Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/160/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: Z.. M. E. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom U., J. č. XX, zastúpená JUDr. Ivetou Horváthovou, advokátkou, Brezno, Boženy Němcovej č. 1, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Štefanovičova č. 4, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, o zaplatenie sumy 281,66 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. januára 2019, č.k. -80, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. januára 2019, č.k. -80,

- vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 281,66 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 281,66 € od 22.3.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e ,

- vo výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 21.1.2019, č.k. -80, I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 281,66 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 281,66 € od 22.3.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 23.8.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 281,66 € s príslušenstvom, titulom náhrady škody. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.2.2018 viedla motorové vozidlo zn. K. G., EČV: BA XXX OG, ktorého je vlastníkom, po ceste R1 smer W. - X., pričom došlo k škodovej udalosti tak, že H. U., ako prevádzkovateľ vozidla zn. G. G EČV: TT XXX EA, poškodila čelné sklo na jej aute skalou, ktorá odskočila spod kolesa jej auta, čím došlo k vzniku škody na jej vozidle. Ku dňu škodovej udalosti mala H. U. poistené motorové vozidlo u žalovaného z titulu povinného zmluvného poistenia. Zaslala žalovanému vyplnené tlačivo na uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom výška škody zodpovedá oprave motorového vozidla vo výške 281,66 €. Žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti a listom zo dňa 6.3.2018 jej oznámil, že poistné plnenie vo výške 281,66 € jej nebude vyplatené, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody

došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: TT XXX EA. Následne dňa 6.4.2018 žalovanému zaslala sťažnosť, tento jej listom zo dňa 9.4.2018 odmietol plniť.

