Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/50/2018

Potvrdené rozhodnutím 23Co/8/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: Mgr. Katarína Arnouldová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXX, zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, N., zastúpený: JUDr. Vojtech Kubal, advokát, so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 22.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/50/2018-153 zo dňa 15. októbra 2019 v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok I. a III.), takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: F. O., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX/XXX, zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., IČO: 47232757, Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanému: N. E.E., H.. XX.XX.XXXX, C. B. XXXX, Š., zastúpený: JUDr. Vojtech Kubal, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 22000 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 22000 eur od 04.09.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania aj trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou súdu dňa 09.08.2018 žalobca žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22000 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania 5,00% ročne z dlžnej istiny od 09.08.2018 do zaplatenia, z dôvodu neplnenia zmluvných povinností zo zmluvy o pôžičke.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a vyjadreniami ich právnych zástupcov, potvrdeniami o prevode, výpismi z účtu, doručenkami, návrhom zmluvy o dielo, žiadosťami o vrátenie platby, živnostenskými listami, faktúrami, mailovou komunikáciou, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu vyplynulo, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovoprávny vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie pôžičky, ústne vo výške 8000 eur dňa 13.08.2016, ktorá mu bola žalobcom poskytnutá bezhotovostným prevodom v rovnaký deň, následne mu poskytol sumu 14000 eur dňa 14.12.2016, rovnako bezhotovostným prevodom na účet. S poukazom na absenciu dohody o splatnosti pôžičky, jej splatnosť sa má riadiť ust. , pričom žalobca žalovaného opakovane ústne a telefonicky na vrátenie pôžičky vyzýval, žalovaný pôžičku ani sčasti nesplatil. Na margo procesnej obrany žalovaného uviedol, že vôbec nie je podstatné rozoberať ako manželka žalovaného sprostredkovala predaj nehnuteľnosti. A rovnako nie je podstatné ani to, že nedošlo k podpisu zmluvy o dielo a údajne sa malo čakať na stavebné povolenie. Žalovaný sa snaží nešťastným spôsobom vysvetliť dôvody platieb na živnostenský účet. Objednávateľ (mama žalobcu) nemá povinnosť platiť DPH (ako to uvádza žalovaný), platiteľom DPH je spoločnosť žalovaného. To, ako žalovaný postupuje, nie je z pohľadu daňového práva. Na faktúrach, ktoré vystavil v roku 2018 je uvedené, že záloha bola prijatá v roku 2018. Žalovaný poukazuje na svoju živnosť, avšak nepreukázal, že ako živnostník má oprávnenie na stavebné práce. Avšak toto rovnako nijako nesúvisí s predmetom sporu. Pokiaľ žalobcu v minulosti mama požiadala o to, aby spoločnosti žalovaného poslal peniaze, urobil to tak, že dal do poznámky vždy

niečo, z čoho vyplýva, že sa platba týka domu. V prípade pôžičky (v dvoch platbách 14.000 € a 8.000 €) to tak nie je. Žalovaný predložil doklady týkajúce sa stavby domu. Toto však nesúvisí s predmetom sporu. Nepoprel, že firma žalovaného stavala mame dom. Nemal úplný prehľad o tom, ako prebiehajú práce na stavbe domu mamy. Žalovaný uvádza, že suma 24.000 €, ktorá je uvedená v nepodpísanej zmluve súvisí s peniazmi, ktoré mu poskytol ako pôžičku. K tomuto uviedol, že nielenže nesedí suma (22.000 € vs. 24.000 €), nesedí to ani z časového hľadiska. Suma 24.000 € mala byť poslaná v tretej fáze stavby. Peniaze z pôžičky dostal ešte v roku 2016 (keď ešte mama ako stavebníčka s obchodnou spoločnosťou žalovaného komunikovala takmer vždy sama, žalobca sa do rozhovorov zapojil len pár krát, a to vtedy, keď mama komunikáciu s ním už nezvládala a potrebovala pomôcť. Vedel, že žalovanému mama dala peniaze aj v hotovosti. Tieto veci však nesúvisia s predmetom sporu. On nemal žiadny právny vzťah ani so žalobcom ako živnostníkom a tiež ani s jeho obchodnou spoločnosťou pokiaľ ide o stavbu domu. To, ako si žalobca robil účtovníctvo a ako si prevádzal zálohové platby na účet svojej firmy nie je podstatné. Peniaze mu poskytol na jeho účet, peniaze dostal a podľa zákona má povinnosť ich vrátiť. Ak súd neposúdi tento právny vzťah ako pôžičku, žiadal, aby to posúdil ako bezdôvodné obohatenie, pretože z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný peniaze prijal. Medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) vznikol záväzkovo-právny vzťah, predmetom ktorého bola pôžička. Žalovaný požiadal žalobcu ústne o poskytnutie pôžičky vo výške 8.000,- € dňa 13.08.2016, pričom pôžička bola žalovanému poskytnutá bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet ešte v tento deň. Poskytnutie pôžičky preukazuje potvrdenie o uskutočnení prevodu zo dňa 13.08.2016. Žalovaný bez toho, aby vrátil žalobcovi prvú pôžičku, požiadal žalobcu o poskytnutie ďalšej pôžičky. Tá bola žalovanému poskytnutá bezhotovostným prevodom dňa 14.12.2016, čo preukazuje potvrdenie o uskutočnení prevodu zo dňa 14.12.2016. Žalobca má súdnom konaní povinnosť tvrdenia a leží na ňom dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní platného uzavretia zmluvy a reálneho prevedenia finančných prostriedkov na dlžníka. Z dôkazov priložených súdu v priebehu konania je preukázané poskytnutie predmetných finančných prostriedkov žalovanému. Táto skutočnosť nebola v konaní spornou. Spornou zostáva len skutočnosť, na základe akého titulu boli peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému. Pokiaľ by však súd nemal za preukázanú existenciu pôžičky, pretože zmluva bola uzatvorená ústnou formou a neexistuje žiadna písomná zmluva, žiadame súd nárok žalobcu na sumu 22.000,- eur právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie v zmysle . Ak sa nepreukázalo platné uzavretie zmluvy o pôžičke, máme za to, že neexistuje ani žiadny právny dôvod ich držby zo strany žalovaného. Ich poskytnutím tak žalovaný získal iba majetkový prospech, ktorý však v príčinnej súvislosti spôsobil u žalobcu bezdôvodnú majetkovú ujmu. Bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorá je jednou z najdôležitejších zásad právneho poriadku Slovenskej republiky, ak by poskytnuté finančné prostriedky zostali aj naďalej u žalovaného bez existujúceho právneho dôvodu.

5. Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe tvrdí, že žalovanú sumu poslal na účet z dôvodu, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke na žalovanú sumu a teda vymáha splatenie dlhu. Žalobca nehovorí pravdu. Z klamstva ho usvedčuje o.i., že v banke, Slovenskej sporiteľni tvrdil, že na môj účet poslal platby omylom a tak ho banka vyzvala listami zo dňa 20.7.2018 a 25.7.2018, teda takmer po uplynutí dvoch rokov od platieb, aby tieto platby poslal späť na jeho účet. Tvrdil, že žalobca poukázal platby z dôvodu, že si objednal spolu so svojou matkou stavebné práce, ktorých predmetom bola výroba, dodávka, doprava a montáž záhradnej chaty v prevedení na kľúč, podľa projektu, ktorý bol súčasťou stavebného povolenia. Hodnota zákazky bola 120 000,- EUR. Následne vznikli nezrovnalosti ohľadom času a kvality plnenia a žalobca sa vec pokúša riešiť spôsobom, s ktorým žalovaný nemôže súhlasiť. V aktuálnej žalobe sa žalobca domáha zaplatenia označenej sumy z právneho titulu pôžičky, ktorú sme mali uzatvoriť a na tomto základe poskytol pôžičku peňazí a to 13.8.2016 8.000.- EUR a dňa 14.12.2016 sumu 12.000.- EUR. Podľa vyjadrení žalobcu, dôkaz o uzatvorení zmluvy o pôžičke je ten, že na účet bezhotovostne previedol označené sumy. A tento dôkaz žalobca predkladá ako jediný. Existenciu pôžičky ako takej od začiatku absolútne poprel, že medzi nimi síce existoval záväzkovo- právny vzťah, ale nie pôžičky, ale zmluvy o dielo, podľa ktorej bol zhotovitel' diela a predmetom zmluvy bola výstavba domu v C.- R.. Hoci je zmluva o pôžičke značne neformálny právny úkon, v prípade absencie písomnej formy, je dôkazné bremeno plne na žalobcovi, aby preukázal existenciu záväzku, platieb, ale aj ich účel, ako aj ďalšie hoci len esenciálne náležitosti zmluvy. Toto dôkazné bremeno žalobca nezvládol, teda, neexistuje záväzkovo- právny stav v podobe zmluvy o pôžičke peňazí. Hoci právny titul uplatneného nároku. na ktorom žalobca zotrváva, preukázateľne neexistuje, z procesnej opatrnosti žalovaný v konaní vyvrátil možnost', že by sa medzi nimi mohlo jednat' o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Obč. zákonníka. Od začiatku súdneho sporu konzistentne tvrdil, že všetky platby, ktoré od žalobcu obdržal, boli platby ako odmena za práce, ktoré vykonal v súvislosti s výstavbou domu, na ktorej sa dohodli. Na dôkaz svojho tvrdenia do

súdneho spisu založil dôkazy, ktoré preukazujú najmä že bol v tom čase podnikateľ s predmetom činnosti stavebné práce. Medzi nimi prebehla obsiahla komunikácia ohľadom detailov stavby domu, e nesporné že vypracoval som na jeho požiadanie štúdiu, s rozpočtom na 120.000.- EUR. Vypracoval návrh zmluvy o dielo, ktorú žalobcovi preposlal žalobcovi aj jeho matke s tým, aby tam vyplnila kolónky s označením objednávateľov stavby a zmluvu podpísanú aby vrátili tiež k podpisu. Hoci je zmluva neplatná z dôvodu absencie podpisov, tak bol v zmluve označené v čl. 11. „ cena a platobné podmienky „ rozpis platieb a tieto súhlasia s žalobcovými platbami, keďže boli dohodnutí na stavbe aj platbách, tak nečakali na stavebné povolenie a stavbu žalobca súril, tak začali s prípravnými stavebnými prácami, úprava pozemku, zemné práce, realizácia základovej platne , vybudovanie čističky odpadových vôd./ prvá faktúra/. Nakoľko v tom čase nemali vyšpecifikovanú zmluvu a nemali ešte zadefinované presné podmienky, najmä preto, že nebolo vydané stavebné povolenie, tak sa z dôvodu, aby nemusel objednávateľ / žalobca/ platiť DPH / v prípade keby mu fakturoval na firmu s.r.0. / tak sa dohodli, že zálohové platby pošle na živnostenský účet . Platby poslal celkom 3, a to dňa 13.8.2016 8.000.- EUR, 12.9.2016 v sume 2.000.- EUR, a 15.12.2016 v sume 14.000.- Účel platieb, ktoré žalobca posielal, bol jednoznačný. Za tieto sumy sa pripravil pozemok, vykonal zemné práce a zrealizovať inžinierske siete a vybudoval základovú platňu a vybudoval čističku odpadových vôd. Žalobca na účet poukázal 24.000.- EUR. čo korešponduje so sumou uvedenou v nepodpísanej zmluve o dielo. Na poslednej platbe zo dňa 15.12.2016 žalobca do poznámky uviedol, „ 24.000.- - 10.000 už poslaných čo dokazuje . že sa jednalo o pokračujúcu platbu za vykonávané dielo. Čističku odpadových vôd je možné vybudovat' až po zhotovení základovej dosky. To dokazuje, že ked' zaplatili 2.000.- EUR za čističku, tak už bola vybudovaná základová doska. Ktorú vybudoval žalovaný. Na objednávku žalobcu a jeho matky postavil kompletne dom, hoci nemá vedomosť, či bol kolaudovaný, ale je užívaný . Všetky ostatné faktúry vystavoval na žalobcovu matku, ale platil ich žalobca z jeho účtu, takže neobstojí jeho tvrdenie, že v prípade súm, ktoré nazýva pôžičkou, nevedel majiteľa účtu. Platby boli vykonávané elektronicky. Pred dokončením stavby došlo medzi žalovaným a žalobcom, ako stavebníkom k nezhodám ohľadom termínov a platieb, kde komunikoval so žalobcom za účelom doriešenia sporov kompromisom. Žalobca priznal, že zaplatil z titulu stavebných prác 123.000.- EUR , čo súhlasí s faktúrami firmy ARK s.r.0. + čistička, + vymáhaná suma. Žalobca vystupoval ako objednávateľ čo dokazujú vzájomné jednania a osobné angažovanie, ale najmä platby za celý dom ktoré na účet žalovaného posielal, elektronická komunikácia, v ktorej vystupuje ako objednávateľ, priznaná platba za čističku odpadových vôd, kde vystupuje ako objednávateľ, nepreukázanie pôžičky , ktorú uvádza ako právny dôvod jeho nároku. a absencia iného logického dôvodu, z ktorého poslal žalobca žalované platby na účet, okrem dôvodu. že platil za vykonané dielo.

