Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: O.. E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., V. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: H.. V. J., K.. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., V. XX, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie 8.056,68 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 29. 09. 2017, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 02. 10. 2017, postúpenou Okresnému súdu Senica dňa 22. 05. 2018 a doručenou Okresnému súdu Senica dňa 11. 06. 2018, postúpenou Okresnému súdu Trnava dňa 27. 11. 2018 na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave, č. k. -74 zo dňa 19. 09. 2018 (o prikázaní sporu na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava), a doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 11. 2018, sa žalobca v spojení s opravou a doplnením žaloby (doručené súdu dňa 10. 01. 2019 a 23. 09. 2019), ktorej zmenu tunajší súd na návrh žalobcu zo dňa 27. 11. 2019 (ktorý podľa obsahu súd posúdil ako návrh na rozšírenie žaloby) pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 8.056,68 Eur (1.056,68 Eur ako náhradu škody a sumu 7.000 Eur ako nemajetkovú ujmu) z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že Okresný úrad Senica, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „OVVS“), vydal dňa 18. 05. 2015 rozhodnutie - rozkaz o uložení sankcie za priestupok, pričom mu neumožnil vyjadriť sa k veci a nepredvolal ho ani na jediné jednanie v tomto procese, čím porušil o správnom konaní, tzv. zásady správneho konania, ako aj ústavu SR, najmä čl. 46, 47, 48 a 127. Tento úrad mu odoprel aj riadny a včasne podaný odpor proti rozkazu zo dňa 19. 06. 2015, ktorý bol doručený Okresnému úradu Senica, OVVS, dňa 22. 06. 2015 elektronickou poštou a následne dňa 24. 06. 2015 aj poštou, teda v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie s rozkazom mu bolo doručené dňa 08. 06. 2015. Po podaní odporu voči rozkazu mal byť rozkaz zo zákona zrušený, čo sa nestalo. Dňa 29. 06. 2015 mu prišla z Okresného úradu Senica informácia o nadobudnutí právoplatnosti rozkazu dňom 12. 06. 2015, keď odpor nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. Rozhodnutie mu bolo doručené dňa 08. 06. 2015 a odpor mohol teda podať až do 23. 06. 2015, čo sa aj stalo. Žalobca sa ďalej vyjadril k dôvodom podania odporu proti rozkazu a súčasne uviedol, že dňa 07. 01. 2016 podal žalobu na Okresný súd Senica proti Okresnému úradu Senica z dôvodu uvedených skutočností a porušení zákonov. Žaloba zo dňa 07. 01. 2016 bola na Okresný súd Senica doručená dňa 11. 01. 2016, teda v zákonnej lehote 2 mesiacov odo dňa rozhodnutia Okresného úradu Trnava

