Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/96/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: V. nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Siget s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 52 205 410, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 40 Žilina, za účasti ďalšej účastníčky konania: H.. B. R., J.., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Macaláková & partners s.r.o., so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 50 925 288, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo-10/2019-Ma zo dňa 09.10.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalšej účastníčke konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“ alebo „správa katastra“) svojím rozhodnutím č. V - 11526/2018 zo dňa 10.07.2019 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) podľa ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavil konanie o návrhu na vklad darovacej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania - U. H., ktorá zomrela XX.XX.XXXX (ďalej len „darkyňa“) a do práv ktorej vstúpila ďalšia účastníčka konania v tomto správnom konaní ako jediná oprávnená dedička, ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným. Predmetom zmluvy mal byť prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX pre katastrálne územie D. - dom č. s. XXX a pozemky registra C parc. č. 539/1 záhrada o výmere 237 m2 a parc. č. 539/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 400 m2 (ďalej len „Darovacia zmluva“). Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pred vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu bola dňa 15.01.2019 na správny orgán prvého stupňa doručená žiadosť o zastavenie konania z dôvodu úmrtia darkyne zo strany dcéry darkyne. Správny orgán prvého stupňa konanie o návrhu na vklad preto dňa 16.01.2019 prerušil až do ukončenia dedičského konania po poručiteľke - darkyni. Následne dňa 20.02.2019 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený návrh na zamietnutie návrhu na vklad darovacej zmluvy z dôvodov nedostatkov darovacej zmluvy. Po ukončení dedičského konania po darkyni, v rámci ktorého nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy neboli zaradené do aktív dedičstva vzhľadom na spornosť vlastníctva poručiteľky, správny orgán prvého stupňa pokračoval v konaní o návrhu na vklad Darovacej zmluvy. Nakoľko zistil nedostatky, ktoré bránia povoleniu vkladu, vyzval účastníkov na ich odstránenie písomným dodatkom a konanie opätovne prerušil dňa 02.05.2019. Správa katastra po tom čo jej boli doručené rovnopisy Dodatku č. 1 k Darovacej zmluve podpísané

zo strany žalobcu, vyzvala ďalšiu účastníčku konania na ich prevzatie a podpis úradne osvedčený spôsobom, čo ďalšia účastníka konania odmietla. Vzhľadom k tomu, že účastníci administratívneho konania v lehote určenej správou katastra nedostatky návrhu neodstránili, táto rozhodla o zastavení konania.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 16.01.2019 do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke

- darkyni bolo vydané až po uplynutí lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad podľa § 32 katastrálneho zákona; v prípade dodržania lehoty by došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech obdarovaného, nakoľko Darovacia zmluva spĺňala všetky zákonné náležitosti, čo v uvedenom rozhodnutí o prerušení konania potvrdila zamestnankyňa správy katastra. V rozhodnutí napadnutom odvolaním si správny orgán prvého stupňa odporuje, pretože uvádza, že následne zistil nedostatky v Darovacej zmluve, ktoré bránia v povolení vkladu a je potrebné ich odstrániť, teda správny orgán prispôsobil svoje právne rozhodnutia žiadosti a návrhom ďalšej účastníčky konania. Žalobca poukázal na podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, a to nedodržaním 30 dňovej lehoty na rozhodnutie a neposkytnutím dokumentov predložených zo strany ďalšej účastníčky konania, na ktoré sa v napadnutom rozhodnutí správny orgán odvoláva, čím bola porušená rovnosť účastníkov konania. Ďalej žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nezrozumiteľnosť rozhodnutia, ako i nesprávne právne posúdenie. Podľa názoru žalobcu Darovacia zmluva spĺňala všetky náležitosti, pretože obsahovala čas jej podpisu zo strany darkyne, ako i jej vôľu darovať časť svojho podielu na nehnuteľnosti, pričom tento podiel jednoznačne špecifikovala.

3. Žalovaný svojim rozhodnutím Vo-10/2019-Ma zo dňa 09.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný vec preskúmal v súlade s ustanovením o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) a odvolanie považoval za nedôvodné, nakoľko Darovacia zmluva nebola v súlade s katastrálneho zákona spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, a to z nasledujúcich dôvodov:

- Darovacia zmluva neobsahovala označenie miesta a času právneho úkonu, ale jednoznačne z nej vyplýval iba čas 12.12.2018, kedy zmluvu podpísala darkyňa na notárskom úrade.

- V článku II. Darovacej zmluvy darkyňa prejavila vôľu darovať 2/4-iny zo svojho spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností uvedených v článku I., avšak následne v článku VIII. uvádza, že sa na základe tejto Darovacej zmluvy zapíše do katastra nehnuteľností podiel 2/4. Z ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona vyplýva, že ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa v zmluve podiel vyjadrený zlomkom k celku, čo v danom prípade nebolo správne uvedené, keďže v článku II. predloženej zmluvy sa uvádza nevyrátaný podiel z podielu. Zmluva má právne správne obsahovať podiel vyjadrený zlomkom k celku, resp. už vyrátaný podiel z podielu; v čl. VIII. Darovacej zmluvy sa uvádza podiel 2/4-iny bez špecifikácie a rovnako je uvedený aj podiel v návrhu na vklad vlastníckeho práva. Podľa (správne - pozn. správneho súdu) katastrálneho zákona má byť veľkosť spoluvlastníckeho podielu vyjadrená zlomkom k celku, pričom s poukazom na nie je povinnosťou katastrálneho odboru vyrátavať podiely v zmluvách, ak sú nesprávne, nejasne alebo neúplne uvedené. Preto správny orgán prvého stupňa postupoval správne, ak vyzval na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh a keďže tieto neboli v stanovenej v 30 - dňovej lehote odstránené, bolo na mieste konanie podľa katastrálneho zákona zastaviť. K Dodatku č. 1 zo dňa 14.05.2019 k Darovacej zmluve predloženému zo strany žalobcu bez podpisu ďalšej účastníčky konania žalovaný uviedol, že aj keď nesporne po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť právneho nástupcu prejavom vôle poručiteľa, ale na právneho nástupcu prechádzajú aj všetky práva poručiteľa, teda aj právo uzatvoriť dodatok k príslušnej zmluve. Ak však právna nástupkyňa darkyne sa nedohodne s nadobúdateľom na uzatvorení dodatku k zmluve, ide o prejav jej vôle, ktorú je potrebné zo strany orgánov verejnej moci rešpektovať. K nedodržaniu 30 - dňovej lehoty žalovaný uviedol, že správne orgány rozhodujú podľa skutkových a právnych skutočností existujúcich v čase vydania rozhodnutia a uplynutie alebo neuplynutie lehoty na rozhodnutie nemá vplyv na posudzovanie splnenia podmienok na vklad. Čo sa týka rozdielnych názorov správneho orgánu prvého stupňa uvedených v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 16.01.2019 a v rozhodnutí o zastavení konania zo dňa 10.07.2019 poukázal žalovaný na to, že rozhodnutie o prerušení konania je len procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, ktorým nie je správny orgán viazaný. Námietky žalobcu k procesnému postupu správneho orgánu prvého stupňa považoval

za nedôvodné, pretože žalobca mal možnosť vyjadriť sa k veci a dostatok informácií mohol získať z rozhodnutí o prerušení konania.

4. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a toto zrušiť spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi: 1) Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberá otázkou zákonnej lehoty podľa § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorú správny orgán prvého stupňa nedodržal, pretože o návrhu na vklad nerozhodol do 11.01.2019, pričom vyjadrenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí nijako nevysvetľuje, prečo sa tak stalo. Zároveň je vyjadrenie žalovaného: „Pokiaľ ide o skutočnosť, že Okresný úrad Žilina nerozhodol o návrhu na vklad v zákonnej lehote, je potrebné uviesť, že tento správny orgán je povinný rozhodnúť o návrhu na vklad podľa skutkových a právnych skutočností, resp. okolností ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad...“ na str. 15 a 16. nezrozumiteľné. 2) Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.01.2019 uvádza, že Darovacia zmluva spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 42 katastrálneho zákona a vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.07.2019 uvádza, že zistil nedostatky brániace povoleniu vkladu, ktoré je potrebné odstrániť, pričom Darovaciu zmluvu a návrh na vklad preskúmaval ten istý správny orgán a dokonca ten istý úradník, pričom rozhodnutia boli zásadne rozdielne. 3) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dospel k rovnakému záveru ako správny orgán prvého stupňa, že predložená Darovacia zmluva nie je v súlade s § 42 katastrálneho zákona spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaný sa okolnosťou zásadne rozdielnych rozhodnutí správy katastra nezaoberal, aj keď z rozhodnutia z 16.1.2019 vyplýva, že Darovacia zmluva je spôsobilá na zápis do katastra. 4) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že darovacia zmluva neobsahuje označenie miesta a času právneho úkonu, pričom však priamo z nej vyplýva, že bola spísaná 10.12.2018 a darkyňou podpísaná 12.12.2018; darkyňa a obdarovaný (žalobca) návrh na vklad tejto zmluvy do katastra podali spoločne 12.12.2018. Z napadnutých rozhodnutí nevyplýva aké konkrétne nedostatky vytýkajú správne orgány Darovacej zmluve v súvislosti s § 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona, keďže toto nijako nešpecifikuje, akým spôsobom majú byť uvedené údaje, t. j. miesto a čas správneho úkonu, v zmluve označené. S poukazom na odbornú literatúru žalobca uviedol, že pre určenie času a miesta uzavretia zmluvy postačuje ak uvedené vyplýva z overovacích doložiek, pričom zmluva je uzavretá keď ju podpíše posledný z účastníkov, teda v tejto veci 12.12.2018. Ustanovenie § 42 katastrálneho zákona žiadnym spôsobom nešpecifikuje požiadavky na podpísanie zmluvy zo strany nadobúdateľa, v tomto prípade obdarovaného žalobcu. 5) Žalobca ďalej namietal, že darkyňa jednoznačne vyjadrila v Darovacej zmluve v článku VIII. vôľu, akú časť nehnuteľnosti chce darovať, teda aby žalobca nadobudol podiel 2/4-iny vo vzťahu k celku. Uvedená vôľa je potvrdená aj návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra. 6) Žalovaný sa vôbec nezaoberal tým, že obdarovanému žalobcovi neboli poskytnuté dokumenty, ktoré správny orgán obdržal od ďalšej účastníčky konania, a preto sa nemohol k nim vyjadriť, čím bola porušená rovnosť účastníkov konania. V rozhodnutiach správneho orgánu prvého stupňa v tej istej veci o spôsobilosti tej istej darovacej zmluvy došlo k zásadne rozdielnemu posúdeniu jej spôsobilosti na zápis do katastra. V rozhodnutí zo dňa 16.01.2019 správny orgán rozhodol, že Darovacia zmluva spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 42 katastrálneho zákona. Je otázne, či sa vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 7) V závere žalobca vo všeobecnosti zhrnul, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, v rozhodovaní o skutkovo zhodnej veci vznikli neodôvodnené rozdiely, vyjadrenia odvolacieho správneho orgánu sú nezrozumiteľné, nejasné a nemajú oporu v zákone, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

5. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 10.01.2020, pričom s poukazom na totožnosť žalobných bodov s odvolacími námietkami žalobcu podanými v rámci odvolania poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Opätovne podčiarkol správnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa, keď prerušil konanie o návrhu na vklad podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona za účelom odstránenia nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh, a to upresnenie miesta a času uzatvorenia právneho úkonu, upresnenie prejavu vôle darkyne týkajúceho sa rozsahu darovania, ktoré nedostatky mali účastníci administratívneho konania odstrániť dodatkom k zmluve. Keďže sa tak nestalo,

bolo na mieste podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností zastaviť. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol žalobu ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu.

