Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu 1 JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu DROTÁR Autošport, s.r.o., so sídlom Levočská 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 444 855, zastúpeného konateľom spoločnosti Q. Y., právne zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 3. októbra 2019 č. XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 27. júna 2019 pod číslom XXXXXXXXX/XXXX, ktorým bol poľa ustanovenia Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 23 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 daňovému subjektu DROTÁR Autošport, s.r.o., Levočská 11, 080 01 Prešov, potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný s poukazom na preskúmanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj na dôvody odvolania, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami uvedenými žalobcom v žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný uvedeným rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potom, ako preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a uviedol dôvody odvolania daňového subjektu. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal ako odvolací orgán uvedené rozhodnutie správcu dane, pričom sa zaoberal spisovým materiálom, z ktorého zistil skutkový stav s poukazom na vykonané dokazovanie správcom dane, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia daňového úradu.

3. Správca dane začal daňovú kontrolu na základe oznámenia zo dňa 07.08.2018 doručené daňovému subjektu 13.08.2018 . V kontrolovanom zdaňovacom období daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o., daňovými dokladmi deklaroval reklamnú činnosť na dvoch závodných vozidlách. Daňový subjekt o výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 28.03.2019 za zdaňovacie obdobie máj 2018 a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 29.03.2019 bola daňovému

subjektu doručené 04.04.2019. Daňový subjekt dňa 10.04.2019, t.j. do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, predložil na daňový úrad písomné vyjadrenie, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 07.06.2019 ako vyjadrenie daňového subjektu zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom. Správca dane dňa 13.06.2019 zaslal opätovne oznámenie o konaní ústneho pojednávania na deň 26.06.2019 v súvislosti s vyrubovacím konaním po daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 vo veci vyjadrenia daňového subjektu podaného dňa 07.06.2019 . Dňa 26.06.2019 správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky v súvislosti s vyrubovacím konaním vedeným správcom dane po ukončení daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. Splnomocnený zástupca spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o. sa vyjadril formou rečníckych otázok a stanovisko správcu dane k zápisnici zo dňa 26.06.2019 predložil. Účelom daňovej kontroly bolo zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. V daňovej kontrole, v ktorej predmetom bolo uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2018. V rámci výkonu daňovej kontroly sa správca dane zameral na preverovanie preukázania skutočného prijatia zdaniteľných plnení od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. z predložených faktúr.

4. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu z dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018, ktorá sa začala 04.09.2018 a bola ukončená 01.04.2019 doručením protokolu zo dňa 28.03.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z 29.03.2019. Daňový subjekt podal dňa 10.04.2019 vyjadrenie, ktoré ako už súd uviedol doplnil vyjadrením zo dňa 07.06.2019.

5. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia , v nadväznosti na zákona číslo Správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie máj 2018 v celkovej sume 23 000 eur od spoločnosti na základe faktúr predložených pod číslom FV XXXXXXX až FV XXXXXXXX od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. Predmet fakturácie jednotlivých faktúr je uvedený v napadnutom rozhodnutí na stranách 6 a 7, ide hlavne o zabezpečenie testovania a nastavenia, technické a bezpečnostné zabezpečenie, dopravu a prenájom vozidla, zabezpečenie servisného pracoviska, zemné úpravy, zhotovenie a umiestnenie reklamy a ďalšie služby súvisiace s účasťou na automobilových podujatiach.

6. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka I. Y. zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 24.09.2018, ktorý bol splnomocneným zástupcom spoločnosti BRATRECH od 08.03.2019, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. zabezpečovala v roku 2018 rally preteky pre daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. Podľa vyjadrenia svedka nemala v roku 2018 spoločnosť žiadnych zamestnancov, všetky činnosti boli vykonávané v subdodávke, taktiež materiálne a technické vybavenie bolo zabezpečené v subdodávke. Svedok označil ako jediného subdodávateľa spoločnosť National Generation&Development, s.r.o., O., s ktorým bola uzatvorená zmluva, ktorú svedok spolu s ďalšími dokladmi a faktúrami podrobne uvedené na stranách 9 až 11 odvolaním napadnutého rozhodnutia predložil dňa 09.10.2018. Ďalej svedok uviedol, že na daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. sa nakontaktoval prostredníctvom jeho konateľa p. Y., s ktorým sa už pozná 25 rokov. Na otázku správcu dane, ako a kým boli odovzdané a prevzaté plnenia na základe sporných faktúr svedok uviedol, že všetko funguje tak, že on a p. G. W. preberá vozidlo od p. S. a následne ho odovzdávajú subdodávateľskej spoločnosti Nacional Generacion & Development s.r.o., ktorá urobí na vozidle požadované úpravy v zmysle zmluvy a faktúr a potom následne predmetné vozidlo odovzdáva na jednotlivé skúšobné a testovacie jazdy a samotný pretek. Reklamu si spoločnosť Nacional Generacion&Development s.r.o. dáva vyrábať podľa svedka na G. ulici v C.. Daňový subjekt sa výpovede svedka nezúčastnil, upovedomenie prevzal 10.09.2018.

7. Správca dane ďalej na základe zistených skutočností preveroval deklarované zdaniteľné obchody a to výsluchom svedka, konateľa subdodávateľskej spoločnosti National Generation&Development, s.r.o., U. C.. V zápisnica zo 07.11.2018 svedok uviedol, že spoločnosť v máji 2018 a v ďalších zdaňovacích obdobiach roka 2018 vykonával aj ekonomickú činnosť na tie činnosti, ktoré sú v náplni podľa obchodného registra. Spoločnosť nemala podľa vyjadrenia svedka žiadny majetok, či mala zamestnancov svedok nevedel. Svedok uviedol, že účtovníctvo vedie sám a potvrdil spoluprácu so spoločnosťou BRASTRECH, potvrdil, že faktúry spoločnosti BRASTRECH s.r.o. vystavil on osobne a že na predložených faktúrach je jeho podpis, ako aj že sa po formálnej stránke zhodujú. Svedok

jednal za spoločnosť BRASTRECH s p. Y., kontaktoval sa s ním telefonicky, všetky objednávky boli realizované telefonicky a osobne. Na otázku správcu dane, či vie potvrdiť, že spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. je platiteľom dane, svedok uviedol, že áno. Na ďalšiu otázku, či vie o tom, že spoločnosť bola zo zákona ukončená registrácia k 31.03.2018, teda v čase vystavenia predmetných faktúr, už táto spoločnosť nebola platiteľom DPH, či bolo podané daňové priznanie a kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie máj 2018 svedok uviedol, že mal problém s pokladňou aj s prístupmi ID, na elektronické podanie, poštu som nepreberal, pretože sídlo je v bývalom bydlisku jeho rodičov, ktorí sú odsťahovaní, daňové priznania a kontrolné výkazy neboli podané. Svedok ďalej správcovi dane uviedol, že predmetné práce boli vykonávané v subdodávke, ale nevedel označiť subdodávateľov ani to, či to boli živnostníci, pokyny mu dával p. W. G., za uvedené práce nebolo podľa vyjadrenia svedka zaplatené. Svedok potvrdil, že pozná daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o., pre ktorého mali byť všetky služby a práce vykonané. Daňový subjekt sa výpovede svedka nezúčastnil, upovedomenie prevzal 22.10.2018. Správca dane zistil, že p. U. C. vypovedal ako svedok aj v súvislosti s inou daňovou kontrolou dane pridanej hodnoty v spoločnosti BRASTRECH za zdaňovacie obdobie február 2018 a marec 2018, pričom skoro na tie isté otázky správcu dane odpovedal rozdielne. Pán C. uviedol, že spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. vykonávala v zdaňovacom období marec 2018 a v ďalších zdaňovacích obdobiach v roku 2018 stavebné práce, zaoberala sa sťahovaním, prenájmom náradia a áut, mala štyroch až piatich zamestnancov, faktúry vystavovala, na podpis mu nosila účtovníčka, ktorej meno si nepamätal, nemal ani jej telefónne číslo.

8. Následne správca dane vyzval daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o., výzvou na predloženie dôkazov 19.12.2018 v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a aby predložil dôkazy k sporným faktúram od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. a ako dôkaz žiadal správca dane nasledovné:

- presne popísať, čo bolo predmetom vyššie uvedených faktúr,

- uviesť, ako súviseli predmetne plnenia uvedené na faktúrach (testovanie, technické zabezpečenie, doprava vozidla, servis parkoviska, zemné práce a iné) s činnosťou spoločnosti ako zdaniteľné plnenia, keď predmetom činnosti spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o. je vykonávanie reklamy na automobilových podujatiach,

- presne špecifikovať, kde boli hore uvedené služby vykonávané a kto ich vykonal, uviesť presne mená

- preukázať listinnými dôkazmi inými ako len faktúrou uskutočnenie služieb zabezpečenie uvedených na predmetných faktúrach,

- presne špecifikovať, kto sprostredkoval výrobu reklamy, aký formát mala reklama, kde presne bola umiestnená reklama, uviesť mená osôb alebo spoločnosť, ktorá vykonala uvedenú službu,

- listinnými dôkazmi predložiť súpis prác vykonaný na súťažných autách na základe hore uvedených faktúr, presne uviesť súpis náhradných dielov, uviesť mená osôb alebo spoločnosť, ktorá vykonala hore uvedené služby,

- preukázať použitie predmetných služieb na účely podnikania ako platiteľ v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

- predložiť doklad o úhrade za uvedené dodania.

9. Daňový subjekt v odpovedi z 28.12.2018 uviedol, že so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. má uzatvorenú ústnu dohodu a zároveň aj písomnú zmluvu. Ďalším dôkazom je spokojnosť a samotné úspechy p. S. na jednotlivých automobilových podujatiach. Správca dane v súvislosti s uvedeným konštatoval, že úspech na pretekoch nezáleží od spoločnosti, ale od schopnosti jazdca. Správca dane zaslal daňovému subjektu 17.01.2019 oznámenie pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a daňový subjekt prevzal výzvu 21.01.2019 a k stanovenej lehote sa na výzvu nevyjadril, nereagoval.

10. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie máj 2018 daňové priznanie k DPH ani kontrolný výkaz. Bola ku dňu 31.03.2018 zrušená jej registrácia pre DPH. Posledné priznanie k dani z pridanej hodnoty a kontrolný výkaz podala za zdaňovacie obdobie apríl 2018.

11. Správca dane konštatoval, že v uvedenom prípade nebolo uvedené dodanie služieb tak, ako to bolo deklarované na dokladoch, predložených daňovým subjektom počas tejto daňovej kontroly. Priama dodávateľská spoločnosť BRASTRECH, s.r.o., síce dodanie služieb potvrdila, ale ako subdodávateľa

uviedla spoločnosť National Generation&Development, s.r.o., konateľ ktorej v čase deklarovanej realizácie obchodov tieto obchody potvrdil len formálne, bez preukázania konkrétnych dokladov a dôkazov, čím bola spochybnená vierohodnosť a preukaznosť dokladov a údajov uvedených v dokladoch znejúcich na meno spoločnosti National Generation&Development, s.r.o. Táto spoločnosť ako bolo preukázané bola zrušená registrácia pre DPH k 31.03.2018 a správca dane mal preukázané, že takýto doklad sám o sebe, ktorý bol predložený ku kontrole nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je uvedené na doklade, teda na faktúre. Správca dane s poukazom na uvedené skutočnosti a preukázaním ekonomickej opodstatnenosti a dodržiavania náležitej starostlivosti v prípade deklarovaných obchodných transakcií poukázal aj na závery rozhodnutia najvyššieho súdu a uviedol, že nespochybnil, že daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. sa zúčastňoval na jednotlivých automobilových pretekoch, ale spochybnil dodávateľa BRASTRECH s.r.o., ktorý mu jednotlivé služby faktúroval. Daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. uplatnením odpočítania DPH zo sporných faktúr od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení neskorších predpisov v nadväznosti na sutanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), pretože spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH a taktiež daňová povinnosť nevznikla ani podľa ustanovenia § 19 ods. 6 v nadväznosti na § 19 ods. 4 zákona o DPH. Z dokazovania vykonaného správcom dane vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľa preukázané nebol, teda daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

12. Finančné riaditeľstvo k námietkam uvedeným v odvolaní citovalo príslušné ustanovenia z Daňového poriadku § 3 ods. 1, ods. 3, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 45 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku, ako aj ustanovenie § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane v danom prípade nespochybnil účasť konateľa spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o. na jednotlivých automobilových pretekoch, ale dôvod, pre ktorý správca dane konštatoval porušenie ustanovenie , v nadväznosti na zákona číslo bol ten, že správca dane dokázal, že fakturované služby neboli dodané daňovému subjektu DROTÁR Autošport, s.r.o. spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach, t. j. spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., ktorej nevznikla daňová povinnosť a daňový subjekt nepreukázal opak. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane vykonal dokazovanie, výsledky ktorého je vyvodenie záveru v danej veci možné použiť.

- Spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nemala v zdaňovacom období máj 2018 žiadnych zamestnancov.

- Spoločnosť BRASTRECH s.r.o. mala podľa vyjadrenia jej splnomocneného zástupcu, p. I. Y., vykonať všetky činnosti v subdodávke. Taktiež materiálne a technické vybavenie bolo zabezpečené v subdodávke. Pán Y. označil ako jediného subdodávateľa spoločnosť National Generation&Development, s.r.o., s ktorým bola uzatvorená zmluva. K preverovaným zdaniteľným obchodom p. Y. uviedol, že všetko prebieha tak, že on a p. G. W. (pričom neozrejmil, v akom vzťahu je menovaný so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o.) preberajú vozidlo od konateľa daňového subjektu - p. S. a následne ho odovzdajú subdodávateľskej spoločnosti National Generation&Development, s.r.o., ktorá urobí na vozidle požadované úpravy v zmysle zmluvy a faktúr a potom následne predmetné vozidlo odovzdáva na jednotlivé skúšobné a testovacie jazdy a na samotný pretek.

- Spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie máj 2018 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty ani kontrolný výkaz. Spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. nebola v máji 2018 platiteľom dane z pridanej hodnoty, registrácia pre daň z pridanej hodnoty jej bola zrušená ku dňu 31.03.2018 (úradný zázname. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.02.2019).

- Spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. nemala podľa vyjadrenia jej konateľa, p. U. C. žiaden majetok. Predmetné služby mala vykonať v subdodávke, ale p. C. nevedel označiť žiadneho subdodávateľa, podľa jeho vyjadrenia mal konať na pokyn p. W. G.. Z výpovede p. C. taktiež vyplynulo, že nemal vedomosť o tom, že spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. už nebola v máji 2018 platiteľom dane z pridanej hodnoty. Pán C. v priebehu dvoch výpovedí pred správcom dane, v jeden deň

- 07.11.2018, sa raz vyjadril, že spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov a že faktúry vystavoval on sám (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX spísaná v súvislosti s výkonom predmetnej daňovej kontroly u daňového subjektu DROTÁR Autošport, s.r.o.) a následne sa vyjadril, že spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. mala štyroch až piatich zamestnancov a faktúry vystavovala a nosila mu na podpis účtovníčka, ktorej meno si nepamätal (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX spísaná v súvislosti s výkonom inej daňovej kontroly u iného daňového subjektu - úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.02.2019).

- Daňový subjekt nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal žiadne skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by mali negovať závery správcu dane, že fakturované služby nedodala spoločnosť uvedená na faktúrach.

13. Finančné riaditeľstvo z uvedených dôvodov považuje záver správcu dane, že služby fakturované spornými faktúrami nemohli byť dodané daňovému subjektu spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., za opodstatnený.

14. Žalovaný považuje námietku daňového subjektu, že správca dane nezaujal v napadnutom rozhodnutí žiadne stanovisko k jeho otázkam, ktoré mu splnomocnený zástupca daňového subjektu položil na ústnom pojednávaní dňa 26.06.2019, za neopodstatnenú, pretože z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správca dane nespochybnil účasť daňového subjektu DROTÁR Autošport, s.r.o. na jednotlivých automobilových podujatiach, ale spochybnil, že mu fakturované služby boli dodané spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., čo následne uvádza aj sám daňový subjekt v podanom odvolaní.

15. K námietkam daňového subjektu ohľadom dôkazného bremena, ako aj k tomu, že je nepochybné, že k plneniu vzhľadom na charakter činnosti daňového subjektu došlo a teda otvorenou otázkou môže byť len otázka, kto poskytol daňovému subjektu predmetné služby sa finančné riaditeľstvo vyjadrilo ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí na čísle listu 10 až 12, pričom poukázal na všetky námietky žalobcu podané v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a k týmto adekvátne reagovalo vo svojom rozhodnutí.

II.

Žalobné dôvody

16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.10.2019 pod číslom XXXXXXXXX/XXXX a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a priznania trov konania z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch.

17. V žalobe žalobca uviedol, že z rozhodnutia, ktorého preskúmania sa domáha žalobou je zrejmé, že žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane v tom, že zo strany spoločnosti National Generation&Development, s.r.o. išlo len o formálne vystavenie faktúr pre odberateľa BRASTRECH s.r.o. a v konaní nebolo preukázané, kto skutočne uvedené služby poskytol - vykonal. S týmto záverom sa nemôže žalobca stotožniť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že daňový subjekt spolupracoval s dodávateľom BRASTRECH, čo potvrdil aj svedok I. Y., ako splnomocnená osoba spoločnosti BRASTRECH a následne tento dodávateľ využil služby National Generation&Development, s.r.o. ako subdodávateľa. Ako splnomocnený zástupca tak aj konateľ spoločnosti National Generation&Development, s.r.o. podrobne opísali spoločnú spoluprácu aj poskytované služby.

18. Je zrejmé, že ani správca dane ani žalovaný nerozporujú skutočnosť, či boli daňovému subjektu vyfakturované služby reálne dodané, ale skutočnosť, či mu tieto služby dodala práve spoločnosť BRASTRECH s.r.o., ktorá je uvedená ako dodávateľ na predmetných faktúrach, resp. spoločnosť National Generation&Development, s.r.o., ktorú spoločnosť označil dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu za svojho spoludodávateľa. V tejto súvislosti poukázal žalobca na závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, pričom citoval príslušné závery z uvedeného rozsudku C-142/11. Závery uvedeného rozsudku tvoria podstatu obsahu žaloby, pričom v závere žalobca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 22.11.2011 č. k. , podľa ktorého obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie má žalobca za to, že v rámci daňovej kontroly daňový subjekt predložil faktúry, ktoré spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom formálnu správnosť faktúry správca dane nerozporoval a vykonanie služieb, ktoré boli fakturované týmito faktúrami boli v konaní

preukázané a nesporné, pričom zároveň správca dane nepreukázal ani len netvrdil, že žalobca vedel, alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru, alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

19. Žalobca je objektívne schopný preukázať iba existenciu materiálneho plnenia, ktoré prijal a subjekt, ktorý mu toto plnenie poskytol, dodal a následne fakturoval. V tomto rozsahu ho zaťažuje dôkazné bremeno. V tejto súvislosti daňový subjekt poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočnosti, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. novembra 2012 bez akýchkoľvek odôvodnení. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že podľa ustálenej judikatúry v prípade ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia faktúr a prílohami s podobným položkovitým obsahom druhu ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa aj jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR .

III.

Vyjadrenie žalovaného

20. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.12.2019, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. Dňa 19.02.2020 sa žalovaný vyjadril k návrhu na odkladný účinok žaloby s tým, že navrhol tomuto nevyhovieť.

21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 23.01.2019.

IV.

Závery správneho súdu

22. S poukazom na zákon číslo 162/2019, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016 (Správny súdny priadok) postupoval správny súd v zmysle príslušných ustanovení uvedeného právneho predpisu.

23. S dôrazom na návrh na odkladný účinok zo dňa 17.12.2019 správny súd uznesením pod sp. zn. -102 zo dňa 16.04.2020 rozhodol tak, že návrh na odkladný účinok žalobcu zamietol, pričom v predmetnom uznesení uviedol dôvody svojho rozhodnutia.

24. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

27. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

30. Podľa (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

32. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

33. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.10.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, skutkový stav veci podľa neho nemá oporu v administratívnom spise, v dôsledku čoho je rozhodnutie nesprávne, nezákonné, ukracujúce žalobcu na právach.

34. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že ide o totožné námietky, ako uviedol žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu daňového orgánu. Súčasne správny súd poukázal aj na to, že žalovaný sa so všetkými podstatnými námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní v rozhodnutí žalovaného vysporiadal. Preto správny súd dospel k záveru, že úlohou správneho súdu je podať odpovede na podstatné žalobné námietky.

35. Správny súd rovnako ako daňové orgány zdôraznil, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho neplatením na základe predložených faktúr, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je žalobca ako platiteľ dane povinný preukazovať a za ich správnosť zodpovedá výslovne on. Daňové orgány splnenie podmienok podľa správneho súdu posúdili dôsledne podľa príslušných ustanovení - 51 v znení n. p. Správny súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že nepriznanie dane daňové orgány a teda v prvom rade správca dane odôvodnil porušením ustanovení - 51 citovaného zákona práve z toho dôvodu, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami od deklarovaného dodávateľa žalobcu - spoločnosti BRASTRECH s.r.o. neboli uskutočnené tak, ako je deklarované týmito faktúrami, teda spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., a tým nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle uvedených citovaných ustanovení zákona o DPH. Spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH, a preto ani žalobca si nemohol uplatniť nárok na odpočet DPH v zmysle citovaného zákona.

36. Čo sa týka podstatnej námietky žalobcu spočívajúcej v nevykonaní dokazovania a v miere prenesenia dôkazného bremena na žalobcu, správny súd poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré upravuje rozsah dôkazného bremena, ktoré je povinný uniesť daňový subjekt a to tak, že okrem iných skutočností daňový subjekt preukazuje aj skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Na základe uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v rámci daňového konania preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Správca dane až následne verifikuje skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého je možné spravodlivo požadovať preukázanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu. Keďže v zmysle v spojení s právo na odpočítanie dne z tovarov a služieb vzniká platiteľom v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom táto vzniká dňom dodania tovaru, resp.

služby, preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu (služby deklarovanej na sporných faktúrach) a táto služba bola žalobcom použitá na účely svojho podnikania. Žalobca v žalobe poukazoval v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. marca 2011. Najvyšší súd tu konštatoval, že „Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného, ako i krajského súdu v tom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral“, tiež uviedol, že „Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (FulcrumElektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“. Najvyšší súd preto dospel k záveru, „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správny orgán I. stupňa“.Tento právny názor najvyššej súdnej autority však možno označiť za ojedinelý a bol prekonaný neskoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

37. Čo sa týka rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, (Mahagébenkft., C-80/11 a C 142/11), ktorými žalobca v žalobe argumentuje, týkajúcich sa rozloženia dôkazného bremena , správny súd poukazuje na to, že doktrínu zneužitia práva možno aplikovať v súdnom konaní len vtedy, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú. V prejednávanom prípade, však nie je preukázané, že služby deklarované na vyššie uvedených sporných faktúrach boli reálne dodané, dokonca nie je možné ani len konštatovať o aké konkrétne služby sa jednalo, preto nemožno konštatovať uskutočnenie zdaniteľných obchodov a v tejto súvislosti aplikovať na vec závery prijaté rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ o prenesení dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. Pokiaľ teda žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ v uvedenej veci, správny súd uvádza, že vo veci poukazoval na rozhodnutia , ktoré na posudzovaný prípad nedopadajú. Ako bolo vyššie citované, jednalo sa o posudzované prípady s rozdielnym skutkovým stavom. Súčasne je potrebné uviesť, že žalovaný ani správny orgán I. stupňa v konaní nesubsumovali konanie žalobcu pod daňový podvod resp. podvodné konanie , ale spochybnili reálne dodanie služieb v máji 2018. Správny súd tiež s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, GemeenteLeusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 1. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). 2. V súvislosti s obozretnosťou daňového subjektu, pri výbere svojich obchodných partnerov si správny súd dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené".

38. Ďalej správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.06.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, t. j. žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nielen samotnú faktúru.

39. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.06.2017 uviedol, že „daňové účtovné doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo-právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácií ktorého správny orgán I. stupňa absentoval. Preto ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade s preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ...“

40. Správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. zo 14.1.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“

41. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok NS SR pod sp. zn. z 23.11.2016, publikovaný v Zbierke S a R NS SR pod R 29/2017, kde najvyšší súd v identickej veci uviedol: 1. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. 2. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil. „.

42. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Správny súd konštatoval, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. V tomto smere poukazuje na vyššie citované rozsudky najvyššieho súdu, v intenciách ktorých žalovaný aj postupoval.

43. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre, musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane u pridanej hodnoty, musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

44. v ustanovení upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.

45. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. zo dňa 30.5.2017 cit.: „Najvyšší súd Slovenskej republiky už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (z dôvodu rizika ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. z 22. augusta 2012, sp.zn. z 28. júna 2012, ako aj na rozsudok sp.zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

46. Z administratívneho spisu však správnemu súdu rovnako ako orgánom verejnej správy nevyplýva, že by žalobca preukázal dodanie služieb spoločnosťou BRASTRECH, s.r.o. spočívajúcich v príprave a servisne súťažných vozidiel v prospech žalobcu tak, ako je to uvedené vo faktúrach č. Q. až Q so základom dane 115 000 eur a DPH vo výške 23 000 eur. Správny súd z dokazovania správcu dane a z obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že ak by v skutočnosti existoval priamy dodávateľsko-odberateľský vzťah (BRASTRECH s.r.o. - DROTÁR Autošport, s.r.o.), bolo dôkazné bremeno bezvýhrady na odberateľovi v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane v tejto veci postupoval a správne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Z výpovede p. I. Y. splnomocneného konať za spoločnosť BRASTRECH s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť nemala zamestnancov, a preto uvedené služby v prospech žalobcu mala vykonať subdodávateľsky spoločnosť National Generation & Development s.r.o. na podklade predložených faktúr. Správny súd poukazuje na výpovede svedka U. C., z ktorých však potvrdenie týchto služieb vôbec nevyplýva. Spoločnosť NG&D s.r.o. nemala žiadny majetok, nevedel ani to, či mala nejakých zamestnancov a samotné faktúry pre BRASTRECH s.r.o. vystavoval on sám. Registrácia pre DPH tejto spoločnosti bola ukončená k 31.03.2018, pričom faktúry sú za máj 2018. Na výzvu na predloženie dôkazov z 19.12.2018 nepredložil žalobca žiadne dôkazy a v odpovedi na výzvu dňa 28.12.2018 uviedol, že so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. má uzatvorenú ústnu aj písomnú dohodu a dôkazom spolupráce je spokojnosť a úspechy pána S. na jednotlivých podujatiach. Správny súd v tejto súvislosti musí zdôrazniť, že správca dane vôbec nespochybnil, že sa žalobca zúčastňoval na jednotlivých automobilových pretekoch, ale spochybnil dodávateľa spoločnosť BRASTRECH s.r.o., ktorá mu jednotlivé služby spornými faktúrami fakturovala.

47. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca orgánom verejnej správy, teda správcovi dane ani žalovanému nepodal vysvetlenie ohľadom tej skutočnosti, o aké dodanie služby sa malo jednať, teda žalobca predmet uvedených faktúr bližšie nešpecifikoval. Sporné faktúry obsahovali iba všeobecné pomenovanie služieb ako príprava a servis súťažného vozidla, resp. prenájom vozidla, sprostredkovanie a zhotovenie reklamy, žalobca však bližšie nevysvetlil o aké konkrétne služby sa jednalo, tobôž nie aby ich dodanie aj reálne preukázal. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že podľa sporných faktúr boli žalobcovi v rovnaký deň dodané taktiež služby s totožným označením na rovnakú sumu, pričom z administratívneho spisu správnemu súdu, rovnako ako daňovým orgánom, nie je zrejmé, z akých úkonoch jednotlivé služby spočívali. Skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca a zároveň, ktoré považuje za preukázané, ako je predmet jeho činnosti a zároveň aj to, že sa na pretekoch zúčastňoval p. S. osobne, nepreukazuje dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou BRASTRECH, s.r.o.. Uvedený záver vyplýval napokon z tej skutočnosti, že ani samotný žalobca nepreukázal, v čom fakturované služby mali spočívať. Správny súd poukázal na dôkazy vyplývajúce z administratívneho spisu a to výsluchy svedkov U. C., I. Y., ktorí nepotvrdili realizáciu prác, resp. služieb spoločnosťou BRASTRECH s.r.o.

48. Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia dôkazného bremena na strane daňového subjektu je následkom neuznanie tvrdených skutočností za dokázané, v dôsledku čoho tieto tvrdené skutočnosti nevyvolávajú hmotnoprávne následky.

49. Čo sa týka žalobcom predložených faktúr, k týmto správny súd uvádza, že faktúra je listinným dokladom, ktorý preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo vzťahu k DPH, avšak uvedený listinný materiál nie je zárukou, že skutočne došlo aj k skutočnostiam v nej deklarovaným. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, fotodokumentácia, svedecké výpovede zamestnancov, ktorí služby poskytli, resp. tých, ktorí sa zúčastnili pri poskytovaní služieb a podobne. (obdobne rozsudok NS SR sp.zn. z 25.1.2018) Podľa správneho súdu žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie služieb tak, ako boli deklarované v predložených listinných dôkazoch. Čo sa týka žalobcom preukázaných skutočností a to, že sa zúčastňoval na pretekoch, uvedené nepreukazuje dodanie služieb od spoločnosti BRASTRECH, s.r.o. deklarovaných na sporných faktúrach iba to, že žalobca sa skutočne týchto podujatí zúčastnil. Zákon však žalobcovi ako daňovému subjektu ukladá povinnosť aj preukázať dodanie služieb, ktoré mu boli fakturované.

50. Správny súd argumentoval aj tým, že mu v administratívnom spise absentoval zoznam konkrétne špecifikovaných služieb, ktoré dodávateľ BRASTRECH s.r.o. žalobcovi poskytol s vysvetlením, o aké služby sa jedná a vo vykonaní akých úkonov tieto služby spočívali a to aj napriek výzve správcu dane z 19.12.2018, v ktorej žalobcu správca dane vyzval na predloženie dôkazov k jednotlivým faktúram s konkrétnym popisom predmetu fakturácie. Neodpovedal žalobca na túto výzvu ani na výzvu správcu dane na odstránenie uvedených nezrovnalostí. Vzhľadom na uvedené nebolo možné ani len preskúmať reálnosť dodania uvedených služieb, keďže tieto neboli konkretizované. Správny súd konštatoval, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval ďalšie dôkazy na preukázanie zdaniteľných obchodov, tieto neuvádzal ani v žalobe, preto je nevyhnutné vychádzať zo zistení nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Zároveň správny súd konštatoval, že obsah administratívneho spisu úplne korešponduje s obsahom rozhodnutí daňových orgánov, preto považuje žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú.

51. Nakoľko všeobecná formulácia o poskytnutých službách bez akéhokoľvek dôkazu o ich poskytnutí nenapĺňa podmienku preukázania dodania služieb a s tým spojené naplnenie zákonných podmienok ustanovených v , v spojení s , správny súd považoval napadnuté rozhodnutie za správne a všeobecnú správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v zmysle S.s.p.

52. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.