Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-5-2021.pdf
PDF · 85.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: Y. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX, zast.: JUDr. Milan Ficek, asdvokát s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: O. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. F. XXXX, Š., o nariadenie zabezpečovacieho, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v tomto znení:
Zriaďuje sa záložné právo v prospech žalobcu (ako záložného veriteľa) na nehnuteľnosti žalovaného (ako záložného dlžníka) nachádzajúcej sa v obci Z. - W. Č. L., v katastrálnom území G., v okrese Z. R. neevidovanej katastrálnym odborom T. Ú. Z., nezapísanej na liste vlastníctva, a to:
- rozostavaná stavba bez súpisného čísla postavená na pozemkoch parcely registra „C“ s parcelnými číslami XXXXX/XX a XXXXX/XXX a
zriaďuje sa záložné právo v prospech žalobcu (ako záložného veriteľa) na nehnuteľnosti žalovaného (ako záložného dlžníka) nachádzajúcich sa v obci Z. - W. Č. L., v katastrálnom území G., v okrese Z. R. evidovaných katastrálnym odborom T. Ú. Z., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ako:
- pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho doručeným súdu dňa 25.03.2021 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky voči žalovanému.
2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bolo na tunajšom súde pod spisovou značkou 26C/50/2018 vedené súdne konanie, ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 22.000,00 eur s príslušenstvom. V tomto konaní žalobca uspel a dňa 15.10.2019 bol vydaný rozsudok, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 22.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 22.000 eur od 04.09.2018 do zaplatenia. Vyššie spomenutý rozsudok bol zo strany žalovaného napadnutý odvolaním, avšak odvolací súd (Krajský súd v Trnave) rozhodol rozsudkom sp. zn. 23Co/8/2020 zo dňa 02.12.2020, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že vec je s konečnou splatnosťou skončená, pričom súd žalobcovi priznal pohľadávky vo výške 22.000,00 eur s príslušenstvom. Je teda nepochybné, že týmto spôsobom je hodnoverne osvedčená (resp. preukázaná) existencia žalobcovej peňažnej pohľadávky voči žalovanému, čo je jedným zo zákonných predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko dlžník súdom uloženú povinnosť nesplnil, žalobca sa rozhodol podať exekučný návrh. S ohľadom na hospodárnosť konania však žalobca chcel viesť iba jednu
exekúciu a počkať s podaním exekučného návrhu až do vydania uznesenia o trovách. Medzičasom sa však dozvedel, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, a preto je už teraz nútený podať jednak exekučný návrh a súčasne s ním aj tento návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Druhým zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie dôvodnej obavy, že exekúcia osvedčenej peňažnej pohľadávky bude ohrozená. V tomto smere žalobca uviedol, že má vedomosť o zbavovaní sa majetku zo strany žalovaného, o čom priložil dôkazy o inzercii nehnuteľností patriacich žalovanému. Ide o dve parcely, resp. pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom na tomto pozemku sa nachádza zatiaľ rozostavaný, neskolaudovaný a v katastri nezapísaný rodinný dom (rozloha parciel sa v úhrne zhoduje s rozlohou pozemku uvedenej v inzeráte). Ide o nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto uznesenia. Tieto nehnuteľnosti - pozemok (obe parcely) spolu s rozostavaným, neskolaudovaným a v katastri nezapísaným rodinným domom - sa pôvodne inzerovali na portáli bazoš.sk s tým, že inzerát bol medzičasom odstránený z dôvodu, že vraj žalovaný už na tieto nehnuteľnosti podpísal rezervačnú zmluvu. Ak sa podá zrýchlený návrh na vklad do katastra (§ 32 ods. 3 katastrálneho zákona), tak vlastnícke právo nadobúdateľa sa zapíše do 15 dní, čo môže mať za následok zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Pritom ak by reálne došlo k predaju týchto nehnuteľností, potom by bola exekúcia vedená vo vzťahu k pohľadávke žalobcu reálne ohrozená. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky s príslušenstvom totiž môže byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja nehnuteľností, nakoľko žalovaný sumou potrebnou na uspokojenie všetkých nárokov žalobcu nedisponuje. Na uspokojenie takejto pohľadávky pritom nepostačuje ani iný majetok žalovaného, takže dôvod na obavu z ohrozenia exekúcie je skutočne daný. Za účelom preukázania týchto tvrdení žalobca priložil ako dôkaz list, kde ho žalovaný žiada o splátkový kalendár. Tento list považuje žalobca za snahu o „kúpenie“ si času, pokým sa žalovaný zbaví svojho exekvovateľného majetku a zmarí tak celkové uspokojenie súdom priznaných nárokov. Ak by to tak nebolo, už by časť dlhu zaplatil, pretože ako veriteľ je žalobca povinný prijať aj čiastočné plnenie (§ 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný je teda podľa jeho slov momentálne v situácii, ktorá mu neumožňuje vyplatiť dlh naraz. Z toho žalobca usudzuje, že s výnimkou nehnuteľností ktoré sú spomenuté vyššie, nemá taký majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie súdom priznanej peňažnej pohľadávky vo výške 22.000,00 eur a jej príslušenstva. Napriek tomu sa však preukázateľne snaží zbaviť zrejme svojho najhodnotnejšieho majetku, v dôsledku čoho reálne ohrozuje budúci výkon exekúcie vo vzťahu k súdom priznaným nárokom. Hoci to zákon výslovne neuvádza, okrem už menovaných dvoch predpokladov (existencia peňažnej pohľadávky a ohrozenie exekúcie) je potrebné splniť aj tretí predpoklad, ktorým je primeranosť. Primeranosť sa pritom priamo hodnotí s ohľadom na jednak hodnotu uplatňovanej peňažnej pohľadávky a hodnotu majetku, ktorý má byť zaťažený záložným právom prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade je pritom s ohľadom na výšku priznanej sumy a príslušenstva nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie nehnuteľností žalovaného je na mieste. Pohľadávka tvoriaca predmet konania vo veci samej totiž svojou výškou presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky medzi dvoma fyzickými osobami. Taktiež je zrejmé, že pokiaľ dotknutá osoba (žalovaný) nemá neobvykle vysoké príjmy alebo iné zdroje financií a majetku, neprichádza do úvahy iná možnosť zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.
3. Žalobca ako dôkazy v návrhu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia označil a predložil: Žiadosť žalovaného o splátkový kalendár zo dňa 26.02.2021, fotografie o rozostavanej a neskolaudovanej stavbe, inzerát na webovej stránke bazoš.sk, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 26C/50/2018-153 zo dňa 15.10.2019 a k nej patriaca doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/8/2020-193 zo dňa 02.12.2020 a k nej patriaca doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.
4. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
18. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať právny záujem na zabezpečovacom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
19. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ak je obava, že jej exekúcia bude ohrozená. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, a to existencia pohľadávky, ako i osvedčenie, že exekúcia tejto pohľadávky bude ohrozená. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
20. Žalobca hodnoverne osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá sa má predmetným rozhodnutím zabezpečiť, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže predložil právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 22.000,- eur s príslušenstvom.
21. Čo sa týka druhého predpokladu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, t.j. že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, na osvedčenie tejto skutočnosti žalobca predložil žiadosť žalovaného o splátkový kalendár, fotky rozostavanej a neskolaudovanej stavby žalovaného, ako aj inzerát na webovej stránke bazoš.sk, v ktorej by mali ponúkať na predaj pozemky a rozostavanú stavbu vo vlastníctve žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca riadne osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného, keďže dostatočne osvedčil svoju obavu, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku a tým pádom môže byť exekúcia pohľadávky žalobcu reálne ohrozená vzhľadom aj na výšku priznanej pohľadávky a skutočnosť, že žalovaný nemá na jej úhradu dostatočné finančné prostriedky. Z toho dôvodu súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území G., obec Z. - L., okres Z. R. ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, ako zriadil záložné právo aj na rozostavanej stavbe bez súpisného čísla postavenej na pozemkoch parcely registra „C“ s parcelnými číslami XXXXX/XX a XXXXX/XXX, ktorá doposiaľ nie je zaevidovaná do katastra nehnuteľností.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).