Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 49 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (67)c6f/369870.8154b0.pdf
PDF · 117.81 KB
No categories available
4Cdo/123/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobkyne
Ing. M. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. A. N., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ W.,
spol. s r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. Ľ. K., advokátkou v B., a 2/ Ing. J. B.,
bývajúcemu v B., o neplatnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 13 C 78/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 13. novembra 2007 sp. zn. 5 Co 420/06 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .
Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou dňa 1. apríla 2005 na Okresnom súde Bratislava II sa žalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti „dohody o pristúpení k záväzku uzavretej 2.8.2004 medzi
žalovanými 1/ a 2/“, a tiež určenia neplatnosti „vyhlásenia žalovaného 2/ o súhlase
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sp. zn. N X., Nz X., spísanej 2.8.2004 notárom
JUDr. I. L., PhD.“ V žalobe uviedla, že žalovaný 2/ ako jej manžel uskutočnil vyššie uvedené
právne úkony bez jej súhlasu, hoci nešlo o bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, preto
v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka sú tieto úkony neplatné a tejto neplatnosti sa dovoláva.
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. júna 2006 č.k. 13 C 78/05-111 žalobe
vyhovel, t.j. určil neplatnosť označenej dohody a vyhlásenia, a zároveň rozhodol o povinnosti
žalovaných zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 128 458,50 Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania vyslovil záver,
že uvedené právne úkony, na základe ktorých by mohol byť postihnutý majetok
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 2/, presahovali rámec bežných
vecí, preto k nim bol potrebný súhlas žalobkyne a absencia tohto súhlasu je dôvodom ich
relatívnej neplatnosti podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Obč. zákonníka.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovanej 1/ rozsudkom
z 13. novembra 2007 sp. zn. 5 Co 420/06 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu
zamietol. Súčasne rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov
konania 17 137,-- Sk do rúk JUDr. Ľ. K. do troch dní a že žalovanému 2/ sa náhrada trov
konania nepriznáva. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že pristúpením
žalovaného 2/ k peňažnému záväzku, ktorý mala voči žalovanej 1/ obchodná spoločnosť I.,
s.r.o., a vyhlásením žalovaného 2/ o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (teda
s tým, aby sa táto stala titulom pre exekúciu) nevznikol spoločný záväzok manželov, ale iba
záväzok žalovaného 2/, pretože nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Predmetné právne úkony sa primárne netýkajú
spoločných vecí tak, ako to predpokladá § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, preto k nim nebol
potrebný súhlas žalobkyne. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že ak by sa
mala prijať argumentácia žalobkyne, t.j., ak by sa pod sankciou relatívnej neplatnosti mal
vyžadovať súhlas manžela ku každému právnemu úkonu urobeného druhým manželom,
s ktorým by bola spojená možnosť uplatnenia § 147 ods. 1 Obč. zákonníka (t.j. možnosť
uspokojiť v exekúcii pohľadávku veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nemohol
by jeden z manželov bez súhlasu druhého urobiť žiaden takýto úkon. Takýto výklad by bol
nesprávny, pretože by bol v rozpore s citovanými ustanoveniami a mal by za následok
právnu neistotu účastníkov záväzkovoprávnych vzťahov.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Vyčítala odvolaciemu súdu, že vo svojich
právnych úvahách nezohľadnil, že súhlas manžela k úkonu druhého manžela nie v bežnej veci
v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka poskytuje manželovi ochranu pred dôsledkami
vyplývajúcimi z § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, že poskytol vyššiu právnu ochranu účastníkovi
právneho vzťahu, v prospech ktorého sa druhý z manželov zaviazal splniť dlh pristúpením
k záväzku iného dlžníka, než akú by mal tento účastník v prípade, ak by jeden z manželov
v prospech neho scudzil vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že
do pojmu „spoločné veci“ nezahrnul aj pohľadávku. Namietala tiež, že odvolací súd sa
nezaoberal otázkou platnosti napadnutých právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi,
ktorý videla v tom, že exekučným vymáhaním pohľadávky, vzniklej v dôsledku pristúpenia
k dlhu žalovaným 2/, by bez svojho zavinenia mohla prísť o celý majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.
Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že je prípustné (§ 238 ods. 1
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia
pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolaniu
nemožno vyhovieť.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania
len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237
O.s.p. a iné vady konania však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.
Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného
dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke správnosti
aplikácie § 145 ods. 1 Obč. zákonníka na zistený skutkový stav ako aj v otázke interpretácie
tohto ustanovenia.
Podľa § 145 ods. 1 Obč. zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak
je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vzájomné vzťahy
manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j.
na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu
solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento
dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden
z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než
bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa
spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia
nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než
bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu,
pričom v zmysle § 40a Obč. zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny
úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným
z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním
dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145
ods. 1 a 2 Obč. zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho
sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych
okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo
nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa
spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa
platnej právnej úpravy (§ 143 Obč. zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom
vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné
prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia
všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri
zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok
a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím
osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony
týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným
z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný
v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov
ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský
záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným
z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí
aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených
právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145
Obč. zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi
vylúčená. Keďže ani zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa
bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je právnym
úkonom týkajúcim sa spoločných vecí.
V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobkyňa a žalovaný
2/ sú manželia, že žalovaný 2/ uzavrel dňa 2.8.2004 so žalovanou 1/ dohodu o pristúpení
k záväzku, ktorou sa zaviazal splniť dlh obchodnej spoločnosti I., spol. s r.o. (v ktorej bol
konateľom a jedným z dvoch spoločníkov) voči žalovanej 1/ vo výške 1 115 735,40 Sk s prísl.
a že v ten istý deň bola notárom JUDr. I. L., PhD. spísaná notárska zápisnica obsahujúca
okrem iného aj vyhlásenie žalovaného 2/ o súhlase s jej vykonateľnosťou, t.j. s tým, aby
v prípade nesplnenia uvedeného záväzku sa stala vykonateľným titulom na vykonanie
exekúcie na všetok jeho hnuteľný i nehnuteľný majetok.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k správnemu
právnemu záveru, že pristúpením žalovaného 2/ k peňažnému záväzku iného dlžníka
nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa
spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas
žalobkyne. Tento právny záver vylučujúci aplikáciu § 145 Obč. zákonníka v predmetnej veci
zodpovedá hore uvedenému výkladu tohto ustanovenia. Dovolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu v súvislosti s uvedeným právnym
záverom a v podrobnostiach naň odkazuje. Len vzhľadom na dovolacie námietky žalobkyne
na doplnenie uvádza, že súhlas manžela s právnym úkonom druhého manžela týkajúcim sa
spoločnej veci (vecí) v inej než bežnej záležitosti nechráni manžela pred dôsledkami
ustanovenia § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, ale pred dôsledkami dispozície druhého manžela
s vecou (vecami) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pokiaľ v prípade platnosti
takéhoto právneho úkonu vznikne spoločný záväzok manželov, je veriteľ oprávnený
na základe exekučného titulu vydanému proti obom alebo aj proti len jednému z manželov
domáhať sa bez ďalšieho (teda bez ohľadu na § 147 ods. 1 Obč. zákonníka) uspokojenia tohto
záväzku z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 147 ods. 1
Obč. zákonníka, v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla
za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva, umožňuje uspokojenie veriteľa z majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve v prípadoch, ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému
z manželov. V týchto prípadoch, v ktorých nejde o spoločný dlh manželov a na ktoré sa preto
ani nevzťahuje § 145 Obč. zákonníka, je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom,
strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve oboch manželov.
Za opodstatnenú nemožno považovať ani dovolaciu námietku, že odvolací súd sa
nezaoberal neplatnosťou právnych úkonov žalovaného 2/ pre ich rozpor s dobrými mravmi.
Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právnych
úkonov z dôvodu, ktorý skutkovo vymedzila nedostatkom svojho súhlasu k týmto úkonom
v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka. Pokiaľ odvolací súd posudzoval správnosť právneho
posúdenia veci súdom prvého stupňa z hľadiska existencie takto tvrdeného dôvodu
neplatnosti právnych úkonov, bol jeho postup správny a nemožno mu v tomto smere nič
vyčítať. To však nebráni dovolaciemu súdu uviesť, že len samotná možnosť exekučného
postihu celého majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na vymoženie
pohľadávky len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho úkonu (z ktorého by mala
takáto pohľadávka vzniknúť) s dobrými mravmi, pretože ide o zákonom výslovne
predpokladanú možnosť konštituovanú v § 147 ods. 1 Obč. zákonníka. Nepriaznivé dopady
vyplývajúce z tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú
dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného
zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo
trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov
možno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva alebo jeho zánikom.
Dovolací súd považuje za potrebné ďalej poznamenať, že notárska zápisnica je
v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listinou
vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované týmto zákonom.
V zmysle § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti je notárska zápisnica exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie
oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s jej
vykonateľnosťou. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou
z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom,
teda aby mohla mať takúto kvalitu. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým
prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv
a povinností. Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto už len z tohto dôvodu neprichádza
do úvahy.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti správnemu
rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože
žalovanému 2/ v súvislosti s ním žiadne nevznikli, a trovy žalovanej 1/ súvisiace s odmenou
jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva,
keďže v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovali nové okolnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová