Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/12/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Milana Deáka,

v právnej veci navrhovateľa I. S., bývajúceho v S., proti odporkyni I. S., bývajúcej v M.,

o zníženie vyživovacej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu v Galante zo 17. apríla 2007 č.k. -158 a rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 22. októbra 2007, sp.zn. čo do výroku o trovách

konania, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo 17. apríla 2007 č.k.

-158 čo do výroku o trovách konania z a s t a v u j e .

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. októbra 2007, sp.zn.

vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 17. apríla 2007 č.k. -158 zmenil

rozsudok Okresného súdu v Galante č.k. zo dňa 11. októbra 2005 v časti

výživného pre odporkyňu I. S., nar. X. (plnoletú – poznámka dovolacieho súdu) a to tak, že

od 1.3.2006 do 30.4.2006 určil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu sumou

1 100,-- Sk mesačne, od 1.5.2006 do 31.8.2006 sumou 2 000,-- Sk mesačne a od 1.9.2006

sumou 1 100,-- Sk mesačne, ktoré výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám odporkyne. Vo zvyšku ponechal citovaný rozsudok nedotknutý.

Vo zvyšku návrh zamietol a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 v spojení s § 75 Zákona

o rodine. Dospel k záveru, že uvedená úprava vyživovacej povinnosti zodpovedá pomerom

a možnostiam navrhovateľa, ako aj oprávneným potrebám odporkyne. O náhrade trov konania

medzi účastníkmi rozhodol v zmysle a to vzhľadom na pomer neúspechu

navrhovateľa v konaní s prihliadnutím na okolnosti a charakter prejednávanej veci.

Krajský súd v Trnave na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 22. októbra 2007,

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej vo vyhovujúcej

časti zmenil tak, že návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov tohto konania nepriznal. Dospel

k záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej

povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením a v konaní

úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl

v predmete konania, ktorým je vyživovacia povinnosť rodiča a dieťaťa, ako aj v súčasných

faktických majetkových pomeroch oboch účastníkov.

Proti týmto rozsudkom ako prvostupňového tak aj odvolacieho súdu, čo do výroku

o trovách konania, podal dňa 24.6.2008 na základe podnetu odporkyne s poukazom

na ustanovenie v spojení s , mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia

vo výrokoch o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na tú skutočnosť, že dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne

náhradu trov konania priznať nemožno vidieť v tom, že konanie o výživnom je oslobodené

od platenia súdnych poplatkov. Bol toho názoru, že v prejednávanej veci neexistujú dôvody

hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia Takéto dôvody

ustanovenie podľa jeho názoru zjavne nenapĺňajú, extrémne vybočujú z jeho

účelu a chýba im aj logický zmysel. Aplikácia ustanovenia musí zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Nie je

možné nepriznať podľa tohto ustanovenia úspešnému účastníkovi náhradu trov konania len

na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku

(R 34/1982 a R 23/1989). Podaním z 10.10.2008 vzal svoje mimoriadne dovolanie proti

rozsudku Okresného súdu v Galante zo 17. apríla 2007 č.k. -158 čo do výroku

o trovách konania späť a žiadal dovolacie konanie v tejto časti zastaviť.

Navrhovateľ považoval napadnuté rozhodnutia súdu za vecne správne a navrhol

mimoriadne dovolanie odmietnuť v celom rozsahu. Bol toho názoru, že nepriznanie náhrady

trov konania v konaní o výživnom je plne v súlade so zákonom a zaužívanou súdnou praxou.

Vo svojom vyjadrení podrobne rozoberal skutkový stav veci. Dovolaciemu súdu dal

na zváženie, či rozsudkom odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu jeho ústavných práv a nie

práv odporkyne.

Odporkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nevyjadrila.

Z ustanovenia vyplýva, že v konaní o mimoriadnom dovolaní

platia primerane ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až § 243c), ak tento zákon

neustanovuje niečo iné.

Podľa vyplýva, že ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konania na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť,

dovolací súd konanie uznesením zastaví.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval podľa

citovaného zákonného ustanovenia a konanie o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo 17. apríla 2007 č.k. -158,

čo do výroku o trovách konania, zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), preskúmal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 22. októbra 2007, sp.zn. , čo do výroku o trovách konania, je dôvodné.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloží. O takýto prípad v prejednávanej veci ide.

Z ustanovenia veta prvá , vyplýva, že o povinnosti na náhradu trov

konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ods. l účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2

).

Z ustanovenia vyplýva, že aj keď mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu.

Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle platia dve základné zásady,

t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo

na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu ( a ).

Ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok

sporového konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná

plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch : 1/ ak

účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo

od znaleckého posudku a 3/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

V poslednom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať

len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou

rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia z hľadiska

rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí

opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený

vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych

okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah

čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) a to ani to, akú sumu v pomere

k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi

uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je

výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne

znaleckého posudku). Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť

podľa tohto ustanovenia.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie

a/ mohlo sa začať i bez návrhu,

b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,

c/ bolo zastavené.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca ( ).

Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného

práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného

nároku vo veci samej. Preto, ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak sa nejedná

o prípad uvedený v veta druhá ), že zavinil zastavenie konania a je preto

povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.

Z ustanovenia vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Výnimočnosť

použitia tohto ustanovenia, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného

zreteľa, musí súd náležite odôvodniť.

Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza

do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov

konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak

v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli

účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov

konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným

z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť

voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho

voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného

zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné

prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania o zníženie

vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu) sa povinnosť nahradiť trovy konania

spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému

účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia ,

podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva,

že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov

konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť

k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej

veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek

bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov

úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného

zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším

pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto

by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä

na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie

sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov

v priebehu konania a pod.

Dovolací súd zistil, že odvolací súd vec takto právne neposúdil a z hľadiska aplikácie

ustanovenia ani neodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností

relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného

ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr

poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou

veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Odvolací súd výnimočnosť prípadu

z hľadiska aplikácie ustanovenia vzhľadal len v okolnostiach danej veci, ktoré

ustálil v predmete konania (vyživovacia povinnosť rodiča a dieťaťa), ako aj súčasných

faktických majetkových pomeroch oboch účastníkov. Jeho záver o dôvodnosti použitia

ustanovenia vzhľadom na predmet konania, ako už bolo ozrejmené vyššie, nie je

vecne správny. Bližšie sa nezaoberal ani okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania

podľa , ktorými sú najmä osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov

konania. Tieto okolnosti neboli zo strany odvolacieho súdu vôbec odôvodnené, teda nebolo

konkretizované v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného

zreteľa z hľadiska

Na záver dovolací súd poznamenáva, že je v konaní o mimoriadnom dovolaní viazaný

rozsahom dovolania. Z toho dôvodu sa nezaoberal tými námietkami navrhovateľa

vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, ktoré prekračovali rozsah podaného opravného

prostriedku generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , , keďže to

vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu

nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

, rozhodnutie odvolacieho súdu čo do výroku o náhrade trov konania

zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. októbra 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková