Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/33/2017

Potvrdené rozhodnutím 17Co/259/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne: J. Q., trvale bytom T., ul. T. XXXX/XX, proti žalovanému: KOM-BYT, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 7049, IČO: 36 322 938, zastúpenému JUDr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Námestie slobody 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. apríla 2018, č.k. 17C/33/2017-135, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - H., ul. T. XXXX/ XX, proti žalovanému: KOM-BYT, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 7049, IČO: 36322938, zastúpený JUDr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Námestie slobody 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.07.2017 bola Okresnému súdu Trenčín postúpená vzájomná žaloba žalobkyne, podaná v sporovom konaní oboch sporových strán, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 40C/301/2011, a ktorá bola vylúčená na samostatné konanie uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.05.2016. Touto vzájomnou žalobou žalobkyne (resp. žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 40C/301/2011) zo dňa 24.10.2014, v spojení s podaniami zo dňa 15.08.2016 a zo dňa 24.10.2016, sa žalobkyňa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 7.118,25 eur spolu s príslušenstvom, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Túto žalobu odôvodnila tým že táto suma pozostáva z bezdôvodného obohatenia žalovaného v sume 6.847,27 eur, ku ktorému došlo zaplatením bezdôvodne vyúčtovanej zmluvnej pokuty, a z bezdôvodného obohatenia žalovaného v sume 270,98 eur, ku ktorému došlo zaplatením nedoplatkov zálohových platieb za rok 2014. Žalobkyňa sa na základe kúpnej zmluvy z 29.03.2000 stala výlučnou vlastníčkou bytu č. 55 nachádzajúceho sa na 8. poschodí v bytovom dome so súp.č. XXXX na ulici T. XX,XX v T. - H.. Správu bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, vykonáva žalovaný. Dňa 16.06.2014 svoj byt predala kupujúcemu O.. E. T.. Pri predaji bytu zaplatila žalovanému sumu 15.930 eur z titulu predloženého vyúčtovania úhrad platieb za služby spojené s užívaním bytu od roku 2011. Išlo o tzv. dlhy na úhradách a o zmluvnú pokutu celkom v sume 15.920,33 eur, na základe vyúčtovania z 12.06.2014. Túto dlžnú sumu zaplatila, aby mohla byt predať, pretože potrebovala vyhlásenie žalovaného o tom, že nemá žiadne nedoplatky na byte. Doteraz jej však nie je zrejmé, prečo vo vyúčtovaní dlhov k 12.06.2014 sa nachádza tzv. zmluvná pokuta, lebo ako bolo určené podľa zmluvy o výkone správy z 28.08.2003, účtovať sa mal poplatok z omeškania vo výške 0,25 promile denne z dlžnej sumy. Vie len o tomto poplatku z omeškania. Zaplatením zmluvnej pokuty v sume 6.847,27 eur získal žalovaný na jej úkor bezdôvodné obohatenie. Konateľ žalovaného p. Ladislav D. jej odmietol vysvetliť výšku tejto zmluvnej pokuty. K bezdôvodnému obohateniu v sume 270,98 eur uviedla, že žalovaný jej nesprávne vypočítal preplatok za rok 2014. Nesprávne totiž vzal do úvahy výšku zálohových platieb v sume 1.774,88 eur, pričom správna výške preddavkov bola 2.415 eur. Rozdiel medzi zálohami a nákladmi na byt v roku 2014 v sume 925,20 eur, tak bola suma 1.462,80 eur. Žalovaný jej však priznal preplatok iba v sume 1.191,82 eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 270,98

eur, ktorú získal na jej úkor. Záverom uviedla, že svoj nárok si uplatňuje podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka.

2.1 K tejto (vzájomnej) žalobe žalobkyne, vylúčenej na samostatné konanie, sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa 07.02.2017. V ňom v prvom rade vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, v dôsledku ktorej bola následne žaloba postúpená Okresnému súdu Trenčín. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by žalobkyňa bola nejakým spôsobom donútená k úhrade dlžnej čiastky vo výške 15.930 eur. Túto sumu uhradila dobrovoľne, bez nátlaku a vedomá si svojich povinností. Pri predaji bytu žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky voči dlžnej čiastke žalovanému a tieto riadne uhradila. Požiadavka predloženia potvrdenia vyplýva priamo zo zákona. Žalobkyňa bola chronickým neplatičom, ktorý si neplnil dlhodobo svoje povinnosti uhrádzať preddavky na úhrady spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky a údržby a opráv k bytu, preto i nedoplatky za tieto služby boli v značnej čiastke. Žalobkyňa si bola vedomá svojich povinností aj na základe podanej žaloby o 1.934,61 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 40C/301/11, kde boli dlžné sumy žalobkyne jasne vysvetlené, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý je príjmom fondu prevádzky a údržby opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a nie príjmom správcu. Žalobkyni boli v konaní predložené doklady, vyúčtovanie, korešpondencia, ako aj Zmluva o výkone správy, vrátane jej dodatkov. Aj z tohto konania vyplýva, že žalobkyňa si nepreberala poštu na adrese svojho trvalého pobytu a so správcom nijak nekomunikovala, s výnimkou arogantných vyjadrení. Bohužiaľ žalobkyňa i v tomto konaní zavádzala súd, vymýšľala si, že správca s ňou nekomunikuje a nechce jej vysvetliť dlžné sumy a pod. Žalovanému ako správcovi domu nebola doručená jediná žiadosť o vysvetlenie dlžnej sumy, žiadosť o splátkový kalendár, žiadosť, z ktorej by bolo zrejmé, že žalobkyňa má záujem riadne svoje povinnosti si plniť. Schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa žalobkyňa nezúčastňovala, dokonca v predmetnom byte ani nebývala a tento prenechala do nájmu iným užívateľom. Samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov už nemali trpezlivosť so žalobkyňou, preto aj na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 14.09.2010 odsúhlasili dobrovoľnú dražbu bytu žalobkyne, a dňa 13.05.2014 odpojenie bytu žalobkyne od dodávky vody a kúrenia. Žalobkyňa uvádza vo svojej žalobe, že žiadna zmluvná pokuta nebola s vlastníkmi dohodnutá, pričom si je iba vedomá iba poplatku z omeškania vo výške 0,25 promile z dlžnej sumy denne z oneskorených platieb, ktorý bol s vlastníkmi dohodnutý v Zmluve o výkone správy zo dňa 28.08.2003 podľa bodu IV. bod 8. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa si je vedomá sankcie za oneskorenú úhradu platieb spojených s užívaním bytu, a to vo výške 0,25 promile z dlžnej sumy denne, ako poplatku z omeškania. Uvádza aj miesto, kde je táto výška poplatku z omeškania dohodnutá, avšak nesprávne uvádza výšku tejto sankcie. Jej výška bola jednoznačne dohodnutá na sumu 2,5 promile, a nie 0,25 promile, ako tvrdí žalobkyňa. Je potrebné uviesť, že takáto sankcia bola skutočne v zmluve o výkone správy spočiatku nazvaná ako poplatok z omeškania, podľa vzoru § 697 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 4 Nariadenia vlády SR č.87/ 1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom ku skutočnosti, že výška poplatku z omeškania sa viazala k nájomnému v zmysle Občianskeho zákonníka, aby nedochádzalo o omylom pri interpretácii uvedenej dohodnutej sankcie, bol prijatý Dodatok č.2 k Zmluve o výkone správy zo dňa 07.01.2008, v zmysle ktorého bol "poplatok z omeškania" nahradený termínom "zmluvná pokuta". Žalobkyňa zavádza súd, ak tvrdí, že o žiadnej zmluvnej pokute nevedela, keďže táto bola riadne uplatnená aj v konaní vedenom pod sp.zn. 40C/301/2011, v rámci ktorého bol výpočet ako aj úprava zmluvnej pokuty podložený listinnými dôkazmi. Taktiež na pojednávaní dňa 10.10.2013, na ktorom bola osobne prítomná, sa prejednávala zmluvná pokuta, ako aj jej výška. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že viackrát žiadala žalovaného, aby sa vyjadril k dlžnej sume a vysvetlil ako k nej dospel, pričom jeho konateľ p. Jonák mal odmietnuť s ňou vulgárnym spôsobom komunikovať a čokoľvek vysvetľovať, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, práve naopak. Z dôvodov, že v bytovom dome pri prevodoch bytov dochádzalo k nedoplatkom bývalých vlastníkov na ročných vyúčtovaniach, vlastníci si na schôdzi, ktorá sa konala dňa 14.05.2013, odsúhlasili tzv. "zábezpeku". V zmysle bodu 1 uznesenia si vlastníci odsúhlasili, že pri predaji bytu pôvodný vlastník vyplatí zábezpeku vo výške trojnásobku mesačnej zálohovej platby za služby spojené s užívaním bytu, ktorá sa mu zohľadní pri ročnom vyúčtovaní za služby za plnenia. Takto to bolo i v prípade žalobkyne, ktorá síce mohla uzatvoriť zmluvu dňa 18.06.2014, avšak vklad vlastníckeho práva k bytu bol povolený až dňa 15.08.2014, teda žalobkyni vznikla povinnosť platiť zálohové platby za mesiace január až september, a v rámci vyúčtovania podľa skutočne povoleného vkladu za mesiace január až júl, ako aj časť mesiaca august. Na základe toho mal žalovaný ako správca v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome právo požadovať trojnásobok mesačnej zálohovej platby od žalobkyni pri predaji bytu, ako aj vyúčtovať zálohové platby ku dňu prevodu vlastníckeho práva na nového vlastníka, ktoré boli vo výške 1.774,88 eur a nie vo výške

