Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/81/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanej: JUDr. Elena Matulová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár, právne zastúpená: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa č. 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, o zaplatenie 127 749,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. – 248 zo dňa 10. júna 2026 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku žalovanej na náhradu trov konania proti žalobcovi p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým rozhodne o ich výške (II. výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že súd konanie ako celok zastavil v zmysle v platnom znení (ďalej aj „“) na základe späťvzatia žaloby žalobcom. Dodal, že nezisťoval názor žalovanej, pretože k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním ( ).

3. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko vzal žalobu späť po výzve súdu podľa , v ktorej súd vyjadril názor, že sa jedná o zjavne nedôvodnú žalobu.

4. Proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v a , t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie ho vyzval na späťvzatie žaloby až na základe oboznámenia sa s právne záväzným názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. , ktorý bol na rozdiel od názoru Okresného súdu Lučenec vyjadreného v rozsudku sp. zn. názoru, že záložnej zmluva (spísaná žalovanou ako advokátkou) nie je absolútne neplatná. Žalobca založil žalobu na náhradu škody práve na základe názoru súdu prvej inštancie. V čase podania žaloby teda záväzný právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici neexistoval, a teda žaloba bola podaná dôvodne. O dôvodnosti jeho žaloby v čase jej podania svedčí podľa žalobcu aj skutočnosť, že ak by súd prvej inštancie žalobu posúdil ako nedôvodnú už na začiatku konania pri jej podaní, nebolo potrebné čakať s výzvou na jej späťvzatie až do rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a žaloba mohla byť zamietnutá. Teda samotný súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a až po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici táto stratila svoje opodstatnenie.

6. Ďalej žalobca poukázal na to, že opakovane podával v konaní návrh na fakultatívne prerušenie konania podľa z dôvodu posúdenia platnosti záložnej zmluvy odvolacím súdom, ktorému síce súd prvej inštancie nemusel vyhovieť a mohol prijať iné opatrenia, avšak mal o ňom rozhodnúť, čo však neurobil.

7. Žalobca preto nevidel dôvod na to, aby mal byť zaviazaný na náhradu trov konania žalovanej. Navyše jednotlivé procesné úkony žalovanej v konaní boli podľa jeho názoru nadbytočné a nepotrebné aj vzhľadom na jeho návrh na prerušenie konania.

8. Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zdôraznil, že v takom prípade si náhradu trov konania voči žalovanej neuplatňuje.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (zaslanom jej na vedomie) navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovanej interpretácia výzvy súdu prvej inštancie na späťvzatie žaloby podľa zo strany žalobcu nie je správna. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby nielen z dôvodu uvádzaného v odvolaní, t.j. právneho názoru vysloveného krajským súdom ohľadne neplatnosti právneho úkonu, ale aj z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Tento dôvod výzvy žalobca v odvolaní zamlčal. Na tento dôvod poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu, teda aj v tom spočívala zjavná nedôvodnosť žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nezávisel od rozhodnutia krajského súdu, nakoľko žalobca nikdy nebol klientom žalovanej a tá neniesla voči nemu žiadnu zodpovednosť za škodu spôsobenú údajným poskytovaním právnych služieb. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nosný dôvod nedôvodnosti žaloby existoval od samého začiatku konania. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici preto nemohlo mať žiadny vplyv na posúdenie tejto podmienky.

10. Ďalej mala žalovaná za to, že žalobca si v odvolaní zamieňa dôvod späťvzatia žaloby s procesným zavinením, keď argumentuje tým, že žaloba bola pôvodne dôvodná, jej dôvod odpadol až neskôr. Podľa súd neskúma, či žalobca subjektívne veril vo svoju žalobu, ale kto procesne zavinil zastavenie konania. Ak k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, tento procesne zavinil zastavenie konania.

11. Pokiaľ žalobca argumentuje zbytočnosťou a nepotrebnosťou procesnej obrany žalovanej vzhľadom na jeho návrh na prerušenie konania, žalovaná mala za to, že návrh na prerušenie konania podľa nezakladá povinnosť súdu konanie prerušiť. Keďže súd konanie neprerušil a žalovanej doručil žalobu na vyjadrenie, nemožno jej procesnú obranu považovať za nehospodárnu a predčasnú len preto, že žalobca navrhol prerušenie konania. Súd prvej inštancie sa stotožnil s procesnou obranou žalovanej, keď vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby aj z dôvodov uvádzaných v tejto procesnej obrane. Právny zástupca žalovanej ako advokát, ktorý je povinný konať s odbornou starostlivosťou, nemôže rezignovať na procesnú obranu klienta len z dôvodu, že žalobca navrhuje prerušiť konanie o žalobe, ktorú žalovaná považuje za zjavne nedôvodnú. Žalobca vlastne vyčíta žalovanej, že sa voči žalobe úspešne bránila.

12. Podľa názoru žalovanej úvaha žalobcu o tom, že keby súd považoval žalobu za nedôvodnú, mohol ju zamietnuť ihneď, nekorešponduje s I. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie. Súd nerozhodol rozsudkom o zamietnutí nedôvodnej žaloby, ale konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom na základe výzvy súdu podľa , čo bola žalobcova procesná voľba, nie povinnosť. Tým procesne zavinil zastavenie konania, ktoré by na základe predbežného právneho názoru súdu aj tak

skončilo zamietnutím žaloby, a teda procesným úspechom žalovanej, ktorý by jej rovnako zakladal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.

13. Na záver žalovaná poukázala na to, že ak žalobca podával žalobu z opatrnosti, keď si nebol istý existenciou svojho nároku a ihneď navrhoval prerušenie konania do rozhodnutia iného sporu, musel zároveň niesť procesnej riziko späťvzatia žaloby a znášania trov zastaveného konania podľa . Žalovaná mala za to, že odvolateľ sa snaží preniesť procesné dôsledky svojho vlastného dispozičného úkonu - späťvzatia žaloby na ňu, hoci ona počas celého konania iba riadne vykonávala svoju procesnú obranu. Názor žalobcu je podľa nej nezlučiteľný s princípom procesnej zodpovednosti vyjadreným v .

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa , po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich podľa v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v jeho II. výroku o nároku žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi podľa a potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa k tomuto výroku, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu uvádza:

15. Odvolací súd považuje za nehospodárne a nadbytočné rozhodovať o návrhu na prerušenie konania za procesnej situácie, keď žalobca pred rozhodnutím súdu o tomto návrhu vezme žalobu späť (hoci aj na základe iniciatívy súdu prvej inštancie spočívajúcej vo výzve podľa a vykonanej so značným časovým odstupom po podaní žaloby). Nemá právny význam rozhodovať o návrhu na prerušenie konania, ak je daný dôvod na jeho zastavenie. Podľa názoru odvolacieho súdu by sa jednalo len o zbytočný právny formalizmus. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodne uplatnený odvolací dôvod podľa .

16. Odvolací súd je zhodne so žalovanou názoru, že v zmysle nie je úlohou súdu rozhodujúceho o nároku strán sporu na náhradu trov konania skúmať, či žaloba je alebo nie je dôvodná, a teda ani či bola spočiatku dôvodná. Z hľadiska rozhodovania o nároku strán sporu na náhradu trov konania podľa je právne významné len skúmanie, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. V zásade platí, že ak k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, tento procesne zavinil zastavenie konania. Výnimku z tejto zásady predstavuje situácia, keď žalobca vzal žalobu späť pre správanie protistrany - žalovaného spočívajúce v tom, že žalovaný vyhovel žalobe žalobcu, t.j. splnil ňou požadovanú povinnosť, napr. zaplatil peňažnú sumu požadovanú žalobou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.08.2025, v ktorého bodoch 17 – 19 odôvodnenia sa uvádza: „Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 20. februára 2020 konštatoval, že modifikuje v otázke náhrady trov konania všeobecnú zásadu úspechu vo veci zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Trovy konania je teda povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie, použitý ustanovením , sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Štandardným prípadom zastavenia konania je zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, tak ako tomu bolo aj v prípade sťažovateľky. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie v situáciách, aká nastala aj v posudzovanom prípade sťažovateľky, zásadne platí, že pokiaľ navrhovateľ zoberie svoj návrh späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania (napr. najvyšší súd, sp. zn. ), iba žeby bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. ). Najvyšší súd v uznesení z 26. októbra 2023 sp. zn. konštatoval, že „kritérium procesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Termín „zavinenia“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,

ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.“ Obdobný záver prijal najvyšší súd aj v uznesení zo 4. decembra 2024 sp. zn. , kde uviedol, že „zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu vznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Pojem „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.“ Z ustálených záverov konštantnej judikatúry teda vyplýva, že predpokladom pre právny záver konajúceho súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (teda žalovaným) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú) povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia. Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalovaný koná v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním potvrdí existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením (napr. Ústavný súd Českej republiky, sp. zn. z 8. marca 2011). Aj z výslovného znenia vyplýva, že súd náhradu trov konania prizná tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho, preto by súd nemal prihliadať na hmotnoprávny úkon (mimosúdnu dohodu) a jej znenie. Uvedená norma ustanovuje jednoznačný príkaz súdu, nie možnosť, priznať trovy, a teda aj v prípade, ak z mimosúdnej dohody napr. vyplýva, že trovy už boli niektorej zo strán uhradené ešte pred zastavením konania, alebo že nie sú súčasťou dohody alebo že si trovy nebude uplatňovať žiadna zo strán.“ Preto odvolací súd odvolaciu argumentáciu žalobcu ohľadne toho, či jeho žaloba bola podaná (spočiatku) dôvodne alebo nie, že ju podával z opatrnosti, aby nedošlo k premlčaniu jeho domnelého práva na náhradu škody vzhľadom na právne nezáväzný názor Okresného súdu Lučenec vyslovený v neprávoplatnom rozsudku ( a contrario), ako aj odvolaciu argumentáciu žalovanej, že žaloba bola (zjavne) nedôvodná aj z iného dôvodu (pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) považuje odvolací súd za právne irelevantnú pre rozhodnutie o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Žalovaná svojim nesúhlasom so žalobou vyjadreným v jej procesnej obrane a nevyhovením požiadavke uplatnenej v žalobe nedala dôvod na späťvzatie žaloby, teda procesne nezavinila zastavenie konania. Toto zavinil žalobca späťvzatím žaloby.

17. Pokiaľ žalobca argumentuje neúčelnosťou, nadbytočnosťou trov žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie na základe ňou vykonaných procesných úkonov, odvolací súd má zhodne so žalovanou sa to, že ak ju súd prvej inštancie vyzval na vyjadrenie sa k žalobe a táto sa k nej následne vyjadrila a v súvislosti s týmto vyjadrením jej vznikli trovy spočívajúce v úkonoch právnej služby poskytnutej advokátom, nemožno hovoriť o ich neúčelnosti. Žalovaná sa v takom prípade nemohla spoliehať na prípadné (následné) rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu na prerušenie konania, keďže ten o ňom mohol rozhodnúť aj tak, že by ho zamietol, avšak žalovanej by už ďalšiu možnosť na vyjadrenie sa k žalobe nemusel dať. Navyše posudzovanie účelnosti jednotlivých konkrétnych úkonov strany sporu, ktorej bol priznaný nárok na náhradu trov konania prichádza do úvahy pri rozhodovaní o ich výške, keď súd za úkon, ktorý považuje za účelne vynaložený prizná trovy a za iný neúčelný neprizná. Súd prvej inštancie II. výrokom napadnutého uznesenia rozhodol len o nároku žalovanej na náhradu trov konania, nie aj o ich výške.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd II. výrok napadnutého uznesenia ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní. Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis

( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).