Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-18-2021.pdf
PDF · 160.01 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: K & L Real Krakovany, spol. s r.o., so sídlom Hoštáky 204/74, 922 02 Krakovany, IČO: 35 879 921, právne zást.: STEINIGER | law firm, s. r. o., so sídlom Jasovská 17, 851 07 Bratislava, IČO: 47 238 135, žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101790743/2020 zo dňa 24.11.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a mi e t a.
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101465381/2020 zo dňa 21.09.2020 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) rozdiel v sume 25 775,52 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, nadmerný počet nepriznal v sume 9 531,01 EUR a vyrubil dňa v sume 16 244,51 EUR. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní doručenom dňa 27.05.2013 bol 9 531,01 EUR, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 16 244,51 EUR, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období 9 531,01 EUR a rozdiel dane na úhradu 25 775,52 EUR. V odôvodnení okrem iného uviedol, že vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 21490271/2015 zo dňa 18.12.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 28.12.2015. V dokladoch a záznamoch DPH kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie apríl 2013 sa nachádza osem vystavených faktúr pre odberateľa VINOCOM CZ s.r.o., Kobližná 47/19, Brno, IČ DPH: CZ28641957, pri ktorých bolo uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom ide o nasledovné faktúry:
- faktúra č. 20131 zo dňa 04.04.2013, dátum dodania 04.04.2013, celkom 19 240,00 EUR,
- faktúra č. 20132 zo dňa 08.04.2013, dátum dodania 08.04.2013, celkom 19 240,00 EUR,
- faktúra č. 20133 zo dňa 09.04.2013, dátum dodania 09.04.2013, celkom 19 240,00 EUR,
- faktúra č. 20137 zo dňa 26.04.2013, dátum dodania 26.04.2013, celkom 19 980,00 EUR,
- faktúra č. 20138 zo dňa 29.04.2013, dátum dodania 29.04.2013, celkom 20 800,00 EUR,
- faktúra č. 20139 zo dňa 29.04.2013, dátum dodania 29.04.2013, celkom 16 120,00 EUR,
- faktúra č. 201310 zo dňa 30.04.2013, dátum dodania 30.04.2013, celkom 16 089,00 EUR,
- faktúra č. 201311 zo dňa 30.04.2013, dátum dodania 30.04.2013, celkom 18 524,12 EUR. V dokladoch daňového subjektu sa k preverovaným faktúram nachádzajú dodacie listy, CMR, objednávky, okrem faktúry č. 00201311, pri ktorej nie sú žiadne sprievodné dokumenty. Preverovaním
bolo zistené, že daňový subjekt VINOCOM CZ s.r.o. vznikol 29.11.2010, niekoľkokrát zmenil sídlo, v priebehu mesiaca máj 2011 až júna 2014 sa trikrát presťahoval, z toho dôvodu nebolo možné preveriť, či sa daňový subjekt na tejto uvedenej adrese nachádza. Súčasným konateľom je O. J., bytom A. F., ČR. Spoločnosť VINOCOM CZ s.r.o. sa zaoberá veľkoobchodom s nápojmi, v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 04/2013 vykazuje nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v základu dane 20 246 807 CZK, v základnej sadzbe daň 425 183 CZK. Vychádzajúc s CMR daňového subjektu K & L Real Krakovany, spol. s r.o. dopravcom bola spoločnosť DAR TRANS s.r.o., Jinonická 804/50, 158 00 Praha 5. Preverovaním nebol potvrdená preprava tovaru
- vína. Podľa vyjadrenia konateľa U.. B. D., K&L bola jeho obchodný partnerom, úzko však s nimi nespolupracoval, obchodná spolupráca bola nadviazaná cez spoločnosť Vinotop alebo Vinocom, ktorí boli jeho hlavnými partnermi, oni povedali na koho má byť vystavená faktúra. Platené bolo v hotovosti. Vodičmi mohol byť pán P. K., možno pán Z. A., tým si ale nebol istý, už u neho už pracoval. Správca dane požiadal konateľa DAR TRANS o predloženie „koliesok“ k preverovaným jazdám, ten ich doteraz nepredložil. V dokladoch a záznamoch DPH kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie apríl 2013 sa nachádzajú 3 vystavené faktúry pre odberateľa VINOTOP CZ s.r.o., Nová ulice, tř. Svornosti 1177/57, Olomouc (od 20.06.2014 zmena obchodného mena sídla: OMS invest s.r.o., Ocelkova 643/20, Černý Most, Praha 9), pri ktorých bolo uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne:
- faktúra č. 0020134 zo dňa 11.04.2013, dátum dodania 11.04.2013, celkom 1 740,00 EUR,
- faktúra č. 0020135 zo dňa 11.04.2013, dátum dodania 11.04.2013, celkom 1740,00 EUR,