6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 27.01.2020. Považuje za logické, že všetky skutočnosti a dôkazy uvedené v správnej žalobe boli uvedené aj v odvolaní zo dňa 26.07.2019. Žalovaný sa týmito konkrétnymi dôvodmi zakladajúcimi nezákonnosť rozhodnutia vo svojom vyjadrení nezaoberá, ignoruje ich a ani sa k nim nevyjadruje.

7. K správnej žalobe sa vyjadrila ďalšia účastníka konania podaním zo dňa 13.07.2020 a navrhla správnu žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázala na to, že v priebehu vkladového konania ako účastníčka konania najprv oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že darkyňa zomrela, pričom po vyžiadaní Darovacej zmluvy a jej preštudovaní opakovane poukázala na viaceré závažné chyby a nedostatky zmluvy, najmä teda, že darkyňa previedla na žalobcu bližšie nešpecifikovaný podiel na spornej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. D.. Darkyňa bola v čase darovania podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v rozsahu 3-iny k celku. V článku II. Darovacej zmluvy darkyňa prejavila vôľu darovať 2/4-iny zo svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, čomu zodpovedá podiel 3/8 v pomere k celku. Článok II. je teda v rozpore s článkom VIII. Darovacej zmluvy, preto vôľa darkyne je absolútne nezrozumiteľná. Poukázala pritom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 08.06.2005, sp. zn. z 26.07.2007, sp. zn. zo dňa 25.08.2003 aj na Veľký komentár k (EUROKODEX, od I. Fekete, str. 263). Podľa názoru ďalšej účastníčky je takýto právny úkon absolútne neplatný podľa (ďalej len „“). Čo sa týka absencie dátumu a času právneho úkonu, podľa jej názoru miesto podpisu zmluvy zo strany obdarovaného žalobcu nie je možné jednoznačne a bez všetkých pochybností zistiť, pričom žalobca až dodatočne a účelovo v správnom konaní spája čas signácie zmluvy jeho osobou s dátumom 10.12.2018 uvedeným v záhlaví Darovacej zmluvy. Ak by aj tento dátum bol považovaný za dátum podpisu, absentuje miesto podpísania zmluvy žalobcom ako obdarovaným, čo má v katastrálnom konaní jednoznačný vplyv na spôsobilosť listiny, resp. zmluvy na zápis práv k nehnuteľnosti. Postup správnych orgánov bol preto správny. Napriek uvedenému názoru sa ďalšia účastníčka konania pokúsila so žalobcom mimosúdne dohodnúť k vyplateniu 25.000 Eur výmenou za ukončenie súdnych sporov vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Poukázala na to, že žalobca nemohol do nehnuteľnosti vložiť investíciu vo výške 50.000 Eur, nakoľko na rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti si vzala úver 25.000 Eur darkyňa, ktorý úver neskôr refinancovala a splácala výlučne z vlastných zdrojov. Ďalšia účastníčka viedla, že darkyňa mala v rozhodnom období značné vlastné osobné príjmy cca 1.150 až 1.270 Eur mesačne. Naproti tomu žalobca nedisponoval žiadnymi úsporami, nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a jeho jediným príjmom bol plat školníka. Ďalej ďalšia účastníčka namietala, že darkyňa bola v čase podpisu Darovacej zmluvy vo vážnom zdravotnom stave (rakovina pankreasu vo finálnom štádiu) a brala silné lieky proti bolesti a morfium, ktoré značne ovplyvňovali jej vôľové a rozumové schopnosti a rozhodovanie. Pritom sa príbuzným a známym sťažovala, že je pod veľkým tlakom žalobcu, ktorého miestami oslovovala krstným menom svojho nebohého manžela. Taktiež ďalšia účastníčka namietala, že pri spisovaní Darovacej zmluvy bolo porušené predkupné právo spoluvlastníčky nehnuteľností E. B. k spornej nehnuteľnosti. Keďže podľa ustálenej judikatúry sa uvedené týka aj právnych úkonov darovania, Darovacia zmluva je sporná aj z dôvodu, že sa javí ako odplatný právny úkon, ktorá okolnosť vyplýva z toho ustanovenia Darovacej zmluvy, podľa ktorého mal údajne obdarovaný do nehnuteľnosti vložiť finančné prostriedky vo výške 50.000 Eur. Darovacia zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky obdarovaného voči darcovi je neplatným právnym úkonom, pričom aj porušenie predkupného práva E. spôsobuje neplatnosť Darovacej zmluvy. Neplatnosť Darovacej zmluvy vidí ďalšia účastníčka aj v porušení , podľa ktorého plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, teda prevodu 2/4-ín k celku by sa ďalšej účastníčke ako plnoletému potomkovi darkyne nedostal zákonný dedičský podiel.

8. Na vyjadrenie ďalšej účastníčky konania reagoval žalobca replikou zo dňa 28.07.2020, pričom zotrval na dovtedajšej argumentácii. Podľa jeho názoru sa ďalšia účastníčka konania vo svojom vyjadrení zaoberá platnosťou Darovacej zmluvy, o ktorej však správny súd nerozhoduje.

9. Na vyjadrenie žalobcu reagovala ďalšia účastníčka konania podaním zo dňa 24.06.2021 s tým, že nepovažovala za nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý v odôvodnení, a teda nie vo výroku svojho prvotného rozhodnutia zo dňa 16.01.2019, uviedol, že Darovacia zmluva spĺňa všetky náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona - teda v rozhodnutí, ktorým nedošlo k povoleniu vkladu, ale len k prerušeniu vkladového konania do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke - darkyni. Odôvodnenie nemá záväzný charakter. Prvostupňový správny orgán svoje predbežné posúdenie právneho úkonu prehodnotil po intervencii ďalšej účastníčky, čo považuje táto za legitímny a správny postup, nakoľko správny orgán sa musel s námietkami zákonnej dedičky - ďalšej účastníčky vysporiadať. Podľa názoru ďalšej účastníčky posúdenie platnosti Darovacej zmluvy má zásadný význam pre posúdenie následnej správnosti rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, keďže námietky odôvodňujúce neplatnosť Darovacej zmluvy boli predmetom posudzovania týchto správnych orgánov.

10. Žalobca, žalovaný ani ďalšia účastníčka konania nariadenie pojednávania v tejto veci nežiadali.

11. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že U., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňa a žalobca ako obdarovaný podali dňa 12.12.2018 návrh na vklad Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Prílohou k návrhu bola Darovacia zmluva podľa záhlavia uzatvorená dňa 10.12.2018, podpísaná darkyňou dňa 12.12.2018 pred notárskym koncipientom notára JUDr. Ľubice Jonekovej so sídlom v B.; pri podpise obdarovaného dátum uvedený nebol. Z článku I. Darovacej zmluvy vyplynulo, že darkyňa je podielovým vlastníkom v 3-inám k nehnuteľnostiam:

- rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele registra C č. 532/2

- parcela registra C č. 539/1, záhrada o výmere 237 m2 (prevádzanému podielu v 2/4-in zodpovedá prevádzaná rozloha o výmere 118,5 m2)

- parcela registra C č. 539/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2 (prevádzanému podielu v 2/4-in zodpovedá prevádzaná plocha o výmere 200 m2), to všetko vedené na LV č. XXX pre k. ú. D.. Podľa článku II. Darovacej zmluvy sa darkyňa rozhodla, že daruje 2/4-iny zo svojho spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností uvedených v článku I. tejto zmluvy obdarovanému s dovetkom, že obdarovaný zo svojich vlastných finančných prostriedkov vložil do rekonštrukcie rodinného domu viac ako 50.000 Eur ako aj, že venoval všetok svoj čas po práci pri rekonštrukcii rodinného domu ako i z dôvodu dlhodobého harmonického spolunažívania a citových väzieb. Podľa článku VIII. Darovacej zmluvy sa na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností zapíše do časti B žalobca v podiele 2/4-inu (časť A a C LV bezo zmien). Darkyňa tiež úradne overeným podpisom splnomocnila A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom Y. XXX, aby v prípade zjavných chýb a nedostatkov v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávnosti v tejto zmluve alebo v návrhu na vklad tieto v jej mene odstránila a tiež ju splnomocnila na opravu dodatkov a doložky opráv. Dňa 15.01.2019 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené oznámenie o úmrtí darkyne a žiadosť o zastavenie vkladového konania vedeného pod sp. zn. V - 11526/18. Z priloženého úmrtného listu vyplynulo, že darkyňa zomrela dňa XX.XX.XXXX v B.. Sťažnosťou z 21.01.2019 žalobca žiadal o zapísanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, prípadne o rozhodnutie o prerušení katastrálneho konania s relevantnými výhradami. Rozhodnutím zo dňa 16.01.2019 správny orgán prvého stupňa rozhodol o prerušení konania o vklade do katastra nehnuteľností podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke - darkyni. Dňa 20.02.2019 sa ďalšia účastníčka domáhala zamietnutia návrhu na vklad Darovacej zmluvy namietajúc dátum uzatvorenia zmluvy, nezrozumiteľnosť prejavu vôle darkyne čo sa týka podielu, ktorý chcela previesť s upozornením, že plnomocenstvo udelené v Darovacej zmluve zaniklo smrťou darkyne ako splnomocniteľky. Tento návrh ďalšia účastníka doplnila 28.03.2019 ohľadne námietky miesta podpisu zmluvy. Správnemu orgánu prvého stupňa bolo doručené aj uznesenie v dedičskej veci darkyne, pričom do aktív dedičstva nebol zaradený nehnuteľný majetok evidovaný na LV č. XXX správy katastra. Následne správny orgán vydal rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad a určil lehotu 30 dní na odstránenie nedostatkov, tak ako je uvedené v I. bode odôvodnenia tohto rozsudku. K prerušeniu konania sa vyjadril 17.05.2019 žalobca s tým, že darkyňa sa rozhodla darovať zo svojho spoluvlastníckeho podielu 2/4-iny nehnuteľností vzhľadom k celku s tým, že darovacia zmluva bola spísaná 10.12.2018 v čase od 10. do 11. hodiny v kancelárii E.. Y. R. v B.. Darkyňa po preštudovaní darovacej zmluvy dňa 12.12.2018 osobne na notárskom úrade Darovaciu zmluvu podpísala. Podľa názoru žalobcu darkyňa v článku II. Darovacej zmluvy jasne prejavila svoju vôľu, aby jej druh - žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v jednej polovine vzhľadom k celku. Zároveň žalobca

predložil Dodatok č. 1 zo dňa 14.05.2019 k Darovacej zmluve, v ktorej článok II. je opravený tak, že darkyňa daruje 2/4-iny nehnuteľnosti vzhľadom k celku zo svojho spoluvlastníckeho podielu. Na to správa katastra vyzvala ďalšiu účastníčku k prevzatiu Dodatku a k jeho podpisu právne osvedčeným podpisom. Podaním zo dňa 11.06.2019 ďalšia účastníčka konania s Dodatkom nesúhlasila s tým, že ho ani nepodpíše a žiadala o zastavenie vkladového konania, ktoré podanie doplnila 20.06.2019. Poukázala na zdravotný stav darkyne, svojej matky v čase údajného uzatvorenia Darovacej zmluvy, že túto zmluvu 12.12.2018 darkyňa nepodpísala, ale uznala podpis za svoj; ďalšia účastníčka mala za to, že došlo k zneužitiu jej ťažkého zdravotného stavu. Taktiež poukázala na nevhodné správanie sa žalobcu v následnom období, ku starej matke ďalšej účastníčky, ktorá zostala v predmetnom dome bývať. Žalobca nebol ochotný platiť náklady spojené s bývaním. Ďalej administratívne konanie pokračovalo tak, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch 1. - 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

12. Podľa - 3 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení k 11.10.2019, t. j. ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „katastrálny zákon“): (1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). (2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. (3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 - 3 katastrálneho zákona: (1) Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona: (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1 - 4 katastrálneho zákona: (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

(3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom. (4) Ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, účastníci konania môžu vykonať opravu len dodatkom k zmluve. Ak je zmluva vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti sa opravia postupom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

Podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

Podľa § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa a o správnom konaní v znení k 11.10.2019, t. j. ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“): (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 34 Správneho poriadku: ods. 1: Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. ods. 2: Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. ods. 3: Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. ods. 4: Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. ods. 5: Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. ods. 6: Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Podľa § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku: (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa . Na termíne 23.02.2022 verejne vyhlásil rozsudok.

14. V prvom rade správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona je spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy. Výnimkou je situácia, ak tieto rozhodnutia alebo opatrenia mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. „Príkladom sú rozhodnutie o prerušení vkladového konania, ktoré môže mať za následok obmedzenie vlastníckeho práva - dispozičného práva k nehnuteľnosti, rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty atď.“ (, Komentár, Baricová, J., JUDr., a kol. 2018 C.H.Beck s. 127). Napadnuté rozhodnutie v danej veci je síce svojím charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia (viď Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 17.8.2004, publikované pod R 85/2004). Keďže nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, celkom zjavne ide o rozhodnutie, ktoré mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu - účastníka administratívneho konania, a to v oblasti majetkových práv.

15. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa a postupu týchto orgánov predchádzajúceho ich vydaniu podľa , a to vychádzajúc zo žalobných bodov ( , ). Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, rozhodol o zamietnutí žaloby podľa z nasledovných dôvodov:

16. Správny súd s poukazom na žalobné body 1), 3) a 6) správnej žaloby, ktorými je namietané nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, musel pri skúmaní ich dôvodnosti začať od posúdenia obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, zrozumiteľnosti jeho odôvodnenia, ako aj miery a kvality vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi žalobcu. Správny súd úvodom dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu spis. zn. z 3.7.2003, nález Ústavného súdu spis. zn. z 19.5.2004). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu spis. zn. III. ÚS 209/04z 23.6.2004). Uvedenú judikatúru je možné nepochybne aplikovať aj v prípade rozhodnutí správnych orgánov.

17. Správny súd ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu , napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 12.5.2015, z ktorého cituje: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. <https:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=44&p=3652273&f=3> z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.“

18. Správny súd po vykonanom prieskume má za to, že napadnuté rozhodnutie atribúty náležitého odôvodnenia spĺňa. Žalovaný jasne opísal zistený skutkový stav ako aj dôkazy, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal, pričom podstatný dôkaz - Darovaciu zmluvu, ako aj nedostatky, ktoré sú jej vytýkané i náležite vyhodnotil. Žalovaný uviedol aj právne posúdenie veci t. j. ktorými ustanoveniami sa riadil a ako zistený skutkový stav právne posúdil. Žalovaný preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu v plnom rozsahu v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa subsidiárne aplikuje podľa § § 22 ods. 5 katastrálneho zákona na konanie o vklade. Vyčerpávajúcim spôsobom, s citáciou príslušných ustanovení katastrálneho zákona i Správneho poriadku vzťahujúcich sa k veci, žalovaný vysvetlil postup správnych orgánov, vyhodnotil dokazovanie a reagoval aj na všetky odvolacie námietky, ktorými bolo rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa napadnuté. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nedodržania 30 dňovej lehoty, osobitne žalovaný zdôraznil, že je bez právneho významu, či v čase rozhodovania o návrhu na vklad lehota na rozhodnutie už uplynula alebo nie, pretože správny orgán I. stupňa je povinný rozhodnúť o návrh na vklad podľa skutkových a právnych skutočností ku dňu rozhodnutia. Správny súd nezistil v tomto smere žiadnu nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré nedošlo k dodržaniu zákonnej lehoty, sú taktiež irelevantné, preto ich žalovaný nemusel v napadnutom rozhodnutí uvádzať. Žalovaný sa tiež vysporiadal s námietkou žalobcu, že mu bolo zamedzené uplatňovať práva účastníka v administratívnom konaní, ako aj s rozdielnymi názormi správneho orgánu prvého stupňa uvedenými v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 16.01.2019 a v rozhodnutí o zastavení konania zo dňa 10.07.2019. Žalovaný vyhodnotil aj procesný postup správneho orgánu prvého stupňa považujúc ho za správny. Správny súd konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zrozumiteľné, určité a obsahujú zdôvodnenie tak postupu ako aj rozhodnutia vo veci samej, vyhodnotil námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jeho nezrozumiteľnosť za nedôvodné.

19. Pre úplnosť k námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zákonnej lehoty podľa katastrálneho zákona správny súd dodáva, že posúdenie žalovaného ohľadne uplynutia tejto lehoty ako aj medzičasom zmenených okolností považuje za správne. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že aj keď stanovuje v zákonnú lehotu 30 dní plynúcu od doručenia návrhu na vklad správe katastra na rozhodnutie o tomto návrhu, s nedodržaním tejto lehoty nespája žiaden právny následok. Lehoty procesnoprávne majú len procesný, poriadkový význam a ich právne následky nepôsobia v oblasti práva hmotného (rozsudok NS spis. zn. z 30.10.2019). Prípadné nedodržanie zákonnej lehoty teda nie je možné vyhodnotiť v pomeroch prejednávanej veci ako vadu konania - podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by malo zakladalo následok nezákonnosti rozhodnutia vo veci samej, a tým dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa .

20. V danom prípade síce správny orgán prvého stupňa nerozhodol o návrhu na vklad v zákonnej lehote, ak však medzičasom nastali okolnosti spočívajúce v smrti darkyne (ktorá mimochodom zomrela v čase plynutia namietanej tridsaťdňovej lehoty), musel k uvedenému správny orgán prvého stupňa prihliadať.

21. Správny súd považuje k okolnosti v smrti darkyne počas konania o návrhu na vklad do katastra za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe Darovacej zmluvy, patria do dedičstva po poručiteľke - darkyni, a to s poukazom na ustanovenie , nakoľko rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech obdarovaného - žalobcu v tomto konaní - do katastra nehnuteľností nenadobudlo za jej života právoplatnosť. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu (ďalej len „NS “) sp. zn. zo dňa 28.02.2006 (publikované v Zbierke rozhodnutí NS pod R 59/2007), v ktorom tento riešil túto právnu otázku a z ktorého cituje: „Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-právnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktoré mu došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov, ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve. Z ustanovení ani z povahy občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v . Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci.“

22. Ďalej správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia NS sp. zn. zo dňa 22.5.2008 ohľadne smrti účastníka katastrálneho konania pred vydaním rozhodnutia o povolení vkladu: „V súčasnosti je ustálené rozhodovanie orgánov katastra ako aj súdov v súdnom preskúmavacom konaní v prípadoch smrti účastníka zmluvy po jej podpísaní, ale pred rozhodnutím správy katastra o vklade. Prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy. Zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Neprechádzajú však na nich len povinnosti právneho predchodcu, ale aj všetky jeho práva, teda napr. aj právo odstúpiť od zmluvy pri splnení zákonných, resp. zmluvných podmienok (pozri napr. aj rozhodnutie NS ). Tento právny názor sa neprieči právnemu názoru prezentovaného v rozsudku Najvyššieho súdu , sp. zn. o tom, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Dedenie je teda všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje

inak, a takéto dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Je potrebné podotknúť, že prvému rozhodnutiu odporcu v 1. rade o povolení vkladu zmlúv zo dňa 25.01.2006 je možné vytknúť jeho nesprávnosť, pretože konal a rozhodol vtedy, kedy už jeden z účastníkov konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Darca dňa 22.01.2006 zomrel, tým stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 22 ods. 4 katastrálneho zákona v spojitosti s §§ 14 a nasl. Správneho poriadku). Z hľadiska procesného postupovala teda správa katastra správne, keď rozhodla o prerušení konania podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke - darkyni, následne po ukončení dedičského konania aj konala s právnou nástupkyňou darkyne ako s účastníčkou konania, pričom vzala do úvahy i ďalšie zmenené okolnosti z hľadiska hmotného práva (napr. zánik plnomocenstva udeleného v Darovacej zmluve).

23. Námietka žalobcu týkajúca sa porušenia rovnosti účastníkov konania, ktorá bola obsahom žalobného bodu 6), bola zo strany správneho súdu vyhodnotená aj ako námietka neposkytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia podľa § 3 ods. 2 a 33 ods. 2 Správneho poriadku. Po preskúmaní postupu správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že táto je nedôvodná. V prvom rade správny súd konštatuje, že je žiaduce, aby správny orgán poskytoval k nahliadnutiu všetky podklady, ktorých povaha to pripúšťa, a aby tak činil priebežne, avšak najneskôr v čase, keď je presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej. V danej veci možno dať žalobcovi za pravdu, že mu správa katastra nezaslala vyjadrenia ďalšej účastníčky konania podané k veci (konkrétne návrh na zastavenie konania z 14.01.2019, návrh na zamietnutie návrhu na vklad z 20.02.2019, jeho prílohy a jeho doplnenie z 21.03.2019, podanie z 10.04.2019 spolu s uznesením súdneho komisára o ukončení dedičského konania po darkyni z 09.04.2019). Avšak s poukazom na obsah rozhodnutia správy katastra o prerušení katastrálneho konania zo dňa 02.05.2019 je nutné konštatovať, že žalobca bol (sprostredkovane) oboznámený s ich obsahom. Zároveň boli v rámci výzvy na odstránenie nedostatkov návrhu žalobca aj ďalšia účastníčka poučení o ďalšom postupe správneho orgánu pre prípad, že účastníci nedostatky Darovacej zmluvy neodstránia, resp. aj pre prípad ak ich odstránenia, ale Darovacia zmluva bude napadnutá žalobou na súde. Na vydanie uznesenia o prerušení konania z 2.5.2019 žalobca aj (vecne) reagoval písomným podaním zo dňa 15.05.2019, ktorého prílohou bol Dodatok č. 1 k Darovacej zmluve. Rovnako tak učinila aj ďalšia účastníčka konania vyjadrením k výzve na opravu nedostatkov z 11.06.2019 a stanoviskom k výzve na opravu nedostatkov z 20.06.2019. Ak aj žalobca namietal, že nebol oboznámený s vyjadrením účastníčky konania, bola táto jeho námietka všeobecná a ani v správnej žalobe žalobca nekonkretizoval, čo konkrétne z obsahu podaní ďalšej účastníčky konania bolo tým, na čo chcel reagovať. Navyše, žalobca, i keď nebol osobitne o tejto možnosti poučený, mal tiež možnosť nahliadnuť do spisového materiálu, ktorú možnosť žalobca nevyužil, a to ani v štádiu odvolacieho konania, v rámci ktorého bol už právne zastúpený. Správny súd preto konštatuje, že bola naplnená podmienka riadneho sprístupnenia podkladov rozhodnutia bezprostredne pred jeho vydaním v zmysle požiadaviek stanovených ustálenou judikatúrou a postup správy katastra bol súladný s konštantnou judikatúrou vzťahujúcou sa k ustanoveniu ust. Správneho poriadku, ktoré sa aplikuje aj na konanie o vklade. Vo väzbe na uvedené správny súd cituje z rozsudku NS sp. zn. z 13.5.2014: Je nepochybné, že ochrana občanov s prihliadnutím na procesné otázky správnych konaní, ktoré sa ich týkajú, je súčasťou ochrany základných práv a ľudských slobôd jednotlivcov, ktorá je, ako už bolo uvedené, základným cieľom Rady Európy, čo táto medzinárodná organizácia potvrdzuje prostredníctvom svojho Štatútu. V súvislosti s uvedeným má Najvyšší súd na mysli najmä zásadu prístupu k informáciám obsiahnutú v Rezolúcii č. (77) 31. Podľa 2. zásady (prístup k informáciám) Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov je dotknutá osoba na základe svojej žiadosti oprávnená byť informovaná pred tým, ako je akt správneho orgánu vydaný, o všetkých jeho dostupných skutočnostiach (podkladoch), a to vhodnými prostriedkami. Zásada prístupu k informáciám má svoju podstatu v realizácii dotknutej osobe efektívne vykonávať svoje právo byť vypočutý umožnením jej prístupu k relevantným podkladom, od ktorých sa dotknutý akt správneho orgánu má zakladať (odvíjať). Pojem podklad je v citovanej rezolúcii chápaný tak, aby zahŕňal všetky relevantné skutočnosti s naznačením väzby k právnemu základu úkonu správneho orgánu. Pritom označenie dostupné podklady je nutné chápať ako tie podklady, ktoré má správny orgán k dispozícii v čase, keď požiadavka účastníka je vznesená a môžu byť sprístupnené osobe v rovnakej forme, ako sú uložené v spise. Pre úplnosť správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej dôvodom pre zrušenie správneho rozhodnutia môže byť len taká vada v konaní, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia, pričom rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili

formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (viď rozhodnutie NS publikované pod R 122/2003). Uvedené závery by boli (aj v prípade dôvodnosti námietky žalobcu o porušení práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia) plne aplikovateľné aj na danú vec.

24. Pokiaľ mal žalobca za to, že v rozhodovaní o skutkovo zhodnej veci vznikli neodôvodnené rozdiely (žalobné body 2 a 6), tak túto námietku žalobcu hodnotí správny súd ako nedôvodnú. Je pravda, že správa katastra v odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona zo dňa 16.01.2019 uviedla, že Darovacia zmluva spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 42 katastrálneho zákona, avšak uvedené odôvodnenie sa nevzťahuje k výroku tohto rozhodnutia, ktorým sa prerušilo konanie, a tiež sa týmto rozhodnutím nerozhodovalo meritórne o vkladuschopnosti Darovacej zmluvy. Takéto predbežné posúdenie Darovacej zmluvy ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 16.01.2019, nebolo pre správu katastra záväzné. Pokiaľ správa katastra následne zistila nedostatky brániace povoleniu vkladu Darovacej zmluvy, bol jej postup správny, ak vyzvala účastníkov konania na odstránenie zistených nedostatkov. Správa katastra v predmetných rozhodnutiach nerozhodovala o tej istej otázke, ale v prvom rozhodnutí zo 16.01.2019 prerušovala konanie do zistenia právneho nástupcu darkyne a v následnom rozhodnutí zo dňa 02.05.2019 konanie prerušila podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona a súčasne vyzvala účastníkov konania na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh. Rovnako to platí aj v prípade rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.10.2019, ktorý sa stotožnil so závermi správy katastra o tom, že predložená Darovacia zmluva nie je v súlade s § 42 katastrálneho zákona spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností. Opätovne správny súd zdôrazňuje, že z rozhodnutia zo dňa 16.01.2019 - vo väzbe k jeho výroku - nevyplýva, že Darovacia zmluva je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností.

25. Čo sa týka námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany správnych orgánov, že darovacia zmluva neobsahuje miesto a čas právneho úkonu (žalobný bod 4), správny súd dáva do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry je postačujúce, ak čas a miesto uzavretia zmluvy vyplývajú z overovacích doložiek. Nesúlad medzi dátumom uzavretia zmluvy a dátumom uvedeným v doložke môže spočívať v tom, že zmluva sa nepodpisuje všetkými jej účastníkmi v rovnaký deň, a preto by nemal byť ani dôvodom prerušenia konania. Zmluva je uzavretá, keď ju podpíše posledný z účastníkov. Vyplýva to z ust. , podľa ktorého je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Teda kto podpíše listinu, už je ňou viazaný, ale jej platnosť závisí na podpise posledného z účastníkov.

