Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-8-2020.pdf
PDF · 124.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: Mgr. Katarína Arnouldová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXX, zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, N., zastúpený: JUDr. Vojtech Kubal, advokát, so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 22.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/50/2018-153 zo dňa 15. októbra 2019 v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok I. a III.), takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 22.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 04.09.2018 do zaplatenia; výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal 100% náhrady trov konania. Rozsudok súd po citovaní § 657, § 631, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní v konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 13.08.2016 poukázal sumu 8.000 eur a dňa 14.12.2016 sumu 14.000 eur zo svojho účtu na osobný účet žalovaného. Rovnako sporným nebolo, že doposiaľ uvedené finančné prostriedky v sume spolu 22.000 eur žalovaný žalobcovi nevrátil. Žalobca tvrdil, že právnym dôvodom poskytnutia sumy 22.000 eur bola pôžička, ktorú mali ústne strany sporu uzatvoriť, pričom žalobca bol veriteľom, žalovaný dlžníkom. Splatnosť pôžičky nemala byť dohodnutá. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Žalobca nepreukázal existenciu zhodnej vôle strán sporu ohľadne povinnosti žalovaného vrátiť druhovo určenú vec (peniaze) ako podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke, ktorá povinnosť mu náležala v rámci dôkazného bremena, v dôsledku čoho súd konštatuje, že existencia zmluvy o pôžičke s predmetom 22.000 eur nebola v konaní preukázaná.
2. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nespochybnil prijatie sumy 22.000 eur, avšak spochybnil skutočnosť, že by išlo o jeho bezdôvodné obohatenie, pričom tvrdil, že na prijatie sumy 22.000 eur od žalobcu existoval platný právny dôvod a to v podobe zálohy za cenu diela podľa
platne uzatvorenej zmluvy o dielo, povinnosťou žalovaného bolo preukázať existenciu ním tvrdeného právneho dôvodu. Za uvedeným účelom predložil súdu nákres diela, domu resp. chatky, návrh zmluvy o dielo, kde na strane zhotoviteľa mala vystupovať spoločnosť ARK SK s.r.o., IČO: 46 185 259, ktorej konateľom bol žalovaný, objednávateľ z návrhu zmluvy zrejmý nie je. Podľa čl. II bodu 4 návrhu zmluvy prízvukovaného žalovaným v rámci procesnej obrany mala byť žalovaná suma 22.000 eur zaplatená ako záloha (celkovo 24.000 eur) v tretej realizačnej fáze. V návrhu zmluvy okrem označenia objednávateľa absentujú aj podpisy. V konaní bolo preukázané, že od 01.12.2019 je žalovaný držiteľom živnostenského oprávnenia na vykonávanie ohlasovacej živnosti s predmetom maloobchod a veľkoobchod, ako aj činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov (nie stavebná činnosť). Zároveň žalovaný súdu predložil faktúry adresované od spol. ARK SK s.r.o. zo strany dodávateľov a dodacie listy, zrejme za účelom vo vzájomnej spojitosti preukázať, že dielo realizované bolo. Žalovaný predložil súdu aj výpisy z účtu 2500761649/8330 (bez uvedenia vlastníka účtu, pričom však nejde o identické číslo účtu s číslom účtu, na ktorý bola prevedená žalovaná suma), na ktorý účet bolo zo strany žalobcu uhradených 47.000 eur dňa 23.09.2016 s údajom v časti správy pre príjemcu - CHATKY - O., dňa 15.11.2016 v sume 36.000 eur so správou pre príjemcu - CHATKY - O., realizačná fáza 2, prevod dňa 07.03.2017 v sume 3.000 eur s poznámkou účelu platby Platba za dom (navýšenie) Ganoczyova. Súd mal preukázané, že aj keď nebola medzi matkou žalobcu a žalovaným uzatvorená písomná zmluva o dielo, žalovaný dielo vykonal, platby za dielo postupne realizoval žalobca (aj keď nebol zmluvnou stranou) zo svojho účtu, pričom platba 22.000 eur, ktorej vrátenie žalobca v spore žiada, bola zálohou na tretiu realizačnú fázu vo výške celkovo 24.000 eur, pričom suma 2.000 eur bola určená ako cena čističky. Súd nemal za to, že žalovaný v konaní preukázal existenciu právneho dôvodu ním tvrdeného pre platbu 22.000 eur, nakoľko nepreukázal, že suma 22.000 eur bola dôvodne prijatá v súvislosti so zmluvou o dielo. Žalobca nepoprel, že medzi žalovaným a matkou žalobcu bola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu záhradnej chatky, ani nepoprel, že v mene matky v konečnej fáze realizácie vykonával nielen komunikáciu so žalovaným, ale aj platby, pričom však uviedol, že v platbách za dielo je účel platby zrejme uvedený, pričom v sporným platbách je uvedené ako účel platby „za včerajšiu noc“ a „24.000-10.000 už poslaných“, teda zrejmý iný účel, než na účel platby za dielo. Súd v zhode s názorom žalobcu mal za to, že ak žalovaný tvrdí, že na prijatie a nevrátenie sumy 22.000 eur právny dôvod existoval a to v podobe zmluvy o dielo, predmetné tvrdenie žalovaný mohol a mal preukázať predložením kompletnej účtovnej dokumentácie, z ktorej by bolo jednoznačné, na aký účel, kedy a akým spôsobom boli práve žalované platby zaúčtované. Žalovaný napriek tomu, že uvedené tvrdenie výslovne vzišlo zo strany žalobcu, žiadnym spôsobom naň nereagoval, k účtovnej dokumentácii sa nevyjadril, ani ju nepredložil. Súd ani vo vzájomnej súvislosti (vzhľadom na charakter dôkazov produkovaných žalovaným) nemal za preukázané, že platba 22.000 eur bola určená ako záloha na dielo, ktoré inak nesporne žalovaný avšak v mene a na účet spoločnosti ARK SK s.r.o. pre matku žalobcu realizoval. Zároveň sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že keď žalobca existenciu pôžičky nepreukázal, pričom žalovaný tvrdí existenciu zálohy, bolo by nelogickým ustáliť, že na prijatie platby 22.000 eur neexistoval právny dôvod. Súd konštatuje, že je povinnosťou strán sporu tvrdiť a v prípade spochybnenia preukázať svoje tvrdenia, a to ako v prípade žaloby, tak aj v časti procesnej obrany. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bola nespornou len úspešná realizácia platieb spolu vo výške 22.000 eur žalobcom v prospech žalovaného časovo ako je uvedené vyššie, pričom právny dôvod realizácie platby nepreukázal ako žalobca (pôžička), tak ani žalovaný (zmluva o dielo), súd mal za to, že vzhľadom na absenciu preukázania akéhokoľvek právneho dôvodu na poskytnutie a prijatie platby, ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu podľa § 451 ods. 2 OZ, konkrétne o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi vydať podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti istiny 22.000 eur vyhovel.
3. Vzhľadom na nepreukázanie realizácie predžalobnej výzvy na vrátenie sumy bezdôvodného obohatenia 22.000 eur žalobcom, súd ustálil záver, že žalovaný sa dostal s plnením sumy 22.000 eur do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby, ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 03.09.2018, teda uplatnený úrok z omeškania inak v zákonnej výške 5% ročne priznal žalobcovi od 04.09.2018 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (v časti uplatneného úroku z omeškania od 09.08.2018 do 03.09.2018).
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP s poukazom na takmer plný procesný úspech žalobcu vo veci, keďže neúspešný bol len v nepatrnej časti, a to v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 22.000 eur od 09.08.2018 do 03.09.2018, v porovnaní k celku, na základe čoho súd priznal žalobcovi právo na 100% náhradu vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v časti výrokov I. a III., ktorými súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný odvolanie kvalifikoval podľa § 365 ods. 1. písm. e) f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
6. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd na strane 6 rozsudku uviedol, že žalovaný je držiteľom živnostenského oprávnenia od 01.12.2019, ale správne má byť uvedené, že žalovaný je držiteľom živnostenského oprávnenia od 12.11.2009 (ako dôkaz žalovaný založil do spisu živnostenský list zo dňa 12.11.2009). Tento údaj má význam z dôvodu obrany žalovaného, že sporné sumy v roku 2016 neinkasoval na svoj osobný účet, ale na účet, ktorý používal ako živnostník, pričom vo vyjadrení zo dňa 12.04.2019 na strane 2. objasnil dôvod, pre ktorý na tento účet sporné peniaze obdržal. Tiež nemožno súhlasiť s názorom súdu, že žalovaný v konaní nepredložil kompletnú účtovnú dokumentáciu, z ktorej by bolo jednoznačné, na aký účel a akým spôsobom boli práve žalované platby zaúčtované. Túto dokumentáciu žalovaný založil do spisu ako dôkaz označený na strane 3. vyjadrenia doručeného súdu dňa 12.04.2019 spolu s podrobným vysvetlením v predchádzajúcich riadkoch.
7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.04.2019 žalovaný navrhol v konaní vykonať dôkazy výsluchom svedkov S. K. a R. E. Z., ktorí mali potvrdiť procesnú obranu žalovaného, ale súd sa návrhom vôbec nezaoberal a dôkazy nevykonal. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci v tom, že súd pri hodnotení výsledkov dokazovania zobral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaných dôkazov a naopak, neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Konkrétne súd sám iniciatívne doplnil právny dôvod uplatnenej pohľadávky žalobcu, keď na strane 7 rozsudku uviedol, že sa v danej veci jedná o plnenie bez právneho dôvodu, hoci žalobca toto nikdy netvrdil. Žalobca zotrvával na tom, že sa jednalo o pôžičku a keď nie, tak navrhuje, aby vec bola posúdená ako bezdôvodné obohatenie, bez označenia skutkovej a právnej podstaty v rámci § 451 OZ. Nakoľko žalobca pôžičku nepreukázal, tak takéto vágne a neurčité zdôvodnenie nároku na bezdôvodné obohatenie, len s poukazom na § 451 OZ nemôže právne obstáť. Žalobca nesie aj dôkazné bremeno, že k bezdôvodnému obohateniu došlo. Preto žalobca musí úplne rozkryť a vysvetliť právne aj iné vzťahy, na základe ktorých plnil a tieto musí hodnoverne preukázať. Totiž žalobca plnil slobodne a pri plnom vedomí a keď toto chce spochybniť, tak je dôkazné bremeno plne na ňom, aby preukázal dôvod plnenia, ktorý zodpovedá skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia. Ak žalobca v danom konaní vôbec nešpecifikoval, na akom skutkovom a právnom základe malo k bezdôvodnému obohateniu dôjsť, tak nezvládol jeho dôkazné bremeno. Naviac sa žalovaný nemohol proti žalobe, ktorá nebola špecifikovaná, účinne a koncentrovane brániť. Žalovaný len z procesnej opatrnosti v konaní vyvrátil možnosť, že by sa medzi stranami sporu mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 OZ.
8. Od začiatku súdneho sporu žalovaný konzistentne tvrdil, že všetky platby, ktoré od žalobcu obdržal, boli platby ako odmena za práce, ktoré vykonal v súvislosti s výstavbou domu, na ktorej sa so žalobcom dohodli. Na dôkaz svojho tvrdenia žalovaný do súdneho spisu založil dôkazy, ktoré preukazujú najmä, že žalovaný bol v tom čase podnikateľ s predmetom činnosti stavebné práce; medzi žalovaným a žalobcom prebehla obsiahla komunikácia o detailoch stavby domu; je nesporné že žalovaný vypracoval na požiadanie žalobcu štúdiu, s rozpočtom stavby na 120.000 eur; žalovaný vypracoval návrh zmluvy o dielo, ktorú žalobcovi poslal a aj jeho matke s tým, aby tam vyplnila kolónky s označením objednávateľov stavby a zmluvu podpísanú aby vrátili žalovanému k podpisu (hoci je zmluva neplatná z dôvodu absencie podpisov, ale v čl. II. je špecifikovaná cena a platobné podmienky, rozpis platieb a tieto súhlasia s platbami žalobcu); keďže boli dohodnutí na stavbe aj platbách, tak nečakali na stavebné povolenie, začalo sa s prípravnými stavebnými prácami, úpravou pozemku, zemnými prácami, realizáciou základovej platne a vybudovaním čističky odpadových vôd. Nakoľko strany sporu v tom čase nemali vyšpecifikovanú zmluvu a nemali zadefinované presné podmienky najmä preto, že nebolo vydané stavebné povolenie, tak sa z dôvodu, aby žalobca nemusel platiť DPH (v prípade ak by mu žalovaný fakturoval na firmu s.r.o.), dohodli, že žalobca pošle zálohové platby na živnostenský účet žalovaného. Platby poslal celkom tri, dňa 13.08.2016 8.000 eur, 12.09.2016 2.000 eur a 15.12.2016 14.000 eur. Účel platieb, ktoré žalobca posielal boli jednoznačné. Za tieto sumy žalovaný pripravil pozemok, vykonal zemné práce, zrealizoval inžinierske siete, vybudoval základovú platňu a vybudoval čističku odpadových vôd. Žalobca na účet žalovaného poukázal 24.000 eur, čo korešponduje so sumou uvedenou v nepodpísanej zmluve o dielo. Na poslednej platbe zo dňa 15.12.2016 žalobca do poznámky
uviedol 24.000.... 10.000 už poslaných, čo dokazuje, že sa jednalo o pokračujúcu platbu za vykonávané dielo žalovaným. Čističku odpadových vôd je možné vybudovať až po zhotovení základovej dosky, to dokazuje, že keď žalobca zaplatil 2.000 eur za čističku, tak už bola vybudovaná základová doska, ktorú vybudoval žalovaný. Žalovaný na objednávku žalobcu a jeho matky postavil kompletne dom, ktorý je užívaný. Všetky ostatné faktúry žalovaný vystavoval na žalobcovu matku, ale platil ich žalobca z jeho účtu, takže neobstojí jeho tvrdenie, že v prípade súm, ktoré nazýva pôžičkou, nevedel majiteľa účtu. Platby boli vykonávané elektronicky. Žalobca, hoci tvrdí, že sporné peniaze boli pôžička, tak v prevodných príkazoch, ktorými peniaze poslal, tento účel platby neuviedol. Žalobca priznáva, že žalovanému zaplatil z titulu stavebných prác 123.000 eur, čo súhlasí s faktúrami firmy ARK s.r.o. + čistička, + vymáhaná suma.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ ide o dátum vydania živnostenského oprávnenia, ide zrejme o chybu v písaní na strane súdu, ktorá však na správnosť rozhodnutia nemá žiadny vplyv. Listiny, ktoré žalovaný pripojil k podaniu zo dňa 12.04.2019 nemožno za žiadnych okolností považovať za kompletnú účtovnú dokumentáciu. Tieto listiny neboli spôsobilé preukázať žalovaným uvádzané tvrdenia (v bode 15 odôvodnenia rozsudku sa s týmito dôkazmi súd vysporiadal). Návrh na vypočutie svedkov zo strany žalovaného nebol vykonaný kvalifikovane, v súlade s § 197 CSP a na poslednom pojednávaní na návrh súdu na doplnenie dokazovania žalovaný nemal žiadne návrhy, t.j. na výsluchu svedkov ďalej žalovaný netrval. Navrhovaní svedkovia pán Staňa a pani Košková Majerníková neboli prítomní pri konverzáciách medzi stranami sporu, preto akékoľvek informácie, ktoré môžu o tomto spore mať, sú informácie sprostredkované od žalovaného. Fakticky by teda mohli svedčiť o tom, čo im žalovaný povedal, nie o tom, čo v súvislosti s prejednávanou vecou priamo vnímali. Navyše ide o manželku a zamestnanca žalovaného a preto možno mať dôvod domnievať sa, že prípadný výsluch týchto osôb by nebol nezaujatý.