- faktúra č. 0020136 zo dňa 11.04.2013, dátum dodania 11.04.2013, celkom 1 940,00 EUR. Správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR o medzinárodnú výmenu informácií žiadosťou zo dňa 19.02.2014 za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťou VINOTOP CZ s.r.o., v súčasnosti OMS invest s.r.o. Dňa 08.09.2014 bola doručená odpoveď, podľa ktorej preverovaním bolo zistené, že hlavnou činnosťou spoločnosti je výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 českého živnostenského zákona, nebola potvrdená dodávka tovaru, daňový subjekt OMS invest s.r.o. je nekontaktný. Správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR o medzinárodnú výmenu informácií žiadosťou zo dňa 19.02.2014 za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťou VINOCOM CZ s.r.o. Dňa 08.09.2014 bola doručená odpoveď, podľa ktorej preverovaním bolo zistené, že daňový subjekt VINOCOM CZ s.r.o. vznikol 29.11.2010, niekoľkokrát zmenil sídlo, v priebehu mesiaca máj 2011 až júna 2014 sa trikrát presťahoval, z toho dôvodu nebolo možné preveriť, či sa daňový subjekt na adrese Kolovratská 58/1, Strašnice, Praha 10 nachádza. Súčasným konateľom je O. J., bytom A. F., ČR. Za účelom objasnenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu K & L Real Krakovany, spol. s r.o. súvisiaceho s vykonanou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január 2013, o čom spísal úradný záznam. Získané podklady sa týkajú roku 2013, okrem iného obsahujú oznámenie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu pôdohospodárskeho, Odbor vinohradníctva a vinárstva, Bratislava a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Bratislava. V ďalšej časti odôvodnenia správca dane poukázal na dôkazy získané v pokračovaní vyrubovacieho konania a opakovane vyzýval preverovaný daňový subjekt na predloženie požadovaných dokladov s tým, že dôkazné bremeno je primárne na kontrolovanom daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných kontrolovaným daňovým subjektom. Výzvu daňového subjektu ako i jeho odpovede správca dane zosumarizoval na stranách 10 až 13 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako i skutočnosti týkajúce sa preverovania firmy Kerbor Kft, 2213 Monorierdo, Szárazhegy, keďže v predložených dokladoch a záznamoch DPH kontrolovaného daňového subjektu sa nachádzali 3 zahraničné faktúry prijaté od daňového subjektu Kerbor Kft, ktorými kontrolovaný daňový subjekt K & L Real Krakovany, spol. s r.o. deklaroval ako nadobudnutie tovaru v zmysle § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. a zároveň si uplatnil odpočítanie dane. Podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií žiadosťou zo dňa 15.01.2014 za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťou Kerbor kft, bola správcovi dane 09.07.2014 doručená odpoveď, z ktorej vyplynulo, že preverovaním bolo zistené, že predmetom bolo obchodovanie s vínom, spoločnosť dodala červené víno pre slovenskú spoločnosť, jednalo sa o 770 hl. Víno bolo vyrobené spoločnosťou z viniča z pôdy, ktorú spravuje spoločnosť a vyrába víno. Preprava bola vykonaná slovenským prepravcom Y. Ku každej preprave bola faktúra o predaji, CMR a súvisiaci doklad. Následne správca dane žiadal Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. o poskytnutie informácií, či na strane 15 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uvedené motorové vozidlá boli registrované v elektronickom mýtnom systéme alebo inom systéme monitorujúcom pohyb cestnej prepravy na
Slovensku, ktoré zistenia konkretizovala na stranách 15 a 16 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Správca dane s poukazom na ustanovenia § 43 ods. 1, ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uzavrel, že vykonanými dôkazmi nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru, tak ako bol deklarovaný daňovým subjektom. Podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov musia byť splnené súčasne, už nesplnenie jednej z nich neumožňuje dodávateľovi uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Nebolo preukázané dodanie do iného členského štátu a jeho nadobudnutie nadobúdateľom v inom členskom štáte, preto správca dane považuje predmetné dodávky tovaru z vystavených faktúr pre zahraničných odberateľov VINOCOM CZ s.r.o., Praha 10, VINOTOP CZ s.r.o. (zmena obchodného mena a sídla na OMS invest s.r.o., Praha 9) za zdaniteľné obchody v zmysle § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, to znamená, že miestom dodania v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH v znení neskorších predpisov je Slovenská republika a daňový subjekt je povinný v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zaplatiť daň z pridanej hodnoty. V zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Kontrolovaný daňový subjekt porušil ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o DPH nadväzne na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období nepriznal a neodviedol do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného správca dane zvýši základ dane na riadku 03 ( dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona o DPH) daňového priznania v príslušnom zdaňovacom období z dôvodu nepriznania oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Zároveň správca dane zníži základ dane v riadku 15, z toho základ dane v riadku 16 (dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona) daňového priznania v príslušnom zdaňovacom období. Dňa 08.09.2020 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní s A. X., splnomocneným zástupcom spoločnosti K & L Real Krakovany, spol. s r.o. spolu s p. W. L., splnomocnenou na toto ústne pojednávanie vo veci oboznámenia daňového subjektu s priebehom a výsledkom dokazovania v rámci vyrubovacieho konania na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013, ktorí sa vyjadrili, že s uvedeným záverom vo vyrubovacom konaní nesúhlasia v plnom rozsahu, nakoľko jediný dôkaz, ktorý daňový úrad uvádza je nesúlad s dopravou, ktorá nebola ich, ale doprava Českej republiky, za ktorú K & L Real Krakovany, spol. s r.o. neručila. Tovar si prevzali a akou trasou si ho oni viedli a ako používali GPS zariadenia alebo mýtnu bránu, vypínali mýtne zariadenia, si nemali ako overiť, nie je to verejné dostupné. Svoje povinnosti si splnili, doložili všetky doklady, čo sa týka certifikátov, evidencie vín ako vedú, čo je zrejmé aj z protokolu. Nie sú firma, ktorá je vedená na zozname dlžníkov, plnia si všetko v medziach zákona SR a preto v plnom rozsahu nesúhlasia s výsledkom šetrenia. Správca dane trval na prijatom závere, vykonával dokazovanie v zmysle § 24 daňového poriadku, pri dokazovaní postupoval v súlade so základnými zásadami daňového poriadku. Skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri ktorých správca dane vychádzal nielen z dokladov predložených daňovým subjektom ale aj zo zistení, ktorými preveroval či v nich neabsentuje materiálny podklad deklarovaných zdaniteľných obchodov, hodnotil v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane, pričom sa vysporiadal so všetkými vyjadreniami daňového subjektu.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 101790743/2020 zo dňa 24.11.2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v celom rozsahu prevzal argumentáciu správcu dane, ku ktorej zaujal stanovisko na stranách 3 až 10 odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, s tým, že konštatoval, že získané dôkazy z elektronického mýtneho systému správca dane vyhodnocoval jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach so zistenými skutočnosťami správcu dane v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania. Nebola potvrdenia preprava, t. j. nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru, tak ako bol deklarovaný daňovým subjektom, víno neopustilo územie Slovenskej republiky, nebol zaznamenaný ani pohyb vozidiel v Českej republike. Vykonanými dôkazmi v ďalšom vyrubovacom konaní správca dane vykonal šetrenie vo väzbe na závery rozhodnutia odvolacieho orgánu č. 103427066/2016 zo dňa 30.06.2016, na základe čoho nespochybnil nadobudnutie predmetného tovaru avšak zistil, že pri deklarovanom dodaní tovaru do ČR nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru, tak ako bol deklarovaný odvolávajúcim sa. Podmienky oslobodenia od dane v zmysle ! 43 zákona o DPH
musia byť splnené súčasne, už nesplnenie jednej z nich neumožňuje dodávateľovi uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Podľa žalovaného nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu a jeho nadobudnutie nadobúdateľom v inom členskom štáte, predmetné dodávky tovaru z vystavených faktúr pre zahraničných odberateľov VINOCOM CZ s.r.o. a VINOTOP CZ s.r.o. sú dodávky tovaru s miestom dodania v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, t. j. miestom dodania je Slovenská republika a odvolávajúci sa je povinný v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH zaplatiť daň. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia, nie vyšetrovacia. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy nepredstavuje povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, pričom samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce, pretože faktúra (resp. CMR) je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie; to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Intrakomunitárne dodávky tovaru sú pre predávajúceho určitým rizikom, a to zvlášť vtedy, ak ponechá prepravu tovaru do iného členského štátu na nadobúdateľa, a preto kladú na predávajúceho zvýšené nároky, ktoré sa musia prejaviť i v spôsobe rozsahu prijatých opatrení v rámci kritéria ich rozumnej primeranosti. Podľa žalovaného na základe zistených skutočností správca dane prijal správny záver, že odvolávajúci sa porušil ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o DPH nadväzne na § 19 ods. 1 zákona o DPH s tým, že v predmetnom zdaňovacom období nepriznal DPH z titulu dodania tovaru. Správca dane preto postupoval správne, keď predpísal daň zo základu dane určenom podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, t. j. celkom zo sumy 128 877,60 EUR (protihodnota znížená o dňa) a určil DPH vo výške 25 775,52 EUR.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. V žalobe žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.09.2020 ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.11.2020 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ktorý bude názorom súdu viazaný. Namietal procesnoprávne pochybenie žalovaného, nesprávne pochopenie a aplikáciu inštitútu dôkazného bremena v daňovom konaní odvolávajúc sa pri tom na judikatúru súdneho dvora EÚ, jeho rozhodnutie v spojenej veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft, v ktorej SDEÚ rozhodol, že nárok na odpočet DPH zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý iba ak je s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočet DPH, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. SDEÚ v prípade Mahagében ďalej uviedol, že keďže zamietnutie práva na odpočet DPH je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Rovnakého názoru ako aj SDEÚ v prípade Mahagében bol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf 1/2010 aj NSSR, ktorý konštatoval, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods.2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, t.j. žalobcu. Teda platí, že preukázaním skutočností uvedených v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 3 Sžf 1 /2011. Poukázal na skutočnosť, že spĺňa obe podmienky potrebné pre presun dôkazného bremena na stranu žalovaného, keď o existencii predmetného materiálneho plnenia nie je pochybnosť. Pri každej faktúre, ktorá zakladala právo na odpočet DPH u žalobcu sa nachádzal podrobný opis predmetného dodania, a teda druhá podmienky podľa judikátu NSSR pre presun dôkazného bremena na žalovaného bola rovnako splnená. S poukazom na zásadu materiálnej pravdy podľa žalobcu bol žalovaný povinný preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Žalovaný bol teda povinný zistiť úplne a presne skutočný stav prejednávanej daňovej veci bez dôvodných pochybností a až následne rozhodnúť. To znamená, že žalovaný bol povinný zisťovať skutočnosti dôležité pre objasnenie veci, ktoré sú nielen v neprospech žalobcu, ale aj v jeho prospech. V rozhodnutí žalovaného však neobsahuje rozbor skutočností, ktorý by boli v prospech žalobcu. Ďalej sa žalovaný nezaoberal úplne existenciou ekonomickej podstaty, nepostupoval v súlade s princípom materiálnej pravdy, ak sa nezaoberal, tým, či platby za predmetné dodávky boli vôbec uskutočnené. Žalovaný si nevyžiadal vyjadrenie z Colnej správy Českej republiky,
pričom práve Colná správa Českej republiky mala skúmať aj skutočný obsah kamiónov, a to napriek tomu, že to žalobca žalovaného žiadal. Žalovaný tiež nesprávnym hodnotením dôkazov ani nemohol zistiť presný a úplný skutočný stav vecí. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 daňového poriadku ako aj skutočnosť, že žalovaný sa prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií opiera o vyjadrenia príslušného českého správcu dane a závery žalovaného nie sú podľa jeho názoru dostačujúce na naplnenie povinnosti preukázania skutočností v súlade s princípom materiálnej pravdy. Podľa žalobcu žalovaný pripúšťa možnosť uskutočnenia prepravy inými ako deklarovanými trasami.
4. Podaním zo dňa 14.01.2022 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Jeho vyjadrenie v podstatnej časti korešponduje záverom správcu dane a žalovaného uvedeným v ich rozhodnutiach. Okrem iného poukázal na to, že správca dane opakovane žiadal od žalobcu preukázať, od koho nadobudol tovar, ktorý je predmetom následnej fakturácie pre jeho odberateľov. Žalobca uviedol, že išlo vína vlastnej výroby, preukázal osvedčenie o registrácii vinohradu a odrodovej skladby vinohradu s rokom výsadby. Vinohrady sa nachádzajú v obci Šaľov. Modrý portugal bol nakupovaný od spoločnosti Kerbor Kft., Maďarsko, prílohou boli tri faktúry za nákup. Preukázané boli príjemky na sklad od Kerbor Kft. a výdajky zo skladu odberateľovi Vinocom CZ s.r.o. Správca dane nahliadol do informačného systému finančnej správy a zistil, že v rámci vykonávanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 9512401/5/4209117/2014 zo dňa 12.09.2014 bola preverovaná spoločnosť Kerbor Kft, pričom v predložených dokladoch a záznamoch DPH kontrolovaného daňového subjektu sa nachádzali tri zahraničné prijaté faktúry od daňového subjektu Kerbor Kft, ktoré daňový subjekt K & L Real Krakovany, spol. s r.o. deklaroval ako nadobudnutie tovaru v zmysle § 11 zákona o DPH a zároveň si uplatnil odpočítanie dane. Nebola potvrdená preprava, t.j. nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru, tak ako bol deklarovaný daňovým subjektom, víno neopustilo územie Slovenskej republiky. Nebol zaznamenaný ani pohyb vozidiel v Českej republike. Vykonanými dôkazmi v ďalšom vyrubovacom konaní správca dane vykonal šetrenie vo väzbe na závery rozhodnutia žalovaného č. 103427066/2016 zo dňa 30.06.2016, na základe čoho nespochybnil nadobudnutie predmetného tovaru avšak zistil, že pri deklarovanom dodaní tovaru do ČR nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru, tak ako bol deklarovaný odvolávajúcim sa, čo je nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Na základe uvedeného, keďže materiálna existencia predmetného tovaru nebola spochybnená, dodanie tovaru - vínu pre zahraničných odberateľov VINOCOM CZ s.r.o. a VINOTOP CZ s.r.o. je predmetom zdanenia v SR na základe § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH zaplatiť daň. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia, nie vyšetrovacia. Predovšetkým žalobca mal zaobstarať dostatok dôkazov, aby dodanie tovaru s deklarovaným oslobodením od dane nebolo neskôr spochybnené. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt, pričom samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce, pretože faktúra (resp. CMR) je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Intrakomunitárne dodávky tovaru sú pre predávajúceho určitým rizikom, a to zvlášť vtedy, ak ponechá prepravu tovaru do iného členského štátu na nadobúdateľa. Podľa žalovaného rozhodnutie SD EÚ v spojenej veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft nie je aplikovateľné na predmetný prípad žalobcu, nakoľko v tejto veci dorubenie rozdielu DPH (neuznanie oslobodenia od DPH) vzniklo z dôvodu nezákonného konania a samotného žalobcu vo vzťahu k jeho odberateľovi, teda nie z dôvodu podvodného konania zisteného v reťazci iných zúčastnených daňových subjektov. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.
6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jeho vydaniu predchádzajúci postup, rovnako zákonnosť rozhodnutia správcu dane a jeho vydaniu predchádzajúci postup vychádzajú zo žalobných bodov, ktoré boli žalobcom vymedzené vo včas podanej správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, podľa ktorého námietky žalobcu v podaných bodoch nie sú dôvodné a v nadväznosti na to rozhodol o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2022, o čom bola spísaná zápisnica.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (v znení účinnom do 30.04.2013) predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
V zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona na účely tohto zákona je a) tuzemskom územie Slovenskej republiky, b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom, c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.
Podľa § 13 ods. 1 písm. b) citovaného zákona miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 3 ods. 7), podľa ktorej daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (§ 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
8. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, keď správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 196 940,19 €, a tiež postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
9. Rozhodnutie musí byť podľa Daňového poriadku vydané príslušným orgánom s povinnými náležitosťami, pričom jeho obsah vychádza zo stavu zisteného v rámci daňového konania. Obsahom odôvodnenia sú skutočnosti, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Odôvodnenie zároveň obsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Odôvodnenie obsahuje ďalej aj úvahy, ktoré priamo ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, pričom ide o predpisy, pomocou ktorých sa rozhodovalo. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a je tiež povinný uviesť právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu (aj v rámci daňového konania) je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dať odpoveď na relevantne uplatnené odvolacie dôvody. Uvedené sa vzťahuje aj na jeho povinnosť riadne sa vysporiadať s navrhnutým dôkazom, hoci až v rámci odvolacieho konania.
10. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, keď správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 9.531,01 Eur, vyrubil daň v sume 16.244,51 Eur, a tiež postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
11. Žalovaný zhodne ako správca dane dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu a jeho nadobudnutie nadobúdateľom v inom členskom štáte, že predmetné dodávky tovaru z vystavených faktúr pre zahraničných odberateľov VINOCOM CZ s.r.o. a VINOTOP CZ s.r.o. (od 20.06.2014 zmena obchodného mena a sídla OMS invest s. r. o.) sú dodávky tovaru s miestom dodania v zmysle ustanovenia § 13 ods.
1 písm. c) zákona o DPH, t.j. miestom dodania je Slovenská republika a žalobca je povinný v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH zaplatiť daň.
12. Správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a súčasne i na rozsudok ESD zo dňa 27.09.2007 vo veci C-409/04 T. plc a i. ako i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/5/2010 z 09.12.2010, ktorý v problematike posúdenia oslobodenia dodávky tovaru do iného členského štátu uvedený rozsudok ESD aplikoval vo svojej praxi. Podľa uvedeného rozsudku požiadavky pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva (z členského štátu predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývajú zo Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej v texte rozsudku „Šiesta smernica“). Táto však bola nahradená smernicou č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“). Uvedené ustanovenia boli transponované do slovenského práva v zákone o DPH. Z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 4 a zároveň dodanie tovaru. Výkladom článkov pojednávajúcich o dodávkach tovaru oslobodeného od dane sa v citovanom rozsudku zaoberal ESD, kde v bode 1. judikoval, že článok 28a ods. 3 prvý pod odsek a článok 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Z uvedeného vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa zároveň fyzický pohyb tovaru. Dôkazné bremeno primárne patrí v daňovom konaní daňovému subjektu.
13. Ako uvádza v citovanom rozsudku NS SR, v ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH sa príkladmi uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň však poukazuje na skutočnosť, že pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie. Daňový subjekt preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Je na daňovom subjekte, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí (§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.)
- napr. daňové priznanie, ktoré nadobúdateľ podal v členskom štáte určenia; nákladný list vystavený v súlade s Dohodou o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR); skladové listy nadobúdateľa a i. Vzhľadom k skutočnosti, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovar cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, pričom nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (bod 65. rozsudku C-409/04 T. plc a i.). Prijatím dostatočných opatrení by mohol byť postup daňového subjektu vedúci k prevereniu, či dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa (obchodného partnera) ako napríklad overením v Obchodnom registri, informáciách o solventnosti, atď.
14. Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v danom konaní ustálený zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom v zdaňovacom období apríl 2013 nevzniklo. Správca dane prijal správny záver, že žalobca porušil ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o DPH nadväzne na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že v predmetnom zdaňovacom období nepriznal DPH z titulu dodania tovaru. Aj podľa názoru správneho súdu správca potom postupoval správne, keď predpísal daň zo základu dane určenom podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, t.j. celkom zo sumy 128.877,60 Eur (protihodnota znížená o daň) a určil DPH vo výške 25.775,52 Eur.
15. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne
rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci, čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým s bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.
16. V tomto prípade je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva „...dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“.
17. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“
18. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustáľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.
19. Kasačný súd ďalej uvádza, že faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/26/2014).
20. Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne, pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku uvádza, že Krajský súd v Žiline použil
na vec správnu judikatúru. Ďalej kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp.zn. 3Sžfk/40/2017, sp.zn. 4Sžfk/38/2017, sp.zn. 1Sžfk/1/2017, sp.zn. 6Sžfk/43/2017, sp.zn. 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 705/2017.
21. Žalobca, ako daňový subjekt si musel byť vedomý, že pri uplatnení oslobodenia od dane musí byť schopný zákonom stanovené podmienky tohto oslobodenia pred správcom dane preukázať a v prípade, že sa mu to nepodarí, bude znášať právne dôsledky s tým spojené, predstavované záverom správcu dane o nepreukázaní podmienok oslobodenia predmetnej dodávky od DPH a v nadväznosti na to, dôsledok vzniku daňovej povinnosti žalobcu podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. V tejto časti odôvodnenia poukazuje správny súd na podnikateľské riziko ťažiace žalobcu ako daňový a zároveň podnikateľský subjekt v zmysle úpravy § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku (rovnako v tejto časti poukazuje správny súd napríklad na závery podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 01.03.2012 alebo podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 5Sžf 25/2011, 4Sžf 25/2011). Keďže bolo spochybnené dodanie tovaru konkrétnemu nadobúdateľovi v inom členskom štáte, vznikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, v nadväznosti na čo bolo správcom dane ako aj žalovaným v správnom konaní postupované správne a v súlade so zákonom. Žalobcom uplatnené dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného zistené neboli. Žalobné námietky musel správny súd s poukazom na vykonané dokazovanie hodnotiť ako nedôvodné. Pokiaľ žalobca v súvislosti s dôkazným bremenom a jeho rozložením poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft, z ktorého vyplýva ustálený názor SD ÉU podporený viacerými ďalšími rozhodnutiami, že nárok na odpočet DPH môže byť zamietnutý, iba ak je s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočítanie dane vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, podľa správneho súdu toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na posudzovaný prípad žalobcu, pretože dorubenie rozdielu DPH (neuznanie oslobodenia od DPH) vzniklo z dôvodu nezákonného konania samotného žalobcu vo vzťahu k jeho odberateľovi, a teda nie z dôvodu pôvodného konania zisteného v reťazci iných zúčastnených daňových subjektov. Je potrebné zdôrazniť, že pri deklarovanom dodaní tovaru do ČR nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru, tak ako to deklaroval žalobca, čo je nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Keďže materiálna existencia predmetného tovaru nebola správcom dane ani žalovaným spochybnená, dodanie tovaru
- vína pre odberateľov VINOCOM CZ s.r.o. a VINOTOP CZ s.r.o. v Českej republike je predmetom zdanenia v Slovenskej republike na základe § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH. Správny súd tak ako i žalovaný konštatuje, že vykonanými dôkazmi nebola potvrdená preprava a nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru tak, ako to tvrdil žalobca, keď víno neopustilo územie Slovenskej republiky a nebol ani zaznamenaný pohyb vozidiel v Českej republike. Pokiaľ ide o platby za predmetné dodávky, ani samotné preukázanie realizovaných úhrad by nemohlo suplovať preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane. Pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, t.j. pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice štátov monitorovaný a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z uvedeného vyplýva, že nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru (od žalobcu), aby sa pri dodávke tovaru presvedčil, že plnenie, ktoré uskutoční bude skutočne dodané do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi. Ako v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou bolo žalobcom tvrdené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaných intrakomunitárnych obchodov dodaním tovaru odberateľom registrovaným na DPH v Českej republike, v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku bolo relevantné preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu a to práve odberateľovi označenému na faktúre, pričom túto skutočnosť je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, t.j. žalobca a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru.
22. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí správny súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Správny súd opätovne uvádza, že záver, ktorý
správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
24. O trovách konania na strane žalobcu súd rozhodol na základe aplikácie § 167 ods. 1 SSP a contrario, pri zohľadnení skutočnosti zamietnutia žaloby. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalovaný, ktorému svedčí nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo zistené splnenie podmienky výnimočnosti v zmysle § 168 veta druhá SSP, súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
25. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.