Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27C-4-2023.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Subarea
27C/4/2023
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E. proti žalovanému: Velvet real, s.r.o., so sídlom Vinné 376, 072 31 Vinné, IČO: 36 576 522, právne zast.: JUDr. Ján Kizivat, Sama Chalúpku 6912/16C, 071 01 Michalovce, IČO: 31 976 204, o zaplatenie sumy 662,75 € s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd uznesením č.k.27C/4/2023-44 zo dňa 22.8.2023 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 662,75 € s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % z celkovej čiastky za každý deň omeškania zo sumy 2.651 € od 25.11.2021 až do zaplatenia ako aj trovy konania. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovaným sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k. ú. E., okres E., obec E.. Ide o obchodný priestor pozostávajúci z prízemia a jedného poschodia. Napriek tomu, že žalovaného oslovil s tým, že strecha spoločnej nehnuteľnosti zateká a vyžaduje si opravu, tento nereagoval. Preto ju dal opraviť a za opravu spolu s materiálom zaplatil 2.651 €. Pomerná časť 662,75 € činí podiel žalovaného z celkovej sumy vynaloženej na opravu strechy. Žalovaný túto sumu odmietol zaplatiť. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dňa 16.8.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a o trovách rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o trovy konania uviedol, že pre aplikáciu ust. § 257 CSP treba prihliadnuť okrem iného aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. V tejto súvislosti dôvodil, že je občanom bez právnického vzdelania, pričom až dňa 15.8.2023, t.j. po podaní žaloby, sa dostavil do advokátskej kancelárie, aby sa kvalifikovane poradil a tam mu bolo odporúčané, aby žalobu vzal späť. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania odcitoval ustanovenie § 257 CSP a konštatoval, že výnimočne žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3.1. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, navrhol ho zrušiť vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že výrok o trovách neodôvodnil, žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aké zistil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobu, ktoré ho viedli k aplikácii § 257 CSP Absencia úvahy pri rozhodovaní o trovách konania činí napadnuté uznesenie nepreskúmateľným a vykazujúcim znaky arbitrárnosti.
3.2. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý výrok uznesenia potvrdiť, lebo je vecne správny. Zopakoval, že je občanom bez právnického vzdelania, a až po podaní žaloby sa poradil
s advokátom a na základe jeho odporúčania vzal ihneď žalobu späť. Poukázal na svoje majetkové a sociálne pomery. Uviedol, že je starobným dôchodcom, jeho pravidelný mesačný príjem predstavuje len starobný dôchodok vo výške 410,30 € mesačne. Ak by mu bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, nepriaznivo by to zasiahlo do jeho finančnej situácie. Predložil potvrdenie o poberaní starobného dôchodku. Mal za to, že sú u neho splnené podmienky pre uplatnenie § 257 CSP.
3.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalobcu sú účelové až zavádzajúce. Mal za to, že na strane žalobcu nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie je pravdivé jeho tvrdenie, že bez zbytočného odkladu vzal žalobu späť. Aj keď je žalobca poberateľom starobného dôchodku vo výške 410,30 €, opomenul uviesť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. E. (rodinný dom, garáž, pozemky) a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. E. (obchodné priestory) s výškou podielu 530/10000 z celku ako aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. E. (pozemky pod obchodnými priestormi) s výškou podielu 530/10000 z celku a tiež že podnikateľské nehnuteľnosti na ul. A. F. G. E. súp. č. 1885 dlhodobo až do roku 2023 prenajímal, kde bola zriadená prevádzka predaja kotlov, plynových spotrebičov a pod. a v súčasnosti tieto ponúka na predaj za 400.000 €.
4. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2Co/177/2023-93 zo dňa 27.11.2023 zrušil uznesenie Okresného súdu Michalovce v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5.1. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
5.2. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).
5.3. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo sporových strán zavinila jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 CSP sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku konania, a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 12/2008 zo 14.10.2008). Preto ak žalobca vzal späť žalobu tak, ako v prejednávanej veci, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a v takom prípade je povinný nahradiť jeho trovy. Ak však druhá strana svojím zavinením spôsobila zastavenie konania, je povinná nahradiť protistrane trovy konania.
5.4. Podľa obsahu spisu v posudzovanej veci zastavenie konania procesne zavinil výlučne žalobca späťvzatím žaloby, preto podľa § 256 ods. 1 CSP súd mal žalovanému priznať náhradu trov konania. Súd však takto nepostupoval, ale aplikoval ustanovenie § 257 CSP a žalovanému náhradu trov konania bez odôvodnenia svojho postupu, nepriznal.
5.5. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
5.6. Súčasná právna úprava teda umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, aby tieto nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 M Cdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017).
5.7. Ustanovenie § 257 CSP, ktorého aplikácie sa žalobca domáha, predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Aplikovať dotknuté procesné ustanovenie možno v akomkoľvek sporovom konaní. Platí totiž predpoklad, že okolnosti hodné osobitého zreteľa sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Moderovať možno aj nárok na náhradu trov zastaveného konania, čo potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti nedávno už aj Ústavný súd SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2018 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2018).
5.8. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia aj na majetkové pomery oprávneného účastníka, teda tej strany sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania. Je potrebné si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
5.9. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa nálezu Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 387/2019, súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu.
5.10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania dôkladne nezaoberal vyššie uvedenými predpokladmi pre prípadné použitie ustanovenia § 257 CSP, komplexne nezohľadňoval pomery strán, dopad nepriznania náhrady trov (úplne alebo čiastočne) úspešnému žalovanému a to v intenciách skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutom výroku. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu predmetného ustanovenia a postup súdu prvej inštancie, keď bez preukázaných dôvodov použil ustanovenie § 257 CSP, bol nesprávny.
5.11. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces sa vo všeobecnosti rozumie taký postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesným predpisom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozhodnutie, ktorého niektorý výrok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
5.12. Právo strán sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a procesnou zárukou spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí (a to aj v rozhodnutí o procesnom nároku) uviesť v súlade s § 393 ods. 2, § 234 ods. 2 a § 236 CSP dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci, lebo inak strana objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu a efektívne využiť svoje procesné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu (§ 355, § 357, § 359 CSP).
5.13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
6. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Podľa §255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11 .Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na
prejednaní svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem, a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 256 CSP. Ustanovenie § 256 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej 13. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. 14. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
15. Použitie § 256 ods.1 znamená, že súd ukladá povinnosť podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, ale podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, v dôsledku ktorých došlo k zmareniu konania. Pri posudzovaní náhrady podľa cit. ust. však treba prihliadať k okolnostiam, za akých k podaniu žaloby došlo. (Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 881/2007). 16. V prejednávanom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 662,75 € s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % z celkovej čiastky za každý deň omeškania zo sumy 2.651 € od 25.11.2021 až do zaplatenia ako aj trovy konania, pričom žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovaným sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k. ú. E., okres E., obec E.. Ide o obchodný priestor pozostávajúci z prízemia a jedného poschodia. Napriek tomu, že žalovaného oslovil s tým, že strecha spoločnej nehnuteľnosti zateká a vyžaduje si opravu, tento nereagoval. Preto ju dal opraviť a za opravu spolu s materiálom zaplatil 2.651 €. Pomerná časť 662,75 € činí podiel žalovaného z celkovej sumy vynaloženej na opravu strechy. Žalovaný túto sumu odmietol zaplatiť. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dňa 16.8.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť. Žalobca teda podal žalobu, čím nielenže vyvolal spor, ale v ňom aj riadne pokračoval a svojim konaním sa pričinil o jeho zastavenie. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, pretože žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu resp. bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa proti nemu domáhal. 17. Súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v rámci ktorej konštatoval, že „§ 150 ods.1 O.s.p. (teraz 257 CSP) neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod." (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011 z 18.1.2012). 18. Súd v súlade s názorom odvolacieho súdu má za to, že žalobca nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a len samotné potvrdenie o výške starobného dôchodku v sume 410,30 € bez preukázania ďalších skutočnosti a majetkových pomerov nemôže byť dôvodom pre aplikáciu ustanovenie § 257 CSP, na ktorý sa žalobca odvolával. 19. O náhrade trov prvoinštančného konania súd teda rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd dospel k záveru, že zastavenie konania v danom prípade procesne zavinila žalobca, keďže vzal svoju žalobu (bez uvedenia dôvodu resp. bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa proti nemu domáhala) v celom rozsahu späť. Vzhľadom na túto skutočnosť vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania. 20. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 21. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilný sporový poriadok).