Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci žalobcu: ERES property, s.r.o., so sídlom Trenčín, Bratislavská 16, IČO: 47 977 591, právne zastúpeného: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: EXIMO, s.r.o., so sídlom SNP 365/76-21, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 326 208, zastúpený: LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie 18.214,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č k. -483 zo dňa 9. júna 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 18.214,55 eur s príslušenstvom zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že na základe stanov občianskeho združenia vykonáva správu budovy súp. č. XX na ul. G. sady č. XX, L. K.. Účastníci tohto občianskeho združenia sú zároveň vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. X-XX na 1. P., vchod XX budovy súp. č. XX na parc. reg. „C“ č. XX/X, NP, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. L. K.. Podľa čl. X bod 1 písm. a) stanov sú členovia občianskeho združenia a vlastníci bytov a nebytových priestorov povinná na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv poukazovať mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný tieto platby neuhrádzal, a preto si žalobca vyúčtoval vzniknutý dlh, a to nedoplatok za rok 2014 v sume 1 442,89 eur, nedoplatok za rok 2015 v sume 9 251,66 eur a nedoplatok na predpísaných zálohách za obdobie od 01/2016 do 04/2017 v sume 7 520,- eur.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Z vyjadrení strán sporu bolo zrejmé, že v období od 01.01.2014 do 31.10.2018 mala byť, v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, k predmetnému domu vykonávaná správa Spoločenstvom vlastníkov PS 30, Pribinove sady 30/9, 018 51 Nová Dubnica, IČO 42 148 006, čo nebolo medzi stranami sporné. Zo stanov občianskeho združenia je zrejmé, že bolo založené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov pre správu budovy súp. č. XX na ul. G. sady v L. K.. Menované občianske združenie však nikdy nebolo

zapísané v registri spoločenstiev, vedenom obvodným úradom v sídle kraja, ako spoločenstvo podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v období od založenia Spoločenstva vlastníkov PS 30 až doteraz. To znamená, že právnická osoba Spoločenstvo vlastníkov bytov PS 30, IČO 42 148 006 je síce občianskym združením, ale nie je (ani v žalovanom období nebola) spoločenstvom podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu občianske združenie Spoločenstvo vlastníkov PS 30 ako spoločenstvo, v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, v žalovanom období nemalo spôsobilosť vykonávať správu predmetného domu, a teda nemohlo ako spoločenstvo vykonávať činnosti podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vyúčtovania za roky 2014-2017 boli občianskym združením Spoločenstvo vlastníkov PS 30, Pribinove sady 30/9, 018 51 Nová Dubnica, IČO 42 148 006 vystavené v rozpore s o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko neboli vykonané spoločenstvom v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Občianske združenie Spoločenstvo vlastníkov PS 30, Pribinove sady 30/9, 018 51 Nová Dubnica, IČO 42 148 006, keďže nevzniklo ako spoločenstvo podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v čase jeho založenia a aj v súčasnosti, nemalo spôsobilosť na hospodárenie s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ( označeného zákona), uzatvárať v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa označeného zákona, rozhodovať o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ani vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa označeného zákona ( označeného zákona). Vzhľadom k tomu, v zmysle Občianskeho zák., súd prvej inštancie posúdil Vyúčtovania za roky 2014-2017 ako neplatné právne úkony občianskeho združenia Spoločenstvo vlastníkov PS 30, keďže nebolo spoločenstvom podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v čase jeho založenia a aj v súčasnosti. V spore nebolo tvrdené, ani preukázané, že by Spoločenstvo vlastníkov PS 30 vykonávalo správu predmetného domu na základe zmluvy o výkone správy v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vyúčtovanie za rok 2018 vykonal už žalobca ako správca, ktorý vykonával správu predmetného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 31.10.2018, pričom postupoval v zmysle s 8a ods. 2 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 31.10.2018 vznikla žalobcovi povinnosť, podľa označeného zákona, sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, a to aj za obdobie, v ktorom správu predmetného domu nevykonával. Vzhľadom k tomu je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore.