2. Súd prvej inštancie vo veci nenariadil pojednávanie, pretože išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporné neboli a hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1.000,- € ( veta druhá, ); dňa 21.1.2019 verejne vyhlásil rozsudok, oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 16.10.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobkyne v konaní nespochybnil a v spore zostal pasívny. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise zistil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 6.2.2018 pri jazde H. U. automobilom zn. G. G EČV: TT XXX EA, poisteným u žalovaného, bol vymrštený spod kolies tohto motorového vozidla kameň. Vymrštením tohto kameňa došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle zn. K. G., EČV: BA XXX OG. Poškodená nahlásila dňa 21.2.2018 (č.l. 27 spisu) poistnú udalosť zaevidovanú pod č. XXXXXXXXXX u žalovaného. Následkom predmetnej dopravnej nehody bola na motorovom vozidle zn. K. G., EČV: BA XXX OG spôsobená škoda v celkovej výške 281,66 € (č.l. 31 spisu). Žalovaný listom zo dňa 6.3.2018 a dňa 9.4.2018 žalobkyni oznámil, že nie sú dané predpoklady pre zodpovednosť vodiča motorového vozidla zn. G. G EČV: TT XXX EA za vznik škody.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , dôvodiac dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody, vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, a síce škoda, ktorá vznikla vymršteným kameňom z vozovky motorovým vozidlom zn. G. G EČV: TT XXX EA. Žalovaný namietol, že žalobkyňa dostatočne nepreukázala priebeh škodovej udalosti, pričom vo veci absentuje kauzálny nexus. Z vykonaného dokazovania naopak nesporne preukázané bolo tvrdenie žalobkyne, priebeh škodovej udalosti, pričom je súdnou praxou judikované a ustálené, že aj „škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť (Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.6.2014, č. ).“ Vymrštenie kameňa vozidlom predstavuje osobitnú povahu prevádzky motorového vozidla, nakoľko ide o okolnosť, ktorá je vlastná motorovým vozidlám a ich prevádzke. V konaní bolo preukázané, že dňa 6.2.2018 došlo k škodovej udalosti, keď pri jazde s motorovým vozidlom zn. G. G EČV: TT XXX EA H. U., bol vymrštený spod kolies tohto motorového vozidla kameň. Vymrštením tohto kameňa došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle zn. K. G., EČV: BA XXX OG, ktorého vlastníkom je žalobkyňa. Nakoľko motorové vozidlo, s ktorým bola spôsobená škoda, malo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, tento bol vyzvaný žalobkyňou na refundáciu vyplateného poistného plnenia, avšak ten toto plnenie bezdôvodne odmietol. Žalobkyňa relevantnými dokumentmi a listinami preukázala svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky, pričom je neprípustné, aby žalovaný ako poisťovateľ odmietal vyplatenie dôvodného nároku s argumentáciou absencie príčinnej súvislosti, resp. že nestačí čestné prehlásenie spolujazdca a zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, bez akejkoľvek právnej argumentácie, a to najmä s poukazom, že uvedená problematika bola už vyriešená stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2014. Po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti z uvedených dôvodov posúdil žalobu za preukázanú. 3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami, a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením , (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, nakoľko je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí aj samotnou nepreskúmateľnosťou (m.m. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp. zn. , sp.zn. ). Má za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, ale nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú aj nedostatočne odôvodnil. Porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle alebo interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené, vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Taktiež je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak ale ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko; m.m. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ako aj ďalšie jeho rozhodnutia, napr. sp.zn. , nález sp.zn. ); s poukazom na ustanovenie veta tretia K dôvodom nesprávnosti a nezákonnosti rozsudku poukázal na skutočnosť, že argumentácia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že sa k žalobe nevyjadril, že nárok žalobkyne nespochybnil a v spore zostal pasívny sa nezakladá na pravde. Konaniu prvoinštančného súdu predchádzalo upomínacie konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , v rámci ktorého podal odpor proti platobnému rozkazu. Skutkové tvrdenia sporových strán boli nepochybne sporné, čoho dôsledkom bola potreba nariadiť vo veci pojednávanie. Domnieva sa, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou poukazujúcou na skutočnosť, že žalobkyňa dôvodnosť uplatneného nároku relevantne nepreukázala, pričom práve na nej spočívalo dôkazné bremeno. Žalobkyňa v konaní poukázala na to, že dňa 6.2.2018 viedla motorové vozidlo zn. K. G., EČV: BA XXX OG, ktorého je vlastníkom po ceste R1 smer W. - X., pričom došlo k škodovej udalosti tak, že prevádzkovateľ vozidla zn. G. A6 EČV TT XXX EA poškodil čelné sklo jej motorového vozidla skalou, ktorá odskočila spod kolesa motorového vozidla zn. G. A6 a tým došlo k vzniku škody na jej motorovom vozidle. Škodovú udalosť mala zaviniť H. U., ktorá mala ku dňu škodovej udalosti poistené motorové vozidlo zn. G. A6 u neho. Žalobkyňa si u neho uplatnila škodu zodpovedajúcu celkovej cene opravy jej motorového vozidla, ktorá mala predstavovať žalovanú sumu. Vykonal prešetrenie škodovej udalosti a po jej ukončení oznámil žalobkyni listom zo dňa 6.3.2018, že jej poistné plnenie nevyplatí, žalobkyňa podala sťažnosť a následne opätovne žalobkyni oznámil, že po prešetrení správnosti postupu likvidácie škodovej udalosti neboli naplnené stanovené predpoklady pre zodpovednosť vodiča za vznik škody. Zdôraznil, že v súdnom konaní nebolo sporné, že vodička motorového vozidla zn. G. G z ktorého mal byť údajne vymrštený kameň do čelného skla motorového vozidla žalobkyne spozoroval vznik škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobkyne výlučne iba z dôvodu upozornenia zo strany žalobkyne. Vodička motorového vozidla zn. G. A6 si teda nepochybne nebola vedomá skutočnosti, že by mala škodovú udalosť spôsobiť. Z dôkazov predložených žalobkyňou podľa neho jednoznačne vyplýva, že o údajnom vymrštení kameňa sa vodička motorového vozidla zn. G. A6 dozvedela výlučne až po jednostrannom informovaní zo strany žalobkyne, za daných okolností je nepochybné, že prípadné uznanie si viny za spôsobenú škodu zo strany vodičky motorového vozidla zn. G. A6 vo vzťahu k povinnosti k žalobkyni preukázať nárok na náhradu škody je absolútne irelevantný. Záverom dal do pozornosti ustanovenie veta druhá o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za náležíte odôvodnený, správny a zákonný. Argumentácia žalovaného v časti týkajúcej sa arbitrárnosti napadnutého rozsudku je zjavne účelová, bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré by svedčili v prospech jeho tvrdení. Odvolaciu námietku žalovaného o nedostatočnom preukázaní svojho nároku považuje za zavádzajúcu. Vzhľadom na mechanizmus vzniku škodovej udalosti v tomto, ako aj v obdobných prípadoch, je logické, že vodič vozidla, z pod ktorého kolies je skala vymrštená

smerom do motorového vozidla za ním idúceho, nemá vedomosť o tom, že prevádzkou jeho motorového vozidla došlo k škodovej udalosti. Na druhej strane je jednoznačné, že priamym svedkom takejto škodovej udalosti je vodič poškodeného motorového vozidla, ktorý má možnosť celý dej priamo sledovať. Aj pre potreby dokazovania je namieste zhodnotiť samotnú podstatu priebehu škodovej udalosti a tým aj možnosti jej preukázania. V zmysle uvedených skutočností považuje za dostatočné na preukázanie nároku práve tvrdenie vodičky poškodeného motorového vozidla, a to jej, ktorá všetky rozhodujúce okolnosti priamo vnímala. V opačnom prípade by došlo k zásadnému zásahu do jej práv. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadala trovy konania.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zapaltiť žalobkyni sumu 281,66 € s príslušenstvom potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

10. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobkyňa v konaní preukázala svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, keď škoda na motorovom vozidle žalobkyne ako poškodenej bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľ mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným, ktorému ako poisťovateľovi vznikla povinnosť škodu za prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 281,66 € titulom náhrady škody spôsobenej škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 6.2.2018 na úseku cesty W. - X. tak, že od motorového vozidla zn. G. G EČV: TT XXX EA, ktorého prevádzkovateľom bola H. U., odskočil spod jeho kolies kameň cca s priemerom 1 cm, možno aj viac, náraz bol hlučný (č.l. 27 spisu), ktorý poškodil motorové vozidlo žalobkyne zn. K. G., EČV: BA XXX OG, a to jeho čelné sklo, čím jej vznikla na motorovom vozidle škoda vo výške 281,66 €, ktorú preukázala faktúrou zo dňa 14.2.2018, č. XXVFXXXXX (č.l. 31 spisu), a ktorú predložila žalovanému, keďže motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená uvedená škoda, bolo poistené u žalovaného, tento však odmietol, aj po podaní sťažnosti z jej strany, poistné vyplatiť (č.l. 32, 34 spisu).

11. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že v danej veci žalobkyňa dostatočne nepreukázala vznik škodovej udalosti na jej motorovom vozidle zn. K. G., keďže ona sama vodičku motorového vozidla zn. G. A6 upozornila na vznik škodovej udalosti, pretože tak ako uviedla žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, je logické, že vodič vozidla, z pod ktorého kolies je skala vymrštená smerom do motorového vozidla za ním idúceho, nemá vedomosť o tom, že prevádzkou jeho motorového vozidla došlo k škodovej udalosti. H. U., vodička motorového vozidla zn. G. G EČV: TT XXX EA, v

dotazníku pre poisteného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2018 neuviedla, že by ju žalobkyňa nejakým spôsobom nútila, aby potvrdila predmetnú škodovú udalosť, ani že by si nebola vedomá toho, že k škodovej udalosti nemohlo dôjsť, keď sama v dotazníku napísala, že vozovka bola znečistená (č.l. 29 spisu). Z dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti žalobkyne zo dňa 19.2.2018 i dotazníka H. U. pre poisteného k škodovej udalosti jednoznačne vyplýva, že nebyť prevádzky motorového vozidla zn. G. A6 vedeného H. U., nedošlo by k odhodeniu kameňa do motorového vozidla zn. K. G. vedené žalobkyňou. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.6.2014, , podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť. Vychádzajúc z uvedeného liberácia za daných okolností nebola možná, pretože bola splnená hypotéza prvej vety , ktorá vylučuje možnosť liberácie. Tá by prichádzala do úvahy len v prípade, keď škoda by nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke.

12. Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci bola škoda vyvolaná osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku, pričom sa treba riadiť vyššie uvedeným stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako precedensom pre takýto prípad. Každý vodič, ktorému poisťovňa odmietne preplatenie škody na čelnom skle v dôsledku odletenia kameňa a dodrží podmienky, ktorými sú: a/ známy vinník, b/ spísaný záznam o nehode, kde vinník uzná vinu, c/ nahlásená poistná udalosť v poisťovni vinníka, má možnosť obrátiť sa na súd. Žalobkyňa všetky uvedené podmienky splnila, nakoľko vinník je známy - H. U., ktorá v dotazníku pre poisteného k škodovej udalosti svoju vinu uznala a žalobkyňa poistnú udalosť v poisťovni H. U., t.j. u žalovaného, nahlásila.

13. Vzhľadom k uvedenému považoval odvolací súd argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho odvolaní o tom, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne a správne s jeho argumentáciou poukazujúcou na skutočnosť, že žalobkyňa dôvodnosť uplatneného nároku vo vedenom spore nepreukázala, keď na nej bolo dôkazné bremeno, za irelevantnú. Odvolací súd dodáva, že aj napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvoinštančný súd nesprávne uviedol, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril, že nárok žalobkyne nespochybnil, nemala táto skutočnosť vplyv na iné rozhodnutie súdu (vyhovenie žalobe), keďže žalobkyňa, tak ako je uvedené vyššie, svoj nárok na náhradu škody riadne preukázala.

14. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie sa dôsledne riadil ustanovením , keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vyjadril žalovaný, jasne a stručne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil a preto nie je možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny alebo nepreskúmateľný. Odvolací súd dodáva, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , a podobne).

17. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výroku II. o náhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, pričom žalobkyňa odvolanie nepodala. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ). Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia a , ale nesprávne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %, namiesto priznania nároku na náhradu trov konania, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podľa C.s.p tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Odvolací dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).