Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-158-2018.pdf
PDF · 291 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/158/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: Bc. I. N. , rodená A., narodená dňa XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Q. - B. F., zastúpená JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Bratislava, Vajnorská č. 20, proti žalovanému: I.. F. N. , narodený dňa XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Q., H. L. č. XX, zastúpený JUDr. Igorom Hunom, advokátom, Bratislava, Tranovského č. 57, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 5. januára 2018, č.k. 11 C 164/2012-1106, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu IV. zo dňa 5. januára 2018, č.k. 11 C 164/2012-1106, p o t v r d z u j e .
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 5.1.2018, č.k. 11 C 164/2012-1106, I. z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadli do výlučného vlastníctva žalobkyne - hnuteľné veci: regál Ikea, drevený 4-policový v predsieni - kumbále v cene 15,- €; vešiak IKEA drevotrieska v predsieni - kumbále v cene 1,- €; svietidlo - detská izba 3 bodové v cene 2,- €; lampa - detská izba plastová čierna stojatá v cene 1,- €; zrkadlo - predsieň drevený rám bledé drevo v cene 2,- €; botník - predsieň, drevotrieska svetlohnedý v cene 1,- €; dve skrinky - chodba, dvojdverová a jednodverová, svetlohnedé so šuplíkom spolu v cene 5,- €; komplet zostava skriniek na oblečenie a na školské pomôcky - detská izba svetlohnedá v cene 10,- €; drevený regál - detská izba v cene 1,- €; dve police - detská izba spolu v cene 2,- €; kontajner pod písací stôl - detská izba v cene 1,- €; držiaky na uteráky, trubica, madlo biele 2 ks spolu v cene 5,- €; jeden závesný vešiak do kúpeľne, strieborný v cene 2,- €; žehlička Elektrolux naparovacia v cene 1,- €; doska na žehlenie klasická v cene 0,- €; vysávač Aeg, vreckový, tmavofialový v cene 0,- €; PC NEC s monitorom LCD, klávesnicou v užívaní syna v cene 0,- €; káble a rozvody k PC v cene 1,- €; vybavenie kuchyne (6 ks šálky farebné, 6 ks tanieriky malé, 5 ks sklenené poháre veľké, 4 ks sklenené poháre malé, 6 ks šálky čajové, mix veľkých, 6 ks šálky malé, priesvitné hnedé, 6 ks kávové priesvitné, hnedé, 6 ks taniere, farebné, hnedé, 6 ks taniere priesvitné, hnedé, 4 ks taniere priesvitné, hnedé, 1 ks veľká miska, hnedá priesvitná, 1 ks dezertná miska priesvitná, hnedá, 6 ks misiek malých, priesvitné, 2 ks malé misky priesvitné, biela, 2 ks hrnce cca 2,5 l stredné, strieborné, 1 ks sitko červené, 1 ks sitko strieborné, 8 ks variech drevených, 10 ks lyžičiek čajových, 1 ks doska drevená veľká, 2 ks dosky biele, 1 ks plastová miska, biela, stredne veľká, 1 ks plastová miska, žltá, 6 ks malých misiek plastových, 1 ks miska keramická, biela, 1 ks miska keramická, fialová, 1 ks struhák, veľký, 2 ks struháky, malé, 1 ks košík prútený, modrý, 1 ks miska stredná, strieborná, 2 ks lyžičky čierne, umelé vyberacie, 1 ks otvárač na konzervy, 1 ks doska, guľatá malá, 2 ks nožíky,
červená rukoväť, 2 ks plastové varešky, 6 ks nožíky, čierna rukovať, 1 ks doska na riad, 1 ks plech na pečenie, čierny oválny, 1 ks plech na pečenie strieborný) v cene 0,- €; kufre 2 ks zn. COFER SET, čierny malý a veľký v cene spolu v cene 10,- €; vianočný stromček. umelý v cene 0,- € a zostatok na jej bežnom účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, vo výške 3.758,13 €; do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosť - nebytový priestor, garáž č. 2-903, na -2. poschodí v Bratislave, W. L. č. XX-XX, súpisné č. XXXX, vchod č. XX-XX, postavenej na parcele č. XXXX/XX v podiele 1/1, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec BA-m.č. B. F., katastrálne územie B. F., spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXXX a spoluvlastnícky podiel 1/1 na pozemku parcela č. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2 a parcela č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX m2, v cene 19.066,- €, ako aj hnuteľné veci: svietidlo - chodba 3 bodové v cene 2,- €; svietidlo - obývačka v cene 2,- €; predsieňový vešiak tmavohnedý, drevotrieska v cene 0,50 €; zostava na PC stolíková svetlohnedá s regálom, drevotrieska v cene 0,- €; garniže - spálňa, dve, biele rúrka na štipce za obe v cene 6,- €; pračka Aeg automatická v cene 5,- €; stolík pod TV, svetlohnedý - obývacia izba v cene 1,- €; TV farebný čierny, zn. Elektra, klasický, uhlopriečka 72 cm v roku 1995 v cene 0,- €; mikrovlnka Sanyo - kuchyňa v cene 2,- €; rohová lavica, stôl, dve stoličky v cene 0,- €; veža Technics na CD, kazety, čierna + dva reproduktory v cene 20,- €; 1 hrniec malý čierny a 1 panvica červená s pokrievkou v cene 0,- €; píla elektrická zn. O.K. v cene 10,- €; vŕtačka s príklepom BOSCH v cene 25,- €; zariadenie garáže - 2 ks drevené policové regále IKEA spolu v cene 20,- € a 10 konzol v cene 10,- €; písací stôl - detská izba v cene 5,- € a zostatky na účtoch, č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., na sumu 2.000 €; č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra Banke, a.s. - Fondy Tatra Banka, na sumu 4.001,48 €; č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej Banke, a.s., na sumu 378,01 USD, t.j. 286,61 €; č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej Banke, a.s., na sumu 444,93 €; II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 39.019,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; III. žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni veci, a to regál IKEA, drevený 4 policový v predsieni - kumbále; vešiak Ikea, drevotrieska v predsieni - kumbále; svietidlo - detská izba 3 bodové; lampu- detská izba, plastová čierna stojatá; zrkadlo - predsieň, drevený rám, bledé drevo; botník - predsieň, drevotrieska, svetlohnedý; dve skrinky - chodba, dvojdverová a jednodverová, svetlohnedé so šuplíkom; komplet zostavu skriniek na oblečenie a na školské pomôcky, svetlohnedá - detská izba; drevený regál - detská izba; 2 police - detská izba; kontajner pod písací stôl - detská izba; držiaky na uteráky trubica, madlo, biele 2 ks; jeden závesný vešiak do kúpeľne, strieborný; žehličku Elektrolux naparovaciu; dosku na žehlenie, klasická, vysávač Aeg vreckový, tmavofialový; PC NEC s monitorom LCD, klávesnicou v užívaní syna; káble a rozvody k PC; vybavenie kuchyne (6 ks šálky, farebné, 6 ks tanieriky malé, 5 ks sklenené poháre veľké, 4 ks sklenené poháre malé, 6 ks šálky čajové, mix veľkých, 6 ks šálky malé priesvitné, hnedé, 6 ks kávové priesvitné, hnedé, 6 ks taniere farebné, hnedé, 6 ks taniere priesvitné, hnedé, 4 ks taniere priesvitné, hnedé, 1 ks veľká miska, hnedá, priesvitná, 1 ks dezertná miska priesvitná, hnedá, 6 ks misky, malé priesvitné, 2 ks malé misky, priesvitná biela, 2 ks hrnce cca 2,5 l stredné, strieborné, 1 ks sitko červené, 1 ks sitko strieborné, 8 ks variech, drevené, 10 ks lyžičky čajové, 1 ks doska, drevená, veľká, 2 ks doska, biela, 1 ks plastová miska, biela, stredne veľká, 1 ks plastová miska žltá, 6 ks malých misiek plastových, 1 ks miska keramická, biela, 1 ks miska keramická, fialová, 1 ks struhák, veľký, 2 ks struháky, malé, 1 ks košík prútený, modrý, 1 ks miska stredná, strieborná, 2 ks lyžičky čierne, umelé, vyberacie, 1 ks otvárač na konzervy, 1 ks doska guľatá, malá, 2 ks nožíky, červená rukoväť, 2 ks plastové varešky, 6 ks nožíkov, čierna rukovať, 1 ks doska na riad, 1 ks plech na pečenie, čierny oválny, 1 ks plech na pečenie, strieborný, 2 ks kufre zn. COFER SET, čierny malý a veľký; vianočný stromček, umelý, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; IV. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 15.8.2012, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na čas po rozvode manželov z dôvodu, že po rozvode jej manželstva so žalovaným medzi nimi nedošlo k dohode. Žiadala, aby z vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva pripadli do jej výlučného vlastníctva: nehnuteľnosť - byt č. XX v Q., H. L. č. XX, spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru a hnuteľné veci (2 ks regále IKEA- vešiak svetlo, svietidlá, lampy, predsieň - vešiak, zrkadlo, botník, 2 skrinky na chodbe, spálňa - zostava PC stolíková, garniža, TV, detská izba - posteľ, komplet zostava skrinky, police, regále, stôl, kúpeľňa - pračka, držiaky, kuchyňa - komplet, mikrovlnka, lavica, obývacia izba - stolík pred TV, veža, garniža, svetlo, žehlička a veci s tým spojené, veža hracia zn. Panasonic, TV, vysávač, práčka, detská zostava, police, regále, stôl písací, posteľ, počítač 2005 a s tým spojené káble, rozdvojky, vybavenie do kuchyne, doplnky, veci, varechy) a vysporiadať zostatky na účtoch sporových strán, úspory počas manželstva, investície zo spoločných prostriedkov do bytu žalovaného, zostatky na poistných zmluvách, ktoré žalovaný zrušil a sumy z nich mu boli vyplatené. V priebehu konania žiadala
zahrnúť do vyporiadania aj ďalšie položky (píla elektrická, vŕtačka s príklepom, fotoaparát Panasonic, 4 ks kufre, nádobky na kvety - hrantiky, vianočný stromček). Do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prikázať nehnuteľnosti - garáž - priestor č. 2-903 v Q., H. L. č. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach i na pozemku, rodinný dom súpisné č. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. a spoluvlastnícky podiel, záhradu ako pozemok a hnuteľné veci - osobné motorové vozidlo zn. F. N.. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že všetky nehnuteľnosti uvedené v žalobnom návrhu nadobudli so žalovaným počas ich manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, aj keď sú nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, okrem rodinného domu v N., tento je zapísaný na sestru žalovaného. Vie preukázať, že sa jednalo v daných prípadoch o zastieraný právny úkon. Žalovaný pri ich nadobúdaní postupoval a postupne zariadil všetko tak, aby nehnuteľnosti boli písané na jeho rodičov, prípadne výlučne na neho s tým zámerom, aby veci patrili len jemu a ju z vlastníctva vylúčil.
2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 22 C 178/2011, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 11.1.2012, č.k. 22 C 178/2011-115, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.2.2012, bolo manželstvo strán, uzavreté dňa 6.8.1994 v Bratislave, rozvedené a na čas po rozvode bol maloletý syn účastníkov R. N. zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 220,- € mesačne, bol upravený aj styk žalovaného so synom; dôvodom rozvratu manželstva bolo podľa zistenia súdu citové ochladnutie, neštandardné vzťahy k rodine navrhovateľa a nezáujem na obnovení vzťahu. Zo zhodných prednesov a výsluchov strán sporu, kde sa zhodli na zostatkovej cene vecí zistil, že strany počas manželstva nadobudli zo spoločných prostriedkov nasledovné hnuteľné veci: regál IKEA, drevený 4-policový v predsieni - kumbále v cene 15,- €; vešiak Ikea, drevotrieska v predsieni - kumbále v cene 1,- €; svietidlo na chodbe, 3 bodové v cene 2,- €; svietidlo v obývačke v cene 2,- €; svietidlo v detskej izbe, 3 bodové v cene 2,- €; lampu v detskej izbe, plastovú, čiernu, stojatú v cene 1,- €; predsieňový vešiak tmavohnedý, drevotrieska v cene 0,50 €; zrkadlo v predsieni, drevený rám, bledé drevo v cene 2,- €; botník v predsieni, drevotrieska, svetlohnedý v cene 1,- €; dve skrinky na chodbe, dvojdverová a jednodverová, svetlohnedé so šuplíkom v cene spolu 5,- €; zostava na PC stolíková, svetlohnedá s regálom, drevotrieska v cene 0,- €; garníže v spálni, dve, biele, rúrka na štipce v cene 6,- € za obe; komplet zostava skriniek na oblečenie a školské pomôcky v detskej izbe, svetlohnedá v cene 10,- €; drevený regál v detskej izbe v cene 1,- €; dve police v detskej izbe spolu v cene 2,- €; kontajner pod písací stôl v detskej izbe v cene 1,- €; písací pracovný stôl v detskej izbe v cene 5,- €; pračku automatickú zn. Aeg, 5 kg bez susičky v cene 0,- €; držiaky na uteráky, trubica, madlo, biele 2 ks spolu v cene 5,- €; jeden závesný vešiak do kúpeľne, strieborný v cene 2,- €; v kuchyni mikrovlnku zn. Sanyo v cene 2,- €; v kuchyni rohovú lavicu stôl, dve stoličky v cene 0,- €; stolík pod TV, svetlohnedý v obývacej izbe v cene 1,- €; TV farebný, čierny zn. Elektra, klasický, uhlopriečka 72 cm, v roku 1995 v cene 20,- €; veža zn. Technics, 4 ks kazety, čierna + dva reproduktory v cene 20,- €; žehličku zn. Elektrolux, naparovaciu v cene 1,- €; dosku na žehlenie, klasická v cene 0,- €; vysávač zn. Aeg, vreckový, tmavofialový v cene 0,- €; PC NEC s monitorom LCD, klávesnicou v užívaní syna v cene 0,- €; káble a rozvody k PC v cene 1,- €; vybavenie kuchyne (6 ks šálky farebné, 6 ks tanieriky malé, 5 ks sklenené poháre veľké, 4 ks sklenené poháre malé, 6 ks šálky čajové, mix veľkých, 6 ks šálky, malé priesvitné, hnedé, 6 ks kávové, priesvitné, hnedé, 6 ks taniere farebné, hnedé, 6 ks taniere priesvitné, hnedé, 4 ks taniere priesvitné, hnedé, 1 ks veľká miska hnedá, priesvitná, 1 ks dezertná miska priesvitná, hnedá, 6 ks misiek, malé priesvitné, 2 ks malé misky priesvitné, biele, 2 ks hrnce cca 2,5 l stredné, strieborné, 1 ks sitko červené, 1 ks sitko strieborné, 8 ks variech, drevené, 10 ks lyžičiek čajových, 1 ks doska drevená, veľká, 2 ks dosky biele, 1 ks plastová miska, biela, stredne veľká, 1 ks plastová miska, žltá, 6 ks malých misiek plastových, 1 ks miska keramická, biela, 1 ks miska keramická, fialová, 1 ks struhák, veľký, 2 ks struháky, malé, 1 ks košík prútený, modrý, 1 ks miska stredná, strieborná, 2 ks lyžičky čierne, umelé, vyberacie, 1 ks otvárač na konzervy, 1 ks doska guľatá, malá, 2 ks nožíky, červená rukoväť, 2 ks plastové varešky, 6 ks nožíkov, čierna rukovať, 1 ks doska na riad, 1 ks plech na pečenie čierny, oválny, 1 ks plech na pečenie strieborný v cene 0,- €, 1 ks hrniec malý, čierny, 1 ks panvica, červená s pokrievkou v cene 0,- €, kufre 2 ks zn. COFER SET, čierne, malý a veľký v cene spolu 10,- €, vianočný stromček, umelý v cene 0,- €, zariadenie garáže - 2 ks drevených políc, regále IKEA spolu v cene 20,- €, zariadenie garáže - 10 konzol v cene 10,- €. Medzi stranami boli sporné nasledovné položky: a/ píla elektrická zn. O.K. v cene 10,- €; žalobkyňa uviedla, že bola nadobudnutá zo spoločných prostriedkov v roku 2003, žalovaný uvádzal, že ju zakúpil z prostriedkov od rodičov, išlo o dar. Otec mu dal na ňu sumu X.XXX,- Sk; na uvedené
tvrdenie žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, bližšie nekonkretizoval, kedy malo dôjsť k darovaniu a kde, z dôvodu ktorého túto položku poňal do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadania; b/ vŕtačka s príklepom zn. Q. v cene XX,- €, na ktorej sa strany zhodli. Žalobkyňa tvrdila, že bola zakúpená v roku 1996, za cca 170,- rakúskych šilingov v Rakúsku, má doklad - účet z obchodu na meno žalovaného, ktorý uvádzal, že ju zakúpil z prostriedkov darovaných od rodičov, ktorí mu dali niekoľko tisíc eur, aj z prostriedkov od strýka. Okrem tvrdenia o daroch peňazí iný dôkaz nepredložil, nekonkretizoval kedy malo dôjsť k darovaniu a kde, preto túto položku poňal do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov; c/ fotoaparát zn. Panasonic v cene 15,- €, na ktorej sa sporové strany zhodli. Žalobkyňa uviedla, že ho kupoval žalovaný, keď išiel na dovolenku s matkou, ale zo spoločných prostriedkov za 260,- €, žalovaný tvrdil, že tento fotoaparát vlastní jeho matka, nakoľko mu dala peniaze v hotovosti, aby ho kúpil pre ňu, nachádza sa u jeho matky, ktorá ho používa. Svedkyňa L. N. uviedla, že syn (žalovaný) jej fotoaparát kúpil, ale peniaze naň mu dala ona, z dôvodu ktorého táto položka nebola zahrnutá do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadaná. Žalobkyňa vo svojom záverečnom návrhu nežiadala vyporiadať položky: posteľ v detskej izbe; osobné motorové vozidlo zn. F. N., ŠPZ: BA XXX CS; 4 ks nádob na kvety, hrantiky a rodinný dom v N., súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, vedený na liste vlastníctva č. XXXX pre obec N. a záhradu parcelné č. XXXX, vedenú na liste vlastníctva č. XXXX pre obec N.; s čím žalovaný súhlasil. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že je potrebné rešpektovať dispozíciu s predmetom sporu samotnými stranami sporu, t.j. že súd môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý sporové strany výslovne urobili predmetom sporu. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd len pokiaľ ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí, ktorému z manželov prikáže, prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Strany vo vzťahu k daným položkám nežiadali uvedené veci vyporiadať, takže týmto negatívne určili rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý má súd vyporiadať, preto v danej časti ani nerozhodoval výslovne o zastavení konania a uvedené položky nevyporiadal. Žalobkyňa v pôvodnom žalobnom návrhu a po výsluchu uviedla ďalšie položky: 1 ks regál, predsieň; 1 ks svietidlo v predsieni, stropné biele; lampa plastová stojatá, biela; dvere interiérové a zárubňa investované v rámci rekonštrukcie; TV zn. Sanyo, čierna farba, 37 cm uhlopriečka; polica, držiak na krémy v kúpeľni; v obývačke garniža + dve svetlá; veža zn. Technics; vybavenie kuchyne vo veciach, ktoré neuviedla v záverečnom návrhu: 1 ks plastová úchytka na vyberanie jedla, 1 ks citrusovač, odšťavovač elektrický, 1 ks čajník strieborný, 1 ks drvič na cesnak, nerezový, 1 ks kufor zn. Samsonite, čierny umelý, 1 ks kufor zn. Roncato, čierny umelá hmota, v detskej izbe posteľ, drevotrieska, jednolôžková. Strany sporu na pojednávaní zhodne uviedli, že pokiaľ niektoré položky nie sú výslovne uvedené v záverečnom návrhu žalobkyne, tieto nežiadajú vyporiadať, čím negatívne určili rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý má súd vyporiadať a tieto uvedené položky neboli vyporiadané. Ďalej boli sporné položky/investície: a/ kuchyňa s dresom v cene 50,- €, ktorú žiadala žalobkyňa poňať do vyporiadania k bytu alebo vyporiadať ako investíciu v sume 10.000,- Sk, k čomu uvádzala, že kuchyňa bola menená v roku 1997, imitácia dreva v nadobúdacej cene 10.000,- Sk, urobená na mieru cez súkromníka, cez kontakt žalovaného, zostatková cena 50,- €. Nevedela koľko linka stála, doklady nemá, mala za to, že bola zakúpená z ich spoločných prostriedkov, peniaze vybral žalovaný zo svojho účtu, dal ich matke a tá ich zaplatila. Linka bola hradená z ich prostriedkov vo výške 2.800,- DEM, účet vedený v Ľudovej banke. Žalovaný tvrdil, že linka s dresom bola vyrobená na mieru v TILIA, v.o.s. Nové Mesto nad Váhom, objednala ju jeho matka, zaplatili ju jeho rodičia z ich financií, darovali ju jemu. Svedkyňa L. N. tvrdila, že kuchynská linka pôvodná v byte sa jej nepáčila, v Novom Meste si vybrala a objednala linku vo firme Mandrenčiak, išlo o linku s dresom, skrinkami, digestorom, 160 cm, zaplatila zálohu 5.000,- Sk, potom zvyšok v hotovosti. Keď bola linka hotová, zavolala synovi a ten si ju odviezol do Bratislavy. Súd prvej inštancie ohľadom nadobudnutia kuchynskej linky uveril výpovedi žalovaného a svedkyni, keď žalobkyňa ďalšie konkrétne tvrdenia, ani dôkazy ohľadom nadobudnutia linky zo spoločných prostriedkov neuvádzala, z dôvodu ktorého táto linka nebola poňatá do vyporiadania, ani ako investícia zo spoločných prostriedkov do bytu, kde v tom čase bola v nájomnom vzťahu so stavebným bytovým družstvom matka žalovaného; b/ bezpečnostné dvere zn. Adlo, pričom z objednávky zo dňa 24.11.2008 Adlo vzorková predajňa, predbežná kalkulácia fy Adlo bezpečnostné dvere s.r.o. a faktúry vystavenej na žalovaného dňa 22.12.2008, č. XXXXXXX vyplýva, že bola fakturovaná suma za bezpečnostné dvere s príslušenstvom vo výške 35.620,- Sk. Žalobkyňa navrhla započítať uvedené v rámci vyporiadania vo výške nadobúdacej ceny, žalovaný navrhol zohľadniť amortizáciu 10 %, v cene 827,61 €. Prvoinštančný súd akceptoval investíciu zo spoločných prostriedkov počas manželstva do výlučného vlastníctva žalovaného sumu 35.620,- Sk (1.182,36 €) vynaloženú manželmi na uvedené vstupné bezpečnostné dvere + zámok + zárubňa, ktorú sumu poňal ako investíciu spoločných finančných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalovaného a v polovici ju zahrnul v prospech žalobkyne s tým, že
neprihliadol na amortizáciu ako žiadal žalovaný. Žalobkyňa v záverečnom návrhu navrhla poňať do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov i položku - 2 ks bicykle v garáži žalovaného, ktoré žiadala prikázať žalovanému. Tieto položky neboli poňaté do vyporiadania, aj keď bicykle boli nadobudnuté v priebehu ich manželstva zo spoločných prostriedkov, vychádzajúc z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka sa jedná o veci, ktoré podľa svojej povahy výslovne slúžia len osobnej potrebe, ide o veci osobnej potreby len jedného z manželov. Do tejto kategórie tak patria 2 ks bicyklov, preto boli vylúčené z vyporiadania. Žalobkyňa žiadala zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať nehnuteľnosť, a to byt č. 11, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu v Q., H. L. č. XX, s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. F., obec Q., okres Q. IV, zapísaný vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele X/X z dôvodu, že tento byt bol nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v roku 1995 zo spoločných prostriedkov, napriek tomu je písaný na žalovaného na základe darovacej zmluvy z roku 2004. V roku 1994 po uzavretí manželstva so žalovaným nemali kde bývať, žalovaný hľadal pre nich byt a našiel tento družstevný byt, v ktorom bývajú doteraz. Žalovaný nechcel, aby bol byt kúpený počas trvania manželstva, tak vymyslel, že formálne sa previedli členské práva k družstevnému bytu na jeho rodičov, pričom za prevod členských práv k družstevnému bytu poskytol zo svojich vlastných finančných prostriedkov sumu 400.000,- Sk utŕžených z predaja bytu v jeho vlastníctve v M. L. nad F., ktorý mal pred uzavretím manželstva a sumu 315.000,- Sk zaplatil z ich spoločných finančných prostriedkov. Po nadobudnutí členských práv k družstevnému bytu žalovaný zariadil, aby byt odkúpili jeho rodičia od Stavebného bytového družstva Bratislava IV. s tým, že finančné prostriedky na kúpu od uvedeného družstva im poskytol zo spoločných finančných prostriedkov usporených na ich spoločných účtoch a vkladných knižkách. Potom, keď sa žalovaný snažil byt vylúčiť z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zariadil, aby družstevný byt nebol daný do dedičstva tak, že jeho rodičia mu byt formálne darovali. Zápis v katastri nie je záväzný, uvedenú otázku si súd môže ako predbežnú riešiť v tomto konaní. Na preukázanie uvedených tvrdení predložila/označila žalobkyňa nasledovné dôkazy: vyjadrenie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 24 C 77/2007, v ktorom žalovaný v roku 2007 v rámci konania o rozvod ako odporca výslovne uviedol “predovšetkým to bolo preto, že keď sa oženil, spočiatku bývali u rodičov žalobkyne. A keďže on mal byt vo svojom vlastníctve v M. L. nad F., v jeho vlastníctve, tento predal a kúpil byt v Q., aby mali ako rodina kde bývať. Problém nastal, na koho bude byt písaný, či iba na neho alebo na manželov. Napokon bol byt písaný na jeho rodičov, s čím žalobkyňa nesúhlasila, keď už bol tento byt kúpený, žalobkyňu musel presviedčať asi pol roka, aby sa do neho spolu nasťahovali“ a výpisy z účtov žalovaného, z ktorého boli prevádzané finančné prostriedky spoločné, z ktorých bola hradená kúpa bytu nasledovným spôsobom: mandátna zmluva na kúpu bytu v Q. bola podpísaná priamo žalovaným dňa 5.6.1992 (č.l. 290 spisu), následne dňa 27.6.1995 bolo z účtu vedeného v Ľudovej banke pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vybraných 15.000,- DEM (podľa kurzového lístka Národnej banky Slovenska priemerný kurz ku dňu 27.6.1995 bol 21,081,- Sk, prepočet na Sk 316.215,- Sk), ktoré boli použité na zaplatenie zálohy za byt, tak ako sa uvádza v mandátnej zmluve. Na doplatenie bytu bola použitá suma, ktorá bola vybraná dňa 17.7.1995 z účtu vedeného v Ľudovej Banke č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 15.000,- DEM (podľa kurzového lístka Národnej banky Slovenska priemerný kurz ku dňu 17.7.1995 bol 21,061, prepočet na Sk 315.915,- Sk). Celková cena bytu bola v sume 710.000,- Sk, tak ako je to uvedené v mandátnej zmluve, doplatok do celkovej sumy 710.000,- Sk, bol uhradený v hotovosti. Byt bol zaplatený z peňažných prostriedkov, ktoré boli počas trvania manželstva vložené na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to suma 25.725,87 DEM, vedený v Ľudovej banke, ktoré boli vybrané z účtu v čase kedy sa byt kupoval, ktorá bola použitá na úhradu tohto bytu. Žalovaný v písomnom podaní konštatoval, že rozhodujúci okamih pre zaradenie veci do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov je uzavretie manželstva a nadobudnutia veci. Jeho rodičia cez neho oslovili realitnú kanceláriu V.I.A. REAL, ktorá sprostredkovala vyššie uvedený byt. S realitnou kanceláriou bola dňa 5.6.1995 spísaná mandátna zmluva, ktorú podpísal on v ich zastúpení, rodičia sa chceli presťahovať do Bratislavy. Následne realitná kancelária vyhliadla družstevný 3-izbový byt na R. dieloch, dňa 16.6.1995 došlo k uzavretiu dohody o prevode členských práv, ktorú so súhlasom družstva podpísali F. B. a manželka J. a na druhej strane jeho rodičia. Ako odstupné zaplatili rodičia odstupujúcim členom cez realitnú kanceláriu sumu 710.000,- Sk. V čase prevodu členských právam už bol ženatý, s manželkou bývali v rodinnom dome u jej rodičov, nemali spoločné finančné prostriedky, nemohli si dovoliť investovať do vlastného spoločného bývania. Suma 710.000,- Sk na zaplatenie odstupného bola použitá výlučne z finančných prostriedkov jeho rodičov, celková suma bola uhradená v júni a auguste 1995 v hotovosti v Slovenskej sporiteľni, pobočka Nové Mesto nad Váhom. Následne podľa rozhodnutia o pridelení bytu Stavebného bytového družstva Bratislava IV. zo dňa 24.10.1995, bol so súhlasom predsedu tohto družstva zo dňa 1.7.1995 pridelený byt jeho
matke, ktorá sa stala členkou stavebného bytového družstva a dňa 24.10.1995 bola uzavretá zmluva o nájme bytu s jeho matkou. Zo zákona vznikol spoločný nájom bytu manželov s otcom. V roku 1998 rodičia požiadali stavebné bytové družstvo o odkúpenie bytu, k prevodu uvedeného bytu došlo podľa písomne uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV a rodičmi L. a N. N. dňa 22.7.1198 (pravdepodobne 1998, poznámka odvolacieho súdu), vklad bol povolený dňa 5.9.2000. Jeho rodičia dňa 22.7.1998 zaplatili všetky poplatky a kúpnu cenu spojené s bytom vo výške 58.561,35 Sk, pričom ich použili zo svojich finančných prostriedkov, čomu nasvedčujú aj doklady predložené Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV, že platiteľom bola jeho matka. Byt vo výlučnom vlastníctve rodičov užíval najskôr sám, pretože žalobkyňa sa odmietala nasťahovať, urobila tak spolu so synom až v máji 1996 a od tejto doby byt užívali. Dňa 20.11.2003 došlo medzi ním a jeho rodičmi k uzavretiu darovacej zmluvy formou Notárskej zápisnice č. 351/2003, Nz XXXXXX/ XXX, spísanej notárskou T.. L. F., z ktorej obsahu, bodu 5. jednoznačne vyplýva prejav vôle darcov
- rodičov, darovať byt len jemu ako synovi, ako aj jeho vyhlásenie, že byt do daru prijíma výučne len on. Žalobkyňa tvrdila, že prevody boli fingované, bol to podvod na ňu a syna. Byt bol kupovaný v júli
- auguste 1995, keď dňa 27.6.1995 žalovaný vybral sumu 15.000,- DEM, ktorú použil ako doplatok na byt. Kto bude vlastník s ňou nik nerozoberal, vedela, keď sa tam nasťahovala, že byt je písaný na jeho matku, ale nevedela z akých prostriedkov to bolo kupované, zistila to až v priebehu tohto konania, keď sa dostala k dokladom a výpisom účtu. Žalovaný mal aj iné ako oficiálne zdroje príjmov, takže mali peniaze. Že je to fingované sa dozvedela v roku 1996, ale nerobila nič, pretože jej žalovaný povedal, že sa to zmení, prosil ju, aby sa nasťahovala, on však potom neurobil nič, hádali sa a boli medzi nimi nezhody kvôli financiám, nakoľko žalovaný všetky finančné veci riešil s mamou, k účtom a výpisom sa nikdy nedostala. Žalovaný odmietol tvrdenie, že peniaze vybral a použil ako doplatok pre rodičov tak ako to popísala žalobkyňa, keďže vtedy nemali žiadne spoločné peniaze, byt kupovali jeho rodičia. V konaní o rozvod sa vyjadril ako sa vyjadril, byt nemohol kúpiť sám, ani s manželkou, keďže nedisponovali takou čiastkou. Rodičia mu poskytli byt na neurčito, nebavili sa o odplate, mohli tam robiť nejaké úpravy. Svedkyňa L. N., matka žalovaného tvrdila, že byt kúpili s manželom a potom ho darovali synovi. Oslovili realitnú kanceláriu, tá našla byt, išli sa s manželom naň pozrieť, pripravila sa zmluva, vyplatila záloha a doplatok. Byt odkúpili od družstva a po piatich rokoch ho darovali synovi, byt nadobudli výlučne oni zo svojich finančných prostriedkov. Žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala poňať do vyporiadania aj investície pôvodne vo výške 6.732,- €, ktoré počas trvania manželstva strany zo spoločných prostriedkov vložili do družstevného bytu, ktorý nadobudli podľa nej do spoločného vlastníctva z dôvodu, že v roku 1997 byt rekonštruovali spoločne, do kuchyne pokladali kachličky, vymaľovali kuchyňu a predsieň v hodnote 8.858,70 Sk, zakúpili kuchynskú linku v hodnote 10.000,- Sk, osvetlenie pod kuchynskú linku, lampu s batériou. V roku 2004 uskutočnili druhú rekonštrukciu, a to murovanie, rozdelenie izieb v hodnote 69.566,75 Sk, parkety do celého bytu, okrem obývačky a spálne, pod parkety tepelná vložka, maľovanie, kladenie dlažby do WC, predsieň, kumbál, výroba dverí na mieru, projektovanie prerábania, projekt, elektriky, vypínače, za čo investovali sumu 2.310,- €. Tretia rekonštrukcia sa uskutočnila dňa 9.7.2006, išlo o parkety do obývačky a spálne, pod parkety tepelná vložka, maľovanie, poklad dlažby na balkóne, v roku 2006 sa uskutočnila výmena plastových okien za tri okná, v roku 2008 výmena dvoch okien za plastové okná. Do tejto tretej rekonštrukcie bytu investovali sumu 1.000,- € bez okien, za plastové okná zaplatili sumu 2.722,- €; všetky peniaze boli zo spoločných, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V ďalšom písomnom podaní žalobkyňa zhrnula rekonštrukcie nasledovne: v roku 1997 - kuchyňa, maľovanie predsiene (pozn. bližšie nekonkretizuje, všetko za cenu 664,- € (20.000,- Sk); v roku 2004 - rozdeľovanie izieb, parkety, kladenie dlažby WC, kumbál, výroba dverí na mieru, všetko za cenu 2.310,- € (69.566,75 Sk); v roku 2006 - parkety, maľovanie, balkón, výmena troch okien za plastové, všetko za cenu 2.084,- €; v roku 2008
- výmena dvoch okien za plastové za cenu 1.764,- € (53.122,- Sk), t.j. spolu mali za rekonštrukčné práce zaplatiť zo spoločných prostriedkov sumu 6.822,- €. Žalovaný vo vyjadrení čiastočne potvrdil, že rekonštrukcia bytu bola robená, v záverečnom vyjadrení uvedenú sumu za rekonštrukcie akceptoval, žiadal ale započítať sumu 2.721,90 € ako dar od matky, ktorý prijal v sume 82.000,- Sk na výmenu plastových okien v byte, podľa notárskej zápisnice, ktorú vložil na úhradu rekonštrukcie. Prvoinštančný súd neakceptoval sumu 664,- € v súvislosti s prvou rekonštrukciou bytu, pretože v tom čase žalovaný nebol vlastníkom bytu, nájomcom bytu boli rodičia žalovaného a byt bol vo vlastníctve stavebného bytového družstva, keď maľovanie bytu sa pokladá za bežnú údržbu. Na rekonštrukciu zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok žalovaného potom bola započítaná suma 6.822,- € - 664,- € = 6.158,- €. Nebolo možné akceptovať ani započítanie sumy 2.721,90 €, uplatnenej žalovaným na plastové okná, ktorú získal darom od matky, nakoľko vlastné finančné prostriedky, ktoré získal darom, vkladal na svoj výlučný majetok, rekonštrukcia svojho bytu, nie spoločného. Žalobkyňa ďalej žiadala do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zahrnúť aj nehnuteľnosť - rodinný dom v N., súpisné č. XXX a spoluvlastnícky podiel a záhradu ako pozemok parcela č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a ako vlastník je zapísaná sestra žalovaného. V priebehu sporu vzala žalobkyňa žalobcu v tejto časti späť, s čím žalovaný súhlasil; nežiadali túto vec vyporiadať (k tejto položke boli vypočutí svedkovia R. N. a L.. A. A.). Žalobkyňa žiadala do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť i nehnuteľnosť - garáž č. 3, nachádzajúcu sa v katastrálnom území B. F., s podielom na spoločných častiach a zariadeniach a podielom na pozemku, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný titulom darovacej zmluvy, nakoľko ju žalovaný nadobudol na základe zmluvy o výstavbe a kúpnej zmluvy k pozemku zo dňa 21.1.2001, podľa V-XXXX/XXX. Boli s ňou spojené výdavky dňa 10.6.2002 vo výške 1.947,- Sk; dňa 12.11.2002 vo výške 4.290,- Sk; dňa 4.4.2002 vo výške 3.000,- Sk; dňa 14.2.2002 vo výške 5.000,- Sk; dňa 29.6.2004 vo výške 10.000,- Sk; dňa 2.11.2004 vo výške 5.000,- Sk; dňa 3.12.2008 vo výške X.XXX,- Sk, spolu vo výške 30.837,- Sk. Do garáže zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov použili sumu 6.000,- Sk na kúpu poličiek, regálov a políc z IKEY. Kúpnu cenu uhradil žalovaný zo spoločných finančných prostriedkov vedených na jeho účtoch. Počas manželstva bola dňa 10.11.2000 zakúpená garáž z finančných prostriedkov, ktoré boli vložené na účet č. XXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke počas trvania manželstva od roku 1999 až do 10.11.2000, a to vo výške 5.100,- DEM. Výber ku garáži bol uskutočnený aj dňa 8.11.2000 vo VÚB, a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vybraná suma 2XX,- Sk. Následne dňa 9.11.2000 výber sumy 2.500,- DEM z účtu č. XXXXXXXX/XXXX, v tento deň bol uskutočnený aj vklad v hotovosti sumy 500,- DEM na tento účet. Dňa 10.11.2000 bol uskutočnený výber sumy 2.600,- DEM. Na zakúpenie garáže boli použité aj finančné prostriedky z účtu vedeného v Ľudovej banke, č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene USD, počas manželstva tam boli vložené finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu garáže, dňa 9.11.2000 bol urobený výber sumy 2.500,- USD a dňa 10.11.2000 výber sumy 1.000,- USD. Doplatok vo výške 16.000,- Sk bol uskutočnený z finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, išlo o výbery, ktoré boli uskutočnené dňa 11.9.2000 vo výške 40.000,- Sk, dňa 10.10.2000 vo výške 7.000,- Sk a novembri vo výške 4.000,- Sk. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal garáž nezaradiť do vyporiadania, keďže finančné prostriedky vo výške 300.000,- Sk firme GLOBAL TRADE, a.s. za prevod garáže a pozemkov podľa zmluvy o výstavbe domu a kúpnej zmluvy k pozemkom, boli darovanými prostriedkami od jeho rodičov L. a N. N. a od strýka matky J. R., žijúceho v M.. Ide o brata otca jeho matky, ktorý osobne prinášal finančné prostriedky asi od roku 1970, keď ich navštevoval a daroval ich v hotovosti jeho matke, jemu, sestre i bratrancom. K zaplateniu finančných prostriedkov vo výške 300.000,- Sk za garáž došlo dňa 11.2.2000 priamo v sídle spoločnosti. Na zaplatenie použil finančné prostriedky, ktoré mu boli darované, s ktorými disponoval na účtoch nasledovne: finančné dary od matky a strýka matky mal na účtoch, ktoré mal zriadené v peňažnom ústave Ľudová banka, a.s., na menu nemecké marky (DEM ) najskôr od roku 1993 do roku 1999, č. účtu: H., odkiaľ boli prostriedky prevedené na novozriadený účet č. XXXXXXXXXX a následne potom na účet č. XXXXXXXXXX, z ktorého jeho finančné prostriedky, asi vo výške 185.000,- Sk, na požiadanie matky, previedol na jej účet z dôvodu, že po úmrtí otca potrebovala finančné prostriedky. Okrem toho mal v Ľudovej banke, a.s. založený účet č. XXXXXXXXXX na menu americké doláre (USD), na ktorom boli aj jemu darované finančné prostriedky, bol výlučným vlastníkom týchto prostriedkov. Ako dôkazy predložil oznámenie o kreditovaní účtu č. XXXXXXXXXX, na ktorý mu poslal finančné prostriedky J. R., v sume 3.000,- DEM zo dňa 26.2.2001, túto sumu poslal strýko aj jeho sestre L.. A. A., rod. N. dňa 30.10.2000, čo vyplýva z priloženého dôkazu; sumu 500,- € poslal sestre aj dňa 6.9.2012. Dostával od rodičov peniaze, ktoré boli od tety mamy, mama jeho mamy je K. R. rod. R. a jej sestra Y. W., rod. R., D R., G., K., ktorá vo veku 92 rokov zomrela v Kanade, rovnako aj od jej dcéry J. G. rod. W., XXX Y. DR, P., G., Canada, ktorá už tiež nežije a svojho času bola na návšteve u neho doma v Bratislave, kde mu osobne dala peniaze. K zaplateniu kúpnej ceny za garáž vo výške 300.000,- Sk došlo z jeho strany dňa 10.11.2000 priamo v sídle spoločnosti GLOBAL TRADE, a.s. pred podpísaním zmluvy, ako to vyplýva z predloženého príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 10.11.2000 zo strany GLOBAL TRADE, a.s. Na zaplatenie kúpnej ceny za garáž použil finančné prostriedky, ktoré mu boli darované, s ktorými disponoval na vyššie uvedených účtoch. Deň pred zaplatením kúpnej ceny, t.j. dňa 9.11.2000 z účtu č. XXXXXXXXXX vybral sumu 2.500,- USD, čo v prepočte na slovenské koruny predstavovalo sumu 123.797,50 Sk. V deň zaplatenia kúpnej ceny, dňa 10.11.2000, z účtu č. XXXXXXXXXX vybral sumu 1.000,- USD, čo v prepočte na slovenské koruny predstavovalo sumu 49.319,- Sk. Deň pred zaplatením kúpnej ceny, dňa 9.11.2000 z účtu č. XXXXXXXXXX vybral sumu 2.500,- DEM, čo v prepočte na slovenské koruny predstavovalo sumu 54.252,50,- Sk a v deň zaplatenia kúpnej ceny, dňa 10.11.2000 z účtu č. XXXXXXXXXX vybral sumu 2.600,- DEM, čo v prepočte na slovenské koruny predstavovalo sumu 56.053,40 Sk. Celkovo na kúpu garáže vybral z účtu č. XXXXXXXXXX sumu 3.500,- USD, čo je
173.116,50 Sk a z účtu č. XXXXXXXXXX sumu 5.100,- DEM, čo je 110.305,90 Sk, teda spolu vybral celkovú sumu 283.422,40 Sk, ktorú použil na zakúpenie garáže do svojho výlučného vlastníctva v celosti. Zvyšok zo sumy 300.000,- Sk (16.577,60 Sk) zaplatil z finančných prostriedkov, ktoré dostal ako dar od svojich rodičov, išlo o sumu 20.000 Sk, ktorú dostal v hotovosti. Z výsluchu žalobkyne zistil, že garáž nadobudli zo spoločných finančných prostriedkov, ide o súčet výberov v DEM a USD (č.l. 221 spisu) a doplatok 3 x po 4.000,- Sk. O zámere kúpiť garáž sa od žalovaného nedozvedela, ale keď tam v roku 2003 išiel dávať auto, vyjadroval sa akože je to ich garáž, a to aj pred synom, neoverovala si kto je vlastníkom garáže, verila mu, vravel, že všetko robí pre rodinu. Nesúhlasila s obranou žalovaného, že sú to dary od rodičov, nakoľko jeho matka bola celý život učiteľka a žalovaný celý život vyberal a prevádzal finančné prostriedky na matku. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že garáž nadobudol počas trvania manželstva z prostriedkov darovaných od rodičov a strýka, išlo o prostriedky vedené na účte v Ľudovej banke, ktorý bol v nemeckých markách a mal tam aj účet v dolároch. Svedkyňa L. N. uviedla, že syn ju nadobudol z prostriedkov od rodičov a od strýka J., ktorý im dával peniaze a oni ich rozdeľovali pre syna a dcéru, časť si nechali aj oni. Manžel hovoril, že k bytu patrí aj garáž, neskôr našiel syn garáž, tak sa to zrealizovalo. Povedal, že mu peniaze chýbajú, tak mu dali, vyše 10.000,- Sk. Prišiel strýko, priniesol peniaze a povedal, že to budú peniaze pre F. na garáž, bolo to v markách. V priebehu sporu sa strany sporu dohodli na zostatkovej cene garáže vo výške 19.066,- €. Žalobkyňa žiadala zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj sumu 12.966,70 € ako finančné prostriedky z poistných plnení z poistných zmlúv uzavretých v Allianz a vyplatené žalovanému v sume 7.213,- € a poistné plnenie z Amslico, ktoré bolo predčasne zrušené a vyplatené žalovanému v sume 5.753,77€. Poistná suma v Amslico bola vyplatená dňa 28.7.2010 žalovanému, pretože požiadal o jej zrušenie, poistná zmluva bola na neho, ale poistený bol syn, nevedela na čo bola suma použitá. Poistná zmluva v Allianz sa týkala poistky na dožitie syna, platila sa zo spoločných prostriedkov, bolo to pre syna, pričom bola vyplatená na účet žalovaného v Tatra banke po rozvode, nech ich žalovaný vráti synovi, keď poistka bola uzavretá dňa 4.2.1995 pri jeho narodení a mala byť vyplatená pri dovŕšení 18. rokov jeho veku vo výške 7.213,- €; žalovaný uvedenú sumu scudzil a poistené plnenie si ponechal. Žalovaný uviedol, že na zmluve v Amslico bol poistníkom on, poistený bol syn. Ako poistník zmluvu zrušil v roku 2010, bola mu vyplatená suma 5.753,- €, ktorú použil ako základ pre ďalšie poistenie jeho osoby, pričom poukazoval sumy výlučne z jeho platu. K zmluve v Allianzi uviedol, že bol poistník i poistený, bola ukončená a bola mu vyplatená suma 7.213,- €, odmietol tvrdenie, aby suma bola vyplatená synovi, išlo o životné poistenie, ktoré je vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sumy platil z čiastok, ktoré mu darovali rodičia, sumu previedol na iný účet. Rovnako žalobkyňa žiadala vyporiadať zostatky na osobných účtoch strán sporu ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva a žalovaný žiadal vyporiadať zostatok na účte žalobkyne, č. účtu XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. na sumu 3.758,13 €; účty žalovaného: vkladná knižka P. B. B. č. XXXXXXXXX/XXXX vedená v Slovenskej sporiteľni, a.s. na sumu 2.000,- €; č. účtu XXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra Banke, a.s. - Fondy Tatra banka, na sumu 4.001,48 €; č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s., na sumu 378,01 USD = 286,61 €; č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s., na sumu 444,93 €. Žalobkyňa žiadala poňať do vyporiadania aj úspory spolu vo výške 35.641,53 €, a to polovicu pre každého, keď uvedené sumy sporili na nákup auta, išlo o finančné prostriedky nasporené na účtoch vedených na meno žalovaného, ktorý pred rozvodom v roku 2007 vykonal presuny finančných prostriedkov na iné účty bez jej súhlasu. Nejednalo sa o prostriedky získané darom od príbuzných žalovaného, o uvedených prevodoch sa dozvedela až v rámci tohto konania. Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., suma 18.256,65 € - pôvodne 550.000,- Sk (dňa 21.5.2007 prevedená suma 500.000,- Sk a dňa 4.6.2007 prevedená suma 50.000,- Sk na účet matky žalovaného č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, č.l. 196, 197, 198 spisu); účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s., suma 6.140 €
- pôvodne 185.000,- Sk (prevedená dňa 4.6.2007 na účet matky č. XXXXXXXXXX/XXX, č.l. 246-256 spisu); účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s., suma 3.983,- € - pôvodne 120.000,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, č.l. 482/II spisu; účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s., suma 7.261,88 € na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX, č.l. 480 spisu a Fondy Tatra banka, a.s., č.l. 780 spisu. Žalovaný s vyporiadaním týchto súm nesúhlasil, nakoľko suma 550.000,- Sk predstavovala vrátenie daru matke, resp. vrátil tieto sumy prevodom na účet matky. Boli to peniaze, ktoré priebežne dostával od rodičov počas niekoľkých rokov v hotovosti, darované peniaze mali slúžiť pôvodne na kúpu auta, ale peniaze vrátil, žalobkyňa sa nezúčastnila pohrebu otca. Sumu 185.000,- Sk previedol matke po smrti otca, pretože ju potrebovala. Svedkyňa L. N. uviedla, že suma 500.000,- Sk od syna jej bola poslaná na účet, boli to peniaze, ktoré boli ním naakumulované. Otec nežil, chcel, aby si kúpil auto, on ho ale nekúpil, tak povedala, nech peniaze vráti. Na otázku, z akého dôvodu jej poslal sumu 120.000,-
Sk uviedla, že asi ich potrebovala k niečomu a k sume 180.000,- Sk, že zrejme ju potrebovala, nevedela, možno mu ju následne vrátila, keď prišiel.
3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 143, § 149 ods. 1, ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (Katastrálny zákon) a dôvodil tým, že v prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ani tvrdenia strán, ktoré by opodstatňovali, aby sa pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov strán sporu na spoločnom majetku, keď sa ani žiadna zo strán toho nedomáhala. Sporný bol spôsob rozdelenia vecí medzi strany sporu. Po vykonanom dokazovaní vyhodnotil, že tvrdenie žalobkyne, že byt č. 11, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu v Q., H. L. č. XX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že bol nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov manželov a že žalovaný vymyslel formálne prevody bytu, aby sa vyhol jeho nadobudnutiu do spoločného majetku, nebolo preukázané. Žalovaný uvedené tvrdenia od začiatku popieral. Z listinných dôkazov predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že byt nebol stranami v roku 1995 nadobudnutý ako uvádzala žalobkyňa v žalobe, keďže v roku 1995 došlo len k prevodu členských práv k bytu od predošlých nájomcov na matku žalovaného a vyplateniu ceny 710.000,- Sk ako odstupné za byt ich vtedajším nájomcom a členom družstva. Nejednalo sa tak o kúpnu cenu bytu. K nadobudnutiu bytu do vlastníctva rodičmi žalovaného došlo až v roku 1998, vkladom do katastra nehnuteľností v roku 2000 a následne v roku 2003 k darovaniu bytu rodičmi výlučne žalovanému. V roku 1998 bola zaplatená kúpna cena bytu, na poukazoch sú uvedené údaje o platiteľovi, ktorým je matka žalovaného. V posudzovanom prípade sa jednalo o právny prevod bytu, bol to prevod členských práv k družstevnému bytu na matku žalovaného v roku 1995 v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a postupmi i v súlade so stanovami stavebného bytového družstva. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa k otázke nadobudnutia bytu do spoločného vlastníctva strán vyjadril v konaní o rozvod (v spojení s úhradami súm za prevod členských práv a kúpnej ceny), z čoho jednoznačne usúdila, že byt by mal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepostačuje. Tvrdenie žalovaného bolo vyslovené v inom konaní, to čo uviedol nezodpovedalo skutkovej a právnej situácii, ktorá prebehla, pričom iba samotná skutočnosť, že žalovaný vyberal podľa tvrdenia žalobkyne finančné prostriedky z jeho účtov v cudzej mene bez ďalšieho nepreukazuje, že tieto aj v skutočnosti boli použité na úhradu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o prevode členských práv k bytu a kúpnej ceny bytu s úmyslom nadobudnutia bytu pre manželov. Žalovaný to od začiatku popieral, priamy dôkaz k uvedenému žalobkyňa nepredložila a svedkyňa - matka žalovaného tiež tvrdenia žalobkyne poprela. Na prospech uvedeného svedčí aj konanie samotnej žalobkyne, kedy po oboznámení sa s uvedenou skutočnosťou, a to že byt je písaný na matku, už v roku 1996, ako uviedla vo výsluchu, nič neriešila, bola pasívna, nedomáhala sa ničoho. Zmluvu o prevode členských práv z nájomcov - F. B. a manželka J. nevyhodnotil ako neplatnú pre nedostatok vážnosti vôle na strane zmluvných strán, ani ako zastretý právny úkon. O neplatnosť zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v prípade , že vôľu zmluvu uzavrieť nemá žiadna zo zmluvných strán zmluvy. Poukázal na to, že simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle, simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. Situácia, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho dôvodu, je dissimulovaným konaním. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Ak existuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nemôže podľa § 143 Občianskeho zákonníka žiadny dar jednému alebo obom manželom patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri dare obom manželom od iných osôb, pre posúdenie toho, či chcel darca vec darovať len jednému alebo obom manželom, je rozhodujúca jeho vôľa. Na taký úmysel možno usudzovať, za ktorých k darovaniu došlo, je nutné vždy vychádzať z vôle darcu. S výlučným označením obdarovaného možno počítať pri darovaní nehnuteľnosti, pretože tu musí byť zmluva písomná podľa § 628 Občianskeho zákonníka a je v nej tak
jednoznačne označená osoba obdarovaného. Prihliada sa k vôli toho, kto právny úkon učinil a chráni sa dobrá viera toho, komu bol právny úkon určený. V danom prípade bol byt jednoznačne darovaný len jednému z manželov, a to žalovanému. Ak sa teda žalobkyňa v roku 1996, resp. v roku 2007, kedy sa žalovaný vyjadroval k nadobudnutiu bytu v konaní o rozvod domnievala, že sa jedná o neplatné právne úkony, zastreté právne úkony, že v skutočnosti byt patrí im ako manželom spoločne, mala podľa jeho názoru využiť svoje právo a domáhať sa nápravy právneho stavu. Vyvstáva tu otázka, či a nakoľko sa ten ktorý účastník právneho vzťahu, ktorý sa dodatočne dovoláva rozporu s právom, vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídateľnosti pri riešení konkrétneho právneho vzťahu, najmä vo vzťahu k dôsledkom plynúcim z ustanovení pozitívneho práva a variant, ktoré mu úprava môže priniesť. Vec súvisí s dôsledkami aplikácie zásady, podľa ktorej je každý zodpovedný za náležitú mieru predvídateľnosti a opatrnosti pri uzatváraní záväzku do ktorého vstupuje. Ten, kto potom nevyužije svoje právo, nedomáha sa ochrany svojich práv, zvlášť v takom dôležitom majetkovom úkone v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zbavuje možnosti ho dodatočne reálne uplatňovať. Takže pokiaľ s daným stavom žalobkyňa nebola stotožnená, neakceptovala ho, pokiaľ trvala na tom, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne mala o tom vážne pochybnosti, mala dostatočný časový priestor i právne možnosti vec riešiť, avšak v tomto smere nič nepodnikla. Z uvedeného dôvodu, nebol daný byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto ho nevyporiadal ako požadovala žalobkyňa, pretože jeho výlučným vlastníkom je žalovaný. Dodal, že ak v konaní o vyporiadanie niektorá zo strán sporu tvrdí, že niektoré veci nepatria do vyporiadania, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pretože ide o výnimku zo znenia § 143 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatria. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať. Ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva sčasti za prostriedky len jedného z manželov, za podmienok uvedených v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a stáva sa takto nadobudnutá vec v celom rozsahu súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na rozsah prostriedkov použitých z bezpodielového spoluvlastníctva manželov; rozhodujúca je situácia pri nadobudnutí do vlastníctva. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Pri posúdení otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je súd viazaný právnym posúdením strán sporu. Nadobudnutie jedným z manželov do vlastníctva znamená súčasne nadobudnutie do bezpodielového spoluvlastníctva druhého manžela, ak manželstvo trvá a existuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Je to obligatórny následok, nejedná sa o výnimku stanovenú zákonom, ani vôľa nadobúdajúceho manžela, ani vôľa druhého manžela nemôže na tom nič zmeniť. To znamená, že ak nehnuteľnosť podľa zmluvy kupuje len jeden z manželov, je len on nadobúdateľom podľa zmluvy a druhý manžel sa stane vlastníkom takejto veci na základe zmluvy svojho partnera. To by neplatilo v prípade, keď účastník zmluvy použil k nadobudnutiu len prostriedky z jeho výlučného vlastníctva alebo majetku. Po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že ďalšia nehnuteľnosť - garáž, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď je aktuálne zapísaná na žalovaného vo výlučnom vlastníctve v katastri nehnuteľnosti, keď podľa zmluvy o výstavbe a kúpnej zmluvy k pozemku, je vedený ako účastník zmluvy len žalovaný, ale s poznámkou, že je ženatý. Podľa jeho názoru sa žalovanému jednoznačne bez pochybností nepodarilo preukázať, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá len z jeho výlučných prostriedkov. Kúpna cena bola zaplatená síce jednorazovo, ale výsledná suma bola zostavená zo samostatných výberov z osobných účtov vedených na žalovaného a z hotovosti, ktorú mu údajne darovala jeho matka vo výške 20.000,- Sk. O výslovných daroch, okrem kreditovaní účtu strýkom, nie sú žiadne písomné jednoznačné dôkazy, aj keď sa jedná o účet založený a vedený od roku 1993. Žalobkyňa úkon darovania spôsobom popísaným žalovaným a uvedeným jeho matkou popierala. Okrem svojich tvrdení, žalovaný nepredložil žiaden jednoznačný dôkaz o darovaní všetkých súm na ním uvedených účtoch v USD mene a v EURO mene jeho rodinnými príslušníkmi jemu, s uvedením konkrétneho dátumu, miesta, výšky sumy, bližších okolnostiach darovania. Na podporu vedeného nie je ani dôkaz o tom, že žalovaný napr. platil daň z darovania; žalovaný v tomto neuniesol dôkazné bremeno. Výpoveď jeho matky ako svedkyne bola všeobecná, neurčitá, preto jej neuveril, pričom nebola podporená žiadnymi inými dôkazmi (listiny, svedkovia - strýko, teta žalovaného) preukazujúcimi, že jej boli darované a v akej výške, kedy, a že tieto následne darovala deťom, a to kedy, v akej výške a akej mene. Z výberov súm učinených žalovaným nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že všetky finančné prostriedky boli len vo výlučnom vlastníctve žalovaného na základe darov. Ani darovanie sumy 20.000,- Sk ako doplatok za kúpnu cenu matkou žalovanému nebolo ničím preukázané, pričom jej výpoveď ako svedkyne bola neurčitá a neuveril jej. Poukázal na ustanovenie § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z. a na to, že údaje uvedené v § 7 (obsah katastra) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak vo vzťahu k údajom katastra, kde je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaný žalovaný, preto nehnuteľnosť - predmetná garáž patrí do nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z dôvodu ktorého ju vyporiadal a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko tento ju užíva, udržiava, dlhodobo uhrádza náklady spojené s jej užívaním, má tam vnesené uskladnené veci, pričom sa nachádza v blízkosti bytu, ktorého vlastníkom je žalovaný, keď takýto spôsob vyporiadania navrhla aj žalobkyňa. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že zostatky na osobných účtoch prikázal každej zo strán sporu, keď sa žalovanému jednoznačne nepodarilo preukázať, že sumy uvádzané na jeho účtoch boli všetko prostriedky získané darom do jeho výlučného vlastníctva od rodičov, prípadne rodinných príslušníkov. Preto ich poňal ako spoločne nadobudnuté úspory počas trvania manželstva. Vzhľadom k tomu, že v čase zániku manželstva sa už finančné prostriedky v uvedených sumách na uvedených účtoch nenachádzali, nemohol prikázať stranám zostatky na účtoch vo výroku rozhodnutia. Bolo preukázané, že žalovaný sumy na účtoch previedol v roku 2007 na iné účty bez súhlasu žalobkyne podľa § 145 Občianskeho zákonníka, pričom sa nejednalo o bežný úkon manželov. Žalobkyňa sa neplatnosti týchto úkonov v trojročnej lehote nedovolala, preto tieto úkony považoval za platné. Poukázal na to, že pokiaľ však jeden z manželov nakladá s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spôsobom, ktorý je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona, treba vychádzať z toho, že pri vyporiadaní treba aj túto vec zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ však išlo o platnú dispozíciu, napr. vec bola prevedená, darovaná, predaná, túto vec už nemožno zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa povahy právneho úkonu by do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo možné zahrnúť len peňažnú sumu alebo inú vec získanú za pôvodnú vec. V danej veci vklady na účtoch žalovaného neexistovali, keď z jeho strany išlo o konanie v rozpore s § 145 Občianskeho zákonníka, pričom nepreukázal, že sumy použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť. Z uvedených dôvodov dané sumy zahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a uložil mu v polovici ich vyplatiť žalobkyni. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že hnuteľné veci vyporiadal s ohľadom na spôsob ich ďalšieho užívania. Žalobkyňa prejavila záujem o veci, ktoré sú užívané aj synom strán sporu, prípadne, ktoré ona so synom vhodnejšie v budúcnosti ešte využije a môže užívať pri zariaďovaní novej domácnosti. Veci majú uplatnenie pre ďalšie bytové vybavenie, čo považoval za účelné. Je tiež na mieste, aby sa každému zo strán sporu dostala časť vecí, ktorá tvorí spoločný majetok, ktorého zostatková hodnota je síce s ohľadom na vek a opotrebenie vecí nízka, ale ešte má nejakú úžitkovú hodnotu. Tiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala k dispozícii peňažnú čiastku, ktorou by bola schopná vyplatiť žalovanému pre prípad prikázania veci - garáže do jej vlastníctva. Za vhodnejšie je tiež nutné považovať rozdelenie spoločných vecí medzi strany sporu tak, aby čiastka predstavujúca finančné vyrovnanie bola čo najmenšia. Žalovanému preto uložil povinnosť vydať žalobkyni veci, ktoré sú v jeho držbe a boli prikázané žalobkyni. Cena všetkých vecí v spoločnom majetku bola v sume 60,- € (žalobkyňa) a sume 108,50 € (žalovaný), spolu s vyporiadavanými zostatkami na účtoch v sume 3.818,13 € (žalobkyňa) a sume 25.907,52 € (žalovaný) s celkovou cenou všetkých vyporiadavaných hodnôt v sume 29.725,65 €. Každá zo strán sporu by mala obdržať majetok v hodnote polovice uvedenej čiastky t.j. sumu 14.862,82 €. Žalobkyni boli prikázané hodnoty v cene 3.818,13 € a žalovanému boli prikázané hodnoty v cene 25.907,52 €, z dôvodu ktorého by mal zaplatiť na vyrovnanie podielu žalobkyne sumu do polovice hodnôt, t.j. 11.044,69 €. Nakoľko manželia zo spoločných prostriedkov investovali počas manželstva do výlučného majetku žalovaného, uvedené zohľadnil tak, že žalobkyni patrí suma polovice za rekonštrukciu Adlo dvere, suma 591,18 €; polovica za rekonštrukcia bytu, suma 3.079,- €. Keďže žalovaný úhradu poistiek hradil zo spoločného majetku a tieto si po ukončení ponechal výlučne pre seba a nebola preukázaná ich úhrada z jeho výlučných prostriedkov, zohľadnil polovicu týchto vynaložených finančných prostriedkov zo spoločného v prospech žalobkyne v sume 2.876,88 € (zmluva Amslico) a sume 3.606,50 € (zmluva Allianz), t.j. spolu v sume 21.198,25 €. Žalovaný nakladal so spoločnými úsporami v hodnote 35.641,53 € v rozpore s Občianskym zákonníkom a nepreukázal, že sumy použil spôsobom, ktorý nezakladá jeho povinnosť ich vrátiť, započítal z tejto sumy polovicu, t.j. sumu 17.820,76 € v prospech žalobkyne; spolu: 17.820,76 € + 21.198,25 € = 39.019,01 €. Celkovo potom na vyrovnanie podielu žalobkyne uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 39.019,01 €. Žalovaný žiadal v záverečnom podaní, aby bola zohľadnená skutočnosť, že vynaložil na domácnosť počas manželstva sumu cca 75.585 €, nakoľko financoval platby za domácnosť, nákupy potravín, opravy, služby, pričom žalobkyňa počas manželstva vyčerpala nakumulovanú sumu cca 99.730,- € a z účtu vyčerpala sumu cca 97.454 €, keď mal väčší podiel na financovaní domácnosti, preto žiadal, aby mu žalobkyňa zaplatila sumu 35.054,39 €. Uvedené nemohol akceptovať, pretože ak aj tieto čiastky boli vynaložené, jednalo
sa o úhradu bežných nákladov a čiastky sa počas trvania manželstva spotrebovali, nenachádzajú sa na účtoch strán sporu, takže ich nemohol vyporiadať a uložiť žalobkyni k náhrade. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko každej zo strán sa dostalo polovice spoločného majetku, a tak nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorej zo strán.
4. Proti tomuto rozsudku vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie určil, ktoré z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria žalobkyni a žalovanému (špecifikované v bode 1. tohto rozsudku) a vo výroku II., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 39.019,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, podala žalobkyňa včas odvolanie dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkla prvoinštančnému súdu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nespravodlivé, keď nevychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Ak súd prvej inštancie nezahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj hodnotu bytu a pokiaľ vo výroku I. napadnutého rozsudku rozhodol o veciach, ktoré pripadajú jej ako žalobkyni a žalovanému do vlastníctva, v prípade žalovaného nerozhodol, že do jeho vlastníctva pripadá aj hodnota 3-izbového bytu č. 11 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa v Q., na ulici W. L. č. XX, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. F., obec Q. IV a vo výroku II. napadnutého rozsudku neuložil žalovanému, aby jej zaplatil na vyrovnanie jej podielu i polovicu hodnoty uvedeného bytu, takže rozhodol nezákonne. Uviedla, že prvoinštančný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevyhodnotil ňou predložené právne relevantné dôkazy, ktorými deklarovala, že predmetný byt bol zakúpený v čase trvania manželstva so žalovaným za finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže mala byť jeho hodnota zahrnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne vyporiadaná. Poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že žalovaný po narodení ich syna v roku 1995, začal hľadať 3-izbový byt pre ich rodinu, oslovil realitnú kanceláriu, s ktorou spísal v mene svojej matky L. N. ako splnomocnenec, mandátnu zmluvu dňa 5.5.1995, že za odmenu mu takýto byt vyhľadá. Realitná kancelária našla byt manželov B. v Q., W. L. č. XX, vypracoval sa dodatok k mandátnej zmluve, v ktorom bola stanovená cena odstupného vo výške 710.000,- Sk za prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu. Žalovaný už uzatvorením mandátnej zmluvy v mene svojej matky L. N. sledoval obchádzať zákon, aby sa vyššie uvedený byt, ktorý ako on sám uviedol vo svojej výpovedi v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 24 C 77/2007, kupoval pre nich ako rodinu (t.j. seba, ju a syna), aby mali kde bývať, nedostal do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Konkrétne žalovaný vo výpovedi v konaní vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007, ktorú urobil na pojednávaní konanom 24.7.2007, ktorá bola ako dôkaz predložená v predmetnom konaní uviedol: „Predovšetkým to bolo preto, že keď som sa oženil, spočiatku sme bývali u rodičov odporkyne. A keďže ja som mal byt v Novom Meste nad Váhom v mojom vlastníctve, tento som predal a kúpil som byt v Bratislave, aby sme mali ako rodina kde bývať. Problém nastal v tom, na koho bude byt písaný, či iba na mňa alebo na manželov. Napokon byt bol písaný na mojich rodičov, s čím odporkyňa nesúhlasila, keď už bol tento byt na W. L. kúpený, odporkyňu som musel presviedčať asi pol roka, aby sa do neho spolu so synom nasťahovali.“ Dňa 16.6.1995 žalovaný spolu s manželmi B. navštívili Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, aby sa uistil, že sú skutočne nájomcami uvedeného družstevného bytu a či nemajú s družstvom nevysporiadané pohľadávky. Družstvo vyrátalo zostatkovú hodnotu členského podielu na sumu 25.920,- Sk, pohľadávky mali vysporiadané. Tým sa žalovaný uspokojil, že byt je v poriadku a môže sa začať konanie o prevode členských práv. Žalovaný dňa 27.6.1995 vybral z účtu vedeného v Ľudovej banke, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 15.000,- DEM, v prepočte 316.215,- Sk (kurz 1 DEM = 21,081,- Sk, Národná banka Slovenska, č.l. 215 spisu) a doložil ešte hotovosť vo výške 93.785, - Sk, ktoré peniaze mal za predaj svojho bytu v Novom Meste nad Váhom. To spolu činilo sumu 410.000,- Sk, ktorá bola uhradená ako prvá splátka na odplatu za prevod členských práv v družstve z ich peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po uhradení tejto prvej splátky družstvo pridelilo uvedený družstevný byt rodičom žalovaného ku dňu 1.7.1995. Na druhú splátku v sume 300.000,- Sk na odplatu za prevod členských práv,
žalovaný vybral z uvedeného účtu vedeného v Ľudovej banke dňa 17.7.1995 sumu 15.000,- DEM, v prepočte 315.915, - Sk (kurz 1 DEM = 21.061,- Sk, Národná banka Slovenska), ktorú sumu uhradil ako odplatu za prevod členských práv v družstve manželom B.. Z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola za odstúpenie bytu uhradená suma 25.725,87 DEM, v prepočte 542.283,- Sk a suma 167.717,- Sk z výlučných prostriedkov žalovaného (spolu 710.000,- Sk). V súvislosti s prevodom členských práv k bytu, ktoré žalovaný prevádzal na svojich rodičov, pričom kúpna cena za ne bola uhradená z finančných prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, mu udelila jeho matka L. N. i splnomocnenie zo dňa 16.10.1995. Zmluvu o nájme bytu a rozhodnutie o pridelení bytu vydalo Stavebné bytové družstvo Bratislava IV až dna 24.10.1995, po schválení predstavenstvom družstva a podpísaní predsedom družstva. Týmto právnym úkonom sa obchádzal zákon, aby sa zakúpené členské práva k bytu z ich finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedostali do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale do vlastníctva rodičov žalovaného. V roku 1998, keď Stavebné bytové družstvo Bratislava IV pristúpilo k predaju družstevných bytov ich užívateľom do osobného vlastníctva, o tejto skutočnosti bola vyrozumená zo strany uvedeného bytového družstva i matka žalovaného L. N. listom zo dňa 8.7.1998. Uvedený byt bol kúpený za celkovú sumu 62.861,40 Sk (suma pozostávala zo sumy 58.561,40 Sk - anuita, sumy 3.000,- Sk - členský podiel a sumy 1.300,- Sk - prevod do osobného vlastníctva, vyhotovenie zmluvy na bytovom družstve) uhradenú z finančných prostriedkov, ktoré mala spolu so žalovaným v bezpodielovom spoluvlastníctve, byt bol písaný na meno rodičov žalovaného (jeho výpoveď v zápisnici z pojednávania konaného dňa 24.7.2007 v konaní vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007 o rozvod manželstva, ktorá je verejnou listinou). Na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV ako predávajúcim a rodičmi žalovaného ako kupujúcimi, sa títo stali vlastníkmi bytu a následne uzatvorili i zmluvu o výkone správy, hoci byt bol zase zaplatený z ich peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právnym úkonom - kúpnou zmluvou, ktorým bol odkúpený byt a písaný na meno rodičov žalovaného za celkovú sumu 62.861,40 Sk uhradenú z finančných prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa opäť obchádzal zákon, aby sa tento byt nedostal do ich bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným. Uvedené finančné prostriedky za odkúpenie bytu, ktorý na prvý pohľad kupovali rodičia žalovaného, do ktorých vlastníctva sa dostal, znova zaplatili ona a žalovaný z ich úspor patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Peniaze, z ktorých bola vyplatená kúpna cena, mali na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni (suma 51.000,- Sk, č.l. 166-169 spisu) a aj na účte vedenom vo VÚB, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Následne v roku 2003 byt, ktorého kúpa bola uhradená z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, previedli rodičia žalovaného do vlastníctva žalovaného darovacou zmluvou, aby sa tak výlučným vlastníkom stal žalovaný. Touto darovacou zmluvou sa opäť obchádzal zákon, aby sa byt nedostal do ich bezpodielového spoluvlastníctva, aj keď bol zakúpený z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aby sa dostal priamo do výlučného vlastníctva žalovaného. Vklad vlastníckeho práva k bytu z rodičov žalovaného ako darcov na žalovaného ako obdarovaného na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.11.2003, bol povolený Správou katastra Bratislava IV dňa 12.2.2004, pod č. V - XXXX/XXXX. Vyššie uvedenými právnymi úkonmi, a to zmluvou o prevode členských práv za odplatu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava IV, zmluvou o nájme bytu zo dňa 24.10.2005, kúpnou zmluvou z roku 1998, ktorou rodičia žalovaného odkúpili za peniaze patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu predmetný byt od Stavebného bytového družstva Bratislava IV do svojho vlastníctva a následne darovacou zmluvou zo dňa 26.11.2003 na žalovaného, sledoval obchádzanie zákona, aby sa byt, ktorého nadobudnutie bolo financované z peňazí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, dostal do výlučného vlastníctva žalovaného. Tomuto sledovanému cieľu žalovaným nasvedčujú aj ďalšie skutočnosti, a to že si žalovaný na svoje meno objednal vyhotovenie znaleckého posudku k bytu, ako aj u notárky T.. L. F. vyhotovenie darovacej zmluvy, na základe ktorej byt získal do svojho vlastníctva za poplatok vo výške 6.820,- Sk, ktorý za túto službu následne notárke uhradil z ich spoločných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Ďalej poukázala na to, že v rokoch 1997, 2004 a 2006 predmetný byt rekonštruovali zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím sa jeho trhová hodnota zvýšila o jednu tretinu z hodnoty bytu, z pôvodnej hodnoty 80.000,- € na hodnotu 110. 000,- €. Vyššie opísané konanie žalovaného prvoinštančný súd absolútne nevzal do úvahy, ani jeho výpoveď na pojednávaní konanom dňa 24.7.2007 v konaní vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007, pričom sa s týmto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nevysporiadal. Jednotlivými vyššie menovanými právnymi úkonmi sa obchádzal zákon, aby sa vec - byt, ktorá bola hradená z ich spoločných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nedostala do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale sa darovaním dostala do výlučného vlastníctva žalovaného (od jeho rodičov),
nakoľko darovaná vec len jednému z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Prvoinštančný súd mal preto hodnotu bytu zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a túto v rámci konania vyporiadať z dôvodu, že takéto konanie žalovaného, pri ktorom mu boli nápomocní jeho rodičia, obchádzalo zákon, nehovoriac o tom, že bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi a takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu, pokiaľ má byť rozhodovanie súdu spravodlivé. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku len uviedol, že jej tvrdenia, že byt bol uhradený z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov popieral v konaní žalovaný, tieto nepotvrdila ani svedkyňa L. N. (matka žalovaného), ale bližšie sa nezaoberal a nehodnotil dôkazy ako výpoveď žalovaného zo dňa 24.7.2007, ktorú urobil po poučení súdom o dôsledkoch krivej výpovede v konaní vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007 o rozvod manželstva do zápisnice, ktorá je verenou listinou, v ktorej žalovaný jasne uviedol, že byt kupoval on, aby mali ako rodina kde bývať, že problém nastal v tom, na koho bude byt napísaný, či iba na neho alebo na manželov. Napokon sa žalovaný rozhodol, že byt bude písaný na jeho rodičov a v konečnom dôsledku tento svoj cieľ dosiahol s pomocou svojich rodičov radom právnych úkonov obchádzajúcich zákon, aby sa byt nedostal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale do výlučného vlastníctva žalovaného darovacou zmluvou. Súd prvej inštancie výpoveď matky žalovaného L. N. vzal za hodnovernú a pravdivú bez toho, aby sa zaoberal aj tým, či nie je vo veci zaujatá a či je z jej výpovede možné objektívne vychádzať, najmä vo vzťahu k ostatným dôkazom (k výpovedi žalovaného v konaní vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007, mandátnej zmluve, výpisu z účtov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, darovacej zmluve, dokladov o úhrade darovacej zmluvy notárovi žalovaným a podobne). Prvoinštančný súd sa uspokojil s účelovými tvrdeniami žalovaného, že vraj byt kupovali jeho rodičia z finančných prostriedkov im patriacim, ktoré začal produkovať účelovo až v tomto konaní poučený svojim právnym zástupcom, aby tak dosiahol vylúčenie hodnoty bytu z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom výpoveď žalovaného je účelová, v rozpore s jeho skoršou pravdivou a spontánnou výpoveďou zo dňa 24.7.2007 v konaní o rozvod manželstva vedenom pod č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 24 C 77/2007. Pravdivosť tvrdení žalovaného, ktoré v predmetnom konaní robil vo vzťahu k financovaniu a kúpe bytu jeho rodičmi je spochybnená okrem predom uvedených skutočností i tým, že rodičia žalovaného bývali v M. L. nad F., kde mali trvalé bydlisko a bývali v byte, v ktorom toho času býva stále matka žalovaného L. N., takže nemali dôvod kupovať byť v Q.. Nakoniec v tomto byte ani nebývali, ale bývali v ňom oni ako rodina (ona, žalovaný a ich syn). Na jeho spontánnu a pravdivú výpoveď, ktorú učinil pred súdom v konaní vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007 vôbec súd prvej inštancie neprihliadal. Žalovaný o žiadnom darovaní, ani inom právnom úkone nehovoril a je tak nepochybné, že ak byt kúpil za trvania manželstva z ich spoločných finančných prostriedkov, tak jeho hodnota patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odkázala aj na ďalšie vyjadrenie žalovaného „kúpil som byt, aby sme ako rodina mali kde bývať“ a „problém nastal v tom, na koho bude tento byt písaný, či iba na mňa alebo na manželov.“ Je zrejmé, že žalovaný mal v úmysle kúpiť byt pre nich ako rodinu, aby mali kde bývať. Ak súčasne videl problém v tom na koho bude písaný, teda videl problém v tom, aby byt bol písaný na nich ako manželov, hoci bol financovaný z peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak sa rozhodol, že bude byt písaný v konečnom dôsledku na neho a uskutočnil za pomoci svojich rodičov radu právnych úkonov, ktorými sledoval svoj cieľ nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva, ktorými však bol obchádzaný zákon, aby sa vec nedostala do ich bezpodielového spoluvlastníctva, hoci tam mala patriť, pretože bola obstaraná z peňazí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu a preto mal prvoinštančný súd na toto konanie žalovaného, ktorým obchádzal zákon prihliadnuť a hodnotu bytu mal zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a túto vyporiadať, pretože konaním žalovaného boli vynakladané finančné prostriedky na kúpu bytu, ktorého vlastníkom sa stal nakoniec žalovaný potom, čo mu ho rodičia, na ktorých bol byt kupovaný za ich peniaze patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, napokon darovali v roku 2003. Zopakovala, že žalovaný dňa 24.7.2007 v konaní vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007 vypovedal, že byt kúpil, takže je vylúčené, aby sa takto vyjadril za stavu, že by malo dôjsť k úprimnému darovaniu bytu jeho rodičmi a nie k obchádzaniu zákona. Je vylúčené, aby v roku 2007, čo bolo necelé štyri roky po darovaní bytu jeho rodičmi, žalovaný nevedel o darovacej zmluve a že by ju nespomenul. Urobil tak preto, že vedel, že byt kúpil on z peňazí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva pre potreby ich rodiny. Dodala, že podstatu kúpy a darovania chápu a rozlišujú už maloleté deti a je vylúčené, aby sa v týchto pojmoch žalovaný zmýlil, ako sa tento dojem snaží v rozhodnutí navodiť súd prvej inštancie. Žalovaný sa vyjadril tak, že byt kúpil preto, že tento byt, hoci bol písaný na jeho rodičov, bol financovaný z ich peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva a tento si dal neskôr rodičmi darovať do svojho výlučného vlastníctva, týmto konaním proti dobrým mravom sledoval obchádzanie zákona, aby sa byt do ich bezpodielového spoluvlastníctva nedostal. Z ďalšieho
tvrdenia „napokon byt bol písaný na mojich rodičov“, teda tejto formulácie jednoznačne možno logicky i gramaticky dovodiť, že rodičia ho nekúpili, ale že bol len na nich písaný, pričom kúpna cena a jeho nadobudnutie bolo financované z ich peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zápisnica zo dňa 24.7.2007, v ktorej je zachytená výpoveď žalovaného, ktorú učinil v konaní o rozvod manželstva vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007, je verejná listina a hodnoverný dôkaz, z ktorého je možné ustáliť hodnoverne skutkový stav veci, z dôvodu ktorého mal prvoinštančný súd túto výpoveď žalovaného hodnotiť aj vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi, na ktoré poukázala, t.j. mandátnu zmluvu, kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výpisy z účtov atď. Práve v konaní o rozvod manželstva žalovaný vypovedal pravdivo a spontánne vo vzťahu k nadobúdaniu bytu tak, ako veci v skutočnosti boli, ako ich v skutočnosti vnímal. V predmetnom konaní ale už začal žalovaný produkovať účelové diametrálne iné výpovede uvedomujúc si (už poučený svojím právnym zástupcom) ich dopad a vplyv na konečné rozhodnutie vo veci samej. Napokon, ak by skutočne kúpili byt rodičia žalovaného a zaplatili by zaň kúpnu cenu zo svojich vlastných prostriedkov, žalovaný by sa jednoznačne vyjadril, že byt kúpili rodičia, avšak on sa jednoznačne vyjadril, že byt kúpil on. Úvahy, ktoré súd prvej inštancie uvádza v napadnutom rozsudku, že výpoveď žalovaného zo dňa 24.7.2007 nezodpovedala skutkovej a právnej podstate, sú nesprávne, pretože práve naopak v konaní o rozvod manželstva žalovaný povedal pravdu, keď tvrdil, že on kúpil byt pre rodinu a problém nastal iba v tom, na koho bude byt písaný. Nakoniec bol písaný na rodičov žalovaného, v tomto čase už žalovaný vedel, že byt mu akože darovali rodičia v roku 2003 späť, ale povedal pravdu, že byt kúpil on a že bol iba napísaný na jeho rodičov. Preto mal prvoinštančný súd v konaní ohľadne predbežnej otázky, najmä darovacej zmluvy zo dňa 26.11.2003, tento právny úkon vyhodnotiť ako zastretý, t.j. neplatný právny úkon, nakoľko úmysel bytu, tak ako sa vyjadril žalovaný na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV. bol vedomý a žalovaný presne uviedol, že kupoval byt pre svoju rodinu a nie pre rodičov. Z ich bezpodielového spoluvlastníctva boli vynaložené finančné prostriedky na kúpu bytu, za ktoré nič do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenadobudli, ale za tieto finančné prostriedky nadobudli napokon byt do vlastníctva rodičia žalovaného a tí mu ho následne darovali, aby sa tak táto vec nedostala do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žiadala, aby predmetný byt zostal žalovanému a tento ju vyplatil polovicou jeho finančnej hodnoty, keďže bol obstaraný z ich spoločných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní sa so žalovaným zhodli na hodnote bytu v sume 132.633,- €, za ktorú ako obvyklú cenu sa predávajú na trhu s nehnuteľnosťami byty vlastnosťami podobné. Poukázala na podanie žalovaného doručené súdu prvej inštancie dňa 14.6.2017, v ktorom uviedol: „Akceptujem stanovené sumy za byt v Bratislave vo výške 132.633,00 € a garáž v Bratislave vo výške 19.066,00 €.“ Preto žiadala prikázať hodnotu nehnuteľnosti - bytu žalovanému a uložiť mu povinnosť vyplatiť jej 1 jeho hodnoty, ktorá predstavuje sumu 66.316,50 € (tak ako to bolo aj v prípade garáže). Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť vo výroku I. tak, že žalovanému prikáže do jeho výlučného vlastníctva aj hodnotu predmetného bytu a vo výroku II. uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť jej podiel na hodnote bytu v sume 66.316,50 €, ktorý spolu s hodnotou jej podielu na ostatných veciach, ktoré pripadli do vlastníctva žalovaného v sume 39.019,- € predstavujú spolu sumu 105.329,50 €.
5. Žalovaný podal voči uvedenému rozsudku vo výroku II., ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 39.019,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, včas odvolanie dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby zaplatil žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 39.019,- €, ktorá pozostáva zo sumy 17.820,76,- € a sumy 21.198,25 €. Suma 17.820,76 € je 1 hodnoty sumy 35.641,53 €, ktorú navrhla žalobkyňa poňať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať, pričom pozostáva z presunu finančných prostriedkov na jeho účtoch, a to: č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX na účet jeho matky č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 18.256,65 € (550.000,- Sk); č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX na účet jeho matky č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX v sume 6.140,- € (185.000,- Sk); z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 3.983,- € (120.000,- Sk); z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX, Fondy Tatra banka, a.s. v sume 7.261,88 €. Suma 21.198,25 € pozostáva z ceny všetkých vecí v spoločnom majetku: suma 60,- € (žalobkyňa) + suma 108,50 € (on), spolu s vysporiadanými zostatkami na účtoch v sume 3.818,13 € (žalobkyňa) + v sume 25.907,52 € (on). Celková cena všetkých vyporiadaných hodnôt je vo výške 29.725,65 € a každá zo strán sporu by mala obdržať majetok v hodnote polovice uvedenej čiastky, t.j. sumu 14.862,82 €. Nakoľko žalobkyni boli prikázané hodnoty v cene 3.818,13 € a jemu v cene 25.907,52 €, mal by preto zaplatiť na vyrovnanie podielu žalobkyne sumu do polovice hodnôt, teda čiastku 11.044,69 €. Súd prvej inštancie mu prikázal hodnotu vo výške 25.907,52 €, pričom do tejto sumy pojal nasledovné hodnoty: hnuteľné veci v sume 108,50 €; nehnuteľnosť - garáž v sume
19.066,- € a zostatky na jeho účtoch č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. so sumou 2.000,- €; č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s.- Fondy Tatra banka so sumou 4.001,48 €; č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s. so sumou 378,01 USD = 286,61 €; č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s. so sumou 444,93 €. Keďže manželia zo spoločných prostriedkov investovali počas manželstva do jeho výlučného majetku, prvoinštančný súd ustálil, že žalobkyni patrí suma v polovici za dvere ADLO - 591,18 €, v polovici za rekonštrukciu bytu - 3.079,- €, úhrada finančných prostriedkov zo spoločného majetku v polovici zo zmluvy Amslico - 2.876,88 € a v polovici zo zmluvy Allianz - 3.606,50 €, t.j. spolu suma 21.198.25 €. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, keď poňal nehnuteľnosť - garáž do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú vyporiadal a odôvodnil v bodoch 35. až 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru garáž v hodnote 19.066,- € nemala byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože bola zakúpená z výlučných finančných prostriedkov, ktoré pochádzali ako dar od jeho rodičov a rodinných príbuzných uvádzaných v súdnom spise. Detailne popísal ako došlo k predmetnej kúpe nehnuteľnosti a boli priložené aj jednotlivé dôkazy. Skutočnosť, že garáž nebola zakúpená zo spoločných finančných prostriedkov manželov vyplýva aj zo svedeckej výpovede L. N., jeho matky. Kúpna cena garáže bola určená na sumu 9.958,18 € (300.000,- Sk), k jej zaplateniu došlo dňa 10.11.2000 a na jej úhradu boli použité výlučne americké doláre a nemecké marky. Žalobkyňa tvrdí, že kúpa garáže sa realizovala zo spoločných finančných prostriedkov, pričom na účtoch sa akumulovala suma až do 2000, kedy došlo ku kúpe nehnuteľnosti. Jediným zdrojom príjmov finančných prostriedkov, ak nepočíta finančné dary od rodičov, bola počas manželstva mzda, ktorú pravidelne dostával od svojho zamestnávateľa. Podľa výpisov jeho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., bol v roku 1998 jeho príjem vo výške 115.934,- Sk a výdaj vo výške 117.500 ,- Sk, rozdiel vo výške 1.566,- Sk; v roku 1999 bol jeho príjem vo výške 146.501,- Sk a výdaj vo výške 265.200,- Sk, k tomuto príjmu bolo dňa 9.4.1999 vkladom na účet od jeho matky L. N. darovaných 50.000,- Sk, dňa 22.7.1999 vložil na predmetný účet sumu 20.000,- Sk ako dar od svojich rodičov, dňa 5.8.1999 vložil na predmetný účet sumu 30.000,- Sk ako dar od svojich rodičov a dňa 17.8.1999 vložil na predmetný účet sumu 25.000,- Sk ako dar od svojich rodičov, takže dar za rok 1999 v hodnote 125.000,- Sk, spolu bola na jeho účte za rok 1999 naakumulovaná suma 271.501,- Sk, rozdiel bol vo výške + 6.301,- Sk; v roku 2000 bol jeho príjem vo výške 177.159,- Sk a výdaj vo výške 174.000,- Sk, rozdiel bol vo výške + 3.159,- Sk. Jeho výdaj sa týkal poplatkov za elektrinu, SIPO, poistenie bytu, poistenie motorového vozidla, poplatky UPC a TV, dovolenky, PHM, nákup potravín do domácnosti, poplatky spojené s užívaním bytu. Účet z nemeckými markami založil dňa 29.6.1993, č. XXXXXXXXXX/ XXXX, vedený v Ľudovej banke, a.s., teda ešte pred uzatvorením manželstva (dňa 6.8.1994). V čase uzatvorenia manželstva bola na predmetnom účte naakumulovaná suma 10.564,37 DEM (č.l. 215 spisu), na ktorý vložil ďalšiu darovanú sumu od rodičov vo výške 8.000,- DEM dňa 8.11.1994, t.j. tri mesiace po uzatvorení manželstva. Dňa 30.3.1999 bol uvedený účet zrušený a založený nový účet v Ľudovej banke, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ku dňu 9.4.1999 bola už na tomto novozriadenom účte naakumulovaná suma 8.448,66 DEM (č.l. 219 spisu). V nemeckých markách sa viedla mena DEM do 31.12.2001 a od 1.1.2002 bola zavedená v eurozóne, vrátane Nemecka, mena EURO, čo po prepočte znamenalo, že suma 8.448,66 DEM bola pretransformovaná na sumu 4.807,42 €. Dňa 4.5.2004 bol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX zrušený a založený nový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s. Ku dňu 4.5.2004 bola na tomto už novozriadenom účte naakumulovaná suma 191.257,- Sk (č.l. 246 spisu), pričom mena EURO bola zmenená na Slovenské koruny, z dôvodu poklesu kurzu eura. Ďalej uviedol, že účet z americkými dolármi založil dňa 28.4.1999, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s. v mene USD. Na tento účet bola vložená suma 1.000,11 USD, ktorá pochádzala z darovaných prostriedkov od rodičov a príbuzných z Kanady (č.l. 227 spisu) a dňa 19.5.1999 bola naň vložená suma 201,32 USD. Na tento účet vkladal darované finančné prostriedky, a to dňa 27.9.1999 sumu 700,- USD, dňa 29.11.1999 sumu 1.000,- USD, dňa 14.12.1999 sumu 700,- USD, takže spolu na tomto účte bola do dňa 10.11.2000 naakumulovaná suma 3.601,43 USD. Z tohto účtu vybral na zakúpenie garáže dňa 9.11.2000 sumu 2.500,- USD a dňa 10.11.2000 sumu 1.000,- USD, t.j. spolu 3.500,- USD (č.l. 228 spisu). Na základe opísaného i predložených dôkazov založených do spisu vyplýva, že nemohol zo spoločných finančných prostriedkov zakúpiť nehnuteľnosť - garáž, takže nemala byť ani predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a suma 19.066,- € nemala byť započítaná do spoločného majetku a zároveň ceny všetkých vyporiadaných hodnôt. Podľa jeho názoru mal prvoinštančný súd jednoznačne uveriť tvrdeniam svedkov ohľadne darovania finančných prostriedkov ako uvádzali vo svojich výpovediach, L. N. - jeho matka a L.. A. A., rod. N. - jeho sestra a aj jeho samotného. Nemohol zakúpiť garáž zo spoločných finančných prostriedkov, pretože nemal z akých. Ako už uviedol, suma 17.820,76 € tvorí 1/2 hodnoty sumy 35.641,53 €, ktorú navrhla žalobkyňa poňať do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať, ale suma 35.641,53 € nemala byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto mu prvoinštančný súd ani nemohol uložiť povinnosť v polovici (suma 17.820,76 €) predmetnú sumu vyplatiť žalobkyni. Nenakladal v tomto prípade s finančnými prostriedkami, ktoré by mali byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pretože nešlo o spoločné finančné prostriedky a tak ani nemohol konať v rozpore s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka. Jediným zdrojom príjmov finančných prostriedkov, ak nepočíta finančné dary od rodičov, bola počas manželstva mzda, ktorú pravidelne dostával od svojho zamestnávateľa. Opätovne poukázal na svoj výpis z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, podľa ktorého v roku 1998 bol jeho príjem vo výške 115.934,- Sk, výdaj vo výške 117.500,- SK, rozdiel vo výške + 897,-Sk; v roku 1999 bol jeho príjem vo výške 146.501,- Sk, výdaj vo výške 265.200,- Sk, dňa 9.4.1999 vkladom od svojej matky dostal darom sumu 50.000,- Sk, dňa 22.7.1999 on vložil sumu 20.000,- Sk ako dar od svojich rodičov, dňa 5.8.1999 vložil sumu 30.000,- Sk ako dar od svojich rodičov, dňa 17.8.1999 vložil sumu 25.000,- Sk ako dar od svojich rodičov, teda spolu dostal dar vo výške 125.000,- Sk za rok 1999, takže na uvedenom účte bola naakumulovaná suma 271.501,- Sk a rozdiel bol vo výške + 6.301,- Sk; v roku 2000 bol jeho príjem vo výške 177.159,- Sk, výdaj vo výške 174.000,- Sk, rozdiel vo výške + 3.159,- Sk; v roku 2001 bol jeho príjem vo výške 187.244,- Sk, výdaj vo výške 183.650,- Sk, rozdiel vo výške + 3.594,- Sk; v roku 2002 bol jeho príjem vo výške 193.897,- Sk, výdaj vo výške 193.000,- Sk, rozdiel vo výške + 897,- Sk; v roku 2003 bol jeho príjem vo výške 230.895,- Sk a výdaj vo výške 164.850,- Sk, rozdiel vo výške + 66.045,- Sk; v roku 2004 bol jeho príjem vo výške 232.235,50,- Sk a výdaj vo výške 97.150,- Sk, rozdiel vo výške + 135.085,50,- Sk; v roku 2005 bol jeho príjem vo výške 255.312,60,- Sk a výdaj vo výške 128.000,- Sk, rozdiel vo výške + 127.312,60,- Sk; v roku 2006 bol jeho príjem vo výške 245.071,- Sk a výdaj vo výške 100.156,- Sk, rozdiel vo výške + 144.915,- Sk; v roku 2007 bol jeho príjem za obdobie od 1.1.2007 do 31.5.2007 vo výške 141.786,- Sk a výdaj vo výške 133.062,- Sk, rozdiel vo výške + 8.724,- Sk. V období od 1.6.2007 do 31.12.2007 bola jeho mzda posielaná zamestnávateľom na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., patriaci L. za toto obdobie mal príjem vo výške 124.257,- Sk a výdaj vo výške 115.900,- Sk, rozdiel vo výške + 8.357,- Sk. Jeho výdaj sa týkal poplatkov za elektrinu, SIPO, poistenie bytu, poistenie motorového vozidla, poplatky UPC a TV, dovolenky, PHM, nákup potravín do domácnosti, poplatky spojené s užívaním bytu. Za vyčíslené obdobie od roku 1998 do roku 2007 bola na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. naakumulovaná suma 371.523,10 Sk (12.332,31 €), dar od rodičov bol vo výške 125.000,- Sk z roku 1999 (4.149,24 €). Je pravdou, že mal podľa tohto na účte našetrenú sumu cca 12.332,31 €, ale v žiadnom prípade nemohol z týchto spoločných finančných prostriedkov poslať na účet svojej matky v roku 2007 sumu 550.000,- Sk (18.256,65 €) + 185.000,- Sk (6.140,- €). Aj pri zohľadnení toho, že hradil všetky poplatky v domácnosti a potreboval mať na účte nejaké prostriedky, keď žalobkyňa neprispievala ani „centom“. Jednoznačne poslal svojej matke sumu v celkovej výške 735.000,- Sk (24.397,53 €), ktorá mu bola pôvodne predtým darovaná zo strany rodičov priamo na jeho účet, alebo v hotovosti. Po určitých udalostiach, ktoré sa odohrali v manželstve, hlavne keď manželka odmietla ísť na pohreb jeho otca, ktorý zomrel v roku 2006, sa rozhodol, že všetky darované prostriedky vráti matke. Pôvodne boli určené na kúpu motorového vozidla. Zopakoval, že z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s., bola dňa 4.6.2007 prevedená suma vo výške 6.140,- € (pôvodná suma 185.000,- Sk) na účet jeho matky Marty Fraňovej, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Založil aj účet s nemeckými markami dňa 29.6.1993, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s., čiže ešte pred uzatvorením manželstva a v čase uzatvorenia manželstva bola na predmetnom účte naakumulovaná suma 10.564,37 DEM, na ktorý vložil ďalšiu darovanú sumu od rodičov vo výške 8.000,- DEM dňa 8.11.1994. Dňa 30.3.1999 bol účet č. H./XXXX zrušený a založený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s. Ku dňu 9.4.1999 bola na už novozriadenom účte naakumulovaná suma 8.448,66 DEM, v nemeckých markách sa viedla mena DEM do 31.12.2001 a od 1.1.2002 bola zavedená v eurozóne, vrátane Nemecka, mena EURO, čo po prepočte znamenalo, že suma 8.448,66 DEM bola pretransformovaná na sumu 4.807,42 €. Dňa 4.5.2004 bol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX zrušený a založený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s. Ku dňu 4.5.2004 bola na už novozriadenom účte naakumulovaná suma 191.257.- Sk. Z uvedeného vyplýva, že suma 185.000,- Sk bola prevedená z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorému pôvodne predchádzal účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Ľudovej banke, a.s., založený ešte dňa 29.6.1993, na ktorom bola v čase uzatvorenia manželstva suma 10.564,37 DEM. Predmetná suma vo výške 185.000,- Sk tak nemôže byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko nešlo o spoločné finančné prostriedky, ale o dar. Z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bola prevedená suma vo výške 3.983,- € (120.000,- Sk) na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s., ale v napadnutom rozsudku je nesprávne uvedené č. XXXXXXXXXX/XXXX. Jeho matka L. N. vložila sumu 120.000,- Sk do Korunového dlhopisného fondu
„ KDF“ vedeného v Tatra banke, a.s., ktorá bola vložená na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému mal dispozičné právo, ktorý dňa 23.5.2007 s jej súhlasom, nakoľko išlo o jej finančné prostriedky, previedol na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patrí podielovému fondu v Tatra banke, a.s., pričom nevedel ako matka naložila s predmetným podielovým fondom. Podľa bodu 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra Banke, a.s. bola prevedená suma 7.261,88 € na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ale v odôvodnení je uvedené nesprávne č XXXXXXXXXXX/XXXX. K tomuto dodal, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX založil dňa 9.10.2009, na ktorý vložil sumu 7.000,- €, ktorá bola dar od jeho matky; tento účet zanikol dňa 11.10.2011 a v tento deň vznikol ako pokračujúci účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Následne aj tento účet zanikol dňa 12.1.2012 a ako pokračujúci vznikol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom po dobu dvoch rokov bola spolu naakumulovaná suma 7.261,88 €, pričom suma 261,88 € bola pripísaná ako úroková položka. Na základe opísaného sa domnieva, že suma 35.641,53 € nemala byť zaradená do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napadol aj časť týkajúcu sa jeho účtov, a to sumu 444,93 € na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý pôvodne predchádzal účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s., založený ešte dňa 29.6.1993 , na ktorom bola v čase uzatvorenia manželstva suma 10.564,37 DEM. Už uviedol, že z tohto účtu bola prevedená suma 185.000,- Sk a zostatok na tomto účte bol v sume 444,93 €, ktorý potom nemal byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže išlo o pôvodný dar z roku 1993 od rodičov. Nesúhlasil ani so zaradením účtu označeného ako Vkladná knižka P. B. B., č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. na sumu 2.000,- € do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože od samotného začiatku bola majiteľkou tejto vkladnej knižky jeho matka L. N., ktorá ako jediná mala dispozičné právo k tomuto účtu, ktorý bol na jej písomnú žiadosť zo dňa 24.4.2012 zrušený. Rovnako predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemal byť ani účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s. so sumou 378,01 USD (286,61 €), ktorý založil dňa 28.4.1999 v mene USD. Na účet bola vložená suma 1.000,11 USD, ktorá pochádzala z darovaných prostriedkov od rodičov a príbuzných z Kanady, dňa 19.5.1999 bola vložená suma 201,32 USD. Na tento účet vkladal darované finančné prostriedky: dňa 27.9.1999 sumu 700,- USD, dňa 29.11.1999 sumu 1.000,- USD, dňa 14.12.1999 sumu 700,- USD a ku dňu 10.11.2000 na ňom bola naakumulovaná suma 3.601,43 USD. Z tohto účtu vybral na zakúpenie garáže dňa 9.11.2000 sumu 2.500,- USD a dňa 10.11.2000 sumu 1.000,- USD, t.j. spolu sumu 3.500,- USD a zostatková suma bola 378,01 USD. Žiadal, aby boli zohľadnené všetky uvádzané argumenty, hlavne to, aby zo sumy 25.907,52 € pripadajúcej na neho, v ktorej sú subsumované ceny všetkých vecí v spoločnom majetku spolu so zostatkami na účtoch boli odpočítané tieto položky: garáž v sume 19.066,- €; vkladná knižka P. B. B. č. XXXXXXXXX/XXXX vedená v Slovenskej sporiteľni, a.s. na sumu 2.000,- €; účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej Banke, a.s. so sumou 378,01 USD = 286,61 €; zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke, a.s. so sumou 444,93 €. Po takto odpočítaných napadnutých položkách by ostala suma pripadajúca na neho vo výške 4.109,98 € a suma pripadajúca na žalobkyňu vo výške 3.818,13 €; celková cena vyporiadavaných hodnôt by tak bola vo výške 7.928,11 €. Každá zo strán sporu by mala odbržať majetok v hodnote polovice uvedenej čiastky, t.j. sumu 3.964,05 € a nakoľko jemu boli prikázané hodnoty v cene 4.109,98 €, musel by zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 145,92 €. K tejto sume musí žalobkyni ešte zaplatiť sumu v polovici za dvere ADLO vo výške 591,18 €, v polovici za rekonštrukciu bytu vo výške 3.079,- €, úhradu finančných prostriedkov zo spoločného majetku v polovici (zmluva Amslico) vo výške 2.876,88 € a polovici (zmluva Allianz) vo výške 3.606,50 €, spolu za tieto položky vo výške 10.153,56 €. Celkovo by potom mal žalobkyni zaplatiť sumu na vyrovnanie jej podielu 10.299,48 € s tým, že úhradu sumy 17.820,76 € ako hodnoty zo sumy 35.641,53 €, ktorú navrhla žalobkyňa poňať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať, navrhol vypustiť. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný svoje odvolanie založil na tvrdeniach, že garáž bola nadobudnutá z finančných prostriedkov darovaných a zostatky na účtoch boli taktiež vraj z darov, ktoré tvrdenia považuje za nepravdivé. Poprela akékoľvek dary, ktoré si vymýšľa žalovaný, keď prvoinštančný súd vyhodnotil správne dôkazy, najmä svedecké výpovede matky žalovaného L. N. a jeho sestry L.. A. A. rod. N.. V konaní preukázala, že počas trvania manželstva mali založené na meno žalovaného veľa účtov v peňažných ústavoch. Tieto skutočnosti jej žalovaný počas trvania manželstva tajil, nikdy jej o žiadnych daroch nerozprával, keď on spravoval výlučne ich finančné prostriedky, ktoré nadobudli počas trvania manželstva, tieto vkladal na účty a robil s nimi rôzne finančné operácie. Všetky finančné operácie vykonával on sám a ako to vyplýva z týchto finančných operácií, snažil sa o to, aby tieto finančné operácie zneprehľadnil v úmysle, aby tieto takýmto spôsobom zamedzil
zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preukázala existenciu týchto účtov, na ktorých boli finančné prostriedky patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že tieto finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania ich manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria. Všetky tvrdenia o údajných daroch sú vymyslené a tak súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď výpoveď jeho matky ako svedkyne bola všeobecná, neurčitá a prvoinštančný súd jej správne neuveril. Okrem iného, táto všeobecná neurčitá výpoveď matky žalovaného nebola podporená žiadnymi inými dôkazmi. Poukázala na to, že žalovaný sa v priebehu sporu s ňou dohodol na tom, že zostatková cena garáže predstavuje sumu 19.066,- €, čím v zásade potvrdil, že garáž patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (to isté platí aj o zostatkovej cene bytu, na ktorej sa ako strany sporu dohodli). Súhlasila so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nehnuteľnosť - garáž patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže bola nadobudnutá počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bod 46.) Dodala, že garáž bola nadobudnutá v roku 2000, za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keď pri jej nadobúdaní do vlastníctva žalovaného nedošlo k zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdenie žalovaného, že vraj garáž nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva je neudržateľné, pričom ak by mali byť jeho tvrdenia pravdivé ohľadne finančných prostriedkov použitých na kúpu garáže, tak už v roku 2000, keď sa garáž kupovala, by trval na tom, aby uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143a Občianskeho zákonníka. Žalovaný podstatu svojho odvolania oprel o jediný zdroj príjmu, a to mzdu, ktorú dostával pravidelne od svojho zamestnávateľa, s čím nesúhlasí, nakoľko mal aj iný zdroj príjmov ako to vyplýva z výpisov účtov (tieto príjmy jej zatajoval ) a ich existencia sa preukázala v súdnom konaní potom, ako si prvoinštančný súd vyžiadal od dotknutých bánk výpisy z týchto účtov. Žalovaný v konaní začal tvrdiť, že vraj ide o dary, čo však nepreukázal, takže ide z jeho strany vyložene o účelové tvrdenie. Akékoľvek dary, ktoré žalovaný uviedol, ona popiera, nakoľko jej nikdy počas trvania manželstva o žiadnych daroch nehovoril, pretože žiadne nedostal. Naopak, počas trvania manželstva svoje príjmy pred ňou tajil a ich existencia sa preukázala výpismi z účtov, ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktorých existenciu preukázala. Zotrvala na odvolacom návrhu.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
8. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu, aj keď žalobkyňa podala odvolanie len do výroku I. a II. a žalovaný podal odvolanie len do výroku II. napadnutého rozhodnutia, [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], pretože konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, pre ktoré z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu (§ 149 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pre takéto konanie je príznačné, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania [(§ 379 C.s.p.), uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.5.2018, sp.zn. 19 Co 311/2017; Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.1.2017, sp.zn. 14 Co 836/2015; uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.7.2013, sp.zn. 3 Cdo 174/2012; zo dňa 31.7.2014, sp.zn. 2 Cdo 235/2013, zo dňa 4.4.2016; sp.zn. 3 Cdo 343/2014; m.m. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky zo dňa 3.10.2013, sp.zn. 3 Cdo 270/2013 a zo dňa 29.10.2015, sp.zn. 2 Cdo 472/2014]; túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniam žalobkyne a žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. januára 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolatelia v odvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.
11. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože medzi ňou a žalovaným neprišlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie náležite zistil, aké hnuteľné veci patria do bezpodielového vlastníctva strán sporu, ich hodnotu, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva každej strane sporu so zreteľom na spôsob ich užívania, k čomu sporové strany nemali žiadne námietky.
12. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne uvedeným v jej odvolaní, že nehnuteľnosť - byt č. 11, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu v Q., H. L. č. XX, súpisné č. XXXX a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý je povinný vyplatiť jej 1 hodnoty tohto bytu, a to sumu 66.316,50 €, pretože sa na hodnote uvedeného bytu zhodli (suma 132.633,- €). Prvoinštančný súd dostatočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (body 23. až 29.) vysvetlil, prečo predmetnú nehnuteľnosť nemohol zariadiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne vyporiadať, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Z vykonaného dokazovanie pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že uvedený byt bol družstevný, ktorý bol pridelený len matke žalovaného L. N. v roku 1995 Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV (rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 24.10.1995, č.l. 296 spisu). Následne zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 22.7.1998 uzavretou medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV ako prevádzajúcim a L. N. a N. N. (rodičia žalovaného) ako nadobúdateľmi, bol tento byt prevedený do vlastníctva rodičov žalovaného (č.l. 300 spisu), ktorí v roku 2003 uvedený byt darovali žalovanému ako svojmu synovi (Notárska zápisnica zo dňa 26.11.2003, č. N XXX/XXXX, Nz XXXXXX/XXXX, č.l. 318 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že z bezpodielového spoluvlastníctva sú vylúčené veci, ktoré získal darom za trvania manželstva len jeden z manželov. Ak sa žalobkyňa domnievala, že rad právnych úkonov, na základe ktorých predmetný byt nadobudli najskôr matka žalovaného, potom jeho rodičia a napokon žalovaný, obchádzali zákon a boli v rozpore s dobrými mravmi, mohla využiť svoje právo a domáhať sa napríklad neplatnosti jednotlivých právnych úkonov, čo neurobila, ako aj správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nie je možné pri posúdení toho, či bude predmetný byt zaradený do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzať z výpovede žalovaného v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 24 C 77/2007, na ktorú žalobkyňa poukazovala v konaní pred prvoinštančným súdom i v odvolacom konaní, v ktorej žalovaný uviedol, že kúpil byt v Bratislave, aby mali kde bývať ako rodina a problém nastal v tom, na koho bude byt písaný, či na neho alebo na manželov, napokon bol napísaný na jeho rodičov, s čím odporkyňa nesúhlasila, nakoľko bolo aj v záujme žalobkyne, aby sa v čase prevodu členských práva a povinností k uvedenému družstevnému bytu zaujímala o to, prečo boli prevedené len na matku žalovaného a nie na ňu a žalovaného a vyvinula nejaké kroky k tomu, aby zabránila prevodu predmetného bytu len na matku žalovaného. K argumentácii žalobkyne uvedenej v jej odvolaní, že žalovaný bol poučený o následkoch krivej výpovede v konaní vedenom pod sp.zn. 24 C 77/2007, odvolací súd uvádza, že žalovaný ako strana sporu (v tom čase účastník konania) bol poučený podľa § 131 O.s.p. a nie podľa § 126 O.s.p. ako svedok (§ 126 O.s.p.), pričom len svedok je poučený o následkoch krivej výpovede.
13. Nebolo možné súhlasiť ani s tvrdením žalobkyne v jej odvolaní, že predmetný byt bol obstaraný z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože žalovaný v konaní preukázal listinnými dôkazmi (výpisy z účtov) i svedeckými výpoveďami (matka a sestra žalovaného), že byt bol nadobudnutý z finančných prostriedkov žalovaného a jeho rodičov. Žalobkyňa nepreukázala, že by v čase prevodu členských práv a povinností člena stavebného bytové družstva k predmetnému družstevnému bytu (dňa 1.7.2015) mali v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným sumu 710.000,- Sk, za ktorú matka žalovaného tento byt nadobudla. Rovnako bolo preukázané, že v čase prevodu vlastníctva uvedeného družstevného bytu dňa 4.8.1998, nebola jeho cena vo výške 58.561,35 Sk, ako aj ďalšie poplatky s tým spojené, uhradená z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 312-314 spisu) vyplýva, že tieto sumy zaplatila matka žalovaného. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by
poplatok za vyhotovenie darovacej zmluvy zo dňa 26.11.2003 zaplatil žalovaný z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak žalobkyňa tvrdila, že predmetný byt bol zaobstaraný z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ako strana sporu mala povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť týchto tvrdení, čo neurobila. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p. (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.), podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Prvoinštančný súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia z akých finančných prostriedkov bol predmetný byt nadobudnutý a či ho je možné zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne vyporiadať, z dôvodu ktorého odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností za nedôvodnú, pričom sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 24.), že aj keď žalovaný vyberal podľa tvrdenia žalobkyne finančné prostriedky z jeho účtov v cudzej mene, bez ďalšieho to nepreukazuje, že tieto v skutočnosti boli použité na úhradu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o prevode členských práv k bytu a kúpnej ceny bytu s úmyslom nadobudnutia bytu pre manželov.
14. Žalobkyňa svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnila aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, d/, g/ C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V odôvodnení svojho odvolania však žalobkyňa nešpecifikovala, akým nesprávnym procesným postupom jej súd znemožnil uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že boli porušené jej práva na spravodlivý proces, ani vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani neuviedla aké prostriedky procesného útoky alebo procesnej obrany neboli doteraz uplatnené. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobkyňa neurobila.
15. Odvolací súd sa stotožnil aj so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nehnuteľnosť - garáž špecifikovanú v bode 1. odôvodnenia
tohto rozsudku v hodnote 19.066,- €, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, pretože žalovaný v konaní nepreukázal, že by predmetnú garáž zakúpil z finančných prostriedkov, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako tvrdil vo svojom odvolaní. Prvoinštančný súd pri skúmaní či bola predmetná garáž zakúpená z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého správne dospel k záveru, že táto garáž bola zakúpená zo spoločných finančných prostriedkov sporových strán za trvania ich manželstva a preto túto garáž správne zahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva a následne vyporiadal. Žalovaný síce v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolaní opísal koľko finančných prostriedkov obdržal darom od svojej matky, rodičov a príbuzných, ale jednoznačne nepreukázal, že v čase kúpy garáže, použil na zaplatenie jej kúpnej ceny výhradne finančné prostriedky, ktoré mu boli darované. Aj keď v čase kúpy predmetnej garáže (november 2000), žalovaný vybral z účtu vedeného na jeho meno finančné prostriedky (účet vedený v Ľudovej banke, a.s. na menu USD, č.l. 332, 333 spisu), táto skutočnosť ešte neznamená, že tieto finančné prostriedky boli v jeho výlučnom vlastníctve. Ani matka žalovaného, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, neuviedla konkrétne kedy a v akej výške darovala žalovanému finančné prostriedky na zakúpenie garáže. Ak žalovaný tvrdil, že uvedená garáž bola zakúpená z finančných prostriedkov, ktoré mu boli darované, t.j. boli v jeho výlučnom vlastníctve, bolo jeho povinnosťou ako strany sporu toto svoje tvrdenie preukázať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 13. odôvodnenia tohto rozsudku týkajúci sa dôkazného bremena. Na základe uvedeného potom prvoinštančný súd správne predmetnú garáž zahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ju prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže ju užíva a zároveň mu uložil, aby polovicu jej hodnoty, na ktorej sa sporové strany dohodli, vyplatil žalobkyni.
16. Nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalovaného v jeho odvolaní, aby zo sumy 25.907,52 €, ktorá pripadla na neho a v ktorej sú subsumované ceny všetkých vecí v spoločnom majetku spolu so zostatkami na účtoch, boli odpočítané, okrem garáže, i zostatky na jeho účtoch vedených v Ľudovej banke, a.s., č. účtu: 1001948308/3100 v sume 286,61 € (378,01 USD), č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 444,93 € a v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX v sume 2.000,- €, a že suma 35.641,53 € nemala byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže nemôže žalobkyni vyplatiť polovicu, t.j. sumu 17.820,76 €, pretože nešlo o spoločné finančné prostriedky, ale dary od rodičov a príbuzných. Prvoinštančný súd pri zisťovaní všetkých príjmov manželov, t.j. sporových strán, ktoré mali za trvania manželstva vykonal riadne dokazovanie a náležite zistil, že žalovanému sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že finančné prostriedky na účtoch vedených na jeho meno boli získané darom (okrem príjmu zo zamestnania) do jeho výlučného vlastníctva od rodičov, prípadne iných rodinných príslušníkov. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný mal počas trvania manželstva so žalobkyňou niekoľko účtov založených na svoje meno (aj v cudzích menách), z výpisoch ktorých vyplýva, že na ne boli vkladané aj finančné prostriedky od jeho matky a ďalších rodinných príslušníkov, ale táto skutočnosť nepreukazuje, že tieto finančné prostriedky mu boli aj všetky darované a že nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Matka a sestra žalovaného síce tvrdili, že žalovaný dostával od svojich rodičov a príbuzných žijúcich v zahraničí darom finančné prostriedky, ale presne nešpecifikovali sumy, čas, prípadne účel ich darovania, ich výpovede boli v tejto časti len všeobecné, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ani skutočnosť, že žalovaný mal účet v zahraničnej mene založený ešte pred uzavretím manželstva nedokazuje, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na tomto účte ku dňu zániku manželstva, boli výlučne v jeho vlastníctve, že išlo o darované peniaze. Ak teda žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky počas trvania manželstva nachádzajúceho sa na jeho účtoch v peňažných ústavoch boli iba jeho, keďže iba jemu boli darované, bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať, čo sa mu nepodarilo. Odvolací súd sa preto stotožnil s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadne zaradenia finančných prostriedkov na účtoch žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich následného vyporiadania.
17. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
18. Pokiaľ žalobkyňa a žalovaný v odvolaniach namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
19. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie náležite zistil, aké veci patria do bezpodielového vlastníctva strán sporu, hodnotu nehnuteľnosti i jednotlivých hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktorú sporové strany nenamietali, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne i žalovaného tak ako ich po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú s tým, že zároveň uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni hnuteľné veci uvedené vo výroku III. napadnutého rozsudku, keďže sú v jeho držbe ale prikázané boli do výlučného vlastníctva žalobkyne.
20. Napadnutý rozsudok vo výroku IV. (súvisiaci výrok; § 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.), ktorým súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, odvolací súd potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p., keď sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením v tejto časti (bod 77.).
21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na predmet konania a skutočnosť, že medzi stranami sporu k dohode o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva neprišlo, vyporiadanie musel vykonať súd, pričom každá zo sporových strán mala v konaní čiastočný úspech.
22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).