ako nadriadeného úradu k Okresnému úradu Senica. Včasné podanie odporu proti rozkazu potvrdil svojím uznesením aj Najvyšší súd SR zo dňa 22. 02. 2017, ktoré mu bolo doručené dňa 25. 04. 2017, a ktorý za deň doručenia rozkazu potvrdil deň 08. 06. 2015. Dňa 02. 03. 2016 ho sudkyňa U. informovala na pojednávaní, že Okresný súd Senica nie je príslušný vo veci konať, vraj je príslušný Krajský súd v Trnave. Okresný súd Senica mal aj podľa jej názoru žalobu proti Okresnému úradu Senica postúpiť na príslušný Krajský súd v Trnave, čo sa však nestalo. Sudkyňa U. vraj navrhovala predsedníčke Okresného súdu Senica, aby žalobu postúpili na Krajský súd v Trnave, predsedníčka súdu to ale vraj odmietla. Týmto súd porušil zákon, čím žalobcovi spôsobil závažnú škodu pri výkone verejnej moci. Keďže sa pojednávanie na Okresnom súde Senica uskutočnilo až 02. 03. 2016, nedalo sa nijakým spôsobom reagovať na porušenie zákona Okresným súdom Senica a na nezákonný postup zo strany súdu, pretože lehota na podanie žaloby na Krajský súd v Trnave uplynula dňom 18. 02. 2016. Keďže Okresný súd Senica nepostúpil žalobu zo zákona vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Trnave hneď po prijatí žaloby dňa 11. 01. 2016, týmto postupom mu spôsobil závažnú majetkovú a nemajetkovú ujmu, pretože Krajský súd v Trnave a Najvyšší súd SR skonštatovali a potvrdili oneskorené podanie žaloby zo dňa 02. 03. 2016, ktorá im bola doručená dňa 03. 03. 2016, teda po uplynutí lehoty 2 mesiacov, ktorý uplynula dňom 18. 02. 2016. Sudkyňa U. na Okresnom súde Senica na pojednávaní dňa 02. 03. 2016 ho presviedčala, že má žalobu vziať späť a majú ju podať na Krajský súd v Trnave, keďže na jej návrh predsedníčka Okresného súdu Senica odmietla žalobu postúpiť na príslušný súd, s tým, že to nemá vplyv na plynutie lehôt, pretože Okresný súd Senica prijal žalobu dňa 11. 01. 2016. Preto žalobu na Okresnom súde Senica zastavil. Na základe pochybení orgánu verejnej moci mu hrozia veľké finančné postihy zo strany štátnej správy (sociálna poisťovňa, VšZP a pod.) a exekútorského úradu.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 23. 09. 2019, pričom vzniesla námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej (pred spresnením žaloby v označení žalovanej podaním žalobcu zo dňa 07. 11. 2019, keď žalobca predtým označil za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR), že nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú ne je vždy Slovenská republika (štát), v ktorej mene priamo zo , keď pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky súčasne, a to 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný preukázať všetky skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ako aj dôvodnosť požadovanej výšky jej náhrady. Žalobca opiera svoj nárok o tvrdenia, že v konaní došlo k porušeniu ustanovení a , , a . Návrh na začatie konania bol Okresnému súdu Senica doručený dňa 11. 01. 2016. Uznesenie, ktorým súd zastavil konanie o návrhu na začatie konania, č. k. -16, bolo vydané dňa 02. 03. 2016. Podľa tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uvedená identifikácia údajne porušených ustanovení zo strany Okresného súdu Senica je nesprávna. V čase rozhodnom, a teda v čase podania návrhu na začatie konania a v čase rozhodovania o ňom, teda v čase január - marec 2016 v plnej miere upravoval konanie všeobecných súdov ako aj súdov v rámci správneho súdnictva . Žalobca sa, značne zmätočne, domáhal vyslovenia viny, zrušenia rozhodnutia, ochrany osobnosti, náhrady nemajetkovej ujmy. Návrh teda nebolo možné posúdiť ako správnu žalobu, keď svojím obsahom bol neúplný, čo ho robilo zmätočným a nezrozumiteľným. Na základe toho bolo nevyhnutné zo strany súdu pristúpiť k definovaniu predmetu sporu, za ktorým účelom bol žalobca predvolaný na výsluch, kde podľa zápisnice zo dňa 02. 03. 2016 po riadnom poučení o náležitostiach žaloby a možnostiach uplatnenia jednotlivých návrhov (vyslovenie viny, zrušenia rozhodnutia a náhrady nemajetkovej ujmy) vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho Okresný súd Senica rozhodol vo veci uznesením, č. k. -16 zo dňa 02. 03. 2016, právoplatným dňa 06. 04. 2016. Žalovaná má za to, že konanie Okresného súdu Senica nenesie znaky nesprávneho úradného postupu. Priamou príčinou zastavenia konania v celom rozsahu bol úkon žalobcu - späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu. K vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že žalobca uviedol v žalobe požadovanú výšku náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ale nešpecifikuje a nerozlišuje, ktorá časť má predstavovať škodu a aká časť nemajetkovú ujmu, neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné ustáliť, že ku vzniku škody vôbec došlo a neuvádza žiadne skutočnosti na dôvodenie

vzniku nemajetkovej ujmy. Žalovaná sa tiež vyjadrila k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou a zhrnula, že podľa názoru žalovanej žalobca v konaní neuniesol ani len bremeno tvrdenia, nakoľko v predloženej žalobe a jej doplnení absentujú základné náležitosti riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal splnenie Žalovaná žiada súd, aby žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

4. Žalobca v podaní zo dňa 07. 11. 2019 (v rámci repliky) spresnil označenie žalovanej tak, že žalovanou je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Uviedol, že žalobu nepovažuje za zmätočnú. Žiada náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, keď Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. : 1/ nesprávne (a nad rámec svojej právomoci) žalobcu poučil o „potrebe“ späťvzatia podanej žaloby, 2/ nesprávne postupoval tým, že podanú žalobu žalobcu nepostúpil vecne príslušnému súdu.

5. Podaním zo dňa 27. 11. 2019 žalobca spresnil uplatňovaný nárok a uviedol, že žiada o zaplatenie priamej škody, ktorá mu vznikla, v celkovej sume 1.056,68 Eur (ktorá pozostáva z pokuty od Okresného úradu Senica vo výške 33 Eur, náhrady škody Sociálnej poisťovne vo výške 117,70 Eur a náhrady škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 905,98 Eur) a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000 Eur.

6. Žalovaná v rámci dupliky vo svojom podaní zo dňa 13. 01. 2020 zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení a k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v poučení „o potrebe späťvzatia podanej žaloby“ uviedla, že späťvzatie žaloby ako procesný úkon je vo výlučnej dispozícii žalobcu a poukázala pri tom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 22. 09. 2010. Uvedené vylučuje, aby akýkoľvek postup súdu v tomto smere mohol predstavovať nesprávny úradný postup. Neexistuje žiadny procesný mechanizmus, ktorý by súd mohol využiť pre dosiahnutie späťvzatia žaloby bez existencie vôle na strane žalobcu. V prípade, ak by aj k takémuto žalobcom tvrdenému poučeniu zo strany Okresného súdu Senica prišlo, žalobca nie je takýmto poučením viazaný, nakoľko späťvzatie žaloby je výlučne prejavom autonómnej vôle žalobcu. Žalobca nemusel žalobu zobrať späť. Tvrdenie ohľadom poučenia súdom a presviedčaní o potrebe späťvzatia žaloby sú len ničím nepodložené subjektívne tvrdenia. Pokiaľ ide o výšku uplatňovaného nároku, žalobca nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval úhradu uplatňovaných súm a tým ani zmenšenie jeho majetku. Tieto náklady žalobcu nepredstavujú škodu, za ktorú by mala niesť zodpovednosť žalovaná. Primárnym dôvodom ich vzniku bolo rozhodnutie Okresného úradu Senica o uložení pokuty vo výške 33 Eur (ďalšie dve škodové položky len nadväzujú na toto právoplatné rozhodnutie). Rozhodnutie Okresného úradu Senica je právoplatné a vykonateľné a súd ani žalovaná nemôžu v intenciách rozhodovať o jeho správnosti či zákonnosti. Ak žalobcovi bola v súlade so zákonom uložená pokuta za spáchaný priestupok (zákonnosť rozhodnutia nebola príslušným orgánom spochybnená), potom táto ako ani na ňu nadväzujúce náklady nemôže predstavovať škodu žalobcu, za ktorú by mala zodpovedať žalovaná. Žalovaná zopakovala, že sám žalobca zobral návrh na začatie konania späť po riadnom poučení o náležitostiach žaloby a o možnostiach uplatnenia jednotlivých návrhov, v dôsledku čoho Okresný súd Senica vydal uznesenie, č. k. -16 zo dňa 02. 03. 2016, o zastavení konania, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2016, bez podania opravného prostriedku. Žalovaná má za to, že konanie Okresného súdu Senica nenesie znaky nesprávneho úradného postupu a žalovaná nenesie zodpovednosť za žalobcom vymedzenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

