Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: KOVACO, spol. s r.o., Veľká Lehota 210, 966 41 Veľká Lehota, IČO: 36 038 911, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100224504/2021, č. 100224968/2021, č. 100224677/2021 a č. 100226521/2021, všetky zo dňa 09. februára 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100224504/2021 zo dňa 09.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101643254/2020 zo dňa 29.10.2020, rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100224968/2021 zo dňa 09.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101643473/2020 zo dňa 29.10.2020 a rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 100224677/2021 zo dňa 09.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101643105/2020 zo dňa 29.10.2020 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 100226521/2021 zo dňa 09.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101643728/2020 zo dňa 29.10.2020 z r u š u j e a veci vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov január až november 2012. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole daňová kontrola začala dňa 09.06.2015, kedy bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október a november 2012 správca dane vyhotovil Protokol č. 100698807/2017 zo dňa 25.04.2017 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 25.04.2017, čím bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním zo dňa 22.05.2017. Pripomienky a žalobcom navrhnuté dôkazy boli prerokované so žalobcom na pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 19.11.2019. Správca dane následne dňa 09.01.2020 vydal prvostupňové rozhodnutia: rozhodnutie č. 100076618/2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac január 2012

vo výške 67 860,78 €, č. 100077364/2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac február 2012 vo výške 60 082,55 €, č. 100077864/2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac marec 2012 vo výške 40 569,57 € a č. 100078299/2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac apríl 2012 vo výške 42 925,98 €. Proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100831904/2020 zo dňa 30.04.2020 (január 2012), rozhodnutím č. 100831517/2020 zo dňa 30.04.2020 (február 2012), rozhodnutím č. 100831708/2020 (marec 2012) a rozhodnutím č. 100832015/2020 zo dňa 30.04.2020 (apríl 2012), ktorými prvostupňové rozhodnutia správcu dane zo dňa 09.01.2020 zrušil a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy

2. Správca dane následne vydal prvostupňové rozhodnutia nasledovne: Správca dane rozhodnutím č. 101643254/2020 zo dňa 29.10.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 67 860,78 € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 zo sumy 144 571,93 € na sumu 176 711,15 € (ďalej len „rozhodnutie správcu dane január 2012“). Správca dane rozhodnutím č. 101643473/2020 zo dňa 29.10.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 60 082,55 € na DPH za zdaňovacie obdobie február 2012, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie február 2012 zo sumy 101 006,64 € na sumu 40 924,09 € (ďalej len „rozhodnutie správcu dane február 2012“). Správca dane rozhodnutím č. 101643105/2020 zo dňa 29.10.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 40 569,57 € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 zo sumy 64 256,76 € na sumu 26 687,19 € (ďalej len „rozhodnutie správcu dane marec 2012“). Správca dane rozhodnutím č. 101643728/2020 zo dňa 29.10.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 42 925,98 € za zdaňovacie obdobie apríl 2012, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zo sumy 50 787,01 € na sumu 7 861,03 € (ďalej len „rozhodnutie správcu dane apríl 2012“).

3. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí za zdaňovacie obdobia január, február, marec a apríl 2012 poukázal na vydané prvostupňové rozhodnutia správcu dane zo dňa 09.01.2020, ktoré boli zrušené rozhodnutiami žalovaného z 30.04.2020 a uviedol, že vydal nové rozhodnutia, v odôvodnení ktorých uviedol všetky procesné kroky vykonané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj definitívne vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania a to vo vzájomných súvislostiach a jednoznačne špecifikoval porušenie . Správca dane v odôvodnení rozhodnutí zhodne poukázal na priebeh daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, pričom žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, február, marec a apríl 2012 deklaroval dodanie do iného členského štátu pre svojho odberateľa FERROSO metal s.r.o. Praha. Z uvedených deklarovaných plnení vystavil žalobca faktúry za dodanie tovaru - hutného materiálu pre spoločnosť FERROSO metal s.r.o., ktoré boli oslobodené od dane v zmysle o DPH (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „“), pričom celková fakturovaná suma za mesiac január 2012 predstavovala sumu 257 555,88 €, za mesiac február 2012 predstavovala sumu 243 417,41 €, za mesiac marec 2012 predstavovala sumu 360 495,26 € a za mesiac apríl 2012 predstavovala sumu 407 164,69 €. V rozhodnutiach za jednotlivé zdaňovacie obdobia správca dane špecifikoval jednotlivé faktúry a uviedol, že k odberateľským faktúram boli priložené dodacie listy, podľa ktorých bol ako dodávateľ uvedený žalobca a ako odberateľ spoločnosť FERROSO metal s.r.o. Ku každej odberateľskej faktúre bolo priložených viac kópií prepravných dokladov CMR s rôznymi číselnými označeniami, pričom jeden CMR doklad má v kolonke č. 1 „Odosielateľ“ pečiatku spoločnosti KOVACO s.r.o. a v kolonke č. 2 „Príjemca“ pečiatku spoločnosti FERROSO metal s.r.o., alebo rukou napísané FERROSO metal s.r.o. Praha, miesta nakladania sú len názvy slovenských miest a miesta vykladania rovnako len názvy českých miest, bez bližšej špecifikácie spoločností. Tieto CMR doklady sú bez označenia a potvrdenia prepravcu a bez uvedenia mena vodiča. Druhý CMR doklad s iným číselným označením, ale na tú istú dodávku tovaru (identické množstvo, dátum, označenie) má v kolonke č. 1 „Odosielateľ“ rukou napísané KOVACO s.r.o., v kolonke č. 2 „Príjemca“ je rukou napísané: FERROSO Praha CZ, v kolónke č. 3 „Miesto vykládky“ je rukou napísaný názov spoločnosti, ktorá je konečný odberateľ, v kolonke č. 4 „Miesto nakládky“ je pečiatka spoločnosti, kde sa tovar reálne nakladal a v kolonke č. 24 „Tovar obdržal“ je pečiatka spoločnosti konečného deklarovaného odberateľa. V predložených CMR

dokladoch sa ako spoločnosti, ktoré tovar prevzali, vyskytujú najmä nasledovné subjekty: ARMOSTAV MÍSTEK s.r.o. Frýdek Místek, AXON s.r.o. Zlín, ThyssenKrupp Ferrosta s.r.o. Praha, BRITTERM a.s. Moravský Písek, Valme s.r.o. Liberec, FERI s.r.o. Vysoká nad Labem, B&B commercial activity s.r.o. Praha, Steel Partner a.s. Ostravská Poruba a iné. Na základe uvedených skutočností a na základe vyhodnotenia dôkazov podľa správcu dane vyplýva, že žalobca ako dôkaz o oslobodenom dodaní tovaru do iného členského štátu si vyhotovoval CMR doklady, podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch potvrdiť aj podpisom a pečiatkou, pričom tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb a prepravu tovaru. Správca dane uviedol, že má preukázané, že reálne CMR doklady vystavovali prepravcovia a sú potvrdené spoločnosťami, kde sa reálne tovar nakladal a tiež sú potvrdené spoločnosťami, kde sa tovar reálne vykladal. Z toho správca dane vyvodil, že žalobca vytvoril len formálne podmienky dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré nezodpovedali reálnemu pohybu tovaru, za účelom získania neoprávnenej výhody v podobe čerpania nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu v súvislosti s oslobodeným dodaním tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi. Správca dane následne vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období január, február, marec a apríl 2012 poukázal na ustanovenie o správe daní (daňový poriadok), hoci správne malo byť uvedené „“, ktorý v ods. 1 upravuje podmienky oslobodenia dodania tovaru od dane a v ods. 5 upravuje, akým spôsobom je platiteľ povinný preukázať, že sú podmienky oslobodenia od dane splnené. V tejto časti rozhodnutí správca dane odcitoval Zákona o DPH (ods. 1 a 5) v znení účinnom od 01.10.2012. Následne správca dane vo svojich rozhodnutiach zhodne uviedol, že za účelom preverenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení a prepravy tovaru pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. Praha prostredníctvom formuláru SCAC 2004 zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“), na ktoré prijal nasledovné odpovede: Na žiadosť o MVI, predmetom ktorej bolo preverenie odberateľa - spoločnosti FERROSO metal s.r.o. Praha, Česká finančná správa uviedla, že nemôže potvrdiť, že spoločnosť FERROSO metal s.r.o. prijala tovar od žalobcu, nakoľko nepredložila žiadne doklady o obstaraní tovaru od žalobcu. V spoločnosti FERROSO metal s.r.o. nebolo možné preveriť požadované skutočnosti, nakoľko tento subjekt so správcom dane prestal spolupracovať, je nekontaktný a písomnosti nepreberá. Posledné daňové priznanie k DPH bolo podané za zdaňovacie obdobie október 2013, od augusta 2013 podával tento subjekt nulové daňové priznanie. Neboli známe informácie o ekonomickej činnosti tohto subjektu, jeho sídlo je na tzv. virtuálnej adrese, kde svoju činnosť nevykonáva. Subjekt je Českou finančnou správou evidovaný ako daňový dlžník. Na žiadosť, predmetom ktorej bolo preverenie prepravy tovaru do ČR, ktorú vykonával prepravca AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o., Česká finančná správa uviedla, že konateľ spoločnosti AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. M. C. prehlásil pri ústnom pojednávaní, že prepravoval tovar pre žalobcu na základe písomných objednávok zo strany spoločnosti KOVACO s.r.o., prepravy boli vykonávané vlastnými vozidlami spoločnosti AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. alebo prostredníctvom iných prepravcov. Prepravu tovaru za KOVACO s.r.o. vybavovali p. B. a p. K.. Jednalo sa o prepravu hutného materiálu, ocele a plechov. Nakládka tovaru sa uskutočňovala na rôznych miestach Slovenska, pri nakládke boli vždy skladníci a vodič motorového vozidla. Objednaný tovar sa podľa vyjadrenia M. C. vykladal na rôznych miestach v ČR u rôznych odberateľov tak, ako je uvedené v CMR. Súčasťou odpovede na žiadosť o MVI boli vystavené faktúry za prepravu na spoločnosť KOVACO s.r.o., CMR doklady, záznamy o prevádzke vozidla a výpisy z mýtneho systému. Z predložených dokladov vyplýva, že doprava bola vykonaná priamo od slovenských dodávateľov žalobcu priamo k spoločnostiam v ČR, ktoré potvrdzovali prevzatie na jednotlivých dokladoch CMR. Na žiadosť, predmetom ktorej bolo preverenie prepravy tovaru do ČR, ktorú vykonával prepravca T. N., AUTODOPRAVA, Uherský Ostroh, Česká finančná správa uviedla, že prepravca vykonával prepravu pre spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu pre slovenskú spoločnosť KOVACO s.r.o. a pre českú spoločnosť FERROSO metal s.r.o. T. N. uviedol, že prepravu vykonával na základe telefonických alebo SMS pokynov p. C.. Nakladal tovar na rôznych miestach SR, vykonal prepravu na miesto určenia, so spoločnosťami v miestach nakládky a vykládky nekomunikoval. Doklady o preprave - CMR vystavoval buď p. N. alebo mu ich dali vyplnené na mieste nakládky. Miesto nakládky a vykládky určoval p. C., za uskutočnenú prepravu vystavoval faktúru pre túto spoločnosť. Súčasťou odpovede na MVI sú vystavené faktúry za prepravu na spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o., CMR doklady, záznamy o prevádzke vozidla. Na žiadosť, predmetom ktorej bolo preverenie prepravy tovaru do ČR, ktorú vykonával prepravca M. U., Nedakonice, Česká finančná správa uviedla, že prepravca vykonával prepravu tovaru, pričom akékoľvek informácie týkajúce sa miesta nakládky i vykládky prepravca prijímal od p. C.. Nakládky sa uskutočňovali na rôznych miestach SR, tak ako je uvedené v CMR doklade. Pri nakládke bol okrem prepravcu pracovník danej spoločnosti, množstvo naloženého tovaru nikto nekontroloval. Prepravca počas vykonávania

prepravy disponoval záznamami o prevádzke motorového vozidla, CMR dokladmi, dodacími listami. CMR doklady vypisoval prepravca na základe inštrukcií od p. C.. Vykládka sa robila na rôznych miesta ČR tak, ako je uvedené na CMR dokladoch, podľa informácií od p. C.. Pri nakládke bol vždy prítomný prepravca a pracovník odberateľskej spoločnosti. Faktúry za prepravu boli vystavované na spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. Súčasťou odpovede sú vystavené faktúry za prepravu za spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o., CMR doklady, záznamy o prevádzke vozidla. So spoločnosťami KOVACO s.r.o. a FERROSO metal s.r.o. prepravca nekomunikoval. Z predložených dokladov vyplýva, že doprava bola vykonávaná priamo od slovenských dodávateľov žalobcu priamo k spoločnostiam v ČR, ktoré potvrdzovali prevzatie na jednotlivých dokladoch CMR. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí zhodne uviedol, že vyhotovil fotokópie Zápisníc o ústnom pojednávaní, kde Mgr. Z. K. (zamestnankyňa žalobcu) a Ing. P. E. (konateľ žalobcu) dňa 17.10.2016 vypovedali ako svedkovia, pričom predmetom ústneho pojednávania bolo preverenie dodávok hutného materiálu od žalobcu do ČR. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorom vypovedala Mgr. K. vyplýva, že za žalobcu uskutočňovala obchody s ČR, u slovenských firiem dopytovala materiál, o ktorý mala záujem spoločnosť FERROSO metal s.r.o. (ale aj spoločnosti MIL group s.r.o. a MAKO trade s.r.o.). Za spoločnosť FERROSO metal s.r.o. komunikovala s p. N. (zamestnankyňa AXON s.r.o.), pričom si myslela, že je zamestnankyňou FERROSO metal s.r.o. Obchody prebiehali e-mailom alebo telefonicky, cenu odkomunikovala s p. B., o ktorom uviedla, že bol obchodný zástupca žalobcu. Dopravu si najskôr riešila spoločnosť FERROSO metal s.r.o. a neskôr dopravu objednávala ona. Prepravu zaplatil žalobca, túto následne prefakturoval českým odberateľom. Obchod prebiehal tak, že českým stranám vystavili predfaktúru, po zaplatení ktorej materiál odišiel do ČR. Uviedla, že miesto, kde má byť tovar dopravený, si určil odberateľ, ona vedela len mesto dodávky, konkrétnu spoločnosť ani presnú adresu nevedela, tú si mal odkomunikovať dopravca s odberateľom. Tovar bol naložený v spoločnosti, kde bol objednaný, miesto vykládky určoval odberateľ. Reklamácie riešil p. B. a p. K.. O tom, kto bol konečný odberateľ sa dozvedela až potom, ako prišlo potvrdené CMR. Dopravcu AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. určil podľa nej odberateľ. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo 17.10.2016 vykonanej s Ing. P. E. vyplýva, že obchody s ČR uskutočňoval, avšak vo vzťahu k hutnému materiálu obchodoval s týmto p. B., a preto si Ing. E. nepamätal spoločnosti, s ktorými bolo obchodované, uviedol len „FERROSO“. Nevedel bližšie uviesť skutočnosti týkajúce sa obchodu s hutným materiálom. Správca dane vzhľadom na zistené skutočnosti vyzval žalobcu podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku, aby poskytol informácie o priebehu obchodu so spoločnosťou FERROSO metal s.r.o., k čomu sa žalobca vyjadril písomne podaním zo 04.04.2017. Z vyjadrenia vyplýva, že predmetom obchodovania s touto spoločnosťou bol predaj hutného materiálu - betonárskej ocele, plechov a profilov, so spoločnosťou mali uzatvorenú kúpnu zmluvu. K nadviazaniu kontaktu došlo cez p. B., ktorý bol splnomocnený za žalobcu vybavovať objednávky a dodávky tovaru, ktorý aj takúto obchodnú spoluprácu žalobcu s odberateľom FERROSO metal s.r.o. žalobcovi navrhol. Obchod bol dojednaný na stretnutí, ktorého sa zúčastnili za žalobcu p. B. a Ing. E. a z českej strany p. L. a p. K., ktorý bol prezentovaný ako vykonávateľ administratívnej agendy za spoločnosť FERROSO metal s.r.o., a preto boli aj objednávky adresované spoločnosti AXON s.r.o., kde bol konateľom. Komunikácia prebiehala telefonicky a mailom, objednávky chodili p. K., p. B., p. E. (Z.), následne bola vystavená zálohová faktúra a po jej uhradení bol tovar naložený a vyexpedovaný. Pri objednávaní materiálu spoločnosťou FERROSO metal s.r.o. malo byť žalobcovi nahlásené mesto, kam bude materiál dodaný, adresu spoločnosti, kde sa mal tovar vykladať žalobca nepoznal. Dopravu zabezpečovali spoločnosti AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o., Peter Bomba - Valvola, Prešov, Roland Mollár - RM Trading, Čierna nad Tisou. Žalobca uviedol, že s dopravcami bol v kontakte p. B. a p. K., dopravcom nahlasovali miesto naloženia, ktoré bolo v skutočnosti len označením mesta, pretože presné miesto - firmu si zadával odberateľ priamo prepravcovi. V niektorých prípadoch platil za dopravu odberateľ a v niektorých prípadoch žalobca, kedy bola následne doprava prefakturovaná odberateľovi. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že z vykonaného preverovania vyplýva, že žalobca disponoval presnými informáciami o nakladaní a vykladaní tovaru a o skutočných odberateľoch tovaru, čo považoval za skutočnosť preukazujúcu neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov v súvislosti s oslobodeným dodaním tovaru do iného členského štátu. Poukázal na to, že žalobca mal hutný materiál zakúpený za účelom ďalšieho predaja pre spoločnosť FERROSO metal s.r.o. v r. 2012 v účtovníctve evidované na účte 13210, pričom podľa platného Opatrenia MF SR na tomto účte (tovar na sklade a v predajniach) sa účtuje stav a pohyb nakúpeného a prevzatého tovaru v obstarávacích cenách. Správca dane mal preukázané, že žalobca tovar určený pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. fyzicky na svoj sklad neprevzal. Správca dane konštatoval, že žalobca si nadmerné odpočty uplatňoval v súvislosti s oslobodeným dodaním tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi, pričom dodanie tovaru odberateľovi nebolo preukázané, ani zdanenie tovaru deklarovaným odberateľom nebolo

preukázané. Z toho správca dane vyvodil, že žalobca fakturoval dodanie tovaru do iného členského štátu v cene bez dane ako oslobodené dodania v zmysle § 43 Zákona o DPH, pričom splnenie podmienok oslobodenia od dane nebolo preukázané. Dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov. Správca dane ďalej uviedol, že preveroval za kontrolované zdaňovacie obdobia splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1, 5 a 8 Zákona o DPH, najmä preverenie prepravy a fyzického pohybu tovaru u vybraných prepravcov. Nakoľko z predložených dokladov žalobcu nebolo zrejmé, ktorá spoločnosť v ČR potvrdila prijatie tovaru od žalobcu, správca dane z dôvodu získaných informácií a listín, ktoré jednoznačne nepotvrdzovali reálnosť deklarovaných dodávok zdaniteľných plnení od žalobcu pre FERROSO metal s.r.o., spochybnil dodanie pre deklarovaného odberateľa FERROSO metal s.r.o., pričom neboli splnené podmienky oslobodenia v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca deklaruje ako príjemcu tovaru spoločnosť FERROSO metal s.r.o., pričom na dokladoch preukazujúcich prepravu tovaru do iného členského štátu (na dokladoch CMR) je uvedený iný príjemca tovaru. Správca dane z predložených dokladov a informácií z MVI zistil, že obchody tovaru do ČR prebehli v skutočnosti inak, ako žalobca deklaruje svojimi daňovými dokladmi, daňovými priznaniami, evidenciami DPH. Správca dane z toho vyvodil, že žalobca fakturoval dodanie tovaru v cene bez dane ako oslobodené dodania v zmysle § 43 Zákona o DPH, pričom splnenie podmienok oslobodenia od dane nebolo preukázané. Zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach (FERROSO metal s.r.o., ČR). Správca dane preukázal, že plnenie, ktoré bolo deklarované predloženými faktúrami, nebolo uskutočnené danými dodávateľmi. Poukázal na to, že faktúra ako účtovný a daňový doklad je dôkazom len vtedy, ak bola vystavená na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať. Žalobca bol povinný preukázať, že na vrátenie požadovaného nadmerného odpočtu má právny nárok. Správca dane konštatoval, že žalobcom neboli predložené také dôkazy, ktorými by preukázal svoj nárok, čím neuniesol dôkazné bremeno. Deklarované fakturačné toky medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou FERROSO metal s.r.o. ako odberateľom, boli podľa správcu dane vytvorené len ako formalita a nekorešpondujú s reálnym dodaním a pohybom tovaru. Napriek tomu, že žalobca v účtovníctve viedol a predložil v daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, z ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade odberateľa spoločnosti FERROSO metal s.r.o. nedošlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou FERROSO metal s.r.o. ako odberateľom. Žalobca nepreukázal, že došlo k skutočnému zdaniteľnému obchodu so spoločnosťou FERROSO metal s.r.o., a teda si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Na základe zistených skutočností správca dane klasifikoval dodanie tovaru ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorých vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 cit. zákona. Následne správca dane vo svojich rozhodnutiach vyčíslil rozdiel dane vo výške 67 860,78 € (rozhodnutie január 2012), 60 082,55 € (rozhodnutie február 2012), 40 569,57 € (rozhodnutie marec 2012) a 42 925,98 € (rozhodnutie apríl 2012).

4. Správca dane následne v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí zhodne uviedol svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly, v ktorom žalobca tvrdil, že predložil všetky doklady preukazujúce oprávnenosť uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH, existenciu materiálneho plnenia, zaplatenia kúpnej ceny, prechodu vlastníckeho práva na odberateľa FERROSO metal s.r.o. a dodanie tovaru tejto spoločnosti. Správca dane poukázal na žalobcom predložené dôkazy, ako aj na odpovede Českej finančnej správy na žiadosti o MVI a na správcom dane vykonané dokazovanie. K tvrdenému prevodu vlastníckeho práva k predmetným plneniam dňom úhrad ich kúpnej ceny správca dane uviedol, že pokiaľ by aj bol odberateľ FERROSO metal s.r.o. oprávnený nakladať so zásielkou po jej zaplatení (v zmysle Rámcovej zmluvy), bol by oprávnený ňou nakladať na území SR, nakoľko vlastnícke právo k spornému tovaru malo vzniknúť dňom jeho zaplatenia kupujúcim. Predmetný tovar však v zmysle Zákona o DPH neopustil v čase úhrady územie SR, ale až následne, po nejakom čase. Poukázal na to, že N. B. (ani iná osoba) nepredložil správcovi dane oprávnenie, ktoré by umožňovalo tejto osobe disponovať tovarom, ktorý už bol podľa vyjadrenia žalobcu vo vlastníctve FERROSO metal s.r.o. a je otázne, prečo prepravu de facto cudzieho tovaru neoprávnene, v zmysle uvedeného, zabezpečovali iné osoby (N. B., Mgr. Z. K., AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o.), než ako v tom čase už vlastník deklarovaného tovaru - FERROSO metal s.r.o. Rovnako podľa správcu dane nebolo preukázané, že by konateľ žalobcu týmto tovarom aj následne disponoval. Správcovi dane neboli žalobcom predložené žiadne splnomocnenia, ktoré by ho oprávňovali zastupovať na Slovensku

spoločnosť FERROSO metal s.r.o. alebo Z. L. vo veci dispozície so sporným tovarom. Správca dane ďalej poukázal na to, že zmluvné strany Rámcovej zmluvy nerešpektovali nimi dohodnuté zmluvné podmienky pri uskutočňovaní kontrolovaných zdaniteľných plnení, realizované plnenia medzi FERROSO metal s.r.o. a KOVACO s.r.o. neboli v súlade s predmetnou Rámcovou zmluvou, a preto správca dane konštatoval, že k prechodu vlastníckeho práva k prepravovanému tovaru nedošlo tak, ako to uvádzal žalobca. Správca dane poukázal na výpoveď svedkov N. B. a Mgr. K., ako aj na zistenia vyplývajúce z MVI pri preverovaní prepravy tovaru u subjektu AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. Ďalej sa správca dane vyjadril k návrhom žalobcu na vypočutie svedka Z. L. a na vykonanie úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dôkazov týkajúcich sa spoločnosti FERROSO metal s.r.o., pričom konštatoval, že z dôvodu chýbajúcej vnútroštátnej a medzinárodnej právnej báze tieto dôkazy nie je možné získať a vypočuť svedka Z. L. nebolo možné z dôvodu, že tento dňa 03.07.2017 zomrel. K nepredvolaniu konateľa prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. M. C. správca dane uviedol, že tento už v odpovedi na žiadosti o MVI potvrdil vykonanie prepravy a boli ním predložené aj doklady. Správca dane konštatoval, že jeho zistenia nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach - FERROSO metal s.r.o., ČR. Zo zistení vyplýva, že už na začiatku deklarovaného obchodovania bol prepravca AUTODOPRAVA Bachan s.r.o. oslovený N. B. (t.j. zo strany žalobcu), ako aj to, že konateľ tejto spoločnosti sa nikdy nestretol, ani nepoznal spoločnosť FERROSO metal s.r.o. Bolo zistené, že miesta nakladania a vykladania preverovaného tovaru zadával prepravcovi N. B. a údaje o mieste nakladania a vykladania tovaru ohlasoval vodičom samotný prepravca (p. C.). Výpoveď svedka V. B. teda nebola potvrdená. Dokazovaním bolo zistené, že FERROSO metal s.r.o. prepravu deklarovaného tovaru nezabezpečoval a nedával pokyny, kde bude tovar vyložený, tieto pokyny dával p. B. a p. K. (za žalobcu). Z výpovede M. C. vyplýva, že nakládky prebiehali na rôznych miestach SR v slovenských spoločnostiach, ako je aj potvrdené na jednotlivých CMR dokladoch, vykládky prebiehali na rôznych miestach v ČR u rôznych odberateľov, rovnako, ako je to potvrdené na jednotlivých CMR dokladoch. České spoločnosti, ktoré boli na predložených dokladoch CMR uvádzané ako spoločnosti, ktoré prevzali tovar, uviedli, že tovar nakupovali len od českých spoločností, pričom žalobcu a spoločnosť FERROSO metal s.r.o. nepoznali a neboli s nimi v kontakte. Z výpovede konateľa prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. jednoznačne vyplýva, že prepravu organizoval V. B. za KOVACO s.r.o. a následne prepravcovia T. N. a M. U. uviedli, že sa riadili pokynmi prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o., pre ktorého prepravu vykonávali. Nepotvrdilo sa tvrdenie žalobcu, že odberateľ FERROSO metal s.r.o. mal kontaktovať vodičov a prepravcov, ktorým mal nahlásiť presné inštrukcie a adresy miesta vykladania tovaru. Správca dane konštatoval, že vystavenie faktúry ešte neznamená, že obchod prebehol tak, ako je deklarované na faktúre. Žalobca podľa vystavených faktúr deklaruje dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, ale nebolo preukázané kam a komu, resp. nebolo preukázané, že tovar bol prevezený nadobúdateľovi uvedenému na faktúre. Počas výkonu daňovej kontroly nebolo správcovi dane zo strany žalobcu preukázané, že sa uistil, že dodávka bude vnútri Spoločenstva zdanená. Správca dane konštatoval, že vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľovi deklarovaných zdaniteľných plnení (spoločnosti FERROSO metal s.r.o.) sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Z vykonaného dokazovania pre správcu dane vyplynulo zistenie, že žalobca disponoval presnými informáciami o nakladaní a vykladaní tovaru a o skutočných odberateľoch tovaru a napriek tomu naďalej zotrval vo vystavovaní faktúr a príslušných dokladov pre FERROSO metal s.r.o., čo podľa správcu dane poukazuje na fakt, že žalobca v súvislosti s deklarovanými obchodnými transakciami pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. nekonal s náležitou starostlivosťou v nadväznosti na konanie v dobrej viere, vyhotovoval de facto duplicitné CMR doklady navyše k už reálne existujúcim, ktoré reálne „cestovali“ s preverovanými plneniami a podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch aj potvrdiť podpisom a pečiatkou, pričom tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb, prepravu tovaru a ani podpis jediného právoplatného konateľa. Z informácií dostupných správcovi tiež vyplýva, že tovar mal byť predávaný cez niekoľko, v súčasnej dobe nekontaktných a dane neodvádzajúcich spoločností, pričom reťazec spoločností mal byť KOVACO s.r.o. (aj KOVACO plus s.r.o.) - FERROSO metal s.r.o. a MIL group s.r.o., ktoré boli personálne prepojené, ďalej MAKO trade s.r.o. - AXON s.r.o. - rôzni odberatelia z ČR, ale podľa informácie z Českej finančnej správy mali tieto obchody v skutočnosti prebiehať inak. Zo zistení správcu dane vyplýva, že tovar bol vždy fyzicky prepravený od slovenských dodávateľov žalobcu priamo až k spoločnostiam v ČR, ktoré boli uvádzané na CMR dokladoch ako spoločnosti preberajúce tovar a že jednotlivé články reťazca, či už subdodávatelia na strane jednotlivých dodávateľov, odberateľ v inom členskom štáte, t.j. spoločnosť FERROSO metal s.r.o. a jeho následní odberatelia, t.j. spoločnosti

MIL group s.r.o., MAKO trade s.r.o. a AXON s.r.o. (v súčasnej dobe nekontaktné a dane neodvádzajúce spoločnosti), ako aj samotný žalobca hutnícky materiál nenakladali, neskladovali, tovar neprepravovali a ani ho nevykladali. Všetky obchody súvisiace s obstaraním tovaru prebiehali podľa zistení v obchodnom reťazci výlučne spôsobom priamej dodávky od prvého dodávateľa ku konečnému odberateľovi - ostatné články plnili len funkciu sprostredkovania. Správca dane uviedol, že nespochybňuje reálnu existenciu tovaru, ale spochybnil vlastnícke právo žalobcu k tovaru v súvislosti s jeho deklarovaným oslobodeným dodaním do iného členského štátu odberateľovi FERROSO metal s.r.o., ktoré nebolo preukázané. Aj napriek tomu, že žalobca predložil doklady preukazujúce nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ako aj doklady preukazujúce nárok na oslobodenie dane so všetkými formálnymi náležitosťami v súlade s ustanoveniami Zákona o DPH, faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočnosť, čo v danom prípade bolo správcom dane spochybnené. To, že doklady formálne spĺňajú všetky náležitosti a sú riadne zaúčtované v účtovníctve, ešte nie je splnením zákonnej podmienky, resp. podmienok na uplatnenie si oslobodenia dodania od dane. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na oslobodenie dodania od dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii a v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V danom prípade žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom nevedel preukázať, že tovar bol skutočne dodaný tak, ako to deklaroval na základe predložených dokladov. Zo zistení priamo vyplýva, že žalobca vedel o pohybe tovaru, o tom, komu bude tovar dodaný, kto je jeho dodávateľom a zároveň organizoval aj jeho prepravu a to v mene odberateľa v inom členskom štáte FERROSO metal s.r.o. Správca dane konštatoval, že žalobca vedel, že tovar nebude prepravený a prijatý deklarovaným odberateľom a zároveň disponoval aj informáciami o nespoľahlivosti obchodného partnera v súvislosti s odovzdávaním dokladov. Správcom dane boli preukázané podrobne uvedené skutočnosti jednoznačne poukazujúce na to, že kontrolovaný daňový subjekt bol súčasťou reťazca spoločností zaoberajúcich sa nákupom a predajom hutníckeho materiálu v rôznej podobe, pričom hutnícky materiál nakupoval vždy len od tuzemských dodávateľov s cieľom uplatniť odpočítanie dane na vstupe podľa § 49 Zákona o DPH, ktorý následne formálne dodával do iného členského štátu odberateľovi FERROSO metal s.r.o. s cieľom oslobodenia dodania od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Žalobca s cieľom preukázať splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru odberateľovi FERROSO metal s.r.o. sám vyhotovoval CMR doklady, navyše dával pokyny na ich vyplňovanie, podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a česká spoločnosť FERROSO metal s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch aj potvrdiť podpisom a pečiatkou. Správca dane poukázal na Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) a jeho jednotlivé články upravujúce náležitosti prepravného dokladu (nákladného listu - CMR) a konštatoval, že k vykonanej kontrole neboli zo strany žalobcu predložené nákladné listy (CMR) v zmysle Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Konštatoval, že nie je možné ospravedlniť pochybenia žalobcu pri nedostatkoch v CMR, ktorých úplnosť a vierohodnosť je kľúčová pri intrakomunitárnych plneniach v rámci EÚ. Prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukaznosti nemôže byť podľa správcu dane pri preukazovaní nahradený rôznymi potvrdeniami - čestnými prehláseniami. Za účelom získania práva na oslobodenie od DPH nie je jedno, či vlastníkom tovaru bol nadobúdateľ deklarovaný na faktúrach alebo niekto iný, nakoľko je nevyhnutné splniť povinnosť fakturovať dodávku správnej zdaniteľnej osobe ako skutočnému príjemcovi dodávky. Pokiaľ zdaniteľná osoba dodala tovar alebo služby do iného členského štátu EÚ, je povinná predložiť dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené, a to z dôvodu, aby bolo možné daňovým orgánom členských štátov zdaniť správnu zdaniteľnú osobu v správnej výške a včas. Správca dane poukázal na to, že spoločnosti FERROSO metal s.r.o. (i MIL group s.r.o.) sú nekontaktné spoločnosti, nemajú konateľov, nesídlia na adrese sídla, sídlo je len virtuálne. Už nežijúci konateľ oboch personálne prepojených spoločností (Z. L.) sa vyhýbal úkonom správcu dane, nedostavoval sa na ústne pojednávania, neplnil si svoje povinnosti, uvedené spoločnosti nepredložili účtovníctvo, neumožnili preveriť, resp. dokázať, či deklarované dodania hutného materiálu od žalobcu boli reálne dodané. Nebolo preukázané, že deklarované oslobodené dodania spoločnosťou žalobcu boli reálne dodané spoločnosti FERROSO metal s.r.o. Správca dane konštatoval, že uvedené zistenia posúdil vo vzájomnej súvislosti jednak so skutočnosťou, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane pri deklarovanom dodaní tovarov do iného členského štátu EÚ, ktoré neboli reálne preukázané ako deklarované oslobodené dodanie spoločnosti FERROSO metal s.r.o., čím došlo k porušeniu § 43 Zákona o DPH.

Rozhodnutia žalovaného

5. O odvolaniach žalobcu podaných proti rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutiami č. 100224504/2021 zo dňa 09.02.2021 (zdaňovacie obdobie január 2012), č. 100224968/2021 zo dňa 09.02.2021 (zdaňovacie obdobie február 2012), č. 100224677/2021 zo dňa 09.02.2021 (zdaňovacie obdobie marec 2012) a č. 100226521/2021 zo dňa 09.02.2021 (zdaňovacie obdobie apríl 2012) tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaného za jednotlivé zdaňovacia obdobia január, február, marec a apríl 2012 žalovaný zhodne poukázal na priebeh daňovej kontroly vykonanej u žalobcu a daňového konania, na vydané predchádzajúce rozhodnutia správcu dane i žalovaného a konštatoval, že správca dane vydal nové rozhodnutia, v ktorých odstránil vady vytknuté odvolacím orgánom. Ďalej uviedol (zopakoval) odôvodnenia rozhodnutí správcu dane tak, ako boli uvedené v prvostupňových rozhodnutiach za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Následne sa žalovaný vyjadril k zisteniam a záverom správcu dane a k odvolacím námietkam žalobcu. K Rámcovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. uviedol, že táto zmluva je neplatná (s poukazom na právny názor Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Banskej Bystrici) z dôvodu, že za žalobcu nekonali štatutárne orgány stanoveným spôsobom, keďže Rámcovú zmluvu za žalobcu nepodpísali dvaja konatelia žalobcu spoločne, ale podpísal ju len Ing. E. a žalovaný poukázal na okolnosti jej podpisu. Žalovaný konštatoval, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so spochybnením skutočnosti, že v motorových vozidlách sa viezol deklarovaný tovar zo strany správcu dane, žalovaný uviedol, že táto námietka je nesprávna, lebo správca dane vykonal zisťovania u deklarovaných prepravcov, ktorí prepravu plnení potvrdili, avšak nie tak, ako to tvrdí žalobca, t. j. odberateľovi uvedenému na faktúre. Žalovaný poukázal na priebeh prepravy tovaru zistený správcom dane, z ktorého zistení vyplýva, že žalobca ako dôkaz o oslobodenom dodaní tovaru do iného členského štátu si vyhotovoval CMR doklady, podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch potvrdiť aj podpisom a pečiatkou, pričom tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb a prepravu tovaru. Správca dane mal podľa žalovaného preukázané, že reálne CMR doklady vystavovali prepravcovia a sú potvrdené spoločnosťami, kde sa reálne tovar nakladal a tiež, kde sa reálne vykladal. V dôsledku toho správca dospel k záveru, že žalobca vytvoril len formálne podmienky dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré nezodpovedali reálnemu pohybu tovaru, za účelom získania neoprávnenej výhody v podobe čerpania nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu. V súvislosti s oslobodeným dodaním tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi žalovaný uviedol, že žalobca disponoval presnými informáciami o nakladaní a vykladaní tovaru a o skutočných odberateľoch tovaru a napriek tomu naďalej zotrval vo vystavovaní faktúr a príslušných dokladov pre FERROSO metal, s.r.o. a následne pre personálne prepojenú spoločnosť MIL group, s.r.o., čo poukazuje na fakt, že žalobca v súvislosti s deklarovanými obchodnými transakciami pre tohto odberateľa nekonal s náležitou starostlivosťou v nadväznosti na konanie v dobrej viere. Žalobca vyhotovoval de facto duplicitné CMR doklady navyše k už k reálne existujúcim, ktoré reálne „cestovali“ s preverovanými plneniami a podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch aj potvrdiť podpisom a pečiatkou, pričom tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb, prepravu tovaru a ani podpis jediného právoplatného konateľa. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vo svojich rozhodnutiach opisuje povinnosti konateľov vyplývajúce z , a to vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v súlade so záujmami spoločnosti. Žalovaný uviedol, že neplnenie týchto povinností žalobca vo svojom odvolaní nepriamo potvrdzuje. Rovnakým spôsobom sa žalobca správal aj v prípade osôb p. N., p. T. a tiež p. K., ktorí podľa žalobcu mali oprávnenie kupujúceho zastupovať ako konajúci v prevádzke, pričom tento svoj názor ničím nepodložili, ani hodnoverným spôsobom neoverili. Žalovaný poukázal na obsah výpovede Ing. P. E. na výsluchu vykonanom políciou ČR dňa 31.01.2017, z ktorej vyplýva, že nepoznal mená L., K., N. a tiež nevedel, kto bol konečným odberateľom dodávok. Pokiaľ boli na CMR listoch uvedení koneční odberatelia, nikoho z nich nepoznal. Žalovaný uviedol, že čestné prehlásenia M. L. sú ako dôkaz bezvýznamné, nič nedokazujú a je ich možné vnímať len ako podporný argument. Osoby, ktoré za FERROSO metal, s.r.o. konali, neboli ani jeho zamestnancami a neboli k týmto osobám predložené plné moci oprávňujúce ich na takéto konanie. Hlavný sprostredkovateľ p. B. si zo spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. po niekoľkoročnej spolupráci nikoho nepamätal. Žalovaný konštatoval, že výkonom daňovej kontroly nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa bol na Rámcovej zmluve podpísaný Ing. E. niekedy stretol s Z. L., Rámcová zmluva bola podpísaná na diaľku. Žalovaný ďalej poukázal na zistenie správcu dane, že spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. bol v minulosti preukázateľne účastníkom reťazových spoločností, jej konateľ p. L. a aj personálne prepojené právnické osoby sa spomínajú v účinnom súdnom rozhodnutí Najvyššieho súdu zo dňa 05.08.2015 a tiež v účinnom

súdnom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR č. z 21.04.2016, kde sa konštatuje účasť spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. na ďalších reťazových obchodoch, ktoré v konečnom dôsledku poškodili štátny rozpočet ČR. Žalovaný poukázal na to, že žalobca komunikoval prostredníctvom p. B. a p. K. s osobami, ktoré vystupovali ako zamestnanci FERROSO metal, s.r.o. (následne MIL group, s.r.o. a MAKO trade, s.r.o.), ktorí však nimi preukázateľne neboli. Žalobca sa len domnieval, nepreukázal však, že osoby p. N., p. T. a p. K. mali oprávnenie kupujúceho (FERROSO metal, s.r.o.) zastupovať ako konajúci v prevádzke. Žalovaný poukázal na dĺžku podnikania žalobcu, jeho charakter a rozsah, a preto nebolo možné ospravedlniť pochybenia žalobcu pri nedostatkoch v CMR, ktorých úplnosť a vierohodnosť je pri intrakomunitárnych plneniach v rámci EÚ kľúčová. Prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukaznosti nemôže byť pri dokazovaní nahradený rôznymi potvrdeniami. Pokiaľ zdaniteľná osoba dodáva tovar alebo služby do iného členského štátu EÚ, je povinná predložiť dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené, a to z dôvodu, aby bolo možné daňovým orgánom členských štátov zdaniť správnu zdaniteľnú osobu v správnej výške a včas. Žalovaný poukázal na to, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH. Z dôvodu, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) na vstupe v zmysle platnej legislatívy a tá mu bola zo štátneho rozpočtu vyplatená, nie je pravdou, keď zmluvný vzťah medzi žalobcom a FERROSO metal, s.r.o. žiadny z týchto účastníkov nenapadol, že štát zastúpený finančnou správou nemá právo spochybňovať povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Celá konštrukcia deklarovaných obchodov bola zameraná na získanie neoprávneného zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom Smernice o DPH, keďže uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval. Tým, že žalobca vo svojom konaní pri dodaní plnení do iného členského štátu pochybil, nemôže toto pochybenie prenášať na stranu správcu dane. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva a nemožno ani uvažovať o dobromyseľnosti nadobúdateľa. Rovnako nemožno uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Žalovaný poukázal na to, že bývalý konateľ spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. p. Z. L. odmietol vypovedať z dôvodu trestného stíhania jeho osoby a jeho tvrdenie, že obchodovanie so žalobcom bolo seriózne, ničím nepodložil, preto žalovaný jeho Čestné prehlásenie z 15.10.2012 (bez predloženia dôkazov) nepovažuje za dôkaz.

6. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim sa prepravy tovaru žalovaný poukázal na to, že z dostupných informácií správcu dane mala prepravu zabezpečovať spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. prostredníctvom prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN, s.r.o., ale z následných zistení vyplýva, že už na začiatku deklarovaného obchodovania bol prepravca oslovený p. N. B., t. j. zo strany žalobcu, ako aj to, že prepravca, resp. konateľ prepravcu M. C. sa nikdy nestretol s nikým zo spoločnosti FERROSO metal, s.r.o., miesto nakladania a vykladania preverovaného tovaru zadával prepravcovi p. B. a údaje o mieste vykladania a nakladania tovaru ohlasoval vodičom samotný prepravca. Prepravu mal hradiť kupujúci. Vyjadrenie svedka p. B. dňa 08.01.2019, že dopravu preverovaných plnení si výlučne zabezpečoval odberateľ (FERROSO metal, s.r.o.) nie je teda pravdivé a nebolo preukázané, že FERROSO metal, s.r.o. určil miesto dodania, keďže obchody so spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. podľa výpovede svedkov na Krajskom riaditeľstve polície Žilinského kraja (Ing. P. E. a zamestnankyne žalobcu pani Mgr. K.) od júla 2011 zabezpečoval p. B., t.j. živnostník, ktorý sprostredkovával obchody pre žalobcu vo vzťahu k spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. bez uzavretej zmluvy a neskôr zamestnankyňa p. K.. Žalovaný poukázal to, že z vyjadrenia p. K. o objednávkach od rôznych odberateľov v ČR vyplýva, že žalobca vedel, že tovar je v skutočnosti dodávaný inej spoločnosti, akej sama vystavovala daňové doklady -odberateľské faktúry, t. j. že nie je splnená podmienka s uvedením oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH, pretože tovar je dodávaný inej spoločnosti, ako je deklarované vystavenými faktúrami. Žalovaný poukázal na to, že konateľ žalobcu aj p. B. komunikovali s p. K., ktorý bol jediným spoločníkom i konateľom spoločnosti AXON, s.r.o., ktorá sa v predmetnom reťazci obchodných spoločností nachádzala za FERROSO metal, s.r.o. ako jeho odberateľ. Žalovaný následne konštatoval, že správca dane rozsiahlym dokazovaním náležite spochybnil tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, a to že došlo k zdaniteľnému plneniu takým spôsobom, aký bol uvedený na faktúrach. Nejednalo sa len o poukaz na prepisovanie na prepravných dokladoch, ale aj o výpovede osôb podieľajúcich sa na realizácii žalobcom tvrdených plnení, ako aj

zistenia z MVI. Akonáhle bola spochybnená dôveryhodnosť údajov uvedených v dokladoch, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku, bolo jeho povinnosťou, aby v daňovom konaní preukázal, že k realizácii deklarovaného plnenia skutočne na jeho strane došlo. Žalobca toto neurobil a svoje dôkazné bremeno nezvládol. Podľa žalovaného tak neboli dôvodné ani odvolacie námietky týkajúce sa nesprávneho alebo nedostatočného vyhodnotenia žalobcom predkladaných CMR dokladov. Žalovaný konštatoval, že správca dane nepripisoval dôkaznú povinnosť iných subjektov (odberateľov) na ťarchu žalobcu, požadoval od neho len podložiť svoje tvrdenia pravdivými dôkazmi. Následne tieto preveroval a zistil, že sa nezakladajú na materiálnej pravde a zdaniteľný obchod prebehol inak, ako to deklaroval žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane ho obvinil z účasti na daňovom podvode, žalovaný uviedol, že toto nie je pravdivé tvrdenie, pretože k nepriznaniu uplatneného nároku zo strany správcu dane došlo z dôvodu porušenia ust. § 43 Zákona o DPH. Žalobca nezískal dôkazy o tom, ako bol obchod reálne uskutočnený. Z vykonaných zistení žalovaný dospel k záveru, že žalobca vedel, že nekoná v súlade s platnou legislatívou, keď napr. vyhotovoval k existujúcim závadovým CMR dokladom duplicitné CMR, ktoré už mali viac korešpondovať s regulárnym CMR dokladom. Tieto duplicitné CMR doklady, v ktorých ako dodávateľ vystupuje žalobca a ako odberateľ FERROSO metal, s.r.o., však neobsahujú potvrdenie prepravcu, ktorý by túto prepravu potvrdil.

7. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí k zisteniam a postupu správcu danej v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní uviedol, že správca dane preveroval tvrdenia žalobcu o naplnení zdaniteľných obchodov, aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany správcu dane, tieto by však museli spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na oslobodenie od dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca uplatňujúci oslobodenie od dane z pridanej hodnoty bol pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak takéto dôkazy žalobca nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenia žalobcu neboli preukazujúcim dôkazom a ani predložená faktúra, zmluva a CMR, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali, že k dodaniu došlo práve osobe uvedenej v týchto dokladoch. Tieto sa stali len vyhlásením žalobcu bez možnosti overenia. Žalovaný poukázal na to, že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte, a keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, vykonal rozsiahle dokazovanie, zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Následne žalovaný poukázal na podmienky, za ktorých prechádza k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a žalobcom a pokiaľ správca dane pri preverovaní žalobcom predložených dokladov preukázateľne spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno prechádza opäť na žalobcu. Žalovaný preto námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci nepovažoval za dôvodné. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR , preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom a možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňových rozhodnutiach. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí ďalej konštatoval, že správca dane preveroval doklady vystavené deklarovaným dodávateľom a daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa Zákona o DPH, ale aj na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s preverovaním predovšetkým toho, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na to, že povinnosťou žalobcu je povinnosť tvrdiť a povinnosť doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Z obsahu predložených spisov a rozhodnutí správcu dane podľa žalovaného vyplýva, že správca dane viedol dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane bol v prípade pochybností uskutočnených zdaniteľných obchodov oprávnený preverovať skutkový stav a zistené skutočnosti premietnuť do svojich rozhodnutí. Z obsahu predloženého spisového materiálu a listinných dôkazov podľa žalovaného vyplýva, že posúdenie skutkového stavu a prijatý záver správcu dane boli vecne správne a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a iných platných právnych predpisov, zásady daňového konania boli dodržané, skutkový stav bol dostatočne zistený a správca dane správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Daňovú kontrolu správca dane vykonal v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku a pri výkone daňovej kontroly postupoval pri dokazovaní v súlade s § 24 Daňového poriadku. Správca dane podľa žalovaného hodnotil získané dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný vyhodnotil ako nepravdivú námietku žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkom zistení správcu dane, pretože správca dane v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní

postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami a pochybnosťami dňa 19.11.2019, o čom bola spísaná Zápisnica. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania opätovne vyhodnotil dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, uviedol svoje úvahy, každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, aby vo veci rozhodol skutkovo a vecne správne, pričom dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zmenili zistenia správcu dane uvedené v Protokole. Zástupkyňa žalobcu sa dňa 19.11.2019 dohodla so správcom dane na termíne písomného vyjadrenia k stanovisku správcu dane vzhľadom na jeho rozsah v lehote do 30.12.2019, správca dane upovedomil zástupkyňu žalobcu, že k zmene voči zisteniam uvedeným v Protokole po vykonaní zisťovania a preverovaní správcom dane, nedošlo, avšak splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa v stanovenej lehote nevyjadrila, o čom bol spísaný Úradný záznam zo dňa 03.01.2020. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zároveň uviedol, že správca dane v zmysle názoru odvolacieho orgánu jednoznačne špecifikoval porušenie Zákona o DPH a žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. O všetkých zisteniach správcu dane bol žalobca oboznámený dňa 19.11.2019, ku ktorým sa však v ním navrhnutej lehote nevyjadril. Z dôvodu mimoriadnej situácie COVID-19 a z dôvodu, že dňa 30.09.2020 skončilo prerušenie daňového konania navrhnuté žalobcom, správca dane sa dňa 27.10.2020 dostavil k zástupkyni žalobcu za účelom oboznámenia a spísania Zápisnice o ústnom pojednávaní (potom, ako sa pokúšal telefonicky dohodnúť so zástupkyňou na termíne ústneho pojednávania, avšak neúspešne, o čom bol spísaný Úradný záznam zo dňa 29.10.2020). Správca dane dňa 27.10.2020 informoval zástupkyňu žalobcu, že sa v zmysle názoru odvolacieho orgánu priklonil k porušeniu Zákona o DPH (§ 43), zástupkyňa žalobcu Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2020 nepodpísala (správca dane v Zápisnici uviedol dôvod jej nepodpísania), o oboznámení bol spísaný Úradný záznam dňa 29.10.2020. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v ďalšom konaní správca dane nepotreboval vykonať dokazovanie, len musel v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu odstrániť vady predošlého konania a správne odôvodniť svoje rozhodnutia. K námietke žalobcu ohľadne uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že táto námietka sa týka iného zdaňovacieho obdobia, resp. období, než preskúmaval žalovaný.

Žalobné body

8. Žalobca sa žalobami podanými v zákonnej lehote (v prípade žalôb za zdaňovacie obdobia január, február a marec 2012 v znení doplnkov doručených správnemu súdu v zákonnej lehote) domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného (i rozhodnutí správcu dane) za zdaňovacie obdobia január, február, marec a apríl 2012 a tvrdil, že napadnutými rozhodnutiami došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vecí, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie vecí, orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, teda skutkový stav, ktorý správca dane vzal za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy.

9. Žalobca v bode II. žalôb (označených ako „Žalobné body“) zhodne poukázal na to, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu pre svojho odberateľa FERROSO metal, s.r.o., pričom vystavil v prospech svojho odberateľa faktúry za dodanie tovaru - hutného materiálu, ktoré boli oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. K uvedeným transakciám boli vyhotovené faktúry, dodacie listy, prepravné doklady CMR a tvrdil, že správca dane preveroval prepravu tovaru, ktorá bola potvrdená, že hutný materiál bol vyvezený do Českej republiky. Ďalej žalobca tvrdil, že žalobca dane predložil všetky potrebné doklady na preukázanie oslobodenia od DPH pri vývoze do iného členského štátu. Správca dane následne vykonal daňovú kontrolu, pričom vo svojich rozhodnutiach podľa žalobcu neuznal oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, pretože „sú dôvodné pochybnosti o tom, či žalobca nie je súčasťou reťazca, ktorý si uplatňuje nadmerné odpočty v snahe poškodiť štátny rozpočet a na ktoré nemá nárok“. Zároveň správca dane vytkol žalobcovi, že dodával tovar iným odberateľom, a nie spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. S takýmito tvrdeniami žalobca vyjadril nesúhlas. S poukazom na záver vyslovený správcom dane, že medzi žalobcom a spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. ako odberateľom nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako je deklarované predloženými dokladmi zo strany žalobcu, žalobca uviedol, že medzi žalobcom a spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. bola uzavretá Rámcová zmluva, súčasťou ktorej sú

Zmluvné podmienky predávajúceho a v článku VI. je určená výhrada vlastníctva, t. j. že vlastnícke právo k zakúpenému tovaru nadobúda zaplatením kúpnej ceny. Žalobca argumentoval, že Rámcová zmluva bola vyhotovená v súlade s ustanoveniami , a preto došlo k prechodu vlastníckeho práva uhradením kúpnej ceny, čo nepoprel ani odberateľ FERROSO metal, s.r.o., keď konateľ pán L. potvrdil, že obchody prebehli v poriadku. Žalobca tvrdil, že po zaplatení zálohovej faktúry zaslal na základe dispozície odberateľa (FERROSO metal s.r.o.) tovar do Českej republiky. Vyslovil nesúhlas so záverom správcu dane, že vlastnícke právo neprešlo, lebo fyzicky tovar kupujúci neprevzal. Dodávky tovaru sa pritom konali prostredníctvom prepravcov, kde faktickú prepravu mal správca dane potvrdenú z dokumentov Národnej diaľničnej spoločnosti. Správca dane podľa žalobcu spochybnil, že v motorových vozidlách sa viezol deklarovaný tovar, nie je však zrejmé, z čoho táto pochybnosť pramení, pretože u dodávateľov žalobcu bolo zistené, že tovar bol na prepravu naložený a potvrdil to aj prepravca. U konečných odberateľov spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. bol tento hutnícky materiál prebratý na základe dispozície spoločnosti FERROSO metal, s.r.o.. Žalobca tvrdil, že dispozícia na vykládku bola zadávaná spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o., žalobca miesto vykládky nikdy nepoznal, poznal len mesto dodania, nie miesto dodania a túto dispozíciu dával podľa žalobcu kupujúci dopravcovi na základe svojho uváženia. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane svojvoľne určuje platnosť zmluvy medzi žalobcom a jeho odberateľom. Ďalej poukázal na to, že za žalobcu vykonávali obchody p. K. a p. B., ktorý mal na vykonávanie týchto obchodov oprávnenie. Zo strany kupujúceho vystupovali osoby pani N., pán T., pán K., ktorí podľa názoru žalobcu mali oprávnenie kupujúceho zastupovať ako konajúci v prevádzke. Žalobca poukázal na to, že zo strany konateľa odberateľa pána L. bolo zaslané potvrdenie overené notárskym podpisom, že obchody prebehli v poriadku. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-492/13 Traum EOOD a na ustanovenie Daňového poriadku a tvrdil, že správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Žalobca v žalobách zároveň tvrdil, že vo vyrubovacom konaní žiadal správcu dane o zabezpečenie dokladov spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. od OČTK v Českej republike, správca dane sa s uvedenou problematikou vysporiadal tak, že žalobca nepreukázal, že sa daňové doklady nachádzajú u OČTK. Ďalej žalobca tvrdil, že predkladal dôkazy na podporu svojich tvrdení, najmä Potvrdenia FERROSO metal, s.r.o., ktoré podľa žalobcu preukazujú, že žalobca konal pri obchodnej činnosti v dobrej viere a s náležitou starostlivosťou, keď žiadal od odberateľa FERROSO metal, s.r.o., aby potvrdil, že všetok materiál prevzal, uhradil a obdržal faktúry s náležitosťami účtovného dokladu. Žalobca namietal, že nemôže byť za nečinnosť iného daňového subjektu zodpovedný.

10. Žalobca v žalobách ďalej zhodne namietal, že správca dane nepoužil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Argumentoval, že správca dane sa uspokojil pri vykonávaní dokazovania len so zaslaním žiadostí o MVI, kde Česká finančná správa nemohla potvrdiť deklarované obchody. Správca dane neadresoval Českej finančnej správe požiadavku, aby zabezpečili listinné dôkazy z policajného preverovania, správca dane tejto požiadavke žalobcu nevyhovel. Žalobca tvrdil, že správca dane sa ho snaží viniť z účasti na daňových podvodoch, pre takéto tvrdenia však nemá dôkazy. Žalobca ďalej v žalobách odcitoval ustanovenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku a poukázal na daňové kontroly za mesiac máj 2011, október 2011 a november 2011, ako aj jún 2013, kde podľa tvrdenia žalobcu boli predložené všetky doklady, ktoré sú totožné s dokladmi za zdaňovacie obdobia január, február, marec a apríl 2012. Zdôraznil najmä Protokol z daňovej kontroly na DPH za jún 2013, kde správca dane vykonal preverovanie odberateľa v Českej republike a prostredníctvom MVI dal preveriť aj prepravu tovaru a v uvedenom zdaňovacom období správca dane uznal žalobcovi oslobodenie od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH na základe (podľa tvrdenia žalobcu) tých istých dokladov, ktoré boli v ostatných mesiacoch popierané. Žalobca tvrdil, že „by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý upravil podmienky uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty na základe dodania v rámci Spoločenstva tak, že okrem iného stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, a ktorý najprv dokumenty predložené dodávateľom prijal ako dôkazy, odôvodňujúce nárok na oslobodenie od dane, mohol neskôr nútiť tohto dodávateľa, aby zaplatil daň vzťahujúcu sa na toto dodanie, ak sa ukáže, že najmä z dôvodu spáchania podvodu nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel ani nemohol vedieť...“ V tejto súvislosti opakovane poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-492/13. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval „v súlade s uvedeným ustanovením“. Žalobca poukázal aj na to, že nebol vyšetrovaný v súvislosti s nekalým konaním ani krátením daní, správca dane nemohol predsa dospieť k záveru, že žalobca sa zapojil do daňového podvodu, alebo že by nekonal v dobrej viere v kontexte prípadného podvodu, ktorého sa mal dopustiť nadobúdateľ. Napriek tejto skutočnosti podľa žalobcu správca dane žalobcu obvinil z daňového podvodu a to na základe Uznesenia NAKA Bratislava č.

PPZ-8í1/NKA-FP-BA-2013. Žalobca zdôraznil, že vždy postupoval pri svojich obchodných transakciách s odbornou starostlivosťou, dodržiaval ustanovenia všeobecne záväzných predpisov, pri výkone daňovej kontroly správcovi dane predložil všetky doklady a poskytol súčinnosť. Správca dane ho napriek tomu označuje ako súčasť reťazca zneužívajúceho režim oslobodenia od dane a to bez dôkazov. Žalobca vyslovil názor, že závery správcu dane nemožno považovať za správne, správca dane toto nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, nevysporiadal sa pritom so všetkými námietkami a návrhmi žalobcu. Tieto skutočnosti podľa žalobcu žalovaný rovnako nesprávne skutkovo a právne vyhodnotil. Žalobca tvrdil, že predložil všetky listinné dôkazy, ktorými mohol disponovať a vyčerpal svoje dôkazné bremeno v konaní, tieto dôkazy preukazujú reálnosť uskutočnenia plnenia, ktoré je predmetom daňovej kontroly, vypočutí svedkovia tvrdenia žalobcu potvrdili. Správca dane preto podľa žalobcu spochybňuje predložené dôkazy a tvrdenia iba svojim hodnotiacim úsudkom. Nemožno pričítať žalobcovi to, že jeho odberateľ FERROSO metal, s.r.o. je nekontaktný, navyše keď konateľ odberateľa pán L. potvrdil, že obchody so žalobcom boli v poriadku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na judikatúru súdov v obdobných veciach, kde Najvyšší súd konštatoval, že nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, že spoločnosti, ktoré boli jeho dodávateľom, so správcom dane nekomunikujú, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR a rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa dôkazného bremena daňového subjektu, ktoré podľa žalobcu nie je absolútne.

11. Žalobca v bode III. žalôb, v znení ich doplnkov, týkajúcich sa preskúmania rozhodnutí žalovaného vydaných v zdaňovacích obdobiach január, február a marec 2012, (označených ako „Zhrnutie žalobných bodov“) namietal, že správca dane nedostatočne vyhodnotil skutkový stav z dôvodov uvedených v žalobách, nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a tvrdil, že žalobca nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť plnenie daňových povinností svojho odberateľa a nemôže byť za to ani postihovaný, keď konal v dobrej viere a urobil všetky opatrenia, ktoré považoval za rozumné, čím preukázal vynaloženie potrebnej odbornej starostlivosti. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci a tvrdil, že závery žalovaného týkajúce sa právneho posúdenia zisteného skutkového stavu nemajú oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ustálenej judikatúre súdnych autorít, nereflektujú zistený stav veci, a preto na ne nemožno prihliadať. Poukázal na znenie ust. § 43 Zákona o DPH, o ktorom tvrdil, že je znením účinným pre kontrolované zdaňovacie obdobia (január, február, marec a apríl 2012), pričom odcitoval vo všetkých žalobách znenie ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012, ktoré upravujú spôsob preukazovania splnenia podmienok oslobodenia od dane. Žalobca poukázal na to, že počas daňového konania nebolo spochybnené, že tovar existoval a že bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu (ČR), ani to, že nadobúdateľ tovaru (FERROSO metal, s.r.o.) bol v relevantnom čase osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (ČR). Žalobca tvrdil, že k dodaniu tovaru pre odberateľa FERROSO metal, s.r.o. (ďalej aj „odberateľ “) predložil správcovi dane všetky doklady požadované právnymi predpismi na účely splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, vrátane riadne vystavenej faktúry, uzatvorenej zmluvy, CMR s uvedeným miestom určenia, dodacích listov a ďalších prepravných dokladov, ako aj čestné vyhlásenie s osvedčeným podpisom štatutárneho zástupcu odberateľa (M. L.) preukazujúceho prijatie tovaru a riadnu realizáciu obchodov. Správca dane sa však podľa žalobcu zameral nesprávne na preverenie okolností relevantných pre odberateľa žalobcu a nie na splnenie podmienok samotným žalobcom. Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie veci správcom dane i žalovaným vyplýva z nasledovných skutočností: A/ aplikácia neúčinného právneho predpisu, pretože žalovaný v napadnutých rozhodnutiach, aj správca dane v prvostupňových rozhodnutiach, sa opierajú o znenie ust. § 43 Zákona o DPH, ktoré nie je aplikovateľné na posudzované prípady, pretože znenie § 43 ods. 5 Zákona o DPH, ktoré aplikovali orgány verejnej správy, nadobudlo účinnosť až od 01.10.2012, pričom predmetom daňovej kontroly boli o.i. mesiace január, február a marec 2012. Pokiaľ žalovaný aplikoval na posudzované prípady neúčinný právny predpis a vec nesprávne právne posúdil, je podľa žalobcu zrejmé, že rozhodnutia boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu podľa . B/ rozpor rozhodnutí s Metodickým pokynom FR SR z decembra 2012 (ďalej aj „Metodický pokyn“) k uplatneniu Zákona o DPH, pričom odcitoval časť uvedeného Metodického pokynu a konštatoval, že všetky tam uvedené podmienky na oslobodenie dodania tovaru žalobcom pre svojho odberateľa boli splnené. Závery žalovaného sú preto v rozpore aj s podmienkami uvedenými v Metodickom pokyne. C/ rozpor rozhodnutí s výkladom požiadaviek na preukázanie odoslania tovaru do iného členského štátu na úrovni EÚ, pričom poukázal na závery expertnej skupiny, organizovanej v rámci Európskej komisie, ktorá sa na svojom 11. stretnutí dňa 11.09.2015 zaoberala rozsahom dokumentov, ktoré členské štáty

môžu požadovať od daňových subjektov na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu. Žalobca poukázal na obsah Dokumentu VEG No.46 (ďalej aj „Dokument“) z uvedeného stretnutia, podľa ktorého v zmysle zásady voľného pohybu tovaru členské štáty nemôžu klásť na ekonomické subjekty nadmerné požiadavky dôkazu dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré majú za následok zmarenie neutrality a proporcionality DPH. Zdôraznil, že expertná skupina skonštatovala, že oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru od DPH má byť dodávateľovi priznané, ak preukáže, že došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu zákazníkovi, ktorý je zdaniteľnou osobou registrovanou pre DPH v inom členskom štáte a uvedené preukáže, ak disponuje aspoň tromi vzájomne si neodporujúcimi dokumentmi preukazujúcimi prepravu tovaru do iného členského štátu a ak preukáže primerané zhodnotenie zákazníka v súvislosti s vylúčením zapojenia sa do podvodného konania. Žalobca tvrdil, že uvedené podmienky splnil. V tejto súvislosti poukázal aj na Rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek- Gábona. D/ rozpor rozhodnutí s formálnymi požiadavkami na uplatnenie oslobodenia od DPH a argumentoval, že podľa informácií a dokumentov, ktoré mal a legitímne mohol mať žalobca k dispozícii, prepravu tovaru zo Slovenska do Českej republiky zabezpečovala spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN, s.r.o. a žalobca bol v zmysle ním v žalobách citovaného § 43 ods.1 až 5 Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012 povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane kópiou faktúry a dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 písm. a/ až d/ citovaného zákona. Namietal, že „Zákon o DPH platný v znení roku 2012“ (citujúc ustanovenia Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012) neurčoval formu ani obsah dokladov preukazujúcich prepravu tovaru do iného členského štátu a neobsahoval ani požiadavku potvrdenia prevzatia tovaru odberateľom pre účely oslobodenia dodania od DPH podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Zo znenia Zákona o DPH je zrejmé, že prepravný doklad musí obsahovať miesto určenia a z jeho obsahu musí byť zrejmé, že dokladuje prepravu. Žalobca okrem písomného prehlásenia odberateľa v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH v rámci daňovej kontroly predložil CMR listy, v ktorých sú uvedené miesta určenia a zároveň každý CMR list obsahuje údaj o prepravcovi a odberateľovi, preto nie je podľa žalobcu zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení dospel správca dane k záveru, že predložené doklady nie sú dôveryhodné. E/ rozpor rozhodnutí so všeobecnými princípmi pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 43 Zákona o DPH - výklad ustanovenia v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom poukázal na rozhodnutie č. C-409/04 vo veci Teleos. Dodávka žalobcu odberateľovi FERROSO metal, s.r.o. predchádza nadobudnutiu tovaru spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. v Českej republike, táto spoločnosť nadobudla tovar kúpený od žalobcu a uplatnila si českú DPH. Podľa rozsudku Teleos akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru. Ak nadobudnutie tovaru spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. v Českej republike bolo zdanené, dodávka tovaru zo Slovenska do Českej republiky má byť na Slovensku oslobodená od dane. Žalobca poukázal na zásadu neutrality dane a tvrdil, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že jeho závery priamo vedú k uloženiu dvojitého zdanenia, a teda porušenia neutrality DPH. Podľa žalobcu by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý stanovil podmienky na uplatnenie oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva tým, že najmä stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, mohol následne nútiť dodávateľa, aby zaplatil DPH prislúchajúcu na takúto dodávku, ak sa ukáže, že z dôvodu spáchania uvádzanej činnosti nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel a ani nemohol vedieť, tovar prepravila do členského štátu iná osoba, než bola deklarovaná v medzinárodnom nákladom liste CMR. Právna istota má zabezpečiť platiteľovi, že ak bude mať k dispozícii dokumenty, ktoré vyžaduje Zákon o DPH, bude mu priznané právo na oslobodenie od dane dodávky tovaru do iného členského štátu. Žalobca tvrdil, že dokumentami uvedenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH disponuje, a preto by mal mať možnosť spoľahnúť sa na systém oslobodenia od dane. Žalobca argumentoval, že uzatvoril zmluvu so spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o., overil IČ DPH pridelené odberateľovi v ČR a k dodávkam tovaru tejto spoločnosti zabezpečil medzinárodné nákladné listy CMR, ako aj písomné prehlásenia o prijatí tovaru odberateľom v ČR. Všetky zákonné povinnosti vo vzťahu k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre oslobodenie od DPH, vrátane zabezpečenia zákonom požadovanej dokumentácie, si teda žalobca splnil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-271/06, odkazujúce na zásadu proporcionality, v zmysle ktorej by bolo neprimerané, ak by bola zdaniteľnej osobe pripísaná zodpovednosť za stratu v daňových príjmoch spôsobenú správaním tretích osôb, na ktoré nemá daná osoba žiadny vplyv. V tomto prípade podľa žalobcu zásada proporcionality dodržaná nie je, daňové spisy neobsahujú žiadnu indíciu, že by úmyselným konaním žalobcu bol umožnený akýkoľvek podvod, alebo by došlo k ohrozeniu záujmov ochraňovaného zákonom o DPH alebo .

F/ nesprávny výklad náležitej starostlivosti žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný žalobcovi vyčíta, že nevynaložil a neprijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil riziku, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, a teda nekonal s náležitou starostlivosťou. Tento názor žalovaného je podľa žalobcu nepodložený. Žalobca tvrdil, že opakovane preukázal, že pri všetkých spochybnených transakciách s odberateľom FERROSO metal, s.r.o. a svojimi dodávateľmi konal v dobrej viere a urobil všetky opatrenia, ktoré považoval za rozumné, čím preukázal zároveň vynaloženie potrebnej odbornej starostlivosti. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa pri dodávkach tovaru vo väčšej miere spoliehal na osobu p. B., ktorý obchody s odberateľom FERROSO metal, s.r.o. sprostredkoval, čo žalobca ani nikdy nespochybnil. Keďže žalobca profitoval z daného obchodného vzťahu, nemal dôvod spochybňovať realizáciu obchodov so svojím odberateľom a nemal ani dôvod vyhľadávať a skúmať bližšie zástupcov odberateľa, vrátane štatutára p. L., keď túto agendu mal navyše na starosti p. B., ktorý bol v závislosti od ziskovosti žalobcu odmeňovaný. Výsledkom dôvery voči osobe p. B., ktorý sprostredkoval obchody bol zisk, ktorý dosahoval z realizácií dodávok. Žalobca uviedol, že si je vedomý svojej zodpovednosti za plnenie svojich povinností, ale tieto povinnosti neporušil a nepoškodil štátny rozpočet. Keďže žalobca mal informácie o obchodoch od dôveryhodného zdroja (p. B.) a informácie o odberateľovi aj z verejne dostupných zdrojov, pričom ani správanie ďalších osôb nenasvedčovalo ich neobvyklému správaniu, nemal žalobca dôvod neveriť svojmu presvedčeniu, že realizované obchody sú v najlepšom záujme jeho podniku. Neobstojí podľa žalobcu záver žalovaného, že žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vedel, resp. musel vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH. Žalovaný nemôže klásť žalobcovi za vinu konanie jeho odberateľa a na podklade domnelého a nepreukázaného nedostatku odbornej starostlivosti založiť nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane u žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky mal žalobca za to, že závery žalovaného týkajúce sa právneho posúdenia zisteného na podklade skutkového stavu sú nesprávne, nemajú oporu v právnych predpisoch a je daný dôvod na zrušenie rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane v zmysle .

12. Žalobca v bode III. žalôb, v znení ich doplnkov, týkajúcich sa preskúmania rozhodnutí žalovaného v zdaňovacích obdobiach január, február a marec 2012, zhodne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, aké úvahy viedli správcov dane pri vyhodnotení dokazovania a pri právnom posúdení vecí, podľa žalobcu žalovaný limituje svoje odôvodnenie v zásade na hlavnú tézu, ktorou je to, že odberateľ FERROSO metal, s.r.o. ako aj jeho ďalší českí odberatelia, sú v súčasnej dobe nekontaktní. Žalobca poukázal na to, že správca dane bol povinný vysporiadať sa so všetkými predloženými dôkazmi a skutočnosťami relevantnými pre správne určenie dane a vyrubenie dane a tieto svoje úvahy mal náležite zdôvodniť. Závery žalovaného v napadnutých rozhodnutiach nemajú podľa žalobcu oporu v zistenom stave veci, žalovaný sa uspokojil s nekonkrétnymi a nepodstatnými úvahami, ktoré nepodložil relevantnými dôkazmi ani presvedčivým vyhodnotením už vykonaných dôkazov. Žalovaný sa podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v podaných odvolaniach a v predložených dokumentoch počas daňového konania. Rozhodnutia žalovaného predstavujú podľa žalobcu len citáciu rozhodnutí správcu dane z 29.10.2020, bez vlastnej úvahy žalovaného, čo žalobca považoval za svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutia pre absenciu dôvodov. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutia. Rozhodnutia musia byť dostatočné a presvedčivé, odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tieto podmienky podľa žalobcu nespĺňajú.

13. Žalobca v bode IV. žalôb, v znení ich doplnkov, týkajúcich sa preskúmania rozhodnutí žalovaného v zdaňovacích obdobiach január, február a marec 2012 (označených ako „Zabezpečenie právnej istoty a ochrany práv žalobcu“) poukázal na princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, v zmysle ktorého každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NSS ČR sp. zn. zo dňa 30.01.2018, (predmetom ktorého je podľa žalobcu konanie, ktoré vykazuje viaceré zhodné znaky s preskúmavaným konaním), z ktorého odcitoval aj časť Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 18.04.2006. Zároveň poukázal aj na časť odôvodnenia Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 26.04.2018.

Vyjadrenia žalovaného

14. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby zamietnuť. Poukázal na vydané rozhodnutia správcu dane i žalovaného a následne sa vyjadril k žalobným dôvodom. K Rámcovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou FERROSO metal s.r.o. (ďalej len „Rámcová zmluva“) zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutých rozhodnutiach žalovaného a uviedol, že túto zmluvu považuje za neplatnú, pričom na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR a Rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu Trenčín . Konštatoval, že Rámcová zmluva je neplatná, pretože ju nepodpísali za žalobcu obaja konatelia. Uviedol, že správca dane preveroval okolnosti jej podpísania iba jedným konateľom žalobcu (Ing. E.), pričom zistil, že vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie r. 2013 žalobca vyhlásil, že konateľ Ing. E. mal byť druhým konateľom Ľ. C. splnomocnený na podpísanie Rámcovej zmluvy zo dňa 30.04.2012 a podľa žalovaného aj Rámcová zmluva zo dňa 23.04.2010 (týkajúca sa plnenia v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach r. 2011) mohla byť podpísaná rovnakým spôsobom, avšak žalobca plnú moc na podpísanie Rámcovej zmluvy v r. 2010 nepredložil. Žalovaný poukázal aj na to, že Rámcová zmluva nebola podpísaná pri osobnom stretnutí zástupcov zmluvných strán dňa 23.04.2010, o čom svedčí potvrdenie notára z 26.01.2011. Pokiaľ žalobca správcovi dane vytkol, že spochybnil skutočnosť, že motorovými vozidlami sa viezol deklarovaný tovar, správca dane poukázal na vykonané zisťovania u deklarovaných prepravcov, ktorí prepravu potvrdili, ale nie tak, ako to tvrdil žalobca, t.j. odberateľovi deklarovanému na faktúrach. Žalovaný poukázal na popis prepravy tovaru v napadnutých rozhodnutiach a konštatoval, že na základe zistených skutočností vyplýva, že žalobca ako dôkaz o oslobodenom dodaní tovaru do iného členského štátu si vyhotovoval CMR doklady, podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch potvrdiť aj podpisom a pečiatkou, avšak tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb a prepravu tovaru. Správca dane i žalovaný majú preukázané, že reálne CMR doklady vystavovali prepravcovia a sú potvrdené spoločnosťami, kde sa reálne tovar nakladal, resp. vykladal. Žalovaný konštatoval, že žalobca vytvoril len formálne podmienky dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré nezodpovedali reálnemu pohybu tovaru, za účelom získania neoprávnenej výhody v podobe čerpania nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu, v súvislosti s oslobodeným dodaním tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi. Žalobca disponoval presnými informáciami o nakladaní a vykladaní tovaru a o skutočných odberateľoch tovaru a napriek tomu naďalej zotrval vo vystavovaní faktúr a príslušných dokladov pre FERROSO metal s.r.o. a následne pre personálne prepojenú spoločnosť MIL group s.r.o., čo podľa žalovaného poukazuje na fakt, že žalobca v súvislosti s deklarovanými obchodnými transakciami pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. nekonal s náležitou starostlivosťou v nadväznosti na konanie v dobrej viere. Žalobca vyhotovoval de facto duplicitné CMR doklady navyše už k reálne existujúcim, ktoré reálne „cestovali“ s preverovanými plneniami a podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch aj potvrdiť podpisom a pečiatkou, pričom tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb a prepravu tovaru a ani podpis jediného právoplatného konateľa. Žalovaný poukázal na povinnosti konateľov žalobcu, ktorí sú povinní podľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v súlade so záujmami spoločnosti. Žalobca neplnenie týchto povinností v žalobe nepriamo potvrdil. V prípade osôb p. N., p. T. a p. K. si žalobca neplnil svoje povinnosti, keď sa len domnieval, že tieto osoby mali oprávnenie kupujúceho zastupovať ako konajúci v prevádzke, pričom tento svoj názor ničím nepodložil, ani hodnoverným spôsobom neoveril. Žalovaný poukázal na výpoveď konateľa žalobcu Ing. E. vykonanú na polícii v ČR, kde uviedol, že mená M. L., p. N. mu nič nehovoria, s p. K. nekomunikoval a nevedel, kto bol konečným odberateľom dodávok, pokiaľ boli na niektorých CMR listoch koneční odberatelia uvedení, nikoho z nich nepoznal. Žalovaný uviedol, že čestné prehlásenia M. L. sú ako dôkaz bezvýznamné, nič nedokazujú a správca dane ich vnímal len ako podporný argument. Osoby, ktoré za FERROSO metal s.r.o. a MIL group s.r.o. konali, neboli ani jeho zamestnancami a ani neboli k týmto osobám predložené plné moci, ktoré by ich na takéto konanie oprávňovali. Hlavný sprostredkovateľ p. V. B. si zo spoločnosti FERROSO metal s.r.o., MIL group s.r.o. a MAKO trade s.r.o. po niekoľkoročnej spolupráci na nikoho nepamätal. Žalovaný konštatoval, že výkonom daňovej kontroly nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa bol na Rámcovej zmluve podpísaný Ing. E. stretol s Z. L., Rámcová zmluva bola podpísaná na diaľku. Správca dane poukázal pri výkone daňovej kontroly na to, že daňový subjekt FERROSO metal s.r.o. bol v minulosti preukázateľne účastníkom reťazových spoločností, pričom konateľ tejto spoločnosti M. L., aj personálne prepojené právnické osoby sa spomínajú v účinnom súdnom rozhodnutí Najvyššieho súdu v trestnej veci, i Najvyššieho správneho súdu ČR, kde sa konštatuje účasť spoločnosti FERROSO metal s.r.o. na ďalších reťazových obchodoch, ktoré v konečnom dôsledku poškodili štátny rozpočet ČR. Žalobca komunikoval prostredníctvom p. B.

a p. K. s osobami, ktoré vystupovali ako zamestnanci FERROSO metal s.r.o., následne MIL group s.r.o. a MAKO trade s.r.o., ktorí však nimi preukázateľne neboli. Žalobca mal len názor, nie však preukázateľný dôkaz, že osoby p. N., p. T. a p. K. mali oprávnenie kupujúceho zastupovať ako konajúci v prevádzke. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vzhľadom na dĺžku svojho podnikania, jeho charakter a rozsah, bol znalý pomerov v medzinárodných obchodných aktivitách, a preto nie je možné ospravedlniť pochybenia žalobcu pri nedostatkoch v CMR, ktorých úplnosť a vierohodnosť je kľúčová pri intrakomunitárnych plneniach v rámci EÚ. Prepravný doklad s neúplnými a ne-dôveryhodnými údajmi, bez dôkaznej preukázanosti, nemôže byť pri dokazovaní nahradený rôznymi potvrdeniami. Žalovaný poukázal na judikatúru SD EÚ, z ktorej vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek daňovému úniku boli splnené. Predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi, môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH (rozhodnutie SD EÚ vo veci C-285/09). Z dôvodu, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH na vstupe v zmysle platnej legislatívy a tá mu bola zo štátneho rozpočtu vyplatená, nie je pravdou, keď zmluvný vzťah v tomto prípade medzi žalobcom a FERROSO metal s.r.o. (MIL group s.r.o. a MAKO trade s.r.o.) žiadny z týchto účastníkov nenapadol, že štát zastúpený finančnou správou nemá spochybňovať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

15. Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaroval. Pochybenie žalobcu nemôže byť prenesené na stranu správcu dane. Žalovaný poukázal na to, že konateľ spoločnosti FERROSO metal s.r.o. p. L. odmietol vypovedať z dôvodu trestného stíhania jeho osoby, uviedol, že obchodovanie so žalobcom bolo seriózne, toto tvrdenie však ničím konkrétnym nepodložil. Čestné prehlásenie (bez predloženia dôkazov) M. L. z 15.10.2012 nevníma žalovaný v kontexte uvedeného ako dôkaz. Žalovaný poukázal na to, že z dostupných informácií správcu dane mala prepravu zabezpečovať spoločnosť FERROSO metal s.r.o. (MIL group s.r.o. a MAKO trade s.r.o.) prostredníctvom prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o., ale z následných zistení vyplýva, že už na začiatku deklarovaného obchodovania bol prepravca oslovený p. N. B. (t.j. zo strany žalobcu), pričom konateľ tejto spoločnosti M. C. sa nikdy nestretol s nikým zo spoločnosti FERROSO metal s.r.o., miesto nakladania a vykladania preverovaného tovaru zadával prepravcovi p. N. B. a údaje o mieste vykladania a nakladania tovaru ohlasoval vodičom samotný prepravca. Prepravu mal hradiť kupujúci FERROSO metal s.r.o. Nie je však pravdivé vyjadrenie svedka p. V. B., že dopravu preverovaných plnení si zabezpečoval výlučne odberateľ FERROSO metal s.r.o., nebolo preukázané, že tento určil miesto dodania, pretože obchody s FERROSO metal s.r.o. podľa výpovede svedkov Ing. E. a zamestnankyne žalobcu p. Mgr. K. zabezpečoval najprv p. Abrahám, ako živnostník, ktorý sprostredkovával bez uzavretej zmluvy obchody pre žalobcu vo vzťahu k FERROSO metal s.r.o., neskôr zamestnankyňa Mgr. Suchá. Rovnako vyjadrenie p. Suchej o objednávkach od rôznych odberateľov v ČR svedčí podľa žalovaného o tom, že žalobca vedel, že tovar je v skutočnosti dodávaný inej spoločnosti, akej boli vystavované daňové doklady - odberateľské faktúry, t.j. vedel, že nie je splnená podmienka s uvedením oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH, pretože tovar bol dodávaný inej spoločnosti, ako bolo deklarované vystavenými faktúrami. Žalovaný uviedol, že v preskúmavaných veciach správca dane rozsiahlym dokazovaním náležite spochybnil tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky na oslobodenie od DPH a to, že došlo k zdaniteľnému plneniu takým spôsobom, aký bol uvedený na faktúrach. Nešlo len o poukaz na prepisovanie na prepravných dokladoch, ale aj výpovede osôb podieľajúcich sa na realizácii daňovým subjektom tvrdených plnení, ako aj zistenia z MVI. Akonáhle bola spochybnená dôveryhodnosť údajov uvedených v dokladoch, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku, bolo jeho povinnosťou, aby v daňovom konaní preukázal, že k realizácii deklarovaného plnenia skutočne na jeho strane došlo. Žalobca tak neurobil a svoje dôkazné bremeno nezvládol. Neboli preto dôvodné odvolacie námietky týkajúce sa nesprávneho alebo nedostatočného vyhodnotenia žalobcom predkladaných CMR dokladov. Žalovaný uviedol, že správca dane nepripisoval dôkaznú povinnosť iných subjektov (odberateľov žalobcu) na ťarchu žalobcu, požadoval od neho len podložiť svoje tvrdenia pravdivými dôkazmi. Tieto následne preveroval a zistil, že sa nezakladajú na materiálnej pravde a zdaniteľný obchod prebehol inak, ako to deklaroval žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane obvinil žalobcu z účasti na daňovom podvode, toto nie je pravdivé tvrdenie, pretože k nepriznaniu uplatneného nároku zo strany správcu dane došlo z dôvodu porušenia § 43 Zákona o DPH. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt na to, aby preukázal zodpovedný prístup, má vo vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že obchod bol reálne uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť

pochybnosti, čo však neurobil. Žalovaný mal na základe vykonaných zistení za to, že žalobca vedel, že nekoná v súlade s platnou legislatívou, keď napríklad vyhotovoval k existujúcim závadovým CMR dokladom duplicitné CMR, ktoré už mali viac korešpondovať s regulárnym CMR dokladom. Tieto duplicitné CMR doklady, v ktorých ako dodávateľ vystupuje KOVACO s.r.o. a ako odberateľ FERROSO metal s.r.o. (MIL group s.r.o. a MAKO trade s.r.o. ) však neobsahujú potvrdenia prepravcu, ktorý by túto prepravu potvrdil. Žalovaný poukázal ďalej na to, že správca dane preveroval tvrdenia žalobcu o naplnení zdaniteľných obchodov, aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany správcu dane, avšak tieto doklady by museli spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na oslobodenie od dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca uplatňujúci si oslobodenie od DPH je pre unesenie dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možno verifikovať. Ak takéto dôkazy žalobca nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenia žalobcu neboli preukazujúcim dôkazom, takýmto dôkazom nebola ani predložená faktúra, zmluva a CMR, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali, že k dodaniu/odberu tovaru došlo práve osobou uvedenou v týchto dokladoch. Inak sa stali tieto doklady len vyhlásením žalobcu bez možnosti overenia. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru bolo skutočne vykonané osobou uvádzanou na predložených faktúrach. V prípade, ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, v takom prípade si správca dane svoju dôkaznú povinnosť splnil a je opäť na žalobcovi, aby tieto spochybnenia správcu dane vyvrátil. Žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade s Uznesením ÚS SR , ako aj s rozhodnutiami NS SR a všeobecných súdov, z ktorých vyplýva, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť ním uplatnený nárok uznaný ako oprávnený. Správca dane pri daňovej kontrole preveroval doklady vystavené deklarovaným dodávateľom, pričom daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa Zákona o DPH, ale aj na skutkový stav veci, a teda na skúmanie, či došlo k uskutočnenému zdaniteľnému obchodu v zmysle Zákona o DPH, na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na odpočet DPH. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, a teda to, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje platiteľ. Podľa žalovaného správca dane viedol dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom bol v prípade pochybností uskutočnených zdaniteľných obchodov oprávnený preverovať skutkový stav a zistené skutočnosti premietnuť do napadnutých rozhodnutí. Podľa žalovaného posúdenie skutkového stavu správcom dane a ním prijatý záver boli vecne správne, správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a inými platnými právnymi predpismi, bol dostatočne zistený skutkový stav, boli správne aplikované príslušné zákonné ustanovenia a daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku.

16. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkom zistení správcu dane, považoval žalovaný za nepravdivú, pretože správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, oboznámil ho so svojimi zisteniami a pochybnosťami dňa 19.11.2019, o čom svedčí Zápisnica o ústnom pojednávaní. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania opätovne vyhodnotil dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly i počas vyrubovacieho konania podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, aby vo veci rozhodol skutkovo a vecne správne. Správca dane správne dospel k záveru, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zmenili zistenia správcu dane uvedené v Protokole. Žalovaný poukázal na to, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa so zamestnancami správcu dane dohodla v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2019 na termíne písomného vyjadrenia sa k stanovisku správcu dane vzhľadom na jeho rozsah v lehote do 30.12.2019, pričom bola zároveň upovedomená, že k zmene voči zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly z 25.04.2017 po vykonaní zisťovania a preverení nedošlo. V stanovenom termíne sa zástupkyňa žalobcu nevyjadrila, o čom správca dane spísal Úradný záznam zo dňa 03.01.2020. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkami vyrubovacieho konania. Žalovaný uviedol, že správca dane jednoznačne špecifikoval porušenie Zákona o DPH a žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. O všetkých zisteniach správcu dane bol žalobca oboznámený dňa 19.11.2019, ku ktorým sa nevyjadril v stanovenej lehote. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z dôvodu mimoriadnej situácie Covid-19 z dôvodu, že dňa 30.09.2020 skončilo prerušenie daňového konania (v zmysle ) navrhnuté žalobcom,

správca dane sa dňa 27.10.2020 dostavil k splnomocnenej zástupkyni žalobcu za účelom oboznámenia a spísania Zápisnice o ústnom pojednávaní, pretože sa predtým dňa 26.10.2020 viac krát pokúšal telefonicky dohodnúť s touto zástupkyňou na termíne ústneho pojednávania, avšak neúspešne, o čom bol spísaný Úradný záznam dňa 28.10.2020. Dňa 27.10.2020 správca dane splnomocnenú zástupkyňu žalobcu informoval o tom, že v zmysle názoru odvolacieho orgánu sa jednoznačne priklonil k porušeniu Zákona o DPH (§ 43), splnomocnená zástupkyňa žalobcu však zápisnicu nepodpísala, o čom bol spísaný Úradný záznam zo dňa 29.10.2020. Žalovaný poukázal na to, že v ďalšom konaní správca dane nepotreboval vykonať dokazovanie, len mal v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu odstrániť vady predošlého konania a správne odôvodniť svoje rozhodnutia, z ktorých by malo byť jednoznačne zrejmé, na akom podklade došlo k nepriznaniu uplatneného nároku. K námietke žalobcu ohľadne uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že uvedená námietka sa týka iného zdaňovacieho obdobia, ako preskúmaval odvolací orgán. Žalovaný ďalej uviedol, že zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k nevysporiadaniu sa s námietkami, ktoré uvádza žalobca v doplnení žaloby, pretože tieto neboli uplatnené v podanom odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, o čom svedčia vydané rozhodnutia žalovaného. K uplatneniu § 43 Zákona o DPH žalovaný uviedol, že správca dane i žalovaný poukázali jednoznačne na porušenie § 43 v tom čase platného Zákona o DPH. Správca dane nepožadoval od žalobcu dôkazy preukazujúce dodanie tovaru pre odberateľa v ČR nad rámec zákona, žiadal od žalobcu, aby preukázal reálne dodanie tovaru osobe uvedenej na faktúrach, čo žalobca neuniesol. To, že sa obchod neuskutočnil tak, ako tvrdí žalobca, žalovaný podrobne popísal v napadnutých rozhodnutiach. Žalobcom vyhotovované duplicitné doklady (CMR), kde ako dodávateľ vystupuje KOVACO s.r.o. a ako odberateľ FERROSO metal s.r.o., neobsahujú potvrdenie prepravcu. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č.k. z 09.12.2010. K námietke žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt, žalovaný uviedol, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať od dodávateľa tovaru, aby pri dodávke tovaru prijal opatrenia a presvedčil sa, že plnenie, ktoré uskutoční, bude skutočne dodané do iného členského štátu osobe uvedenej na faktúre. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že odovzdaním tovaru dopravcovi došlo k prechodu daňovej povinnosti na odberateľa, nakoľko žalobca nepreukázal, že tovar bol ním deklarovaným dopravcom prepravený odberateľovi. Žalobca síce splnil formálnu podmienku spočívajúcu v predložení zákonom vyžadovaných dokladov, avšak tieto neodrážajú skutočný stav. Intrakomunitárne dodávky musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná a zároveň tovar musí byť odovzdaný odberateľovi uvedenému na faktúre. Z ust. § 43 Zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o prepravu tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok: prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. Nestačí len formálne preukázanie, ale je nutné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo sa v preskúmavanom prípade neudialo. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-409/04. Správca dane podľa žalovaného preukázal, že žalobcom predkladané CMR nie sú vierohodný doklad o uskutočnení prepravy a dodaní tovaru do ČR. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko oslobodenie od DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, t.j. na daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR č.k. v spojení s rozhodnutím ÚS SR č.k. z 23.02.2011 a na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR týkajúce sa dôkazného bremena. Žalovaný súčasne uviedol, že zásada daňovej neutrality DPH nebráni odopretiu práva osoby podliehajúcej dani na oslobodenie od dane, pokiaľ je preukázané, že základné podmienky vyžadované pre uplatnenie tohto práva neboli z jej strany splnené. Ak daňovník neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v nároku na odpočet, oslobodenie od DPH.