925,20 eur, ako tvrdí žalobkyňa. Suma preplatku vo výške 1.191,82 eur vznikla na základe ročného vyúčtovania, resp. opravného vyúčtovania za rok 2014 zo dňa 24.06.2014, a to v rámci kompletného vyúčtovania nákladov a platieb za celý dom a byt. Je pravdou, že žalovaný uhradil žalobkyni tento preplatok až v marci 2016, a to z dôvodu, že dovtedy nemal vedomosť o pobyte, adrese, ani čísle účtu žalobkyne. Žalobkyňa správcovi - žalovanému nenahlásila ani číslo účtu, ani adresu trvalého pobytu. Jednalo sa o vysokú sumu a žalovaný mal predtým skúsenosti s nepreberaním zásielok od žalobkyni na adrese Bulíkova 17, tieto sa veľakrát vracali ako nedoručené. Po tom, ako žalobkyňa požiadala o úhradu uvedeného preplatku z vyúčtovania, bol jej tento obratom zaslaný.

2.2 Záverom svojho vyjadrenia právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že namieta pasívnu legitimáciu žalovaného v danom konaní. Aj dohodnutá a požadovaná zmluvná pokuta, ktorej vrátenia sa žalobkyňa domáha, nebola príjmom žalovaného, ale príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, spravovaným žalovaným. Rovnako správca, iba ako zástupca vlastníkov, nie je oprávnený rozhodovať o tom, či zmluvnú pokutu uplatní, alebo neuplatní, je povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Zmluvy o výkone správy, a tak aj v danom prípade postupoval. Žalovaný sa nijakým spôsobom neobohatil na úkor žalobkyne a z jej plnenia, ktorého vrátenia sa domáha, nemal žiaden prospech.

