Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/14/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpeného splnomocnencom: F. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o zaplatenie 8.056,68 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -248 zo dňa 25.3.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. -315 z 10.1.2023 – proti výrokom II. a III., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku II. o d m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. postúpil vec Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a výrokom III. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 29.9.2017 domáhal náhrady škody 1.056,68 eura a nemajetkovej ujmy 7.000 eur, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica tým, že v konaní sp. zn. nesprávne žalobcu poučil o „potrebe“ späťvzatia žaloby a nesprávne postupoval tým, že podanú žalobu nepostúpil vecne príslušnému súdu. Návrh na predbežné prerokovanie škody žalobca súdu nepredložil a v konaní ani netvrdil, že by podal žiadosť o predbežné prerokovanie žaloby.

4. Súd prvej inštancie žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 19.10.2020 z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Senica. Po podaní odvolania žalobcom Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -237 z 26.1.2022 rozsudok súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie odcitoval odseky 18, 20 a 21 rozhodnutia odvolacieho súdu, kde odvolací uviedol, že ak bola žaloba podaná bez predbežného prerokovania nároku, ide o nedostatok podmienky konania v zmysle . Ide však o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto je namieste postup podľa - konanie zastaviť, samozrejme potom, čo

súd urobil opatrenia k odstráneniu tohto nedostatku (por. napr. R 20/1981 s. 142, R 28/1978 k ). Nesprávny je potom postup súdu prvej inštancie, keď o tomto nároku žalobcu rozhodol zamietnutím žaloby, čím zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z uvedených skutočností a aj s poukazom na konštantnú judikatúru v obdobných veciach možno konštatovať, že pred začatím súdneho konania malo tomuto konaniu predchádzať iné konanie, v danom prípade pred Ministerstvom spravodlivosti SR postupom podľa , pričom absencia podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bráni ďalšiemu postupu v konaní, čo má za následok odstrániteľnú prekážku konania. Ak potom súd prvej inštancie konal a rozhodol o žalobe bez toho, aby skúmal splnenie procesných podmienok z úradnej povinnosti, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu, pričom sa dôsledne neriadil príslušnými zákonnými ustanoveniami a zákonným spôsobom nepostupoval podľa , , týmto nesprávnym procesným postupom v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

5. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) vyzval uznesením zo dňa 23.2.2022 žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil odstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to preukázaním splnenia obligatórnych podmienok na podanie žaloby zo dňa 29.9.2017 v zmysle , t. j. podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvom spravodlivosti SR.

6. Žalobca prevzal uznesenie dňa 10.3.2022 a podaním doručeným súdu dňa 17.3.2022 požiadal, aby súd postupoval v zmysle až 3 a uznesenia odvolacieho súdu a postúpil návrh žalobcu na príslušné ministerstvo spravodlivosti ako návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

7. Od podania žaloby až do rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo sporné, že žalobca nepožiadal o predbežné prerokovanie nároku. Súd prvej inštancie uviedol, že je oboznámený s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.9.2019, ale z dôvodu viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, vyzval žalobcu na odstránenie procesnej prekážky v konaní podľa , a to preukázaním, že požiadal o predbežné prerokovanie nároku. Žalobca procesnú prekážku vytknutú odvolacím súdom neodstránil a navrhol, aby súd postupoval podľa , a postúpil jeho návrh na príslušné ministerstvo spravodlivosti ako návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

8. V zmysle a , nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom a až keď príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

9. V danej veci žalobca nepreukázal, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom bol predbežne prerokovaný na príslušnom orgáne, a to ani po výzve súdu na odstránenie procesnej prekážky v konaní. Súd z dôvodu neodstránenia odstrániteľnej prekážky v konaní v zmysle konanie zastavil.

10. Druhým dôvodom na zastavenie konania bola skutočnosť, že žalobca požiadal o postúpenie návrhu z 29.9.2017 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánu konajúcemu v mene Slovenskej republiky v zmysle v danej veci, t. j. návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Keďže súd nemá právomoc na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, vec po zastavení konania postúpil na príslušný orgán.

11. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , , vecne tým, že žalobca zavinil zastavenie konania neodstránením odstrániteľnej procesnej prekážky konania a zároveň podaním návrhu na súd, ktorý po rozhodnutí odvolacieho súdu žiadal postúpiť žalovanému ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca v rozsahu výrokov II. a III. s návrhom na jeho zrušenie v napadnutých častiach. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám a procesným chybám, pričom súd nepostupoval v zmysle , , , , , a , keď konal, rozhodoval, doručoval výzvy na vyjadrenie stranám sporu a na pojednávaní rozhodol rozsudkom, aj keď neboli splnené procesné podmienky žaloby a tiež všeobecné náležitosti podania. Uviedol tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s uznesením odvolacieho súdu z 26.1.2022, keď konanie zastavil z dôvodu absencie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tiež z dôvodu absencie predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalovanou. Podmienkou prijatia žaloby súdom je doručenie tejto žiadosti spolu s odpoveďou žalovanej na žiadosť a s návrhom žaloby na súd podľa Bez splnenia tejto podmienky nemôže súd žalobu prijať a pri skúmaní procesných podmienok v zmysle musí súd takúto žalobu odmietnuť, čo sa ale v danom prípade nestalo, čím súd závažným spôsobom porušil zákonný postup, keď pokračoval v konaní a dokonca rozhodol rozsudkom. Týmto nezákonným postupom súd porušil a tiež , , , čím znemožnil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ak by súd zistil pri skúmaní procesných podmienok absenciu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a tiež chýbajúcu odpoveď žalovanej na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, neprišlo by k žiadnemu konaniu a rozhodovaniu zo strany súdu, a tým by žiadnej strane a ani súdu nevznikli žiadne výdavky a súdne trovy. Súd mal nekompletné podanie zastaviť a odmietnuť zo zákona, čo konštatoval aj odvolací súd vo svojom uznesení z 26.1.2022. Súd neupozornil žalobcu o chýbajúcom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nevyzval ho k doplneniu žaloby a ani v tomto nepoučil žalobcu, tak ako je to uvedené v . Súd nebol príslušný vo veci konať a rozhodovať, mal návrh žaloby postúpiť priamo na príslušný orgán verejnej moci v zmysle , lebo ako súčasť žaloby chýbal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Týmto súd porušil aj , . Ak aj žalobca podal na súd žalobu s neúplným obsahom alebo nekompletnú, súd ho mal pri skúmaní všeobecných náležitostí podanej žaloby a pri skúmaní splnenia procesných podmienok upozorniť na chýbajúci dokument, mal ho vyzvať na odstránenie vady žaloby alebo na doplnenie žaloby, čo však neurobil a nezákonným spôsobom tak rozhodol rozsudkom, čím žalobcovi spôsobil ujmu majetkového a nemajetkového charakteru a porušil jeho základné ústavné práva. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti , a citácie z uznesenia odvolacieho súdu z 26.1.2022.

13. Žalobca tiež uviedol novo zistenú skutočnosť, že žaloba z 29.9.2017 podaná cez ÚPVS v schránke Slovensko.sk dňa 1.10.2017 neobsahuje kvalifikovaný zaručený elektronický podpis, preto žaloba nemá ani všeobecné zákonné náležitosti podania, čo je v rozpore s . Takéto podanie musí byť súdom zo zákona odmietnuté. K tomuto zisteniu žalobca došiel pri overovaní náležitostí podania až minulý týždeň. Išlo zrejme o technický problém v elektronickej pošte na ÚPVS v schránke Slovensko.sk. Súd prvej inštancie si ani tu nesplnil svoje zákonné povinnosti na základe a nevyzval žalobcu na odstránenie vady podania v zmysle , ani ho žiadnym spôsobom o tom nepoučil.

14. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok III. napadnutého uznesenia v celom rozsahu ako nedôvodný a nezákonný, pretože konanie a pojednávanie s vyhlásením rozsudku bolo uskutočnené na základe nezákonného postupu zo strany súdu prvej inštancie, čím boli výrazným spôsobom ovplyvnené náklady strán v súdnom procese. Ak žaloba má aj nejakú vadu, nemôže za náklady spojené so súdnym procesom niesť zodpovednosť žalobca, ktorého súd nevyzval na odstránenie vady alebo na doplnenie podania (žaloby), aj keď mu to , , predpisuje. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaná sa vo svojich vyjadreniach nezmienila o tejto vade žaloby, nenamietala chýbajúci návrh na predbežné prejednanie nároku a ani chýbajúcu odpoveď ministerstva spravodlivosti, ale vo svojich vyjadreniach namietala nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej a nabádala súd prvej inštancie na zastavenie konania. Žalovaná spochybňovala žalobu aj vtedy, keď advokát žalobcu A. G. spresnil meno (názov) žalovaného a doplnil k ministerstvu spravodlivosti aj štát – Slovensko. Pôvodne bol v žalobe z 29.9.2017 uvedený ako žalovaný Okresný súd Senica a z tohto dôvodu žalobca ani nemohol požiadať ministerstvo spravodlivosti o odpoveď na návrh o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na predbežné prerokovanie nároku v obdobnom procese zrejme v r. 2018 na ministerstvo spravodlivosti žalobca aj podal, a to ho mohlo

viesť následne k pomýleniu. Týmto zároveň žiadal aj o zrušenie výroku II. uznesenia, pretože postúpenie v tomto štádiu je už irelevantné, keďže jeho podanie má vadu a tiež najmä preto, lebo postúpenie podania príslušnému orgánu prišlo zo strany súdu príliš neskoro a až po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozsudkom. Týmto rozsudkom súdu prvej inštancie bude ovplyvnená aj odpoveď žalovanej k návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to negatívnym spôsobom pre žalobcu, pretože už disponuje rozsudkom, ktorým súd rozhodol v prospech žalovanej. Podľa žalobcu tu ide o veľké porušenie práv žalobcu na spravodlivý súdny proces zo strany súdu prvej inštancie, preto žiadal od súdu prvej inštancie úhradu ušlej mzdy za majetkovú a nemajetkovú ujmu, za zbytočne vynaložený pracovný čas na písanie viacerých vyjadrení súdu, písanie žaloby, doručovanie písomností súdu a za zbytočnú účasť na pojednávaní v Trnave, kam bol predvolaný a cestoval som svojím vozidlom na vlastné náklady. Za tieto zbytočne vynaložené finančné náklady žiadal, aby súd prvej inštancie uhradil všetky trovy konania a výdavky žalobcu v celkovej sume 500 eur, pretože mu svojím konaním, resp. nekonaním spôsobil tieto škody.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť. K obsahu žalobcom podaného odvolania žalovaná poukázala na skutočnosť, že vymedzenie dôvodov nie je postačujúce pre vecné prejednanie podaného odvolania. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval ani jeden odvolací dôvod podľa , , , a . Tento nedostatok odvolania nemôže za žalobcu odstraňovať súd a zároveň žalobca nemôže byť s poukazom na posledná veta ani vyzvaný na odstránenie tohto nedostatku odvolania. Dodržanie zásady rovnosti strán a zákonná koncentrácia konania, ktorá sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, by mali mať za následok neprihliadanie na odvolacie dôvody pre absenciu jednoznačného uvedenia, v čom žalobca vidí pochybenie súdu prvej inštancie napĺňajúce tieto konkrétne odvolacie dôvody.

16. Žalovaná nerozumela argumentácii žalobcu ohľadom odvolania voči výroku II., pretože sám žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.3.2022 požiadal súd, aby postupoval v zmysle až 3 a postúpil návrh žalobcu žalovanej ako návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná bola toho názoru, že vyhovením návrhu žalobcu nie je možné uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. považovať za rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, čím v zmysle žalobca ani nie je subjektom oprávneným podať voči výroku II. uznesenia odvolanie. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca bol vyzvaný súdom prvej inštancie uznesením z 23.2.2022, aby v lehote 10 dní odstránil odstrániteľný nedostatok podmienky konania – preukázaním podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca však aj napriek výzve súdu prvej inštancie tento nedostatok neodstránil, čím sám zavinil zastavenie konania. Bolo v záujme žalobcu, aby preukázal súdu prvej inštancie splnenie podania žiadosti u žalovanej, o to viac, keď žalobca mal vedomosť o tom, že dňa 12.12.2018 bolo žalovanej na základe právoplatného uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. -16 zo dňa 19.11.2018 postúpené jeho podanie označené ako „Žaloba“ zo dňa 10.6.2018, ktoré žalovaná vyhodnotila ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Zo strany žalovanej bol žalobca na základe uvedeného listom z 3.1.2019 vyzvaný na odstránenie nedostatkov žiadosti, a 30.5.2019 mu bolo elektronicky doručované oznámenie o výsledku predbežného prerokovania z 29.5.2019. Žalobca tak napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že v roku 2019 mu bolo doručené oznámenie o výsledku predbežného prerokovania, na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval, a tvrdiac, že žiadnu žiadosť nepodal, zapríčinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie tak správne v zmysle priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Aj sám žalobca vo svojom odvolaní priznáva, že je možné, že v roku 2018 návrh na predbežné prerokovanie nároku podal. Unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena je primárnou procesnou povinnosťou strany sporu, a tieto v žiadnom prípade nemožno prenášať na súd. Bolo v záujme žalobcu, aby mal súd prvej inštancie k dispozícii všetky potrebné listiny na uskutočnenie vecného preskúmania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, čomu žalobca účelovo, vlastným pasívnym správaním zabránil. Žalobca sám, svojím zavádzaním súdu a nepravdivými tvrdeniami spôsobil zastavenie konania, aj napriek tomu, že si bol v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vedomý následkov nedoručenia oznámenia o výsledku predbežného prerokovania. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne v zmysle uznesenia odvolacieho súdu, ako aj . Zdôraznila, že žalobca nepodal odvolanie proti výroku I. uznesenia, tzn. konanie je v súčasnosti právoplatne zastavené a žalovanej tak patrí právo na náhradu trov konania (výrok III. uznesenia) na základe .

