Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-73-2019.pdf
PDF · 177.46 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne - spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: GASTRO GLASS TATRY spol. s r.o., so sídlom Nábrežie J. Jánošíka 5, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 580 513, zastúpeného ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, so sídlom Kollárova 1953/3, 031 01 Liptovský Mikuláš, za účasti ďalšieho účastníka konania: ZATE s.r.o., so sídlom Liptovské Kľačany 57, 032 14 Liptovské Kľačany, IČO: 51 862 247, právne zastúpený: Advokátska kancelária Sobek s.r.o., so sídlom Přerovská 938/3, 085 01 Bardejov, IČO: 53 519 299, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo vkladu: V 4120/2019 zo dňa 19.08.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“ alebo „správa katastra“) podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) povolil pod Číslom vkladu: V 4120/2019 zo dňa 19.08.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I. T. - pozemky registra C parcelné čísla: 392/2, 392/6, 392/7, 392/8, 392/9, 392/10, druh: zastavaná plocha a nádvorie, a stavby: kotolňa so súpisným číslom XXXX na pozemku parc. č. 392/9, sklad súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 392/2, sklad súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 392/8, sociálne zariadenie súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 392/7, (ďalej len „nehnuteľnosti“) v prospech ďalšieho účastníka konania v podiele 1/1-ina, a to na základe vyhlásenia vkladateľa - žalobcu o vložení nehnuteľností do majetku právnickej osoby. Vklad bol povolený 19.08.2019 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nastali aj účinky vkladu. Voči rozhodnutiu o povolení vkladu podľa § 31 ods. 5 katastrálneho zákona nie je možné podať odvolanie, návrh na obnovu konania, ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
2. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a toto zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi: 1) Žalovaný vec nesprávne právne posúdil. 2) Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci. 3) Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
4) Rozhodnutie má ďalšie procesné vady a je nepreskúmateľné pre zmätočnosť ako aj nedostatok dôvodov, čím bolo vážne zasiahnuté do práv žalobcu najmä do jeho vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR. 5) Nehnuteľnosť nadobudol ďalší účastník ako nepeňažný vklad od žalobcu na základe vyhlásenia, ktoré podpísal konateľ žalobcu Ing. Z. H. bez vedomia ďalšieho konateľa Ing. Y. J.. Žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva ešte skôr, než bol žalobca zapísaný v Obchodnom registri (ďalej len „OR“) ako spoločník ďalšieho účastníka konania a skôr ako bola v OR zapísaná skutočnosť, že došlo k zvýšeniu základného imania ďalšieho účastníka. Takýto postup je nezákonný, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte nemohol mať správny orgán osvedčené a preukázané, že sa pristupujúci nový spoločník ďalšieho účastníka konania (t. j. žalobca) aj skutočne stal spoločníkom ďalšieho účastníka konania a teda, že boli splnené všetky podmienky, aby sa ďalší účastník stal vlastníkom nehnuteľností. Bez uvedeného nemohol žalovaný dospieť k záveru, že ďalší účastník splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko bez zápisu nového spoločníka v OR nemôže dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu - nehnuteľnosti. Mohlo by totiž dôjsť k situácii, že by príslušný súd nového spoločníka do OR nezapísal a ak aj napriek tejto skutočnosti by sa vykonal zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, spôsobilo by to nenapraviteľné škody pristupujúcemu spoločníkovi, pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti. Rozhodnutie žalovaného je nesprávne, predčasné, bez dostatočných dôkazov a podkladov pre vydanie rozhodnutia, bez dostatočne zisteného skutkového stavu a dôsledku nesprávneho posúdenia. 6) Podkladom napadnutého rozhodnutia je úkon, ktorý je absolútne neplatný, preto je rozhodnutie nezákonné a musí byť zrušené. Ako vyplýva z vyhlásenia, hodnota nehnuteľnosti bola pri vkladaní do imania ďalšieho účastníka určená na základe znaleckého posudku vypracovaného Ing. T. B., ev. č. 912 500 zo dňa 04.08.2019, so sídlom v I. T., G. č. 1834/6 (ďalej len „znalecký posudok“) vo výške 309.000 Eur. Podľa žalobcu znalecké oceňovanie bolo v rozpore so zákonom, nakoľko pre výpočet hodnoty nepeňažného vkladu bola použitá tzv. všeobecná hodnota nehnuteľnosti a správne mala byť použitá tzv. výnosová metóda. 7) a) Na základe vkladu nehnuteľnosti do majetku ďalšieho účastníka sa žalobca stal spoločníkom ďalšieho účastníka (ďalej len „transakcia“). Žalobca nemá vedomosť, aké práva a povinnosti mu vznikli ako novému spoločníkovi ďalšieho účastníka na základe spoločenskej zmluvy, teda či práva, ktoré nadobudol, aj zodpovedajú hodnote nepeňažného vkladu. b) Žalobca má dôvodné podozrenie, že išlo o transakciu bez riadneho ekonomického zmyslu a poza chrbát konateľa Ing. Y. J. a bez jeho vedomia ako spoločníka žalobcu. Ďalší účastník je pritom spriaznenou spoločnosťou spoločníka a konateľa žalobcu Ing. Z. H., ktorý je ďalšiemu účastníkovi konateľom a spoločníkom, pričom ide rodinnú firmu tohto konateľa, ktorá nevlastní žiaden majetok, nevykonáva žiadnu aktivitu a vznikla len v roku 2018. Podľa žalobcu jediným cieľom transakcie bolo presunúť nehnuteľnosti do inej spoločnosti, v ktorej nemá Ing. Y. J. žiadne práva a dosah. Žalobca 26 rokov úspešne podnikal ako samostatný subjekt, stabilne zvyšoval svoj obrat a tržby, nie je preto dôvod, aby sa spájal s iným subjektom, ktorý nevykonáva žiadnu aktivitu a nedosahuje zisk. Konateľ Ing. Y. J. by nikdy s takýmto niečím nesúhlasil, pretože táto transakcia závažným spôsobom poškodzuje žalobcu, prišiel o zásadnú časť svojho majetku, ako aj výnosy z obchodnej činnosti a prenájmov týkajúcich sa tejto spoločnosti. c) Konanie Ing. Z. H. je v rozpore s dobrými mravmi, a teda nemôže požívať právnu ochranu. S poukazom na § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 OZ, ako aj § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) je vyhlásenie žalobcu neplatné. Neplatné je aj v zmysle ustanovenia § 37 OZ, pretože vyhláseniu chýba vážnosť vôle osoby, ktorá ho urobila. Žalobca záverom zhrnul, že rozhodnutie bolo vydané žalovaným predčasne bez dostatočných dôkazov a podkladov pre jeho vydanie, žalovaný si nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, preto je rozhodnutie nezákonné, pričom podkladom rozhodnutia je absolútne neplatný právny úkon.
3. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 14.10.2019, pričom napadnuté rozhodnutie navrhol potvrdiť. Poukázal na to, že predmetom administratívneho konania bol návrh na vklad vyhlásenia vkladateľa - žalobcu o vložení nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX pre katastrálne územie I. T., okres I. T., do obchodnej spoločnosti - ďalšieho účastníka v podiele 1/1-ina, pričom vyhlásenie podpísal a svoj podpis úradne osvedčil konateľ žalobcu Ing. Z.
H.. Žalovaný v zmysle § 31 a nasl. katastrálneho zákona preskúmal vyhlásenie z hľadiska, či listina obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpisnej forme, či prevodca je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťami nie sú obmedzené, či vyhlásenie neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadol aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Žalovaný zistil, že vyhlásenie je v súlade s vyššie citovaným ustanovením katastrálneho zákona, a preto rozhodol o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech ďalšieho účastníka. Listina bola podpísaná štatutárnym orgánom, osobou, ktorou je v súlade s údajmi zapísanými v OR Okresného súdu Žilina vložka č. XXX/L Ing. Z. H., L. XXX/XX, XXX XX I. T.. Podľa údajov v OR žalobcu zastupujú a za neho podpisujú konatelia, každý samostatne; na základe uvedeného žalovaný nebol oprávnený vyžadovať k uvedenému úkonu aj podpis druhého konateľa Ing. Y. J.. Predložené vyhlásenie vkladateľa bolo posudzované aj v súlade s ustanovením § 54 OBZ. V zmysle § 59 ods. 2 OBZ nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do OR a pri posudzovaní uvedeného žalovaný skonštatoval, že povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dôjde k naplneniu litery zákona a konateľ ďalšieho účastníka v zmysle § 60 OBZ podá návrh na zápis zvýšenia základného imania do OR. Problém by nastal, keby zvýšenie základného imania bolo zapísané v OR a spoločnosť by k predmetu nepeňažného vkladu nenadobudla vlastnícke právo napríklad v dôsledku rozhodnutia o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa žalovaného zápis zvýšenia základného imania do OR má deklaratívny charakter. Čo sa týka znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. T. B., žalovaný pri posudzovaní zistil, že tento bol vyhotovený k právnemu úkonu, na ktorý sa má použiť; a teda na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo veci nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti. Žalovaný o výpočte ceny nemal dôvod pochybovať, pretože znalec v znaleckom posudku podrobne zdôvodnil dôvod výpočtu použitej metódy pre stanovenie výšky ceny.
4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 27.11.2019, teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby (rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.08.2019). Uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol ďalší účastník ako nepeňažný vklad od žalobcu na základe vyhlásenia podpísaného konateľom Ing. Z. H., pričom podpis nekorešponduje s jeho podpisovým vzorom, ktorým sa vždy podpisoval a podpisuje t.j. nejde vôbec o jeho podpis. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že zápis zvýšenia základného imania na základe vyššie uvedeného vyhlásenia do Obchodného registra ma deklaratórny charakter, naopak podľa jeho názoru má charakter konštitutívny a je účinný až dňom zápisu zmeny ohľadom spoločnosti v OR. Vo zvyšku zotrval na dôvodoch správnej žaloby, ktoré aj zopakoval.
5. Žalovaný dupliku k replike nepodal.
6. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník podaním zo dňa 04.08.2021 a navrhol správnu žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalší účastník nepoprel, že Ing. Z. H. je konateľom a spoločníkom žalobcu, ako aj ďalšieho účastníka, nepoprel, že ďalší účastník je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol ako nepeňažný vklad od žalobcu na základe Vyhlásenia žalobcu o prevzatí záväzku na nový nepeňažný vklad zo dňa 07.08.2019 (ďalej len „vyhlásenie“) a že vklad vlastníckeho práva bol napadnutým rozhodnutím povolený. Ďalší účastník poukázal na to, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia každý samostatne, z konania každého konateľa vznikajú pre spoločnosť práva a záväzky priamo a bezprostredne, preto na konanie za žalobcu nepotrebuje konateľ žiadne ďalšie splnomocnenie ani poverenie, či súhlas druhého konateľa a podľa platnej legislatívy i aktuálnej judikatúry je neobmedzené a navonok aj neobmedziteľné. Ani prípadné obmedzenie by nemalo žiadne právne dôsledky pre platnosť a účinnosť správnych úkonov uskutočnených nad rámec tohto obmedzenia. Vyhlásenie preto mohol podpísať aj druhý konateľ žalobcu, pričom podpis či súhlas prvého konateľa sa nevyžadoval. Spoločenská zmluva žalobcu neupravuje, že by valné zhromaždenie žalobcu malo schvaľovať vklad nehnuteľností žalobcu ako nepeňažný vklad do inej spoločnosti, upravuje len potrebu schválenia nepeňažného vkladu a jeho výšku v prípade, že nepeňažný vklad smeruje do resp. sa ním zvyšuje základné imanie žalobcu. Rovnako spoločenská zmluva neupravuje, že by s daným úkonom mal súhlasiť aj druhý konateľ žalobcu, čo potvrdzujú aj kroky druhého spoločníka konateľa Ing. J. ohľadne nepeňažného vkladu do spoločnosti AUDAXUS, spol. s r.o.. Podľa ďalšieho účastníka žalobca ani len neuviedol, v rozpore s akým zákonom je konanie žalovaného, keď povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ešte skôr, než bol žalobca zapísaný v OR ako spoločník spoločnosti ďalšieho účastníka a skôr ako bolo zapísané zvýšenie základného imania ďalšieho účastníka. Podľa názoru
ďalšieho účastníka žalovaný v zmysle katastrálneho zákona nemá povinnosť a ani právo skúmať skutočnosti uvádzané žalobcom resp. posudzovať právne skutočnosti, predložené dokumenty a ich súvislosti nad rozsah katastrálneho zákona; v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ale neposudzuje sa zápis do OR či platnosť právnych úkonov. Na uvedené sú dostupné iné právne prostriedky, ktoré žalobca využil, keď podal žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/53/2019. Žalovaný skúma zmluvu v zmysle § 31 katastrálneho zákona; keďže vyhlásenie obsahuje predpísané náležitostí, je urobené v predpísanej forme, žalobca bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, prejav vôle žalobcu na vyhlásení ako jednostrannom úkone bol dostatočný, určitý a zrozumiteľný, zmluvná voľnosť úkonu alebo pravosť nakladať s nehnuteľnosťami neboli obmedzené, úkon neodporoval zákon ani zákon neobchádzal a nepriečil sa ani dobrým mravom, pričom iné skutkové okolnosti majúce vplyv na povolenie vkladu sa týkajú konkurzov, exekúcií, správy daní a pod.. Povinnou prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe vyhlásenia o nepeňažnom vklade nie je predloženie výpisu z OR resp. povinnou náležitosťou nie je skúmanie zápisu osoby, v prospech ktorej sa robí vyhlásenie v OR či zvýšenie základného imania. Zápis zvýšenia základného imania v OR môže byť dôležitý čo do účinnosti zvýšenia základného imania, nie účinnosti vyhlásenia o vložení nepeňažného vkladu či splatenia vkladu, preto posudzovanie danej skutočnosti žalovaným je irelevantné, nemá súvis s konaním o povolenie vkladu k nehnuteľnostiam, pretože ide o dve samostatné konania a úkony. Ďalší účastník poukázal na § 59 ods. 2 OBZ, podľa ktorého musí byť nepeňažný vklad splatený pred zápisom výšky základného imania do OR. Pri primeranom použití § 60 ods. 1 OBZ konatelia ďalšieho účastníka boli povinní podať návrh na vklad v prospech ďalšieho účastníka a nečakať, resp. z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapisovaných údajov do OR. Obdobne § 60 ods. 2 OBZ uvádza, že odovzdanie a splatenie vkladu predchádza zápisu do OR, keď vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do OR. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. Ďalší účastník má za to, že bol oprávnený resp. povinný podať návrh na vklad žalovanému. V právomoci žalovaného podľa ďalšieho účastníka nie je posudzovať, či je vyhlásenie absolútne neplatné, čo si uvedomuje aj sám žalobca, keďže podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ďalší účastník sa nestotožňuje s tvrdením, žalobcu, že vyhlásenie je absolútne neplatné, nakoľko z výpisu z OR ďalšieho účastníka je zrejmé, že žalobca nadobudol obchodný podiel na základnom imaní ďalšieho účastníka vo výške 309.000,- Eur. Žalobca nezdôvodnil tvrdené skutočnosti ani ich nepreukázal, navrhuje len predloženie znaleckého posudku a výsluch znalca, pričom prenášanie dôkazného bremena na žalovaného je neprípustné. Daná požiadavka je vtipná, keďže ohodnotenie nehnuteľností vykonal sám žalobca, a nie ďalší účastník. Spochybnenie spôsobu ohodnotenia nehnuteľností nemá súvis s predmetom konania s poukazom na § 59 ods. 3 a 6 OBZ, podľa ktorého v prípade ak sa preukáže, že nehnuteľnosť nie je hodnoty ako bola deklarovaná pri vkladaní ako nepeňažného vkladu, je vkladateľ (žalobca) povinný rozdiel doplatiť osobe, ktorá vklad prijímala (ďalšiemu účastníkovi). Žalobca má 98,407 %-ný podiel na spoločnosti ďalšieho účastníka. Ak by nehnuteľností boli podhodnotené, v prípade navýšenia hodnoty by na žalobcom v žalobe o určenie vlastníckeho práva uvádzaných 361.244,89 Eur by podiel predstavoval 98,634%. Zníženie hodnoty nehnuteľnosti by preto nemalo žiaden racionálny význam pre vykonanie transakcie - vyhlásenia. Navyše žalobca spochybňuje znaleckú činnosť znalca, za ktorú tento zodpovedá, v prípade pochybnosti má danú vec riešiť iným konaním. Použitie znaleckej metódy nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia, či vloženia nepeňažného vkladu žalobcom do spoločnosti účastníka. Pre úplnosť ďalší účastník poukázal na to, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 92/2018 zadaného na vypracovanie žalobcom, za ktorého konal Ing. J., bola pre stanovenie znaleckej hodnoty použitá metóda polohovej diferenciácie, ktorá bola použitá aj pri vypracovaní znaleckého posudku 87/2019. Pokiaľ žalobca uvádza, že nevie, aké práva a povinnosti mu vznikli ako novému spoločníkovi ďalšieho účastníka, neznamená, že o nich nevie právnická osoba - žalobca, ak tieto úkony sám vykonal. Uvedené len potvrdzuje presadzovaný postoj Ing. J., že žalobca je len on sám; nemôže sa stavať do pozície žalobcu. Ing. H. môže uvedené tvrdiť o niekoľkých zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a spriaznenými spoločnosťami spoločníka a konateľa J.. Tvrdenie žalobcu, že nenadobudol právo zodpovedajúce výške a hodnote nepeňažného vkladu, je v príkrom rozpore so zápisom obchodného podielu žalobcu na spoločnosti ďalšieho účastníka. Ďalší účastník poukázal na to, že žalobca vložil ako nepeňažný vklad vo výške 258.000,- Eur do spoločnosti druhého spoločníka žalobcu Ing. J. AUDAXUS, spol. s r.o., IČO: 36 820 415, bez písomného vedomia či schválenia konateľa a spoločníka Ing. H. na základe vyhlásenia zo dňa 30.08.2019, predmetom ktorého bol pozemok - parcela registra C č. 392/4 a stavba - kancelárie dielne súp. č. XXXX na pozemku č. 392/4 zapísané na LV č. XXXX pre
k. ú. I. T.. Daná skutočnosť je potvrdená rozhodnutím žalovaného č. V 4508/2019. Navyše na ďalšiu nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu zriadil záložné právo v prospech spoločnosti KAPITAL SERVIS, s.r.o., IČO: 47 118 873, v ktorej je Ing. J. konateľom. Na spoločnosti AUDAXUS, spol. s r.o. nadobudol žalobca napriek výške jeho nepeňažného vkladu podiel na hlasovacích právach a zisku vo výške len 5%. Odvolávanie sa na dobré mravy zo strany žalobcu preto vyznieva pokrytecky. Navyše v prípade prevodu nehnuteľností žalobcu na spoločnosť AUDAUXUS spol. s r.o. bola prevedená hlavná budova žalobcu, odkiaľ žalobca vykonával svoju podnikateľskú činnosť a má svoje sídlo. Bez daných nehnuteľností nie je možné zabezpečovať riadnu činnosť žalobcu. Tvrdenia žalobcov poukazujú len na možné konanie konateľov žalobcu vo vzájomnej nezhode. Podľa Ing. H. bol daný postup medzi spoločníkmi ústne dohodnutý. Žalobca nelogicky namieta vlastné úkony resp. ich platnosť, absentuje záujem na rozhodnutí v predmetnej veci, ak by aj prípadnú neplatnosť úkonov mohol vyvolať sám žalobca. Úkony žalobcu nie sú v rozpore s dobrými mravmi, ustanoveniami § 39 a § 3 ods. 1 OZ, či v rozpore s potrebou postupu s odbornou starostlivosťou konateľa žalobcu ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku s poukazom na § 265 OBZ. V priebehu existencie spoločnosti môžu byť záujmy spoločníkov rôzne a protichodné, preto nie je možné konanie ďalšieho účastníka automaticky posudzovať ako rozporné so záujmami druhého spoločníka. Preto aj vklad nehnuteľnosti do spoločnosti, ktorá hoci aj nevykonáva významnú podnikateľskú činnosť, nemožno považovať za porušenie povinnosti konateľa resp. rozpor s dobrými mravmi či neplatný úkon. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba vždy posudzovať objektívne a komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ak sa spoločník alebo spoločnosť žalobcu cítia byť poškodení konaním konateľa Ing. H., nárok na náhradu škody si môžu uplatniť podľa § 135a OBZ ako zákonný spôsob nápravy, čo aj žalobca využil v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20Cb/77/2019.
7. Na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania reagoval žalobca podaním zo dňa 22.09.2021, pričom zotrval na dovtedajšej argumentácii. Poukázal na to, že prevedený majetok bol ešte v roku 2018 ohodnotený v prvom znaleckom posudku č. 92/2018 na sumu o viac ako 52.000,- Eur vyššiu ako v ďalšom znaleckom posudku vypracovanom tým istým znalcom, ktorého Ing. H. pozná desiatky rokov, a teda je otázne, či bol znalecký posudok vyhotovený objektívne. Ďalší účastník dosiaľ nepredložil dôkaz o tom, ako sú upravené hlasovacie práva a podiel na zisku po zvýšení základného imania. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 92/2018 previedol Ing. H. na ďalšieho účastníka nehnuteľnosti v hodnote minimálne 361.244,890 Eur, čo odporuje sume nepeňažnému vkladu. Žalobca poukázal na to, že podľa NBS rástli ceny nehnuteľností medziročne v tomto období o 7,5%, teda znalecký posudok z rokov 2019 ignoroval medziročný nárast cien nehnuteľností, dokonca znížil cenu rovnakého prevádzaného majetku. Konanie konateľa Ing. H. pri transakcii bolo aj v rozpore so spoločenskou zmluvou žalobcu, nakoľko táto neobvyklá transakcia podliehala schváleniu valným zhromaždením. Podľa článku 9 ods. 3 spoločenskej zmluvy rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou rozhodnutia podľa ustanovenia § 125 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka, pričom žiadne valné zhromaždenie žalobcu sa neuskutočnilo. Po uskutočnení transakcie zostal v majetku žalobcu len nehnuteľný majetok v podobe stavby - kancelárie, dielne súp. č. XXXX na pozemku parcela registra C č. 392/4 a uvedeného pozemku o výmere 783 m2, sklad súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. 392/5 a tento pozemok zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. I. T.. Žalobca v obave, že by Ing. H. zbavil žalobcu aj zvyšných nehnuteľností, vložil tieto do základného imania spoločnosti AUDAUXUS spol. s r.o., aby tak ochránil zvyšný majetok žalobcu. Pre úplnosť žalobca uviedol, že vzhľadom na znenie spoločenskej zmluvy žalobcu Ing. Y. J. ako spoločník žalobcu nemá možnosť odvolať Ing. Z. H. z funkcie konateľa žalobcu, a tak mu zabrániť vykonávať ďalšie úkony poškodzujúce žalobcu. Uvedené konanie vyvolal a spôsobil výlučne Ing. H. svojim nečestným a neetickým konaním, preto sa nemôže odvolávať na ochranu svojich domnelých práv, ktoré sám spustil.
8. Na vyjadrenie žalobcu reagoval ďalší účastník vyjadrením zo dňa 03.11.2021, pričom zotrval na dovtedajšej argumentácii. Doplnil, že podaním správnej žaloby a ďalších žalôb zo strany žalobcu zastúpeného Ing. J. chce tento docieliť ukrátenie druhého spoločníka žalobcu, a tak získanie všetkého majetku žalobcu. Ohľadne skutočnosti, že vypracovaný znalecký posudok č. 92/2018 obsahuje cenu o 52.000 Eur vyššiu ako posudok zo dňa 04.08.2019, ďalší účastník uviedol, že predmetom znaleckého posudku č. 92/2018 bolo ohodnotenie nehnuteľností, stavieb, súčasti a príslušenstva žalobcu, zatiaľ čo posudok zo dňa 04.08.2019 obsahuje len cenu čistých nehnuteľností, ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu, nakoľko príslušenstvo a súčasti ostali vo vlastníctve žalobcu. Za ohodnotenie nehnuteľnosti je zodpovedný znalec. Ak v spoločenskej zmluve v článku 9 ods. 3 je uvedené, že valné
zhromaždenie rozhoduje o zvýšení alebo znížení základného imania a o nepeňažnom vkladom, tak ide o vnútorné záležitostí spoločnosti, teda zvýšenie a zníženie základného imania žalobcu a nepeňažný vklad žalobcu nie však do tretej osoby.
9. Na vyjadrenie ďalšieho účastníka reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 11.02.2022, v ktorom zopakoval dovtedajšie argumenty. Zdôraznil, že všetky úkony je potrebné posudzovať z časového hľadiska, prečo a ako vznikli. Podľa jeho tvrdenia spoločníci žalobcu neboli na predmetných úkonoch dohodnutí.
10. Žalobca, žalovaný, ani ďalší účastník po výzve súdu nariadenie pojednávania v tejto veci nežiadali.
11. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Vyhlásením o prevzatí záväzkov na nový nepeňažný vklad podľa § 143 ods. 3 Obchodného zákonníka zo dňa 07.08.2019 (ďalej len „vyhlásenie“) žalobca vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľností uvedených v bode 1. tohto rozsudku a potvrdil, že na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti - ďalšieho účastníka zo dňa 07.08.2019 okrem iného o zvýšení základného imania o 309.000 Eur, valné zhromaždenie ďalšieho účastníka schválilo, aby žalobca prevzal záväzok na nový vklad vo výške 309.000 Eur a vložil nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do spoločnosti ďalšieho účastníka v podiele 1/1-ina. Hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom č. 87/2019 Ing. T. B., so sídlom I. T., G. č. 1834/6, ev. č. 912 500 zo dňa 04.08.2019 v sume 309.000 Eur, ktorá suma sa aj započítala na vklad žalobcu do spoločnosti ďalšieho účastníka. K splateniu uvedeného nepeňažného vkladu podľa vyhlásenia dôjde pred zápisom zvýšenia základného imania do OR. Žalobca odovzdal toto vyhlásenie ako doklad podľa § 60 OBZ ďalšiemu účastníkovi a jeho konateľovi s tým, že po odovzdaní bude podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka do katastra nehnuteľností. Žalobca vyhlásil, že pristupuje k spoločenskej zmluvy ďalšieho účastníka bez výhrad. Uvedené vyhlásenie bolo podpísané Ing. Z. H., konateľom žalobcu, pričom podpis bol osvedčený obcou Liptovské Kľačany dňa 07.08.2019. Návrh na povolenie urýchleného vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bol podaný žalovanému dňa 07.08.2019; návrh podpísal konateľ ďalšieho účastníka Ing. Z. H., prílohu návrhu tvorilo vyhlásenie zo dňa 07.08.2019 a znalecký posudok č. 87/2019. Zo znaleckého posudku č. 87/2019 vyplýva záver, že všeobecná hodnota stavieb je 174.333,29 Eur a pozemkov 134.810,95 Eur, pričom ako vhodná metóda na stanovenie všeobecnej hodnoty bola použitá metóda polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov spolu bola určená ako 309.000 Eur. Dňa 04.08.2019 žalovaný rozhodol o povolení vkladu tak, ako je uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku.
12. Podľa § 30 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam účinného k 19.08.2019, t. j. ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „katastrálny zákon“): (1) Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). (2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. (4) Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, d) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. e) čestné vyhlásenie o splnení podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka alebo čestné vyhlásenie, že sa tieto podmienky na danú obchodnú spoločnosť nevzťahujú, f) poverenie právnickej osoby udelené jej zamestnancovi, ak je účastníkom konania o návrhu na vklad právnická osoba, ktorá písomne poverí svojho zamestnanca v rámci svojej podnikateľskej činnosti podaním návrhu na vklad, g) listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. (5) Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti, týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva, obsahom ktorej môže byť viac právnych úkonov.
Podľa § 31 ods. 1 - 5 katastrálneho zákona: (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. (4) Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje a) názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade, f) deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. (5) Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 42 ods. 1 - 6 katastrálneho zákona - Spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra: (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
(3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom. (4) Ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, účastníci konania môžu vykonať opravu len dodatkom k zmluve. Ak je zmluva vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti sa opravia postupom podľa osobitného predpisu. (5) Ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.
(6) Zápisu do katastra nebráni rozpor údajov v zmluve, verejnej listine alebo inej listine s údajmi referenčného registra. Ak nie je pochybnosť o totožnosti osoby, ktorej údaje sa majú zapísať do katastra, okresný úrad zapíše do katastra údaje podľa referenčného registra.
Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 34 Správneho poriadku: ods. 1: Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. ods. 2: Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. ods. 3: Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. ods. 4: Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. ods. 5: Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. ods. 6: Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Podľa § 37 ods. 1 - 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“): (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 38 ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka: (1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. (2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39a Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
Podľa § 40 ods. 1 - 6 Občianskeho zákonníka: (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. (5) Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje. (6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka: Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § § 41a Občianskeho zákonníka: (1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. (2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP a na termíne 30.03.2022 verejne vyhlásil rozsudok.
14. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného predchádzajúceho jeho vydaniu podľa § 177 ods. 1 SSP, a to vychádzajúc zo žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP). Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, rozhodol o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:
15. Správny súd s poukazom na žalobné body 3) a 4) správnej žaloby, ktorými sú namietané nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie a zmätočnosť rozhodnutia žalovaného, musel pri skúmaní ich dôvodnosti začať od posúdenia obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia a
zrozumiteľnosti jeho odôvodnenia. Nakoľko žalobca uvedené žalobné dôvody vyjadril len všeobecne bez toho, že by ich ďalej argumentačne rozšíril a špecifikoval, správny súd mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie len do tej miery, či obsahuje náležitosti stanovené § 31 ods. 4 katastrálneho zákona. Správny súd po zistení, že napadnuté rozhodnutie, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho práva, obsahuje názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade, číslo vkladu, označenie účastníkov konania, označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, deň kedy žalovaný rozhodol o vklade aj kedy nastali právne účinky vkladu, pričom rozhodnutie je opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky okresného úradu ako aj menom, priezviskom a podpisom osoby, ktorá vklad povolila, konštatuje, že po obsahovej stránke uvedené rozhodnutie všetky zákonné náležitosti spĺňa, teda nie je nezrozumiteľné ani pre nedostatočné odôvodnenie ani pre nezrozumiteľnosť (zmätočnosť). Námietky žalobcu sú v tejto časti nedôvodné.
16. Správny súd ako nedôvodné vyhodnotil aj žalobné námietky, ktoré boli obsahom žalobných bodov 6 ) a 7). Vkladové konanie, keďže sa spravuje dispozičnou zásadou, sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). Návrh na vklad môže podať len účastník právneho úkonu, na základe ktorého sa má vklad vykonať. Ak je účastníkov právneho úkonu niekoľko, postačuje, ak návrh podá iba jeden z nich. Správa katastra môže viesť konanie a rozhodnúť len o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a prílohách, ktoré jej boli predložené zo strany účastníka konania. Katastrálny zákon pomerne podrobne vymedzuje náležitosti návrhu a zmluvy (inej listiny), na základe ktorých má dôjsť k zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra. Úmyslom zákonodarcu zrejme bolo, aby návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a listina, na ktorej základe má byť toto právo zapísané, boli dostatočne určité a zrozumiteľné, aby nedochádzalo k zámenám nehnuteľností alebo účastníkov. Konanie o povolenie vkladu teda predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom návrh a prílohy k nemu preskúma z hľadiska, či spĺňajú aj podmienky podľa § 30 ods. 4 a ods. 5 a § 42 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma zmluvu (iný právny úkon) v tom smere, či obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona). Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať jednak oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou ako aj podmienky platnosti zmluvy podľa ustanovení § 37 až 41a Občianskeho zákonníka. Zistenie, či je predkladaná zmluva platná alebo neplatná, je v správnom konaní úsudkom prijatým na základe inštitútu predbežnej otázky a následne sa stáva jedným z podkladov rozhodnutia, ktoré musí správa katastra zákonným spôsobom vyhodnotiť v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa ust. § 22 ods. 5 katastrálneho zákona na vkladové konanie subsidiárne použije. Pritom skutočnosť platnosti alebo neplatnosti zmlúv nevyhodnocuje z hľadiska účinkov súkromnoprávnych, ale z hľadiska vkladuschopnosti do katastra nehnuteľností. O ďalšom postupe orgánov katastra potom rozhoduje situácia, či je zistený nedostatok vkladu schopnosti odstrániteľný alebo nie (z rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžr/10/2011 zo dňa 08.11.2011).
17. Vzhľadom na vyššie uvedený široký rozsah prieskumu je zrejmé, že nie je v možnosti správy katastra vykonávať vo vkladovom konaní (hĺbkové, podrobné) zisťovanie všetkých okolností majúcich za následok prípadnú neplatnosť zmluvy. Správa katastra preto posudzuje v zásade len tie skutočnosti, ktoré sú zistiteľné priamo z obsahu zmluvy a tieto zväčša nepostačujú pre záver, že zmluva obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom. Dodržanie dobrých mravov správa katastra skúma v zásade vtedy, ak je podaný podnet od účastníka, ktorý ich namieta; v takom prípade zväčša správa katastra vyzve dotknutú osobu na vyjadrenie, prípadne na podanie žaloby na súd a preruší konanie. Na to, aby správa katastra návrh na vklad zamietla z tohto dôvodu, musí byť porušenie dobrých mravov preukázané, domnienka ich porušenia na zamietnutie návrhu nepostačuje. Obdobné závery možno uplatniť aj na výklad vôle účastníkov konania z hľadiska jej vážnosti. Vzhľadom k tomu, že pre správny
súd sú rozhodujúce okolnosti existujúce ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia t. j. 19.08.2019, pričom z obsahu administratívneho spisu žiadne námietky ohľadom rozporu právneho úkonu (vyhlásenia o záväzku na nový vklad) s dobrými mravmi či vážnosti vôle nevyplývajú, správny súd hodnotí námietky uvedené v žalobnom bode 7c) žalobcu ako nedôvodné.
18. Čo sa týka námietky žalobcu, že o transakcii nevedel ďalší konateľ žalobcu Ing. Y. J. (žalobný bod 7b), ktorý k takému právnemu úkonu neudelil súhlas, i táto námietka žalobcu je nedôvodná. Žalovaný (pri existencii dvoch konateľov žalobcu) bol oprávnený skúmať oprávnenie žalobcu nakladať s nehnuteľnosťou len v tom smere, či je každý z konateľov oprávnený konať aj samostatne, ktorá okolnosť vyplýva z údajov zapísaných v Obchodnom registri. V danej veci každý z konateľov žalobcu koná samostatne bez ohľadu na povahu právneho úkonu, preto správa katastra postupovala správne, keď mala za to, že vôľa žalobcu prejavená prostredníctvom právneho úkonu jedného konateľa je postačujúca.
19. Správny súd tiež konštatuje, že správa katastra neskúma ani ekonomické ciele právnych úkonov
- táto otázka je pre povolenie vkladu irelevantná. Absolútne neobstojí ani námietka, že žalobca nemá vedomosť, aké práva a povinnosti mu vznikli ako novému spoločníkovi ďalšieho účastníka na základe spoločenskej zmluvy, teda či práva, ktoré nadobudol, aj zodpovedajú hodnote nepeňažného vkladu (žalobný bod 7a). Je vecou žalobcu, či vykonáva svoje práva v spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. Pasivita žalobcu v tomto smere nemá súvis s predmetom konania.
20. Podľa § 142 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinného k 19.08.2019, t. j. ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“) zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je prípustné, len keď doterajšie peňažné vklady sú úplne splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je prípustné už pred týmto splatením.
Podľa § 143 Obchodného zákonníka (1) Ak spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania neurčí inak, majú doterajší spoločníci prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom, a to v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania. (2) Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi, schvaľuje valné zhromaždenie nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka. (3) Záväzok na nový vklad sa preberá písomným vyhlásením, v ktorom záujemca, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve; podpis záujemcu musí byť úradne overený. (4) Na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.
Podľa § 60 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka: (1) Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len "správca vkladu"). Spoločenská zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky (ďalej len "banka"), aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti. (2) Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. (3) Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 59 ods. 1 - 3 a 6 Obchodného zákonníka: (1) Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. (2) Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. (3) Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. (6) Ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.
21. Ďalej žalobca namietal (žalobný bod 1) a 5)), že žalovaný nesprávne vec právne posúdil, keď povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam skôr, ako bol žalobca zapísaný v OR ako spoločník ďalšieho účastníka a skôr, ako bola v OR zapísaná skutočnosť, že došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti ďalšieho účastníka. Súčasne žalobca spochybnil aj spôsob ohodnotenia nehnuteľností znalcom. Ani tieto námietky žalobcu však nie sú nedôvodné. Pri zvyšovaní základného imania majú doterajší spoločníci prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom, ak neurčí inak spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania, ako tomu bolo v danom prípade, keď rozhodlo o zvýšení základného imania vkladom tretej osoby, ktorá nie je spoločníkom. Následne pri zvyšovaní základného imania nepeňažným vkladom (teda aj nehnuteľnosťou) bez ohľadu na to, či sa zvyšuje základné imanie doterajším spoločníkom alebo novým záujemcom, valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným schvaľuje jednak samotný nepeňažný vklad ako aj výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka (§ 143 ods. 2 OBZ). Hodnota nepeňažného vkladu musí byť určená znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia a údaje o tom, či hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad spoločnosti. Do OR sa následne bude zapisovať zvýšenie základného imania, rozsah jeho splatenia ako aj výška vkladu každého spoločníka s uvedením výšky jeho splatenia. Záväzok na nový vklad sa preberá písomným vyhlásením záujemcu, ktorý nie je spoločníkom (§ 143 ods. 3 OBZ) a toto je povinnou prílohou k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do OR (§ 12 ods. 2 vyhlášky č. 25/2004 Z. z.). Pokiaľ preberá záväzok na nový vklad osoba stojaca mimo spoločnosti, je potrebné, aby v písomnom vyhlásení o prevzatí záväzku na nový vklad uviedla ako podstatnú náležitosť pristúpenie ku spoločenskej zmluve, pričom podpis záujemcu musí byť úradne overený (§ 143 ods. 3 OBZ). Zákon neurčuje obsah písomného vyhlásenia, ktoré by však malo obsahovať najmä identifikačné údaje spoločnosti a záujemcu, jeho záväzok na prevzatie nového vkladu, výšku na ktorú sa zaväzuje; pokiaľ je predmetom záväzku na nový vklad nepeňažný vklad, musí byť písomným vyhlásením presne špecifikovaná jeho hodnota podľa znaleckého posudku a suma, ktorá sa započítava na vklad, ku ktorému sa záujemca zaviazal. Na splácanie nových vkladov pri zvýšení základného imania sa primerane použijú ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti. Pri primeranom použití § 60 ods. 1 a 2 OBZ, ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie podľa 60 ods. 1 OBZ pred podaním návrhu na zápis zvýšenia základného imania do OR. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. Nepeňažný vklad je teda potrebné splatiť ešte pred zápisom zvýšenia základného imania do OR. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu.
22. Podľa názoru správneho súdu v kompetencii správy katastra v konaní o vklade je skúmanie len vyššie uvedených zákonných náležitostí právneho úkonu písomného vyhlásenia záujemcu o prevzatí záväzku na nový vklad do spoločnosti; toto musí byť tzv. vkladu schopnou listinou, a preto musí mať všetky náležitostí, ktoré stanovuje katastrálny zákon. Žalovaný teda nie je oprávnený preskúmavať vyhlásenie resp. posudzovať právne skutočnosti, predložené dokumenty a ich súvislosti nad rozsah stanovený katastrálnym zákonom. Uvedené sa týka aj znaleckého posudku (žalobný bod 6)), ktorý správa katastra taktiež posudzuje len v tom smere, či má zákonom stanovený obsah, t. j. či obsahuje opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti (§ 59 ods. 3 OBZ). Nie je v právomoci správy katastra spochybňovať metódy ocenenia, ktoré znalec za účelom ohodnotenia zvolil, ani závery, ku ktorým znalec dospel. Ani prípadné zvolenie nevhodnej metódy pri znaleckom oceňovaní alebo nedostatočné ocenenie nehnuteľností nemá podľa hmotného práva za následok neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia vkladateľa. Možno dať v tejto súvislosti ďalšiemu účastníkovi konania za pravdu, že ak sa preukáže, že nehnuteľnosť nie je hodnoty ako bola deklarovaná pri vkladaní ako nepeňažného vkladu, s poukazom na § 59 ods. 3 a 6 OBZ je vkladateľ (žalobca) povinný rozdiel doplatiť spoločnosti, ktorá vklad prijímala (ďalšiemu účastníkovi), v peniazoch.
23. Podľa § 145 OBZ konatelia sú povinní bez zbytočného odkladu podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do OR. Obchodný zákonník výslovne neurčuje, či zápis zvýšenia základného imania do OR má konštitutívny alebo deklaratórny účinok (na rozdiel od úpravy akciovej spoločnosti). Keďže Obchodný zákonník nemá v tomto prípade osobitnú úpravu, nie je dôvodný záver, že ku zvýšeniu základného imania dochádza až zápisom tejto skutočnosti do OR. Rozhodnutím valného zhromaždenia o zvýšení základného imania a písomným vyhlásením o prevzatí záväzku na nový vklad dochádza ku zmene spoločenskej zmluvy; zápis zvýšenia základného imania do OR má z tohto dôvodu len deklaratórny charakter. Zápis v OR len osvedčuje zmenu zapísaných údajov, ktorá nastala v dôsledku inej právnej skutočnosti ako i zápis do Obchodného registra (Obchodný zákonník, Komentár, 4. vydanie, Patakyová, M., a kol., C. H. Beck r. v. 2013, s. 594). Vzhľadom na už vyššie uvedené pri primeranom použití ustanovenia § 60 ods. 3 OBZ, podľa ktorého ak spoločnosť nevznikne je povinná vrátiť vklady, v prípade ak by nedošlo k zápisu zvýšenia základného imania spoločnosti do OR a žalobca by sa nestal spoločníkom ďalšieho účastníka, bol by tento povinný nepeňažný vklad vrátiť, pričom za nesplnenie povinnosti vrátiť vklady ručia všetci spoločníci spoločne a nerozdielne. Vzhľadom k uvedenému správny súd vyhodnotil námietku, ktorá bola obsahom žalobného bodu 5) ako nedôvodnú. Nebolo teda povinnosťou správy katastra skúmať či/kedy došlo k zápisu nového pristupujúceho spoločníka do spoločnosti žalovaného; konanie o zápise zvýšenia základného imania do OR a vkladové konanie o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorými sa základné imanie zvyšuje, sú osobitné a vzájomne nezávislé. Ako už bolo uvedené, žalovaný skúmal vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový nepeňažný vklad len z hľadiska jeho formálnych náležitosti, ktoré boli v danom prípade naplnené, pričom s rozhodnutím správy katastra sú spojené jeho vecnoprávne účinky. Obligačnoprávne účinky tohto vyhlásenia nastali už podpisom uvedeného vyhlásenia. Správny súd teda nezistil ani v tejto časti rozpor postupu žalovaného so zákonom.
24. Pre úplnosť k žalobnému bodu 2), ktorého obsahom bol len stručne a všeobecne tvrdený nedostatočne zistený skutkový stav zo strany žalovaného, správny súd uvádza, že pokiaľ sa uvedená námietka nepreniesla do námietok v ďalších žalobných bodoch, vo vzťahu ku ktorým správny súd poukazuje na odôvodnenie vyššie, tak možno vo všeobecnosti stručne konštatovať, že žalovaný zistil všetky skutočnosti potrebné pre riadne rozhodnutie vo veci podaného návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti.
25. Správny súd považuje za dôležité vyjadriť sa aj k návrhom na dokazovanie zo strany žalobcu podaným v správnej žalobe, a to oboznámením sa so znaleckým posudkom znalca Ing. T. B. číslo 87/2019 zo dňa 04.08.2019, prípadne jeho výsluchom, výsluchom Ing. Y. J. a Ing. Z. H., ako aj oboznámením sa so spoločenskou zmluvou ďalšieho účastníka konania, nájomnými zmluvami nájomcov sídliacich v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom vkladu, a úverovými zmluvami uzavretými s VÚB a.s., ktoré sa výnosmi z tohto prenájmu splácajú. V tejto časti správny súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodnutí vychádza zo skutkového stavu, ktorý je zistený orgánom verejnej správy s poukazom na úpravu podľa § 119 SSP, 134 SSP. Znalecký posudok bol súčasťou administratívneho spisu, žalovaný z neho pri svojom právnom posúdení v rámci administratívneho konania vychádzal a správny súd sa s
ním aj správnom súdnom konaní oboznámil. Vo väzbe na uvedené správny súd podporne poukazuje na § 124 ods. 3 SSP, podľa ktorého ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Výsluch uvedeného znalca bol navrhnutý za účelom objasnenia dôvodov, pre ktoré tento zvolil na ocenenie nepeňažného vkladu metódu tzv. všeobecnej hodnoty nehnuteľností a nie tzv. výnosovú metódu. Návrh na oboznámenie sa s nájomnými zmluvami a úverovými zmluvami bol podaný na podporu námietky žalobcu o neexistencii ekonomického zmyslu nepeňažného vkladu do spoločnosti ďalšieho účastníka. Oboznámiť sa so spoločenskou zmluvou ďalšieho účastníka malo zas preukázať, či žalobca nadobudol práva zodpovedajúce hodnote nepeňažného vkladu 309.000 Eur. Výsluch konateľov účastníkov konania bol navrhnutý ku skutkovej okolnosti, že vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad podpísal len jeden konateľ žalobcu Ing. H., ktorá okolnosť nebola vo veci sporná. Správny súd zdôrazňuje úpravu podľa § 119, § 120 SSP v spojení so skutočnosťou, že správny súd nie je súdom skutkovým. Správny súd konštatuje, že navrhnuté dôkazy sa vzťahujú k námietkam, ktoré boli vyhodnotené ako nedôvodné, tieto dôkazy nemôžu mať vplyv na prijaté závery o nedôvodnosti týchto námietok a ani na rozhodnutie v danej veci a sú teda právne irelevantné, preto ich správny súd nevykonal.
26. Správny súd k argumentácii ďalšieho účastníka konania poukazuje najmä na svoje závery k jednotlivým žalobným bodom. Čo sa týka prevodov ďalšieho majetku žalobcu na spoločnosť AUDAXUS, spol. s r.o. ako aj ďalších sporov/nezhôd medzi konateľmi a spoločníkmi žalobcu, tieto okolnosti sa týkajú vnútorných vzťahov v spoločnosti žalobcu a sú vo vzťahu k súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia irelevantné. Prípadne porušenie povinností zo strany konateľov a spoločníkov žalobcu a z toho plynúce zodpovednostné vzťahy sú okolnosťami, ktoré môžu byť preskúmavané len súd v civilnom súdnom konaní (§ 7 písm. d) SSP), ktoré závery sú v súlade aj s prezentovanou argumentáciou ďalšieho účastníka konania.
27. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
28. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že jej právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ďalší účastníci majú voči v konaní neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.