3. K písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe sa písomne vyjadrila žalobkyňa v replike z 27.09.2017, v ktorej najmä zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. Okrem nej uviedla, že možno uznať argumentáciu žalovaného, že ustanovenia o zmluvnej pokute vo výške 2,5 promile boli prijaté Dodatkom č. 2 k Zmluve o výkone správy zo dňa 07.01.2008. Nie je však pravdou, že by súhlasila s výškou vykázaného nedoplatku dlhu a najmä s výškou zmluvnej pokuty, ktorá bola navýšená bezdôvodne o sumu 6.847,27 eur listom zo dňa 12.6.2014. Práve naopak osobne sa viackrát aj s priateľom Jánom Mikušom domáhala v kancelárii pracovníčky žalovaného, potom ako od nej prevzala tzv. Konto úhrad a výpočet zmluvnej pokuty zo dňa 12.06.2014, aby jej vysvetlila výpočet zmluvnej pokuty, nakoľko ani matematicky táto suma nie je dôvodná, načo ju viackrát vykázala z miestnosti s tým, že ona im nič vysvetľovať nebude. Telefonovali s priateľom aj pánovi Jonákovi, konateľovi žalovaného, ktorý s ňou vulgárne komunikoval, o čom svedčí aj telefonický záznam. Je možné že na pojednávaní dňa 10.10.2013, v konaní 40C/301/2011, mohlo byť niečo žalovaným hovorené o zmluvnej pokute, ale nešlo o zdôvodnenie sumy zmluvnej pokuty 6.847,27 eur. Námietku žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie nemôže uznať za dôvodnú, nakoľko do správy žalovaného patrí aj zodpovednosť za správne vyúčtovanie platieb za byt, výkazov nedoplatkov, pričom pokiaľ tvrdí, že nemal z úhrady navyše v sume celkom 7.118,25 eur žiaden prospech, pričom úhrada bola pripísaná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu a teda on ako správca nezískal majetkový prospech ako bezdôvodné obohatenie, právny dôvod žaloby by odôvodnila náhradou škody, ktorú zavinil žalovaný, keď neoprávnene vyúčtoval sumu zmluvnej pokuty na 6.847,27 eur a rozdiel na preplatku za platby za byt v r. 2014 v sume 270,98 eur.

4. Na repliku žalobkyne z 27.09.2017 reagovala právna zástupkyňa žalovaného duplikou zo dňa 04.11.2017, v ktorej v podstate zotrvala na dovtedajšej argumentácii.

5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu a právnu zástupkyňu žalovaného. Pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa aj právna zástupkyňa žalovaného

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej žalobe, pretože bola okradnutá. Zaplatila približne sumu 16.000 eur. Nemá ani byt, ani peniaze. Nevie z čoho táto suma pozostávala. Išlo o zmluvnú pokutu na zmluvnú pokutu. Navrhla vypočuť svedka Jána Mikuša, ktorý je jej manželom, aby opísal všetko ohľadne tohto sporu, a oboznámenie listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný ako správca bytového domu riadne vyúčtoval žalobkyni dlžnú sumu na jej byte, ktorá sa v priebehu rokov 2008 až 2014 vyšplhala do značnej výšky. Vlastníci ostatných bytov v predmetnom bytovom dome splnomocnili žalovaného ako správcu na podanie návrhu na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby bytu, ktorý bol vo vlastníctve žalobkyne. Napriek tomuto návrhu však dražba neprebiehala a čakalo sa skončenie konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 40C/301/2011 o zaplatenie nedoplatku. K dobrovoľnej dražbe nakoniec nedošlo, pretože dňa 18.06.2014 žalobkyňa dobrovoľne uhradila dlžnú sumu. Ďalej namietla nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko prijaté plnenie bolo plnením pre

ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome a nebolo plnením pre žalovaného. Teda bezdôvodne sa žalovaný neobohatil a nie je pasívne vecne legitimovaný. Ak by aj súd bol iného názoru, vznáša námietku premlčania uplatnenej pohľadávky a to pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. K zaplateniu sumy približne 16.000 eur malo dôjsť dňa 18.06.2014 a žalobkyňa prvýkrát uviedla, že sa domáha sumy 20.293,46 eur až v podaní doručenom súdu 18.08.2016. Je teda zrejmé, že si právo uplatnila po uplynutí premlčacej doby. Žalobkyňa bola chronickým neplatičom už od roku 2008. Bola vlastníčkou bytu, ktorý prenajímala, neplatila a neplnila si svoje povinnosti vlastníka bytu. Dobrovoľne uhradila sumu približne 16.000 eur, pričom tak nemusela urobiť, ak nechcela. Prípadne mohla zaplatiť len istinu a zvyšnú sumu reklamovať, požadovať vysvetlenie. Až po viac ako dvoch rokoch sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Navrhla, aby súd svedka D. E. nevypočúval z dôvodu nehospodárnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: č. l. 8 podanie zo dňa 15.08.2016, č. l. 9 potvrdenie, č. l. 10-12 konto úhrad, opravné vyúčtovanie, vyúčtovanie, č. l. 13 hotovostný vklad, č. l. 22 zmluva o prevode vlastníctva bytu, č. l. 29 zmluva o výkone správy, č. l. 34 dodatok č. 1 k zmluve o výkone správy, č. l. 61 zápisnica z 14.09.2010, č. l. 65 zápisnica z 13.05.2014, č. l. 69 dodatok č. 2 k zmluve o výkone správy, č. l. 71 zápisnica z 14.05.2013, č. l. 114-118 výpis z konta úhrad a výpočet zmluvnej pokuty.

