Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/123/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobkyne

Ing. M. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. A. N., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ W.,

spol. s r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. Ľ. K., advokátkou v B., a 2/ Ing. J. B.,

bývajúcemu v B., o neplatnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 13. novembra 2007 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou dňa 1. apríla 2005 na Okresnom súde Bratislava II sa žalobkyňa

domáhala určenia neplatnosti „dohody o pristúpení k záväzku uzavretej 2.8.2004 medzi

žalovanými 1/ a 2/“, a tiež určenia neplatnosti „vyhlásenia žalovaného 2/ o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sp. zn. N X., Nz X., spísanej 2.8.2004 notárom

JUDr. I. L., PhD.“ V žalobe uviedla, že žalovaný 2/ ako jej manžel uskutočnil vyššie uvedené

právne úkony bez jej súhlasu, hoci nešlo o bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, preto

v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka sú tieto úkony neplatné a tejto neplatnosti sa dovoláva.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. júna 2006 č.k. -111 žalobe

vyhovel, t.j. určil neplatnosť označenej dohody a vyhlásenia, a zároveň rozhodol o povinnosti

žalovaných zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 128 458,50 Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania vyslovil záver,

že uvedené právne úkony, na základe ktorých by mohol byť postihnutý majetok

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 2/, presahovali rámec bežných

vecí, preto k nim bol potrebný súhlas žalobkyne a absencia tohto súhlasu je dôvodom ich

relatívnej neplatnosti podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Obč. zákonníka.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovanej 1/ rozsudkom

z 13. novembra 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu

zamietol. Súčasne rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov

konania 17 137,-- Sk do rúk JUDr. Ľ. K. do troch dní a že žalovanému 2/ sa náhrada trov

konania nepriznáva. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že pristúpením

žalovaného 2/ k peňažnému záväzku, ktorý mala voči žalovanej 1/ obchodná spoločnosť I.,

s.r.o., a vyhlásením žalovaného 2/ o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (teda

s tým, aby sa táto stala titulom pre exekúciu) nevznikol spoločný záväzok manželov, ale iba

záväzok žalovaného 2/, pretože nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Predmetné právne úkony sa primárne netýkajú

spoločných vecí tak, ako to predpokladá § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, preto k nim nebol

potrebný súhlas žalobkyne. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že ak by sa

mala prijať argumentácia žalobkyne, t.j., ak by sa pod sankciou relatívnej neplatnosti mal

vyžadovať súhlas manžela ku každému právnemu úkonu urobeného druhým manželom,

s ktorým by bola spojená možnosť uplatnenia § 147 ods. 1 Obč. zákonníka (t.j. možnosť

uspokojiť v exekúcii pohľadávku veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania

manželstva, i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nemohol

by jeden z manželov bez súhlasu druhého urobiť žiaden takýto úkon. Takýto výklad by bol

nesprávny, pretože by bol v rozpore s citovanými ustanoveniami a mal by za následok

právnu neistotu účastníkov záväzkovoprávnych vzťahov.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Vyčítala odvolaciemu súdu, že vo svojich

právnych úvahách nezohľadnil, že súhlas manžela k úkonu druhého manžela nie v bežnej veci

v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka poskytuje manželovi ochranu pred dôsledkami

vyplývajúcimi z § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, že poskytol vyššiu právnu ochranu účastníkovi

právneho vzťahu, v prospech ktorého sa druhý z manželov zaviazal splniť dlh pristúpením

k záväzku iného dlžníka, než akú by mal tento účastník v prípade, ak by jeden z manželov

v prospech neho scudzil vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že

do pojmu „spoločné veci“ nezahrnul aj pohľadávku. Namietala tiež, že odvolací súd sa

nezaoberal otázkou platnosti napadnutých právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi,

ktorý videla v tom, že exekučným vymáhaním pohľadávky, vzniklej v dôsledku pristúpenia

k dlhu žalovaným 2/, by bez svojho zavinenia mohla prísť o celý majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov.

Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a že je prípustné (

), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania ( veta za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že dovolaniu

nemožno vyhovieť.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné vady konania

len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237

a iné vady konania však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.

Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke správnosti

aplikácie § 145 ods. 1 Obč. zákonníka na zistený skutkový stav ako aj v otázke interpretácie

tohto ustanovenia.

Podľa § 145 ods. 1 Obč. zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak

je právny úkon neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí

sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vzájomné vzťahy

manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j.

na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu

solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento

dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden

z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než

bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa

spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia

nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než

bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu,

pričom v zmysle § 40a Obč. zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny

úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným

z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním

dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145

ods. 1 a 2 Obč. zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho

sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych

okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo

nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa

spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa

platnej právnej úpravy (§ 143 Obč. zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom

vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné

prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia

všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri

zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok

a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím

osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony

týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným

z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. publikovaný

v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov

ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský

záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným

z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí

aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených

právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145

Obč. zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového

spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi

vylúčená. Keďže ani zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa

bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je právnym

úkonom týkajúcim sa spoločných vecí.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobkyňa a žalovaný

2/ sú manželia, že žalovaný 2/ uzavrel dňa 2.8.2004 so žalovanou 1/ dohodu o pristúpení

k záväzku, ktorou sa zaviazal splniť dlh obchodnej spoločnosti I., spol. s r.o. (v ktorej bol

konateľom a jedným z dvoch spoločníkov) voči žalovanej 1/ vo výške 1 115 735,40 Sk s prísl.

a že v ten istý deň bola notárom JUDr. I. L., PhD. spísaná notárska zápisnica obsahujúca

okrem iného aj vyhlásenie žalovaného 2/ o súhlase s jej vykonateľnosťou, t.j. s tým, aby

v prípade nesplnenia uvedeného záväzku sa stala vykonateľným titulom na vykonanie

exekúcie na všetok jeho hnuteľný i nehnuteľný majetok.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k správnemu

právnemu záveru, že pristúpením žalovaného 2/ k peňažnému záväzku iného dlžníka

nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa

spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas

žalobkyne. Tento právny záver vylučujúci aplikáciu § 145 Obč. zákonníka v predmetnej veci

zodpovedá hore uvedenému výkladu tohto ustanovenia. Dovolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu v súvislosti s uvedeným právnym

záverom a v podrobnostiach naň odkazuje. Len vzhľadom na dovolacie námietky žalobkyne

na doplnenie uvádza, že súhlas manžela s právnym úkonom druhého manžela týkajúcim sa

spoločnej veci (vecí) v inej než bežnej záležitosti nechráni manžela pred dôsledkami

ustanovenia § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, ale pred dôsledkami dispozície druhého manžela

s vecou (vecami) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pokiaľ v prípade platnosti

takéhoto právneho úkonu vznikne spoločný záväzok manželov, je veriteľ oprávnený

na základe exekučného titulu vydanému proti obom alebo aj proti len jednému z manželov

domáhať sa bez ďalšieho (teda bez ohľadu na § 147 ods. 1 Obč. zákonníka) uspokojenia tohto

záväzku z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 147 ods. 1

Obč. zákonníka, v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla

za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva, umožňuje uspokojenie veriteľa z majetku

v bezpodielovom spoluvlastníctve v prípadoch, ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému

z manželov. V týchto prípadoch, v ktorých nejde o spoločný dlh manželov a na ktoré sa preto

ani nevzťahuje § 145 Obč. zákonníka, je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom,

strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v bezpodielovom

spoluvlastníctve oboch manželov.

Za opodstatnenú nemožno považovať ani dovolaciu námietku, že odvolací súd sa

nezaoberal neplatnosťou právnych úkonov žalovaného 2/ pre ich rozpor s dobrými mravmi.

Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právnych

úkonov z dôvodu, ktorý skutkovo vymedzila nedostatkom svojho súhlasu k týmto úkonom

v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka. Pokiaľ odvolací súd posudzoval správnosť právneho

posúdenia veci súdom prvého stupňa z hľadiska existencie takto tvrdeného dôvodu

neplatnosti právnych úkonov, bol jeho postup správny a nemožno mu v tomto smere nič

vyčítať. To však nebráni dovolaciemu súdu uviesť, že len samotná možnosť exekučného

postihu celého majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na vymoženie

pohľadávky len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho úkonu (z ktorého by mala

takáto pohľadávka vzniknúť) s dobrými mravmi, pretože ide o zákonom výslovne

predpokladanú možnosť konštituovanú v § 147 ods. 1 Obč. zákonníka. Nepriaznivé dopady

vyplývajúce z tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú

dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného

zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo

trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov

možno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového

spoluvlastníctva alebo jeho zánikom.

Dovolací súd považuje za potrebné ďalej poznamenať, že notárska zápisnica je

v zmysle o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listinou

vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované týmto zákonom.

V zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti je notárska zápisnica exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie

oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s jej

vykonateľnosťou. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou

z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom,

teda aby mohla mať takúto kvalitu. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým

prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv

a povinností. Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto už len z tohto dôvodu neprichádza

do úvahy.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože

žalovanému 2/ v súvislosti s ním žiadne nevznikli, a trovy žalovanej 1/ súvisiace s odmenou

jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva,

keďže v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovali nové okolnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová