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) oprávnená
za danej situácie domáhať sa nápravy zistenej nezákonnosti, tzn. otázka medzí aktívnej
legitimácie prokuratúry.
A) K medziam aktívnej legitimácie prokuratúry:
Na prvom mieste je nutné si uvedomiť osobitné zákonné predpoklady
pre podanie ţaloby prokurátorom, ktorý nie je účastníkom katastrálneho správneho konania,
resp. osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá.
Preto ho zákon prostredníctvom ustanovení § 35 v spojení s § 249 O.s.p. striktne obmedzuje
pri podaní ţaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych
vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní.
10
Podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania,
ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých
sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b)
(ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej
dotknuté.
Práve posledne uvedená maxima zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi
v dobrej viere (materiálna podmienka aktívnej legitimácie) orgánmi prokuratúry je pre tento
súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov
a s tým nerozborne súvisiacej ich ochrane. Akého charakteru a kto je účastníkom právneho
vzťahu v katastrálnom konaní posudzovanom, o tom vypovedá administratívny spis.
Z priloţeného administratívneho spisu pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva,
ţe dňa 06.03.2008 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k bytu č. X. na I.. poschodí bytového domu č. X. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu na P. v zmysle priloţenej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 15.02.2008 uzavretej dňa 05.03.2008 medzi obchodnou
spoločnosťou S. s.r.o. ako predávajúcim a Ing. arch. M. ako kupujúcou. Na základe podpisu
uvedenej zmluvy došlo k vzniku súkromného právneho vzťahu, obsahom ktorého sú
jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán, a to najmä práva kupujúcej na prevod
vlastníckeho práva (viď článok 2) k uvedenej nehnuteľnosti, spoluvlastníctvo k spoločným
častiam, spoločným zariadeniam domu a k jeho príslušenstvu a s tým spojený derivatívny
prevod práv súvisiacich s uţívaním predmetného bytu.
Práve toto je právny vzťah, pri ktorom, ak chcela prokuratúra vyuţiť svoje oprávnenie
podľa § 249 ods. 3 O.s.p., musela preukázať, ţe dbá o to, aby práva, ktoré hore uvedené
zmluvné strany nadobudli v dobrej viere, boli čo najmenej dotknuté.
K návrhu na vklad bolo priloţené Vyhlásenie obchodnej spoločnosti S. s.r.o., Z. ako
vlastníka predmetného bytu o tom, ţe doterajší nájomca bytu nemá ku dňu uzavretia zmluvy
o prevode vlastníctva bytu ţiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené
s uţívaním bytu. Práve nejasnosť tohto vyhlásenia a s tým vyvolaná neistota ţalobcu, či toto
11
vyhlásenie spĺňa poţiadavky ustanovenia § 5 ods. 2 prvej vety zák. č. 182/1993 Z.z., je
v spojitosti s ustanovením § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. hlavným ţalobným dôvodom na
zrušenie vkladu povoleného Správou katastra Zvolen.
Ţalobca však v svojich podaniach nekonkretizoval (najmä protest prokurátora
z 24.02.2010 vychádzal iba z informácie všeobecne opísanej ako „podnet Zdruţenia občanov
S. Z.“), či vôbec uvedené právo podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. nájomcovi bytu č. X.
vzniklo, ako malo byť toto právo nájomcu poškodené a či sa nájomca pri tomto prevode bytu
domáhal poskytnutia právnej ochrany, napríklad od orgánov prokuratúry. Toto bolo objasnené
iba na pojednávaní krajského súdu dňa 29.09.2010 (zápisnica na č. l. 72).
Navyše musí Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy z 15. februára 2008
o prevode vlastníctva bytu konštatovať, ţe nielen prostredníctvom článku 5 ods. 2 ale aj čl. 10
ods. 1 predmetnej zmluvy („Predávajúci vyhlasuje, že na prevádzanom byte ........ neviaznu
žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy. “) nenadobudol dojem, ţe by v tom čase nájomca
(konkrétne ide o invalidného dôchodcu podľa právneho zástupcu Ing. arch. M.) sa
o odkúpenie predmetného bytu č. X. vôbec uchádzal.
Hore opísaný prístup ţalobcu k výkonu svojho oprávnenia chrániť práva jednotlivcov
nemá oporu v zákone. Predovšetkým v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kam právne
vzťahy vznikajúce pri evidencii prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepochybne
patria, je nutné kontrolovať dodrţiavanie oprávnenosti zasahovania orgánov verejnej moci
do týchto vzťahov, a to v rozsahu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak uvedená
procesná podmienka dobrej viery pri uzavretí zmluvy, ktorej účelom bol prevod vlastníctva
bytu č. X., nebola ţalobcom hodnoverne spochybnená, napr. konkretizáciou obchádzania
obsahu alebo účelu zákona prostredníctvom uvedenej zmluvy, potom hľadanie odpovedi
na otázku právoplatnosti tejto zmluvy poloţenú orgánmi prokuratúry zrejme smeruje
do hypotetickej roviny.
V súvislosti s týmto záverom Najvyšší súd odkazuje na základný rámec ochrany
poskytovanej v správnom súdnictve. Ţalovaná správne poukázala na to, ţe súdny prieskum
rozhodnutí správnych orgánov je nástrojom štátu bezvýnimočne určeným iba na ochranu
dotknutých jednotlivcov proti nezákonným právno-realizačným aktom orgánov verejnej
12
správy. Uvedený záver má svoju oporu nielen v čl. 46 ústavy ale aj v ustanoveniach
vykonávajúcich toto ústavné právo pre oblasť správneho súdnictva.
Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.
V zmysle § 247 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu.
Najvyšší súd na jednej strane uznáva pôsobnosť Prokuratúry Slovenskej republiky
vykonávať ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb
a štátu aj prostredníctvom správneho súdnictva (viď § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001
Z.z. o prokuratúre), a to aj bez výslovného podnetu alebo súhlasu dotknutých osôb (actio
popularis). Avšak argumentácia ţalobcu, ţe zmluvu o prevode vlastníctva bytu je nutné
povaţovať za absolútne neplatný úkon, nakoľko k nej nie sú v prejednávanej veci pripojené
zákonom stanovené prílohy, resp. ţe pripojená príloha je tak nejasná, ţe nespĺňa poţiadavky
zákona, si Najvyšší súd nemôţe osvojiť, lebo v tomto prípade sa stráca aj nepriama akceptácia
ochrany formou actio popularis (§ 249 ods. 3 O.s.p.) zo strany jednotlivca (napríklad
pri uloţení povinnosti alebo sankcie, poprípade zaťaţením zodpovednostným vzťahom alebo
opomenutím účastníka alebo porušením zásady dobrej správy) a ani verejný záujem
na zasahovania do práv zmluvnými stranami nadobudnutých v dobrej viere nie je
v prejednávanej veci preukázaný. Ţiadna z dotknutých strán zmluvy takúto argumentáciu
ţalobcu v súdnom konaní nepodporila, a naopak v súdnom prieskume proti nej brojila
a navyše ţalobca neobjasnil v ţalobe dôvody vedúce ho k záveru, ţe jeho konanie smeruje
k náprave následkov porušenia dobrej viery pri právach nadobudnutých zo zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu; tzn. nebola splnená materiálna podmienka aktívnej legitimácie ţalobcu.
Potom ţalobca uplatňoval svoju pôsobnosť nad rámec svojej pôsobnosti, tzn, konal
„ultra vires“, a takýto postup ţalobcu nemá oporu v platnom právnom poriadku.
13
Na základe hore prezentovaných právnych záverov a úsudkov preto Najvyšší súd
dospel k právnemu názoru, ţe v prejednávanej veci nebol ţalobca aktívne legitimovaný
na podanie ţaloby a ani nepreukázal verejný záujem na takom konaní, vyvolal hypotetický
spor o výklad právneho ustanovenia bez potreby reálnej ochrany konkrétnej osoby, a preto
je nutné ju zamietnuť. Vzhľadom na uvedené závery bol potom právny názor krajského súdu
(strč. 8 odôvodnenia), ţe ţalovaný sa ustanovením § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. neriadil,
keď vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii § 16 ods. 1
zák. č. 182/1993 Z.z., bol nielen predčasne vyslovený ale aj vyslovený bez toho, aby mal
reálny súvis so zisteným skutkovým stavom.
Nakoľko však úlohou právnej úpravy vzťahujúcej sa prostredníctvom § 1 v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p. aj na správne súdnictvo je upraviť postup súdu a účastníkov v súdnom
prieskume rozhodnutí správnych orgánov tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, potom musí Najvyšší súd vysloviť svoj
názor aj k prv uvedenej otázke, a to či absencia zákonom ustanovených príloh k zmluve
o prevode vlastníctva bytu je tak závaţnou vadou vkladového konania, aby k nej správa
katastru musela ex offo prihliadnuť, najmä z tvrdeného dôvodu neplatnosti zmluvy.
B) K otázke neplatnosti:
V súvislosti s tak sformulovanou otázkou Najvyšší súd na prvom mieste zdôrazňuje
špecifickosť súdneho prieskumu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, lebo rozhodnutie vykonané formou formulárového odtlačku obsahuje
iba zredukované náleţitosti rozhodnutia, tzn. iba výrokovú časť. Na základe uvedenej
odlišnosti musí správny súd pri prieskume zákonnosti takéhoto rozhodnutia vychádzať
iba z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým ţalovaná nevyhovela protestu prokurátora.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v hore uvedenom znení byt, ktorého nájomcom
je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté
predkupné právo spoluvlastníka domu.
14
Najvyšší súd sa stotoţňuje potiaľ s názorom ţalobcu, ţe dotknuté ustanovenie § 16
ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. predstavuje zákonnú modifikáciu vlastníckeho práva formou
obmedzenia dispozičného oprávnenia vlastníka veci z titulu vzniku preukazovateľnej právnej
skutočnosti, ktorou je nájomný vzťah. Toto obmedzenie musí vlastník nepochybne
pri nakladaní s nehnuteľnosťou rešpektovať. Opačný prístup k aplikácii ustanovenia § 16
ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., tzn. nerešpektovanie jeho obsahu, má svoje následky vo formy
zvýšenej právnej ochrany nájomcu bytu.
Avšak Najvyšší súd musí nesúhlasiť s názorom krajského súdu, ţe cieľom
zák. č. 182/1993 Z.z. bolo predovšetkým upraviť spôsob a podmienky nadobudnutia
vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v prospech nájomcov týchto
bytov. Takýto názor nemá podklad v systematike uvedeného zákona. Zo systematického
výkladu uvedeného ustanovenia § 16 (dôraz Najvyšší súd kladie najmä na obsah ustanovenia
§ 1 citovaného zákona) vyplýva, ţe zákonodarca nemal v úmysle znevýhodniť vlastníkov
bytových domov, ale naopak poskytol osobitnú ochranu jeho nájomcom v súvislosti
s ich zákonným predkupným právom na odkúpenie nimi prenajatého bytu).
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. tento zákon upravuje spôsob a podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti
vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Za tejto situácie, po podaní protestu prokurátora, vznikol spor ţalobcu a ţalovanej,
ktorý sa týkal otázky absolútnej alebo relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva
bytu, resp. dôsledkov z toho vyplývajúcich na postup v katastrálnom konaní. Na tomto mieste
Najvyšší súd poukazuje na procesnú úlohu a miesto neplatnosti právnych úkonov,
tzn. aj predmetnej zmluvy, v právnom poriadku. Rozhodovanie o platnosti, či neplatnosti
právneho úkonu je rozhodovaním v občianskoprávnych veciach, čo je prostredníctvom
ústavného rámca (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zverené prostredníctvom
zákona iba do výlučnej právomoci súdov (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Preto orgánu verejnej správy
takáto rozhodovacia právomoc neprislúcha.
15
Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v hore uvedenom znení správa katastra
preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou
nie sú obmedzené.
Zistenie, či je predkladaná zmluva platná alebo neplatná, je v správnom konaní
úsudkom prijatým na základe inštitútu predbeţnej otázky (najmä § 40 Správneho poriadku),
a následne sa stáva jedným z podkladov rozhodnutia, ktoré musí správa katastra v zmysle
§ 32 ods. 2 Správneho poriadku a v spojení so subsidiárnym ustanovením § 22 ods. 5
zák. č. 162/1995 Z.z. (absencia „ius specialis“ úpravy) zákonným spôsobom vyhodnotiť.
Pritom skutočnosť platnosti, alebo neplatnosti zmluvy nevyhodnocuje z hľadiska účinkov
súkromnoprávnych ale z hľadiska vkladu schopnosti do katastra nehnuteľností. O ďalšom
postupe orgánov katastra potom rozhoduje situácia, či je zistený nedostatok vkladu schopnosti
odstrániteľný alebo nie.
Navyše musí Najvyšší súd konštatovať, ţe účelom príloh zmluvy, ktoré sú uvedené
v § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., je zabezpečenie informácií (majú teda informačný
charakter) pre záujemcu o kúpu bytu s tým, ţe je to jediný dostupný zdroj informácií
o záväzkoch, resp. pohľadávkach, ktoré viaznu na predávanom byte a ktoré informácie
sú od uvedených subjektov (správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome) ťaţko dostupné pre záujemcu o byt. Pokiaľ však
záujemkyňa o byt tieto informácie nepotrebovala, alebo jej informácie postačovali v miere
uvedenej vo vyhlásení z 15.02.2007; takáto úvaha ako aj jej ohodnotenie je obsahom práva
záujemkyne o byt, ktoré jej vyplýva z uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a ani proti
jej vôli nemôţe byť toto právo nanútené.
Z uvedeného potom vyplýva, ţe ţalobcom tvrdené nedostatky v prílohe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, ktorá má charakter informácie od tretej osoby (tzn. správcu alebo
predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome) o finančných
ťarchách viaznucich na prevádzanom byte a ktorá vychádza z informácií osoby, ktorá navyše
nie je zmluvnou stranou, nie sú za tejto situácie spôsobilé vyvolať občianskoprávne následky
neplatnosti zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu uzavretého medzi celkom odlišnými
16
stranami, ako správne vyslovila Ing. arch. M. vo svojom vyjadrení z 11.
augusta 2010.
Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia citovanej
zmluvy prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva
nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky,
údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo
zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom,
že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom
a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.
Ako uţ bolo hore naznačené, vychádzajúc z argumentácie ţalovaného v rozhodnutí
o nevyhovení protestu prokurátora, ţalovaný si vytvoril úsudok o tom, ţe k zmluve priloţené
vyhlásenie je postačujúce a navyše aj samotná zmluva prostredníctvom najmä uţ citovaného
čl. 10 ústami predávajúceho deklarovala, ţe „na prevádzanom byte, na spoluvlastníckom
podiele spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstve bytovky a pozemkov neviaznu
žiadne dlhy....“ Ďalej predmetné vyhlásenie obchodnej spoločnosti S. s.r.o., Z. obsahovalo tieţ
informáciu, ţe „doterajší nájomca bytu nemá ku dňu uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu.“
Potom je dôvodný záver katastrálnych orgánov, ţe prílohy boli k zmluve priloţené, a to
v dostatočnom rozsahu.
Za tejto právnej situácie sa nemôţe Najvyšší súd stotoţniť s názorom ţalobcu,
ţe chýbajúce, resp. neúplné prílohy k zmluve o prevode vlastníctva bytu sú dôvodom
na prijatie záveru o neplatnosti predmetného právneho úkonu.
C) K rozporu navrhovaného a skutočného stavu:
17
Argument krajského súdu, ţe povinnosťou ţalovanej bolo odstrániť vady v predmete
kúpy, lebo pri identifikácii polohy bytu nastal nesúlad medzi udávaným a zapísaným údajom,
tzn. 2., resp. 3. poschodí, Najvyšší súd vyhodnotil ako irelevantný pre identifikáciu
predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola nezameniteľným spôsobom identifikovaná svojim
správnym číslom, tzn. č. X. bytu. Preto nie je moţné súhlasiť, ţe by návrh, resp. zmluva
obsahovala chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré by bolo moţno povaţovať
písomné vyhotovenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu za nezrozumiteľné alebo neurčité.
Navyše na č. l. 70 súdneho spisu je priloţený dokument označený ako „Pôdorys 3.NP
časť 1 (89)“, ktorý zachycuje pôdorysné rozloţenie uvedeného bytu č. X., tzn. je jedným
z moţných vysvetlení zámeny 3. poschodia s 3. nadzemným podlaţím bytového domu.
Potom právny názor krajského súdu, ţe ide o tak závaţnú vadu v predmete kúpy bytu,
ktorú je nutné odstrániť v spolupráci s navrhovateľom postupom podľa § 42 ods. 4
zák. č. 162/1995 Z.z., nemá oporu v zákonnom stave.
S prihliadnutím na uvedené potom právny názor krajského súdu, ţe ţalovaný nemôţe
pri rozhodovaní o vklade, ak neodstráni vady, rozhodnúť o povolení vklade v rozpore
s návrhom, musel Najvyšší súd vyhodnotiť ako nesprávny.
Za tejto situácie Najvyšší súd nezistil ţiadne pochybenie konajúceho správneho
orgánu, o ktoré krajský súd oprel svoj zrušujúci rozsudok.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovanej ako aj s prihliadnutím na závery
osôb zúčastnených na konaní Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Hoci boli zúčastnené osoby v odvolacom súdnom konaní úspešné, a aj na základe
ich argumentácie Najvyšší súd dospel k zmene napadnutého rozsudku krajského súdu,
nemohol o týchto trovách súdneho konania rozhodnúť podľa zásady úspešnosti uvedenej
v § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1, nakoľko mu v tom bránila zákonná prekáţka
zakotvená v ustanovení § 146 ods. 1 písm. d) v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p.
18
Podľa § 146 ods. 1 písm. d) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh prokurátora.
Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatuje, ţe Ing. arch. M. a obchodnej
spoločnosti S., s.r.o., Z., ako osobám zúčastneným na súdnom prieskume právo na náhradu
trov odvolacieho súdneho konania nevzniklo; úspešnej ţalovanej ako orgánu štátnej správy
toto právo Najvyšší súd v zmysle ustálenej judikatúry nepriznal.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava právnych vzťahov
dotknutých katastrálnym konaním, resp. evidenciou vzťahov k nehnuteľnostiam je spojená
s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.
vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach
poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
19
V Bratislave 08. novembra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová