Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/234/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci

ţalobkyne E. K., bývajúcej v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou A. s.r.o., so sídlom v B.,

proti ţalovaným 1/ Ing. K. K., bývajúcemu v B., 2/ S., a.s., so sídlom v B., 3/ M. P.,

bývajúcej v K., 4/ Ing. J. K., bývajúcemu v B., 5/ S., s.r.o., so sídlom v K., o určenie

neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku a notárskej zápisnice, vedenej na Okresnom

súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. , v konaní o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júna 2010 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Ţiar nad Hronom sa ţalobkyňa domáhala určenia

neplatnosti „dohody o pristúpení k záväzku uzavretej 25. júna 2007 medzi ţalovanými 1/

a 2/“ (ďalej len „dohoda“) a tieţ určenia neplatnosti „vyhlásenia ţalovaného 1/ o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sp. zn. N., N., N. spísanej 25. júna 2007 notárom

JUDr. D. R.“ (ďalej len „vyhlásenie“). V ţalobe uviedla, ţe právne úkony sú neplatné

z dôvodu neurčitosti a prekročenia plnej moci udelenej ţalovaným 1/ (jej manţelom)

ţalovanému 4/ a z dôvodu, ţe ţalovaný 1/ uskutočnil (v zastúpení ţalovaným 4/) tieto právne

úkony bez jej súhlasu, hoci nešlo o beţné veci týkajúce sa spoločných vecí. Preto v zmysle

2

a ods. 1 sú tieto úkony neplatné, ktorej neplatnosti sa

dovoláva.

Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom zo 17. decembra 2009 č. k.

-44 určil, ţe dohoda a vyhlásenie sú neplatné. Ţalovaných zaviazal k povinnosti

zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 453,61 Eur na účet

jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil a v spojení s . Poukazujúc

na výsledky vykonaného dokazovania vyslovil jednak záver, ţe z predloţenej plnej moci nie

je moţné nezameniteľne, určite a zrozumiteľne zistiť jej obsah a jednak záver, ţe uvedené

právne úkony, na základe ktorých by mohol byť postihnutý majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve ţalobkyne a ţalovaného 1/, presahovali rámec beţných vecí, preto k nim bol

potrebný súhlas ţalobkyne a absencia tohto súhlasu je dôvodom ich relatívnej neplatnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovanej 2/ rozsudkom z 22. júna 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.

Ţalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanej 2/ trovy prvostupňového a odvolacieho

konania vo výške 199 Eur do troch dní. Ţalovaným 1/, 3/, 4/ a 5/ náhradu trov odvolacieho

a prvostupňového konania nepriznal. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe

splnomocnenie bolo dostatočne určité podľa § 37 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a ţe k uzatvoreniu dohody nebol potrebný súhlas druhého manţela, teda

ţalobkyne. Poukázal na to, ţe základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a pokiaľ táto

podmienka splnená nie je (ako tomu bolo v preskúmavanom prípade, keďţe dohoda sa

netýkala priamo vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov), sú úvahy o tom, či

v konkrétnych okolnostiach išlo o beţnú alebo o nie beţnú záleţitosť, a teda či k právnemu

úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manţela, bezpredmetné. Pristúpením

ţalovaného 1/ k záväzku ţalovanej 5/ podľa názoru odvolacieho súdu nevznikol spoločný

záväzok manţelov, ale iba záväzok ţalovaného 1/, pretoţe nešlo o vybavovanie záleţitosti

týkajúcej sa spoločných vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov a z tohto dôvodu

k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas ţalobkyne.

3

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby

zmenil jeho rozsudok a určil, ţe dohoda i vyhlásenie sú neplatné. Dovolanie odôvodnila tým,

ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a súd neposúdil vec správne po právnej stránke (, ). Poukázala

na neurčitosť plnej moci a na to, ţe odvolací súd vyvodil z vykonaného dokazovania

nesprávne skutkové závery, keď vychádzal z toho, ţe ţalovaný 1/ splnomocnil ţalovaného 4/,

aby v jeho mene pristúpil k záväzku ţalovanej 5/. Odvolaciemu súdu ďalej vytýkala, ţe

nezohľadnil jej chýbajúci súhlas k právnym úkonom ţalovaného 1/ nie v beţnej veci v zmysle

.

Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Ţalovaný 1/, 3/, 4/ a 5/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je riadne zastúpená

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Dovolací súd je podľa viazaný uplatneným dovolacím dôvodom.

Z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v a iné vady konania len vtedy,

pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle a iné

vady konania neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu ani nevyplývajú.

Dovolateľka namietala vadu podľa Odvolaciemu súdu

vytýkala, ţe z plnej moci vyvodil to, čo z nej nevyplynulo, keď vychádzal z toho, ţe ţalovaný

1/ splnomocnil ţalovaného 4/, aby v jeho mene pristúpil k záväzku ţalovanej 5/. Pokiaľ ide

o túto námietku ţalobkyne spochybňujúcu zistenie skutkového stavu veci, či nesprávnosť

skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dovolanie nie je

4

moţné odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi niţších stupňov, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je

totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať,

prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie

( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol

preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ

len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy,

pretoţe – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť podľa zásad

ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2

(„dokazovanie však nevykonáva“).

Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe konanie je postihnuté vadou podľa § 241 ods. 2

písm. b/ , je potrebné v tejto súvislosti uviesť, v čom spočíva tento dovolací dôvod, t.j.,

ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Takouto inou vadou konania je v zmysle konštantnej judikatúry súdov vada konania, ktorá je

(rovnako ako vady konania uvedené v ) spôsobená porušením procesných noriem

upravujúcich občianske súdne konanie. Medzi takéto vady patrí napr. skutočnosť, ţe

rozhodnutie súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu

z dôvodov, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami , ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní

nepostupoval podľa , ţe vo veci rozhodoval vecne nepríslušný súd prvého stupňa

a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie nenapravil, ţe odvolací súd rozhodol o veci

meritórne, hoci mal správne odvolanie odmietnuť a podobne. Takouto inou vadou konania nie

je však hodnotenie dôkazov súdmi, pokiaľ bolo vykonané v súlade s príslušnými procesnými

ustanoveniami, ako tomu bolo v preskúmavanej veci.

Dovolateľka ďalej namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa preto

dovolací súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci v zmysle je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

pouţil iný právnym predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania ţalobkyne

smerujúceho proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právnych

úkonov, ktorý skutkovo vymedzila neurčitosťou plnomocenstva, prekročením udelenej plnej

moci a nedostatkom svojho súhlasu k právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Ţalobkyňa ako osoba, ktorá nebola účastníčkou predmetných právnych úkonov,

nie je oprávnená namietať ich absolútnu neplatnosť, ale len z dôvodu nedostatku svojho

súhlasu k týmto úkonom v zmysle , ich relatívnu

neplatnosť. Preto správnosť napadnutého rozsudku skúmal dovolací súd iba z hľadiska

uplatneného dovolacieho dôvodu - právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke

správnosti aplikácie na zistený skutkový stav ako aj

v otázke interpretácie tohto ustanovenia.

Podľa , beţné veci týkajúce sa spoločných vecí

môţe vybavovať kaţdý z manţelov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manţelov;

inak je právny úkon neplatný.

Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa

spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manţelia spoločne a nerozdielne.

6

Citované ustanovenie a upravuje vzájomné

vzťahy manţelov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových

spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manţelia disponujú so spoločnými vecami ako

predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu

alebo pasívnu solidaritu manţelov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí.

Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil

jeden z manţelov alebo obaja manţelia spoločne, a či išlo o beţnú vec (záleţitosť) alebo o inú

neţ beţnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa

spoločných vecí a urobeného len jedným z manţelov (teda úkonu, pri ktorom manţelia

nevystupujú spoločne ako účastníci), vyţaduje súhlas druhého manţela, ak ide o inú neţ

beţnú záleţitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu,

pričom v zmysle ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, ţe

právny úkon, ktorý nemoţno povaţovať za vybavovanie beţnej záleţitosti, uskutočnený iba

jedným z manţelov bez súhlasu druhého manţela, sa povaţuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je

ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145

ods. 1 a 2 na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu

týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či

v konkrétnych okolnostiach išlo o beţnú alebo nie beţnú záleţitosť a teda či k právnemu

úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manţela, bezpredmetné. Za právne úkony

týkajúce sa spoločných vecí treba povaţovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii

s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom

podľa platnej právnej úpravy ( ) môţe byť len to, čo môţe byť

predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety

a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúţia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov sa preto nepovaţujú pohľadávky a záväzky (dlhy),

ktoré sa riadia všeobecným právnym reţimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič

nemení to, ţe pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie

spoločných pohľadávok a záväzkov manţelov (dopadajúce len na vzťah medzi manţelmi

a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto

spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa

súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovaţujú napr. zmluva

o pôţičke uzavretá len jedným z manţelov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra

1973 sp. zn. publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov

7

a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom

ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manţelov (R 61/1973) alebo zmluva

o výpoţičke uzavretá len jedným z manţelov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave

predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manţelov sú tieto závery súdnej praxe stále

pouţiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným

z manţelov. I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty,

z hľadiska ustanovenia je pre ne charakteristické to, ţe sa

priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je

aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená. Keďţe ani zmluva o pristúpení

k dlhu uzavretá len jedným z manţelov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe ţalobkyňa a ţalovaný

1/ sú manţelia, ţe ţalovaný 1/ v zastúpení ţalovaným 4/ uzavrel 25. júna 2007 so ţalovanou

2/ dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou sa zaviazal splniť dlh ţalovanej 5/ (v ktorej bol

v čase uzavretia dohody konateľom) voči ţalovanej 2/ vo výške 89 950 000,-- Sk

s príslušenstvom a ţe v ten istý deň bola notárom JUDr. D. R. spísaná notárska zápisnica

obsahujúca okrem iného aj vyhlásenie ţalovaného 1/ (taktieţ v zastúpení ţalovaným 4/)

o súhlase s jej vykonateľnosťou, t.j. s tým, aby v prípade nesplnenia uvedeného záväzku sa

stala vykonateľným titulom na vykonanie exekúcie na všetok jeho hnuteľný i nehnuteľný

majetok.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k správnemu

právnemu záveru, ţe pristúpením ţalovaného 1/ k peňaţnému záväzku iného dlţníka

nevznikol spoločný záväzok manţelov, pretoţe nešlo o vybavovanie záleţitosti týkajúcej sa

spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas

ţalobkyne. Tento právny záver vylučujúci aplikáciu

v predmetnej veci zodpovedá hore uvedenému výkladu tohto ustanovenia. Pokiaľ na základe

dohody o pristúpení k záväzku vznikne spoločný záväzok manţelov, je veriteľ oprávnený

na základe exekučného titulu vydanému proti obom alebo aj proti len jednému z manţelov

domáhať sa bez ďalšieho uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva. Ustanovenie , v zmysle ktorého

pohľadávka veriteľa len jedného z manţelov, ktorá vznikla za trvania manţelstva, môţe byť

pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva, umoţňuje uspokojenie veriteľa z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve

v prípadoch, ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému z manţelov. V týchto prípadoch,

v ktorých nejde o spoločný dlh manţelov a na ktoré sa preto ani nevzťahuje § 145

, je povinný druhý manţel, ktorý nie je dlţníkom, strpieť, aby

veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch

manţelov. Nepriaznivé dopady vyplývajúce z tohto ustanovenia pre toho manţela, voči

ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva,

s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manţelov do doby,

pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov moţno eliminovanie týchto nepriaznivých

dopadov riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom.

Dovolací súd povaţuje za potrebné ďalej poznamenať, ţe notárska zápisnica je

v zmysle o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listinou

vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náleţitosti vyţadované týmto zákonom.

V zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti je notárska zápisnica exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie

oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s jej

vykonateľnosťou. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou

z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom,

teda aby mohla mať takúto kvalitu. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým

prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv

a povinností. Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto uţ len z tohto dôvodu neprichádza

do úvahy (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

).

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolateľka napadla dovolaním

vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené

v a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako

nedôvodné zamietol ( ).

9

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešným ţalovaným náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s , ), pretoţe ţalovaná 2/ si ţiadne trovy neuplatnila

a ţalovaným 1/, 3/, 4/ a 5/ ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová