Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-194-2012.pdf
PDF · 269.56 KB
No categories available
26Cb/194/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcov: v 1. rade X.. N. A.č, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, I., v 2. rade X.. A. A.č, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, I., obaja zastúpení: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Národný holdingový fond, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 31 384 943, zastúpený: KUTAN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 861 308, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.08.2012 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon žalobcu v 1. rade označený ako uznanie dlhu žalovaného v sume 216.300,- Eur uzatvorený bez súhlasu manželky žalobcu v 1. rade - žalobkyne v 2. rade a úkon o žalobcu v 1. rade, že súhlasí s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010 a s exekúciou na podklade Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu v 1. rade aj v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, sú neplatné.
2. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli, že žalobca v 1. rade je konateľom a spoločníkom spoločnosti Reilon, s.r.o., IČO: 44 561 288, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka 56351/B, s dňom vzniku 20.01.2009. Okrem žalobcu v 1. rade je spoločníkom spoločnosti Reilon, s.r.o. aj žalovaný, ktorý nadobudol svoj 40% obchodný podiel na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010. Jediným spoločníkom žalovaného bola Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, IČO: 30 845 301, Miletičova 23, Bratislava. Základné imanie spoločnosti Reilon, s.r.o. je vo výške 5.000,- Eur, pričom výška vkladu spoločníka - žalobcu v 1. rade je 3.000,- Eur, t.j. podiel vkladu k základnému imaniu spoločnosti predstavuje (obchodný podiel) 60% a výška vkladu spoločníka žalovaného Fond fondov, s.r.o. je 2.000,- EUR, t.j. pomer vkladu na základnom imaní spoločnosti, predstavuje (obchodný podiel) 40%. Žalobcovia vo svojej žalobe ďalej uviedli, že dňa 29.05.2012 bolo žalobcovi v l. rade ako povinnému doručené z Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa, so sídlom: Jesenského 7371/2, 911 0l Trenčín, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.05.2012 a upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti zo dňa 24.05.2012, č.k. EX 744/12, o zaplatenie 150.721,77 Eur s príslušenstvom oprávnenému, t.j. žalovanému. Upovedomenia o začatí exekúcie boli vydané na základe
exekučného titulu, a to Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010. Voči uvedeným upovedomeniam o začatí exekúcie, č.k. 744/12, podal žalobca v 1. rade (ako povinný) v zákonnej lehote námietky, nakoľko mal za to, že predmetná exekúcia sa zakladá na nevykonateľnom exekučnom titule, t.j. Notárskej zápisnici a tiež nesúhlasí, aby exekútor vykonal exekúciu predajom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade ako povinného a žalobcu v 2. rade ako jeho manželky A. A., rod. K., nar: XX.XX.XXXX, a) s podielom vo veľkosti 1/16 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra K., nachádzajúcej sa v okrese K., obec I., katastrálne územie I., na LV č. XXXX, a to: parc. registra „C'' č. XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1785 m2 b) s podielom vo veľkosti 1/1 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra K., nachádzajúcej sa v okrese K., obec I., katastrálne územie I., na liste vlastníctva č. XXXX, a to: parc. registra „C'' č. XXX/XX,druh pozemku- záhrady o výmere 384 m2 parc. registra „C'' č. XXX/XXX,druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria výmere 198 m2 parc. registra ,,c'' č. XXX/XXX,druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria výmere 35 m2 rod. dom, súp.č. XXXX na parc. registra ,,c'' č. XXX/XXX, /ďalej len „nehnuteľnosť''/ z dôvodu, že nebol získaný súhlas druhého manžela - žalobcu v 2. rade s Notárskou zápisnicou ako exekučným titulom., že zabezpečuje správu bytového domu.
3. Žalobcovia vo svojej žalobe taktiež uviedli, že na základe Indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010 žalovaný predložil spoločnosti Reilon, s.r.o. financovanie Projektu - Juice Zone v celkovej výške 330.000,- Eur, ktoré malo byť financované vkladom do základného imania vo výške 2.000,- Eur, vkladom do kapitálových fondov vo výške 163.000,- Eur a úverom vo výške 165.000,- Eur. V zmysle tejto Indikatívnej ponuky boli medzi žalovaným - spoločnosťou Fond fondov, s.r.o. a spoločnosťou Reilon, s.r.o., ktorej je žalobca v 1. rade konateľom, dňa 27.05.2010 uzatvorené zmluvy, ktoré mali zabezpečiť plnenie schváleného financovania a riešenie zmluvných vzťahov medzi oboma stranami a to:
- Zmluva o vklade do kapitálových fondov, ktorej prílohou č. 1 bol investičný návrh. Predmetom tejto zmluvy o vklade bolo oprávnenie žalovaného ako vkladateľa vložiť do spoločnosti Reilon, s.r.o. vklad do kapitálových fondov vo výške 163.000,-Eur, za účelom financovania jej podnikateľských aktivít. Podľa bodu 3.3 Zmluvy o vklade si zmluvné strany dohodli, že vklad bude vložený na bankový účet spoločnosti Reilon, s.r.o. v lehote 120 dní od splnenia všetkých podmienok dohodnutých v tejto Zmluve o vklade. V zmysle bodu 4.2 tejto Zmluvy o vklade bolo tiež dohodnuté, že spoločnosť Reilon, s.r.o. je povinná použiť peňažné prostriedky tvoriace vklad na účel uvedený v bode 3.2 tejto Zmluvy o vklade najneskôr do 120 dni odo dňa poskytnutia vkladu, resp. jeho časti.
- Zmluva o úvere VS: XXXXXXXXXX, s prílohou č. 1 označenou ako splátkový kalendár. Výška úveru bola určená na sumu 165.000,- Eur s úrokovou sadzbou 6% ročne a s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne. Účel poskytnutia úveru bol podľa základných podmienok zmluvy o úvere: financovanie investícií (prevádzkové financovanie). Podľa bodu 1.1 zmluvy o úvere sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o úvere, za splnenia podmienok uvedených v Zmluve o úvere a na požiadanie spoločnosti Reilon, s.r.o. ako dlžníka úver vo výške 165.000,- Eur. Spoločnosť Reilon, s.r.o. ako dlžník sa zaviazala použiť finančné prostriedky tvoriace úver na účel - financovanie investícií (prevádzkové financovanie), a to najneskôr do 6 mesiacov od ich poskytnutia. Spoločnosť Reilon, s.r.o. (dlžník) bola povinná vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť aj úroky v splátkach, ktoré si zmluvne strany Zmluvy o úvere dohodli v splátkovom kalendári, ktorý je prílohou č. 1 Zmluvy o úvere. Zabezpečenie úveru (záväzku) bolo dohodnuté podľa čl. VIII Zmluvy o úvere spísaním notárskej zápisnice - exekučného titulu, ktorý mal obsahovať právny záväzok s vyznačením veriteľa (žalobcu) a dlžníka (Reilon, s.r.o.), právny dôvod, predmet a čas plnenia, v ktorom má dlžník ako povinná soba s vykonateľnosťou súhlasiť. Ďalej mal byť záväzok zabezpečením záložného práva k hnuteľným veciam a vystavením zmenky.
- Zmluva o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu vo výške 40%, ktorý v nominálnej hodnote predstavuje 2.000,- Eur na základnom imaní spoločnosti Reilon, s.r.o., zo žalovaného ako spoločníka spoločnosti Reilon, s.r.o. na žalobcu v l. rade - X.. N. A. (nadobúdateľa) za podmienok určených v zmluve o prevode. Tento spätný prevod obchodného podielu bol podľa indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010 naplánovaný v lehote 4 roky od vstupu žalovaného do spoločnosti Reilon, s.r.o. Podľa čl. 5 zmluvy o prevode bol žalobca v 1. rade povinný za prevádzaný obchodný podiel
zaplatiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 216.300,- Eur, ktorá mala byť splatná piaty deň po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spoločnosti Reilon, s.r.o. v zmysle zmluvy o úvere, piaty deň po doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy o úvere spoločnosti Reilon, s.r.o. v zmysle zmluvy o úvere, piaty deň po doručení žiadosti žalovaného o zaplatenie kúpnej ceny, v deň kedy uplynú 4 roky odo dňa podpisu zmluvy o prevode.
4. V zmysle čl. 5 bod 5.4 zmluvy o prevode mala byť kúpna cena za prevádzaný obchodný podiel zabezpečená spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde ako povinná osoba bude uvedený žalobca v 1. rade a ako osoba oprávnená žalovaný, právnym dôvodom mala byť táto Zmluva o prevode, a nadobúdateľ - žalobca v 1. rade mal súhlasiť s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 31.05.2010 na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača v Bratislave spísaná notárska zápisnica, v zmysle ktorej žalobca v 1. rade vyhlásil že sa zaväzuje a je povinný splniť dlh podľa notárskej zápisnice a zmluvy o prevode voči oprávnenej osobe, t.j. zaplatiť žalovanému sumu 216.300,- Eur, ktorá predstavuje kúpnu cenu za prevod prevádzaného obchodného podielu a že tento uznáva čo do výšky, základu a dôvodu. Čas plnenia sa v zmysle tejto notárskej zápisnice viaže na vyššie uvedené podmienky dohodnuté v zmluve o prevode. Kúpna cena mala byť splatná až v deň, keď uplynú 4 roky odo dňa podpisu zmluvy o prevode, t.j. 28.05.2014. Žalobca v 1. rade ďalej v Notárskej zápisnici vyhlásil, že záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný. Okrem tohto žalobca v 1. rade mal tiež prehlásiť, že v prípade, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok - nezaplatí kúpnu cenu v súlade s písomne dohodnutými podmienkami podľa zmluvy o prevode, súhlasí s vykonateľnosťou tejto Notárskej zápisnice a s exekúciou na podklade Notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od zmluvy o prevode.
5. Podľa žalobcov žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, na ktorú nadväzovala zmluva o prevode, t.j. žalovaný poskytol spoločnosti Reilon, s.r.o., ktorej je žalobca v 1. rade konateľom iba čiastočné plnenie z úveru (33.000,- Eur namiesto 165.000,- Eur), v dôsledku čoho musel žalobca v 1. rade pozastaviť podnikateľský zámer - Projekt Juice Zone, do ktorého sa žalovaný zaviazal investovať na základe vyššie spomenutých už podpísaných zmlúv celkovo 330.000,- Eur v zmysle indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010, žalobca v 1. rade sa rozhodol jednostranne odstúpiť od zmluvy o prevode v zmysle § 346 Obchodného zákonníka a urobil tak dňa 11.06.2012, pričom žalovaný prevzal odstúpenie v júni 2012. Odstúpením od zmluvy o prevode došlo k zániku záväzku. Podľa žalobcov by bola exekúcia neprípustná aj v prípade, ak by žalobca v 1. rade od zmluvy o prevode zo dňa 11.06.2012 neodstúpil. Podľa žalujúcej strany vyhlásenie žalobcu v 1. rade v notárskej zápisnici, týkajúce sa dôsledkov odstúpenia od zmluvy o prevode je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom, nakoľko je nezákonné trvať na vykonateľnosti notárskej zápisnice, aj v prípade odstúpenia od zmluvy o prevode, ktorá je podkladom a právnym dôvodom Notárskej zápisnice, t.j. zaväzovať k plneniu bez právneho dôvodu, keďže odstúpením od zmluvy, zmluva o prevode, ktorá je podkladom pre záväzok z nej vyplývajúci zaniká a takéto plnenie nie je možné ďalej požadovať. Odstúpením od zmluvy o prevode podľa žalobcov právny dôvod odpadol a majetkový prospech získaný plnením po odstúpení od zmluvy o prevode by bol v zmysle ustanovení právneho poriadku platného v Slovenskej republike bezdôvodným obohatením. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva, a preto odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok. Finančné prostriedky poskytnuté žalovaným ako čiastočné plnenie zo Zmluvy o vklade a zo Zmluvy o úvere boli vložené na účet spoločnosti Reilon, s.r.o., ktorá ich eviduje aj vo svojom účtovníctve ako vklad do kapitálových fondov a ako záväzok voči žalovanému. Je preto taktiež v rozpore s dobrými mravmi, aby za záväzky, ktoré má spoločnosť Reilon, s.r.o. voči žalovanému zodpovedal žalobca ako fyzická osoba, ktorá uvedené finančné prostriedky nikdy neobdržala a nie spoločnosť Reilon, s.r.o., ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, a voči ktorej žalovaný žiadne kroky týkajúce sa prípadného vrátenia finančných prostriedkov neuplatňuje.
6. Žalobcovia ďalej uviedli, že splnenie podnikateľského plánu spoločnosti Reilon, s.r.o. si vyžadovalo splnenie zmluvných záväzkov žalovaného v zmysle podpísaných zmlúv. To, že si žalovaný prestal plniť svoje povinnosti a zmluvne dohodnuté prostriedky poskytol len čiastočne, podľa žalobcov spôsobilo, že spoločnosť Reilon, s.r.o. nemohla pokračovať v napĺňaní podnikateľského plánu. Za účelom doriešenia celej situácie prebehla medzi žalovaným a spoločnosťou, ktorej je žalobca v 1. rade konateľom písomná i ústna komunikácia, ktorá nepriniesla žiadne východisko, nakoľko žalovaný odmietol poskytnúť plnenia podľa podpísaných zmlúv a začal vyvíjať nátlak na spoločnosť Reilon, s.r.o., aby boli pôvodne riadne podpísané zmluvy zmenené a celé financovanie Projektu Juice Zone prehodnotené. Za týmto
účelom žalovaný zaslal spoločnosti Reilon, s.r.o. novú indikatívnu ponuku reštrukturalizácia financovania zo dňa 20.12.2011, ktorá ponúkala riešenie investovať do plánovaného projektu namiesto zvyšných 165.000,- EUR len 41.250,- Eur. Táto nová indikatívna ponuka vychádzala z rozhodnutia prijatého na 65. zasadnutí Investičného výboru žalovaného dňa 16.12.2011, ktorého sa nezúčastnil zástupca spoločnosti Reilon, s.r.o. (žalobca v 1. rade). Z dôvodu, že táto nová indikatívna ponuka bola v úplnom rozpore s doteraz uzatvorenými platnými zmluvami a nekorešpondovala ani s napĺňaním podnikateľského plánu spoločnosti Reilon, s.r.o., nemohla byť táto podľa žalobcov zo strany spoločnosti Reilon, s.r.o. akceptovaná. Žalujúca strana mala za to, že práve odmietnutie tejto novej indikatívnej ponuky bolo podnetom pre žalovaného podať návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi v 1. rade. Žalujúca strana mala tiež za to, že žalovaný od podpisu vyššie uvedených zmlúv dňa 27.05.2010 odmietal poskytnúť plnenia, na ktoré sa zaviazal, a ktoré boli nielenže podstatné pre podnikanie spoločnosti Reilon, s.r.o., ale závisela od nich aj samotná existencia projektu Juice Zone. Neplatnosť notárskej zápisnice videli žalobcovia aj v tom, že pri podpisovaní zápisnice žalobcom v 1. rade chýbal súhlas jeho manželky.
7. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti notárskej zápisnice videla žalujúca strana v skutočnosti, že žalovaný na základe napadnutej notárskej zápisnice podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekučné konanie voči žalovanému v 1. rade bolo už začaté a preto je v ohrození vlastnícke právo žalobcov v 1. a 2. rade k majetku, ktorý je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
8. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že notárska zápisnica je v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované týmto zákonom. V zmysle § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je notárska zápisnica exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou zo zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica spĺňala podmienky exekučného titulu, t.j. aby mohla byť exekučným titulom. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase nie je takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy. Podľa žalovaného vyhlásenie
- súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemožno považovať za právny úkon týkajúci sa nakladania so spoločnými vecami manželov, pričom poukázal na konštantnú judikatúru súdov, ktorá sa týka právnych úkonov manželov súvisiacich sa nakladaním, resp. nenakladaním so spoločnými vecami manželov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia žiadajú určenie neplatnosti právneho úkonu aj z toho dôvodu, že žalobca v 1. rade odstúpil od dňa 11.06.2012 od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27. 05. 2010 a z toho dôvodu je nezákonné trvať na vykonateľnosti notárskej zápisnice aj v prípade odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá je podkladom a právnym dôvodom notárskej zápisnice, t.j. zaväzovať k plneniu bez právneho dôvodu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 je uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade a nie medzi spoločnosťou Reilon, s.r.o., ako sa to snažia navodiť žalobcovia. K odstúpeniu od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, ku ktorému malo dôjsť listom žalobcu v 1. rade zo dňa 11.06.2012, žalovaný uviedol, že tento list nepovažuje za platné odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27. 05. 2010, nakoľko na odstúpenie nebol daný žiaden dôvod (ani zákonný dôvod a ani zmluvný). Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvy o prevode obchodného podielu (ani nepodstatnému) a z uvedeného dôvodu nebol žalobca v 1. rade oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05. 2010 je zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade. Medzi stranami konania je nesporné, že odplata za prevod obchodného podielu bola medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným dohodnutá, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. K poskytnutiu všetkých predbežne dohodnutých finančných prostriedkov spoločnosti Reilon, s.r.o. na základe Zmluvy o úvere VS: 01XXXX0031 zo dňa 27. 05. 2010 nedošlo z dôvodu porušenia povinnosti zo strany spoločnosti Reilon, s.r.o. v mene ktorej ako jediný konal žalobca v 1. rade. Napriek tomu, že bola uvedená spoločnosť, prostredníctvom žalobcu v 1. rade ako jej konateľa, opakovane vyzývaná na splnenie všetkých dohodnutých podmienok (aby mohli byť poskytnuté všetky dohodnuté finančné prostriedky), nedošlo k splneniu dohodnutých podmienok. K pozastaveniu podnikateľského zámeru - Projekt Juice Zone došlo v dôsledku porušovania záväzkov zo strany spoločnosti Reilon, s.r.o. ako aj žalobcu v 1. rade ako konateľa tejto spoločnosti. Tvrdenie žalobcov, že k pozastaveniu podnikateľského zámeru
uvedenej spoločnosti v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaného vyplývajúcich mu z vyššie uvedenej zmluve o úvere je absolútne nepravdivé. K tvrdeniam žalobcov, že v súvislosti s prerokovaním a vypracovaním novej indikatívnej ponuky financovania zámeru pred Investičným výborom žalovaného bez prítomnosti zástupcu spoločnosti Reilon, s.r.o. došlo k údajnému porušeniu ústavného práva na verejné prerokovanie veci v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že rokovanie medzi zmluvnými stranami nebolo a nie je súdnym konaním (ktoré je podľa ústavy verejné) a preto je tento argument absolútne irelevantný, a pre posúdenie predmetu tohto súdneho konania absolútne bezvýznamný. Investičný výbor žalovaného je jeho vnútorným orgánom, ktorý však nevykonáva žiadne právne úkony navonok, smerom k obchodným a zmluvným partnerom. Nová indikatívna ponuka predstavovala pokus o vyriešenie vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou Reilon, s.r.o. mimosúdne, v dôsledku čoho však nedošlo hlavne pričinením konateľa uvedenej spoločnosti, žalobcu v 1 rade.
9. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.12.2013 požiadali žalobcovia o pripustenie zmeny žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť:
Súd určuje, že právny úkon žalobcu v 1. rade označený ako zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, na základe ktorej žalobca v 1. rade previedol na žalovaného obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., IČO: 44 561 288, je neplatný.
Súd určuje, že právny úkon žalobcu v 1. rade označený ako zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 uzatvorená medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom, na základe ktorej odporca má previesť na žalobcu v 1. rade obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., IČO: 44 561 288, je neplatný.
Súd určuje, že právny úkon žalobcu v 1. rade obsiahnutý v Notárskej zápisnici č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRls 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, označený ako: dohoda o vzniku povinnosti žalobcu v 1. rade zaplatiť žalovanému písomne dohodnutú kúpnu cenu 216.300,- Eur, v celosti, riadne a včas podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 uznanie dlhu žalobcu v 1. rade voči žalovanému čo do dôvodu a výšky, vyhlásenie žalobcu v 1. rade, že splní dlh voči žalovanému riadne a včas, podľa zmluvy o úvere, VS: XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2010. uznanie dlhu žalobcu v 1. rade voči žalovanému čo do výšky, základu a dôvodu podľa tejto notárskej zápisnice a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010. vyhlásenie žalobcu v 1. rade, že súhlasí s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu v 1. rade aj v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010.
10. Žalobcovia v žiadosti o pripustenie zmeny žaloby uviedli, že po podpise zmluvy o vklade do kapitálových fondov, zmluvy o úvere C zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 a notárskej zápisnice, žalovaný poslal dňa 09.06.2010 na účet spoločnosti Reilon, s.r.o. časť finančnej investície vo výške 163.330,- Eur, z čoho 33.000,- Eur predstavoval úver poskytnutý žalovaným spoločnosti Reilon, s.r.o. a 130.330,- EUR predstavoval vklad do kapitálových fondov spoločnosti Reilon, s.r.o.. Okrem finančných prostriedkov, na ktorých poskytnutie sa zaviazal žalovaný, aj žalobca v 1. rade vložil do spoločnosti Reilon, s.r.o. vlastné finančné prostriedky vo výške 80.000,- Eur, na čo sa zaviazal aj v uzatvorených zmluvách. Celý projekt JUICE ZONE sa naštartoval a spoločnosť Reilon, s.r.o. otvorila prvú prevádzku. Do konca roka 2010 mala byť otvorená aj druhá prevádzka, tak ako to predpokladal podnikateľský zámer schválený žalovaným. To si však vyžadovalo poskytnutie celej finančnej investície, t. j. 330.000,- Eur zo strany žalovaného, a to poskytnutie úveru 165.000,- Eur v lehote do 6 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy o úvere, t. j. najneskôr do 27.11.2010 a poskytnutie vkladu do kapitálových fondov v lehote 120 dní od splnenia všetkých podmienok dohodnutých v zmluve o vklade, t. j. do 27. 8. 2010. Odvtedy, čo žalovaný poslal spoločnosti Reilon, s.r.o. 163.330,- Eur (9. 6. 2010) už žiadne dohodnuté a schválené peňažné prostriedky neposlal. Žalobca v 1. rade ako konateľ a spoločník spoločnosti Reilon, s.r.o. rozbehol celý projekt podľa predloženého podnikateľského zámeru a opakovane od augusta 2010 žiadal žalovaného o dofinancovanie projektu v zmysle uzatvorených zmlúv, na čo však žalovaný už vôbec nereagoval. Podľa žalujúcej strany úspešnosť celého projektu závisela od striktného dodržania podnikateľského zámeru a od celkového poskytnutia dohodnutých finančných prostriedkov zo strany žalovaného a taktiež dodržania časového harmonogramu na poskytnutie týchto finančných prostriedkov. Žalovaný dlhodobo odmietal komunikovať so spoločnosťou Reilon, s.r.o. a
žalobcom v 1. rade a po márnom uplynutí lehôt na plnenie, na ktoré sa zaviazal (ešte v roku 2010), začal spoločnosti Reilon, s.r.o. oznamovať, že si neplní povinnosti v zmysle uzatvorených zmlúv a preto nemôže poskytnúť zvyšné plnenie, pričom neuviedol konkrétne o aké povinnosti má ísť. Žalovaný začal vyvíjať nátlak na spoločnosť Reilon, s.r.o., aby boli pôvodne riadne podpísané zmluvy zmenené a celé financovanie Projektu Juice Zone prehodnotené. Za týmto účelom zaslal spoločnosti Reilon, s.r.o. novú indikatívnu ponuku reštrukturalizácie financovania zo dňa 20.12.2011, ktorá ponúkala riešenie investovať do plánovaného projektu namiesto zvyšných 165.000,- Eur len 41.250,- Eur, čo nebolo spoločnosťou Reilon, s.r.o. akceptované. Z dôvodu, že financovanie projektu nebolo zrealizované tak, ako to projekt predpokladal a vyžadoval, bola spoločnosť Reilon, s.r.o. nútená k 31. 12. 2011 tento projekt ukončiť, a to z dôvodu nedodržania podpísaných zmlúv zo strany žalovaného. Keďže spoločnosť Reilon, s.r.o. nebola schopná splácať žalovanému poskytnutý úver 33.000,- Eur, a to z dôvodu, že projekt sa nerozbehol tak, ako bolo navrhnuté a dohodnuté dostala sa do omeškania a žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím si zlegalizoval požiadavku na zaplatenie kúpnej ceny za spätný prevod 40% obchodného podielu, v spoločnosti Reilon, s.r.o. zo žalovaného na žalobcu v 1. rade a túto začal dňa 26.03.2012 exekučne vymáhať v zmysle Notárskej zápisnice N 202/2010, NZ 19381/2010, NCRIs 19687/2010. Keďže žalovaný neposkytol investície v dohodnutom rozsahu rozhodol sa žalovaný v 1. rade odstúpiť od zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej mal odkúpiť od žalovaného 40% obchodný podiel v spoločnosti Reilon, s.r.o. Podľa žalujúcej strany sú predmetné právne úkony neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Podľa žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi požadovať na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 zaplatenie kúpnej ceny 216.300,- Eur za obchodný podiel, ktorého trhová hodnota je nulová, čo malo byť spôsobené výlučne žalovaným. Taktiež je podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi dobrými mravmi požadovať plnenie zo Zmluvy o prevode obchodného podielu a notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRls19687/2010, ktorej uzatvorenie bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o vklade a zmluvy o úvere medzi žalovaným a spoločnosťou Reilon, s.r.o., bez riadneho poskytnutia protiplnenia, ktoré je obsahom predmetných zmlúv. Žalujúca strana ďalej opätovne uviedla, že predmetné právne úkony bola uzatvorené bez súhlasu žalobkyne v 2. rade, čo predstavuje ďalší dôvod ich neplatnosti.
11. Súd uznesením č.k. 26Cb/194/2012-164 zo dňa 09.12.2013 pripustil zmenu žaloby tak, ako o ňu žalobcovia požiadali.
12. Na uvedených argumentoch zotrvali strany sporu v priebehu celého konania.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, výsluchom žalobkyne v 2. rade, výsluchom svedka X.. K. S., výsluchom svedka K.. N. N., výsluchom svedka K.. K. T., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, námietok voči exekučnému konaniu zo dňa 11.06.2012, výpisu z obchodného registra spoločnosti Reilon, s.r.o., výpisu z obchodného registra žalovaného, indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010, zmluvy o vklade do kapitálových fondov, zmluvy o úvere VS: XXXXXXXXXX, zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, notárskej zápisnice N 202/2010, NZ19381/2010, NCRIs 19687/2010, odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu, indikatívnej ponuky zo dňa 20.12.2011, odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 24.08.2012, č.k. 23Er/2356/2012, podnikateľského zámeru spoločnosti Reilon, s.r.o., uznesenia Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/2356/2012, zakladateľskej listiny žalovaného, operačného manuálu žalovaného, výpisov z účtu spoločnosti Reilon, s.r.o., prehľadu vkladov do spoločnosti Reilon, s.r.o., konta účtu: XXXXXX, sumarizácie položiek miezd, špecifikácie strojov a zariadení -cenovej ponuky technológie baru, hlavnej knihy spoločnosti Reilon, s.r.o., str. 14 podnikateľského zámeru, e-mailovej komunikácie, listu žalobcu v 1. rade, listu žalovaného zo dňa 21.01.2011, listu žalovaného zo dňa 16.03.2011, listu spoločnosti Reilon, s.r.o. zo dňa 18.03.2011, pokusu o zmier zo dňa 02.05.2011, dohody o mlčanlivosti, indikatívnej ponuky na poskytnutie konvertibilného úveru spoločnosti Reilon s.r.o., čestného vyhlásenia X.. K. P., správ o žalovanom uverejnených v médiách, informácie k pripomienkam vzneseným na rokovaní vlády pri prerokovaní správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, ako aj ostatného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
14. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že žalobca v 1. rade pracoval na projekte, kt. sa volá „Juice Zone“ od roku 2009. Pre tieto účely bolo potrebné pripraviť podnikateľský zámer. Po jeho príprave začal oslovovať slovenské banky a investičné spoločnosti. Na základe predchádzajúcich skúsenosti kontaktoval aj žalovaného. Pre poskytnutie plnenia od žalovaného bolo potrebné splniť veľmi striktné
podmienky, čo vyplýva aj z operačného manuálu, kt. doložil žalovaný. Tento proces trval tri mesiace. Zmluvy pripravoval žalovaný, žalobca v 1. rade ich prešiel a poukázal na ich nevyváženosť. Žalobca v 1. rade si bol vedomý toho, že mu hrozí exekúcia. Žalobca v 1. rade predložil podnikateľský plán žalovanému, následne došlo k diskusii o konečnej úprave podnikateľského zámeru, kde boli jasne stanovené investičné prostriedky a kto akou mierou sa mal podieľať na investíciách. Žalovaný mal vložiť do spoločnosti Reilon, s.r.o. 330.000,- Eur a žalobca sumu 80.000,- Eur. Druhá podmienka bola, že sa žalovaný sa stane spoločníkom spoločnosti Reilon, s.r.o. a za túto investíciu získa 40% podiel v spoločnosti. Suma 80.000,- Eur boli vlastné finančné prostriedky žalobcu v 1. rade. Išlo o peniaze z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S manželkou svoje aktivity nikdy nekonzultoval. To, že ide zakladať firmu, manželka vedela, ale o detailoch nevedela. Zmluvy boli podpisované súčasne. V indikatívnej ponuke bola celková výška schváleného projektu 330.000,- Eur. Žalovaný navrhol rozdeliť túto investíciu. Časť poskytnutých prostriedkov bol vklad do kapitálových fondov vo výške 163.000,- Eur, druhú časť tvoril úver do sumy 165.000,- Eur. Úver bol poskytnutý len čiastočne vo výške 33.000,- Eur. Úver bolo potrebné splácať s odkladom 6 mesiacov. Prvá splátka zo strany spol. Reilon, s.r.o. bola uhradená tak, ako to bolo určené v splátkovom kalendári a ďalšie splátky uhradené neboli. Dôvodom neuhradenia splátok bola podľa žalobcu v 1. rade skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi plnenia zo zmlúv o úvere a o vklade kapitálových fondov. Záväzok žalovaného vložiť 163.000,- Eur do spoločnosti Reilon, s.r.o. bol splnený iba čiastočne a to v sume 132.000,- Eur. Poskytnuté prostriedky mali byť spoločnosťou Reilon, s.r.o. využité na projekt Juice Zone. Žalobca v 1. rade mal vyplatiť isté zúročenie vkladu, ktoré predstavovalo sumu 214.000,- Eur. Na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.5.2010 sa stal žalovaný spoločníkom v spoločnosti Reilon, s.r.o.. Z druhej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.5.2010 vyplývalo, že pri odchode žalovaného zo spoločnosti Reilon, s.r.o. bude povinný vyplatiť žalovanému 216.000,- Eur. K tomu som sa zaviazal žalobca v 1. rade osobne v dobrej vôli. Bol taký zámer, že sa to vyplatí z prostriedkov spol. Reilon, s.r.o. Plán žalobcu nebol skončiť pri štyroch prevádzkach, ale budovať ďalšie a čo mal prejednané s Genesis Kapital. Žalobca v 1. rade mal kúpenú licenciu Juice Zone, v ktorej sa zaviazal v priebehu roku 2010 otvoriť dve prevádzky. Nakoľko podmienky žalovaného boli zaujímavé v porovnaní s ďalšími investormi, začal s ním jednať v marci 2010, paralelne jednal aj s developérmi. Naskytli sa dve lokality, kt. by spĺňali podmienky projektu a zároveň mu pán S. oznámil, že investície žalovaný ukončuje ku koncu mája 2010. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca v 1. rade rozhodol zápisnicu podpísať bolo uskutočnenie investície do spol. Reilon, s.r.o. vo výške 330.000,- Eur. Zápisnicu podpisoval v dobrej viere, že dôjde k naplneniu zmluvných podmienok a záväzkov žalovaného v súlade s odsúhlaseným podnikateľským zámerom spoločnosti Reilon, s.r.o. na vybudovanie siete Juice Zone. Keď mal žalovaný zo zmluvy o vklade a zo zmluvy o úvere plniť, žalobcovi v 1. rade bolo oznámené, že na účet spoločnosti Reilon, s.r.o. bude odoslaná polovica investície vo výške 165.000,- Eur. Po otvorení prvej prevádzky a odoslaní zakúpených základných prostriedkov do prevádzky malo dôjsť k dodatočnému doinvestovaniu na druhú prevádzku. S týmto žalobca v 1. rade súhlasil. Prvá prevádzka sa otvorila dňa 22.7.2010 na J. ulici. Začiatkom augusta 2010 poslal podklady pánovi N. tak ako bolo dohodnuté. Ten mal vybrať z nakúpených podkladov zariadení, kt. použije v spísaní záložnej zmluvy ako záloh v prospech žalovaného. Následne zostal žalovaný nečinný. Vtedy kontaktoval žalovaného a uviedol, že očakáva doinvestovanie podľa zmlúv. Telefón mu zdvihla pani H., vtedy projektová manažérka, ktorá povedala, že bol odvolaný generálny riaditeľ pán S. a pán N. je na mesačnej dovolenke a niet toho, kto by sa tým projektom mohol zaoberať. Dňa 18.11.2010 bol pozvaný novým generálnym riaditeľom pánom Š. za účasti pána N.E. a pána A., kde prezentoval stav projektu a riziká, ktoré z toho vyplývajú. Na čo pán Š. uviedol, že sa tým budú zaoberať a v krátkej dobe oznámia ako sa bude s týmto projektom pokračovať. Následne bol žalovaný opäť nečinný. Žalobca v 1. rade oslovil znova aj finančné skupiny. Jednou bola Genesis Kapital z Prahy a druhou Wood International. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že mal indikatívnu ponuku od spoločnosti Wood & Co., ktorá chcela navýšiť podnikateľský zámer o cca 800.000,- Eur. Žalovanému pri podpise zmluvy neuviedol, že je ženatý, nosí však obrúčku. Súhlas s uzatvorením napadnutých právnych úkonov od svojej manželky nežiadal.
15. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade súd zistil, že žalobkyňa v 2. rade so žalobcom v 1. rade uzatvorila manželstvo v roku 1994. Žalobca v 1. rade sa už od tej doby venuje viacerým aktivitám a žalobkyňa mu plne mu dôveruje. Rodinný dom nadobudli v roku 2005. O tom, že žalovaný v 1. rade chce použiť majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na účely podnikania nemala vedomosť a ani žiaden súhlas nedala, avšak uviedla, že žalobca v 1. rade má vo všetkom jej súhlas. Žalobkyňa v 1. rade ďalej uviedla, že k podaniu tejto žaloby ju viedlo to, že je manželkou žalobcu v 1. rade a situáciu nepozná dopodrobna.
Všetky aktivity necháva na manžela. Bolo jasné, že po ukončení svojho pôsobenia bude niečo riešiť a preto jej bolo jasné, že niekde bude pracovať.
16. Z výsluchu svedka K.. N. N. súd zistil, že svedok bol zamestnancom žalovaného od roku 2007 do roku 2011. Bol výkonným riaditeľom. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca v 1. rade žiadal o poskytnutie prostriedkov na podnikateľskú činnosť. Svedok nevedel uviesť, či pripravoval zmluvy, ktoré boli uzatvorené so žalobcom v 1. rade a nevedel uviesť ani to, či spoločnosť Reilon, s.r.o. splnila všetky podmienky na poskytnutie investície, ani to, či došlo k zriadeniu záložného práva k hnuteľným veciam, nakoľko si už nepamätá obsah zmluvnej dokumentácie. Z tohto dôvodu sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti, či zo strany žalovaného nedošlo k celkovému plneniu zazmluvnenej investície. Svedok však vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil stretnutia za účasti spol. Wood & Co, ktorá mala záujem vstúpiť do projektu, ale aký bol výsledok týchto rokovaní nevie.
17. Z výsluchu svedka K.. K. T. súd zistil, že svedok prišiel do kontaktu so žalobcom v 1. rade v rámci výkonu svojej pracovnej činnosti pre žalovaného približne v marci alebo apríli roku 2011. Následne sa pomerne pravidelne stretávali pri riešení investície do spoločnosti Reilon, s.r.o. Svedok pracuje pre žalovaného na základe dohody o pracovnej činnosti ako právnik. V čase uzatvárania zmlúv v roku 2010 pracovnú činnosť pre žalovaného nevykonával. Svedok vedel o ponuke financovania zo strany spoločnosti Wood and Company, ale nevedel sa k nej bližšie vyjadriť. Svedok sa so žalobcom v 1. rade stretol na prevádzke spol. Reilon, s.r.o. na J. ulici, niekedy v marci alebo apríli 2011, keď boli skontrolovať, či a ako táto prevádzka funguje. Následne sa zúčastňoval niektorých rokovaní medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade. Rokovalo sa o reštrukturalizácii investície do spoločnosti Reilon, s.r.o., zo strany žalovaného bola daná aj písomná ponuka na reštrukturalizáciu tejto investície, ktorá nebola zo strany žalobcu akceptovaná. Následne sa stretával so žalobcom v 1. rade a po odmietnutí tohto návrhu s jeho právnou zástupkyňou p. K.. Nakoľko k dohode nedošlo, bol prípad odstúpený na riešenie externej advokátskej kancelárii. Svedok nevedel uviesť presne, či boli dodržané podmienky z uzatvorených zmlúv zo spoločnosti Reilon, s.r.o. ale má sprostredkované informácie o tom, že tomu tak nebolo.
18. Z výsluchu svedka X.. K. S. súd zistil, že žalobca v 1. rade sa nahlásil do národnej agentúry ako potenciálny žiadateľ o úverové zdroje. Svedok bol u žalovaného konateľom asi do septembra 2010, ale začiatkom júla 2010 bol odvolaný z pozície generálneho riaditeľa. Formálne u žalovaného pôsobil až do októbra 2010. Žiadosť zo strany spol. Reilon, s.r.o. bola podľa svedka taká ako mnohé iné. Žiadateľ podal projekt, projekt bol postúpený investičnému manažérovi a ten to posunul do investičného výboru. Tam sa diskutovalo medzi členmi a manažérom fondu, pričom aj svedok sám bol jeden z členov investičného výboru. V tom čase sa oboznámil s investičným zámerom spoločnosti Reilon, s.r.o.. Štandardným postupom, bolo, že suma, ktorá bola uvoľňovaná čiastočne, išla do kapitálových fondov, čiastočne do podielu spoločnosti a čiastočne do úverového vzťahu. Ako to bolo v tomto konkrétnom prípade svedok už uviesť nevedel. Projekt Juice Zone prezentovaný žalobcom v 1. rade bol schválený. Tento projekt bol smerovaný do fondu rizikového kapitálu. V čase, keď žalobca v 1. rade podával projekt, bol upozorňovaný, že žalovaný nemal v tom čase dostatok finančných zdrojov, v tomto fonde, z ktorého malo ísť financovanie. Podľa svedka žalobca mal možnosť zmluvy pripomienkovať mal a mal aj možnosť ich odmietnuť. Zmluvy boli pripravované naraz a tvorili komplex k jednej žiadosti. Nestávalo sa, že by žalovaný nedofinancoval projekty. Výnimkou boli dva alebo tri prípady po jeho odvolaní. Žalobca v 1. rade bol informovaný, že v tom čase zdroje nie sú a že treba čakať. Zmluvy, ktoré podpisoval žalovaný boli štandardné. Išlo o fondy rizikového kapitálu a zmluvy pripravovali právni zástupcovia.
19. Z upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že JUDr. Pavol Crkoň, súdny exekútor upovedomil žalovaného v 1. rade, že dňa 26.03.2012 začalo exekučné konanie a vyzval povinného, aby do 14 dní od doručenia tejto písomnosti uspokojil pohľadávku žalovaného v celkovej sume 168.932,73 Eur.
20. Z upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Pavol Crkoň upovedomil žalovaného v 1. rade o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti s podielom vo veľkosti 1/16 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra K., nachádzajúcej sa v okrese K., obec I., katastrálne územie I., na LV č. XXXX, a to: parc. registra „C'' č. XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1785 m2, s podielom vo veľkosti 1/1 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra K., nachádzajúcej sa v okrese K., obec I., katastrálne územie I., na liste vlastníctva č. XXXX, a to: parc. registra „C'' č. XXX/XX,druh pozemku - záhrady o výmere 384 m2, parc. registra
„C'' č. XXX/XXX,druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria výmere 198 m2, parc. registra ,,c'' č. XXX/XXX,druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria výmere 35 m2 rod. dom, súp.č. XXXX na parc. registra ,,C'' č. XXX/XXX, /ďalej len „nehnuteľnosť''.
21. Z námietok voči exekučnému konaniu zo dňa 11.06.2012 súd zistil, že žalovaný v 1. rade podľa v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti.
22. Zo zmluvy o vklade do kapitálových fondov zo dňa 27.05.2010 súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo oprávnenie žalovaného ako vkladateľa vložiť do spoločnosti Reilon, s.r.o. vklad do jej kapitálových fondov za účelom financovania jej podnikateľských aktivít vo výške 163 000,- Eur a záväzok spoločnosti Reilon použiť peňažný vklad vkladateľa na dohodnutý účel a to na vybavenie prevádzok, t.j. vnútorné vybavenie, pulty, konštrukcie, vnútorné a vonkajšie označenia, pokladničné systémy, nábytok a pod., ďalej na prevádzkové financovanie a ako pracovný kapitál. Jednou z podmienok pre vznik oprávnenia žalovaného ako vkladateľa poskytnúť žalobcovi vklad bolo spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, v ktorej bude ako povinná osoba uvedený žalobca a ako osoba oprávnená žalovaný.
23. Zo zmluvy o úvere VS: XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2010 súd zistil, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so spoločnosťou Reilon ako dlžníkom zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie úver vo výške 165.000,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal použiť na financovanie investícií. Súčasťou tejto zmluvy bol aj splátkový kalendár.
24. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 súd zistil, že žalovaný ako prevodca a žalobca v 1. rade ako nadobúdateľ uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu prevodcu v spoločnosti Reilon, s.r.o. na žalobcu v sume 216.300,- Eur. Zaplatenie kúpnej ceny malo byť zabezpečené aj spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu, v ktorej ako povinná osoba bude uvedený nadobúdateľ a ako osoba oprávnená prevodca.
25. Z notárskej zápisnice N 202/2010, NZ19381/2010, NCRIs 19687/2010 súd zistil, že obsahom tejto notárskej zápisnice je vyhlásenie žalobcu v 1. rade, že sa zaväzuje a je povinný splniť dlh voči žalovanému riadne a včas a to podľa Zmluvy o úvere VS: O XXXXXXXXX zo dňa 27. 2010. Žalobca v 1. rade prehlásil, že tento záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný. Žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh voči oprávnenej osobe - žalovanému čo do výšky, základu a dôvodu podľa tejto notárskej zápisnice a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27. mája 2010. Žalobca v 1. rade v tejto zmluve zároveň uviedol, že v prípade ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a dlh nezaplatí v súlade s dohodnutými podmienkami podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, výslovne súhlasil s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a s exekúciou na základe tejto notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok.
26. Z odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu súd zistil, že žalobca v 1. rade dňa 11.06.2012 odstúpil do zmluvy o prevode obchodného podielu a to z dôvodu, že žalovaný žiadal od žalobcu zaplatenie kúpnej ceny za prevod tohto podielu odvolávajúc sa na mimoriadnu splatnosť úveru, v zmysle zmluvy o úvere VS:XXXXXXXXXX, ako aj z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti v zmysle zmluvy o úvere VS:XXXXXXXXXX.
27. Z výpisov z účtu spoločnosti Reilon, s.r.o. súd zistil, že na účet tejto spoločnosti boli odo dňa 15.03.2010 do 02.06.2010 pripísané platby v celkovej sume 30.000,- Eur od žalobcu v 1. rade, všetky tieto platby boli označené ako pôžička.
28. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
29. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
30. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
35. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že spoločnosť Reilon, s.r.o. požiadala žalovaného o poskytnutie financovania podnikateľského zámeru, ktorého predmetom malo byť poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia. Na základe tejto žiadosti zaslal žalovaný spoločnosti Reilon s.r.o. indikatívnu ponuku, v ktorej uviedol, že je pripravený poskytnúť tejto spoločnosti financovanie, pričom výška schváleného projektu bola v sume 330.000,- Eur. Financovanie malo prebehnúť formou vkladu do základného imania v sume 2.000,- Eur, vkladu do kapitálových fondov vo výške 163.000,- Eur a úveru v sume 165.000,- Eur.
36. Obsahom zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným bolo investovanie finančných prostriedkov žalovaného do spoločnosti Reilon, s.r.o. Tieto peňažné prostriedky mali slúžiť na realizáciu podnikateľského zámeru prevádzok rýchleho občerstvenia Juice Zone. Po realizácii projektu, presnejšie po uplynutí štyroch rokov od uzatvorenia uvedených zmlúv mali byť žalovanému ním investované peňažné vrátené a to prostredníctvom zaplatenia kúpnej ceny za spätný prevod obchodného podielu v spoločnosti Reilon, s.r.o. zo žalovaného na žalobcu v 1. rade. Práve povinnosť vrátenia investovaných finančných prostriedkov žalovaného žalobcom, teda povinnosť žalobcu v 1. rade vrátiť investované prostriedky prostredníctvom spätného odkúpenia 40% obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Reilon, s.r.o. bolo zabezpečené spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
37. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010, na základe ktorej žalobca v 1. rade previedol na žalovaného obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010, na základe ktorej má žalovaný previesť na žalobcu v 1. rade obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o. ako aj neplatnosti Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRls 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá obsahuje uznanie dlhu žalobcu v 1. rade voči žalovanému čo do dôvodu a výšky a tiež vyhlásenie žalobcu v 1. rade o tom, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu v 1. rade.
38. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26Cb/194/2012-458 zo dňa 22.01.2018 žalobu žalobcov zamietol a zaviazal ich na náhradu trov konania žalovaného.
39. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu. Dôvodom zamietnutia žaloby bola neexistencia naliehavého právneho žalobcov na nimi požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. Súd konštatoval, že nemohlo byť legitímnym očakávaním žalobcov, že podaním žaloby o určenie neplatnosti nimi napadnutých právnych úkonov by došlo k odstráneniu ich právnej neistoty ohľadom skutočnosti, či je žalovaný vlastníkom exekučne vymožiteľnej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade. Poukázal na to, že obe zmluvy o prevode obchodného podielu nie sú exekučným titulom, na základe ktorého by sa žalovaný v exekučnom konaní domáhal uspokojenia svojej pohľadávky voči
žalovanému v 1. rade a ani v prípade, ak by súd určil ich neplatnosť, nedošlo by bez ďalšieho k zániku vykonateľnosti notárskej zápisnice. Konštatoval, že otázka platnosti týchto právnych úkonov môže tvoriť prejudiciálnu otázku pri posudzovaní nárokov žalovaného a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, sama osebe je však pre právne postavenie žalobcov bez významu. Poukázal na to, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice posudzuje to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti, vrátane súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V tejto súvislosti zdôraznil, že je povinnosťou exekučného súdu v rámci exekučného konania posúdiť platnosť takéhoto úkonu dlžníka, a to aj vo vzťahu ku skutočnosti, či súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice netrpí vadami, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť. Mal za to, že v prípade, ak sa povinný domnieva, že exekúcia vedená voči nemu, na základe takejto notárskej zápisnice je neprípustná práve preto, že nenadobudla, resp. už stratila formálnu alebo materiálnu vykonateľnosť, žalobca v 1. rade mal tieto skutočnosti uplatniť v námietkach povinného proti exekúcii, ako aj podať prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu obsiahnutého v notárskej zápisnici spočívajúcu v tom, že tento úkon je neplatný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu mohla žaloba žalobcov spĺňať iba vtedy, ak by jej predmetom bolo určenie neexistencie práva žalovaného ako oprávneného zachyteného v notárskej zápisnici (nie určenie neplatnosti právnych úkonov) a žaloba by bola podaná ešte predtým, ako žalovaný ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Podľa súdu, ak už exekučné konanie začalo, určovacia žaloba stráca svoj preventívny charakter, keďže námietky týkajúce sa neplatnosti notárskej zápisnice, resp. úkonov jej predchádzajúcich môže žalobca v 1. rade uplatniť v rámci svojej obrany v exekučnom konaní. Dodal, že účelom určovacej žaloby v žiadnom prípade nie je zabezpečiť odklad exekúcie pre povinného alebo prenášať právomoc exekučného súdu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu na súd všeobecný. Ďalej uviedol, že výnimku by bolo možné pripustiť vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade v prípade, ak by sa domáhal neexistencie pohľadávok (nie neplatnosti právnych úkonov) žalovaného uplatnených voči žalobcovi v 1. rade z dôvodu ich relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a a 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko relatívnej neplatnosti notárskej zápisnice sa žalobca v 1. rade v exekučnom konaní nemôže dovolávať, keďže je subjektom, ktorý ju sám spôsobil a žalobca v 2. rade sám nie je účastníkom exekučného konania. Súd konštatoval, že predmetná žaloba nemôže odstrániť stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ale naopak pozitíve rozhodnutie súdu by viedlo k vzniku ďalších sporov, ktorých by sa žalovaný domáhal vrátenia plnení poskytnutých napadnutých právnych úkonov, pričom žaloba nemôže slúžiť ani potrebám praktického života a jej účelom bolo oddialiť exekúciu ich majetku. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby bola neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, súd považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré malo preukazovať samotnú neplatnosť týchto úkonov. Nad rámec uvedeného sa súd stručne vyjadril k samotnej platnosti žalobcami napadnutých právnych úkonov, keď uviedol, že nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho úkonu jedným z jeho účastníkov nemôže spôsobiť jeho neplatnosť, preto poukazovanie na údajné nesplnenie si povinností žalovaným považoval vo vzťahu k platnosti žalobcami napadnutých právnych úkonov za irelevantné. Okrem toho konštatoval, že zo skutkových tvrdení, existencia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok nevyplýva, ako ani omyl žalobcu v 1. rade pri uzatváraní zmluvy, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by napadnuté právne úkony boli v rozpore s dobrými mravmi, zákonom, morálkou, resp. pravidlami slušnosti, ani že by v danom prípade boli prekročené medze zmluvnej voľnosti, žiadna zo strán nebola do takéhoto právneho úkonu nútená. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov o neplatnosti napadnutých právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela s ich uskutočnením a poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009. Podľa názoru súdu pre disponovanie s obchodným podielom a platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa § 145 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože podľa ustanovení Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom spoločníka nie je obmedzené na súhlas manžela. Absencia súhlasu žalobcu v 2. rade tak podľa súdu nemohla spôsobiť ani neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom tento súhlas nebol potrebný ani pre platnosť uznania záväzku, ktorý žalobcovi z tohto právneho úkonu vyplýval, ani pre súhlas s vykonateľnosťou zahrnutý v spísanej notárskej zápisnici.
40. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Svoje podanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
41. Namietali, že súd sa nezaoberal ich argumentmi uvádzanými v žalobe. Poukázali na to, že naliehavosť právneho záujmu odôvodnili tým, že je vedené exekučné konanie voči žalobcovi 1/ na exekútorskom úrade JUDr. Pavla Crkoňa pod sp. zn. EX 744/12 a z tohto dôvodu je v ohrození vlastnícke právo k majetku - nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu 1/ a 2/), pričom toto exekučné konanie je vedené na podklade Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má slúžiť ako exekučný titul, kedy žalobcovia nesúhlasia s vykonateľnosťou uvedenej zápisnice z dôvodu absolútnej a relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré s ňou súvisia, a to Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 25.50.2010 a Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010. Uviedli, že nakoľko nemajú žiaden titul na podanie žaloby na plnenie a v exekučnom konaní exekučný súd skúma len podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice a nie hmotnoprávny základ veci, žalobcovia majú možnosť len domáhať sa určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Poukázali na to, že súd uznesením č.k. 26Cb/194/2012-92 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Cob/17/2013 zo dňa 23.05.2013 zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o námietkach povinného proti exekúcii vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23Er/2356/2012 s tým, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci a rozhodnutie súdu o otázke určenia neplatnosti predmetného právneho úkonu má podstatný vplyv pre konanie v exekučnej veci. Ďalej uviedli, že Okresný súd Malacky síce zamietol námietky povinného (žalobcu 1/) proti exekúcii uznesením č.k. 23Er/2356/2012-83 zo dňa 24.08.2012, zároveň však uznesením zo dňa 07.10.2013 dovolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania sp. zn. 26Cb/194/2012, pričom uviedol, že v konaní je nevyhnutné posúdiť platnosť exekučného titulu - Notárskej zápisnice. Žalobcovia poukázali na to, že uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/171/2014-228 zo dňa 04.06.2014, v ktorom odvolací súd dospel k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti daného úkonu. Nestotožnili sa s odôvodnením súdu v bodoch 43,44,45,46 napadnutého rozsudku. Okrem toho namietali konštatovanie súdu v bodoch 48, 49, 50, 51, 52 a uviedli, že nesplnenie predmetu zmluvy zo strany žalovaného voči Relion, s.r.o. bolo reálne a dokresľuje skutkové okolnosti, za akých došlo k uzavretiu napadnutých právnych úkonov. Ohľadom existencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok uviedli, že súbeh viacerých faktorov spôsobil, že Reilon, s.r.o. aj žalobca v 1. rade bol nútený prijať i nevýhodné zmluvné podmienky. Mali za to, že súd nesprávne skutkovo vyhodnotil omyl pri uzatváraní zmlúv, keď žalovaný už pri podpise zmlúv vedel, že ich nesplní a nesplnil si povinnosť poskytnúť plnenie naraz. Podľa žalobcov dobré mravy boli v namietaných úkonoch porušené viacnásobne a súd tieto porušenia konvalidoval ich akceptáciou. Vo vzťahu k neplatnosti napadnutých právnych úkonov v dôsledku absencie nesúhlasu žalobcu v 2. rade poukázali na odlišné rozhodnutia ako napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 168/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 700/2004. Vyjadrili názor, že obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nakoľko napadnuté právne úkony boli uskutočnené bez súhlasu manželky (žalobcu v 2. rade), nemožno akceptovať konštatovanie súdu, že absencia súhlasu žalobcu v 2. rade nemohla spôsobiť neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a tento súhlas nemal byť potrebný ani pre platnosť uznania záväzku, ktorý žalobcovi v 1. rade z tohto právneho úkonu vyplýval a ani pre súhlas s vykonateľnosťou zahrnutý v notárskej zápisnici. Opätovne poukázali na uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. ÚS 26/2010-9 zo dňa 27.01.2010 týkajúce sa interpretácie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu žalobcov v plnom rozsahu vyhovel, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
42. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.11.2018, ktorým sa pridržal svojich doterajších prednesov a uviedol, že súd správne žalobu zamietol a dostatočne sa vysporiadal so všetkými vyjadreniami a dôkazmi strán sporu. Vyjadril názor, že žalobcovia už iba opakujú predošlé tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé k zmene rozsudku. Poukázal na to, že žaloba je neucelená, nekoncepčná, žalobcovia v nej riešia zodpovednostné a prípadné škodové nároky, ktoré svojou povahou nesúvisia s vecou, pričom žaloba bola viackrát menená a dopĺňaná počas konania. Podľa neho nie je jasné čo je predmetom konania a k čomu sa malo vykonať odkazovanie, kedy výsledok konania, ktorý
by mal byť výstupom tohto konania v zmysle navrhovaného petitu, neviedol ku konečnému urovnaniu vzájomných vzťahov, pričom každý z navrhovaných petitov má iných účastníkov konania. Uviedol, že žalobca v 1. rade nie je aktívne vecne legitimovaný a v tomto konaní mal byť na strane žalovaného. Zdôraznil, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju spôsobil a dobré mravy a tieseň sa neuplatňujú v obchodnoprávnych vzťahoch. Poukázal na účelové a tendenčné konanie žalobcu v 1. rade, ktorý odstúpil od Zmluvy o prevode obchodného podielu až potom, ako dal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle predmetnej notárskej zápisnice, pričom žaloba bola podaná v čase, kedy žalovaný začal uplatňovať svoje pohľadávky v iných konaniach voči žalobcovi v 1. rade. Vyjadril názor, že súhlas manželky na úkony žalobcu v 1. rade nie je potrebný. Účelovosť a tendenčnosť správania videl aj v tom, že žalobca v 1. rade sa na jednej strane domáha neplatnosti právnych úkonov a na druhej strane sa domáha porušenia povinností vyplývajúcich z týchto právnych úkonov. Právne zastúpenie oboch žalobcov jedným právnym zástupcom považoval za nesúrodé, nakoľko obaja majú v konaní protichodné záujmy. Vyjadril názor, že žaloba mala znieť na plnenie a nie na určenie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a pre prípad úspechu zaviazal žalobcov voči žalovanému k náhrade trov odvolacieho konania. 43. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 05.12.2018. V rozpore s tvrdeniami žalovaného uviedli, že žaloba je formulovaná jasne, jej predmetom je určenie neplatnosti označených právnych úkonov obsiahnutých v Notárskej zápisnici č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ako aj v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 25.10.2010 a v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 v súlade s petitom žaloby, pričom žaloba bola menená len jedenkrát. Nesúhlasili s tvrdením, že ich konanie je tendenčné a účelové, kedy práve žalovaný zapríčinil tento stav svojím nepoctivým konaním. Nesúhlasili ani s tvrdením o tom, že žalobca v 1. rade nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko tento ako účastník napadnutých právnych úkonov má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázali na účelové a šikanózne konanie žalovaného a jeho nezáujem vziať zodpovednosť za zlyhanie projektu na seba, keď zneužíva svoje postavenie a prenáša zodpovednosť za zlyhanie na žalobcov. Podľa nich existencia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok vyplýva z celého konania.
44. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací uznesením č.k. 4Cob/192/2018-510 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov bola podaná na súd dňa 09.08.2012 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý umožňoval domáhať sa aj určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., bolo potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. o určovacej žalobe. Súd prvej inštancie potom správne skúmal, či na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bola práve absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v čase vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho súd vec náležitým spôsobom meritórne neskúmal, odvolací súd v odvolacom konaní primárne skúmal, či súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov.
45. Odvolací súd v tejto súvislosti považoval za potrebné zdôrazniť, že nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Náležité odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak
jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva.
46. Žalobcovia zdôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu najmä tým, že voči žalobcovi v 1. rade je na exekútorskom úrade JUDr. Pavla Crkoňa vedené exekučné konanie pod sp. zn. EX 744/12 na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010 a z tohto dôvodu je v ohrození vlastnícke právo k majetku
- nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu 1/ a žalobcu 2/). Žalobcovia v tomto smere namietali absolútnu a relatívnu neplatnosť právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici, ako aj právnych úkonov, ktoré s touto notárskou zápisnicou súvisia. Odvolací súd sa po preskúmaní prejednávanej veci nestotožnil s paušálnym konštatovaním súdu, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný. V danom prípade bolo potrebné náležite zisťovať existenciu naliehavého právneho záujmu tak žalobcu v 1. rade ako aj žalobcu v 2. rade a to vzťahu ku všetkým právnym úkonom, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáhali. Odvolací súd dospel na rozdiel od súdu k čiastočne odlišnému právnemu záveru ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, pričom bolo potrebné dôsledne rozlišovať úkony hmotnoprávnej povahy a úkony procesnej povahy, ktoré posudzuje exekučný súd v exekučnom konaní pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice.
47. Odvolací súd poukázal na to, že notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“). Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o.i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (majúci procesnú povahu) je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu (k rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 63/2009). Až týmto súhlasným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Odvolací zdôraznil, že súdna prax je jednotná v tom, že súhlas povinného v notárskej zápisnici je právnym úkonom, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy ako aj v tom, že samotnú povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/63/2009 zo dňa 25.11.2010). Pri procesných úkonoch však nie je namieste uvažovať o ich platnosti alebo neplatnosti z hľadiska hmotného práva tak, ako je to pri hmotnoprávnych úkonoch. Z tohto hľadiska súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou z náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je verejnou listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované zákonom. Jednou z náležitostí podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Samotný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností podľa hmotného práva. Určenie neplatnosti takéhoto súhlasu preto neprichádza do úvahy (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa 29. 06. 2011). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Vzhľadom na skutočnosť, že súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jednou z esenciálnych náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu, odvolací súd dospel k záveru, že je povinnosťou exekučného súdu v rámci exekučného konania tento posúdiť. Rovnaký záver sa vzťahuje i na ďalšie právne úkony procesnej povahy žalobcu 1/ obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, ktorými sú úkony označené žalobcami ako „dohoda o vzniku povinnosti žalobcu 1/ zaplatiť žalovanému dohodnutú kúpnu cenu 216.300 eur v celosti, riadne a včas podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
27.05.2010“ a „vyhlásenie žalobcu 1/, že splní dlh voči žalovanému riadne a včas, podľa Zmluvy o úvere, VS: XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2010“.
48. Vo vzťahu k právnym úkonom Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 a Zmluva o prevode zo dňa 27.05.2010 sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto právnych úkonov. Žalobcovia v konaní netvrdili skutočnosti opodstatňujúce existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti týchto právnych úkonov, pričom ani v prípade ak by súd určil ich neplatnosť, nedošlo by bez ďalšieho k zániku vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice. Pozitívnym určovacím výrokom súdu by sa nepredišlo ďalším sporom ani by sa neodstránila spornosť, preto nie je zrejmé, v čom by bol takýto rozsudok pre žalobcov užitočný.
49. Odlišný právny názor mal odvolací súd ohľadom posúdenia platnosti hmotnoprávnych úkonov v uvedenej notárskej zápisnici. Podľa odvolacieho súdu platnosť uznania dlhu v notárskej zápisnici nie je oprávnený skúmať exekučný súd (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2013 zo dňa 28.11.2013), skúmanie platnosti právnych úkonov patrí do právomoci všeobecného súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti dal do pozornosti, že tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012), nemôže ani - z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (pozri IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS 120/2012). V prieskumnej právomoci exekučného súdu je skúmanie výlučne formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu a nie jeho hmotnoprávneho základu, pričom v prípade, že exekučný súd skúma exekučný titul z pohľadu hmotného práva, ide o výkon právomoci ultra vires. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu skúmanie platnosti hmotnoprávneho úkonu prináleží posúdiť všeobecným súdom v civilnom konaní, exekučný súd na to nie je oprávnený žiadnym zákonným ustanovením. Keďže posúdenie platnosti uznania dlhu je úlohou všeobecných súdov v civilnom konaní, bolo potrebné zisťovať naliehavý právny záujem žalobcu 1/ a 2/ na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu, že ak už exekučné konanie začalo, určovacia žaloba stráca svoj preventívny charakter, keďže námietky týkajúce sa neplatnosti úkonov predchádzajúcich notárskej zápisnici, môže žaloba 1/ uplatniť v rámci svojej obrany v exekučnom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, nakoľko nejde o skutočnosti, ktoré exekučný súd posudzuje v rámci formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, posúdenie platnosti týchto úkonov je úlohou súdu v civilnom konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby bolo možné rozhodnúť o určovacej žalobe o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, musí na takomto určení existovať naliehavý právny záujem na strane žalobcov. Podľa odvolacieho súdu zo zistení v konaní nevyplynulo, že by právna otázka platnosti uznania dlhu, o ktorej povinný a jeho manželka žiadali rozhodnúť určovacím výrokom, mala povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii nejakého práva alebo právneho vzťahu, čo by spôsobovalo, že na určení neplatnosti tohto právneho úkonu by nebol daný naliehavý právny záujem. Keďže otázka platnosti predmetného právneho úkonu nemá povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke a určovacia žaloba má v prejednávanom prípade preventívny charakter, pričom reálne hrozí strata spoluvlastníctva manželky povinného v zmysle upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, podľa odvolacieho súdu je daný naliehavý právny záujem žalobcu 2. rade na požadovanom určení. Následne, pre zodpovedanie otázky dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti uznania dlhu v notárskej zápisnici bolo nevyhnuté ustáliť, či na predmetný právny úkon, t.j. uznanie dlhu v notárskej zápisnici žalobcom v 1. rade bol potrebný súhlas jeho manželky v procesnom postavení žalobcu v 2. rade, a to v zmysle § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o právny úkon uskutočnený jedným z manželov za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Podľa názoru odvolacieho súdu až takýmto rozhodnutím o merite žaloby v civilnom konaní sa ohľadom danej otázky s konečnou platnosťou odstráni spornosť.
50. Napriek uvedenému právnemu názoru odvolacieho súdu považoval súd za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.01.2014. V tomto podaní žalovaný namietol premlčanie práva žalobkyne na podanie
žaloby o určenie neplatnosti jednotlivých zmlúv o prevode obchodného podielu ako aj Notárskej zápisnice. 51. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. 52. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. 53. Na základe uvedených skutočností súd považuje za potrebné uviesť, že námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. Právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov vymedzené v § 40a Občianskeho zákonníka sa premlčuje uplynutím všeobecnej premlčacej doby stanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka. Tu je však nutné povedať, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti nimi napadnutých úkonov nielen z dôvodu ich relatívnej neplatnosti, ale zároveň táto žaloba bola podaná dňa 09.08.2012, teda pred uplynutím tejto lehoty, pričom žalobkyňa 2. rade vystupuje na žalujúcej strane už od samého začiatku tohto konania. V priebehu konania síce došlo zo strany žalobcov k zmene žalobného petitu, avšak už v pôvodnej žalobe sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti uznania dlhu žalobcom v 1. rade. 54. Je nevyhnutné zdôrazniť, že hlavným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
55. Pri posudzovaní existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe žalobcov súd vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení 4Cob/192/2018-510. Súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu zvlášť voči každému zo žalobcov, ako aj zvlášť voči každej časti určovacej žaloby, keďže žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti viacerých právnych úkonov.
56. Vo vzťahu k právnym úkonom Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 a Zmluva o prevode zo dňa 27.05.2010 súd uvádza, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto právnych úkonov. Žalobcovia v konaní netvrdili skutočnosti opodstatňujúce existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti týchto právnych úkonov, pričom ani v prípade ak by súd určil ich neplatnosť, nedošlo by bez ďalšieho k zániku vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice. Pozitívnym určovacím výrokom súdu by sa nepredišlo ďalším sporom ani by sa neodstránila spornosť, preto nie je zrejmé, v čom by bol takýto rozsudok pre žalobcov užitočný. Tento právny názor súd vyslovil už v rozsudku č.k. 26Cb/194/2012-458, pričom odvolací súd sa s ním v plnej miere stotožnil.
57. K odlišnému právnemu názoru dospel odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici, kde dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na takomto
určení je daný. Odvolací súd v tejto súvislosti uložil súdu prvej inštancie skúmať okrem iného aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.
58. Na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade poukazoval aj žalovaný. Podľa žalovaného žalobca v 1. rade nie je oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, keďže túto sám spôsobil.
59. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka skutočne vylučuje aktívnu legitimáciu takého účastníka právneho úkonu, ktorý neplatnosť tohto úkonu spôsobil. Nakoľko to bol žalobca v 1. rade, ktorý mal napadnuté právne úkony uzatvoriť bez súhlasu svojej manželky, žalobca v 1. rade je aj tou osobou, ktorá túto neplatnosť svojim vlastným konaním spôsobila (v prípade, ak by bol odôvodnený záver o relatívnej neplatnosti napadnutých úkonov). Tu je však potrebné pripomenúť, že absencia súhlasu žalobkyne v 2. rade s napadnutými právnymi úkonmi bola iba jedným z dôvodov ich neplatnosti, keďže žalobcovia tieto úkony považovali za neplatné aj z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi alebo z dôvodu, že odporujú zákonu. V prípade, ak by sa žalobcom podarilo dokázať existenciu takýchto skutočností, právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici by museli byť považované za absolútne neplatné a v takomto prípade, by aktívna legitimácia svedčila aj žalobcovi v 1. rade.
60. Samozrejme aj vtedy, ak by bola za dôvod neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v predmetnej zápisnici označená iba ich relatívna neplatnosť v dôsledku absencie súhlasu žalovanej v 2. rade s týmito právnymi úkonmi, skutočnosť, že na strane žalobcov vystupuje aj osoba bez aktívnej vecnej legitimácie (žalobca v 1. rade), by bez ďalšieho nemohla mať za následok zamietnutie žaloby.
61. Nositeľmi vecnej legitimácie v konaní, ktorého predmetom je určenie neplatnosti právneho úkonu, sú všetci účastníci tohto úkonu. Nositeľom vecnej legitimácie môže byť aj iný subjekt ako účastník právneho úkonu a to za predpokladu, že napadnutý úkon sa dotýka jeho právnej sféry. V tomto konaní sú nositeľmi vecnej legitimácie obaja žalobcovia, keďže posúdenie otázky platnosti úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici môže mať podstatný význam pre ich právne postavenie, nakoľko obom reálne hrozí strata nehnuteľností v ich spoluvlastníctve o čom svedčí skutočnosť, že už prebieha exekučné konanie, v ktorom má byť nárok oprávneného uspokojený práve predajom týchto nehnuteľností. Rovnako je daná aj vecná legitimácia žalovaného, keďže tento bol účastníkom právneho úkonu a od posúdenia platnosti napadnutých právnych úkonov závisí aj jeho postavenie veriteľa vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade. Skutočnosť, že žalobca v 1. rade bol tou osobou, ktorá spôsobila neplatnosť napadnutých právnych úkonov by bola dôvodom na zamietnutie žaloby iba vtedy, ak by na strane žalobcu už žiadna iná osoba nevystupovala. Pokiaľ tomu tak nie je a na strane žalobcu sa konania zúčastňuje aj žalobkyňa v 2. rade, nemôže súd rozhodnúť o tom, že by žalobu voči žalobcovi v 1. rade zamietol a voči žalobkyni v 2. rade prípadne určil, že napadnuté právne úkony (ktorých je žalobca v 1. rade účastníkom) sú platné. Na základe uvedeného je tak nevyhnutné konštatovať, že všetky sporové strany sú nositeľmi vecnej legitimácie v tomto konaní, pričom žalobkyňa v 1. rade je aj nositeľkou aktívnej vecnej legitimácie pre podanie určovacej žaloby.
62. Ako už bolo uvedené, žalobcovia ako hlavný dôvod neplatnosti napadnutých právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici uvádzali ich rozpor s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka, ktorý má v súlade s § 40a spôsobovať relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Ako uviedol aj odvolací súd v uznesení č.k. 4Cob/192/2018, pre zodpovedanie otázky, či je na uznanie dlhu žalobcom v 1. rade možné aplikovať ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je potrebné ustáliť, či obchodný podiel tvoril súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či bol pri uznaní dlhu potrebný súhlas manželky (žalobkyne v 2. rade).
63. Platné uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe, ktorej mal žalobca v 1. rade nadobudnúť od žalovaného obchodný podiel v spoločnosti Reillon, s.r.o., však nie je predpokladom platnosti samotného uznania dlhu žalobcom v 1. rade v notárskej zápisnici.
64. V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 Občianskeho zákonníka, § 323 Obchodného zákonníka) spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno
platne uznať nedlh, účinky uznania dlhu by vôbec nenastali (vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9. decembra 2004, sp. zn. 32 Odo 453/2004). Prípadná neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou sa žalobca v 1. rade zaviazal previesť obchodný podiel v spoločnosti Reillon, s.r.o. na žalovaného by teda nespôsobovala neplatnosť samotného uznania dlhu. Prípadná neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu by mohla byť právne významná iba vo vzťahu k posúdeniu otázky materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice N 202/2010, NZ19381/2010, NCRIs 19687/2010. Pokiaľ v čase uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice dlh skutočnosti neexistoval, znamenalo by to, že notárska zápisnica nenadobudla (a ani nenadobudne) materiálnu vykonateľnosť. Notárska zápisnica by teda bola platná, aj keď by sa na jej podklade žalovaný nemohol domáhať zaplatenia uznaného dlhu. Prípadné exekučné konania už začaté na podklade materiálne nevykonateľnej notárskej zápisnice by bolo potrebné zastaviť. Podstatnou skutočnosťou však je, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie materiálnej vykonateľnosti samotnej zápisnice. Žalobcovia sa svojou žalobou nedomáhali určenia, že dlh uznaný žalobcom v 1. rade v notárskej zápisnici neexistuje ale priamo určenia neplatnosti samotného uznania dlhu. Z uvedeného je teda zrejmé, že vo vzťahu k určeniu neplatnosti uznania dlhu žalobcom v 1. rade v notárskej zápisnici N 202/2010, NZ19381/2010, NCRIs 19687/2010 je irelevantné, či dlh v čase uznania existoval a teda je bezpredmetné posudzovať aj skutočnosť, či je zmluva o prevode obchodného podielu, ktorou mal žalovaný previesť na žalobcu obchodný podiel v spoločnosti Reillon, s.r.o. platná alebo nie.
65. Vo všeobecnosti platí, že na preukázanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre jeho rozpor a ustanoveniami § 145 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby bolo v konaní preukázané, že ide o právny úkon týkajúci sa vecí tvoriacich súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, právny úkon sa netýka bežných vecí v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň je potrebné preukázať, že tento úkon bol vykonaný bez súhlasu oboch manželov. Súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobcovia nepreukázali existenciu ani jednej z uvedených podmienok. Z obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu, ako aj zo obsahu uznania dlhu nevyplýva, že by išlo o úkony týkajúce sa spoločnej veci v zmysle ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka a nevyplýva z nich ani to, že by boli vykonané bez súhlasu žalobkyne v 2. rade. Treba ešte zdôrazniť, že zákon pri ostatných, nie bežných veciach vyžaduje len súhlas druhého manžela, nie však spoločný úkon obidvoch manželov. Forma tohto súhlasu nie je osobitne predpísaná, to znamená, že súhlas môže byť daný aj konkludentne (mlčky). (LAZAR, J. et al. Základy občianskeho hmotného práva. 1.zväzok. IURA EDITION, 2000. s. 207). Z vykonaného dokazovania nemožno dospieť k záveru, že by žalobca v 1. rade uzatvoril ním napadnuté právne úkony bez súhlasu žalobkyne v 2. rade. Práve naopak z výsluchu samotnej žalobkyne v 2. rade jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade má vo všetkom jej súhlas. Žalobkyňa v 2. rade teda konkludentne súhlasí so všetkými aktivitami žalobcu v 1. rade, teda aj s aktivitami súvisiacimi s jeho podnikaním alebo s nakladaním s obchodnými podielmi spoločností, na ktorých podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje. Pokiaľ sa teda žalobkyňa v 2. rade o konkrétne aktivity a konkrétne zmluvy žalobcu v 1. rade nezaujímala, z dôvodu, že žalobcovi v 1. rade dôverovala, nemožno konštatovať, že žalobca v 1. rade by tieto aktivity vykonával bez jej súhlasu. Rovnako tak, nemožno konštatovať ani to, že by právne úkony uzatvorené medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným boli vykonané bez súhlasu žalobkyne v 2. rade.
66. Odhliadnuc od skutočnosti, že platnosť, resp. neplatnosť zmlúv o prevode obchodného podielu nemá vo vzťahu k posúdeniu otázky platnosti uznania dlhu žalobcom v 1. rade žiaden význam, súd musí konštatovať, že zo zisteného skutkového stavu záver o neplatnosti týchto zmlúv ani nevyplýva. Ako súd už v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bola zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu v spoločnosti Reillon, s.r.o. zo žalovaného na žalobcu v 1. rade bola neplatná. 67. K otázke, či obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp.zn. 6 Obdo 30/2009. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu.
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex specialis. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu. Pokiaľ obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno aplikovať ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka ani na prípade, kedy má byť obchodný podiel jedným z manželov iba nadobudnutý. 68. Ak by aj bol obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným „spoločnou vecou“ v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka, aj tak by na uzatvorenie zmluvy, ktorou má jeden z manželov obchodný podiel nadobudnúť nebol potrebný súhlas druhého manžela. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže bežné veci týkajúce sa spoločných vecí vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Rozlišovanie bežných vecí a ostatných vecí tak, ako to robí citované ustanovenie Občianskeho zákonníka, má podľa jeho výslovného znenia opodstatnenie len vtedy, ak ide o spoločné veci. Ak nejde o takúto vec, potom toto rozlišovanie úplne stráca význam. Ak zmluvou mala byť vec (obchodný podiel) ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná, potom túto zmluvu nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci. Naopak, ide o právny úkon patriaci do výlučnej sféry každého z manželov, a to aj za stavu, keď by na zaplatenie kúpnej ceny mali byť použité spoločné peniaze bez súhlasu druhého manžela. Preto v tomto prípade manžel nepotrebuje, aj keď nejde o bežnú vec, súhlas druhého manžela na uzavretie takejto zmluvy, keďže je z nej oprávnený a zaviazaný len on sám. ( obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. marca 2001, sp. zn. 33 Cdo 1079/1999). Aj keby kúpa určitej veci nebola posúdená ako bežná vec v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kúpnu zmluvu, ktorou má byť vec ešte len získaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno považovať za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Ak túto zmluvu uzavrel len jeden z manželov, je z nej zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 40a, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. apríla 1997, sp. zn. 2 Cdon 177/1997) 69. K otázke posúdenia platnosti samotného uznania dlhu žalobcom v 1. rade súd uvádza, že ani toto uznanie dlhu súd nepovažuje za neplatné. Ako už bolo uvedené zo zmluvy o prevode obchodného podielu bol zaviazaný iba žalobca v 1. rade, keďže táto zmluva sa priamo netýka spoločnej veci, ktorá by tvorila predmet bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobcami v 1. a 2. rade. 70. Pri právnom posúdení záväzku zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej jedným z manželov, t.j. žalobcom v 1. rade, treba vychádzať zo skutočnosti, že podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení alebo povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z uvedenej úpravy je zrejmé, že záväzky jedného alebo oboch manželov za trvania manželstva neboli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pasívna solidarita manželov je stanovená iba pre právne úkony týkajúce sa vecí v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Preto ak zmluvu o prevode obchodného podielu za trvania manželstva uzavrel iba jeden z manželov, je z tejto zmluvy zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju uzavrel a k jej platnosti nebol potrebný súhlas druhého manžela v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvou o prevode obchodného podielu mal žalobca v 1. rade obchodný podiel iba nadobudnúť. Tu je potrebné podotknúť, že ak nie je súhlas druhého z manželov nutný k platnosti zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dlžník už vzniknutý záväzok uznal (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 30. augusta 2005, sp. zn. 29 Odo 162/2005). 71. Ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka je v súdnej praxi vykladané tak, že takéto vybavovanie spoločných vecí zahŕňa tak správu, ako aj dispozíciu s majetkom, napr. dispozíciu s úsporami (R 46/1966, R 104/1967). Takáto definícia pojmu vybavovanie spoločných vecí bol potvrdený vysvetľujúcim rozborom Najvyššieho súdu ČSR (R 42/1972), ako aj Najvyšším súdom SSR (R 61/1973), ktorý jasne zadefinoval, že vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí zahŕňa iba dispozíciu zo spoločnými vecami, a ich správu. V súlade s uvedeným následne súdna prax ručiteľský záväzok len jedného z manželov (R 61/1973), zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov (3 Cz 57/733 alebo 3 Cz 27/86) alebo uznanie dlhu len jedným z manželov (3 Cz 27/86) nepovažovala za vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí, keďže nejde ani o dispozíciu, ani o správu spoločných vecí. Nakoľko uvedené úkony neboli považované za úkony spadajúce pod ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, súhlas druhého z manželov nebol považovaný za potrebný. Posledné tri uvedené rozhodnutia vzali do úvahy aj obsah ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka a napriek tomu jednoznačne uviedli, že na tomto závere nič
nemení ani fakt, že podľa § 147 Občianskeho zákonníka pri prípadnom vymáhaní bolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa aj z vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
72. Rovnako bolo ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka vykladané aj v neskoršom období, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že medzi vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí nepatrí ani vypožičanie auta len jedným z manželov (R 71/1994), ani prevzatie ručenia (R 1/1998), ani pristúpenie k záväzku tretej osoby a ani súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (4 Cdo 123/2008, 4 Cdo 234/2010). Rovnaké boli aj závery českej súdne praxe a to tak ohľadne ručenia (29 Odo 398/2005, 32 Cdo 4885/2011, 32 Cdo 1728/2013), ako aj ohľadne pôžičky, resp. úveru a ich uznania (29 Odo 162/2005, 33 Cdo 373/2007, 33 Odo 690/2005, 22 Cdo 1230/2009, 33 Cdo 3775/2007, 29 Cdo 1969/2000). Navyše ich rozšírila napr. aj na sprostredkovateľskú zmluvu (33 Odo 533/2005, 28 Cdo 2199/2008) či zmluvu o poskytnutí štátneho príspevku (33 Odo 1080/2004, 33 Odo 1766/2006).
73. Rovnaký prístup k otázkam individuálnych záväzkov manželov vzniknutých za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaujala aj právna teória. Už Komentáre a výklady zák. č. 265/1949 Sb. o práve rodinnom, rovnako ako aj Učebnica československého občianskeho a rodinného práva nespochybňovali platnosť záväzkov, ku ktorým sa zaviazal len jeden z manželov a nijako neobmedzovali možnosť jeho veriteľa „hojiť sa“ aj na spoločnom majetku. Cieľom totiž bolo ľahšie uspokojenie veriteľa a to bez ohľadu na to, či dlžoby boli urobené „v spoločnom záujme“ alebo „v záujme samostatného imania príslušného manžela.“9 Inak by boli pohľadávky veriteľov „prakticky nedobytné.“ Teda nesúhlas druhého z manželov s takýmito dlžobami nespôsoboval neplatnosť právneho úkonu. Majetkové vzťahy medzi manželmi v tom čase podrobne rozobral prof. Karol Plank. Ani z jeho záverov však nemožno nijako vyvodiť, že by niektorý z manželov mohol byť akokoľvek obmedzený pri právnych úkonoch, ktoré so spoločným majetkom priamo nesúvisia. Podľa Planka ak pri týchto úkonoch vzniknú dlžoby len jedného z manželov, ostávajú dlžobou len tohto manžela; druhý z manželov za ne osobne neručí. Ručí však za ne vecne, a to práve tým, že veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého spoločného majetku.
74. Prof. Ján Dvořák vo vzťahu k záväzkom uvádza, že „právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nebola existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená.“ (DVOŘÁK, J. Majetkové společenství manželů. Praha: ASPI, 2004, s. 109). Druhý z manželov je pritom v zmysle § 147 Občianskeho zákonníka „povinný strpieť“ uspokojenie veriteľovej pohľadávky aj z bezpodielového spoluvlastníctva. Opačný výklad „by neodôvodnene znížil princíp ochrany tretích osôb (veriteľov) a dlžníkov by priamo viedol k tomu, ako sa vyhnúť plneniu záväzkov.“ Z nedávneho obdobia možno ešte spomenúť článok uverejnený v časopise Právní rozhledy, v ktorom autori dospeli k záveru, že Občiansky zákonník v znení u nás stále platnom „nepoznal žiadne obmedzenia, tzn. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov mohlo byť celkom postihnuté, hoci išlo o pohľadávku, o ktorej druhý manžel ani nemohol vedieť, alebo jej vzniku nemohol zabrániť.“ Rovnako aj prof. Ján Lazar v učebnici občianskeho práva hmotného uvádza, že § 145 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.“
75. Na základe uvedeného tak možno jednoznačne uzavrieť, že podľa všeobecnej rozhodovacej praxe, ako aj podľa právnej teórie sa pod právnymi úkonmi týkajúcimi spoločných vecí rozumejú len tzv. priame (bezprostredné) právne úkony týkajúce sa spoločných vecí (priame nakladanie so spoločnými vecami). Vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí zahŕňa tak dispozíciu so spoločnými vecami, ako aj ich správu. Individuálne záväzky (rozumej záväzky založené prejavom vôle len jedného z manželov) sa nepovažujú za vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí, keďže nejde ani o dispozíciu, ani o správu spoločných vecí a preto sa nevyžaduje súhlas druhého z manželov (aj keby išlo o nie bežnú vec), pričom ak pri týchto úkonoch vzniknú dlžoby len jedného z manželov, ostávajú dlžobou len tohto manžela (súdne vymáhanie sa od druhého manžela nepripúšťa). Na tom nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 147 Občianskeho zákonníka je pri prípadnom vymáhaní možné uspokojiť pohľadávku veriteľa aj z vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pri právnych úkonoch, ktoré so spoločnými vecami priamo nesúvisia. Ustanovenie § 145 sa teda vzťahuje len na priame úkony týkajúce sa spoločnej veci, t.j. nakladanie a hospodárenie so spoločnými vecami (všetko ostatné čo niektorého z manželov zaväzuje úprave § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodlieha), pričom ochrana pred sekundárnymi dopadmi (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa druhému manželovi nepriznáva (s výnimkou možnosti preventívnej ochrany podľa § 143a Občianskeho zákonníka).
76. Z tohto výkladu vyplýva, že § 145 Občianskeho zákonníka nedopadá na úkony so sekundárnym účinkom na spoločné veci tvoriace masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov cez prizmu § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto žiadny z manželov nepotrebuje pre založenie záväzku vo vzťahu k tretej osobe (aj keď sa nejedná o obstaranie bežnej záležitosti) súhlas druhého manžela a tento záväzok sa považuje za individuálny záväzok tohto manžela, ktorý nezakladá solidárny záväzok oboch manželov. Rovnako tak žiaden z manželov nepotrebuje súhlas na uznanie dlhu vyplývajúceho z takéhoto právneho úkonu, nakoľko uznanie dlhu nemožno považovať za úkon, ktorý by sa týkal spoločných vecí manželov. Aj v prípade uznania dlhu totiž ide o právny úkon, ktorý spadá do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov, pričom § 145 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t.j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. 77. Súhlas žalobkyne v 2. rade tak vôbec nebol potrebný nielen pre uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcom v 1. rade, ktorou mal od žalovaného nadobudnúť jeho obchodný podiel v spoločnosti Reillon, s.r.o., ale tento nebol potrebný ani na uznanie dlhu a to ani vtedy, ak bol tento dlh uznaný vo forme notárskej zápisnice spolu s doložkou vykonateľnosti. 78. Ďalším dôvodom neplatnosti napadnutých právnych úkonov bol podľa žalobcov ich rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný síce namietal, že rozpor s dobrými mravmi nemôže spôsobovať neplatnosť obchodných právnych úkonov, avšak pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou upravenou v Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným zvyklostiam sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie mimo právnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. uvádzané zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Výkon práva, ktorý síce neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, ale sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhého účastníka právneho vzťahu, k využitiu jeho dobromyseľnosti alebo k zneužitiu postavenia jedného účastníka na úkor ostatných účastníkov právneho vzťahu sa považuje za zneužitie práva (tzv. šikanu). Na takomto výkone práva nie je ani spoločenský ani individuálny záujem. V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v prípade ust. § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná situácia je pri posudzovaní ust. § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri robení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. V tejto súvislosti treba mať na pamäti ust. § 267 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne. To však neznamená, že dobrovoľné plnenie takýchto povinností nie je možné. Subjekt môže takéto povinnosti plniť dobrovoľne a jeho plnenie bude v súlade s právom, pretože v prípade § 265 nejde o neplatnosť právneho úkonu, ale len o odopretie právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore s obchodným stykom.
79. Z uvedeného vyplýva, že v obchodných vzťahoch v prípade neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) je právna úprava prísnejšia ako v prípade odmietnutia právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore so zotrvaním poctivého obchodného styku. Zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty v obchodných vzťahoch. Keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť
právnych úkonov v týchto vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34 a nasl.) aj tu platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právnym úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecnej uznávanými a platnými morálnymi normami. V judikatúre európskych štátov je tento pojem vyjadrovaný formuláciou o „pocite spolupatričnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí“, ktorá napriek svojej vážnosti zabraňuje tomu, aby hlavným meradlom pri posudzovaní rozporu s dobrými mravmi boli normy uznávané tým ktorým sudcom. V judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol pojem dobré mravy vymedzený ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by napadnuté právne úkony boli rozpore so zákonom, s morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, nebolo zistené, žeby v danom prípade boli prekročené medze zmluvnej voľnosti. Žiadna zo strán nebola do takéhoto právneho úkonu nútená. Nepodarilo sa preukázať, že by predmetná kúpna zmluva boli v rozpore s dobrými mravmi, prípadne, že nebola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi nie je v žiadnom prípade možné považovať konanie žalovaného ako investora, ktorým sa snaží zabezpečiť svoju investíciu a jej navrátenie. Súd sa nemohol stotožniť s tvrdeniami žalujúcej strany, podľa ktorej je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaný žiada od žalobcu v 1. rade za spätný prevod obchodného podielu omnoho vyššiu sumu, ako za ňu sám uhradil. Žalobcovia v tomto smere absolútne opomenuli skutočnosť, že práve prostredníctvom spätného prevodu obchodného podielu malo dôjsť k „odchodu“ žalovaného zo spoločnosti Reilon, s.r.o. a k návratu ním vložených peňažných prostriedkov do tejto spoločnosti. Cena za spätný prevod obchodného podielu v sebe odrážala práve výšku vynaložených investícii, pričom napadnuté úkony v žiadnom prípade nie je možné považovať za úkony, ktorými by zmluvné strany prekročili dovolené zmluvnú voľnosť a vybočili z medzi dobrých mravov.
80. Žalobcovia v priebehu konania ďalej argumentovali skutočnosťou, že v čase uzatvorenia zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu nebol žalovaný spoločníkom obchodnej spoločnosti Reilon, s.r.o. v dôsledku čoho nebol oprávnený na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, k uzatvoreniu tejto zmluvy nebol daný predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia spoločnosti Reilon, s.r.o. a k jej uzatvoreniu nebol daný súhlas žalobkyne v 2. rade. Uvedené skutočnosti mali byť podľa žalobcov právne významné pre posúdenie platnosti uznania samotného záväzku, nakoľko podľa ich názoru neexistencia uznávaného záväzku spôsobuje neplatnosť samotného uznania. S touto argumentáciou sa súd nestotožňuje, nakoľko uznanie neexistujúceho dlhu nespôsobuje neplatnosť samotného uznania dlhu, pričom tento svoj záver v tomto rozhodnutí už podrobne zdôvodnil. Napriek tomu súd považuje za potrebné uviesť, že ani na základe argumentov uvedených v podaní zo dňa 24.11.2020 nemožno dospieť ani len k záveru o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou malo dôjsť k spätnému prevodu obchodného podielu zo žalovaného na žalobcu v 1. rade.
81. Záver o neplatnosti zmluvy o (spätnom) prevode obchodného podielu žalobcovia odvodzovali z poradia, v ktorom mali byť podľa nich zmluvy uzatvorené. Podľa skutkových tvrdení žalobcov bola zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti Reilon medzi žalovaným ako prevodcom a žalobcom v 1. rade ako nadobúdateľom uzatvorená v poradí ako prvá, až následne malo dôjsť k uzatvoreniu spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti Reilon, s.r.o. a až nakoniec bola uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalobcom v 1. rade ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom. Žalovaný tak v čase uzatvorenia zmluvy o spätnom prevode podľa žalobcov nebol spoločníkom spoločnosti Reilon, s.r.o., v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol navyše prevod obchodného podielu možný iba po predchádzajúcom súhlase valného zhromaždenia.
82. Tu je potrebné uviesť, že všetky uvedené zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň. Záver o konkrétnom poradí, v ktorom boli tieto úkony uzatvorené si žalobcovia odvodili v podstate iba z poradových čísel, ktoré pridelil centrálny register osvedčených podpisov podpisom účastníkov na jednotlivých úkonoch. Tu je však potrebné poznamenať, že ani zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a ani zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva, že by zápisy v centrálnom registri osvedčených podpisov mali konštitutívne právotvorné účinky.
83. Dvojstranné právne úkony vo všeobecnosti vznikajú vtedy, ako sa stretnú dva obsahovo zhodné prejavy vôle účastníkov tohto úkonu. Na to, aby sa právny úkon považoval za platný, musí spĺňať kritériá, ktoré právny poriadok pre konkrétny právny úkon ustanovuje ako podmienky platnosti. Pre zmluvu o prevode obchodného podielu, ako aj spoločenskú zmluvu zákon predpisuje písomné formu, pričom ustanovuje aj povinnosť úradne overiť pravosť podpisov je účastníkov, resp. ich zástupcov. Predmetné zmluvy je preto potrebné považovať za uzatvorené vtedy keď obsahujú zákonom požadované náležitosti, sú podpísané ich účastníkmi a dôjde k úradnému overeniu týchto podpisov. V tomto prípade boli podpisy overované na notárskom úrade notára JUDr. Petra Kriška. Samotný proces overovania upravuje Notársky poriadok v § 58. Z tohto ustanovenia vyplýva, že osvedčovacia doložka má iba povahu záznamu o tom, že notár, resp. ním poverený zamestnanec pravosť podpisov osvedčili. O poradí, v ktorom boli právne úkony uzatvorené nerozhoduje poradie, v ktorom notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčenie podpisov zaregistruje v Centrálnom registri osvedčených podpisov alebo číslo pridelené tomuto podpisu samotným registrom. Z výšky samotných poradových čísel tak v žiadnom prípade nemožno odvodzovať také skutočnosti, aké z nich odvodzuje žalujúca strana. V neposlednom rade je z vykonaného dokazovanie zrejmé, že jednotlivé zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným tvoria jeden celok, to znamená, ži ide o tzv. viazané zmluvy, ktorých vznik a platnosť je potrebné posudzovať spoločne bez ohľadu na to v akom poradí boli podpísané. 84. Záverom súd považuje za nevyhnuté uviesť, že určovacie žaloby nemajú slúžiť účastníkom právnych úkonov špekulatívne sa vyhnúť plneniu svojich záväzkov, ktoré im z týchto právnych úkonov vyplývajú. Úlohou súdu je navyše vykladať právne úkony vždy predovšetkým v prospech ich platnosti. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014) konštatoval, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018 z 13. decembra 2018 sa navyše konštatuje, že notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a preto aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna. Notárska zápisnica je preto exekučným titulom a požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. 85. V kontexte uvedeného tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 86. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi právo náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
87. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).