Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-250-2015.pdf
PDF · 130.4 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/250/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : EXIMO, s.r.o., so sídlom SNP 365/76-21, Nová Dubnica, IČO: 36 326 208, právne zastúpený : LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, proti žalovanému: ERES property, s.r.o., so sídlom Bratislavská 16, Trenčín, IČO: 47 977 591, právne zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. Sv. Anny 25, Trenčín, o zaplatenie 17.603,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2015 domáhal, aby súd zaviazal pôvodných žalovaných 1/ a 2/ (Spoločenstvo vlastníkov PS 30, o.z., a G. Q.) spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 17.603,39 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome súp.č. XX vo vchode XX na X.poschodí bytového domu postaveného na pozemku parc.č. XX/X v L. K. a pôvodný žalovaný 1/ je občianske združenie založené pre správu budovy súp.č. XX, ktorého členovia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v tejto budove a žalovaný 2/ je predsedom tohto združenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodný žalovaný 1/ evidoval voči nemu nedoplatky z vyúčtovania za roky 2010 až 2012, a to napriek tomu, že žalobca ich reklamoval ako nesprávne. Dňa 30.05.2013 podal pôvodný žalovaný 1/ na žalobcu žalobu o zaplatenie sumy 14.511,04 eur s príslušenstvom titulom údajných nedoplatkov žalobcu za roky 2010, 2011 a 2012, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 39Rob/219/2013. Nakoľko žalobca sa obával, že by došlo k dobrovoľnej dražbe jeho priestorov, o ktoré by tak prišiel, uhradil tieto žalované sumy, hoci žalovaná pohľadávka je podľa neho v celom rozsahu neoprávnená, hoci ju neuznáva. Žalobca tak pôvodnému žalovanému 1/ uhradil sumu 10.200,- eur dňa 15.07.2013, sumu 4.948,61 eur dňa 23.08.2013 a sumu 1.831,90 eur dňa 06.09.2013, z čoho 14.511,04 eur predstavuje úhradu nesprávne vyúčtovaných nedoplatkov a suma 2.469,43 eur predstavuje úhradu úrokov z omeškania z neuhradenia nesprávne vyúčtovaných nedoplatkov. Motiváciou k úhrade však bolo len to, že sa dozvedel, že na schôdzi Spoločenstva dňa 27.05.2013 sa odsúhlasilo uplatnenie tejto pohľadávky cez výkon zákonného záložného práva formou dražby. Žalobca pravidelne každé vyúčtovanie Spoločenstva vlastníkov reklamoval ako nesprávne, zo strany pôvodného žalovaného 1/ však k žiadnej odozve nedošlo. Listom zo dňa 27.05.2014 vyzval žalobca pôvodného žalovaného 2/ na vrátenie sumy 19.877,08 eur, ktoré od neho v mene Spoločenstva neoprávnene vymohol pod hrozbou dražby za údajne spotrebované teplo v priestoroch s individuálnym vykurovaním, ktorých vlastníkom je žalobca s odvolaním sa na znalecký posudok, kde znalec konštatoval, že vtedajší správca stanovil žalobcovi zálohu za teplo nesprávne a
tiež nesprávne vykonal vyúčtovanie. Uviedol, že pôvodný žalovaný 2/ je predsedom Spoločenstva a žaluje ho tiež titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú podľa § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., pretože porušil základnú povinnosť riadne stanoviť výšku mesačných úhrad za plnenia a riadne ich aj vyúčtovať. Podľa žalobcu zo strany pôvodných žalovaných došlo na základe nesprávneho vyúčtovania k neoprávnenému vymoženiu sumy 16.980,47 eur a k vymoženiu sumy 622,92 eur ako trov právneho zastúpenia žalovaného 1/ v konaní sp.zn. 39Rob/219/2013.
3. Pôvodní žalovaní 1/ a 2/ mali za to, že tým, že žalobca dlh zaplatil, uznal konkludentne dlh a ak tvrdí, že dlh neexistoval, musí opačný stav preukázať. Mali za to, že nárok je žalovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému nemohlo dôjsť, pretože žalobca dlh plnil na základe vyúčtovania nedoplatkov žalovaným 1/ a zároveň na základe rozhodnutia zhromaždenia Spoločenstva o realizácii zákonného záložného práva a čo do sumy trov konania 622,92 eur na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Nemohla tak byť naplnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Poukázali na to, že Štátna energetická inšpekcia nezistila pochybenia právnych predpisov ohľadom spôsobu vyúčtovania. Na všetky námietky žalobcu pôvodný žalovaný 1/ reagoval, avšak zásielky si žalobca nepreberal. Namietali tiež, že ak žalobca tvrdí, že k splneniu dlhu pristúpil len pod hrozbou realizácie dobrovoľnej dražby, takémuto postupu mal možnosť zabrániť, ak by sa bol včas domáhal neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia Spoločenstva, čo ale neurobil. Vo vzťahu k pôvodnému žalovanému 2/ namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
4. V replike žalobca opakovane uvádzal, že pôvodný žalovaný 1/ je Spoločenstvom vlastníkov bytov a pôvodný žalovaný 2/ je jeho predsedom a zdôraznil, že si svoj nárok uplatňuje titulom náhrady škody v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z.. Pôvodný žalovaný 2/ je zodpovedný za vyúčtovanie úhrad a rozúčtovanie nákladov a pôvodný žalovaný 1/ má zmluvný vzťah s dodávateľmi energií, fakturované služby ďalej rozúčtováva, za čo nesie zodpovednosť žalovaný 2/. Navrhol vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie správnosti vyúčtovania a určenia množstva spotrebovaného tepla v priestoroch vlastnícky patriacich žalobcovi. 5. V ďalšom konaní žalobca zobral žalobu späť voči pôvodnému žalovanému 2/, a preto súd uznesením č.k. 16C/250/2015-117 zo dňa 15.10.2019, právoplatným dňa 05.11.2019 konanie voči nemu zastavil. Žalobca tiež navrhol, aby súd pripustil zmenu pôvodného žalovaného 1/ tak, že na jeho miesto vstúpi aktuálny žalovaný. Uvedené odvodzoval zo skutočnosti, že počas konania došlo k zmene správcu, keď namiesto pôvodného žalovaného 1/ sa novým správcom bytového domu stal aktuálny žalovaný, vo vzťahu ku ktorému si mienil ďalej svoj nárok uplatňovať titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Uznesením č.k. 16C/250/2015-80 zo dňa 22.05.2019 súd pripustil zmenu pôvodného žalovaného 1/ tak, že na jeho miesto do konania vstúpil aktuálny žalovaný. V uznesení súd s poukazom na § 80 CSP konštatoval, že došlo k schváleniu nového správcu bytového domu (aktuálneho žalovaného), s ktorým bola dňa 31.10.2018 uzatvorená zmluva o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu súp.č. XX v L. K.. Po začatí konania došlo teda k skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prechod, resp. prevod práv a povinností o ktorých sa koná na nového žalovaného, a preto na návrh žalobcu zmenu žalovaného pripustil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2019. Jediným žalovaným, s ktorým súd ďalej konal, je tak aktuálny žalovaný.
6. V ďalšom konaní okrem iného žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca trval na tom, že pasívna vecná legitimácia žalovaného daná je, lebo on sám v inom spore, kde sú strany v opačnom procesnom postavení, vymáha od žalobcu plnenia, a teda sám sa považuje za právneho nástupcu pôvodného žalovaného 1/. Mal za to, že po pôvodnom Spoločenstve žalovaný prevzal všetky záväzky. Žalobca dôvodil tým, že v uznesení o zmene žalobcu vydané v konaní sp.zn. 36Cb/249/2017, kde strany vystupujú v opačnom postavení, bola konštatovaná aktívna vecná legitimácia súčasného žalovaného ako správcu vo vzťahu k nárokom voči žalobcovi, a preto je legitimovaný aj v tomto konaní. Vychádzal z toho, že pôvodný žalovaný 1/ je spoločenstvom vlastníkov bytov, hoci mu bolo zrejmé, že je občianskym združením a zákon č. 182/1993 Z.z. takúto formu pre spoločenstvo nepripúšťa. Uviedol, že na vec nahliada tak, že on plnil platby na účet, ktorého vlastníkom boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov a jediným oprávneným nakladať s ním bol správca. Podstatné je, že žalobca na tvrdený účet uhrádzal platby, ktoré sa tam kumulovali ako platby naviac, miesto toho, aby mu boli vrátené, a tak došlo k finančnej škode na strane žalobcu. Vôbec nemuselo dôjsť k situácii, že sa reálne mohli obohatiť aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, podstatné je, že prostriedky sa zhromažďovali na jeden spoločný účet a tieto prostriedky v dôsledku chybného vyúčtovania na predmetnom účte aj ostali. Uvádzal, že žalobu smeroval voči subjektu v pozícii správcu
a pôvodne aj voči predsedovi spoločenstva v domnení, že tento subjekt vykonáva správu domu. Bol v dobrej viere, že žalobu smeruje voči subjektu, ktorý je procesne spôsobilý a ktorý ho vedome poškodzoval na svojich právach spôsobujúc mu finančnú škodu. Vzhľadom na to, že počas konania došlo k právnej skutočnosti, ktorá spôsobila zmenu na strane žalovaného, kedy pôvodný žalovaný sa dostal do likvidácie a prakticky ukončil svoju činnosť a tiež vzhľadom na to, že v inom súbežne prebiehajúcom konaní priznal súd novému subjektu práva a povinnosti právneho nástupcu pôvodného žalovaného, mal za to, že aj súčasný žalovaný je pasívne vecne legitimovaný a nositeľ všetkých práv a povinnosti, ktoré svedčili pôvodnému žalovanému. Mal za to, že nie je jeho povinnosťou zisťovať, kto a v akej miere sa bezdôvodne obohatil za situácie, že vie preukázať, že osoba predsedu pôvodného žalovaného 1/, teda pán Q., postupoval v rozpore so stanovami spoločenstva v rozpore s dobrými mravmi a zákonom. Žalobca mal za to, že žaloba smeruje voči správnemu subjektu aj preto, že účet domu, na ktorý boli uhrádzané finančné prostriedky, neovláda nik iný ako štatutár žalovaného, či už pôvodného alebo nového. Teoreticky mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale nebolo v moci žalobcu ani ostatných vlastníkov s výnimkou pána Q. ovplyvniť spôsob a obsah samotných vyúčtovaní a pokyny, na základe ktorých sa vyúčtovania realizovali.
7. Žalovaný trval na tom, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Poukazoval najmä na to, že účet, na ktorý boli poukazované žalobcove platby, je účtom všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a žalobca tiež musí preukázať, že plnenia takto poskytované prevzal aj aktuálny žalovaný, keďže sa voči nemu uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že je plne v dispozícii žalobcu, koho a načo bude žalovať, preto tvrdenia, že súd priznal nositeľstvo určitých oprávnení tým, že pripustil zmenu strany sporu, nie je náležité. Súd rozhodnutím o takomto procesnom návrhu nič také nepriznáva a koná o žalobe tak, ako ju žalobca vymedzil a žalobca môže za žalovaného označiť kohokoľvek a môže ho aj ľubovoľne zmeniť. Súd ho nemôže usmerňovať, koho by mal správne žalovať. Podmienkou úspešnosti žaloby je okrem iného aj preukázanie toho, že žalovaný je subjektom, ktorý sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a ak uvedená podmienka splnená nie je, žalobe nie je možné vyhovieť.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo žaloby, o ktorej sa konalo na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 39Rob/219/2013, vyplynulo, že subjektom, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 14.511,04 eur s príslušenstvom od žalobcu (EXIMO s.r.o.) bolo Spoločenstvo vlastníkom PS 30, o.z. (teda pôvodný žalovaný 1/ vystupujúci v prejednávanej veci), ako občianske združenie založené podľa zák.č. 83/1990 Zb. pre správu budovy súp.č. XX na ul. G. sady v L. K., ktorého účastníkmi boli vlastníci bytov a nebytových priestorov v budove súp.č. XX, vrátane žalobcu, teda spoločnosti EXIMO, s.r.o. ako vlastníka nebytových priestorov.
10. Podľa stanov uvedeného občianskeho združenia ide o dobrovoľné nepolitické záujmové združenie fyzických a právnických osôb, ktoré sa zakladá pre správu budovy súp.č. XX na ul. G. sady v L. K., pričom jeho členmi sú fyzické a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v budove súp.č. XX na ul. G. sady. D. upravovali orgány občianskeho združenia, práva a povinnosti jeho členov, otázky majetkových pomerov občianskeho združenia, spôsobu a oprávnenia hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv, prevádzky domu, bytov a nebytových priestorov, opráv a údržby domu a pod. Podľa pečiatky na stanovách, ale aj podľa lustrácie z registra občianskych združení, občianske združenie vzniklo dňa 19.03.2010, do likvidácie vstúpilo dňa 16.10.2018. Stále je však evidované ako existujúci subjekt, nebolo vymazané z registra občianskych združení.
