Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/5/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,

v právnej veci ţalobcu: H. S., B., I., zast. JUDr. M. N., advokátom so sídlom R., proti

ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica,

v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č.

I/225/4532/2009/990770-r zo dňa 27. januára 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove č. k. – 53 zo dňa 01. decembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

– 53 zo dňa 01. decembra 2009 z m e ň u j e tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove č. k. – 53 zo dňa

01.12.2009 zrušil rozhodnutie ţalovaného označené v záhlaví podľa § 250j ods. 2 písm. a/

v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte rozsudku len „“), ktorým rozhodnutím ţalovaný podľa

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zákon o správe daní

a poplatkov“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu – Daňového úradu Vranov nad

Topľou č. 744/230/1752-38685/08/Kasa zo dňa 03.10.2008, ktorým podľa § 15 ods. 14

zákona o správe daní a poplatkov nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 57 387,24 € a určil vlastnú daňovú

povinnosť vo výške 599,15 €.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukazujúc na Šiestu smernicu Rady o DPH,

rozsudok Európskeho súdneho dvora vo C – 409/04 T. plc. a i., uviedol, ţe daňové úrady

nepostupovali v súlade so zásadami daňového konania upravenými v § 2 ods. 1 aţ 3 zákona

o správe daní a poplatkov a rozhodnutie ţalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Z daňového konania nevyplynulo, ţe dôkazy predloţené ţalobcom boli

nepravdivé, a teda ţe tovar nebol vyvezený do Českej republiky. Aj keď odberateľ je

nezvestný a je na neho vydaný príkaz na zatknutie, v čase dodania tovaru toto dodanie spĺňalo

všetky podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„zákon o DPH“).

Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalobca ako dodávateľ preukázal dostatočným

spôsobom, ţe tovar bol prepravený do iného členského štátu a ţe fyzicky opustil územie

členského štátu dodania. Ţalobca nemohol niesť zodpovednosť za konanie jeho obchodného

partnera, ktorý sa mu pred uzavretím obchodného prípadu riadne preukázal ţivnostenským

listom, občianskym preukazom a registráciou platcu dane z pridanej hodnoty. V čase

rozhodovania správneho orgánu nebol preukázaný daňový podvod ako taký, ani účasť

ţalobcu na tomto podvode.

Krajský súd povaţoval za nedostatočne odôvodnený záver ţalovaného, ţe daňový

subjekt nepreukázal dostatočným spôsobom oslobodenie pri intrakomunitárnom dodaní

tovaru. Ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne posúdili, či boli splnené

podmienky pre oslobodenie dodávok tovaru aj podľa čl. 28c písm. a/ prvý odsek Šiestej

smernice o DPH, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65 v súlade s výkladom k tomuto

článku podľa rozsudku vo veci C – 409/04 T. plc. a i. Ţalovaný, aj keď na vec aplikoval

a posudzoval ju podľa citovaných rozsudkov, vydal napadnuté rozhodnutie a prijal nesprávny

právny záver, preto jeho ďalšou úlohou v konaní bude prehodnotiť vykonané dokazovanie.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu

trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia

(odmeny za dva úkony právnej pomoci vrátane reţijného paušálu), spolu vo výške 186,80 €,

splatnú na účet právneho zástupcu ţalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 07.01.2010 odvolanie ţalovaný,

domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, ţe dôvodom, prečo krajský súd dospel k záveru vyslovenému

v napádanom rozsudku sú, ţe sa plne stotoţnil s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe.

Všetky námietky totiţ smerovali iba na obhajobu deklarovania dodania tovaru ţalobcom tým,

ţe preukazuje prepravenie tovaru do iného členského štátu a jeho fyzické opustenie územia

dodania. Skutočné dodanie tovaru odberateľovi však ţalobca nepreukázal a všetky doklady

získané daňovými orgánmi svedčia o neuskutočnení tohto dodania alebo nadobudnutia tovaru.

Ţalovaný poukázal na ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 2 ods. 6

zákon o správe daní a poplatkov, t. j. posudzovanie právneho úkonu podľa jeho skutočného

obsahu, nie iba deklarovaného a v nadväznosti na prvý predpoklad pre splnenie podmienok na

oslobodenie od DPH podľa výkladu ESD uvedeného v rozsudku C – 409/04 T., t. j. ţe

k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci

Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na

nadobúdateľa, čo v tomto prípade bolo pomyslenou medzou, ktorá viedla daňové orgány

a krajský súd k odlišnému právnemu záveru.

Ţalovaný uviedol, ţe rozsudky ESD boli vyuţité ako samozrejmý prameň práva

z dôvodu, ţe priamo a aj nepriamo objasňujú a vykladajú rozhodujúce inštitúty zo zákona

o DPH – dodanie tovaru, ktorý je odoslaný. V daňovom konaní ţalobca preukazoval iba to, ţe

tovar bol prepravený do iného členského štátu a ţe fyzicky opustil územie členského štátu

dodania, pričom táto podmienka je podľa ţalovaného aţ druhým predpokladom na splnenie

podmienok oslobodenia.

Ţalovaný, s poukazom na rozsudok ESD vo veci C – 409/04 T. ohľadne podmienok

oslobodenia, namietal záver krajského súdu, ţe daňové orgány nedostatočne posúdili splnenie

podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru, a ţe v rozpore so závermi z rozsudkov ESD

vydali napadnuté rozhodnutie, a tým prijali nesprávny právny záver. Zistené skutkové

okolnosti daňové orgány vyhodnotili v daňovoprávnej rovine v súlade s citovanými

ustanoveniami právnych predpisov, ako aj so záverom vysloveným vo výroku 1 v rozsudku

ESD vo veci C – 409/04 T..

Záverom ţalovaný uviedol, ţe nezanedbateľnou skutočnosťou ostáva aj posúdenie

princípu neutrality dane, ktorý by pri akceptovaní právneho názoru krajského súdu nebol

dodrţaný. Tento princíp predpokladá, ţe akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru

v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky

v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru, teda kde niet zdanenia nadobudnutia tovaru

v členskom štáte určenia, tam niet oslobodenia od dane v členskom štáte odoslania.

Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

vety prvej , s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.12.2010 (§ 156

ods. 1 a ods. 3 ).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/225/4532/2009/990770-r zo dňa 27.01.2009, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona

o správe daní a poplatkov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Vranov nad Topľou

č. 744/230/1752-38685/08/Kasa zo dňa 03.10.2008, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona správe

daní a poplatkov nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie september 2007 v sume 57 387,24 € a určil ţalobcovi vlastnú daňovú povinnosť vo

výške 599,15 €.

V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe v súlade s § 16 ods. 1 zákona o správe

daní a poplatkov poţiadal o preverenie predloţených faktúr, čo je skutočným obsahom

deklarovaného právneho vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, najmä či vzťah skutočne

nastal, a či zúčastnenými stranami boli vysporiadané daňové povinnosti, pretoţe iba samotné

predloţenie faktúry a prepravných dokladov ešte nezaručuje, ţe k zdaniteľnému obchodu

došlo. Z odpovede na doţiadanie vyplynulo, ţe miestne príslušný správca dane sa s daňovým

objektom nemohol skontaktovať, pretoţe konateľ spoločnosti F. G. je podľa oznámenia

polície nastrčená osoba – bezdomovec, po ktorom je vyhlásené celoštátne pátranie.

Spoločnosť H. P., S. nemá ţiadnych zamestnancov a daňové priznanie za rok 2007 nebolo

podané ani po výzve, registrácia dane z pridanej hodnoty bola zrušená ku dňu 23.10.2007.

Ďalej ţalovaný uviedol, ţe pri intrakomunitárnom dodaní tovaru a uplatňovaní

oslobodenia od dane nesie zodpovednosť za bezchybné uskutočnenie zdaniteľného obchodu

dodávateľ. Je predovšetkým na ňom, aby pre prípadnú kontrolu opodstatnenosti uplatneného

oslobodenia od dane urobil primerané opatrenia, a zároveň, aby odstránil prípadné

podozrenie, ţe sa dodanie tovaru neuskutočnilo. Správca dane na základe medzinárodnej

výmeny informácií zabezpečil dôkaz oficiálnej inštitúcie o tom, ţe doţiadaný daňový subjekt

neplní daňové povinnosti a konateľ spoločnosti je nezvestný. Námietka daňového subjektu, ţe

preloţil kópiu faktúry, prepravný doklad a písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľa toto

tvrdenie nevyvracia.

Ţalovaný uviedol, ţe na zamedzenie rozdielneho výkladu ustanovení dane z pridanej

hodnoty kaţdého členského štátu Európskej únie slúţia rozsudky ESD, pričom poukázal

najmä na rozsudky vo veci C-409/04 T. a C-184/05 T., podľa ktorých boj proti daňovým

podvodom odôvodňuje v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti dodávateľa. Pri

primeranosti povinností je rozhodujúce, či sa daňový subjekt podieľa na daňovom podvode,

od dodávateľa môţu byť poţadované všetky únosné opatrenia, ktorými sám zabezpečí, ţe sa

nedopustí daňového podvodu. Preto pri zdaňovaní dodávateľa je okrem iného rozhodujúce, či

urobil všetky dostupné a primerané opatrenia. Potvrdenie o nadobudnutí od dodávateľa nie je

dôkazom o intrakomunitárnom dodaní. Z rozsudku ESD vo veci C-196/04 C. S. vyplýva, ţe

podľa čl. 43 Európskej zmluvy má kaţdá právnická osoba slobodu v rámci EÚ umiestniť

sídlo podnikania. Sloboda umiestnenia sídla podniku predpokladá, ţe sa podnik trvalo

a stabilne začlení do národného hospodárstva v členskom štáte. To znamená, ţe ide

o skutočné vykonávanie ekonomickej činnosti prostredníctvom stálej prevádzkarne v tomto

štáte a neurčitý čas. Predpokladom je preto skutočné usadenie a vykonávanie ekonomickej

činnosti v tomto štáte.

Ďalej ţalovaný v odôvodnení poukázal aj na rozsudok ESD vo veci C-73/06 P., podľa

ktorého ak vyplynie zo ţiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce,

ţe adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej

činnosti, je daňové správa oprávnená povaţovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náleţité

daňové dôsledky.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní

a poplatkov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom

konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1).

V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov) správca

dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú

kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného

hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7),

podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo

svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (

Slovenskej republiky). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do

úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre

určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, dokazovanie vykonáva správca

dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je

pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov, ako dôkaz moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia,

odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné

listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,

povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných

evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo

nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň

v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené

podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie

tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným

dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru

odberateľom alebo osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním

poverenej osoby, ţe tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom,

dokladom o prijatí platby za tovar.

Predmetom právneho posúdenia v prejednávanej veci bolo ustáliť, či ţalobca

dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dodávky tovaru od

DPH.

Z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, ţe platiteľ dane je povinný preukázať splnenie

podmienok podľa odsekov 1 aţ 4, a zároveň dodanie tovaru.

Poţiadavky pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva (z členského štátu

predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývajú zo Šiestej smernice Rady

77/388/EHS z 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich

sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia

(ďalej v texte rozsudku len „Šiesta smernica“).

Podľa článku 28c A písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice bez toho, aby boli dotknuté

iné ustanovenia spoločenstva a za podmienok, ktoré samy stanovia na tento účel pre

zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie výnimiek, uvedených ďalej v texte ako aj na

zabránenie akémukoľvek úniku, vyhýbaniu sa či zneuţitiu, členské štáty oslobodia:

a) dodávky tovaru, ako sú definované v článku 5 a 28a (5) a), expedovaného

a transportovaného prostredníctvom alebo v mene dodávateľa alebo osoby nadobúdajúcej

tovar mimo územia, referovaného v článku 3, ale v rámci spoločenstva, ktorý je dodaný pre

inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, pôsobiacu ako osoba v členskom

štáte inom ako je ten, ktorý je odchodovým štátom pre expedovanie alebo transport tovaru.

Výkladom tohto článku sa zaoberal ESD v rozsudku zo dňa 27.09.2007 vo veci

C-409/04 T. plc a i. kde v bode 1 judikoval, ţe článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c

A písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený

v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom zmysle, ţe k nadobudnutiu tovaru v rámci

Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len

vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď

dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského

štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského

štátu dodania.

Z uvedeného vyplýva, ţe ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je

nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva

nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.

V zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, dôkazné bremeno patrí

v daňovom konaní daňovému subjektu.

Nemohol sa odvolací súd stotoţniť so záverom krajského súdu, ţe ţalobca dostatočne

preukázal skutočnosti, ktoré odôvodňujú oslobodenie predmetnej dodávky tovaru od DPH.

V ustanovení§ 43 ods. 5 zákona o DPH sa príkladmo uvádza zoznam dokladov,

ktorými moţno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň však je potrebné

poukázať na skutočnosť, ţe pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne

zdokladovanie, daňový subjekt preukazuje, ţe tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol

dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je

v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. 6 zákona o správe daní

a poplatkov.

Je na daňovom subjekte aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností

zvolí (§ 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov), príkladmo moţno uviesť daňové

priznanie, ktoré nadobúdateľ podal v členskom štáte určenia, nákladný list vystavený v súlade

s Dohodou o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR), skladové listy

nadobúdateľa a i.

Vzhľadom k skutočnosti, ţe pri intraikomunitárnom obchode prechod tovarov cez

hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je moţné vylúčiť riziko daňových

podvodov, pričom nie je v rozpore s právom Spoločenstva poţadovať, aby dodávateľ prijal

všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, ţe plnenie,

ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (bod 65 rozsudku vo veci

T.).

Prijatím dostatočných opatrení by mohol byť postup daňového subjektu vedúci

k prevereniu si dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa (obchodného partnera) ako napríklad

overením v obchodnom registri, informáciách o solventnosti, pričom v prejednávanej veci,

aj vzhľadom na výšku finančného objemu za dodávky tovaru, nemoţno tvrdenie ţalobcu

pokiaľ ide o osobu nadobúdateľa, ţe na neho pôsobil serióznym, kultivovaným dojmom,

a preto nemal dôvody skúmať jeho pomery bliţšie, pokladať za uskutočnenie všetkých

opatrení, ktoré bolo moţno od neho rozumne očakávať.

Ţalobca sa pri uskutočnení intrakomunitárneho obchodu spoliehal na tvrdenia tretej

osoby, sám nepodnikol ţiadne kroky, aby tieto informácie preveril. Z citovaného rozsudku

vo veci T. vyplýva, ţe nemoţno síce pričítať zodpovednosť za konanie obchodného partnera

na ťarchu ţalobcu, avšak pod podmienkou, ţe tento prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od

neho moţno rozumne očakávať, navyše záver ţalovaného správneho orgánu ohľadne

nepreukázania dodania tovaru do iného členského štátu vychádzal priamo z konania ţalobcu,

ktorý vzhľadom na objektívne skutočnosti postupoval neopatrne (nepodnikol ţiadne vlastné

kroky na preverenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera, spoliehal sa na tvrdenia

osoby, ktorá ho s nadobúdateľom zoznámila a ktorá zároveň mala tovar prepraviť).

Z dokladov predloţených ţalobcom nevyplýva, ţe právo nakladať s tovarom ako

vlastník prešlo na nadobúdateľa, pretoţe skutočnosť, ţe ţalobca predloţil vyhlásenie

odberateľa o prepravení tovaru do iného členského štátu nemoţno povaţovať za určujúci

dôkaz na účely oslobodenia dodávky od DPH, aj vzhľadom na skutočnosti zistené pri

medzinárodnej výmene informácií, teda nebolo preukázané dodanie tovaru do iného

členského štátu (s poukazom na výklad pojmu „odoslaný“ podľa judikatúry ESD), preto

nepochybil ţalovaný ani správny orgán prvého stupňa, keď dodanie tovaru posúdil ako

zdaniteľný obchod v zmysle § 8 zákona o DPH.

Z uvedených dôvodov krajský súd, aj keď na vec pouţil správny právny predpis,

vyloţil ho nesprávnym spôsobom, pokiaľ ide o skúmanie podmienok pre oslobodenie

dodávky tovaru v rámci Spoločenstva a splnenie dôkaznej povinnosti ţalobcu v daňovom

konaní, ohľadne ich preukázania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zmenil rozsudok

krajského súdu postupom podľa ustanovenia v spojení s vety

prvej a vety tretej a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety prvej

, keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal

a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 09. decembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská