Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/43/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D. E., F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom G. G., H. XX, zastúpená: D. F. C., advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Nám. Štefana Moyzesa 3, proti žalovanému: I. J., r. Rusko, (zomrel, m. D. J. K.), ako neznámemu (nezistenému) vlastníkovi, zastúpený: L. F. M., so sídlom Bratislava, Búdková cesta 36, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -325 zo dňa 26. februára 2024 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -325 zo dňa 26. februára 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. zrušil „ ... podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným N. O. G. G., katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne územie L., ako pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX – trvalý trávny porast o výmere 233 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX – trvalý trávny porast o výmere 224 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 141 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 1123 m2, pozemok parc. reg. „C- KN“ č. XXX – trvalý trávny porast o výmere 44 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX – orná pôda o výmere 402 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X – orná pôda o výmere 67 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X – orná pôda o výmere 439 m2 „ (ďalej len „nehnuteľnosti“). Výrokom II. vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že tieto prikázal „do výlučného vlastníctva žalobkyne o veľkosti podielu 1/1.“ Výrokom III. rozhodol, že „Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému sumu 2 378,97 eur na depozitný účet L. F. M., vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu v tvare IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod VS: 7612021, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Výrokom IV. rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , a , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že v poradí prvým rozsudkom vo veci žalobe vyhovel a rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú zaviazal vyplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 5419,51 eur. Za primeranú náhradu považoval sumu 8,11 eur/ m2. Podiel žalovaného, o veľkosti 1/4, zodpovedal výmere 668,25 m2, čo predstavovalo sumu 5419,51 eur. Predmetný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) č. k. -179 zo dňa 19. septembra 2023 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami bola sporná len výška primeranej náhrady, rozhodol rozsudkom tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni za náhradu v sume 2378,97 eur (3,56 eur x 668,25 m2). Medzi stranami sporu bola sporná len výška primeranej náhrady.

1.3 Žalobkyňa za účelom preukázania primeranej náhrady predložila do konania: znalecký posudok č. 4/2021 zo dňa 19. januára 2021, ktorým bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 3260,- eur (ďalej len „znalecký posudok č. 4/2021“), znalecký posudok č. 44/2022 zo dňa 5. septembra 2022, ktorým bola určená všeobecná hodnota pozemku parcely registra E č. XXX – poľnohospodárska pôda, o výmere 1 742 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na sumu 1840,25 eur (ďalej len „znalecký posudok č. 44/2022“), kúpnu zmluvu č. P. uzatvorenú dňa 14. júna 2017 (s Q. G. ako predávajúcou) s kúpnou cenou 3,- eur/m2 (ďalej len „kúpna zmluva č. P.“), kúpnu zmluvu č. P. zo dňa 18. mája 2018 (s predávajúcim I. G.) obsahom ktorej bola cena 4,12 eur/m2 (ďalej len kúpna zmluva č. P.“), kúpnu zmluvu č. P. zo dňa 27. júla 2012 s cenou 0,03 - eur/m2 (ďalej len „kúpna zmluva č. P.“), kúpnu zmluvu č. P. zo dňa 15. marca 2018 (s predávajúcim B. D. E.) s cenou 0,45 eur/m2 (ďalej len „kúpna zmluva č. P.“), kúpnu zmluvu č. V3931/2018 uzatvorenú dňa 26. júna 2018 (s predávajúcou Q. G. s cenou 2,- eur/m2 (ďalej len „kúpna zmluva č. P.“) a kúpnu zmluvu č. P. uzatvorenú dňa 28. mája 2019 (s predávajúcou Q. P.) s cenou 0,48 eur/m2 (ďalej len „kúpna zmluva č. P.“). Navrhovala v konaní vychádzať zo všetkých ňou predložených dôkazov (zo znaleckých posudkov, zo všetkých kúpnych zmlúv, z návrhu nájomnej zmluvy, zo zámennej zmluvy aj z nevyžiadanej ponuky), z ktorých matematickým výpočtom vyčíslila priemernú cenu v sume 1,37 eur/m2.