10. Nie je pravdou, že by súd sám iniciatívne doplnil právny dôvod uplatnenej pohľadávky žalobcu, keď ustálil, že sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu, bez toho, aby to žalobca tvrdil. Žalobca to uviedol v záverečnej reči, v ktorej je v stručnosti zhrnuté to najpodstatnejšie z prejednávanej veci. Okrem toho súd je viazaný len petitom žaloby, nie právnou kvalifikáciou strán sporu. Žalobca uvedomujúc si nemožnosť preukázania existencie pôžičky, za predpokladu jej popretia žalovaným, z procesnej opatrnosti označil aj spomenutú právnu kvalifikáciu vrátenia bezdôvodného obohatenia. Nesporné bolo poskytnutie sumy 22.000, sporný bol právny dôvod, ani jedna zo strán neuniesla ohľadom tvrdených právnych titulov dôkazné bremeno, pričom ale poskytnutie sumy bolo nesporné, nezostalo súdu nič iné, než po právnej stránke kvalifikovať vec ako bezdôvodné obohatenie a k tomuto záveru súd poskytol úplné, presvedčivé a vecné odôvodnenie. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil a v rozsudku poukázal na aplikovateľné rozhodnutia vyšších súdnych autorít. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedli už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. K veci sa považuje za potrebné dodať nasledovné:
13. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 22.000 eur s 5% úrokom z omeškania od 09.08.2018 do zaplatenia titulom vrátenia pôžičky, resp. uvádzal, že v prípade, ak žalovaný poprie skutočnosť, že by si od žalobcu peniaze požičal, navrhoval vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný nemal žiaden dôvod prijať od neho požadovanú sumu, preto na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Žalovaný potvrdil prijatie uvedenej sumy, ale bránil sa tým, že pre matku žalobcu staval dom a išlo o peniaze poskytnuté za vykonané práce, konkrétne za prípravu pozemku, zemné práce, vybudovanie inžinierskych sietí, základovej platne a čističky odpadových vôd.
14. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o určitej skutočnosti, a jej nepreukázanie, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie uznesením na pojednávaní 15.10.2019 nepreukázal, že existoval dôvod, pre ktorý by mal od žalobcu prijať finančné prostriedky vo výške 22.000 eur (dňa 13.08.2016 8.000 eur a 15.12.2016 14.000 eur na svoj bankový účet).
15. V prejednávanej veci je potrebné si uvedomiť, že na žalobcovi bolo dôkazné bremeno preukázať, že žalovanému poskytol pôžičku vo výške 22.000 eur, čo pôvodne v žalobe tvrdil. Žalobca disponoval listinným dôkazom, výpisom z účtu, ktorým preukázal, že uvedenú sumu žalovanému poskytol. Keďže žalovaný poprel, že išlo o pôžičku a žalobca nedisponoval žiadnym dôkazom, preukazujúcim, že by mu mal žalovaný peniaze vrátiť (v súlade s § 657 OZ musel žalobca preukázať aj skutočnosť že žalovaný ako dlžník sa zaviazal peniaze vrátiť), žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by o pôžičku išlo. Žalobca ale zároveň tvrdil, že žalovaný ale nemal žiaden titul (žiadne oprávnenie) od neho sumu 22.000 eur prijať. Žalovaný sa bránil, že pre matku žalobcu staval rodinný dom a išlo o peniaze súvisiace s touto stavbou. V tomto smere bolo povinnosťou žalovaného svoje tvrdenia preukázať a došlo k prenosu dôkazného bremena na žalovaného. Názor žalovaného, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukazovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol preto mylný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na z rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 13/2009, v ktorom sa súd zaoberal otázkou tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorú treba rešpektovať pri posudzovaní dôkazného bremena na konkrétnej strane sporu. Ide o pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze, je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil.
16. Žalobca v prejednávanej veci preto nemohol preukázať, že neexistoval dôvod, pre ktorý mal žalovaný od neho peniaze prijať, ale žalovaný musel preukázať, že išlo o peniaze za výstavbu rodinného domu, ktorý staval pre matku žalobcu. Uvedené tvrdenie žalovaného žalobca poprel a vo vyjadrení z 31.10.2018 (č.l. 38) uviedol, že si u žalovaného žiadne stavebné práce neobjednal, nie je vlastníkom žiadneho domu a nikdy nebol žiadnym stavebníkom. Z obsahu vyjadrenia samotného žalovaného zo dňa 12.04.2019 (č.l. 62) vyplynulo, že v čase, keď staval stavbu pre matku žalobcu nebolo vydané stavebné povolenie, nebola uzavretá žiadna zmluva o dielo, že komunikoval pri realizácii diela aj s matkou žalobcu aj so žalobcom, výstavbu domu realizovala spoločnosť žalovaného ARK SK s.r.o., ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a ktorá v konečnom dôsledku fakturovala dohodnuté sumy peňazí matke žalobcu. Žalovaný do spisu založil listinné dôkazy, návrh nepodpísanej zmluvy o dielo, v ktorej figuruje ako zhotoviteľ spoločnosť ARK SK s.r.o. (č.l. 73), fotodokumentáciu zo stavby (č.l. 77 a 78), rôzne faktúry, z ktorých vyplýva, že spoločnosť ARK SK s.r.o. kupovala od rôznych dodávateľov stavebný materiál (č.l.81-88), faktúry, ktorými spoločnosť ARK SK s.r.o. fakturovala matke žalobcu za realizáciu stavebných prác (č.l. 89-93). Uvedené listinné dôkazy ale vôbec nepreukazujú, že by medzi
stranami sporu existoval akýkoľvek záväzkový vzťah (zmluva o dielo), z ktorej by vyplynulo, že by mal žalobca poskytnúť žalovanému akékoľvek finančné prostriedky. Svedčí to skôr o skutočnosti, že síce mohla existovať zmluva o dielo, ale uzavretá medzi rozdielnymi osobami, zrejme medzi matkou žalobcu právnickou osobou, spoločnosťou ARK SK.s.r.o., čo sú ale úplne iné subjekty (po právnej stránke), akým je žalobca a žalovaný ako fyzické osoby v tomto spore.
17. Je pravdou, že žalovaný do spisu založil aj živnostenský list vydaný na jeho meno dňa 18.11.2009 (nie však s predmetom činnosti na vykonávanie stavebných prác, č.l. 79 a 80), list vlastníctva č. 93 k. ú Jabloňové, z ktorého vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti na tomto liste vlastníctva uvedenej (č.l. 65) a výpisy z účtov preukazujúce, že platby boli platené z účtu žalobcu (č.l. 95 a 97) na účet žalovaného ako fyzickej osoby, ale bez uvedenia účelu platby ako to tvrdí žalovaný, že by malo ísť o platbu za prípravu pozemku, zemné práce, vybudovanie inžinierskych sietí, základovej platne a čističky odpadových vôd. Z týchto dôkazov aspoň čiastočne svedčiacich v prospech žalovaného ale rovnako nebolo možné vyvodiť záver, že medzi stranami sporu existoval záväzkovo-právny vzťah, zmluva o dielo, ktorá by odôvodňovala prijať žalovaným uskutočnené platby žalobcom vo výške 22.000 eur. Žalovaný tiež ani netvrdil a ani nepreukazoval, že by mal žalobca vystupovať ako zástupca svojej matky pri uzatváraní zmluvy o dielo a druhou zmluvnou stranou by mal byť žalovaný ako fyzická osoba.
18. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
21. V súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na základe vyššie uvedených skutočností potom súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia (plnenia bez právneho dôvodu) a žalovaný je ho povinný vydať. Uvedený záver nemôže spochybniť ani ďalšia argumentácia žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol nesprávny dátum vydania živnostenského oprávnenia žalovaného, rovnako faktúry vystavené právnickou osobou na meno matky žalobkyne a faktúry spoločnosti ARK SK s.r.o. o nákupe rôzneho stavebného materiálu nemožno považovať za kompletnú účtovnú dokumentáciu žalovaného (ako fyzickej osoby) a uvedený záver tiež nemôže spochybniť tvrdenie žalovaného, že žalobca nekonkretizoval skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia (ide o právne posúdenie, ktorým súd nie je viazaný). Rovnako namietané nevypočutie navrhovaných svedkov S. K. a R. E. Z. nemohlo pre žalovaného priniesť priaznivejšie rozhodnutie, pretože žalovaný nešpecifikuje, k čomu konkrétnemu by mali byť svedkovia vypočutí a len sa zmieňuje o tom, že by mali potvrdiť obranu žalovaného. Žalobca navyše namietal, že ide o zamestnanca žalovaného a manželku žalobcu (nejde o nestranných svedkov), ktorí neboli prítomní pri komunikácii strán sporu a ak disponujú informáciami o predmete sporu, tak len sprostredkovane, od žalovaného, čo žalovaný nepoprel. Podľa názoru odvolacieho súdu nedostatok listinných dôkazov v prospech žalovaného výsluchy navrhovaných svedkov nemohli zvrátiť dôkaznú situáciu v prospech žalovaného.
22. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalovaných 1) a 2), nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
23. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil s konštatovaním, že žiaden odvolací dôvod, na ktorý poukazoval žalovaný nebol naplnený.
25. Žalobca má voči žalovaným 1) a 2) podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).