6. V konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 13.08.2016 poukázal sumu 8000 eur a dňa 14.12.2016 sumu 14000 eur zo svojho účtu na osobný účet žalovaného. Rovnako sporným nebolo, že doposiaľ uvedené finančné prostriedky v sume spolu 22000 eur žalovaný žalobcovi nevrátil.

7. Žalobca tvrdil, že právnym dôvodom poskytnutia sumy 22000 eur bola pôžička, ktorú mali ústne strany sporu uzatvoril, pričom žalobca bol veriteľom, žalovaný dlžníkom. Splatnosť pôžičky nemala byť dohodnutá.

8. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia. Žalobca nepreukázal existenciu zhodnej vôle strán sporu ohľadne povinnosti žalovaného vrátiť druhovo určenú vec (peniaze) ako podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke, ktorá povinnosť mu náležala v rámci dôkazného bremena, v dôsledku čoho súd konštatuje, že existencia zmluvy o pôžičke s predmetom 22000 eur nebola v konaní preukázaná.

10. Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

11. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

15. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nespochybnil prijatie sumy 22000 eur, avšak spochybnil skutočnosť, že by išlo o jeho bezdôvodné obohatenie, pričom tvrdil, že na prijatie sumy 22000 eur od žalobcu existoval platný právny dôvod, a to v podobe zálohy za cenu diela podľa platne uzatvorenej zmluvy o dielo, povinnosťou žalovaného bolo preukázať existenciu ním tvrdeného právneho dôvodu. Za uvedeným účelom predložil súdu nákres diela - domu resp. chatky, návrh zmluvy o dielo, kde na strane zhotoviteľa mala vystupovať spoločnosť ARK SK s.r.o., IČO: 46185259, ktorej konateľom bol žalovaný, objednávateľ z návrhu zmluvy zrejmý nie je, podľa čl. II bodu 4 návrhu zmluvy prízvukovaného žalovaným v rámci procesnej obrany mala byť žalovaná suma 22000 eur zaplatená ako záloha (celkovo 24000 eur) v tretej realizačnej fáze. V návrhu zmluvy okrem označenia objednávateľa absentujú aj podpisy. Preukázal, že od 01.12.2019 je žalovaný držiteľom živnostenského oprávnenia na vykonávanie ohlasovacej živnosti s predmetom maloobchod a veľkoobchod, ako aj činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov (nie stavebná činnosť). Zároveň súdu predložil faktúry adresované od spol. ARK SK s.r.o. zo strany dodávateľov a dodacie listy zrejme za účelom vo vzájomnej spojitosti preukázať, že dielo realizované bolo. Predložil súdu aj výpisy z účtu XXXXXXXXXX/XXXX (bez uvedenia vlastníka účtu, pričom však nejde o identické číslo účtu s číslom účtu, na ktorý bola prevedená žalovaná suma), na ktorý účet bolo zo strany žalobcu uhradených 47000 eur dňa 23.09.2016 s údajom v časti správy pre príjemcu - CHATKY - O., dňa 15.11.2016 v sume 36000 eur so správou pre príjemcu - CHATKY - O., realizačná fáza 2, prevod dňa 07.03.2017 v sume 3000 eur s poznámkou účelu platby Platba za dom (navýšenie) O., pričom mal za preukázané, že aj keď nebola medzi matkou žalobcu a žalovaným uzatvorená písomné zmluva o dielo, žalovaný dielo vykonal, platby za dielo postupne realizoval žalobca (aj keď nebol zmluvnou stranou) zo svojho účtu, pričom platba 22000 eur, ktorej vrátenie žalobca v predmetnom spore žiada, bola zálohou na tretiu realizačnú fázu vo výške celkovo 24000 eur, pričom suma 2000 eur bola určená ako cena čističky. Súd nemal za to, že žalovaný v konaní preukázal existenciu právneho dôvodu ním tvrdeného pre platbu 22000 eur, nakoľko nepreukázal, že suma 22000 eur bola dôvodne prijatá v súvislosti so zmluvou o dielo. Žalobca nepoprel, že medzi žalovaným a matkou žalobcu bola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu záhradnej chatky, ani nepoprel, že v mene matky v konečnej fáze realizácie vykonával nielen komunikáciu so žalovaným, ale aj platby, pričom však uviedol, že v platbách za dielo je účel platby zrejme uvedený, pričom v sporným platbách je uvedené ako účel platby „za včerajšiu noc“ a „24000-10000 už poslaných“, teda zrejmý iný účel, než na účel platby za dielo. Súd v zhode s názorom žalobcu mal za to, že ak žalovaný tvrdí, že na prijatie a nevrátenie sumy 22000 právny dôvod existoval, a to v podobe zmluvy o dielo, predmetné tvrdenie mohol a mal preukázať predložením kompletnej účtovnej dokumentácie, z ktorej by bolo jednoznačné, na aký účel, kedy a akým spôsobom boli práve žalované platby zaúčtované. Žalovaný napriek tomu, že uvedené tvrdenie výslovne vzišlo zo strany žalobcu, žiadnym spôsobom naň nereagoval, k účtovnej dokumentácii sa nevyjadril, ani ju nepredložil. Súd ani vo vzájomnej súvislosti (vzhľadom na charakter dôkazov produkovaných žalovaným) nemal za preukázané, že platba 22000 eur bola určená na zálohu na dielo, ktoré inak nesporne žalovaný avšak v mene a na účet spoločnosti ARK SK s.r.o. pre matku žalobcu realizoval. Zároveň sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že keď žalobca existenciu pôžičky nepreukázal, pričom žalovaný tvrdí existenciu zálohy, bolo by nelogickým ustáliť, že na prijatie platby 22000 eur neexistoval právny dôvod. Súd konštatuje, že je povinnosťou strán sporu tvrdiť a v prípade spochybnenia preukázať svoje tvrdenia, a to ako v prípade žaloby, tak aj v časti

procesnej obrany. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bola nespornou len úspešná realizácia platieb spolu vo výške 22000 eur žalobcom v prospech žalovaného časovo ako je uvedené vyššie, pričom právny dôvod realizácie platby nepreukázal ako žalobca (pôžička), tak ani žalovaný (zmluva o dielo), súd mal za to, že vzhľadom na absenciu preukázania akéhokoľvek právneho dôvodu na poskytnutie a prijatie platby, ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu podľa , konkrétne o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi vydať podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti istiny 22000 eur vyhovel.

16. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Vzhľadom na nepreukázanie realizácie predžalobnej výzvy na vrátenie sumy bezdôvodného obohatenia 22000 eur žalobcom, súd ustálil záver, že žalovaný sa dostal s plnením sumy 22000 eur do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby, ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 03.09.2018, teda uplatnený úrok z omeškania inak v zákonnej výške 5,00% ročne priznal žalobcovi od 04.09.2018 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (v časti uplatneného úroku z omeškania od 09.08.2018 do 03.09.2018).

18. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s poukazom na takmer plný procesný úspech žalobcu vo veci, keďže neúspešný bol len v nepatrnej časti, a to v časti úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 22000 eur od 09.08.2018 do 03.09.2018, v porovnaní k celku, na základe čoho mu priznal právo na 100% náhradu vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalovaný, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.