1.4 Súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy hodnotu susediacich pozemkov nadobudnutých žalobkyňou titulom kúpnej zmluvy č. P. v obsahu ktorej bola cena 3,- eur/m2 a kúpnej zmluvy č. P. s cenou 4,12 eur/m2. Z týchto cien vychádzal z dôvodu, že tieto predstavovali cenu pozemkov síce z rokov 2017 a 2018, avšak danú ponukou a dopytom na trhu s nehnuteľnosťami, teda cenu trhovú. Z predmetných kúpnych zmlúv zistil, a to matematickým priemerom kúpnych cien, že žalobkyňa nadobudla bezprostredne susediace pozemky za sumu 3,56 eur/m2. Keďže z časového hľadiska aktuálnejšie kúpne zmluvy pozemkov v bezprostrednom okolí nehnuteľností predložené neboli, ako primeranú hodnotu za náhradu za spoluvlastnícke podiely pre žalovaného určil sumu 3,56 eur/m2, t. j. sumu, za akú druhá spoluvlastníčka nadobudla bezprostredne susediace pozemky. Podľa jeho názoru takto určenú náhradu za spoluvlastnícky podiel je možné považovať za náhradu vychádzajúcu z ponuky a dopytu na trhu v danom mieste, t. j. trhovú, ktorá zohľadňuje aj špecifiká nehnuteľností. Takto určená náhrada zodpovedá výmere, druhu aj polohe nehnuteľností, ktoré sa z časti nachádzajú aj v intraviláne obce a aj keď ich zástavba v súčasnosti nie je možná z dôvodu, že územnoplánovacia informácia v danej lokalite ešte nebola riešená, je možné ich využívať ako záhradu pri rodinnom dome. V prípade predaja nehnuteľností za cenu 3,56 eur/m2, by došlo k ich predaju okamžite, a to aj pri druhu nehnuteľností v časti vedených ako orná pôda. Teda vlastníckym podielom žalovaného o veľkosti 1/4, čo zodpovedá výmere 668,25 m2, pripadá žalovanému uhradiť sumu 2 378,97 eur, a to na depozitný účet zástupcu žalovaného. Keďže v konaní bola preukázaná trhová cena bezprostredne susediacich pozemkov (kúpnymi zmluvami z rokov 2017 a 2018), ktoré kupovala priamo žalobkyňa, nepovažoval za dôvodné vychádzať z cien vzdialenejších pozemkov, ktorých presná poloha tvrdená a ani preukázaná v konaní nebola. Ak žalobkyňa kúpila bezprostredne susediace pozemky v priemere za sumu 3,56 eur/m2, potom rovnaká cena, za akú ich žalobkyňa kúpila, bola primeranou náhradou aj pre jej spoluvlastníka, t. j. žalovaného za jeho spoluvlastnícky podiel.

1.5 Súd prvej inštancie pri stanovení primeranej náhrady nepovažoval za relevantné predloženie návrhu nájomnej zmluvy (neuzatvorenej), ani predloženie zámennej zmluvy, z ktorých žalobkyňa matematickými prepočtami určovala hodnotu 1 m2 nehnuteľností. Nepovažoval za relevantný ani znalecký posudok č. 44/2022 zhotovený pre iné osoby. Rovnako nevychádzal ani z kúpnej ceny, ktorou žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam od svojho brata (kúpnou zmluvou č. P. a kúpnou zmluvou č.

P.), ktorú vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah nepovažoval za objektívny výsledok ponuky a dopytu na trhu a nevzal do úvahy ani kúpnu zmluvu č. P., v ktorej kúpna cena zodpovedala sume 2,- eur/ m2 a kúpnu zmluvu č. P., v ktorej kúpna cena zodpovedala sume 0,48 eur/m2, keď okresný súd žiadnym dôkazom nemal za preukázané, že by išlo o susediace pozemky a ani kde sa dané pozemky nachádzali. Neprihliadol ani na inzerát predložený žalovaným a ani na znalecký posudok č. 4/2021, keď s poukazom na závery odvolacieho súdu tieto nepreukazovali reálnu trhovú kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o skúmanie trhovej hodnoty nehnuteľností, znalecký posudok objednávateľovi poskytuje informáciu o cene, za ktorú je dôvodné a možné nehnuteľnosť ponúkať na predaj na trhu nehnuteľností. Rovnako spolu s názorom odvolacieho súdu vyhodnotil, že ani znalecký posudok a ani inzerovaná ponuka nepreukazovali, že za určené ceny sa daná nehnuteľnosť skutočne aj predá. Preto pri zisťovaní trhovej hodnoty nehnuteľností vychádzal z konkrétnych, uzatvorených, t. j. z reálnych kúpnych zmlúv, uzatvorených medzi žalobkyňou ako kupujúcou a tretími osobami ako predávajúcimi, pričom predmetom týchto kúpnych zmlúv boli nehnuteľnosti bezprostredne susediace s predmetnými nehnuteľnosťami.

1.6 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pričom prihliadol predovšetkým na charakter sporu, keď ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi veci. Okrem uvedeného súhlasil aj s tvrdeniami zástupcu žalovaného, že žalovaného ako neznámeho vlastníka nie je nijako možné, vykonateľným spôsobom, zaviazať na náhradu trov konania, keď ani len jeho označenie nepostačuje na vedenie exekúcie voči nemu (v prípadnej exekúcii by nemal ani zákonné zastúpenie) a finančné prostriedky vyplatené mu ako náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel sú uložené na depozitnom účte jeho zákonného zástupcu, s ktorým môže disponovať výlučne prípadný právny nástupca žalovaného, ak sa taký niekedy objaví a preukáže sa právoplatným dedičským rozhodnutím.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie v zmysle ust. , a to proti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť vyplatiť náhradu a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. zmenil tak, že žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému sumu 922,18 eur.

2.1 V odvolaní uviedla, že za účelom preukázania hodnoty nehnuteľností predložila ako dôkazné prostriedky: znalecký posudok č. 44/2022, ktorým bola určená hodnota susediaceho pozemku na sumu 1,0564 eur/m2, zámennú zmluvu zo dňa 31. júla 2017, v ktorej si zmluvné strany ocenili nehnuteľnosti na sumu 0,111 eur/m2, kúpnu zmluvu č. P. s cenou 3,00 eur/m2, kúpnu zmluvu č. P. s cenou 4,12 eur/ m2, kúpnu zmluvu č. P. s cenou 0,03 eur/m2, kúpnu zmluvu č. P. s cenou 0,45 eur/m2, kúpnu zmluvu č. P. s cenou 2,00 eur/m2, kúpnu zmluvu č. P. s cenou 0,48 eur/m2. Súd prvej inštancie pri určovaní primeranej náhrady zo všetkých predložených dôkazov zohľadnil len dve kúpne zmluvy s najvyššími kúpnymi cenami a všetky ostatné dôkazy s nižšími kúpnymi cenami zohľadniť odmietol. Tiež odmietol prihliadnuť aj na znalecké posudky. Takýto postup okresného súdu nemá žiadny zákonný podklad a je zjavne nesprávny.

2.2 Vo vzťahu k zámennej zmluve namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne vysvetlil, prečo hodnotu nehnuteľností vyjadrenú v zámennej zmluve nepovažoval za relevantnú, keď predmetom tejto zmluvy bola zámena spoluvlastníckych podielov predmetných nehnuteľností. Pri určení primeranej náhrady mal vychádzať aj zo zámennej zmluvy, resp. zo sumy 0,111 eur/m2. V rozsahu kúpnej zmluvy č. P. a kúpnej zmluvy č. P., ktoré boli uzatvorené medzi ňou ako kupujúcou a jej bratom ako predávajúcim, namietala, že tieto zmluvy nezohľadnil vzhľadom na príbuzenský vzťah zmluvných strán, pričom tento záver považovala za nesprávny. Tvrdila, že kúpne ceny v nich uvedené (0,03 eur a 0,45 eur) boli dohodnuté štandardne, bez ohľadu na príbuzenský vzťah. Preto mal pri určovaní primeranej náhrady vychádzať aj z kúpnych cien dohodnutých v predmetných kúpnych zmluvách. Tiež namietala, že nevzal do úvahy ani kúpnu zmluvu č. V3931/2018 s cenou 2,00 eur/m2 a kúpnu zmluvu č. V3173/2019 s cenou 0,48 eur/m2. Ako dôvod, pre ktorý neboli tieto kúpne zmluvy zohľadnené, súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané, že by pozemky, ktoré boli predmetom prevodu, boli bezprostredne susediace pozemky s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania a ani nebolo preukázané, kde sa tieto pozemky konkrétne nachádzali. S týmto záverom nesúhlasila a tvrdila, že súd prvej inštancie mal vychádzať z jej „nesporného“ tvrdenia, že išlo o susediace pozemky, keď žalovaný predmetné tvrdenie v konaní účinne nepoprel. Tieto kúpne zmluvy, ako aj ceny v nich uvedené, tak mal zohľadniť. V rozsahu znaleckých posudkov rozporovala záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého znalecké posudky nepreukazovali reálnu trhovú kúpnu cenu nehnuteľností.

2.3 Z týchto dôvodov namietala nesprávne skutkové zistenie, nesprávny procesný postup, čím jej bolo porušené právo na spravodlivý proces.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa (replika), ktorá nad rámec tvrdení uvedených v odvolaní neuviedla už žiadne ďalšie relevantné skutočnosti.

5. V dôsledku odvolania odvolací súd podľa a po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), vec preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. „a contrario“ rozsudok okresného súdu podľa a potvrdil.

6. Odvolací súd na úvod konštatuje, že konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má povahu „iudicum duplex“ (konanie, v ktorom majú obe strany postavenia ako žalobcu, tak i žalovaného). Na uvedenú povahu konania nadväzuje aj ust. , ktoré v otázke viazanosti rozsahom odvolania stanovuje, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V posudzovanom prípade sa vychádza z ust. , z povahy ktorého v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť na strane žalobcov, či žalovaných, uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci a predmetom konania musí byť vždy celá vec. Keďže predmet konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Preto odkladný účinok odvolania sa vždy vzťahuje na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 3. októbra 2013). Na základe tejto právnej skutočnosti odvolací súd preskúmal celý výrok vo veci, pretože nie je v tomto konaní viazaný návrhom strán sporu na spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie ako celok buď potvrdiť, zmeniť, alebo zrušiť. Odvolací súd z povahy konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyvodil, že bez ohľadu na to, či žalobkyňa podala odvolanie len proti výroku o primeranej náhrade (III.), je odvolací súd povinný prejednať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k veci v celom rozsahu, za súčasného rešpektovania viazanosti odvolacími dôvodmi, pretože odvolateľka v podanom odvolaní svojím dispozičným úkonom vymedzuje dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania ( a ), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania ( ) v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie po právnej stránke meritórne vec správne posúdil a svoje závery aj v súlade s ust. v dostatočnej miere odôvodnil. Po preskúmaní veci nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok a uvádza, že odvolateľka v podanom odvolaní vo vzťahu k meritu veci neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie (vo veci samej). Nežiadala ani doplniť dokazovanie za podmienok v zmysle ust. a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Z uvedeného dôvodu tak v predmetnej veci neboli naplnené procesné predpoklady dopĺňať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (, , a v spojení s ). Odvolací súd je toho názoru, že podané odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje a k námietkam žalobkyne v podanom odvolaní v súlade s ust. uvádza nasledovné.

10. Obrana žalobkyni v odvolacom konaní spočívala v námietke o nesprávne stanovenej primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, keď súd prvej inštancie zo všetkých vykonaných dôkazov prihliadol len dve kúpne zmluvy, z ktorých v rozsahu v nich uvedených kúpnych cien, matematickým priemerom určil primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného.

11. Z ust. veta tretia vyplýva, že ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na technických parametroch nehnuteľnosti, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Súdna prax v otázke primeranej náhrady zastáva názor, že súd nemôže povinnosť určenia primeranej náhrady preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie od spoločností, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia, ale aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani individuálne ponúknutá cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov (pozri ).

12. Odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho zákonného ustanovenia ani z rozhodovacej praxe súdov nevyplýva pre konajúci súd povinnosť postupovať pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vopred upraveným spôsobom výpočtu. Hraničným kritériom zákonnosti určenej náhrady je podmienka, aby primeraná náhrada predstavovala taký hodnotový ekvivalent, ktorý by podľa miestnych podmienok umožňoval obstaranie podobnej veci, aká je predmetom vyporiadania. Nadväzujúc na uvedené, odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie v rozsahu ustálenia primeranej náhrady bol plne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a nevykazuje znaky žiadnej procesnej nesprávnosti. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil súd prvej inštancie podľa svojej úvahy. Súd prvej inštancie tak hodnotil dôkazy v zákonných limitoch podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú žiadne skutkové deficity namietané žalobkyňou.

12.1 V rozsahu konkrétnych odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že ak súd prvej inštancie pri určení primeranej náhrady nezohľadňoval vyrovnávaciu cenu vyjadrenú v zámennej zmluve, postupoval tak v zákonných limitoch. K tomu odvolací súd dodáva, že v prípade zámennej zmluvy bol predmetom odlišný titul od kúpnej zmluvy, ktorý bol uzatváraný za odlišných skutkových okolností, čo potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nie je pre určenie primeranej náhrady dôvodné zohľadňovať cenu vyrovnávacieho podielu určeného súhrnnou sumou v zámennej zmluve. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku žalobkyne, podľa ktorej mal súd prvej inštancie priemerovať aj cenu vyjadrenú v zámennej zmluve, vyhodnotil ako nedôvodnú.

12.2 K námietke žalobkyne, že okresný súd mal pri priemerovaní zohľadniť aj kúpne ceny vyjadrené v kúpnej zmluve č. P. a č. P., odvolací súd uvádza, že v konaní bol mal preukázaný blízky rodinný vzťah medzi žalobkyňou ako kupujúcou a Ing. Mariánom Zauškom (bratom žalobkyne) ako predávajúcim, z ktorej skutočnosti súd prvej inštancie v procese hodnotenia dôkazov vychádzal a na základe ktorej dospel k správnemu záveru, a takto dojednané kúpne zmluvy, vzhľadom na dôveryhodnosť pri určení primeranej náhrady, nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol v tomto smere zákonný a jeho závery sú tiež dostatočne a logicky zdôvodnené, a preto hodnotí predmetnú námietku žalobkyne ako nedôvodnú.

12.3 K námietke žalobkyne o nezohľadnení kúpnej zmluvy č. P. a č. P. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nie je povinný matematicky spriemerovať všetky ceny predložené žalobkyňou, vyjadrené v nadobúdacích tituloch, najmä ak má z iných dôkazov dostatočne preukázaný skutkový stav na vyslovenie primeranej náhrady, rešpektujúc podmienku, že musí ísť o cenu, za ktorú by objektívne mohla nehnuteľnosť byť predaná, alebo naopak, obstaraná. V posudzovanom prípade vychádzal z priemeru kúpnych cien, z titulu dvoch kúpnych zmlúv (č. P. a č. P.), v zmysle ktorých žalobkyňa nadobudla porovnateľné pozemky, bezprostredne susediace s predmetnými nehnuteľnosťami, a to v porovnateľnom časovom horizonte. Je na voľnej úvahe konajúceho súdu, ktorému dôkazu pripíše ako dôkaznú silu a ako v konečnom dôsledku vyhodnotí závery z nich vyplývajúce a dodrží pritom zásadu spravodlivého procesu. Súd prvej inštancie v tomto smere svoje úvahy o hodnotení dôkazov a svoje závery dostatočne zdôvodnil, jeho závery tak nemožno označiť za svojvoľné ani nepreskúmateľné. Ak žalobkyňa tvrdila, že mal vychádzať z kúpnych zmlúv (č. P. a č. P. ), je potrebné poznamenať, že žalovaný vo vzťahu ku kúpnym zmluvám č. P. a č. P. predložil dôkaz (pozri č.l. 266), z ktorého vyplývalo, že išlo o bezprostredne susediace pozemky, z prevažnej časti lícujúce predmetné nehnuteľnosti. Naopak, žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval presnú lokalitu a rozloženie pozemkov, ktoré boli predmetnom kúpnych zmlúv, na ktoré poukazovala (č. P. Q. R. P.). Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval presnú lokalitu a rozloženie pozemkov, ktoré boli predmetom týchto kúpnych zmlúv, pričom dospel k správnemu záveru, že presná lokalita a rozloženie týchto pozemkov nebola preukázaná. Preto, ak pri určovaní primeranej náhrady odmietol zohľadniť kúpne ceny vyjadrené v kúpnych zmluvách (č. P. Q. R. P. ), postupoval v zákonných limitoch a svoje závery v tomto smere aj dostatočne zdôvodnil, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedeného dôvodu tak hodnotí odvolací súd i predmetnú námietku žalobkyne ako nedôvodnú.

12.4 K námietke žalobkyne k znaleckým posudkom odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorým vyslovil, že znalecký posudok je len spravidla podkladom pre určenie primeranej náhrady. Zároveň platí, že cena určená znaleckým posudkom býva spravidla odlišná od ceny trhovej, t. j. môže byť nižšia, prípade vyššia. Aj v zmysle konštantnej judikatúry najvyššieho súdu je akcent pri určení primeranej náhrady kladený na trhový aspekt, čo v posudzovanom prípade znamená, že ak má súd z iných dôkazov dostatočne preukázanú primeranú trhovú hodnotu nehnuteľností, za ktorú možno nehnuteľnosti predať, alebo za ktorú by mohol žalovaný obstarať obdobnú nehnuteľnosť, nemožno postup okresného súdu, v rámci hodnotenia toho ktorého dôkazu, hodnotiť za rozporný so zákonom ani za nespravodlivý. Relevantným hodnotiacim kritériom vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ako už bolo uvedené, je trhový ekvivalent súdom určenej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorá náhrada v sume 3,56 eur/m2 je aj podľa názoru odvolacieho súdu na úrovni trhu s realitami v posudzovanej veci primeraná, zohľadňujúc všetky špecifiká a charakter nehnuteľností (pozri bod 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Z uvedeného dôvodu vyhodnotil aj túto námietku odvolací súd ako nedôvodnú.

13. Na základe uvedeného, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku celkom jasne a zrozumiteľne vyplýva, ako a na základe akých dôkazov dospel súd prvej inštancie k primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel. Prijaté závery v týchto súvislostiach nemožno hodnotiť ako odporujúce výsledkom vykonaného dokazovania, či rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutkové okolnosti, ktoré podľa žalobkyni vyplývali z vykonaného dokazovania a nestotožnil sa s jej tvrdeniami, nemá za následok upretie, či odňatie procesných práv, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky; , , , a ).

14. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

15. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd podľa v spojení s rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, čo odôvodnil povahou a charakterom sporu (iudicium duplex) a skutočnosťou, že žalovaný predstavuje osobu. tzv. neznámeho vlastníka, za ktorého v predmetnej veci koná ako zákonný zástupca Slovenský pozemkový fond. Odvolací súd uvádza, že osoba neznámeho vlastníka je špecifická tým, že nedisponuje hmotnoprávnou subjektivitou, naopak disponuje v zákonom vymedzených konaniach len fikciou procesnoprávnej subjektivity (pozri bod 19. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 28. februára 2022). Zo žiadneho zákonného predpisu však nevyplýva, že by osoba, tzv. neznámeho vlastníka, vo vykonávacom konaní disponovala fikciou právnej, resp. procesnoprávnej subjektivity. To znamená, že osoba, tzv. neznámeho vlastníka nie je spôsobilá, aby vystupovala v exekučnom konaní ako účastník konania, či už na strane oprávneného alebo povinného. Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru, podľa ktorého žalovanému ako neznámemu vlastníkovi nie je možné uložiť povinnosť (príp. priznať právo) náhrady trov konania pre nedostatok spôsobilosti vystupovať ako subjekt v prípadnom exekučnom konaní. S ohľadom na uvedenú skutočnosť, podľa odvolacieho súdu nastala v konaní situácia, keď pre účely rozhodnutia o trovách konania v právnom zmysle slova neexistuje na strane žalovaného spôsobilý právny subjekt (ktorému by mohlo byť priznané právo, či uložená povinnosť náhrady trov konania), pre ktorý dôvod súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania za primeranej aplikácie ust. v spojení s tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené dôvody (pozri bod 15. odôvodnenia tohto rozsudku), v zmysle ust. a , v spojení s rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).