9. Na základe tohto dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

10. Žalobkyňa bola od roku 2000 výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome so súp.č. XXXX na ulici T. XX,XX v T. - H.. Správu bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, vykonáva žalovaný na základe Zmluvy o výkone správy z 28.08.2003 na č.l. 29 v znení aj Dodatku č.2 na č.l. 69. Dňa 16.06.2014 uzavrela žalobkyňa kúpnu zmluvu s kupujúcim Ing. E. T., na základe ktorej previedla na neho vlastníctvo tohto bytu za kúpnu cenu 96.000 eur. Žalovaný listom zo dňa 12.06.2014, označeným ako „Konto úhrad a výpočet zmluvnej pokuty“ vyúčtoval žalobkyni zmluvnú pokutu v sume 8.965,03 eur a dlhy na úhradách v sume 6.955,30 eur, všetko k 31.05.2014. Dlh na predmetnom byte vykazoval žalovaný žalobkyni už od roku 2011 (k 31.12.2011 bol dlh v sume 2.087,63 eur, bez zmluvnej pokuty) č. l. 114-118 spisu. Po uzatvorení kúpnej zmluvy zaplatila dňa 18.06.2014 žalobkyňa žalovanému celkovo sumu 15.930 eur (dvomi úhradami). Opravným vyúčtovaním z 24.06.2015 žalovaný vyčíslil výšku preplatku žalobkyne na zálohových platbách za služby spojené s užívaním bytu za rok 2014 v sume 1.191,82 eur (prvým vyúčtovaním vyčíslil výšku preplatku o 8,98 eur vyššiu).

11.1 Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11.2 Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.3 Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11.4 Podľa § 8 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení účinnom do 30.09.2014, ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“, správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

11.5 Podľa § 8b ods.1 zákona o vlastníctve bytov správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

11.6 Podľa § 8b ods.2 písm.a/, písm.e/ zákona o vlastníctve bytov pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

11.7 Podľa § 10 ods.2 písm.a/, písm.e/ zákona o vlastníctve bytov príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu.

11.8 Podľa § 10 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.

12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 7.118,25 eur. Táto suma pozostáva z bezdôvodného obohatenia žalovaného v sume 6.847,27 eur, ku ktorému došlo zaplatením bezdôvodne vyúčtovanej zmluvnej pokuty, a z bezdôvodného obohatenia žalovaného v sume 270,98 eur, ku ktorému došlo zaplatením nedoplatkov zálohových platieb za rok 2014.

13. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením tomu, na úkor koho ho získal. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Dochádza k situácii, keď majetkový prírastok jedného subjektu sa prejavuje v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom v majetkovej sfére iného subjektu. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. V zmysle uvedeného sa súd v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie (kto sa obohatil) a aktívnej vecnej legitimácie (na čí úkor) sporových strán.

14. Žalobkyňa označila ako povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda ako žalovaného, správcu bytového domu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, subjektom bezdôvodne obohateným je osoba, ktorej majetok sa zväčšil na úkor iného. V danom prípade žalobkyňa tvrdí, že žalovaného majetok sa zväčšil na jej úkor, pretože od nej prijal zmluvnú pokutu a preddavky (zálohové platby) v sume väčšej, ako mu patrili. Z citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv ("majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu (ďalej aj ako FPÚaO) sú aj mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zmluvné pokuty. Správca vedie prostriedky vo FPÚaO oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia. Správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu.

15. Z uvedených zákonných ustanovení je teda zjavné, že správca neprijal zmluvnú pokutu a zálohové platby (preddavky na služby spojené s užívaním bytu a platby do FPÚaO) od žalobkyne do svojho

majetku, ale do majetku (na samostatný účet) ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Teda je dôvodná jeho kruciálna námietka voči žalobe, a to námietka nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Žalobkyňa sa nemôže úspešne domáhať požadovaného plnenia od žalovaného, ale pripadá do úvahy žaloba proti ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorých majetok sa tvrdeným bezdôvodným obohatením mal zväčšiť. V prípade, že by súd hypoteticky žalobe vyhovel a rozhodol by o splnení povinnosti žalovaného na zaplatenie sumy 7.118,25 eur spolu s príslušenstvom, žalovaný by ju musel uhradiť zo svojho majetku a nemohol by použiť na splnenie jeho povinnosti majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Prípadná exekúcia by sa mohla takisto viesť iba na jeho majetok. Už len z tohto dôvodu je potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť.

16. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp.zn. 3Cdo/197/2010, podľa ktorého otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

17. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozsudku však súd uvádza, že žaloba by bola nedôvodná (ak by bol žalovaný pasívne vecne legitimovaným) v časti o zaplatenie sumy 6.847,27 eur (zaplatená zmluvná pokuta) aj preto, že podľa názoru súdu nie je daný základný predpoklad úspešnosti takejto žaloby, a to splnenie niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva, že žalobkyňa zaplatila predmetnú zmluvnú pokutu na základe doručeného vyúčtovania tejto zmluvnej pokuty žalovaným. Teda neplnila bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a takisto nešlo o prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Motív, pre ktorý túto sumu zaplatila (predaj bytu) nie je relevantný. Súd v tejto súvislosti takisto dodáva, že je pochopiteľné, že žalobkyňa bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo vyššej výške, ak bola po dlhší čas (niekoľko rokov) v omeškaní s plnením si jej povinností vo vzťahu k správcovi bytového domu, resp. ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov (povinnosť platiť zálohové platby a príspevok do FPÚaO) a vzhľadom na dohodnutú zmluvnú pokutu v Zmluve o výkone správy bytového domu v znení jej Dodatku č. 2.

18. Takisto by ako dôvodnú musel vyhodnotiť aj žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaný sa mal na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť dňa 18.06.2014, kedy bola vykonaná úhrada dlžnej sumy. Žalobkyňa si však riadne uplatnila nárok na súde v podaní z 24.10.2016, doručeným súdu dňa 25.10.2016 (následne konajúci súd zrušil svoje uznesenie o odmietnutí neúplného podania žalobkyne, č.l. 43 spisu). Teda svoje právo si žalobkyňa uplatnila po uplynutí dvojročnej tzv. subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka („právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“).

19. Vzhľadom na vyššie popísané dôvody zamietnutia žaloby, súd nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania žalobkyňou navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka Jána Mikuša, ktorý mal opísať všetko ohľadne tohto sporu. Tento dôkaz by nemohol privodiť iné rozhodnutie súdu o podanej žalobe, ktoré spočívalo najmä na právnom posúdení veci.

20. Záverom súd uvádza, že žalobkyňa sa vo vzťahu k sume 270,98 eur (tvrdený preplatok za rok 2014) prípadne mohla domáhať ako zmluvného plnenia v zmysle Zmluvy o výkone správy, avšak takto nepostupovala a uplatnila si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške. Súd je však v zmysle § 140 ods.1 Civilného sporového poriadku viazaný aj uplatneným právom (teda jeho právnou kvalifikáciou, uplatneným právnym titulom). Takisto nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa na pojednávaní konštatovala, že nemá ani byt, ani peniaze, keď byt predala za kúpnu cenu 96.000 eur a dňa 18.06.2014 sama zaplatila dlh spojený s vlastníctvom prevedeného bytu, ktorý jej žalovaný vyčíslil v sume 15.920,33 eur.

21.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.