Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-16-2026.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Subarea
26Co/16/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. C. XX, XXX XX E. M., zastúpená JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti žalovaným: 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. D. XXX/XX, XXX XX D., 2/ W.. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. C. XX, XXX XX E. M., 3/ X. T., (neznáma), zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ W.. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, XXX XX D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/5/2024-91 zo dňa 19.1.2026, o späťvzatí žaloby žalobkyňou zo dňa 17.7.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Pripúšťa späťvzatie žaloby, zrušuje rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/5/2024-91 zo dňa 19.1.2026 a konanie zastavuje.
II. Žalovaným 1/ až 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 4C/5/2024-91 zo dňa 19.1.2026 v I. výroku zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele registra „E“ parcelné číslo XXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. L. C., v II. výroku prikázal novovytvorenú parcelu registra „C“, parcelné číslo XXX/X - trvalý trávny porast vo výmere XXX m2 na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX do výlučného vlastníctva žalobkyne s podielom X/X k celku, v III. výroku prikázal novovytvorenú parcelu registra „E“, parcelné číslo XXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2 na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ so spoluvlastníckym podielom XX/XX k celku, žalovaného 2/ so spoluvlastníckym podielom XX/XX k celku, žalovanej 3/ so spoluvlastníckym podielom X/XX k celku a žalovaného 4/ so spoluvlastníckym podielom XX/XX k celku, v IV. výroku vyslovil, že súčasťou rozsudku je geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný spoločnosťou N. D., s. r. o., W.: XX XXX XX, vyhotovený C. C., autorizačne overený dňa XX.XX.XXXX W.. S. D. a úradne overeným dňa XX.XX.XXXX č. N W.. B. T. a v V. výroku náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 18.2.2026, žalovanému 1/ dňa 9.3.2026, žalovanému 2/ dňa 4.3.2026, zástupcovi žalovanej 3/ dňa 18.2.2026 a žalovanému 4/ dňa 6.3.2026.
3. V zákonom stanovenej lehote podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaní 1/ a 2/.
4. Dňa 17.7.2026 žalobkyňa doručila vyjadrenie k odvolaniu - späťvzatie žaloby, v ktorom uviedla, že odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa X.X.XXXX so D. T., čo oznámila aj príslušnému okresnému
úradu, katastrálnemu odboru, ako aj uzatvorenie dohody o urovnaní a obnovení pôvodného stavu. Preto žalobkyňa berie žalobu v tejto veci v celom rozsahu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil, lebo odpadol predmet sporu. V súvislosti s tým, že odstúpenie od zmluvy nebolo z viny žalobkyne, navrhla, aby súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP tak, že stranám sporu ich náhradu neprizná.
5. K svojmu podaniu žalobkyňa priložila
- Oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX adresované Okresnému úradu D., katastrálnemu odboru, v ktorom uviedla, že odstúpila od kúpnej zmluvy povolenej v katastrálnom konaní pod V XXX/XXXX z dôvodu, že predávajúci nepravdivo vyhlásil splnenie ponukovej povinnosti, hoci nebol splnená,
- nepodpísanú Dohodu o urovnaní právnych vzťahov a o obnovení pôvodného stavu medzi žalobkyňou a D. T., podľa ktorej predávajúci D. T. odstúpenie od kúpnej zmluvy prevzal dňa X.X.XXXX,
- Doručenku o prevzatí zásielky D. T. dňa X.X.XXXX od adresáta - zástupcu žalovanej.
6. Na výzvu odvolacieho súdu sa k podaniu žalobkyne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že so späťvzatím žaloby súhlasia. Nesúhlasili s návrhom žalobkyne, aby súd postupoval podľa § 257 CSP, pričom navrhli, aby im nárok na náhradu trov konania súd priznal v plnom rozsahu. K svojmu návrhu žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že žalobkyňa z vlastnej iniciatívy nadobudla spoluvlastnícky podiel na pozemku pri svojom rodinnom dome, a krátko na to zabezpečila geometrický plán a podala žalobu, pričom sa o dohodu so žalovanými 1/ a 2/ nepokúsila. Až po vydaní rozsudku, podaní odvolanie a po začatí konania o neplatnosť kúpnej zmluvy žalobkyňa obnovila pôvodný vlastnícky stav a vzala žalobu späť. Žalovaní 1/ a 2/ tak zastavenie konania považujú za priamy následok vlastných právnych a procesných úkonov žalobkyne, pričom okolnosti zrušenia kúpnej zmluvy nepovažujú za dôvod hodný osobitného zreteľa.
7. Žalovaní 3/ a 4/ na výzvu odvolacieho súdu nereagovali.
8. Pretože odvolací súd nerozhodoval vo veci samej, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a contrario) a dospel k záveru, že došlo k účinnému späťvzatiu žaloby.
9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
10. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
11. Žalobca má dispozičné právo k žalobe, a to aj v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Žalobca týmto svojim úkonom prejavuje svoju vôľu nepokračovať v ďalej konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.
12. Keďže po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, odvolací súd prihliadnuc na vyjadrenia žalovaných späťvzatie žaloby v zmysle ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v § 255 CSP a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, keď súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a v plný úspech žalovaného je vtedy, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietne.
15. Pánom ako dominus litis sporu je žalobca. Je na jeho rozhodnutí, či podá žalobu a ako s týmto procesným úkonom bude ďalej v súdnom konaní nakladať. Okrem práva zmeniť žalobu, žalobca má právo vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania bez rozhodnutia o veci samej. Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok.
16. V otázke rozhodovania o zastavení konania, nie je dôležitý dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol zobrať žalobu späť. Ten je dôležitý až v momente rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách.
17. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolací v uznesení sp. zn. 3Obo/12/2018 zo dňa 20.11.2018 uviedol: „Rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za zavinenie, v zmysle ktorej povinnosť nahradiť trovy konania protistrane zaťažuje stranu sporu, ktorá svojim správaním zavinila zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy (rovnako aj 5MCdo/12/2008). Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná. Posúdenie, či žaloba bola podaná (ne)dôvodne, je predmetom rozhodovania súdu vo veci samej, a nie je predmetom skúmania pri vydaní procesného rozhodnutia o zastavení konania.“
18. Ak teda žalobkyňa žalobu vzala späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaných, odvolací súd konštatuje, že procesné zavinenie možno pričítať žalobkyni, preto je povinná nahradiť trovy konania protistrane. Žalobkyňa však navrhla aplikovať § 257 CSP z dôvodu, že odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo z jej viny. Žalovaní 1/ a 2/ uvedený dôvod k aplikácii § 257 CSP nepovažovali.
19. Ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a tiež od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania buď sčasti alebo vôbec neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu na oboch stranách sporu, vrátane dôvodov, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.
20. Dôvod hodný osobitného zreteľa videla žalobkyňa v tom, že predmet sporu odpadol v dôsledku opätovného navrátenia vlastníckeho stavu na pôvodného vlastníka, od ktorého kúpila spoluvlastnícky podiel, keďže tento mal v kúpnej zmluve nepravdivo vyhlásiť splnenie ponukovej povinnosti predkupného práva ostatným podielovým spoluvlastníkom - žalovaným. Žalovaní 1/ a 2/ s názorom žalobkyne nesúhlasili a poukázali na jej kroky pred začatím súdneho sporu.
21. Z obsahu spisu odvolaciemu súdu vyplýva, že žalobkyňa sa v konaní vo veci samej domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku jeho rozdelením, pričom kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel, uzatvorila dňa X. X. XXXX. Dňa XX. X. XXXX bol vyhotovený geometrický plán ako podklad pre rozhodnutie súdu o rozdelení pozemku a žaloba bola súdu doručená dňa XX. X. XXXX. Žalovaní 1/ a 2/ zhodne uviedli, že o dohodu pred podaním žaloby sa žalobkyňa nepokúšala a tiež nepriamo namietli spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou. Odvolací súd je preto toho názoru, že rozhodnutie žalobkyne nepokračovať v súdnom spore je priamym následkom jej rozhodnutia odstúpiť od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho žalobkyňa stratila aktívnu vecnú legitimáciu.
22. Hoci žalobkyňa tvrdila, že predávajúci nepravdivo vyhlásil splnenie ponukovej povinnosti ostatným podielovým spoluvlastníkom, odvolací súd poukazuje na to, že len túto samotnú skutočnosť nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. Zároveň nejde o taký výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval prelomenie zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa ani z predložených listín, ani v iných tvrdeniach neozrejmila, či pred uzatvorením samotnej kúpnej zmluvy žiadala od predávajúceho aj preukázanie jeho vyhlásenia, alebo sa spoliehala len na jeho vyhlásenie uvedené v kúpnej zmluve. Tiež nebolo zistené, či kúpnu zmluvu v písomnej forme pripravovala kupujúca alebo predávajúci. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala žiadne iné bližšie okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, ktoré by podporili jej tézu, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo z jej viny. Z hľadiska posúdenia dôvodov hodných osobitného zreteľa neboli predmetom skúmania odvolacieho súdu ani osobné, zárobkové a majetkové pomery žalobkyne, keďže sa o nich nezmienila a nežiadala, aby na ne súd prihliadol.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že z okolností prípadu nevyplývajú žiadne dôvody na odklon od zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP. Zároveň neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP, keďže neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania úspešným žalovaným. Preto odvolací súd nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným, ktorí zastavenie konania nezavinili, a to v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.