4. Z predmetných Vyúčtovaní za roky 2014-2018, stanov menovaného občianskeho združenia, Zápisníc zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Spoločenstva vlastníkov PS 30 je zrejmé, že nedoplatok žalovaného na úhradách za plnenia a preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv bol vyčíslený na základe rozhodnutí „zhromaždenia vlastníkov“ o zásadách hospodárenia, zásadách určenia výšky mesačných úhrad za plnenia, preddavkoch do fondu prevádzky, údržby, opráv a účele použitia prostriedkov uvedeného fondu, výške platby za správu, zohľadnení miery využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome a pod. Podľa čl. V písm. a), čl. VI bodu 1 stanov Spoločenstva vlastníkov PS 30, „zhromaždenie vlastníkov“, t.j. valné zhromaždenie členov občianskeho združenia, je najvyšším orgánov menovaného občianskeho združenia. Z uvedeného vyplýva, že Vyúčtovania nedoplatkov žalovaného za roky 2014-2018 neboli vykonané na základe rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, ale na základe rozhodnutí najvyššieho orgánu občianskeho združenia Spoločenstvo vlastníkov PS 30 (valného zhromaždenia členov občianskeho združenia), čoho dôkazmi sú i predložené zápisnice z jednotlivých „zhromaždení vlastníkov“, v ktorých je už v označení zápisnice výslovne uvedené, že sa jedná o zápisnice zo zhromaždenia

vlastníkov Spoločenstva vlastníkov PS 30. Občianske združenie Spoločenstvo vlastníkov PS 30 nie je spoločenstvom podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a preto jeho najvyšší orgán

- valné zhromaždenie členov občianskeho združenia („zhromaždenie vlastníkov“) nie je orgánom spoločenstva v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu rozhodnutia „zhromaždenia vlastníkov“ Spoločenstva vlastníkov PS 30 nie sú rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že predmetné Vyúčtovania nedoplatkov žalovaného za roky 2014-2018 boli vykonané v rozpore s , a b ods. 1 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keďže nevychádzali z rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, čo odôvodňuje záver, že žalobca nepreukázal vznik a výšku nedoplatkov žalovaného na úhradách za plnenia a príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv za roky 2014-2018. V spore tiež nebolo preukázané, že by občianske združenie Spoločenstvo vlastníkov PS 30 uzatvorilo zmluvy o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu a použití fondu prevádzky, údržby a opráv v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného domu, teda že by zmluvné práva a povinnosti zo zmlúv ním uzatvorených vznikli vlastníkom bytov a nebytových priestorov predmetného domu. Z ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov totiž vyplýva takéto zákonné oprávnenie uzavrieť predmetné zmluvy pri správe domu iba pre spoločenstvo, ktoré vzniklo podľa označeného zákona, ktorým však občianske združenie Spoločenstvo vlastníkov nebolo. Žalobca nepreukázal, že by náklady na správu domu a úhrady za plnenia zo zmlúv uzavretých občianskym združením Spoločenstvo vlastníkov PS 30 boli nákladmi vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