Repliky žalobcu

17. Žalobca vo vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného k žalobám zotrval na argumentácii uvedenej v podaných správnych žalobách v znení ich doplnenia. K časti týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu zopakoval svoje tvrdenia, že správca dane, ani žalovaný nemali počas daňového konania snahu využiť všetky prostriedky na zistenie skutočností vo vzťahu k odberateľovi FERROSO metal s.r.o. Uspokojili sa s odpoveďami na MVI, kde Česká finančná správa uviedla len, že odberateľ FERROSO metal s.r.o. bol nekontaktný, napriek tomu, že žalobca poukazoval na priebeh daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2013, kde správca dane obdržal od Českej finančnej správy všetky potrebné informácie a konštatoval, že bolo preukázané dodanie tovaru pre tohto odberateľa,

vrátane splnenia podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Správca dane podľa žalobcu tiež pochybil, keď neadresoval Českej finančnej správe požiadavku o zabezpečenie dôkazov z preverovania spoločnosti FERROSO metal s.r.o. orgánmi činnými v trestnom konaní a nevyhovel požiadavke žalobcu o preverenie koncových odberateľov. K časti týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu žalobca uviedol, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, žalovaný i správca dane si nesprávne vyložili štandardné dojednania medzi žalobcom a jeho odberateľom zakotvené v kúpnej zmluve, najmä ustanovenia týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva. Správca dane nebol podľa žalobcu oprávnený vykladať ustanovenia . Žalobca tvrdil, že nemôže ovplyvniť plnenie povinností svojho odberateľa a nemôže byť za to ani postihovaný. Podľa žalobcu došlo k porušeniu princípov formulovaných v Daňového poriadku, pričom tvrdil, že v odvolaniach podaných v daňovom konaní poukázal na priebeh daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia máj, október a november 2011 a jún 2013, kedy žalobca predložil skoro totožné dôkazy, ako v zdaňovacích obdobiach január, február, marec a apríl 2012, skutkový stav bol totožný a správca dane dospel k záveru o splnení podmienok na oslobodenie od dane, žalovaný však tieto skutočnosti nezohľadnil a neuviedol k tomu v napadnutých rozhodnutiach žalovaného žiadne úvahy. Žalobca poukázal na povinnosť správcu dane i žalovaného náležite odôvodniť svoje rozhodnutia aj vo vzťahu k rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobie máj, október a november 2011 a jún 2013 v skutkovo zhodných prípadoch.

18. Žalobca osobitnými návrhmi zo dňa 25 03.2021 (konania týkajúce sa zdaňovacích období január a február 2012) a zo dňa 31.03.2021 (konania týkajúce sa zdaňovacích období marec a apríl 2012) požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnym žalobám s poukazom na . Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhoch žalobcu o priznanie odkladného účinku správnym žalobám rozhodol Uznesením č. k. - 407, Uznesením č. k. -218, Uznesením č. k. -274 a Uznesením č. k. -220, všetky zo dňa 13.07.2021, (právoplatnými dňa 27.08.2021) tak, že správnym žalobám nepriznal odkladný účinok.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. -436 zo dňa 28.04.2022 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu KOVACO s.r.o., Veľká Lehota proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica pod sp. zn. , , a s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. a to s poukazom na .

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnym argumentov

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu (správcu dane), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné. Správny súd veci prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol (účastníci konania výslovne uviedli, že nežiadajú nariadenie pojednávania) a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 26.05.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 07.07.2022 ( ).

21. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa , (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu.

23. Podľa , v znení úč. do 30.09.2012 (ďalej len „Zákon o DPH“) (1) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. (2) na účely tohto zákona je a) tuzemskom územie Slovenskej republiky, b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom, c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

24. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

25. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa § 43 ods.1,5,8 Zákona o DPH, v znení účinnom do 30.09.2012, (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. (8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

27. Podľa § 49 ods. 1,2 písm. a/ Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) písm. a/ platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

29. Podľa čl. 1 bod 1 o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) - vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. (ďalej len „“) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádzajú v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto . Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

30. Podľa dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto .

31. Podľa čl. 5 bod 1 nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.

32. Podľa čl. 6 bod 1 nákladný list musí obsahovať tieto údaje: a) miesto a dátum vystavenia, b) meno a adresu odosielateľa, c) meno a adresu dopravcu, d) miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia, e) meno a adresu príjemcu, f) obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie, g) počet kusov, ich zvláštne značky a čísla, h) hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru, i) náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky), j) pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania, k) údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto .

33. Podľa čl. 9 bod 1 nákladný list je, ak sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

34. Podľa § 1 Daňového poriadku (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1)neustanovujú inak. (3) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1a)ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií. 1b) (4) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1c) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. 1d) (5) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,1e) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na odvod časti poistného.1f)

35. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 9 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.

36. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

37. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

38. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

39. Podľa § 45 ods. 2 písm. c/, d/, e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

40. Podľa § 46 ods. 1, 2, 3, 5, 8, 9 písm. a/, ods. 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch

ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

41. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.

42. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

43. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť

ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

44. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia január, február, marec a apríl 2012. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah súdneho prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnych žalobách (v prípade rozhodnutí za zdaňovacie obdobie január, február a marec 2012 znení ich doplnkov). Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podľa striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti, s výnimkou prípadov uvedených v . Jednou z takýchto výnimiek, keď správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, zakotvenou v je prípad, ak rozhodnutie orgánu verejnej správy (alebo opatrenie orgánu verejnej správy) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Správny súd vo veci podanej správnej žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím správcu dane) za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zistil, že orgány verejnej správy aplikovali pri rozhodovaní neúčinný právny predpis. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vyplýva, že orgány verejnej správy zistili, že žalobca deklaroval dodanie plnení pre svojho odberateľa FERROSO metal s.r.o., v ktorých žalobca vystavil faktúry pre svojho odberateľa, ktoré boli oslobodené od dane v zmysle Zákona o DPH, pričom orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane vo vzťahu k faktúram vystaveným pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2012 v zmysle cit. zákona, nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov so spoločnosťou FERROSO metal s.r.o., nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa cit. zákona, a teda si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa cit. zákona. Z citácie ustanovenia Zákona o DPH uvedeného v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2012 (odhliadnuc od toho, že správca dane i žalovaný v odôvodnení týchto rozhodnutí zmätočne pri označení cit. ustanovenia uviedli nesprávne číslo a označenie zákona, ktorý aplikovali, keď namiesto o dani z pridanej hodnoty uviedli o správe daní (Daňový poriadok), čo správny súd považoval za zrejmú nesprávnosť, keďže z citovaného znenia ustanovenia nesporne vyplýva, že sa jedná o citáciu ustanovenia Zákona o DPH), je zrejmé, že orgány verejnej správy posudzovali vo veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012 splnenie podmienok na uplatnené oslobodenie od dane podľa ustanovenia Zákona o DPH v znení účinnom od 01.10.2012, podľa ktorého: „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom, alebo osobou ním poverenou pre vydanie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom, ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, alebo osobou ním overenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať: 1/ meno a priezvisko odberateľa, alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska, alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2/ množstvo a druh tovaru, 3/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľa, 4/ meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.“, hoci predmetom daňovej kontroly v prípade vydaných rozhodnutí za zdaňovacie obdobie apríl 2012 bola kontrola DPH v zdaňovacom období apríl 2012, t.j. na preskúmavaný prípad mali orgány verejnej správy vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok na oslobodenie od dane v zmysle Zákona o DPH zo strany žalobcu pri faktúrach za dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa FERROSO metal s.r.o. Praha (t.j. pri dodaní tovaru do iného členského štátu) za zdaňovacie obdobie apríl 2012 aplikovať ust. Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012,

ktorý v odseku 5 upravuje, že: „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1-4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar“. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného za zdaňovacie obdobie apríl 2012 bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného za zdaňovacie obdobie apríl 2012 (v spojení s rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2012) zrušiť s poukazom na , aj keď túto skutočnosť žalobca v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012 nenamietal.

45. Námietka nesprávneho právneho posúdenia uplatnená v správnych žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období január, február a marec 2012, v znení ich doplnkov, z dôvodu, že správca dane i žalovaný aplikovali na posúdenie splnenia podmienok oslobodenia od dane neúčinný právny predpis, keď sa žalovaný i správca dane pri právnom posúdení veci opierajú o znenie ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom až od 01.10.2012, je dôvodná. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verenej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo aplikoval nesprávny právny predpis, alebo síce použil správny právny predpis, ale tento chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právny záverom. Žalobca v preskúmavaných prípadoch zdaňovacích období január, február a marec 2012 namietal aplikáciu neúčinného právneho predpisu orgánmi verejnej správy. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, február a marec 2012 zistili, že žalobca deklaroval dodanie plnení pre svojho odberateľa FERROSO metal s.r.o., v ktorých žalobca vystavil faktúry pre svojho odberateľa, ktoré boli oslobodené od dane v zmysle § 43 Zákona o DHP, pričom orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane vo vzťahu k faktúram vystaveným pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH, nepreukázal, že došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu so spoločnosťou FERROSO metal s.r.o., a teda si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Z citácie ustanovenia § 43 ods. 5 Zákona o DPH uvedenej v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane za zdaňovacie obdobia január, február a marec 2012 je zrejmé, že orgány verejnej správy posudzovali splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom od 01.10.2012, podľa ktorého „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom, alebo osobou ním poverenou pre vydanie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom, ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, alebo osobou ním overenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať: 1/ meno a priezvisko odberateľa, alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska, alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2/ množstvo a druh tovaru, 3/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľa, 4/ meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.“, hoci predmetom daňovej kontroly bola kontrola DPH v zdaňovacom období jednotlivých mesiacov január, február a marec 2012, t.j. na preskúmavaný prípad

mali orgány verejnej správy vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH zo strany žalobcu pri faktúrach za dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa FERROSO metal s.r.o. Praha (t.j. pri dodaní tovaru do iného členského štátu) aplikovať ust. § 43 Zákona o DPH v znení účinnom do 01.10.2012, ktorý v odseku 5 upravuje, že: „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1-4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar“. V dôsledku aplikácie neúčinného právneho predpisu orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, a preto je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí (v spojení s rozhodnutiami správcu dane) s poukazom na .

46. Ďalšie žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov uvedených v časti III. žalôb týkajúcich sa zdaňovacích období január, február a marec 2012, v znení ich doplnkov, (body B-F) správny súd považoval za neopodstatnené. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s Metodickým pokynom Finančného riaditeľstva SR z decembra 2012 (ďalej len „Metodický pokyn“) k uplatneniu § 43 Zákona o DPH, správny súd predovšetkým uvádza, že Metodický pokyn vydaný žalovaným nie je všeobecne záväzným predpisom, ale len interným pokynom, a preto ani v prípade, ak by aj žalovaný nepostupoval podľa predmetného Metodického pokynu, nemalo by to za následok vydanie nezákonných rozhodnutí žalovaného. Navyše žalobca v žalobách poukázal len na tú časť Metodického pokynu, ktorá poukazuje na podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH tvrdiac, že tieto podmienky splnil, avšak napadnuté rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane) boli založené na tom, že orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, 5, 8 Zákona o DPH. Metodický pokyn v časti, na ktorú žalobca (citáciou) poukázal v žalobách, neobsahuje žiadny text týkajúci sa dokladov, ktorými žalobca ako platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 Zákona o DPH, ktoré doklady sú upravené v § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Samotné tvrdenie žalobcu, že „splnil podmienky na oslobodenie dodania tovaru od dane uvedené v Metodickom pokyne, a preto majú byť závery žalovaného o nesplnení podmienok na oslobodenie od dane výsledkom nesprávneho právneho posúdenia“, nepostačuje na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s výkladom požiadaviek na preukázanie odoslania tovaru do iného členského štátu na úrovni EÚ a to s poukazom na závery expertnej skupiny k DPH záležitostiam, organizovanej v rámci Európskej komisie na 11. stretnutí dňa 11.09.2015. Žalobca jednak v žalobách neuviedol žiadnu argumentáciu k záväznosti takéhoto Dokumentu pre rozhodovanie žalovaného (či správcu dane) a jednak neuviedol skutkovú súvislosť záverov vyplývajúcich z predmetného Dokumentu s preskúmavaným prípadom. Zo žalobcom citovanej časti Dokumentu vyplýva, že „členské štáty nemôžu klásť na ekonomické subjekty nadmerné požiadavky dôkazu dodania tovaru do iného členského štátu, najmä preukazovanie fyzickej prepravy tovaru do iného členského štátu nemôže viesť k dodatočným formalitám spojeným s prekročením štátnych hraníc a to ani v prípade, ak daňové úrady disponujú dôkazmi zapojenia daňového subjektu do podvodnej transakcie nemôže byť daňové subjekty povinné prijať opatrenia, ktoré idú nad rámec štandardných obchodných praktík“, avšak napadnuté rozhodnutia žalovaného neboli založené na tom, že žalobcovi nebolo priznané oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru od dane z dôvodu jeho zapojenia do podvodnej transakcie, ale na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, 5, a 8 Zákona o DPH. Splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia od dane bol správca dane i žalovaný povinný posudzovať z hľadiska podmienok stanovených v Zákone o DPH a to predložením dokladov predpísaných v § 43 ods. 5 Zákona o DPH, t.j. nie z hľadiska kritérií uvedených v žalobcom označenom Dokumente expertnej skupiny, a preto ani tvrdenie žalobcu o tom, že splnil v Dokumente uvedené podmienky (predloženie troch dokumentov potvrdzujúcich prepravu tovaru do iného členského štátu), nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom pre konanie vo veciach týkajúcich sa zdaňovacích období január, február, marec a apríl 2012 (t.j. v znení účinnom

do 30.09.2012) taxatívne ustanovovalo doklady, ktorými bol žalobca povinný preukazovať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Konkrétne v preskúmavaných veciach z dokazovania správcu dane vyplýva, že prepravu tovaru pre žalobcom deklarovaného odberateľa (FERROSO metal s.r.o.) do iného členského štátu (ČR) mala zabezpečiť iná osoba (odlišná od dodávateľa alebo odberateľa), a preto týmto dokladom (okrem faktúry) mal byť v prípade zdaňovacích období január, február, marec a apríl 2012 prepravný doklad, alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom muselo byť uvedené miesto určenia. Takto zákonom stanovené požiadavky na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane dokumentami preukazujúcimi prepravu tovaru do iného členského štátu nie je možné považovať za „nadmerné požiadavky“. Žalobca mal povinnosť predložiť doklad o preprave tovaru (resp. jeho kópiu) do iného členského štátu, pričom v prípade medzinárodnej dopravy je takýmto dokladom CMR doklad (medzinárodný nákladný list), pričom CMR je možné považovať za štandardný doklad. Takýto dôkaz žalobca nemal k dispozícii, resp. žalobcom predložené doklady „CMR“ boli správcom dane i žalovaným vyhodnotené ako nevierohodné a nemajúce náležitosti v zmysle vyhl. č. (Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR).

47. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s formálnymi požiadavkami na uplatnenie oslobodenia od DPH. Žalobca argumentoval, že prepravu tovaru zo Slovenska do Českej republiky zabezpečovala spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. a žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane kópiou faktúr a dokladmi uvedenými v § 43 ods. 1 až 5 Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012. Žalobca v žalobách zhodne poukázal na text ustanovenia § 43 Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012, o ktorom tvrdil, že bolo účinné pre kontrolované zdaňovacie obdobia r. 2012 a tvrdil, že Zákon o DPH neurčoval formu ani obsah dokladov preukazujúcich prepravu do iného členského štátu, ani neobsahoval požiadavku potvrdenia a prevzatia tovaru odberateľom“, podľa žalobcu „určoval len povinnosť uvedenia miesta určenia na prepravnom doklade“. Táto podmienka bola podľa tvrdenia žalobcu splnená predložením CMR a písomného prehlásenia odberateľa v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH, preto podľa neho „nie je zrejmé, z čoho žalovaný i správca dane dospeli k záveru o nedôveryhodnosti dokladov“. Správny súd k tomu uvádza, že tak správca dane, ako aj žalovaný, v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí (odhliadnuc od skutočnosti, že vo všetkých konaniach týkajúcich sa zdaňovacích období január, február, marec a apríl 2012 aplikovali zhodne ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení úč. od 01.10.2012, hoci pre rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacích období január, február, marec a apríl 2012 malo byť správne aplikované ust. Zákona o DPH v znení úč. do 30.09.2012), uviedli skutočnosti, na základe ktorých vyhodnotili žalobcom predložené doklady (okrem iného CMR, ktoré neobsahovali predpísané náležitosti podľa o CMR) ako nevierohodné, a preto námietka nepreskúmateľnosti tejto časti napadnutých rozhodnutí nebola dôvodná. Správny súd súčasne poukazuje na to, že v zmysle cit. zákona v znení úč. do 30.09.2012 (týkajúceho sa zdaňovacích období január, február, marec a apríl 2012) sa na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane okrem faktúry vyžadovalo v prípade, ak bola preprava vykonaná inou osobou než odosielateľom alebo odberateľom (ako tomu bolo aj v preskúmavanom prípade týkajúcom sa zdaňovacích období január, február, marec a apríl 2012) predloženie prepravného dokladu, alebo iného dokladu o odoslaní, v ktorom muselo byť uvedené miesto určenia ( cit. zákona v znení úč. do 30.09.2012). To znamená, že argumentácia žalobcu, že ako doklad preukazujúci prepravu do iného členského štátu predložil písomné prehlásenie odberateľa v súlade s cit. zákona (v znení úč. do 30.09.2012) je jednak nemajúca oporu v administratívnom spise, keďže žalobca vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam január, február, marec a apríl 2012 nepredložil Prehlásenia odberateľa a jednak irelevantná, keďže v preskúmavaných veciach nešlo o prípad, kedy by sa na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane vyžadovalo od žalobcu predloženie písomného vyhlásenia odberateľa, alebo ním poverenej osoby, podľa cit. zákona (v znení úč. do 30.09.2012), ktoré doklady sa podľa vyššie cit. ustanovenia Zákona o DPH vyžadujú len v prípade, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ alebo dodávateľ, a preto by ani prípadné predloženie „Prehlásenia odberateľa“ žalobcom v preskúmavaných prípadoch nemalo žiadny právny význam pre posúdenie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, pretože v preskúmavaných prípadoch nebolo preukázané, že by prepravu tovaru vykonal samotný odberateľ (FERROSO metal s.r.o.) a nebolo ani tvrdené, ani preukázané, že by prepravu tovaru vykonal dodávateľ (žalobca). Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že hoci p. B. (konajúci ako zástupca žalobcu, resp. ako osoba, ktorá mala sprostredkovať dodávky tovaru od žalobcu pre odberateľa FERROSO metal s.r.o.) pôvodne tvrdil, že prepravu tovaru od žalobcu do ČR pre deklarovaného odberateľa FERROSO metal

s.r.o. zabezpečoval samotný odberateľ (t.j. spoločnosť FERROSO metal s.r.o.), toto jeho vyjadrenie bolo spochybnené, resp. vyvrátené vykonaným dokazovaním správcu dane (o.i. výpoveďou konateľa dopravcu p. C., ako aj ním predloženými dokladmi - CMR). K povinnosti preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane dokladmi uvedenými v cit. zákona v znení úč. do 30.09.2012, správny súd uvádza, že za relevantný prepravný doklad v prípade medzinárodnej dopravy (v tomto prípade zo SR do ČR) sa považuje medzinárodný nákladný list (CMR) a to v zmysle o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Podľa dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list, ktorý sa podľa čl. 5 bod 1 vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom, pričom prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. Z administratívneho spisu vyplýva, že predložené CMR doklady neobsahujú predpísané náležitosti v zmysle , v zmysle ktorého nákladný list musí obsahovať tieto údaje: miesto a dátum vystavenia, meno a adresu odosielateľa, meno a adresu dopravcu, miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia, meno a adresu príjemcu, obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie, počet kusov, ich zvláštne značky a čísla, hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru, náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky), pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania a údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto . Žalobcom predložené CMR neobsahujú predpísané náležitosti v zmysle , keďže niektoré žalobcom predložené CMR napr. neobsahujú adresu odosielateľa, adresu príjemcu, ani konkrétne miesto určenia, pričom za miesto určenia nemožno považovať údaj uvedený na predložených CMR, kde v tejto kolonke bolo uvedené len „Česká republika“ alebo mesto (napr. Moravský Písek), nie je uvedená pečiatka odosielateľa, nie je uvedená pečiatka a podpis odberateľa, ani dátum prevzatia tovaru, na niektorých CMR je ako odosielateľ uvedený iný subjekt než žalobca (napr. BE GROUP SLOVAKIA s.r.o. Košice) a ako príjemca tovaru je uvedený žalobca, v kolonke 24, ktorá má obsahovať pečiatku a podpis odberateľa (príjemcu tovaru) sa nachádza pečiatka subjektu odlišného od označeného príjemcu tovaru, absentuje dátum prevzatia tovaru, na niektorých CMR nie je vyplnená kolonka príjemcu tovaru vôbec, na väčšine CMR je kolonka 24, ktorá má byť opatrená pečiatkou príjemcu a jeho podpisom, vrátane dátumu prevzatia tovaru, opatrená pečiatkou subjektu, ktorý je odlišný od príjemcu tovaru vyplneného v kolonke 2, (kde je vo väčšine prípadov ako príjemca označený FERROSO metal s.r.o.), avšak pečiatky príjemcov tovaru sú odlišné (napr. ARMOSTAV Místek s.r.o., Frýdek Místek, FERI sr.o. Vysoká nad Labem, B&B commercial activity s.r.o. Praha, AXON s.r.o., Zlín, BRITTERM a.s. Moravský Písek, Steel Partner a.s. Ostrava, Gengela s.r.o., Frenštát pod Radhoštem, ThyssenKrupp Ferrosta s.r.o. Praha, Manag Servis s.r.o., Zlín, Martin Pechar-PecharTrans, Ostrava, Klöckner Stahlhandel CZ s.r.o., P?íbram a pod.), absentuje podpis príjemcu a dátum prevzatia tovaru. CMR listina je doklad o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom alebo prijímateľom a dopravcom v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý doklad musí obsahovať predpísané náležitosti. Pokiaľ teda žalobca správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH nepredložil doklady stanovené v cit. zákona v znení úč. do 30.09.2012 (prepravné doklady, CMR s vyššie uvedenými náležitosťami v zmysle ), nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravných dokladoch (CMR) adresátovi a na mieste, ktoré malo byť v CMR uvedené a konkretizované v zmysle predtlače (miesto a štát) tak, aby toto miesto určenia bolo overiteľné správcom dane, t.j. žalobca nezvládol svoje dôkazné bremeno preukázania dodania tovaru do iného členského štátu dokladmi predpísanými Zákonom o DPH, a teda nezvládol svoje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Len doklad (CMR) obsahujúci všetky predpísané náležitosti, je spôsobilým dokladom na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností o splnení podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle cit. zákona. Z administratívneho spisu nevyplýva a žalobca to ani netvrdil, že by bol správcovi dane predložil iný doklad o odoslaní, v ktorom by bolo uvedené miesto určenia ( Zákona o DPH úč. k 30.09.2012. Predložené CMR doklady nachádzajúce sa v administratívnom spise v niektorých prípadoch obsahujú v kolonke „Odosielateľ“ označenie žalobcu, v niektorých prípadoch označenie iných subjektov. V niektorých prípadoch bol ako odberateľ (príjemca) označený FERROSO metal s.r.o., avšak prevzatie tovaru potvrdil iný subjekt (odlišný od označeného príjemcu FERROSO metal s.r.o.). Na niektorých CMR tak, ako bolo vyššie uvedené, absentovali v jednotlivých kolónkach príslušné pečiatky, podpisy alebo dátumy osvedčujúce prevzatie tovaru, resp. dátum prevzatia tovaru. Na niektorých CMR bol ako príjemca označený iný subjekt, než FERROSO metal s.r.o. (napr. Armostav Ostrava na CMR

č.6368893), na niektorých CMR absentuje označenie príjemcu (názov, adresa, sídlo), je uvedené len „ČR“ ( (napr. CMR č. 4873712). Takéto doklady o preprave (CMR) správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, keď konštatovali, že predložené doklady (CMR) neobsahovali náležitosti podľa . Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s takýmto hodnotením dokladov o preprave (CMR) bez toho, aby žalobca uviedol, v čom je takéto hodnotenie nesprávne, nesúladné so zákonom alebo s pravidlami logického uvažovania, alebo v rozpore s ich obsahom, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pre úplnosť správny súd uvádza, že k niektorým faktúram neboli CMR doklady predložené vôbec. Správny súd však poukazuje aj na to, že v priebehu daňovej kontroly boli dopravcom predložené nákladné listy (CMR) osvedčujúce prepravu toho istého tovaru v tých istých dňoch, avšak tieto CMR mali odlišné číslovanie, než žalobcom predložené CMR, ako odosielateľ bol označený v niektorých prípadoch žalobca, v niektorých prípadoch iný subjekt, ako odberateľ (príjemca) bol v niektorých prípadoch označený FERROSO metal s.r.o., avšak prevzatie tovaru potvrdil iný subjekt (odlišný od príjemcu - FERROSO metal, s.r.o.) a CMR boli opatrené pečiatkou a podpisom dopravcu. Pre ilustráciu správny súd uvádza, že napr. žalobca predložil za zdaňovacie obdobie január 2012 správcovi dane faktúru č. 120077 zo dňa 26. 01. 2012, na ktorej bol ako dodávateľ označený žalobca, ako odberateľ bol označený subjekt FERROSO metal, s.r.o., dátum vzniku daňovej povinnosti: 26.01.2012, dodávka: plech 1,5x1500x3000mm 11.845 T a plech 2x1250x2500mm 12.895T v celkovej hodnote 16 650,02 €, ďalej predložil dodací list č. 120057 z 26.01.2012 opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa (žalobcu) a odberateľa (FERROSO metal s.r.o.), ako aj CMR č. SK M 0183892 z 26.01.2012, na ktorom bol vyznačený (otlačkom pečiatky) ako odosielateľ FERROKOV s.r.o. Veľká Lehota a ďalej boli rukou vypísané údaje o príjemcovi tovaru FERROSO metal s.r.o., miesto vykládky: Ostrava, Česká republika, miesto nakládky: Trnava, Slovensko, č. faktúry 120077, dodací list č. 120057, označenie tovaru zhodne ako na faktúre: plech v množstve 11 845 kg a plech 2x1250x2500mm v množstve 12 895 kg), CMR bolo vystavené vo Veľkej Lehote, datované dňa 26.01.2012, bolo opatrené pečiatkou a podpisom odosielateľa FERROKOV s.r.o. Veľká Lehota a pečiatkou a podpisom subjektu, ktorý tovar prevzal: FERROSO metal s.r.o. (príjemca) bez uvedenia dátumu prevzatia, pričom absentovala pečiatka a podpis prepravcu. K predmetnej faktúre však bola pripojená aj kópia CMR č. CZ 4594818, t.j. CMR s odlišným číslom, než bolo číslo CMR predložené žalobcom, na ktorom bolo rukou dopísané číslo faktúry 120077, avšak predmetné CMR bolo vypísané iným typom písma, obsahovalo údaje o odosielateľovi (KOVACO s.r.o. Veľká Lehota), v kolonke 2/ chýbali údaje o príjemcovi (úplné obchodné meno a adresa), na CMR chýbala pečiatka a podpis príjemcu (podľa faktúry a dodacieho listu FERROSO metal, s.r.o.), v kolonke „príjemca“ bol otlačok pečiatky spoločnosti Steel Partner a.s. Ostrava. Na CMR predloženom žalobcom aj dopravcom bolo uvedené totožné ev. č. motorového vozidla (). Obdobne žalobca napr. predložil za zdaňovacie obdobie február 2012 správcovi dane faktúru č. 120122 zo dňa 01. 02. 2012, na ktorej bol ako dodávateľ označený žalobca, ako odberateľ bol označený subjekt FERROSO metal, s.r.o., dátum vzniku daňovej povinnosti: 01.02.2012, dodávka: plech 20x2000x6000 mm v množstve 13.160 T, plech 35x2000x6000 mm v množstve 6.594 T a plech 40x2000x6000 mm v množstve 3.768 T v celkovej hodnote 15 759,74 € (záloha na platbu -15 276,- €, suma na úradu 483,74 €), ďalej predložil dodací list č. 120090 zo dňa 01.02.2012 opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa (žalobca) a odberateľa (FERROSO metal s.r.o.), ako aj CMR č. SK M 0240610 z 01.02.2012, na ktorom bol vyznačený (otlačkom pečiatky) ako odosielateľ KOVACO s.r.o. Veľká Lehota (žalobca) a ďalej boli rukou vypísané údaje o príjemcovi tovaru FERROSO metal s.r.o., miesto vykládky: Moravský Písek, Česká republika, miesto nakládky Žilina, Slovensko, č. faktúry 120122, dodací list č. 120090, označenie tovaru zhodne ako na faktúre (plech 20x2000x6000 mm v množstve kg, plech 35x2000x6000 mm v množstve 6 594 kg a plech 40x1250x2500 mm v množstve 3 768 kg), CMR bolo vystavené vo Veľkej Lehote, datované 01.02.2012, bolo opatrené pečiatkou a podpisom odosielateľa (žalobcu) a pečiatkou a podpisom subjektu, ktorý tovar prevzal FERROSO metal s.r.o. (príjemca) bez uvedenia dátumu prevzatia. Absentovala pečiatka a podpis prepravcu. K predmetnej faktúre však bola pripojená aj kópia CMR č. CZ 4594668, t.j. CMR s odlišným číslom, než bolo číslo CMR predložené žalobcom, na ktorom bolo rukou dopísané číslo faktúry 120122, avšak predmetné CMR bolo vypísané iným typom písma, ako odosielateľ bol uvedený subjekt KOVACO s.r.o., v kolonke 2/ chýbali úplné údaje o príjemcovi (nebola uvedená adresa ani štát), na CMR bola v kolonke 22 „Odosielateľ“ pečiatka Ferona a.s. Žilina, ďalej na CMR bola pečiatka a podpis príjemcu (podľa faktúry a dodacieho listu FERROSO metal, s.r.o.), ale aj pečiatka BRITTERM a.s., Moravský Písek, bez podpisu. Na CMR predloženom žalobcom aj dopravcom bolo uvedené totožné ev. č. motorového vozidla (). Duplicitné L. doklady na rovnaký predmet dodávky boli podľa obsahu administratívneho spisu vyhotovované a predložené aj v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach marec a apríl 2012. Z uvedených príkladov je zrejmé, že predložené CMR neboli vyhotovené v súlade s čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 M.. Tieto

doklady o preprave (CMR) vo vzájomnej súvislosti vyhodnotili správca dane i žalovaný v súlade s ich obsahom, keď konštatovali, že predložené doklady (CMR) jednak neboli vyplnené podľa (neobsahovali konkrétne, v rozhodnutiach uvedené predpísané náležitosti) a jednak CMR predložené žalobcom vyhodnotili ako „duplicitné“ CMR doklady vyhotovené k už reálne existujúcim CMR, ktoré reálne „cestovali“ s preverovanými plneniami a ktoré nezobrazovali skutočný pohyb, prepravu tovaru. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s takýmto hodnotením dokladov o preprave (CMR) bez toho, aby žalobca uviedol, v čom je takéto hodnotenie nesprávne, nesúladné so zákonom alebo s pravidlami logického uvažovania, alebo v rozpore s ich obsahom, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, orgány verejnej správy svoju úvahu pri hodnotení predmetných dokladov uviedli v odôvodneniach svojich rozhodnutí, a preto tvrdenie žalobcu, že nie je zrejmé, prečo orgány verejnej správy doklady (CMR) vyhodnotili ako nedôveryhodné, nemá oporu v odôvodneniach týchto rozhodnutí. Správny súd preto námietku nesprávneho právneho posúdenia veci z týchto dôvodov vyhodnotil ako nedôvodnú.

48. Žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období január, február a marec 2012, v znení ich doplnkov, ďalej namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci pre rozpor rozhodnutí so všeobecnými princípmi pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 43 Zákona o DPH - výklad ustanovenia v zmysle judikatúry SD EÚ, s argumentáciou uvedenou v bode 11.E/ tohto rozsudku, pričom s poukazom na Rozsudok SD EÚ C-409/04 vo veci Teleos konštatoval, že žalovaný sa v rozhodnutiach nevysporiadal so skutočnosťou, že jeho závery priamo vedú k uloženiu dvojitého zdanenia a k porušeniu neutrality DPH. Podľa žalobcu by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý stanovil podmienky na uplatnenie oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva tým, že najmä stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, mohol následne nútiť dodávateľa, aby zaplatil DPH prislúchajúcu na takúto dodávku, ak sa ukáže, že z dôvodu spáchania uvádzanej činnosti nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel a ani nemohol vedieť, tovar prepravila do členského štátu iná osoba, než bola deklarovaná v medzinárodnom nákladnom liste CMR. Správny súd k tomu uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí podrobne uviedol, na ktorých skutočnostiach a dôvodoch boli založené rozhodnutia správcu dane, ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť rozdiel DPH za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia január, február a marec 2012, ako aj za zdaňovacie obdobie apríl 2012, a to s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, keďže nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach (FERROSO metal s.r.o.). Žalobca poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že správca dane náležite spochybnil tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane, a to, že došlo k zdaniteľnému plneniu takým spôsobom, aký bol uvedený na faktúrach (spochybnenie vierohodnosti predložených prepravných dokladov, výpovede svedkov, zistenia z MVI). V dôsledku spochybnenia dôveryhodnosti údajov uvedených v žalobcom predložených dokladoch, ktorými tento preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku, bolo povinnosťou žalobcu, aby v daňovom konaní preukázal, že k realizácii deklarovaného plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdil, avšak žalobca svoje dôkazné bremeno nezvládol. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zdôraznil, že žalobcu neobvinil z účasti na daňovom podvode, k nepriznaniu uplatneného nároku zo strany správcu dane došlo z dôvodu porušenia § 43 Zákona o DPH, s ktorým záverom sa žalovaný stotožnil. Z vykonaného dokazovania správcu dane a z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že žalobca nepredložil zákonom stanovené dokumenty na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie dodávok z tuzemska do iného členského štátu od dane, nejednalo sa teda o prípad, na ktorý (s odvolaním sa na závery bodu 2 rozsudku Teleos) poukázal žalobca v žalobách. Rovnako nerelevantný bol odkaz žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-271/06, keďže rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutiami správcu dane) nepripísali žalobcovi zodpovednosť za stratu daňových príjmov spôsobenú správaním tretích osôb, na ktoré nemá žalobca žiadny vplyv (namietajúc nedodržanie zásady proporcionality). Nemožno rovnako súhlasiť s tvrdením žalobcu, že správca dane sa snažil preniesť všetku zodpovednosť za konanie odberateľov na žalobcu. Správny súd poukazuje na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, preto je jeho povinnosťou preukázať, že svoj nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový

subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť ním uplatnený nárok na odpočet DPH alebo nárok na oslobodenie od dane uznaný ako oprávnený. Vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam za zdaňovacie obdobia január, február, marec a apríl 2012 je podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods. 1-4 je povinný preukázať platiteľ, t.j. žalobca, a to kópiou faktúry a dokladmi presne vymenovanými pod písm. a/ až d/ ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012. Je teda práve na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu EÚ (v tomto prípade do ČR), vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný alebo prepravený) do iného členského štátu EÚ nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (a ktorý je uvedený na žalobcom predložených faktúrach), a to niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 Zákona o DPH, a to v závislosti od toho, či prepravu tovaru vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, alebo či prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou (treťou) osobou (ako tomu bolo v tomto prípade). V preskúmavaných prípadoch žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú.

49. Pokiaľ žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období január, február a marec 2012, v znení ich doplnkov, namietal nesprávny výklad náležitej starostlivosti žalobcu žalovaným (s argumentáciou uvedenou v bode III. F žalôb, v znení ich doplnkov, a v bode 11. F/ tohto rozsudku), správny súd uvádza, že z obsahu tvrdení žalobcu vyplýva, že sú len vyjadrením vlastných skutkových záverov a prezentovaním vlastných názorov, ktoré predstavujú vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením postupu žalobcu správcom dane (i žalovaným) v súvislosti s overovaním si subjektov, s ktorými alebo prostredníctvom ktorých vykonával kontrolované obchodné transakcie (FERROSO metal s.r.o., resp. osoby, o ktorých tvrdil, že sa oprávnene resp. v dobrej viere domnieval, že konajú v mene deklarovaného odberateľa, ako aj p. B., vo vzťahu ku ktorému žalobca uviedol, že sa na neho spoliehal a dôveroval mu, a preto nemal dôvod vyhľadávať a bližšie skúmať zástupcov, resp. štatutárneho zástupcu odberateľa). Žalobca len všeobecne, a to bez bližšej špecifikácie, tvrdil, že pri obchodných transakciách konal v dobrej viere, zadovážil si dostatok informácií, prijal všetky obvyklé opatrenia, ktoré považoval za rozumné, čím mal preukázať konanie s odbornou starostlivosťou. Takto formulovaná námietka (navyše bez toho, aby žalobca uviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí), resp. takto formulované všeobecné tvrdenia nepostačujú na vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Správny súd skúma zákonnosť napadnutých rozhodnutí len z dôvodov uplatnených v správnych žalobách, nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí dopĺňať, špecifikovať, či vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu alebo z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí. Uvedenú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

50. Žalobca nedôvodne namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci. Správca dane vykonal preverovanie, ktorým sa snažil u žalobcu overiť splnenie podmienok na uplatnené oslobodenie od dane (vo vzťahu k deklarovaným dodávkam tovaru do iného členského štátu (ČR) pre dodávateľa uvedeného na preverovaných faktúrach v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, február, marec a apríl 2012 - FERROSO metal s.r.o.). Tvrdenia žalobcu ohľadne dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu neboli žalobcom preukázané predložením relevantných, zákonom stanovených listinných dôkazov, ani výpoveďami štatutárneho zástupcu žalobcu, resp. osôb, ktoré konali v mene žalobcu (p. B., p. K.), ktoré správca dane vyhodnotil v súlade s ich obsahom a vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému na základe ďalších dôkazov (napr. zistenia z MVI). Z preverovania správcu dane zhodne pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia január, február, marec a apríl 2012 plynie podstatný skutkový záver, najmä na ktorom bolo v podstate ďalšie posúdenie veci založené, a to, že nebolo preukázané, že žalobca dodal deklarovaný tovar do iného členského štátu, a to odberateľovi deklarovanému na faktúrach (FERROSO metal s.r.o.), u ktorého to navyše nebolo možné ani overiť. Orgány verejnej správy podľa správneho súdu dostatočne zistili skutkový stav aj pre vyvodenie záveru, že žalobca nepredložil doklady, ktoré bol povinný predložiť na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane (hoci následne v prípade preskúmavaných rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období január, február, marec a apríl 2012 aplikovali neúčinný právny predpis - ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení úč. od 01.10.2012). Žalobca založil svoju námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu na tom, že správca dane sa uspokojil s nedostatočnými odpoveďami na MVI ohľadne

odberateľa FERROSO metal s.r.o., ktorý bol v čase preverovania správcom dane prostredníctvom MVI už nekontaktný. Ďalej na tom, že podľa žalobcovho tvrdenia poukazoval na zistenia z daňovej kontroly žalobcu za jún 2013, v ktorej správca dane prostredníctvom MVI obdržal informácie týkajúce sa spoločnosti FERROSO metal s.r.o. K tomuto tvrdeniu je predovšetkým potrebné uviesť, že nemá oporu v administratívnom spise, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca poukazoval len na zistenia správcu dane z daňovej kontroly za mesiace máj, október a november 2011 (t.j. nie na daňovú kontrolu za jún 2013). Správny súd však poukazuje na to, že za situácie, keď žalobca nepredložil správcovi dane doklady požadované Zákonom o DPH na preukázanie ním uplatneného nároku, t.j. neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o splnení podmienok na oslobodenie od dane, ani prípadné potvrdenie realizácie dodávok zo strany zástupcu deklarovaného odberateľa by (bez ďalšieho) nepostačovalo na vyvodenie záveru o splnení podmienok na oslobodenie od dane. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neadresoval Českej finančnej správe prostredníctvom MVI požiadavku na zabezpečenie listinných dôkazov z preverovania spoločnosti FERROSO metal s.r.o., žalobca nekonkretizoval, aký má vplyv táto skutočnosť na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného (i správcu dane), v žalobách neuviedol, aké skutočnosti mali byť týmito listinnými dôkazmi preukázané a napokon ani z administratívneho spisu nebolo zistené, že by žalobca takýto návrh na vykonanie dokazovania správcovi dane predložil a na aké tvrdenia mali byť takéto listinné dôkazy správcom dane zabezpečené. Žalobca v podaných správnych žalobách, okrem prezentácie svojich názorov, neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové posúdenie bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na veci sa vzťahujúceho administratívneho spisu, alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Všeobecné tvrdenia žalobcu, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi, alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi žalovaného, resp. s vyhodnotením dôkazov, čo nepostačuje na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

51. Žalobca v žalobách namietal, že skutkový stav, ktorý vzali správca dane i žalovaný za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, argumentujúc, že si orgány verejnej správy nesprávne vyložili štandardné dojednania v Rámcovej zmluve, najmä ustanovenia o prevode a nadobudnutí vlastníckeho práva. Takto formulovaná námietka je všeobecná, keďže žalobca jednak neuviedol, aký má vplyv táto skutočnosť na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a jednak neuviedol, v čom sa žalovaný resp. správca dane mýlia pri vyhodnotení tohto žalobcom predloženého dôkazu a z akých dôvodov. Uvedená námietka tak predstavuje len vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu, ktoré nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane nie je oprávnený vykladať ustanovenia , avšak neuviedol k tomuto tvrdeniu žiadnu argumentáciu. Správy súd pre úplnosť k tomuto tvrdeniu uvádza, že správca dane i žalovaný sú oprávnení vyhodnocovať žalobcom predložené dôkazy a Rámcovú zmluvu vyhodnotili ako jeden z dôkazov predložených žalobcom. Tvrdenie žalobcu je len vyjadrením nesúhlasu s týmto vyhodnotením. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nemôže byť postihovaný za neplnenie povinností odberateľa, správny súd uvádza, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného boli založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok stanovených Zákonom o DPH na oslobodenie od dane; t. j. dôvodom nepriznania uplatneného oslobodenia od dane napadnutými rozhodnutiami nebolo nesplnenie povinností odberateľom žalobcu. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

52. Pokiaľ žalobca v žalobách tvrdil, že správca dane neuznal oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pretože sú „dôvodné pochybnosti o tom, či žalobca nie je súčasťou reťazca, ktorý si uplatňuje nadmerné odpočty v snahe poškodiť štátny rozpočet a na ktoré nemá nárok“, toto tvrdenie nemá oporu v rozhodnutiach správcu dane (ani žalovaného), pretože rozhodnutia správcu dane (i žalovaného) sú založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu spoločnosti uvedenej na faktúrach (FERROSO metal s.r.o.), resp. že žalobca predloženými dokladmi nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach (FERROSO metal s.r.o.), Na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa na faktúrach predložil žalobca nákladné listy (CMR doklady), ktoré nemali náležitosti v zmysle o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, resp. boli predložené duplicitné CMR (viď. bod 47 tohto rozsudku) a

tieto boli vyhodnotené ako neúplné a nevierohodné. Pokiaľ žalobca v žalobách tvrdil, že predložil všetky potrebné doklady na preukázanie oslobodenia od DPH pri vývoze do iného členského štátu, ide len o prezentáciu vlastného hodnotenia predložených dokladov samotným žalobcom, ktorá bez uvedenia konkrétnych skutočností, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy a prečo boli vyhodnotené podľa žalobcu správcom dane v rozpore so zákonom alebo v rozpore s ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania, neumožňuje vyvodiť záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Tvrdenie žalobcu, že preprava tovaru - hutného materiálu do ČR pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. bola správcom dane preverená a potvrdená, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane, pretože z nich jednoznačne vyplýva, že preprava tovaru, resp. dodanie tovaru dodávateľovi žalobcu uvedeného na faktúrach (FERROSO metal s.r.o.) žalobca nepreukázal a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dodanie tovaru prebehlo inak, ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi. Obdobne nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane tvrdenie žalobcu, že hutnícky materiál bol prepravený do ČR na základe dispozícií deklarovaného odberateľa žalobcu (FERROSO metal s.r.o.), keďže z výpovede konateľa dopravcu (AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o.) p. C. vyplýva, že dopravu organizoval, objednal a pokyny na nakládku (s určením miesta), ako aj pokyny na vykládku (s určením miesta) dopravcovi zadával p. B., resp. p. K., t.j. žalobca, resp. ním poverené osoby. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že konateľ odberateľa p. L. potvrdil, že „obchody so žalobcom prebehli v poriadku“ a to v Čestnom prehlásení (overenom notárom), správny súd poukazuje na to, že správca dane v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že prepravné doklady s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukaznosti (CMR) nemôžu byť pri dokazovaní nahradené rôznymi potvrdeniami a čestnými prehláseniami. Správca dane konštatoval, že štatutárnym zástupcom žalobcu stačili „Čestné prehlásenia im de facto neznámej osoby“, pričom správca dane uviedol, že podpis na uvedených čestných prehláseniach nekorešpondoval s podpismi uvedenými na kontrolovaných dokladoch, nachádzajúcimi sa pri pečiatke spoločnosti FERROSO metal s.r.o., pričom konštatoval, že rozdielnosť úradne overeného podpisu M. L. s podpisom na dokladoch týkajúcich sa spoločnosti FERROSO metal s.r.o. vedie správcu dane k záveru, že uvedené doklady neboli skutočne podpísané M. L., sú falošné a následne realizované plnenia pre FERROSO metal s.r.o. sú fiktívne. Žalobca k hodnoteniu vyššie uvedených dôkazov správcu dane neuviedol žiadne námietky. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že „Čestné prehlásenia“ neboli za zdaňovacie obdobia január, február, marec a apríl 2012 žalobcom predložené, čo vyplýva z administratívneho spisu. Správny súd pre úplnosť uvádza, že v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení úč. do 30.09.2012 platiteľ je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods. 1- 4, pričom dodanie tovaru do iného členského štátu je povinný preukázať kópiou faktúry a podľa písm. b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, alebo podľa písm. c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, čo však nie je preskúmavaný prípad, keďže preprava nebola vykonaná ani odberateľom, ani dodávateľom, ale inou osobou. Z uvedeného dôvodu by nebolo možné „Čestné prehlásenia“ považovať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu (a následne splnenie podmienok pre oslobodenie od dane).

53. Žalobca v žalobách ďalej namietal nespreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Túto námietku konkretizoval v tom zmysle, že v podaných odvolaniach i v daňovom konaní poukázal na priebeh daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobia máj, október a november 2011 a jún 2013 a tvrdil, že v rámci týchto daňových kontrol žalobca predložil „skoro totožné dôkazy“, ako v prípade kontrolovaných zdaňovacích období (január, február, marec a apríl 2012), kde poukázal na dlhodobý právny vzťah s odberateľom FERROSO metal s.r.o. a tvrdil, že skutkový stav vo všetkých prípadoch bol zhodný. Žalobca namietal, že žalovaný sa s námietkou žalobcu ohľadne uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku nedostatočne vysporiadal, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR týkajúce sa povinnosti orgánov verejnej správy náležite odôvodniť svoje rozhodnutia. Takéto tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, nepostačuje na vyvodenie záveru o nespreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplýva, že preskúmavané rozhodnutia obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Rozhodnutie orgánov verejnej správy môže byť nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Správy súd k citácii

rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR žalobcom v žalobách, týkajúceho sa povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie orgánu verejnej správy, poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „...nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nespreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípade na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Napadnuté rozhodnutia vyššie uvedenými chybami netrpia. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou správcu dane uvedenou v prvostupňových rozhodnutiach, pričom rozhodnutia správcu dane vyhodnotil ako vecne správne. Napadnuté rozhodnutia obsahujú vo svojich odôvodnenia všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody, boli opísané a vyhodnotené dôkazy vykonané počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, zistené skutkové závery boli právne posúdené tak, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi žalovaný vysporiadal, uviedol svoju argumentáciu k jednotlivým odvolacím námietkam tak, ako je uvedené v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí (viď body 5, 6 a 7 tohto rozsudku). Žalobca v žalobách konkrétne namietal len skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s odvolacou námietkou žalobcu ohľadom uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal s tým, že uvedená námietka sa týka iného zdaňovacieho obdobia, než preskúmaval žalovaný ako odvolací orgán. Správny súd vo vzťahu k žalobcovej námietke uvádza, že tvrdenie žalobcu v žalobách, že žalobca v daňovom konaní a v odvolaniach proti rozhodnutiu správcu dane poukazoval na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2013, nemá oporu v administratívnom spise, keďže v odvolaniach žalobca poukazoval len na daňové kontroly vykonané u žalobcu za zdaňovacie obdobia máj, október a november 2011. Žalobca v žalobách uviedol, že v týchto daňových kontrolách predložil „skoro totožné doklady“, avšak tieto doklady v žalobách nekonkretizoval, ani nepoukázal na ich obsah, ani neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa jedná o „totožný skutkový stav“ ako v preskúmavaných prípadoch. Za takejto situácie spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného (a to aj s poukazom na to, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia nespôsobujú nezákonnosť napadnutých rozhodnutí). Správny súd pre úplnosť uvádza, že z obsahu Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2013, ktorý predložil žalobca v konaní o správnych žalobách týkajúcich sa preskúmania rozhodnutí za zdaňovacie obdobia január a marec 2012, nie je zrejmé, aké doklady boli žalobcom predložené, resp. aký bol ich obsah, preto nemožno bez ďalšej konkretizácie (zo strany žalobcu) v správnych žalobách posúdiť, či sa jednalo o totožný skutkový stav a správny súd ani nemôže v tomto preskúmavacom konaní posudzovať splnenie podmienok na priznanie oslobodenia od dane resp. odpočtu DPH v iných konaniach, za iné zdaňovacie obdobia (ani prípadné žalobcom v správnom súdnom konaní predložené fotokópie dokladov - faktúr a iných dôkazov za zdaňovacie obdobia január, február, marec a apríl 2011 a jún 2013, o ktorých žalobca tvrdil, že tieto boli predložené počas daňovej kontroly za iné kontrolované obdobia r. 2011, resp. r. 2013, keďže správny súd nie je skutkovým súdom a nie je oprávnený vyhodnocovať dôkazy predložené žalobcom namiesto orgánu verejnej správy), ak žalobca v správnych žalobách neuviedol ani žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by prípadne vyplývala povinnosť orgánov verejnej správy postupovať podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Navyše z predloženého Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2013 vyplýva, že v tomto prípade nebol zistený žiadny rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu, a preto správcom dane ani nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ku ktorému by mal správca dane povinnosť s poukazom na § 3 ods. 9 Daňového poriadku prihliadnuť. Obdobne ako v žalobách, žalobca aj v podaných odvolaniach len všeobecne poukázal na daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia máj, október a november 2011 a všeobecne tvrdil, že boli predložené „rovnaké doklady“ ako v preskúmavaných prípadoch. Pokiaľ žalobca v odvolaniach nepoukázal na daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2013, žalovaný sa nemal ani povinnosť so závermi uvedenej daňovej kontroly a žalobcom v nej predloženými daňovými dokladmi vysporiadať. Pokiaľ žalobca v žalobách len všeobecne tvrdil, že predložil všetky doklady, takéto tvrdenie je len vyjadrením jeho nesúhlasu s hodnotením správcu dane i žalovaného. Rovnako všeobecná je i námietka žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal „so všetkými návrhmi žalobcu“.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca mu neoznačil, aké dôkazy má predkladať, správny súd uvádza, že žalobca má povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak správca dane nemá povinnosť označovať dôkazy, ktorými má žalobca svoje tvrdenia preukazovať, keďže takáto povinnosť mu z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva. Pokiaľ žalobca v žalobách poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. je potrebné konštatovať, že tento rozsudok nie je v preskúmavanom prípade aplikovateľný, keďže predmetom uvedeného rozsudku bolo preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy týkajúcich sa uplatneného vrátenia nadmerného odpočtu DPH subjektom, u ktorého bolo zistené, že sa zapojil do podvodného reťazca DPH. V preskúmavanom prípade boli rozhodnutia správcu dane i žalovaného založené na nepreukázaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane žalobcom resp. bolo konštatované porušenie ust. § 43 Zákona o DPH. Rovnako neaplikovateľný na preskúmavané veci je aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí ani tvrdenie žalobcu, že „ správca dane žalobcu obvinil z daňového podvodu na základe Uznesenia NAKA Bratislava“. Z uvedených dôvodov správny súd námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

54. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bodoch 44 a 45 tohto rozsudku správny súd rozhodnutia žalovaného a v zmysle aj rozhodnutia správcu dane zrušil podľa z dôvodu, že tieto rozhodnutia boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu a veci vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie ( ). Ostatné žalobné námietky uplatnené žalobcom v správnych žalobách správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnené oslobodenie od dane vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcom do iného členského štátu odberateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte (FERROSO metal s.r.o. Praha, ČR) v zmysle Zákona o DPH, veci právne posúdi podľa na veci sa vzťahujúceho ustanovenia Zákona o DPH účinného do 30.09.2012 a vo veciach opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ). Rozhodnutia pritom odôvodní tak, aby obsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle Daňového poriadku.

55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa alebo písm. b). Keďže rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutiami správcu dane), ktoré boli predmetom súdneho preskúmavacieho konania, boli zrušené z dôvodu podľa , správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu Mgr. Ivana Datlová a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.