Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)5c0/389557.11ad4e.pdf
PDF · 116.73 KB
No categories available
3Cdo/270/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 270/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Mgr. A. Č., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. J. L., bývajúcim v B., 2/ Ing. A. Č., bývajúceho v B., zastúpeného
Mgr. N. Š., advokátkou so sídlom v B., 3/ Ing. B. Č., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. L.
K., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ H., so sídlom v B., 2/ B. M., so sídlom
v B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 22 C 246/2005, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 29. novembra 2012 sp. zn. 9 Co 195/2011, 9 Co 196/2011, 9 Co
197/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 29. novembra 2012 sp. zn. 9 Co 195/2011, 9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011 okrem výroku,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 10. decembra 2010 č.k.
22 C 246/2005-254 o zamietnutí ţaloby voči ţalovanému 2/ a potvrdil uznesenia Okresného
súdu Bratislava I z 29. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213 a z 10. marca 2011 č.k.
22 C 246/2005-274; vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. decembra 2010 č.k. 22 C 246/2005-254
zrušil podielové spoluvlastníctvo ţalobcov 1/ aţ 3/ a ţalovaného 1/ k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako parcela č.
X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² a na nej postaveného bytového domu
súpisného č. X. s dvorným plotom a vonkajšími úpravami v B. č. 4 (ďalej len
„nehnuteľnosť“), spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 24/28-in vo vlastníctve ţalovaného 1/
prikázal do vlastníctva ţalobkyne 1/ tak, ţe celá nehnuteľnosť bude v podielovom
spoluvlastníctve ţalobkyne 1/ v podiele 240/288, ţalobcu 2/ v podiele 24/288 a ţalobcu 3/
v podiele 24/288 a ţalobkyni 1/ uloţil povinnosť vyplatiť ţalovanému 1/ sumu 190 116 €;
ţalobu voči ţalovanému 2/ zamietol. Ţalovanému 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ aţ
3/ náhradu súdneho poplatku vo výške 4 656,96 € a ţalobkyni 1/ trovy konania vo výške
3 089 €. V odôvodnení uviedol, ţe je nesporné, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ a ţalovaný 1/ sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ako i ţe medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení
a vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Po zistení, ţe reálna deľba nehnuteľnosti podľa § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, rozhodol o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva a s prihliadnutím na účelné vyuţitie nehnuteľnosti,
spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ prikázal do výlučného vlastníctva ţalobkyne 1/, ktorej
zároveň uloţil povinnosť vyplatiť ţalovanému 1/ náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Pri
určení hodnoty spoluvlastníckeho podielu vychádzal súd zo znaleckého posudku
vypracovaného znalkyňou Ing. K. V., podľa ktorého hodnota nehnuteľnosti je 6 200 000 Sk
(205 802 €), zohľadnil opotrebenie nehnuteľnosti za čas od vyhotovenia znaleckého posudku
a určil primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 190 116 €. Ţalobu voči
ţalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Výrok o trovách konania
odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 29. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213
nepripustil vstup J. I., bývajúcej v B. do konania ako vedľajšej účastníčky na strane
ţalovaných a uznesením z 10. marca 2011 č.k. 22 C 246/2005-274 uloţil ţalovanému 2/
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 5 703 €.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním ţalovaní 1/ a 2/. Ţalovaný 2/
odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa z 10. marca 2011 č.k. 22 C 246/2005-274,
ktorým mu bola uloţená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, a J. I. napadla
odvolaním uznesenie súdu prvého stupňa z 29. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213
o nepripustení jej vstupu do konania ako vedľajšej účastníčky.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. novembra 2012 sp. zn. 9 Co 195/2011,
9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011 rozsudok súdu prvého stupňa A/ potvrdil v časti, v ktorej
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo a v časti, v ktorej prikázal spoluvlastnícky
podiel ţalovaného 1/ do vlastníctva ţalobkyne 1/, B/ zmenil v časti finančnej náhrady tak, ţe
ţalobkyni 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ sumu vo výške 211 00 €, C/ potvrdil
v časti zamietnutia ţaloby voči ţalovanému 2, D/ potvrdil v časti náhrady trov
prvostupňového konania. Ďalej potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa z 10. marca 2011 č.k.
22 C 246/2005-274 a z 29. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213, ţalobcom 1/ aţ 3/ nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania a ţalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť spoločne
a nerozdielne na účet odvolacieho súdu náhradu trov konania štátu vo výške 2 010 €.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe odvolací súd v súlade s § 142 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka posudzoval existenciu dôvodov pre zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, jeho spôsoby a dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne zrušil
podielové spoluvlastníctvo ţalobcov 1/ aţ 3/ a ţalovaného 1/ k nehnuteľnosti a správne
spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ prikázal do vlastníctva ţalobkyne 1/, preto v tejto časti
prvostupňový rozsudok potvrdil (§ 219 O.s.p.). Podľa jeho názoru však súd prvého stupňa
nesprávne rozhodol v časti určenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
ţalovaného 1/, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
stanovenej znalkyňou Ing. V. z dôvodu, ţe tento znalecký posudok vzhľadom na čas, kedy bol
vypracovaný a kedy rozhodol vo veci súd prvého stupňa, nemohol byť uţ aktuálny, pričom
z rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, na základe akých kritérií zníţil znalkyňou
určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Odvolací súd po doplnení dokazovania znalcom
dospel k záveru, ţe všeobecná cena nehnuteľnosti činí 422 000 € a z toho primeraná náhrada
za spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ predstavuje 211 000 €. Preto v zmysle § 220 O.s.p.
v časti finančnej náhrady rozsudok prvostupňového súdu zmenil. Odvolací súd za správne
povaţoval aj rozhodnutie prvostupňového súdu v časti zamietnutia ţaloby voči ţalovanému
2/, ako aj v časti o náhrade trov konania a v celom rozsahu sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými
súdom prvého stupňa v rozhodnutí. Súčasne z vecne správnych dôvodov potvrdil aj uznesenia
súdu prvého stupňa, ktorými nebol pripustení vstup J. I. do konania ako vedľajšej účastníčky
a ţalovanému 2/ uloţená povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 3 O.s.p. a § 151 O.s.p.
a o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Ţalovaní 1/ a 2/ napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcom
výroku, prípustnosť ktorého odôvodnili § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2
písm. b/ a c/ O.s.p. Nesúhlasili s výškou primeranej náhrady, na ktorej vyplatenie bola
zaviazaná ţalobkyňa 1/, podľa názoru ţalovaného 1/ jej výška mala byť určená sumou
432 633,16 €. Preto ţiadali rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zmeniť a ţalobkyni
1/ uloţiť povinnosť vyplatiť ţalovanému 1/ sumu 432 633,16 €, resp. v tejto časti rozsudok
zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo vyjadreniach k dovolaniam zhodne uviedli, ţe rozsudok
odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti je vecne správny a navrhli dovolania
zamietnuť, resp. odmietnuť.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 28. júna 2013 č. k. 22 C 246/2005-480 bolo
konanie o dovolaní ţalovaného 2/ právoplatne zastavené, preto dovolací súd podrobil
dovolaciemu prieskumu len dovolanie podané ţalovaným 1/.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,
ţe tento rozsudok treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.) s výnimkou vecí uvedených v § 242 ods. 2 O.s.p.
Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal
sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ - g/ O.s.p. Uvedené procesné vady neboli dovolateľom namietané a v dovolacom
konaní ani nevyšli najavo.
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným
vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy
(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.). So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo
k takejto procesnej vade. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť
aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom
je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich
postup súdu v občianskom súdnom konaní. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť
dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie
vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou
nemôţe byť povaţované za správne. So zreteľom na to dovolací súd skúmal,
či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade.
V danom prípade predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva ţalobcov 1/ aţ 3/ a ţalovaného 1/ k nehnuteľnosti. Keďţe zmyslom zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, ktoré
sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov, rozhodnutie súdu preto
musí celkovo vyriešiť doteraz existujúci spoluvlastnícky vzťah. Z tohto dôvodu predmetom
zrušenia a vyporiadania je vţdy celá vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov.
Súd prvého stupňa po zistení, ţe vec nie je reálne deliteľná, rozhodol o zrušení
spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ţe
prikázal spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ do výlučného vlastníctva ţalobkyne 1/
a rozhodol zároveň o jej povinnosti vyplatiť podielového spoluvlastníka – ţalovaného 1/
podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu.
Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ do veci samej odvolací súd preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa a v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ho potvrdil
a zmenil pokiaľ ide finančné vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu ţalovaného 1/, ktorý bol
prikázaný do výlučného vlastníctva ţalobkyne 1/.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe postup odvolacieho súdu
je v rozpore s procesnými pravidlami, obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku ako
aj s konštantnou judikatúrou (viď R 1/70). Rozsah odvolacieho prieskumu je v zásade daný
odvolaním (viď § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania). Odvolateľ teda spravidla sám určuje rozsah, v akom má byť napadnuté
rozhodnutie preskúmané odvolacím súdom (či napáda rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch
alebo len niektorý z nich alebo len z hľadiska niektorej konkrétnej veci alebo práva).
Výnimky zo zásady uvedenej v predchádzajúcom odseku sú taxatívne vypočítané v § 212
ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia súd nie je viazaný rozsahom odvolania a/ vo veciach,
v ktorých moţno začať konanie bez návrhu, b/ v prípadoch, keď od rozhodnutia
o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, c/ v prípadoch, keď
ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých
účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre
ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d/ ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V týchto prípadoch
sú na jednej strane obmedzení účastníci konania v moţnosti nakladať s určitými nárokmi
a na strane druhej dáva moţnosť súdu, aby prekročil návrhy účastníkov.
Z povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie
jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka
vyplýva, ţe na strane ţalobcov či ţalovaných musia byť uvedení vţdy všetci podieloví
spoluvlastníci a ţe predmetom konania je vţdy celá vec. Keďţe predmet konania nie
je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vţdy jedným zo spôsobov
zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo
z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového
spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov
a výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje vţdy
na celý výrok vo veci a ţiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2
O.s.p.). Preto odkladný účinok odvolania podaného jedným z viacerých podielových
spoluvlastníkov (aj keď sa ním účastník domáha preskúmania len určitých častí výroku)
sa vţdy vzťahuje na celý výrok vo veci a ţiadna jeho časť nenadobúda oddelene
právoplatnosť. Preto odvolací súd musí z podnetu podaného odvolania preskúmať vţdy celý
výrok vo veci (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pretoţe nie je v tomto konaní viazaný návrhom
účastníkov na spôsob vyporiadania a môţe toto rozhodnutie ako celok buď potvrdiť (§ 219
O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.), alebo zrušiť (§ 221 O.s.p.).
Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého
stupňa o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pristúpi k zmene napadnutého
rozhodnutia vo veci samej (o tento prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôţe niektorý
výrok prvostupňového rozsudku potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Ako bolo
uţ uvedené vyššie odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) nahradzuje v tomto
prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa ako celok. Z povahy rozhodnutia o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyplýva, ţe odvolací súd musí pri zmene
odvolaním napadnutého rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva
a povinnosti účastníkov z právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva a tieţ nanovo
konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov. Ak tak odvolací súd
nepostupuje, dopustí sa pochybenia a zaťaţí konanie vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Keďţe v danom prípade výrok rozsudku odvolacieho súdu tieto vyššie uvedené
poţiadavky nespĺňa, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) s výnimkou výrokov, ktorými potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby voči ţalovanému 2/ a uznesenia súdu
prvého stupňa.
Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, ţe zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu
o finančnom vyporiadaní spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Keďţe dovolací súd povaţoval za potrebné zrušiť napadnutý rozsudok
z dôvodu výskytu tzv. inej vady konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v dovolacom konaní neskúmal správnosť zaujatých právnych
záverov odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. októbra 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková