Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_20S-7-2020.pdf
PDF · 166.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu PNEUMOTO, spol. s r.o., Bašovce 146, IČO: 362 43311, zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom Habrmanom, Tajovského 12, Nové Zámky, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102533574/2019 zo dňa 07.11.2019 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102533574/2019 zo dňa 07.11.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Trnava č. 101561065/2019 zo dňa 26.06.2019 vyrubujúcemu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane v sume 590,36 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 na základe neuznania oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. pri deklarovanom dodaní tovaru vyfaktúrované faktúrou č. 1501091 (správne 1500901) do iného členského štátu odberateľovi ALOPIAS s.r.o. so sídlom v Českej republike.
2.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
3.
Poukazoval na to, že vo výroku napadnutého rozhodnutia a vo výroku rozhodnutia správcu dane absentuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, ktoré je v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jeho obligatórnou náležitosťou, preto výrok rozhodnutí považuje za zmätočný, nezákonný a nepreskúmateľný.
4.
Uvádzal, že v zdaňovacom období jún 2015 dodal spoločnosti ALOPIAS s.r.o., Frýdek - Mýstek, Česká republika, IČO: 02479761, IČ DPH CZ02479761 do iného členského štátu tovar v hodnote 3.452,15 eur. Tento tovar žalobca menovanému odberateľovi fakturoval faktúrou číslo 1500901, dátum vystavenia: 15.06.2015, dátum dodania: 15.06.2015. Obchod prebehol tým spôsobom, že do predajne
žalobcu v Hornej Strede sa za spoločnosť ALOPIAS s.r.o. dostavil pán S. F., ktorý mal na základe objednávky prevziať tovar od žalobcu, pričom disponoval informáciami o prevzatí konkrétneho tovaru (tak ako je podrobne položkovite uvedené vo faktúre č. 1500901), tento tovar v hotovosti žalobcovi vyplatil a následne tovar odviezol motorovým vozidlom Ford Tranzit HOC 15-37 do Českej republiky, kde ho odovzdal pánovi K. L., ktorý ho riadne prevzal. Pán K. L. reálne prevzatie tovaru potvrdil v čestnom vyhlásení zo dňa 06.12.2018. Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené bez pochýb za to, že predmet fakturácie, deklarovaný faktúrou číslo 1500901 bol odberateľovi - spoločnosti ALOPIAS s.r.o. preukázateľne dodaný do iného členského štátu, pričom tak žalobca splnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovarov a služieb z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.
5.
So závermi správcu dane a žalovaného, podľa ktorých v konaní nebolo preukázané, že sa obchod uskutočnil spôsobom deklarovaným na faktúre a neboli splnené hmotno - právne podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu nakoľko nebol predložený doklad o oprávnení S. F. (osoba, ktorá tovar od žalobcu v predajni v Hornej Strede prevzala konať za odberateľa ALOPIAS s.r.o., ani potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH, žalobca nesúhlasí. Má za to, že naplnenie podmienok pre oslobodenie od dane bez pochybností splnil, správne orgány, však neprihliadali na dôkazy svedčiace v jeho prospech, odstránené neboli nedostatky a nesprávne ustálený skutkový stav, ktoré namietal vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, pričom v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje presvedčivé vyhodnotenie dôkazov.
6.
Žalobca poukazoval na to, že čestným vyhlásením K. L. zo dňa 06.12.2018 preukázal, že za spoločnosť ALOPIAS s.r.o. prevzal tovar menovaný, ktorý bol v období 11/2012 až 3/2015 konateľom spoločnosti EUROFLEX s.r.o., ktorá bola spoločníkom ALOPIAS s.r.o..
7.
Pokiaľ správca dane predložené čestné vyhlásenie vyhodnotil ako zmätočné, nekorešpondujúce so skutočnosťou a nepreukazujúce, na základe akého vzťahu alebo poverenia mal R. L. tovar preberať, ani kde k odovzdaniu a prevzatiu tovaru došlo, žalobca namieta závery, podľa ktorých by bol povinný preukazovať oprávnenia osôb vystupujúcich za odberateľa a považuje za nemožné, aby preukázal uskutočnenie ďalších plnení a vzťahov v rámci dodávateľského reťazca ALOPIAS s.r.o. - EUROFLEX s.r.o..
8.
Správca dane vyslovil premisu, že minimálne v období bez konateľa nemohol za ALOPIAS s.r.o. tovar nikto preberať. Uvedené tvrdenie však neplatí absolútne a nezodpovedá skutočnosti. Za spoločnosť nemusí preberať tovar (plnenia) výlučne konateľ. V danom prípade preberal tovar výlučne K. L., napriek tomu, že nebol konateľom ALOPIAS s.r.o.. Takto to bolo medzi daňovými subjektmi zaužívané a takto ich obchodná spolupráca niekoľko mesiacov bezproblémovo prebiehala, túto skutočnosť K. L. potvrdil. Žalobca vzťah K. L. k spoločnosti ALOPIAS s.r.o. dostatočne preukázal. Skutočnosť, že v neskoršom období K. L. pokračoval v preberaní tovaru za spoločnosť ALOPIAS s.r.o. neznamená, že čestné vyhlásenie je zmätočné, alebo že nemá výpovednú schopnosť. Predmetné čestné vyhlásenie určito a zrozumiteľne uvádza, kto v kontrolovanom zdaňovacom období tovar za ALOPIAS s.r.o. preberal. Bol to K. L.. To je z čestného vyhlásenia jasné a zrozumiteľné. Situáciu ohľadne osobitných poverení medzi K. L. a ALOPIAS s.r.o. nemali podľa všetkého tieto subjekty administratívne podchytené, čo však neznamená, že by K. L. nemal tovar od žalobcu osobne preberať. Žalobca takýmto poverením nemal dôvod disponovať, keďže objednaný tovar odovzdal šoférovi zo spoločnosti ALOPIAS s.r.o. S. F., ktorý ho následne odovzdal K. L. v Českej republike, ktorý ho oprávnene prevzal za spoločnosť ALOPIAS s.r.o..
9.
Správca dane svojvoľne neakceptoval navrhnutý dôkaz - výsluch K. L., pričom nepreukázal, že K. L. tovar osobne reálne nepreberal, a neexistuje dôvod, pre ktorý by jeho vyhlásenie nemalo byť považované za dôveryhodné.
10.
Žalovaný sa s neprávnym postupom správcu dane stotožnil, pričom uviedol, že vypočutie svedka K. L. nepovažuje za potrebné, keďže ako bývalý konateľ spoločnosti EUROFLEX s.r.o. bol oprávnený konať za spoločnosť EUROFLEX s.r.o., ale nie za spoločnosť ALOPIAS s.r.o. aj napriek tomu, že tieto dve spoločnosti boli spoločníkmi od 07.01.2015 do likvidácie spoločnosti EUROFLEX s.r.o. dňa 09.01.2017, kedy bola táto spoločnosť vymazaná z Obchodného registra Českej republiky a K. L. v nej vykonával funkciu konateľa od 14.11.2012 do 31.03.2015. Ani žalovaný, ani správca dane nezobral do úvahy fakt, že za spoločnosť môže na základe plnomocenstva alebo poverenia konať aj iná osoba ako konateľ, a napriek tomu, že žalobca na výsluchu pána K. L. trval a mal v záujme týmto výsluchom ozrejmiť a detailne identifikovať vzťahy, na základe ktorých pán K. L. preberal tovar za spoločnosť ALOPIAS s.r.o., toto mu nebolo zo strany správnych orgánov umožnené.
11.
Okrem predloženého čestného vyhlásenia K. L., predložených faktúr a výsluchu konateľa žalobcu, predložil žalobca aj potvrdenia o prevzatí tovaru - CMR, z ktorých je zrejmé, že tovar preberal šofér S. F., ktorý tovar odovzdal K. L., ktorý ho za odberateľa ALOPIAS s.r.o. osobne prevzal v Českej republike. K. L. vo svojom čestnom vyhlásení potvrdil, že tovar mu doviezol S. F.. Správca dane však vyššie tvrdené a preukázané skutočnosti, ktoré sú podstatné pre preukázanie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH daňovým subjektom, neakceptoval a odmietol na ne prihliadnuť v spojení s ďalšími skutočnosťami, ktorý vyšli počas daňovej kontroly najavo.
12.
Podľa žalobcu vzniká legitímne otázka, aký iný dôkaz by správca dane akceptoval za účelom preukázania dodania tovarov do iného členského štátu, keďže ani samotné preukázanie dodania (reálneho prevzatia) tovaru nepovažoval za dostatočné pre ustálenie záveru, že žalobca reálne dodal spoločnosti ALOPIAS s.r.o. tovar z tuzemska do iného členského štátu (Českej republiky). V tomto smere nemožno akceptovať ani zdôvodnenie správcu dane, ktorý odmietol uskutočniť navrhovanú výpoveď K. L. výhradne len preto, že ju považuje za bezpredmetnú a predložené čestné vyhlásenie K. L. zo dňa 06.12.2018 je podľa správcu dane účelovo vyhotovené. Žalobca tvrdí, že jeho právo na spravodlivé konanie bolo porušené v dôsledku nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré mohli prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu, a to predovšetkým v prospech žalobcu. Správca dane obmedzil dokazovanie výlučne na formálne preverenie účtovných dokladov ALOPIAS s.r.o., ktoré neboli správcovi dane predložené. Žalobca namieta, že správca dane zameral svoje úsilie a svoju pozornosť na získanie účtovných a iných administratívnych dokladov (poverenia, zmluvné vzťahy), za ktoré žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť a ani ich úplnosť a predloženie nevie objektívne ovplyvniť, pričom správca dane bez dôležitého dôvodu nevykonal podstatné dokazovanie, ktoré navrhoval vykonať žalobca, pričom ide o žalobcom navrhnutý a nevykonaný dôkaz, najmä výsluch K. L..
13.
Pokiaľ správca dane nepriznanie nároku na oslobodenie od dane odôvodňoval pochybnosťami o dopravení tovaru do ČR vyplývajúcimi z toho, že doterajší konatelia ALOPIAS s.r.o. sa javia ako biele kone, z daňových priznaní spoločnosti ALOPIAS s.r.o. a jej nekontaktnosti od decembra 2014, spochybňuje predovšetkým spoločnosť ALOPIAS s.r.o. a nie žalobcu, u ktorého neskúmal a nepreukázal vedomosť o neplnení povinnosti odberateľa. Preto podľa žalobcu na tieto skutočnosti nemožno prihliadať a nemôžu byť rozhodujúce pre určenie nároku na oslobodenie od dane.
14.
Žalobca vykonal všetky úkony odbornej starostlivosti zamerané na preverenie spoľahlivosti spoločnosti ALOPIAS s.r.o., ktoré od neho bolo možné spravodlivo vyžadovať, a ktoré zároveň boli v jeho možnostiach. Žalobca nemal žiadnu vedomosť, že by zo strany jeho odberateľa ALOPIAS s.r.o. došlo k akémukoľvek porušeniu predpisov v oblasti daňového práva. Zákon mu zároveň nedal žiadne právne prostriedky na to, aby sa o takýchto prípadne existujúcich skutočnostiach mohol dozvedieť. V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Akokoľvek by bol podnikateľ pri uzatváraní obchodov obozretný, nemôže absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom prípade obeťou podvodu. Dôkazy o prípadnej protiprávnosti konania obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu nemožno považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti jeho
konania, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu na daňovom podvode. (Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 1 S/269/2016).
15.
Žalobca v tejto súvislosti poukazoval aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ a všeobecných slovenských súdov, ktorou boli ustálené právne záväzné aplikačné pravidlá, najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/10/2012 a 3 Sžf/1/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 11 S/16/2017.
16.
Podľa žalobcu vo veci konajúce správne orgány nespochybnili preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, tvrdenie, že tovar nebol žalobcom dodaný do ČR, je subjektívnym názorom správcu dane, ktorý nemá oporu v skutkovom stave.
17.
Žalobca má za to, že dodanie tovaru v zmysle faktúry č. 1500901 a zaplatenie kúpnej ceny za tento dodaný tovar bolo okrem písomných dokladov potvrdené aj čestným vyhlásením osoby, ktorá tovar v Českej republike prevzala za odberateľa, spoločnosť ALOPIAS, s.r.o. a správca dane a tiež žalovaný vo vzťahu k jednoznačným a najmä zákonným dôkazom nepreukázal opak, pričom sa bránil len irelevantnými vyjadreniami bez dôkaznej hodnoty. Žalobca namieta, že nevykonanie navrhnutého dôkazu navyše správca dane presvedčivo nezdôvodnil jeho neúčelnosťou pre rozhodnutie vo veci vyrubenia rozdielu dane, keď len nekonzistentne uviedol, že výpoveď K. L. považuje za bezpredmetnú a predložené čestné vyhlásenie K. L. zo dňa 06.12.2018 je účelovo vyhotovené (čo samo o sebe postráda logickú súvislosť), a to bez zohľadnenia iných okolností, ktoré mohli byť navrhnutými dôkazmi zodpovedané/overené.
18.
Nevykonanie žalobcom legitímne navrhnutého dôkazu (pričom legitímnosť navrhnutého dôkazu je v tomto prípade spoľahlivo osvedčená) bez racionálneho zdôvodnenia nevykonania dôkazu v kontexte všetkých podstatných právnych a skutkových otázok prejednávanej daňovej veci, je rovnako vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti žalobcu ako daňového subjektu uplatniť všetky jemu prináležiace práva odôvodňujúcou zrušenie napadnutého rozhodnutia.
19.
Žalobca konštatoval, že účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Ak správne orgány tieto požiadavky na odôvodnenie svojich rozhodnutí nerešpektujú nespĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Obe rozhodnutia správnych orgánov, aj správcu dane aj žalovaného, sú z tohto hľadiska podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej.
20.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
21.
Uvádzal (okrem iného), že k daňovej kontrole bola predložená faktúra č. 1500901. Objednávka, dodací list, mailová komunikácia k objednaniu tovaru, zmluva, resp. iný doklad o objednaní tovaru neboli doložené. Žalobca ku kontrole predložil doklady, ktoré preukazujú len formálnu stránku účtovnej operácie.
22.
Dňa 15.11.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102258037/2018), na ktorom bol žalobca oboznámený so skutočnosťami v rámci doručenej spontánnej informácie - priamej výmeny informácií najmä so skutočnosťou, že spoločnosť ALOPIAS s.r.o., F. Čejky 427, Frýdek-Místek, Česká republika, CZ02479761, je firma sídliaca na virtuálnej adrese, pre správcu dane je od decembra 2014 nekontaktná, neumožnila vykonať daňovú kontrolu. Od založenia obchodnej
spoločnosti ALOPIAS s.r.o. až do 31.12.2014 bol jej konateľom občan slovenskej národnosti E. L., J. XX, J. L.. Po odvolaní E. L. z funkcie konateľa k 31.12.2014 český platiteľ ALOPIAS s.r.o. nemal od 01.01.2015 do 25.05.2015 funkčný štatutárny orgán. Podľa informácie z českej finančnej správy, minimálne v období, kedy český platiteľ ALOPIAS s.r.o. nemal žiadneho konateľa, ani český správca dane nemal vedomosť, že by mal niekto oprávnenie konať za spoločnosť ALOPIAS s.r.o., nemohol teda tovar dodávaný žalobcom za spoločnosť ALOPIAS s.r.o. nikto odoberať. V ďalších zdaňovacích obdobiach existuje taktiež pochybnosť, že tovar nakúpený u žalobcu bol dopravený do Českej republiky, pretože všetci doterajší konatelia českého platiteľa ALOPIAS s.r.o. sa javia ako tzv. „biele kone“. Český platiteľ ALOPIAS s.r.o. podal daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobia október a november 2014 v zákonnej lehote, priznáva v nich nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, sumy však zodpovedajú hodnotám nadobudnutého tovaru z Poľska. Daňové priznania za december 2014, január 2015 a marec 2015 boli podané po lehote spolu s priznaním za jún 2015 dňa 17.07.2015. V priznaniach za január 2015 a marec 2015 český platiteľ ALOPIAS s.r.o. nepriznáva žiadne nadobudnutie z iného členského štátu. V daňovom priznaní za jún 2015 priznáva spoločnosť ALOPIAS s.r.o. nadobudnutie z iného členského štátu, ale suma zodpovedá hodnote nadobudnutého tovaru z Poľska. V daňových priznaniach za júl 2015 (bolo podané po lehote) a august 2015 spoločnosť ALOPIAS s.r.o. nepriznáva žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.
23.
Na ústnom pojednávaní dňa 15.11.2018 sa konateľ žalobcu vyjadril, že za spoločnosť ALOPIAS s.r.o. preberal tovar S. F., A. S., Hodonín. Preukázal sa dokladom totožnosti - občianskym preukazom, opečiatkoval CMR pečiatkou spoločnosti ALOPIAS s.r.o., iný doklad potvrdzujúci a preukazujúci prevzatie tovaru odberateľom spoločnosťou ALOPIAS s.r.o. v Čechách /inom členskom štáte/ nevedel konateľ žalobcu predložiť. Pán F. zaplatil uvedené faktúry v hotovosti, prevzal tovar a odviezol vozidlom Ford Tranzit HOC 15 - 37. Konateľ Ing. Juraj Černok neskúmal, v akom vzťahu k spoločnosti ALOPIAS s.r.o. je S. F.. Keďže S. F. mal informácie o prevzatí tovaru, za tovar zaplatil, nemal Ing. Černok dôvod pre pochybnosti o spoločnosti ALOPIAS s.r.o. Ing. Juraj Černok sa vyjadril, že on vystavil predložené CMR, aj ich podpisoval (na prevádzke v Hornej Strede), tlačivá CMR vytlačil z internetu z portálu Finančnej správy. Podpis na CMR je pána F., on robil pre spoločnosť ALOPIAS s.r.o., tiež pán F. opečiatkoval CMR za ALOPIAS s.r.o. Prepravu si zabezpečil odberateľ, tovar za ALOPIAS s.r.o. preberal S. F.. Žalobca bol na ústnom pojednávaní dňa 15.11.2018 po vyjadrení k obchodom so spoločnosťou ALOPIAS s.r.o. oboznámený so skutočnosťou, že doložené CMR nie sú dôkazom, preukazujúcim nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, t.j. nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že tovar bol dodaný do iného členského štátu, a že dodania tovaru spĺňajú podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a po zohľadnení údajov získaných v rámci spontánnej výmeny informácií, podľa ktorej odberateľ ALOPIAS s.r.o. nepotvrdil prevzatie tovaru, správca dane dodanie zdaní základnou sadzbou dane.
24.
Predložené CMR obsahujú okrem iných náležitosti aj pečiatku odberateľa a podpis, ktorý nie je čitateľný. Konateľ žalobcu sa na ústnom pojednávaní vyjadril, že CMR vystavil on, t. j. na prevádzke v Hornej Strede, pričom CMR boli opatrené pečiatkou odberateľa na prevádzke v Hornej Strede S. F.. Na základe uvedeného správca dane skonštatoval, že CMR predložená dňa 14.11.2018 nie je dôkazom, ktorý preukazuje, že tovar uvedený na faktúre číslo 1501091 bol dodaný do iného členského štátu a že žalobca má právo na uplatnenie oslobodenia v zmysle § 43 zákona o DPH. Konateľ žalobcu Ing. Juraj Černok síce na výzvu správcu dane predložil CMR, následne na ústnom pojednávaní uviedol, že tieto CMR vytlačil on (z internetu z portálu Finančnej správy), vyhotovil ich on (t.j. na prevádzke v Hornej Strede), kde ich S. F. osobne opatril pečiatkou a podpísal, čím nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu; konateľ uviedol, že S. F. sa preukázal dokladom totožnosti, a on neskúmal, v akom vzťahu je S. F. k spoločnosti ALOPIAS s.r.o. a následne uviedol, že S. F. robil pre spoločnosť ALOPIAS s.r.o.; správcovi dane nebol známy, ani preukázaný vzťah S. F. k spoločnosti ALOPIAS s.r.o. (nebol doložený žiadny relevantný dôkaz na preukázanie vzťahu medzi spoločnosťou ALOPIAS s.r.o. a S. F.); išlo o bezdôvodné vyhotovenie CMR dodávateľom - žalobcom na mieste prevádzky, keďže CMR je dokladom, dôkazom prepravcu; nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že žalobca si z opatrnosti overil odberateľa ALOPIAS s.r.o.; nebolo preukázané, že tovar opustil územie Slovenskej republiky, že bol dodaný do iného členského štátu; nebolo preukázané prevzatie tovaru v inom členskom štáte.
25.
V čestnom prehlásení zo dňa 06.12.2018 je uvedené, že „dolu podpísaný K. L., bytom Y. XXX/XX, J. L., prehlasuje, že v období od 14. listopadu 2012 do 31. března 2015, ako konateľ firmy EUROFLEX s.r.o., IČO 25571516, ktorá bola spoločníkom obchodnej spoločnosti Alopias s.r.o., IČO 02479761, osobne prevzal zásielky tovaru od daňového subjektu od S. F.. Konkrétne čísla dokladov 1401002, 1401169, 1401310, 1401384, 1500030, 1500386, 1500433, 1500901, 1501076 a 1501265“. Predložené čestné prehlásenie bolo podľa správcu dane zmätočné a nemalo výpovednú schopnosť. Údaje uvedené v čestnom prehlásení nekorešpondujú so skutočnosťou.
26.
V rámci preverenia zdaniteľných obchodov vo vyrubovacom konaní a z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zaslal správca dane Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii č. 101173242/2019 zo dňa 20.05.2019, v ktorej požiadal o vypočutie svedka S. F.. Správcovi dane bola dňa 06.06.2019 doručená odpoveď, v ktorej český správca dane skonštatoval, že svedok S. F. zomrel dňa XX.X.XXXX, svedecká výpoveď nie je možná, o čom bol žalobca informovaný 18.06.2019 na ústnom pojednávaní.
27.
Žalovaný zastáva názor, že ani on, ani prvostupňový orgán nemusí dať odpoveď na všetky námietky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a skutkový stav je správne a riadne posúdený. K námietke, uvedenej v žalobe, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, konkrétne neobsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, čo má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalovaný argumentuje, že pri správe daní vznikajú správcovi dane a aj daňovému subjektu náklady, ktoré je potrebné uhradiť. Vo všeobecnosti platí, že vzniknuté náklady uhrádza príslušný správca dane a náklady, ktoré vznikli daňovému subjektu hradí daňový subjekt (§ 12 ods. 1 daňového poriadku). V prípade naplnenia skutkových okolností stanovených v § 12 ods. 2 daňového poriadku, znáša náklady správca dane v rozsahu stanovenom v cit. ustanovení. O uplatňovanom nároku správca dane vydá rozhodnutie. Predmetom žalovanej veci nebolo uplatňovanie nárokov v zmysle § 12 daňového poriadku, a preto tieto skutočnosti nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia a nemôžu byť jeho obsahom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný taktiež tvrdí, že táto námietka nebola uvedená v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu a preto navrhuje správnemu súdu, aby ju nepreskúmaval.
28.
Na preukázanie hodnovernosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov nie je postačujúce len predloženie faktúr, ale aj preukázanie, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve dodávateľom uvedeným na faktúrach. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre - platiteľom. Pokiaľ nie je preukázané, že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje len samotná existencia dokladu. Predložením faktúr, ich zaúčtovaním ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Žalovaný tvrdí, že správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na zistené skutočnosti. Pokiaľ ide o hodnotenie listinných dokladov (podkladov), je potrebné zdôrazniť, že faktúra je relevantným dokladom, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje, odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru, resp. služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že hoci uvedené doklady formálne potvrdzujú existenciu sporných dodávok tovaru, pokiaľ ide o samotné doklady, z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/136/2013 zo dňa 29.01.2015 vyplýva, že technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade.
29.
Žalovaný zastáva názor, že žalobca nedokázal preukázať, že sa uvedený obchod uskutočnil tak, ako deklaruje vo vystavenej faktúre č. 1501091, čo vyplýva zo skutočností, zistených správcom dane. Napriek tomu, že kontrola bola začatá dňa 23.11.2017, žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly dňa 14.11.2018, teda až na základe Výzvy správcu dane zo dňa 08.11.2018, doručenej mu dňa 09.11.2018, CMR doklad, na ktorom je uvedený S. F., bytom A. S., P., ktorý mal podľa konateľa žalobcu preberať tovar od žalobcu na prevádzke v Hornej Strede, kde mal CMR opečiatkovať pečiatkou odberateľa ALOPIAS s.r.o. a za odberateľa ho aj podpísať, a to bez preukázania oprávnenia konať za odberateľa, ktoré žalobca od neho nežiadal. Prepravu si mal zabezpečovať odberateľ, tovar za ALOPIAS s.r.o. mal preberať S. F. (Zápisnica č. 102258037/2018 o ústnom pojednávaní zo dňa 15.11.2018). Uvedené skutočnosti konateľ žalobcu tvrdil po tom, čo S. F. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Úmrtie S. F. a nemožnosť jeho vypočutia bolo správcovi dane oznámené českou finančnou správou na základe žiadosti správcu dane o MVI k vypočutiu S. F..
30.
K tvrdeniu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k námietke žalobcu, že p. K. L. potvrdil dodanie tovaru v zmysle faktúry č.1501091 v čestnom vyhlásení, a taktiež že žalovaný presvedčivým spôsobom neuvádza, z akého dôvodu nepovažuje dôkazy preukazujúce dodanie tovaru spoločnosti ALOPIAS s.r.o., predložené žalobcom za relevantné, žalovaný argumentuje, že na str. 19 napadnutého rozhodnutia je uvedené, že podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že splnil hmotno-právne podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, keďže nepredložil správcovi dane doklad o oprávnení S. F. konať za odberateľa ALOPIAS s.r.o. (za spoločnosť je oprávnený konať konateľ), a nepredložil ani potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) bod 3. zákona o DPH s uvedením adresy miesta a dátumu prevzatia tovaru v inom členskom štáte. Vypočutie svedka K. L. nepovažoval žalovaný za potrebné, keďže ako bývalý konateľ spoločnosti EUROFLEX s.r.o. bol oprávnený konať za spoločnosť EUROFLEX s.r.o., ale nie za spoločnosť ALOPIAS s.r.o., aj napriek tomu, že tieto dve spoločnosti boli spoločníkmi od 07.01.2015 do likvidácie spoločnosti EUROFLEX s.r.o. dňa 09.01.2017, kedy bola táto spoločnosť vymazaná z Obchodného registra Českej republiky a K. L. v nej vykonával funkciu konateľa od 14.11.2012 do 31.03.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na čestné prehlásenie p. K. L. neprihliadol, vychádzajúc aj z § 24 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady z nim. Z citovaného ustanovenia daňového poriadku vyplýva, že čestné prehlásenie nie je relevantným dôkazom, preukazujúcim skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje.
31.
Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. Žalobca neskúmal, v akom vzťahu je S. F. k spoločnosti ALOPIAS s.r.o. a správcovi dane nebol známy, ani preukázaný vzťah S. F. k spoločnosti ALOPIAS s.r.o., keďže nebol doložený žiadny relevantný dôkaz na preukázanie vzťahu medzi spoločnosťou ALOPIAS s.r.o. a S. F..
32.
Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že preukázanie nároku na oslobodenie dane je prvotne záležitosťou dokladov, súčasne však treba rešpektovať súlad s faktickým stavom. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku
na oslobodenie dane, ak nie je preukázané, že došlo k uskutočneniu faktického plnenia, a tak, ako je to v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je len formálnym dôkazom, ktorý dovršuje hmotnoprávne aspekty skutočného vykonania zdaneného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako je platcom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť splnená len formálnym správnym daňovým dokladom. Nie je povinnosťou správcu dane, aby dokazoval, že údaje o určitom účtovnom prípade zaznamenané u žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou, je však povinný preukázať, že o súlade so skutočnosťou existujú vážne pochybnosti, čo robí predložené účtovné doklady za nevierohodné, neúplné.
33.
V okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania vyplýva z toho, že na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Žalovaný poukazuje na to, že Ústavný súd SR v Uznesení III. ÚS 401/09-17 judikoval, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej“.
34.
Pokiaľ si platiteľ uplatňuje oslobodenie dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaného prepravcu reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.
35.
V zmysle § 24 daňového poriadku v procese správy daní ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení. Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Žalovaný s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku uvádza, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na žalobcovi. Žalovaný zastáva názor, že správca dane v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti vyvodil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Podľa názoru žalovaného doklady predložené žalobcom nemajú reálny základ a vyvolávajú pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov v kontrolovanom zdaňovacom období, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na oslobodenie od dane v zdaňovacom období jún 2015.
36.
K námietke, že žalobca ako daňový subjekt nemá dôvod, ani povinnosť bežne požadovať od svojich odberateľov predloženie čestného vyhlásenia k uskutočňovaným obchodom žalovaný argumentuje, že daňový poriadok takúto povinnosť ani neukladá, avšak dobrý obchodník by mal vedieť, s kým obchoduje a dobrý obchodník by nešiel do rizika, aby nepoznal svojho obchodného partnera. Žalobca si mal preveriť osobu odberateľa, v opačnom prípade sa vystavil riziku, že mu nebude priznané oslobodenie od dane.
37.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok, SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 63 ods.3 písm. d) daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 43 ods. 1 až 5 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
38.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
39.
V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí , v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu, ozrejmili aj dôvod nevykonania navrhovaného dôkazu výsluchom K. L., ktoré žalovaný na strane 19 svojho rozhodnutia dal do súvislosti so skutočnosťou, že žalobca nepreukázal oprávnenie O. F. konať za odberateľa, ani nepredložil potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, pričom R. L. ako bývalý konateľ spoločnosti EUROFLEX s.r.o. oprávnený konať za odberateľa ALOPIAS s.r.o. nebol.
40.
Žalobcom tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia nepredstavuje absencia rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní vo výroku rozhodnutia (§ 63 ods.3 písm. d) daňového poriadku) o vyrubení dane a vo výroku rozhodnutia odvolacieho orgánu, nenapĺňajúca svojou podstatou žiaden z dôvodov zrušenia rozhodnutia taxatívne vymedzených v ustanovení § 191 ods. 1 SSP, nepoškodzujúca v žiadnom ohľade práva alebo právom chránené záujmy žalobcu a nemajúca žiadnu súvislosť so správnosťou alebo zákonnosťou rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktoré potenciál poškodenia práv alebo právom chránených záujmov daňového subjektu má.
41.
Za rovnako nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu, že mu správca dane neumožnil vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom zisteným počas daňovej kontroly a v rozhodnutí konštatoval aj jemu neznáme skutočnosti, keď žalobca skutočnosti a dôkazy, ku ktorým mu malo byť znemožnené sa vyjadriť, nekonkretizoval, neuviedol ich význam pre konanie a nenamietal ani, že by takúto možnosť v dôsledku postupu správnych orgánov nemal v ďalšom priebehu správneho konania.
42.
Samotné výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávky tvrdenému zahraničnému odberateľovi žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti, pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nekonkretizovali dôkazy, ktoré by okrem už predložených ešte mal predložiť na preukázanie svojho nároku, je potrebné konštatovať, že daňový poriadok presne nešpecifikuje , aké dôkazy majú byť predložené, ktoré disponujú akou dôkaznou silou, čo vždy bude závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový subjekt predložiť alebo ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich obchodných partnerov, však nie je úlohou správcu dane.
43.
Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili.
44.
V danom prípade v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru možno konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Súdneho dvora EU k oslobodeniu dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva dôjde iba vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa a predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Predložené listinné dôkazy by preto daňovému subjektu mohli privodiť priaznivejšie posudzovanie jeho uplatneného nároku iba za podmienky, ak by v daňovom konaní bolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenska, bol dodaný do iného členského štátu a tam zdanený odberateľom žalobcu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane bolo daňovou kontrolou zásadne spochybnené, pričom pochybnosti vo veci konajúcich správnych orgánov vyplývajú aj z dôkazov predložených žalobcom, preto nemožno tvrdiť, že tieto neboli vyhodnocované, či vytýkať správcovi dane, že neboli vyhodnotené v prospech žalobcu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia tieto pochybnosti, neodstránené žalobcom ani výsledkami spolupráce s orgánmi českej finančnej správy, spočívajú primárne v skutočnosti, že žiaden v konaní predložený dôkaz nepreukazuje vyvezenie tovaru do Českej republiky tvrdenému odberateľovi, keď, v súlade s právnym názorom správnych orgánov, takýmto dôkazom nie je CMR ( medzinárodný nákladný list CMR predložený žalobcom rok po začatí daňovej kontroly), ktorý ako doklad podľa tvrdenia žalobcu bol ním vystavený a vyplnený v jeho prevádzke a preto nemôže obsahovať potvrdenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte. V rozpore s právnym názorom žalobcu dôvod tvrdeného prebratia tovaru S. F. nevysvetľuje prepojenie spoločností EUROFLEX s.r.o. a ALOPIAS s.r.o. nakoľko dokladovaný nebol vzťah menovaného k žiadnej z uvedených spoločností, pričom súčasne zo skutočnosti, že spoločnosť EUROFLEX bola v rozhodnom čase spoločníkom spoločnosti ALOPIAS, nemožno vyvodzovať, že oprávneným na konečné prevzatie tovaru (od O. F.) bol K. L. ako iba bývalý konateľa EUROFLEXu. Čestné prehlásenie K. L. zo dňa 6.12.2018 aj v tejto súvislosti nemá výpovednú hodnotu a bez ďalších dôkazov, s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa zistenia správcu dane S. F. dňa XX.X.XXXX zomrel, nemôže ani výsluch R.L. privodiť pre žalobcu priaznivejšie vyhodnotenie skutkových zistení.
45.
Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo aj posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom
znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
46.
Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020).
47.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu, nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1 Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“
48.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.
49.
V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane.
Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
50.
Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného odberateľa žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodu deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.
51.
Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na oslobodenie od dane.
52.
Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
53.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
54.
O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
55.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
Podľa § 8 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. v znení zákona č. 9/2021 Z.z. lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom
účastníkmi konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú (v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.