7. Žalobca v podaní zo dňa 21. 05. 2020 poukázal na nezákonné rozhodnutia dvoch orgánov verejnej moci, a to Okresného úradu Senica a Okresného súdu Senica, pritom poukázal na skutočnosti uvádzané v predchádzajúcich vyjadreniach. Doplnil, že pochybenie Okresného súdu Senica spočívalo tiež v tom, že súd žiadnym spôsobom žalobcu nevyzval na doplnenie žaloby, resp. na upresnenie a opravu žaloby, čo je tiež porušením právnych predpisov zo strany súdu a tým aj zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Najväčšie a zásadné pochybenie a porušenie zákonov Okresným súdom Senica, okrem nepostúpenia žaloby príslušnému krajského súdu, je to, že tento súd sa pri prvom výsluchu (pojednávaní) konanom dňa 02. 03. 2016 ani len nezmienil o možnosti odstránenia vád podania (žaloby) a nepoučil ho ako žalobu opraviť a doplniť. Sudkyňa U. toto úplne ignorovala, dookola opakovala a tvrdila, že žalobu už nie je možné postúpiť na príslušný súd, pretože to sudkyni vraj odmietla odsúhlasiť predsedníčka súdu X.. Z., s tým sa už nič nedá robiť, ale podanie zostane platné k 11. 01. 2016 v lehote. Žalobca jej zdôrazňoval, že žaloba sa dá ľahko doplniť alebo opraviť, ale sudkyňa s tým

nesúhlasila a povedala, že jediné riešenie je späťvzatie žaloby a podanie novej žaloby na Krajský súd Trnava. Späťvzatie žaloby im nariadila sudkyňa a späťvzatie napísala sudkyňa v spolupráci s asistentkou súdu. K splneniu podmienok, za ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, žalobca uviedol: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu - zrejmé je porušenie zákona o priestupkoch nezákonným správoplatnením rozkazu, čo potvrdil najmä Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 22. 02. 2017, 2/ vznik škody, resp. majetkovej ujmy - žalobcovi vznikla priama škoda v sume 1.056,68 Eur (33 Eur + 908,98 Eur + 117,70 Eur), ale aj psychická trauma a nemajetková ujma za poškodenie dobrého mena u potencionálnych zamestnávateľov, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou - nezákonným rozhodnutím - rozkazom, ktorý mal byť zrušený po právoplatnom odvolaní a včasnom odpore, vznikla mu priama majetková ujma 1.056,68 Eur a nevyčísliteľná nemajetková ujma za uverejňovanie zlého mena o jeho osobe na úradoch verejnej správy, kde by potenciálne mohol pracovať, pretože vyštudoval T. B. I., odbor verejnej správy, s titulom Mgr. Žalobca má za to, že všetky tri podmienky pre vznik zodpovednosti štátu sú splnené.

8. V podaní zo dňa 15. 10. 2020 žalobca opätovne zdôraznil dôvody žaloby, týkajúce sa nezákonného postupu orgánov verejnej moci - súd a orgánov štátnej správy - okresné úrady, keď Okresný úrad Senica nerešpektoval zákon o priestupkoch tým, že nezrušil rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor zákonným spôsobom a v zákonom ustanovenej lehote. Ďalej uviedol, že Okresný súd Senica porušil a tiež tým, že nepostúpil žalobu príslušnému súdu. Žalobu bolo možné podať do 18. 02. 2016, pritom prvé pojednávanie na Okresnom súde Senica bolo dňa 02. 03. 2016, t. zn. po márnom uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby. Konaním Okresného súdu Senica vznikli žalobcovi veľké škody, a nielen veľkú finančnú ujmu, ale aj právo na preukázanie svojej neviny a očistenie svojho dobrého mena. Zopakoval, že sudkyňa U. sa snažila žalobu postúpiť na príslušný súd, ale vraj jej v tom zabránila vtedajšia predsedníčka Okresného súdu Senica Q.. Z., čo je dôkazom nezákonného postupu súdu. Svedkom toho bola aj vtedajšia asistentka pani W.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä uznesením Okresného súdu Senica, č. k. -16 zo dňa 02. 03. 2016, žalobou zo dňa 07. 01. 2016, žalobou zo dňa 02. 03. 2016, vyjadrením k poučeniu zo dňa 04. 06. 2016, uznesením Obvodného oddelenia PZ Skalica, ČVS: R.-XXX/SI-W.-XXXX zo dňa 29. 06. 2016, návrhom na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 27. 04. 2017, uznesením Najvyššieho súdu SR, č. k. -27 zo dňa 22. 02. 2017, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. -74 zo dňa 19. 09. 2018, doplnením žaloby zo dňa 10. 01. 2019, rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 11. 03. 2019, vyjadrením žalovanej zo dňa 23. 09. 2019, zápisnicou napísanou na Okresnom súde v Senici dňa 02. 03. 2016, vyjadreniami žalobcu zo dňa 07. 11. 2019 a 27. 11. 2019, vyjadrením žalobcu zaslanému Q.. I., vyjadrením žalovanej zo dňa 13. 01. 2020, vyjadrením žalobcu zo dňa 21. 05. 2020 a zo dňa 15. 10. 2020, vyjadreniami zástupcov strán sporu na pojednávaní, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Uznesením Obvodného oddelenia PZ Skalica, ČVS: R.-XXX/SI-W.-XXXX zo dňa 29. 06. 2016, bola podľa trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin výtržníctva podľa postúpená na prejednanie priestupku Okresnému úradu Senica, odbor všeobecnej vnútornej správy, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

11. Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 01. 2016, podanou na Okresný súd Senica, proti žalovanému - Okresný úrad Senica, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uznal vinným zo spáchania prečinu porušovania právomoci verejného činiteľa H.. Q. Š., vedúceho OVVS, Okresného úradu Senica, uložil mu povinnosť zrušiť nezákonným spôsobom správoplatnený rozkaz Okresného úradu Senica, č. R.-W.- R.-XXXX/XXXX/P-XXX/XX-W. z 18. 05. 2015 a s tým spojené ďalšie finančné poplatky. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia odškodnenia za psychickú traumu a nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 Eur za šírenie nepravdivých informácií a požadoval vyhovieť jeho žiadosti o odklad vymožiteľnosti a vykonateľnosti rozhodnutia (rozkazu) č. R.-W.-R.-XXXX/XXXX/P-XXX/XX-W. z 18. 05. 2015.

12. Okresný súd Senica na výsluchu konanom dňa 02. 03. 2016 poučil žalobcu podľa príslušných zákonných ustanovení a o tom, že žaloba doručená súdu dňa 11. 01. 2016 elektronicky a následne

12. 01. 2016 poštou, nemá náležitosti riadnej žaloby. Súčasne súd žalobcu poučil o tom, kedy môže súd uznať niekoho vinným, o možnosti domáhať sa zrušenia rozhodnutia správneho orgánu v rámci tzv. správneho súdnictva a podľa výsledku tohto konania sa domáhať nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, preto Okresný súd Senica uznesením, č. k. -16 zo dňa 02. 03. 2016, s poukazom na ustanovenie konanie zastavil.

13. Žalobou zo dňa 02. 03. 2016, adresovanou Krajskému súdu v Trnave, proti Okresnému úradu Senica a Okresnému úradu Trnava, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - rozkazu o uložení sankcie za priestupok a navrhoval, aby rozhodnutie pod sp. zn. R.-W.-R.-XXXX/XXXX/P- XXX/XX-W. zo dňa 18. 05. 2015, bolo zrušené v celom rozsahu a vec sa vrátila žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.

14. Najvyšší súd SR uznesením, č. k. -27 zo dňa 22. 02. 2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave, č. k. -85 zo dňa 16. 06. 2016, potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Návrhom zo dňa 27. 04. 2017, adresovaným Najvyššiemu súdu SR, sa žalobca domáhal zrušenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia - uznesenia Najvyššieho súdu č. -133 a uznesenia Krajského súdu č. -85 z dôvodu pochybenia súdu o oneskorenom podaní žaloby navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného úradu Senica, č. R.-W.-R.- XXXX/XXXX/P-XXX-W. zo dňa 18. 05. 2015.

16. Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, rozhodnutím č. XXXXX/XXXX zo dňa 11. 03. 2019, priznala žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a určila mu Mgr. Ing. Juraja Trokana, advokátka, so sídlom Trnava, Vajanského 10. Žalobca s právnym zástupcom o prejednávanej veci komunikoval, o čom predložil podanie doručované mu dňa 29. 10. 2019 (č. l. 126 - 128). Zastupovanie však bolo Centrom právnej pomoci na žiadosť žalobcu zastavené a vykonávanie zrušené.

17. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a zdôrazňuje, že boli splnené všetky tri podmienky, podľa ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Bolo jednoznačne dokázané nezákonné rozhodnutie, vznik škody a nemajetkovej ujmy a súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Žalobcovi bola nesprávnym postupom úradnej moci spôsobená finančná škoda a tiež nemajetková ujma, psychická trauma, a to najmä týkajúca sa nízkej miery spoločenského uplatnenia v potencionálnom zamestnaní na okresných úradoch trnavského kraja ako študentovi T. D. U. Q., odboru verejnej správy. Nebolo možné očistiť jeho meno ani v riadnom konaní, ani v odvolacom, ani v opravnom konaní na súdoch SR. Bola jednoznačne preukázaná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Vyjadrenie žalovanej ohľadom aplikácie právnych predpisov vôbec neobstojí, pretože každý zákon, ktorým sa má súd riadiť, všetky paragrafy smerujú k tomu istému, že nariaďujú súdu, aby konal v súlade s týmito zákonmi (OSP, , ) a aby dodržiaval tieto nariadenia. Ide o doplnenie vád podania, postúpenie veci a zisťovanie zákonnosti orgánu verejnej moci. To sú tri atribúty, ktoré prikazujú súdom, ako sa majú správať v správnom konaní. Orgán verejnej moci - okresný úrad nenariadil ani pojednávanie a neumožnil žalobcovi sa vyjadriť. Okresný súd Senica uviedol žalobcu do omylu na výsluchu dňa 02. 03. 2016, pričom došlo predvolanie na pojednávanie. Tým, že súd vykonal výsluch až 02. 03. 2016, došlo k zmareniu žaloby z toho dôvodu, že NS SR uznesením konštatoval, že dňom 18. 02. 2016 uplynula lehota na podanie žaloby proti orgánu verejnej moci. Pojednávanie dňa 02. 03. 2016 nebolo nahrávané, aj keď nahrávané malo byť, a tam by sa preukázalo, že konanie súdu nebolo v súlade so zákonom. Sudkyňa U. povedala, že keďže predsedníčka odmietla vec postúpiť, jediné možné riešenie je vziať žalobu späť a podať novú žalobu. Týmto krokom Okresného súdu Senica bolo zmarené právo žalobcu podať žalobu.

18. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení, nakoľko ich považuje za plne aktuálne. Naviac uviedla, že vyjadrenie žalobcu je zmätočné a nejasné, nakoľko si doteraz uplatňoval titul nesprávneho úradného postupu a momentálne si uplatňuje v rámci prednesu žaloby titul nezákonného rozhodnutia. Žalovaná upozorňuje na , kde je jasne uvedené, kedy koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko vo väčšine žalobcom namietaných pochybení orgánu verejnej moci nie je vecne legitimované.

19. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa . vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

21. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

22. Podľa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

23. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

24. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

25. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

26. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

28. Podľa účinný v čase, keď malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť (ďalej len „“) konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí () obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (), nazýva sa žalobou.

29. Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

30. Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

31. Podľa , ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

32. V zmysle citovaných zákonných ustanovení nesie štát zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone ich verejnej moci. Tejto zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť. Podľa toho, kým a kde bola škoda spôsobená, zákon stanovuje, ktorý orgán koná v mene štátu. V danom prípade je to Ministerstvo spravodlivosti SR.

33. Nesprávnym úradným postupom sa v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo porušenie poriadku určeného povahou a funkciou postupu.

34. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu sa vychádza z toho, že ustanovenie predpokladá, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou. Pojem nesprávny úradný postup je potrebné vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o tie prípady zodpovednosti štátu za škodu, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

35. Rozhodnutie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od zistenia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ide o vzťah príčinnej súvislosti, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, keď je preukázané, že bez škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny úradný postup musí byť vo vzťahu príčiny a následku so vznikom škody.

36. Žalobca sa podľa podanej žaloby a nasledovných vyjadrení domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica tým, že nesprávne žalobcu poučil o „potrebe“ späťvzatia podanej žaloby a nesprávne postupoval tým, že

podanú žalobu žalobcu nepostúpil vecne príslušnému súdu. Pri odôvodňovaní žaloby však žalobca poukazoval na vydané súdne a iné rozhodnutia, pričom nesprávnym úradným postupom sa rozumie iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. Návrh na predbežné prerokovanie škody žalobca súdu nepredložil a ani v konaní netvrdil, že by na príslušný orgán podával písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

37. Žalovaná namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď žalobca pôvodne v žalobe ako žalovaného označil Okresný súd Senica.

38. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 18. 01. 2012).

39. Je pravdou, že žalobca v žalobe zo dňa 29. 09. 2017 za žalovaného označil Okresný súd Senica, avšak s prihliadnutím na odôvodnenie žaloby nebolo zrejmé, či žaloba smeruje proti Okresnému súdu Senica alebo Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu je zodpovedné za konanie orgánu verejnej moci. Súd preto vyzval (uznesením, č. k. -81 zo dňa 14. 12. 2018) žalobcu na riadne označenie žalovaného v súlade so skutkovým zdôvodnením žaloby. Žalovaný potom podaním zo dňa 10. 01. 2019 označil za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a podaním zo dňa 07. 11. 2019 upresnil označenie žalovaného tak, že žalovanou je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR.

40. Po preskúmaní žaloby súd zistil, že ak sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci pri výkone jeho verejnej moci (Okresným súdom Senica), za túto zodpovedá v zmysle ustanovenia štát, v mene ktorého podľa . koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z tohto dôvodu súd námietku absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej považoval za nedôvodnú.

41. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

42. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

43. V konaní bolo nesporné, že rozhodnutie Okresného úradu Senica, odboru všeobecnej vnútornej správy - rozkaz o uložení sankcie, č. R.-W.-R.-XXXX/XXXX/P-XXX/XX-W. zo dňa 18. 05. 2015, aj napriek podanému odporu, nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 06. 2015. Rovnako nebolo sporné, že žalobca sa ochrany svojich práv domáhal žalobou zo dňa 07. 01. 2016 podanou na Okresný súd Senica, následne žalobou zo dňa 02. 03. 2016 podanou na Krajský súd v Trnave a tiež návrhom (adresovaným na Najvyšší súd SR) na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia Najvyššieho súdu

SR, č. (-133), a uznesenia Krajského súdu v Trnave, č. -85. Sporným nakoniec ani nebolo, že Okresný súd Senica (z dôvodu späťvzatia žaloby zo dňa 07. 01. 2016 na výsluchu konanom dňa 02. 03. 2016, potvrdenom podpisom žalobcu priamo do zápisnice o výsluchu) konanie uznesením, č. k. -16 zo dňa 02. 03. 2016, zastavil, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 06. 04. 2016.

44. Sporné zostalo, či Okresný súd Senica postupoval nesprávne, keď poučil žalobcu o „potrebe“ späťvzatia podanej žaloby a nepostúpil podanú žalobcu vecne príslušnému súdu, ani nevyzýval žalobcu na doplnenie alebo opravu žaloby, či v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica došlo k zmeškaniu lehoty na podanie správnej žaloby, k vzniku škody, resp. majetkovej ujmy na strane žalobcu a v akej výške, a či bez neexistencie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica by nebolo došlo k vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy, na strane žalobcu. Teda bolo na žalobcovi, aby preukázal kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to existenciu titulu uplatneného nároku (existenciu nesprávneho úradného postupu), vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy, a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

45. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle

46. Žalobca totiž v konaní nepreukázal, že by sa Okresný súd Senica dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 01. 2016, podanou Okresnému súdu Senica, domáhal zmätočne a nezrozumiteľne svojich práv, na základe čoho bol predvolaný k výsluchu určeného na deň 02. 03. 2016, a to za účelom objasnenia predmetu konania. Zo zápisnice o výsluchu zo dňa 02. 03. 2016 je zrejmé, že žalobca bol riadne poučený o náležitostiach žaloby a o možnostiach uplatnenia jednotlivých návrhov (uznanie viny, preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, náhrada nemajetkovej ujmy) a vzhľadom na uvedené skutočnosti zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť, čo súčasne priamo do zápisnice potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom, ktorá skutočnosť nebola ani sporná. Rozhodnutie Okresného súdu Senica, na ktoré žalobca poukazuje, teda uznesenie, č. k. -16 zo dňa 02. 03. 2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2016, bez podania opravného prostriedku. Teda možno konštatovať, že bolo vydané v súlade so zákonom, nebolo zrušené ako nezákonné.

47. Súd konštatuje, že v danom prípade bolo možné začať konanie iba doručeným žaloby, začatie sporu ex offo nebolo možné. Žalobca ako dominus litis disponoval po začatí konania subjektívnym právom vziať návrh na začatie konania (žalobu) späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska procesnej autonómie nie je žalobca nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom a rozhodujúci je prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne (tzv. teória prejavu).

48. S poukazom na uvedené sa potom súd stotožnil s tvrdením žalovanej, podľa ktorej príčinou zastavenia konania vedeného na Okresnom súde Senica v celom rozsahu bol práve úkon žalobcu, a to späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 07. 01. 2016 v celom rozsahu pri výsluchu konanom na Okresnom súde Senica dňa 02. 03. 2016.

49. Súd pritom podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 22. 09. 2010, podľa ktorého „späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania).“, alebo R 54/1992, podľa ktorého „ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo“.

50. Pokiaľ žalobca tvrdil, že Okresný súd Senica postupoval nesprávne, keď žalobcu poučil „o potrebe“ späťvzatia žaloby, a konal nezákonne, pretože nijakým spôsobom nevyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu žaloby, súd opätovne poukazuje na dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, a z tohto dôvodu muselo byť konanie pred Okresným súdom Senica zastavené bez meritórneho

rozhodnutia. V prípade, že by žalobca zotrval na podanej žalobe, možno dôvodne predpokladať, že Okresný súd Senica by následne vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu žaloby tak, ako to ukladalo ustanovenie a následne by doplnenú a opravenú žalobu (po odstránení neurčitosti, nejasnosti, nezrozumiteľnosti a zmätočnosti) postúpil vec (prípadne aj iba v časti) vecne príslušnému súdu v súlade s ustanovením , čím by lehota na podanie správnej žaloby zostala zachovaná.

51. Keďže súd nemal za splnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to existenciu titulu uplatneného nároku, ďalšími predpokladmi naplnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci pri výkone jeho verejnej moci sa nezaoberal, nakoľko dané podmienky je potrebné splniť kumulatívne.

52. Súd z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch svedka pani W., ktorým malo byť preukázané konanie sudkyne U. a jej prejav, a to práve z dôvodov uvedených vyššie, keď ani nebolo sporné, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, ktorú skutočnosť potvrdil priamo do zápisnice, pričom proti uzneseniu o zastavení konania ani nepodal riadny opravný prostriedok. Za takejto situácie sa potom súdu javilo vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu za nadbytočné. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani ďalší návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, a to vyžiadaním si nahrávky od Okresného súdu Senica, navyše keď sám žalobca v konaní uvádzal, že o predmetnú nahrávku žiadal, avšak v infocentre Okresného súdu Senica mu bolo oznámené, že takáto nahrávka nebola vyhotovená.

53. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (aktuálne stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

54. Vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, teda že žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalovanej, keď súdu absentovalo preukázanie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica, súd žalobu ako nedôvodnú a zmätočnú v celom rozsahu vo výroku I. tohto rozsudku zamietol.

55. Podľa (ďalej len „“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná, a preto jej súd vo výroku II. tohto rozsudku priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Trnava.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.