11. Pôvodný žalovaný 1/, teda subjekt nazvaný ako Spoločenstvo vlastníkov PS 30, o.z. s prideleným IČO-m: 42 148 006 nie je v zmysle lustrácie formou úplného výpisu (teda nielen v aktuálnych záznamoch) v registri Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v takomto registri evidovaný. Túto skutočnosť potvrdil aj Okresný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy.
12. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Spoločenstva vlastníkov PS 30, o.z. zo dňa 23.10.2018 vyplynulo, že bolo schválené uznesenie o uzatvorení zmluvy o výkone správy so spol. ERES property, s.r.o., teda so žalovaným. Zmluva o výkone správy bola uzatvorená medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. G. sady súp.č. XX v L. K. a žalovaným dňa 31.10.2018.
13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 6 ods. 1 vety prvej zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom ako v čase vzniku pôvodného žalovaného 1/) , Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom ako v čase vzniku pôvodného žalovaného 1/, rovnako aj v súčasnosti), Spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy so žalovaným - 31.10.2018), Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
14. Žalobca sa domáhal (po zmene žalovaného) voči aktuálnemu žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (takto svoj nárok po zmene žalovaného žalobca sám výslovne konštruoval), ku ktorému malo dôjsť tým, že žalobca uhradil pôvodnému žalovanému 1/ plnenia vo výške zodpovedajúcej vyúčtovaným nedoplatkom za roky 2010, 2011 a 2012. Tieto nedoplatky žalobca žalovanému 1/ uhradil, hoci ich nepovažoval a stále nepovažuje za správne a oprávnené, a to len preto, aby sa vyhol dražbe svojich nehnuteľností. Plnenia takto uhradené žalovanému 1/ (pre ktorú úhradu bolo aj konanie o vymoženie dlžnej sumy sp.zn. 39Rob/218/2013 zastavené) vymáha žalobca v tomto konaní späť ako plnenia, na ktoré ich príjemcovi nárok nevznikol a ktoré žalobca podľa práva nebol mu vôbec povinný plniť, a teda plnilo sa tak bez právneho dôvodu. Pôvodného žalovaného 1/ žaloval tvrdiac, že ide o Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z.z., pričom legitimácia aktuálneho žalovaného bola ním vyvodzovaná z prechodu správy k predmetnému bytového domu z pôvodného žalovaného 1/ na aktuálneho žalovaného, ktorý je aktuálnym správcom bytového domu súp.č. XX v L. K..
15. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením tomu, na úkor koho ho získal.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. V zmysle uvedeného sa súd v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie (kto sa obohatil) a aktívnej vecnej legitimácie (na čí úkor).
16. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že pôvodný žalovaný 1/, ktorý prijal plnenia (podľa žalobcu neoprávnene) a ktoré plnenia žalobca žiada v tomto konaní vydať ako bezdôvodné obohatenie, nebol subjektom, ktorému by svedčalo postavenie Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Bolo preukázané, že pôvodný žalovaný 1/ bol "len" občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom správy bytového domu dňa 19.03.2010, ktoré bolo zapísané do registra občianskych združení, kde je registrované doposiaľ. Súčasne bolo preukázané, že pôvodný žalovaný 1/ nebol a v súčasnosti ani nie je evidovaný v registri Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov však Spoločenstvo vzniká až dňom zápisu do registra spoločenstiev, do ktorého ale nikdy subjekt pôvodného žalovaného 1/ zapísaný nebol. Pre absenciu tejto skutočnosti tak nikdy pôvodný žalovaný 1/ ako Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. nevzniklo, v prípade pôvodného žalovaného 1/ tak nešlo o subjekt, ktorý by vykonával správu bytového domu formou Spoločenstva vlastníkov tak, ako to tvrdil žalobca. Pôvodný žalovaný 1/ nebol ani jedným z dvoch možných subjektov, ktoré zákon č. 182/1993 Z.z. v ust. § 6 ods. 1 oprávňoval, resp. stále oprávňuje na realizáciu správy bytových domov. Ako už bolo uvedené nebol Spoločenstvom vlastníkov, ale nebol ani správcom, ktorý by správu bytového domu vykonával na základe zmluvy o výkone správy. Existencia zmluvy o výkone správy uzatvorená s pôvodným žalovaným 1/ nebola tvrdená, ale ani preukázaná. Pôvodnému žalovanému 1/ tak nesvedčalo postavenie subjektu vykonávajúceho správu bytového domu, nevznikali mu práva ani povinnosti podľa zákona č. 182/1993 Z.z.. Tvrdenia žalobcu o tom, že pôvodný žalovaný 1/ bol Spoločenstvom vlastníkov bytov sa tak ukázali ako nesprávne, a to napriek tomu, že overenie tejto skutočnosti je možné (a aj žalobcovi bolo dostupné) vo verejne prístupnom registri, a napriek tomu, že žalobca celkom zrejme mal pochybnosti o postavení pôvodného žalovaného 1/, keď ako sám uviedol, bol si vedomý, že ide o občianske združenie, ktoré ale zákon 182/1993 Z.z. na výkon správy touto formou neoprávňuje. Pokiaľ teda to bol žalovaný 1/, ktorý prijal plnenia od žalobcu v rozpore s právom, prijímal ich ako samostatne existujúci subjekt, ako právnická osoba - občianske združenie, avšak nie ako Spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorým sa nikdy platne nestal, ale ani ako správca bytového domu, pretože s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nemal uzatvorenú zmluvu o výkone správy. Neplnilo sa mu preto ako subjektu, na ktorý by sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z..
17. Ak potom žalobca vyvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu aktuálneho žalovaného z toho, že medzi pôvodným žalovaným 1/ a aktuálnym žalovaným došlo k prechodu správy, kedy žalovaný sa stal novým správcom bytového domu a ktorý teda od pôvodného žalovaného 1/ prevzal všetky práva aj záväzky zmluvou o výkone správy, toto tvrdenie sa v konaní ukázalo ako nepravdivé. Súd konštatuje, že tu vzhľadom na skutočnosti uvedené v predošlom odseku nemohlo na základe novej zmluvy o výkone správy z 31.10.2018 skutočne dôjsť k prechodu správy bytového domu z jedného, pôvodne žalovaného, subjektu na aktuálneho žalovaného, keďže pôvodný žalovaný 1/ správu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. nikdy nevykonával. Ak žalobca tvrdil, že práve zmluva o výkone správy zo dňa 31.10.2018 spôsobila prechod žalovaného záväzku, o ktorom sa koná, z pôvodného žalovaného subjektu na aktuálneho žalovaného, nie je tomu v skutočnosti tak, pretože na základe nej aktuálny žalovaný - správca neprevzal (už vôbec nie v režime zákona č. 182/1993 Z.z.) žalovaný záväzok od pôvodného žalovaného, ktorý správcom ani spoločenstvom nikdy nebol. Súd preto konštatuje, že aktuálny žalovaný nie je ten subjekt, na ktorého by prešiel záväzok spočívajúci v povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vo výške platieb, ktoré žalobca podľa svojich tvrdení bezdôvodne vyplatil pôvodnému žalovanému 1/. Medzi týmito dvomi subjektmi totiž absentuje vzťah dvoch subjektov oprávnených na výkon správy, ktorí by si medzi sebou realizovali odovzdanie a prevzatie správy bytového domu a záväzkov pri správe domu vzniknutých. K samotnému prechodu správy a ani k prechodu práv a záväzkov vyplývajúcich z výkonu správy medzi týmito subjektmi (teda od "nesprávcu" k správcovi) reálne totiž nedošlo, a to ani zmluvou o výkone správy, ale nebolo preukázané, že by sa tak stalo na základe inej právnej skutočnosti (napr. iným typom zmluvy a pod). Podmienkou pre možnosť zaviazať žalovaný subjekt k vydaniu bezdôvodného
obohatenia je to, že žalobca musí preukázať, že skutočne žalovaný je tým, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pri bezdôvodnom obohatení totiž dochádza k situácii, keď majetkový prírastok jedného subjektu sa prejavuje v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom v majetkovej sfére iného subjektu. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že nie je povinný preukazovať subjekt, ktorý sa na jeho úkor obohatil. Práve žalobcu zaťažuje bremeno, aby túto podmienku úspešnosti žaloby bez pochýb preukázal. Na splnení tohto predpokladu pritom sa musí trvať aj vtedy, kedy vzťahy medzi subjektmi nie sú jednoznačné a kedy je potrebné vyvinúť väčšie úsilie k tomu, aby bolo možné skutočne obohatený subjekt zistiť.
18. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj žalobca mienil žalovanú sumu vymáhať od žalovaného ako náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti vykonať riadne vyúčtovanie (keďže žalobca v skorších podaniach uvádzal najskôr i takéto právne posúdenie, avšak potom aj skutkovo spresnil, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), ani v takom prípade by nebol žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Subjekt, ktorý by tu bolo možné považovať za škodcu, by v žiadnom prípade nebol súčasný žalovaný. Ten totiž v rokoch 2010, 2011 a 2012 vyúčtovanie nerealizoval, na správe bytového domu tento subjekt v tom čase nijako neparticipoval, a preto v tejto súvislosti ani nemohol byť tým, ktorý by pri realizácii ročných vyúčtovaní a rozúčtovávaní služieb mohol porušiť nejakú svoju povinnosť, ktorá by v majetkovej sfére žalobcu spôsobila škodu.
19. Vo vzťahu k navrhovanej a pripustenej zmene žalovaného súd uvádza, že v rámci dispozičnej zásady v sporovom konaní je plne vecou slobodnej úvahy žalobcu, koho označí ako žalovaného a to platí aj pre návrh na zmenu žalovaného. Ani tým, že súd zmenu žalovaného pripustí, v žiadnom prípade neprejudikuje to, či novému žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia alebo nie. Súd v konečnom dôsledku v čase, kedy rozhoduje o zmene žalovaného, spravidla ani nemá ešte dostatok dôkazov, aby legitimáciu vedel nepochybne určiť (najmä, ak sa zmena navrhuje v štádiu pred tým, než už súd pristúpil k vykonaniu dokazovania). Otázka legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej je totiž otázkou, ktorú treba hodnotiť s prihliadnutím na hmotné právo a úsudok o nej je preto možné učiniť si až v priebehu dokazovania podľa jeho výsledkov. Len samotné vyhovenie procesnému návrhu strany majúcemu za následok zmenu strany sporu, preto nemôže v žiadnom prípade znamenať, že súd týmto dopredu napevno ustálil legitimáciu subjektu, ktorý sa stal zmeneným žalovaným. Súd sa má pri svojom rozhodovaní o zmene strany sporu presvedčiť, či nastala formálno-právna skutočnosť, ktorá môže mať (v ideálnom prípade, ak niet žiadnych vád) podľa hmotného práva za následok prevod alebo prechod práv a povinností. Rozhodnutím o pripustení zmeny strany na strane žalovaného súd nijako neprejudikuje konečný záver o tom, či nový žalovaný, ktorého súd na základe návrhu žalobcu pripustil do konania, je naozaj po hmotno-právnej stránke vo veci pasívne legitimovaný, teda či je, alebo nie je nositeľom tých hmotných práv, resp. povinností, o ktoré v konaní ide (k tomu viď napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 788/2015 z 2.12.2015 alebo zhodne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/42/2011 z 20.12.2011). To znamená, že pre účely rozhodnutia o tomto procesnom návrhu postačuje, že súd má preukázané, že z formálneho hľadiska nastala skutočnosť, ktoré môže mať za následok prevod/ prechod práv či povinností, o ktorých sa koná, čo znamená, že v prejednávanej veci sa súd formálne presvedčil, že existuje zmluva o výkone správy uzatvorená po začatí konania, na základe ktorej môže dôjsť k prechodu práv a povinností týkajúcich sa správy bytového domu z jedného pôvodného správcovského subjektu na druhý. Súd ale, keď pripúšťal zmenu žalovaného, neposudzoval, či k prechodu správy a práv či záväzkov z nej vyplývajúcich a so správou bytového domu súvisiacich reálne podľa hmotného práva aj došlo. V konečnom dôsledku v štádiu rozhodovania o tomto procesnom návrhu žalobcu súd nemal vedomosť o tom, že pôvodný žalovaný pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona č. 182/1993 Z.z. postavenie správcu/ spoločenstva nemal, a túto hmotnoprávnu podmienku súd preto ani nemohol v tom čase vziať do úvahy. Súd preto konštatuje, že tým, že pripustil zmenu žalovaného, nezaložil jeho pasívnu vecnú legitimáciu (v konečnom dôsledku súd v uznesení zo dňa 22.05.2019 ani podľa obsahu o legitimácii a potvrdení jej existencie nepojednával). To isté konštatovanie treba vztiahnuť aj na uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36Cb/249/2017 zo dňa 11.01.2019, z ktorého žalobca v tomto konaní tiež vyvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Súd v prvom rade uvádza, že ani presne žalobca nešpecifikoval, čo konkrétne je predmetom tohto súbežne prebiehajúceho súdneho sporu (aké konkrétne nároky, s akým právnym posúdením a prípadne za aké časové obdobia) a či tieto aj skutkovo spolu súvisia. Ale aj bez potreby tejto vedomosti súd uvádza, že ani uznesenie o pripustení zmeny strany sporu vydané v inom konaní nezakladá legitimáciu strany sporu ani v konaní sp.zn. 36Cb/249/2017 (pretože platí to, čo už bolo vyššie uvedené, že sa tým
táto neprejudikuje), a už vôbec nie v prejednávanej veci s iným predmetom konania na inom právnom základe. Súd nie je viazaný tým, ako vec posudzuje iný sudca v inom konaní. Pre súd je podstatné v tomto konaní iba to, že bolo nepochybne vykonaným dokazovaním preukázané, že reálne nedošlo k prechodu správcovstva bytového domu od jedného žalovaného subjektu k druhému, ktorí tak nie sú vzájomne v pomere právny predchodca - právny nástupca. Preto pokiaľ zakladal žalobca postavenie pôvodného žalovaného na tom, že ako správca pochybil, resp. sa tak bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a aktuálny žalovaný je žalovaný na tom skutkovom základe, že tento záväzok z bezdôvodného obohatenia na neho prešiel z pôvodného žalovaného spolu so správou domu z dôvodu uzatvorenia zmluvy o výkone správy, toto sa v konaní nepotvrdilo vzhľadom na neexistenciu prechodu správcovstva. Z týchto dôvodov súd pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu zamietol.
20. Avšak, aj nebyť vyššie uvedených skutočností spôsobujúcich nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd pre úplnosť konštatuje, že správca bytového domu (ktorým žalovaný nepochybne je vzhľadom na to, že má aktuálne uzatvorenú platnú zmluvu o výkone správy predmetného bytového domu) vo všeobecnosti v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom platieb vlastníka nie je pasívne vecne legitimovaný. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, subjektom bezdôvodne obohateným je osoba, ktorej majetok sa zväčšil na úkor iného. V danom prípade žalobca tvrdí, že (po zmene žalovaného) majetok žalovaného sa zväčšil na jeho úkor, a to o platby titulom zaplatených vyúčtovaných nedoplatkov z ročného vyúčtovania za teplo (teda za plnenia spojené s užívaním jeho nebytových priestorov), ktoré zaplatil, hoci žiadne nedoplatky na teple v skutočnosti nemal. Z citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj prostriedky fondu prevádzky ,údržby a opráv ("majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu (ktorého majiteľom sú vlastníci) a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu, teda aktuálneho žalovaného a správca ho nesmie použiť pre vlastné potreby, prospech. Z uvedených zákonných ustanovení je teda zjavné, že ak žalobca zaplatil nedoplatky na plneniach za teplo, tieto platby boli prijaté do majetku ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a tieto sa tak neocitli v majetku žalovaného ako súčasného správcu bytového domu. V konečnom dôsledku aj žalobca na poslednom pojednávaní uviedol, že teoreticky skutočne mohlo dôjsť k bezdôvodného obohateniu ostatných vlastníkov. Jeho majetok je totiž striktne oddelený od majetku vlastníkov a plnenia, ktoré platia vlastníci, sa nestávajú súčasťou majetku správcu, a teda o tieto platby sa preto majetok žalovaného - správcu nemohol zväčšiť. Z tohto dôvodu preto podľa súdu nemôže byť správca pasívne vecne legitimovaný, a to ani keď je oprávnený disponovať s účtom a s prostriedkami vlastníkov na ňom. Stále je to totiž majetok, ktorý vlastnícky správcovi nepatrí. Ak by súd prijal opačný záver a čisto v teoretickej rovine by tejto žalobe vyhovel a zaviazal by žalovaného, aby zaplatil žalobcovi žalovanú sumu, žalovaný by ju musel uhradiť zo svojho majetku a nemohol by použiť na splnenie jeho povinnosti majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov (do ktorého majetku platby žalobcu ale reálne plynuli). Prípadná exekúcia by sa mohla takisto viesť iba na majetok žalovaného správcu, hoci platby, ktoré žalobca učinil a o ktoré sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť, sa nestali súčasťou majetku správcu (zhodne napr. rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 17C/33/2017 z 10.04.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17C/259/2018 z 21.11.2019). Aj z tohto dôvodu preto súd konštatuje, že je potrebné žalobu zamietnuť.
21. Pre úplnosť súd k podstatným procesným aspektom uvádza, že čo sa týka lustrácie pôvodného žalovaného 1/ vo verejne dostupnom registri spoločenstiev vlastníkov, túto lustráciu súd učinil aj bez návrhu, a to podľa § 185 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd totiž počas konania nadobudol pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu o tom, že pôvodný žalovaný vznikol ako Spoločenstvo vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z.z.. Túto pochybnosť na strane súdu vyvolala samotná právna forma pôvodného žalovaného 1/ (občianske združenie), ďalej tiež obsah žaloby (na návrh žalobcu pripojeného) spisu sp.zn. 39Rob/219/2013, kde si úhradu plnení, ktoré teraz žalobca žiada späť, pôvodný žalovaný 1/ (tam žalobca) uplatňoval nie ako Spoločenstvo vlastníkov, ale z titulu svojho postavenia ako právnickej osoby
- občianskeho združenia, bez zmienky o tom, že by mal byť Spoločenstvom vlastníkov. Tiež samotná zmluva o výkone správy zo dňa 31.10.2018 predložená žalobcom v čl. III bode 2 písm. g/ uvádzala, že súčasný žalovaný poskytne vlastníkom služby v oblasti založenia Spoločenstva vlastníkov bytov, čo sa javilo ako nelogickým v kontexte tvrdenia žalobcu, že pôvodný žalovaný 1/ (ešte stále existujúci) je
Spoločenstvom vlastníkov, a z tohto dôvodu sa tak natískala otázka, načo zakladať ďalšie Spoločenstvo, keď jedno ešte stále existuje. Toto všetko posilnené námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd posúdil tak, že sa javí, že skutkové tvrdenia žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou, a preto súd využil oprávnenie podľa § 185 ods. 2 CSP a dôkaz lustráciou v internetovom registri a dopytom na Okresný úrad Trenčín, ktorý tento register vedie, vykonal aj bez návrhu.
22. Ďalej súd uvádza, že nevykonal dokazovanie počas konania navrhované žalobcom, a to znalecké dokazovanie na preskúmanie správnosti namietaných ročných vyúčtovaní tepla a tiež nezaobstarával listinné dôkazy navrhované žalobcom na pojednávaní dňa 15.10.2019 (žiadal súd zabezpečiť najmä listiny preukazujúce, či ostatní vlastníci mali súhlas na odpojenie nebytových priestorov do centrálneho zdroja tepla), a to vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ bola žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nebolo by hospodárne, aby súd vykonával ďalšie dokazovanie, ktoré sa týka dôvodnosti meritórneho nároku ako takého. V konečnom dôsledku právny zástupca žalobcu aj na poslednom pojednávaní uviedol, že jeho ďalšie dôkazné návrhy, ktoré zamýšľal, sa týkajú preukázania dôvodnosti nároku v merite veci. Uvedené však nebolo hospodárne realizovať vzhľadom na dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol.
23. Súd tiež nepristúpil k odročeniu pojednávania, ako to na poslednom pojednávaní navrhoval žalobca. Ak tvrdeným dôvodom pre odročenie pojednávania mala byť potreba, aby advokát klientovi vysvetlil dopady predbežného právneho posúdenia súdu ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na žalobcu, takýto dôvod súd nevyhodnotil ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý by mal akýkoľvek význam z hľadiska ďalšieho vedenia sporu. Uvedené platí o to viac, keď otázka pasívnej vecnej legitimácie bola namietaná protistranou ešte vo februári 2020, a teda ide o otázku, ktorej význam mal advokát klientovi priestor vysvetliť už skôr. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že počas odročenia pojednávania by navrhol ešte nejaké dôkazy, avšak nekonkretizoval, aké dôkazy by súdu mienil navrhnúť, aké svoje skutkové tvrdenia mi týmito dôkazmi mienil preukazovať (keďže najskôr sa tvrdí a až následne sa tvrdenia dokazujú a nie naopak), a preto súd ani nemohol posúdiť, či tieto dôkazy by smerovali k preukazovaniu skutočností podstatných pre rozhodnutie súdu, ktoré sú sporné, alebo naopak, by boli navrhované na preukázanie skutočností pre rozhodnutie súdu nie rozhodujúcich (najmä, ak žalobca potom tvrdil, že v zásade má už len dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o nesprávnosti vyúčtovaní, čo ale nebolo už ani nutné skúmať). Žalobca nešpecifikoval aké dôkazy, za akým účelom by chcel dodatočne navrhnúť a za takéhoto stavu súd nevidel dôvod pojednávanie odročovať, keď ani nebolo žalobcom ujasnené, aký význam by toto odročenie malo mať a na čo významné (na aký konkrétny pre rozhodnutie súdu podstatný dôkaz ) by sa týmto odročením malo vyčkať.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto má proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsah 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.