17. Žalobca v replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Doplnil, že žalovaná nerešpektovala zákonné ustanovenia o postúpení správnej žaloby na príslušný správny súd, čoho

dôkazom je jej súhlasné stanovisko s postupom pôvodne žalovaného Okresného súdu Senica, ktorý konal v rozpore so zákonom, keď žalobu žalobcu podanú v zákonnej lehote dňa 11.1.2016 tento súd nepostúpil na príslušný krajský správny súd. Sudkyňa JUDr. Audová to žalobcovi odôvodnila na pojednávaní dňa 2.3.2016 tým, že postúpenie žaloby na správny krajský súd chcela urobiť, ale zabránila jej v tom vtedajšia predsedníčka súdu Mgr. Horňáková. Aj preto žalobca v žalobe navrhol, aby boli predvolané na výsluch sudkyňa Audová a vtedajšia asistentka súdu pani E.. JUDr. Audová mu viackrát potvrdila, že sa snažila postúpiť žalobu na príslušný správny súd, ale vraj proti bola vtedajšia predsedníčka Okresného súdu Senica. Preto sudkyňa vopred na pojednávaní dňa 2.3.2016 pripravila návrh na späťvzatie žaloby a súčasne žalobcovi na tomto pojednávaní neustále prízvukovala, že toto je konečné stanovisko súdu a inak žaloba bude zastavená. Zároveň žalobcu na pojednávaní ubezpečila v tom, že ak podá žalobu nasledujúci deň na príslušný krajský súd, tak bude táto žaloba podaná v zákonnej lehote. Žalobca sudkyni neustále zdôrazňoval, že späťvzatím žaloby a podaním novej žaloby dôjde k zmeškaniu zákonnej lehoty pre podanie žaloby. Týmto nezákonným konaním boli porušené práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože nepostúpením žaloby prišlo zo strany súdu k zmareniu podanej žaloby, čo potvrdil aj Najvyšší súd, ktorý skonštatoval, že správna žaloba podaná dňa 3.3.2016 bola odmietnutá pre zmeškanie lehoty na podanie žaloby. Najvyšší súd ďalej v uznesení skonštatoval, že žalobca podal odpor proti rozkazu Okresného úradu Senica v zákonnej lehote, a preto mal byť tento rozkaz zo zákona zrušený. Okresný súd Senica tu postupoval v rozpore s viacerými ustanoveniami , keď nielenže nepostúpil žalobu na správny krajský súd, ale nevyzval žalobcu ani na odstránenie vady podania žaloby s poučením. Tento súd svojím návrhom na späťvzatie žaloby zapríčinil zmarenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, a tým zmaril žalobcovi možnosť nápravy, ktorej sa dožadoval na súde. Ani na tieto závažné porušenia práv žalobcu Ministerstvo spravodlivosti SR nereagovalo a postup Okresného súdu Senica dokonca považovalo za správny, čo je v protiklade s .

18. Podľa žalobcu, ak žalovaná mala vedomosť o predbežnom prerokovaní nároku (ako to uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa 26.5.2022), mala sama iniciovať vo svojom vyjadrení tento nedostatok v priebehu súdneho konania a mala apelovať na súd a spochybniť žalobu pre nesplnenie procesných podmienok. Žalobca o tejto vade podania nevedel. Keď podával žalobu ešte v roku 2017 proti vtedy žalovanému Okresnému súdu Senica, tak netušil, že sa priamo nemôže žalovať príslušný súd. Za konanie súdu je zodpovedné príslušné ministerstvo. Ak aj došlo k tomuto omylu zo strany žalobcu, zákon mu umožňuje urobiť bezplatnú zákonnú nápravu, a to tým spôsobom, že súd prvej inštancie vyzve žalobcu na doplnenie podania zvyčajne do 10 dní, čo je úkon zákonný a nie je spoplatnený žiadnou peňažnou sumou a ani žiadnym finančným postihom. Preto ak by súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona, na základe , neprišlo by ku konaniu, k pojednávaniu a už vôbec nie k vyhláseniu rozsudku. Ide tu jednoznačne o závažné pochybenia súdu prvej inštancie. Žalobca nemôže niesť žiadnu finančnú zodpovednosť za nekonanie súdu, resp. za konanie súdu v rozpore so zákonom.