26. Na strane druhej uvedená náležitosť nebola jediným nedostatkom, na ktorého odstránenie boli účastníci konania vyzývaní. Správa katastra vyzvala aj na odstránenie nedostatkov v prejave vôle darkyne týkajúceho sa rozsahu darovania, či mala vôľu previesť 2/4-iny nehnuteľností vzhľadom k celku alebo vzhľadom k svojmu spoluvlastníckemu podielu (3/4-iny), čo činí podiel 3/8-iny. S uvedeným postupom správy katastra sa stotožnil aj žalovaný. Podľa názoru správneho súdu námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia ohľadne výkladu vôle darkyne, aký podiel chcela previesť na žalobcu (žalobný bod 5), sú nedôvodné a správne orgány tento nedostatok Darovacej zmluvy posúdili správne. Darkyňa v čl. II. Darovacej zmluvy prejavila vôľu darovať 2/4-iny zo svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, teda z 3/4-in vo vzťahu k celku. Logickým výkladom čl. II. Darovacej zmluvy správny súd dospel k záveru, že v tomto darkyňa prejavila vôľu darovať 6/16-in (3/8-iny) nehnuteľností vo vzťahu k celku. Naproti tomu v čl. VIII. Darovacej zmluvy prejavila vôľu, aby sa darca stal vlastníkom podielu 1/2-iny vo vzťahu k celku. Zároveň v čl. I. Darovacej zmluvy je uvedené, že prevádzanému podielu 2/4-in zodpovedá prevádzaná rozloha pozemku parcely registra C č. 539/1 o výmere 118,50 m2 a parcely registra C č. 539/2 rozloha o výmere 200 m2, čo by zodpovedalo 1/2-ine ich celkovej výmery. Z uvedeného je zrejmé, že články I. a VIII. Darovacej zmluvy sú v rozpore s článkom II. Darovacej zmluvy. Pri rodinnom dome súp. č. XXX rozsah prevádzaného podielu v čl. I. Darovacej zmluvy nie je uvedený vôbec. Súhrnom je nutné konštatovať, že prejav vôle darkyne je neurčitý. Aj pokiaľ by v čl. I. Darovacej zmluvy pri uvedenom rodinnom dome bol uvedený prevádzaný podiel v rozsahu 1/2-ina tak, ako tvrdil žalobca, že bolo vôľou darkyne, i tak by bol tento článok Darovacej zmluvy v rozpore s článkom II. Darovacej zmluvy. Navyše čo len neuvedenie spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k celku je nedostatkom zmluvy, ktorý správa katastra nie je povinná odstraňovať z úradnej moci

a bolo by samé osebe dôvodom na vydanie rozhodnutia o prerušení konania za účelom odstránenia tejto vady. Na základe uvedeného správa katastra nemohla ustáliť jednoznačne, aká bola vôľa darkyne. Pri vzniku pochybností o obsahu právneho úkonu treba ich odstrániť výkladom (gramatickým, logickým, systematickým a pod.). Ani výkladom pochopiteľne nemožno odstrániť vady prejavu vôle majúce za následok neplatnosť právneho úkonu (z rozsudku NS sp. zn. 2Sž-o-KS 85/04 zo dňa 28.02.2005). Nakoľko teda právny úkon, ktorý bol predmetom vkladu, nebol určitý a zrozumiteľný, je s poukazom na neplatný. Takéto zistenie, či je predkladaná zmluva platná alebo neplatná, je v správnom konaní úsudkom prijatým na základe inštitútu predbežnej otázky a následne sa stáva jedným z podkladov rozhodnutia, ktoré musí správa katastra v zmysle Správneho poriadku zákonným spôsobom vyhodnotiť. Pritom skutočnosť platnosti alebo neplatnosti zmlúv nevyhodnocuje z hľadiska účinkov súkromnoprávnych, ale z hľadiska vkladuschopnosti do katastra nehnuteľností. O ďalšom postupe orgánov katastra potom rozhoduje situácia, či je zistený nedostatok vkladu schopnosti odstrániteľný alebo nie (z rozsudku NS sp. zn. zo dňa 08.11.2011).

27. Vzhľadom na už uvedené nedostatky Darovacej zmluvy predloženej k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je správny súd názoru, že tieto boli odstrániteľné, a preto bol procesný postup správy katastra správny, ak účastníkov administratívneho konania vyzvala na ich odstránenie rozhodnutím zo dňa 02.05.2019, ktorým súčasne aj prerušila katastrálne konanie. Preto správny súd hodnotí námietky žalobcu uvedené v žalobnom bode 5) ako nedôvodné. V uvedenom uznesení správa katastra jednoznačne uviedla, aké nedostatky darovacej zmluve vytýka, ako aj akým spôsobom majú byť nedostatky odstránené. Keďže k odstráneniu nedostatkov nedošlo, bol správny aj postup správny katastra, keď následne prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.07.2019 katastrálne konanie zastavila, a to podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ by boli zistené nedostatky právneho úkonu - Darovacej zmluvy, ktoré by nebolo možné odstrániť dodatkom k zmluve, správny orgán prvého stupňa by bol povinný návrh na vklad do katastra nehnuteľností zamietnuť podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.

28. Čo sa týka žalobného bodu 7) obsahujúceho zhrnutie dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko v ňom uvedené námietky sú len všeobecné a pokiaľ neboli špecifikované v predchádzajúcich žalobných bodoch, bez ďalšieho vymedzenia nemohli byť predmetom prieskumu zo strany správneho súdu. Týka sa to najmä námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného na riadne posúdenie veci, nakoľko žalobca nešpecifikoval, v akom smere nebol skutkový stav dostatočne zistený či aké dôkazy konkrétne správne orgány nevykonali. Vzhľadom k tomu, že všetky žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu podľa zamietol.

29. Správny súd k argumentácii ďalšej účastníčky konania poukazuje najmä na svoje závery k jednotlivým žalobným bodom. Čo sa týka pokusu ďalšej účastníčky konania o mimosúdne dojednanie sa so žalobcom za účelom ukončenia súdnych sporov súvisiacich so spornou nehnuteľnosťou ako aj spornosť investícii zo strany žalobcu do nehnuteľnosti, tieto okolnosti sú vo vzťahu k súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia irelevantné. Prípadne porušenie predkupného práva E. B. a dedičských práv ďalšej účastníčky zo strany darkyne, ako aj zdravotný stav darkyne v čase podpisu Darovacej zmluvy majúci za následok nespôsobilosť na jej uzatvorenie, sú okolnosťami, ktoré môže vzhliadnuť ako dôvody pre určenie neplatnosti Darovacej zmluvy len súd v civilnom súdnom konaní ( ). Obdobne to platí i pre tvrdenie ďalšej účastníčky, že Darovacia zmluva bola zastieracím právnym úkonom.

30. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,

právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 31. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. O trovách konania ďalšej účastníčky konania rozhodol správny súd podľa tak, že jej právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ďalší účastníci majú voči v konaní neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.