5. Súd prvej inštancie posúdil žalobou uplatnené právo aj z hľadiska právnej úpravy inštitútu bezdôvodného obohatenia. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Žalovaný riadne splnenie tejto zákonnej povinnosti z jeho strany ako vlastníka predmetných nebytových priestorov nepreukázal. V spore však tiež nebolo tvrdené, ani preukázané, či a kto a v akom rozsahu túto povinnosť za žalovaného, v zmysle Občianskeho zák., splnil. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie v zmysle Občianskeho zák. nemal za preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaného tým, že by za neho niekto iný uhradil finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Taktiež nebol preukázaný subjekt, na úkor ktorého by sa mal žalovaný, v zmysle Občianskeho zák., bezdôvodne obohatiť. Vzhľadom k tomu, že v spore neboli preukázané rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o hospodárení s finančnými prostriedkami do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhradami za plnenia, ani reálne náklady vynaložené vlastníkmi na správu domu (najmä s ohľadom na to, že správu v predmetnom období nevykonávalo spoločenstvo a občianske združenie nepreukázalo právo uzatvárať predmetné zmluvy pri správe domu na účet a v mene vlastníkov) súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré by malo na strane žalovaného vzniknúť (čo v spore preukázané nebolo). Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, neboli vyvrátené ani výpoveďami svedkov a znalkyne, a ani ostatnými dôkazmi predloženými stranami v spore. S ohľadom na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, boli námietky vo vzťahu k podlahovým plochám a odpojeniu od centrálneho vykurovania za danej dôkaznej situácie súdom prvej inštancie posúdené ako právne irelevantné, keďže v spore neboli riadne preukázané ostatné vstupné údaje potrebné k Vyúčtovaniu nedoplatku, ktoré záviseli od rozhodnutia vlastníkov alebo spoločenstva a z ktorých súd vychádzal pri ustálení jednotlivých dôvodov zamietnutia žaloby. Z dôvodu absencie uvedených, relevantných vstupných údajov a rozhodnutí vlastníkov súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, ktorým žalovaný navrhol určiť správnu výšku vyúčtovaných médií podľa doložených dokladov.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . V danom prípade bol žalovaný úspešný a preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti predmetného rozsudku.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . Žalobca uviedol, že pôvodný žalobca Spoločenstvo vlastníkov PS 30, Pribinove sady 30/9, 018 51 Nová Dubnica sa predmetnou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia dlžnej sumy vo výške 18.214,55 eur s príslušenstvom. V priebehu súdneho konania došlo zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici Pribinove sady 30 v Novej Dubnici k uzavretiu zmluvy o výkone správy s novým správcom bytového domu, a to obchodnou spoločnosťou ERES property s.r.o. so sídlom Bratislavská 16, 911 05 Trenčín. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 11.01.2019 bolo pripustené, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil ako žalobca spoločnosť ERES property s.r.o. Vzhľadom k tomu, že dlh žalovaného od podania žaloby narástol, spoločnosť ERES property s.r.o., už ako nový žalobca, podal návrh na rozšírenie petitu žaloby o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 24.815,89 Eur spolu so špecifikovaným príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú s odôvodnením, že v súdnom konaní nebola v zmysle , a (ďalej aj ako „Bytový zákon“) preukázaná spôsobilosť občianskeho združenia Spoločenstvo vlastníkov bytov PS 30 na vykonávanie správy bytového domu vrátane vyúčtovania nedoplatkov žalovaného na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhradách za plnenia za kalendárne roky 2014 až 2018, a tiež ani vznik k výške nedoplatku žalovaného vyúčtovaného vo Vyúčtovaniach za kalendárne roky za 2014 až 2018. Spoločenstvo vlastníkov PS 30 založené ako občianske združenie je právnická osoba, ktorej postavenie upravuje o združovaní občanov a právnu subjektivitu vymedzuje , kde hlavným predmetom činnosti podľa stanov je správa bytových domov, pričom nie je vylúčené, aby ako občianske združenie sekundárne vykonávala aj podnikateľskú činnosť. Žalobca sa domnieva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v prípade pôvodného žalobcu nešlo o subjekt, ktorý by vykonával správu bytového domu, pričom s týmto záverom súdu nie je možné súhlasiť z dôvodu, že fakticky a reálne v minulosti pôvodný žalobca vykonával všetky činnosti, ktoré podľa predstavujú činnosti vykonávané pri správe bytového domu na základe zmluvy o výkone správy. Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a Spoločenstvom vlastníkov PS 30 bola uzavretá ešte v roku 2010, kedy došlo k zriadeniu občianskeho združenia. Zmluva o výkone správy nebola predložená v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko preukazovanie oprávnenosti pôvodného žalobcu nebolo potrebné, keďže túto skutočnosť žalovaný nikdy nerozporoval a ani súd prvej inštancie túto skutočnosť nikdy nepovažoval za spornú. Súd prvej inštancie v konaní oboznamoval strany sporu o predbežnom právnom posúdení veci a o skutočnostiach, ktoré považuje v súdnom konaní za sporné. Zo strany žalovaného a ani zo strany súdu nikdy nedošlo k uvedeniu spornosti oprávnenosti pôvodného žalobcu na vykonávanie správy bytového domu. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel prvý krát až z písomného podania - námietok právneho zástupcu žalovaného zaslaného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.05.2021 pred termínom pojednávania konaného dňa 10.05.2021. Na pojednávaní dňa 10.05.2021 bol zo strany súdu prvej inštancie daný priestor žalobcovi na vyjadrenie sa k podanej námietke zo strany žalovaného. Tento deň bolo súdom prvej inštancie vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. Nakoľko žalobca až po ukončení dokazovania a dopytovaním sa pôvodného žalobcu zistil, že medzi subjektmi v minulosti došlo k uzavretiu zmluvy o výkone správy, túto súdu predložil až spolu s týmto odvolaním. Z predložených vyúčtovaní za rok 2014 a 2018 je nepochybne evidentné, že tieto sú vyhotovené pôvodným žalobcom. Pôvodný žalobca uzatváral všetky zmluvy s dodávateľmi z právnej pozície správcu, na základe oprávnenia vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o výkone správy. Pôvodný žalobca vystupoval v mene a na účet všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zastupoval všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Formálne náležitosti právnej definície správcu podľa ust. Bytového zákona boli u pôvodného žalobcu splnené. Povinnosť registrácie, resp. zápisu správcu do zoznamu správcov bola zavedená až novelou č. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zo dňa 01.01.2016. Zmluva o výkone správy s pôvodným správcom - pôvodným žalobcom bola uzavretá už v roku 2010 a platila až do 23.10.2018, kedy správu bytového domu prevzal žalobca ERES property s.r.o. ako nový správca bytového domu. Žalobca zastáva názor, že Spoločenstvo vlastníkov bytov PS 30 bolo legitímnym správcom s právnou subjektivitou, ktoré bolo oprávnené vykonávať v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhanie a vyúčtovanie platieb za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov a platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že pôvodný žalobca reálne činnosti správy domu vykonával a s jeho

činnosťou správcu sú spojené viaceré práva a povinnosti, ktoré mu vznikli v priebehu jeho správcovskej činnosti. Pohľad súdu prvej inštancie je striktne formalistický, pričom neprihliadol na ostatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Pôvodný žalobca hoci mal len právnu formu občianskeho združenia, preukázateľne v roku 2010 vznikol a existoval za účelom výkonu správy bytového domu. Z tohto pohľadu nie je rozhodujúce, či správu bytového domu vykonával pôvodný žalobca v súlade s platným právnym poriadkom alebo nie. K rozhodnutiu vlastníkov bytov a nebytových priestorov zveriť správu bytového domu občianskemu združeniu a nie spoločenstvu alebo správcovi bytového domu podľa § 6 ods. 1 Bytového zákona došlo zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov z objektívnych príčin. Vlastníci bytov a nebytových priestorov mali snahu zriadiť si spoločenstvo vlastníkov bytov podľa § 6 ods. 1 Bytového zákona, boli však odmietnutí obvodným úradom v sídle kraja, ktorý je príslušný k registrácii novovzniknutého spoločenstva vlastníkov bytov, nakoľko bytový dom nespĺňal pre takúto registráciu príslušné podmienky, keďže rozloha nebytových priestorov v bytovom dome bola väčšia ako rozloha priestorov bytových. Z tohto dôvodu si vlastníci bytov a nebytových priestorov zriadili občianske združenie Spoločenstvo vlastníkov bytov PS 30, pričom zo stanov tohto spoločenstva vyplýva, že bolo zriadené výlučne za účelom správy bytového domu so súpisným číslom XX na ulici G. D. v L. K.. Všetky úkony zo strany pôvodného správcu - pôvodného žalobcu, súvisiace s výkonom správy bytového domu, boli vykonávané v súlade s ustanoveniami bytového zákona. Žalovanému bolo vyúčtovanie za kalendárne roky 2014 a 2018 riadne a včas doručené, taktiež mu bol riadne doručený predpis mesačných záloh - pravidelných mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v bytovom dome, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný pravidelne platiť mesačné preddavky vo výške 470 eur. prílohou každého vyúčtovania bol podrobný rozpis rozpočítania nákladov tepla na vykurovanie, vyhotoveného nestrannou právnickou osobou spoločnosťou TECHEM spol. s r.o. Hlavným predmetom dokazovania počas súdneho konania a argumentáciu žalovaného proti podanej žalobe bola nesprávnosť výpočtu nedoplatku žalovaného voči žalobcovi za ústredné kúrenie. Z tohto dôvodu kontrolu správnosti výpočtu prešetrovala Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá po svojej kontrole dospela k záveru, že vykonanou kontrolou neboli zistené žiadne porušenia ustanovenia a že výpočet rozpočítavania spotrebovaného tepla v bytovom dome je správny. Súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia rozsudku posudzoval podanú žalobcu tiež len z hľadiska inštitútu bezdôvodného obohatenia, pričom dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome preukázané nebolo. Žalovaný za roky 2014 až 2018 nezaplatil za poskytnuté služby žiadnu finančnú čiastku. Je teda nesporné, že náklady za spoločné služby poskytované zo strany dodávateľov týchto médií bytovému domu boli zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov vždy včas a riadne uhradené, pričom tieto úhrady sa vykonávali z realizovaných zálohových platieb ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný počas kalendárnych rokov 2014 až 2018 nevykonával žiadne zálohové platby, či iné úhrady v prospech správy bytového domu vzhľadom na veľkosť rozlohy jeho nebytového priestoru išlo o značnú finančnú čiastku, ktorú za žalovaného museli uhrádzať ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Vo vyúčtovaní za rok 2014 vyúčtoval pôvodný správca žalovanému nedoplatok spolu v sume 5.523,55 eur, za rok 2015 nedoplatok spolu v sume 9.251,66 eur, za rok 2016 nedoplatok spolu v sume 9.412,28 eur, za rok 2017 nedoplatok spolu v sume 12.226,54 eur a za rok 2018 nedoplatok spolu v sume 5.057,07 eur. Z vyúčtovaní je dostatočne určiteľné, o akú výšku dlžnej sumy sa žalovaný obohatil na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podaná žaloba bola podaná titulom o zaplatenie dlžnej sumy a pokiaľ súd prvej inštancie nemal presne určenú výšku dlžnej sumy, o ktorú sa žalobca obohatil na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zo strany súdu mohlo dôjsť k moderovaniu výšky žalovanej sumy a túto o sporné položky ponížiť. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení rozporoval skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní. Žalobca bol v dôkaznej núdzi, kedy napriek tomu, že súd predbežne konštatoval, že nemá preukázanú výšku nároku voči žalobcovi, neprodukoval žiadne požadované dôkazy, aby boli jeho nároky riadnym spôsobom preukázané. Ignoroval tak aj námietky žalovaného týkajúce sa argumentu, že vyúčtovanie, ktoré na základe žalobcových preukázateľne a evidentne chybných a nesprávnych vstupných údajov a pokynov dal spracovať, nemôže slúžiť ako dôkaz dostatočne preukazujúci jeho práva. Žalovaný počas celého konania požadoval predložiť riadne dôkazy, avšak ani jediný takýto dôkaz do spisu založený nebol. Žalobca ignoroval aj námietky a dôkazy produkované žalovaným smerujúcim k tomu, že už len z titulu neexistencie akýchkoľvek vyhrievacích telies v jeho nebytových priestoroch nie je ani teoreticky možné dodávať akékoľvek teplo. Žalovaný reklamoval všetky predložené vyúčtovania a žalobca reklamácie

ignoroval aj po tom čo v rámci znaleckého posudku pani P. táto jednoznačne konštatovala nezrovnalosti a chyby pri výpočte plnení za teplo, aj za vodu. Žalobca podľa názoru žalovaného nemôže preukazovať svoje nároky dôkazom, vyhotovenie ktorého je sekundárnym aktom a výsledkom jeho zadaní. Žalobca taktiež ignoroval všetky námietky týkajúce sa klasifikácie plôch domu, kedy nekorešpondovali plochy a do nevykurovaných plôch boli zahrnuté aj plochy, kde vyhrievacie telesá zjavne umiestnené sú, alebo nimi prechádza vedenie. Žalovaný zotrval na všetkých svojich tvrdeniach, ako aj vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Spoločenstvo vlastníkov bytov PS 30 nikdy nebolo zapísané v registri spoločenstiev, vedenom obvodným úradom v sídle kraja a teda nemôže byť spoločenstvom podľa Bytového zákona a nie je ani spôsobilé podľa ods. Bytového nepripúšťa a ani nepripúšťal odchýlku v zmysle, že akýkoľvek subjekt alebo právnická osoba (spôsobilá na právne úkony) môže vykonávať činnosti správy podľa tohto zákona. Už len samotná takáto skutočnosť by principiálne odporovala účelu samotného zákona, ktorý práve za účelom ochrany práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako aj ich prostriedkov upravil a obmedzil spôsob hospodárenia a rozsah práv a povinností subjektom, ktoré musia spĺňať zákonom formálne ustanovené podmienky na to, aby mohli vykonávať činnosti správy podľa Žalobca nepopieral a nepreukázal, že by Spoločenstvo PS 30 spĺňalo podmienku uvedenú v Bytového zákona. Takisto v konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca bol len občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom správy bytového domu dňa 19.03.2010 a bolo zapísané do registra občianskych združení, kde je registrované doposiaľ. Pôvodný žalobca nebol a v súčasnosti ani nie je evidovaný v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pre absenciu tejto skutočnosti tak nikdy pôvodný žalobca ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa nevzniklo a v prípade pôvodného žalobcu tak nešlo o subjekt, ktorý by vykonával správu bytového domu formou spoločenstva tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný namieta aj predložený dôkaz zo strany žalobcu, ktorým je zmluva o výkone správy, nakoľko tento dôkaz mal možnosť predložiť ešte pred vyhlásením dokazovania za skončené, kedy súd prvej inštancie stranám sporu položil otázku, či majú návrhy na doplnenie dokazovania. Na predloženej zmluve pritom nie je ani jeden podpis účastníka tam uvedeného. Táto zmluva nebola predložená v žiadnom inom konaní, kde vystupoval pôvodný žalobca v pozícii správcu a túto zmluvu žalovaný videl prvýkrát. Občianske združenie, ktorým pôvodný žalobca bol a stále je v zmysle o združovaní občanov mohlo akýkoľvek príjem prijať reálne na svoj účet výlučne ako tzv. členský príspevok. Prostriedky na účte žalobcu neboli reálne prostriedkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak ako je tomu pri správe podľa bytového zákona, ale boli reálne podľa príslušnej právnej úpravy prostriedkami občianskeho združenia ako právnickej osoby. Taktiež nie pravda, že žalobca sa dozvedel po prvýkrát o tom, že Spoločenstvo PS 30 o.z. nemalo byť spôsobilé vykonávať správu podľa Bytového zákona až z písomného podania námietok žalovaného zo dňa 06.05.2021 v tomto konaní. Žalobca sám tento argument použil ako svoju procesnú obranu v konaní, kde vystupoval v pozícii žalovaného a kde bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín dňa 26.11.2020 pod sp. zn. . Ak sa žalobca bráni, že o tejto skutočnosti nevedel, je nepochopiteľné, prečo sa rovnakou skutočnosťou procesne bránil v konaní sp. zn. šesť mesiacov pred písomným vznesením námietky zo strany žalovaného v tomto konaní. K námietke, že pôvodný žalobca vykonával faktickú činnosť správy a túto je možné posúdiť aj z hľadiska žalovaný opätovne poukázal na žalobcovu vlastnú obranu v konaní , kde vystupoval na strane žalovaného a kde tvrdil, že Spoločenstvo PS 30 bolo občianskym združením, neprešli na neho ako nového správcu povinnosti a práva, ktoré by podľa Bytového zákona mali prejsť, pokiaľ by išlo o subjekt založený podľa tohto zákona. S týmto tvrdením sa stotožnil aj konajúci súd. Žalovaný stále zotrváva na tom, že aktuálny žalobca nie je vecne legitimovaný k nároku tak, ako si ho uplatnil. Pokiaľ by aj teoreticky jeho titul uplatnenom nároku bol akceptovateľný, tak nepreukázal jeho výšku. Žalobca sám poukazuje na skutočnosť, že vlastne vedel o tom, že pôvodný žalobca vykonával správu v rozpore so , keď sám uvádza, že príslušný úrad odmietol spoločenstvo podľa tohto Bytového zákona registrovať, pretože nespĺňal zákonné požiadavky. Žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal reálnosť a správnosť ním vyprodukovaných vyúčtovaní. Žalobca vzhľadom na svoje procesné postavenie je zaťažený dôkazným bremenom, ktoré neuniesol. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok žiada ako vecne správny potvrdiť.

9. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu tak, že podľa § 7b ods. 5 Bytového zákona sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu

prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Žalovaný za kalendárne roky 2014 až 2018 nezaplatil žiadnu finančnú čiastku, v rozhodnom období žiadne finančné platby nevykonával, tieto za neho museli uhrádzať ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, a to aj napriek tomu, že žalovaný vlastní v bytovom dome priestor spolu o rozlohe 470 m2 z celkovej plochy bytového domu, čo predstavuje cca 20 % celkovej plochy bytového domu. Žalovaný sa odpojil od centrálneho vykurovania bytového domu svojvoľne bez súhlasu a proti vôli ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a svoj bytový priestor č.. X-XX nijako izolačne neoddelil od susediacich bytových a nebytových priestorov v bytovom dome. Je absolútne nespravodlivé, že súd prvej inštancie nezaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy, prípadne minimálne k tej, ktorá v konaní nebola rozporovaná. U právneho predchodcu žalobcu boli splnené všetky náležitosti právnej definície správcu podľa ust. § 8 ods. 1 Bytového zákona. Ohľadne argumentácie žalovaného v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. žalobca uviedol, že predmetom toho sporu bol úplne iný právny základ a súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie, pričom v tomto súdnom konaní súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nespochybnil, spochybnil oprávnenosť právneho predchodcu žalobcu na výkon správy bytového domu a s tým spojené právne úkony.

10. Žiadne ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie ( ).

13. Odvolací súd postupoval pri prejednaní odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 7.4.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

14. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd v rámci postupu podľa a k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza :

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Žalobca namietal nesprávne posúdenie oprávnenosti vykonávania správy bytového domu pôvodným žalobcom. Súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k otázke spôsobilosti občianskeho združenia Spoločenstvo vlastníkov bytov PS 30 na vykonávanie správy bytového domu v zmysle , a b . Právny predchodca žalobcu nebol aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku. Občianske združenie Spoločenstvo vlastníkov bytov PS 30 nepôsobilo ako subjekt, ktorého činnosť by bola podriadená režimu a ktorý by bol oprávnený podľa tohto zákona vykonávať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhradu plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

20. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v , vymedzuje inštitút správy domu, ktorú je možné realizovať dvoma spôsobmi, a to buď samosprávnou formou zriadením spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, alebo profesionálnou formou uzatvorením zmluvy s treťou osobou - správcom. Výber jednotlivej formy správy je ponechaný na vôli vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí si môžu zvoliť jednu z dvoch taxatívnych foriem. Ustanovenie upravuje spoločenstvo ako jednu zo zákonných foriem výkonu správy bytového domu. Spoločenstvo je zriaďované za účelom výkonu správy domu, a jeho činnosť a hospodárenie sa týka spoločných častí a zariadení domu a prevádzky domu. Spoločenstvo nemôže byť zriaďované na iný účel, a teda nemôže vykonávať podnikateľské aktivity. K vzniku spoločenstva dochádza až momentom jeho zápisu do príslušného registra. Správca v zmysle ustanovenia je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Medzi charakteristické znaky výkonu správy domu formou správcu je, že správca koná pri výkone správy v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výkon správy správcom, na rozdiel od výkonu správy spoločenstvom vlastníkov, vychádza z princípu priameho zastúpenia. Spoločenstvo vlastníkov môže zaniknúť v zásade len na základe prejavu vôle samotných vlastníkov bytov, pričom pri správcovi nemajú vlastníci priamy vplyv na jeho podnikateľskú činnosť a na jeho právne postavenie. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa

21. Občianskeho združenia Spoločenstvo vlastníkov bytov PS 30 nespĺňalo zákonné predpoklady na výkon správy bytového domu. Ani skutočnosť reálneho vykonávania

a realizácie správy domu nemôže kvalifikovať jeho činnosť ako činnosť správcu pri výkone správy bytového domu. Správa bytových domov je výlučne upravená v . Nie je možné reálny výkon právneho predchodcu žalobcu kvalifikovať ako výkon správy v zmysle uvedeného zákona. Z tohto dôvodu nie je preto ani možný prechod správy medzi právnym predchodcom žalobcu a aktuálnym žalobcom (uvedené by bolo možné len medzi subjektmi definovanými v ).

22. Žalobca predložil v odvolacom konaní Zmluvu o výkone správy (aj to len vo fotokópii), pričom predložený dokument nie je podpísaný žiadnou zmluvnou stranou. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.5.2021 vyplýva, že stranám sporu bolo dané v zmysle ustanovenia predbežné právne posúdenie, kedy konajúci sudca uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a skonštatoval, že zmluva medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a subjektom - Spoločenstvo vlastníkov PS 30, ktorou malo byť preukázané oprávnenie vykonávať správu predmetného domu, nebola predložená. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť v odvolacom konaní za splnenia podmienok podľa . Žalobca mal príležitosť predložiť zmluvu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Na pojednávaní dňa 10.5.2021 pred vyhlásením uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, nemali strany sporu žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Z tohto dôvodu sa odvolací súd predloženým dôkazom nezaoberal, nakoľko nespĺňal podmienku novoty v odvolacom konaní.

23. Žalobca v odvolaní namietal, že k námietke vznesenej žalovaným, týkajúcej sa neoprávnenosti pôvodného žalobcu k vykonávaniu správy domu ako aj k vykonanému vyúčtovaniu, sa nemal možnosť vyjadriť. Žalobca mal vedomosť o uvedenej námietke žalovaného pred pojednávaním (dňa 6.5.2021), pričom na pojednávaní dňa 10.5.2021 bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k uvedenej skutočnosti. Žalobca sa nevyjadril a ani nepožiadal o lehotu na vyjadrenie. Súdu prvej inštancie nič procesne nebránilo, aby dokazovanie ukončil a vo veci meritórne rozhodol. Odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcu, že o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel prvýkrát až z písomného podania - námietok právneho zástupcu žalovaného, zaslaného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.05.2021, bolo zavádzajúce, nakoľko uvedené skutočnosti boli v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. namietané a súd prvej inštancie ako aj odvolací súd v uvedenej veci skonštatoval, že k prechodu práv a záväzkov vyplývajúcich z výkonu správy medzi týmito subjektmi (pozn. odvolacieho súdu, medzi subjektmi Spoločenstvo vlastníkov PS 30 a spoločnosťou ERES property s.r.o.) , teda od „nesprávcu“ k správcovi, reálne nedošlo. Medzi týmito subjektmi absentuje vzťah dvoch subjektov oprávnených na výkon správy, ktorí by si medzi sebou realizovali odovzdanie a prevzatie správy bytového domu a záväzkov pri správe domu vzniknutých. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa k námietke neoprávnenosti pôvodného žalobcu k vykonávaniu správy domu, ako nedôvodnú.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, vznik a výšku nedoplatkov žalovaného na úhradách za plnenia a príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv za roky 2014 až 2018 v súlade s , a b ods. 1 . Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola žaloba zamietnutá sa súd prvej inštancie vyjadril aj k prípadnému bezdôvodnému obohateniu (ods. 22), s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že je subjektom, na úkor ktorého sa mal žalovaný obohatiť a preto bola aj odvolacia námietka žalobcu o možnej moderácii žalovanej sumy vyhodnotená ako nedôvodná.

25. V odvolacom konaní neboli nezistené žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie námietky žalobcu posúdil odvolací súd ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie nie je žiadúce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje.

26. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).