19. K vyjadreniu žalovanej ohľadom toho, že žalobca nenapadol samotné zastavenie súdneho konania (výrok I.) žalobca uviedol, že nemôže napadnúť zastavenie konania, ak bolo konanie zastavené z dôvodu absencie splnenia procesných podmienok, na ktorú mal žalobcu podľa upozorniť výzvou súd prvej inštancie pri skúmaní splnenia procesných podmienok, čo potvrdil vo svojom uznesení aj Krajský súd v Trnave pod sp. zn. -237 zo dňa 26.1.2022.

20. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), v časti napadnutého výroku III. oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané ( v spojení s ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) bez potreby zopakovať alebo dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

22. Keďže žalobca výslovne napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie i v rozsahu výroku II., pričom týmto výrokom bolo jeho návrhu na postúpenie veci Ministerstvu spravodlivosti SR vyhovené, bolo potrebné vysporiadať i so subjektívnou procesnou legitimáciou žalobcu v tejto časti v odvolacom konaní. Osobou oprávnenou podať odvolanie, t. j. osobou majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu, je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd preto odvolanie žalobcu, ktorým napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. odmietol, ako podané neoprávnenou osobu, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozhodnutia, ktorá mu nebola v neprospech (, ). Zároveň je potrebné dodať, že odvolanie žalobcu v rozsahu výroku II. smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je objektívne prípustné ( a contrario) a i z toho dôvodu muselo byť odmietnuté podľa . Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru o jeho oboch stránkach prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej), pričom posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

23. Vzhľadom na to, že konanie zastavujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi z dôvodu zavinenia zastavenia konania žalovaným.

25. Žalobca vo svojom odvolaní (posudzujúc ho podľa obsahu) namietal, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces ( ), pričom v podstate sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania domáhal aplikácie . Žalobca použil aj odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , , a , avšak bližšie nezdôvodnil tieto použité odvolacie dôvody a odvolací súd nevzhliadol v konaní vady, ktoré majú na mysli tieto ustanovenia.

26. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je upravená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.

29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania s poukazom okolnosti prípadu (žalobca zavinil zastavenie konania neodstránením odstrániteľnej procesnej prekážky konania a zároveň žiadal postúpiť žalobu žalovanému ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie ( ). Odvolací súd uvádza, že kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú konanie bolo zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcimi nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Použitý termín

zavinenie nemožno interpretovať - čo zodpovedá ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu (por. nález Ústavného súdu SR , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

30. V zmysle nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

31. V zmysle ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

32. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danej veci bolo potrebné vziať do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku nečinnosti žalobcu, ktorý neodstránil odstrániteľnú procesnú prekážku konania, t.j. nepreukázal splnenie obligatórnych podmienok na podanie žaloby v zmysle a zároveň žiadal žalobu postúpiť žalovanému ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Aplikácia ustanovenia na prejednávanú vec, a teda posudzovanie zavinenia sporových strán na zastavení konania výlučne z procesného hľadiska, zo strany súdu prvej inštancie tak bola správna. Navyše je potrebné zohľadniť, že samotný žalobca v odvolacom konaní uviedol, že predmetnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v roku 2018 zrejme aj podal, a teda nič mu nebránilo predložiť ju a zabrániť tak zastaveniu konania. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca bol konaní i kvalifikovane právne zastúpený advokátom, ktorý mu bol pridelený Centrom právnej pomoci (č.l. 95), pričom na žiadosť žalobcu bolo toto zastupovanie ukončené (č.l. 142). Neobstojí preto poukaz žalobcu na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý ho hneď pri podaní žaloby nevyzval na odstránenie tohto nedostatku, pretože konanie bolo zastavené až na základe nečinnosti žalobcu po výzve súdu prvej inštancie na odstránenie zisteného nedostatku – preukázanie splnenia podmienky pre podanie žaloby v zmysle – uznesením č.k. -244 z 23.2.2022 a zároveň na základe výslovnej žiadosti žalobcu o postúpenie veci Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné prerokovanie nároku. Len pre úplnosť odvolací poznamenáva, že inštitút vyplývajúci z je osobitným inštitútom pri náhrade škody podľa citovaného zákona; až po predbežnom prerokovaní nároku v zmysle zákona sa poškodený totiž môže žalobou obrátiť na súd ( ). Účelom inštitútu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody upraveného v a je snaha predchádzať zbytočným súdnym sporom. Zákon stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody o.i. v prípadoch nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. V praxi to znamená, že ešte pred prípadným uplatnením práva na náhradu škody na súde je nutné požiadať o náhradu škody orgán, ktorý koná v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy vo veci náhrady škody podľa V rámci sporu o náhradu škody podľa súdy musia predovšetkým skúmať to, či žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná. V prípade, ak k uspokojeniu nároku alebo jeho časti zo strany príslušného orgánu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nedošlo, je ďalej potrebné skúmať, či v čase rozhodovania súdu už zákonná šesťmesačná lehota uplynula, t. j. či ešte môže dôjsť k uspokojeniu nároku v rámci predbežného prerokovania. Ak v čase rozhodovania súdu už táto lehota uplynula, žaloba nemôže byť zamietnutá ako predčasne podaná.

33. Odvolací súd sa v danej veci tiež zaoberal možnou aplikáciou ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Podľa ustanovenia , súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím

zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má nahradiť; moderovať možno trovy aj zastaveného konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ).

34. V danej veci bolo rozhodujúce, že žalobca na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie zisteného nedostatku – preukázanie splnenia podmienky pre podanie žaloby v zmysle výslovne žiadal, aby bola žaloba z 29.9.2017 postúpená na príslušné ministerstvo ako návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Za daných okolností preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neprichádzala do úvahy ani aplikácia , pretože stav, ktorý v konaní nastal (neodstránenie odstrániteľného nedostatku podmienky konania), bol determinovaný výlučne procesnou neaktivitou žalobcu (nepredložením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) a súčasne i jeho samotným návrhom na postúpenie žaloby Ministerstvu spravodlivosti SR ako žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V tomto smere preto neobstojí poukaz žalobcu na predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý konal a aj rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu bez splnenia osobitnej procesnej podmienky (predbežného prerokovania nároku na náhradu škody). Procesný súdu prvej inštancie nebolo možné zohľadniť ako dôvod hodný osobitného pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, pretože zastavenie konania nesúviselo s procesným postupom súdu prvej inštancie, ale záviselo výlučne od správania samotného žalobcu. Inak povedané, ak by žalobca preukázal splnenie podmienky pre podanie žaloby v zmysle (v čom mu nič nebránilo), v konaní sa mohlo pokračovať.

35. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z nesporných skutkových tvrdení uvedených žalovanou vo vyjadrení k odvolaniu (keďže žalobca tieto tvrdenia nepoprel) vyplýva, že k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody došlo a 30.5.2019 bolo žalobcovi elektronicky doručované oznámenie o výsledku predbežného prerokovania z 29.5.2019, a teda žalobca mal vedomosť o tom, že v roku 2019 mu bolo doručené oznámenie o výsledku predbežného prerokovania. Uvedené taktiež svedčí o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom, keďže mohol predložiť oznámenie o výsledku predbežného prerokovania, ale namiesto toho výslovne žiadal postúpiť jeho žalobu ako návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR. Samotná skutočnosť, že k predbežnému prerokovaniu žalobcovho nároku na náhradu škody zo strany príslušného orgánu došlo, a teda táto osobitná procesná podmienka podania žaloby bola splnená, však bola vo vzťahu k meritu veci (t.j. uplatnenému nároku na náhradu škody) bez právneho významu, pretože konanie bolo právoplatne zastavené (zastavujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním) a predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol už len výrok III. o nároku na náhradu trov konania.

36. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu, aby mu súd prvej inštancie uhradil 500 eur za trovy konania a výdavky žalobcu, ktoré mu svojím konaním, resp. nekonaním súd prvej inštancie spôsobil, odvolací súd uvádza, že takýto návrh nespadá do rámca odvolacieho konania a odvolací súd nie je príslušný o ňom rozhodnúť. Takýto nárok si žalobca môže uplatniť samostatnou žalobou.

37. Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania neboli dôvodné, keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď v danej veci pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie ( ). Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku III. o trovách konania s použitím ako vecne správne potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O

výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).