Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-57-2023.pdf
PDF · 119.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/57/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: P.. H.. I. Q. G., V.., nar. XX. X. XXXX, bytom O. O., B. XX, zastúpená: Mgr. Petrom Ľuptákom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Nám. Štefana Moyzesa 3, proti žalovanému: X. Y., r. Y., (zomrel, m. Q. r. D.), ako neznámy (nezistený) vlastník, zastúpený: Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdková cesta 36, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/61/2021-87 zo dňa 4. augusta 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 7C/61/2021-87 zo dňa 4. augusta 2022 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie W., ako pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 233 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 224 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 141 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1123 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 44 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX - orná pôda o výmere 402 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/ X - orná pôda o výmere 67 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 439 m2. Výrokom II. vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie W., ako pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 233 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 224 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 141 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1123 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 44 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX - orná pôda o výmere 402 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 67 m2, pozemok parc. reg. „C-KN“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 439 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, o veľkosti podielu 1/1. Výrokom III. žalobkyňu zaviazal vyplatiť žalovanému sumu 5 419,51,-eur, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu v tvare IBAN: SK34 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod VS: XXXXXXX, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pozemkových
úpravách“), § 78 ods. 1, § 232 ods. 2 a 3, § 257, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17. septembra 2021 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho vyporiadania tak, aby súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súčasne navrhla, aby jej okresný súd určil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 815,- eur. Výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného určila žalobkyňa na základe znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 19. januára 2021, vypracovaného H.. X. R., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností (ďalej len „znalecký posudok“), ktorým bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 3 260,- eur. Žalobkyňa vzhľadom na veľkosť podielu žalovaného, navrhla za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 uhradiť mu sumu 815,- eur, všetko na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu ako zákonného zástupcu žalovaného. K primeranosti náhrady žalovaný uviedol, že je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty nehnuteľností a môže sa stotožniť len s takým spôsobom určenia primeranej náhrady, ktorý by zohľadňoval skutočnú, t. j. trhovú cenu nehnuteľností. Predložený znalecký posudok považoval za nedostačujúci z dôvodu, že ide o minimálne ohodnotenie a nereflektuje na realitný trh. S takto stanovenou cenou preto nesúhlasil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdil, že je potrebné vychádzať z ponuky a dopytu, polohy nehnuteľností, prístup k nim, vzdialenosť od obce, z kvality pôdy a pod. Predložil preto inzerát, v zmysle ktorého obdobné nehnuteľnosti, resp. pozemky sú ponúkané na predaj za sumu 15,- eur/m2 - inzerát (pozri č. l. 63) z portálu nehnuteľnosti.sk o predaji parciel v obci W. (ďalej len „inzerát“). Žalobkyňa vo vyjadrení k duplike uviedla, že žalovaný porovnáva neporovnateľné nehnuteľností. Tvrdila, že nehnuteľnosti z inzerátu sú podľa územného plánu obce W. určené na výstavbu, na rozdiel od nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré v územnom pláne obce zahrnuté nie sú a je ich možné využiť iba na hospodárske účely. Nehnuteľnosti z inzerátu sú na troch rôznych listoch vlastníctva, v troch rôznych lokalitách. Zdôraznila, že nejde o trhovú cenu porovnateľných nehnuteľností a dodala, že pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý dala vypracovať na vyžiadanie žalovaného ešte v rámci mimosúdneho konania, ten obsahuje všetky náležitosti. Uviedla, že na všeobecnej cene určenej znaleckým posudkom trvá a nesúhlasila s navrhovanou cenou 15,- eur/m2.
1.2 Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. V konaní nebolo sporné zrušenie podielového spoluvlastníctva a nebol sporný ani spôsob jeho vyporiadania. Sporná bola výška primeranej náhrady, za ktorú žalobkyňa považovala sumu 815,- eur, čo predstavuje 1/4 zo všeobecnej ceny stanovenej znaleckým posudkom za nehnuteľnosť v celku o výmere 2 673 m2 v sume 3 260,- eur. Žalovaný považoval za primeranú hodnotu sumu 15,- eur za 1 m2. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami nebol sporný záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva a ani spôsob jeho vyporiadania, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel a podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného zrušil a vyporiadal ho tak, že prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
1.3 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou primeranosti výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. V tomto smere, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov a ustálenou judikatúrou, sa za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel považuje taká finančná suma, za ktorú je možné, v danom mieste a čase nadobudnutie obdobnej nehnuteľnosti alebo spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Súčasne však ide aj o takú cenu, za ktorú je možné danú - konkrétnu nehnuteľnosť (resp. spoluvlastnícky podiel k nej) objektívne predať. Ide teda o cenu danú dopytom a ponukou týkajúcimi sa konkrétneho spoluvlastníckeho podielu konkrétnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v danej veci predložila znalecký posudok, ktorým bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností o celkovej výmere 2 673 m2, na sumu 3 260,- eur, čo predstavuje sumu 1,219,- eur/m2. Žalovaný poukazoval na inzerát, ktorého obsahom bol predaj ornej pôdy v obci W. v celkovej výmere 1 245 m2 za cenu 15,- eur/m2.
1.4 Súd prvej inštancie pri stanovení primeranej náhrady prihliadol na skutočnosť, že nehnuteľnosti sa podľa znaleckého posudku nachádzajú na pravej strane obecnej komunikácie, vedľa potoka, v mierne stúpajúcom svahu. Nachádzajú sa v zastavanom území obce aj mimo neho. Na nehnuteľnostiach nie je možná výstavba z dôvodu, že územnoplánovacia informácia v danej lokalite nebola riešená. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku však vyplýva, že je možnosť napojenia nehnuteľností na verejný rozvod elektriny a pitnej vody, a že príchod na nehnuteľnosti je možný odbočkou z miestnej komunikácie, ako aj priamo z hlavnej obecnej komunikácie. Odbočka nie je vybudovaná.
Ďalšie nehnuteľnosti sa nachádzajú ďalej od miestnej komunikácie, v postupne stúpajúcom svahu, ku ktorým je prístup po nespevnenej komunikácii a po pozemkoch tretích osôb. Tieto je možné využiť iba na účely pasienkov alebo záhrady s ovocnými stromami. Súd prvej inštancie z informatívnej kópie z mapy a z fotodokumentácie, ktorá sa ako príloha nachádza v znaleckom posudku zistil, že nehnuteľnosti sú síce úzke, ako to uvádzal aj znalec v znaleckom posudku, avšak nachádzajú sa vedľa seba a za sebou, teda v prírode tvoria jeden celok. Na znalecký posudok súd prvej inštancie prihliadol ako na jeden z predložených dôkazov a vzal do úvahy hodnotu nehnuteľností stanovenú znalcom v sume1,22,- eur/m2, ktorú navrhovala žalobkyňa, ako aj návrh ceny nehnuteľností zo strany žalovaného v sume 15,- eur/m2, ako cenu danú ponukou a dopytom na trhu s nehnuteľnosťami. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že ponuka a dopyt vo vzťahu k nehnuteľnostiam, medzi dvoma spoluvlastníkmi, sa stretla aj v tomto súdnom konaní, a to tým, že jeden spoluvlastník nesúhlasí s cenou navrhovanou druhým spoluvlastníkom, pričom každý z nich má o cene nehnuteľností konkrétnu, avšak rozdielnu predstavu a potom z uvedeného dôvodu prihliadol na ceny nehnuteľností navrhované obidvoma sporovými stranami, teda obidvoma spoluvlastníkmi. Preskúmaním uvedených listinných dôkazov a návrhov strán súd prvej inštancie potom matematickým priemerom týchto návrhov určil, že primeraná hodnota za náhradu za spoluvlastnícke podiely pre žalovaného je v sume 8,11,- eur/m2 a takto určenú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel bolo možné považovať za náhradu vychádzajúcu z ponuky a dopytu na trhu v danom mieste, t. j. trhovú a aj primeranú, ktorá zohľadňuje aj špecifiká konkrétnych nehnuteľností. Náhrada v takejto výške zodpovedá výmere, druhu aj polohe nehnuteľnosti, resp. pozemku, ktorý sa nachádza aj v intraviláne obce a jeho výstavba v súčasnosti nie je možná iba z dôvodu, že územnoplánovacia informácia v danej lokalite nebola riešená. Nemožno preto po jej spracovaní vylúčiť ani možnosť zástavby nehnuteľnosti, resp. pozemku. V prípade predaja nehnuteľnosti aj za cenu 8,11,- eur/m2, by došlo v aktuálnej situácii na trhu s nehnuteľnosťami k jej okamžitému predaju, a to aj pri druhu nehnuteľnosti, resp. pozemku v časti vedeného ako orná pôda. Súd prvej inštancie potom, vychádzajúc zo spoluvlastníckeho podielu žalovaného, ktorý bol o veľkosti 1/4 čo zodpovedá 668,25 m2 zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému sumu 5 419,51,- eur, a to na depozitný účet zástupcu žalovaného. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku III. podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Uviedla, že bez ohľadu na to, že v prípade inzerátu sa jednalo o úplne neporovnateľné nehnuteľnosti, postup súdu prvej inštancie spočívajúci v stanovení výšky primeranej náhrady na základe mechanického spriemerovania nemôže obstáť. Odhliadnuc od nesprávnosti samotného spriemerovania cien, považovala za potrebné zdôrazniť, že čo sa týka inzerátu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, resp. ktorý zohľadnil pri rozhodovaní o výške náhrady, predmetom uvedeného inzerátu boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, katastrálne územie W., teda nehnuteľnosti, ktoré sa v územnom pláne obce W. nachádzajú v rozvojových zónach obce, s určením na plánovanú výstavbu rodinných domov a rekreačnú zástavbu. Naproti tomu nehnuteľnosti ktoré boli predmetom vyporiadania, v zmysle územného plánu obce nepatria do žiadnej rozvojovej zóny a jediným možným spôsobom ich využitia je obhospodarovanie, resp. na poľnohospodárske účely. Z hľadiska určenia nehnuteľností, resp. ich využitia ide teda o úplne neporovnateľné nehnuteľnosti. Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia rozsudku, že v prípade inzerovaných nehnuteľnosti ide o obdobné nehnuteľnosti v rovnakej obci, vôbec nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie sa s nimi vôbec nezaoberal a nevysporiadal. Bola tak presvedčená, že pri stanovovaní výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel nemal na inzerát s ponukou v sume 15,- eur/m2 vôbec prihliadať. Za jediný relevantný podklad mal súd prvej inštancie považovať len znalecký posudok. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že po spracovaní územnoplánovacej informácie v danej lokalite nemožno vylúčiť ani možnosť zástavby nehnuteľností, s týmto tvrdením nesúhlasila a dodala, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Otázka možnosti zástavby po spracovaní územnoplánovacej informácie tak nemohla mať pri rozhodovaní súdu žiadny význam. Pripomenula, že jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam je 3 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovaného je 1 k celku. Súd prvej inštancie sa však ani s touto skutočnosťou pri ním uskutočnenom spriemerovaní sumy nezaoberal a rôznu veľkosť podielov sporových strán pri predmetom spriemerovaní nezohľadnil. Žalobkyňa zotrvala na určení primeranej náhrady v sume 815,- eur v zmysle znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 815,- eur na depozitný účet, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V otázke trov navrhla, aby súd prvej inštancie právo na náhradu trov konania ani jednej strane nepriznal.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý v prvom rade namietol prípustnosť odvolania, keď tvrdil, že žalobkyňa podala odvolanie len proti výroku III. napadnutého rozsudku, čo je vzhľadom na povahu konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neprípustné, pretože všetky výroky sú od seba závislé, resp. jeden od druhého nemožno oddeliť. Preto, ak žalobkyňa nepodala odvolanie v celom rozsahu, podľa názoru žalovaného je potrebné odvolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť. Žalovaný zdôraznil, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 1997 pod sp. zn. Cpj 30/97 (ďalej len „stanovisko najvyššieho súdu“), podľa ktorého pri stanovení primeranej náhrady za nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. V zmysle uvedeného pri určení primeranej náhrady nie je možné vychádzať z ceny podielu, ale z ceny celej veci. Názor žalobkyne, že je potrebné zohľadniť i výšku podielu je tak neprijateľný. V otázke možnosti zastavania nehnuteľností v budúcnosti súhlasil s názorom vyjadreným v napadnutom rozhodnutí.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa (odvolacia replika), a uviedla, že neexistuje dôvod, aby jej odvolanie bolo neprípustné a zotrvala na argumentoch uvedených v podanom odvolaní.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný (odvolacia duplika), ktorý opätovne poukázal na stanovisko najvyššieho súdu. Žalovaný zotrval na svojich argumentoch z predchádzajúcich vyjadrení a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) v dôsledku odvolania postupom podľa § 34 CSP zistil, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), následne vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“ rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. V nadväznosti na vznesenú námietku žalovaného v odvolacom konaní dotýkajúc sa dôvodov neprípustnosti odvolania žalobkyne, sa odvolací súd v prvom rade zoberal tým, či je po procesnej stránke odvolanie prípustné a k tejto námietke uvádza, že v konaní predmetom ktorého je zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva nie je viazaný rozsahom odvolania (pozri § 379 písm. c) CSP), keďže v posudzovanom prípade dochádza k usporiadaniu vzťahov medzi stranami v konaní podľa § 142 Občianskeho zákonníka. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť na strane žalobcov či žalovaných uvedení vždy všetci podielový spoluvlastníci a predmetom konania musí byť vždy celá vec a hoci v týchto konaniach rozhodnutie pozostáva z niekoľkých výrokov (výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nejde o rozhodnutie o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje vždy na celý výrok vo veci. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 270/2013 zo dňa 3. októbra 2013). Na základe tejto skutočnosti odvolací súd preskúmal celý výrok vo veci, pretože nie je v tomto konaní viazaný návrhom strán sporu na spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie ako celok buď potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Odvolací súd z povahy konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyvodil, že bez ohľadu na to, či žalobkyňa podala odvolanie len proti výroku o výške primeranej náhrady (III.), je odvolací súd povinný prejednať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k veci v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu je tak námietka žalovaného o neprípustnosti odvolania žalobkyne nedôvodná.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Odvolací súd po preskúmaní odvolania a spisového materiálu zistil, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a to v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia.
10. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietla nesprávne stanovenie výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, keď okresný súd vychádzal aj z ceny navrhnutej žalovaným na základe inzerovaných nehnuteľností v obci W., ktoré však nie sú porovnateľné s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania. Ďalej namietla spôsob ako určil výšku primeranej náhrady, a to spôsobom mechanického spriemerovania ceny navrhnutej žalobkyňou a ceny navrhnutej žalovaným. V poslednom rade namietla, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej tvrdením o (ne)porovnateľnosti nehnuteľnosti.
11. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a prikázal ich jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. K primeranej náhrade odvolací súd uvádza, že ju treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na technických parametroch nehnuteľnosti, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Súdna prax v otázke primeranej náhrady zastáva názor, že súd nemôže povinnosť určenia primeranej náhrady preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie od spoločností, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť pritom vyššia, ale aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani individuálne ponúknutá cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov.
12. Napriek tomu, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie riadne namietala a tvrdila, že nehnuteľnosti, ktoré označil žalovaný v inzeráte nie sú porovnateľné s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania, sú rozdielne vo funkčnom využití na základe územného plánu a uviedla, že nehnuteľnosti uvedené v inzeráte, sú v zmysle územného plánu zahrnuté v rozvojových zónach s určením na plánovanú výstavbu rodinných domov a rekreačnú výstavbu. Naproti tomu nehnuteľnosti (pozemky, ktoré sú predmetom konania), nie sú v územnom pláne zahrnuté do žiadnej z rozvojových zón, a ich účel využitia je v poľnohospodárskej činnosti. Súd prvej inštancie na tieto tvrdenia nedal žiadnu odpoveď.
13. Súd prvej inštancie pri stanovení primeranej náhrady vychádzal z návrhu ceny určenej podľa znaleckého posudku a z návrhu ceny podľa inzerátu, (1,22 eur/m2 a 15,-eur/m2), ktoré spriemeroval a dospel tak k výške primeranej náhrady v sume 8,11 eur/m2. K spornej otázke porovnateľnosti nehnuteľností v odôvodnení napadnutého rozsudku sa obmedzil len na konštatovanie: „Zástupca žalovaného poukazoval na inzerát uverejnený na portáli nehnuteľnosti.sk, ktorého obsahom bol predaj ornej pôdy v obci W. v celkovej výmere 1 245 m2 za cenu 15,- eur/m2, pričom išlo o obdobný pozemok v rovnakej obci“.
14. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pravidlá pre určenie primeranej náhrady na podklade informácii samotných strán sporu o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností, v zmysle súdnou praxou nastolených kritérií predpokladajú, že ide o informácie v časovo približne rovnakom období. Zároveň porovnateľnosť ceny nehnuteľností musí vychádzať z toho, že porovnávané nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu. Keďže súd prvej inštancie pri určení ceny primeranej náhrady vychádzal aj z dôkazu, ktorý predložil žalovaný žiadalo sa, aby súd prvej inštancie v otázke porovnateľnosti nehnuteľností premietol svoje úvahy v dostatočnej kvalite do odôvodnenia rozsudku, tak aby bol tento presvedčivý a preskúmateľný.
15. Z uvedeného vyplýva, že otázkou zásadného významu pre dané konanie tak bolo zodpovedanie, či nehnuteľnosti uvedené v inzeráte sú z hľadiska realitnej, resp. trhovej atraktivity porovnateľné s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania.
16. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti (ne)porovnateľnosti nehnuteľnosti je nedostatočné a vznesenú námietku žalobkyne vyhodnotil za dôvodnú. Závery odôvodnenia rozsudku sú v tomto smere nepreskúmateľné, pretože sa nedá zistiť prečo vychádzal pri určení primeranej náhrady aj z ceny uvedenej v inzeráte, keď nemal preukázanú porovnateľnosť inzerovaných nehnuteľností s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania. Súd prvej inštancie sa s týmito námietkami žalobkyne v konaní nezaoberal, ani sa s nimi nevysporiadal a rovnako z rozhodnutia rozsudku nevyplýva ako vyhodnotil ten ktorý dôkaz a ako vyhodnotil unesenie bremena tvrdenia strán sporu v otázke (ne)porovnateľnosti nehnuteľnosti. Tiež súd prvej inštancie neposkytol odpoveď prečo považuje cenu za nehnuteľnosti uvedenú v inzeráte za trhovú, teda za cenu, za ktorú sa obdobné nehnuteľnosti v danom mieste a čase predávajú, keďže inzerát predstavuje len individuálny zámer konkrétneho predávajúceho, ktorý môže i nemusí zodpovedať cene, za ktorú sú dané nehnuteľnosti objektívne predajné. V konaní nebolo preukázané či inzerované nehnuteľnosti sa za cenu, ktorú boli ponúkané na predaj v skutočnosti aj predali.
17. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala postup súdu prvej inštancie, ktorým mal určiť výšku primeranej náhrady spôsobom mechanického spriemerovania ceny navrhnutej ňou ako žalobkyňou na základe znaleckého posudku a ceny navrhnutej žalovaným na základe inzerátu.
18. Odvolací súd konštatuje, že i táto odvolacia námietka je dôvodná a závery súdu prvej inštancie v časti bodu 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde v rámci určenia primeranej náhrady spriemeroval cenu navrhovanú znaleckým posudkom a cenu navrhovanú na základe inzerátu a tak stanovil výšku primeranej náhrady. Tvrdenie okresného súdu, že výška primeranej náhrady zohľadňuje špecifiká konkrétnych nehnuteľností a vychádza z ponuky a dopytu v danom mieste v konaní nebolo preukázané.
19. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie do odôvodnenia rozsudku nepremietol svoje myšlienkové úvahy a spôsob právneho uvažovania v takej kvalite, aby jeho úvahy poskytli dostatočný a legitímny základ pre zákonné a preskúmateľné súdne rozhodnutie.
20. K stanovaniu primeranej náhrady odvolací súd uvádza, že pri hodnotení a úvahách pri tejto otázke súd vychádza z viacerých podkladov než len zo znaleckého posudku (odbornej mienky), a to napr. z informácií orgánu miestnej samosprávy, z odbornej mienky realitnej kancelárie, alebo informácií samotných strán sporu o cenách porovnateľných nehnuteľností. Aj keď platí, že žiaden dôkaz nemá predpísanú, tzv. dôkaznú silu a súčasne platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, je potrebné dostatočne a presvedčivo odôvodniť pripísanie dôkaznej sily tomu ktorému dôkazu, na základe ktorého súd prvej inštancie kreuje relevantný skutkový a právny záver svojho rozhodnutia. Treba vychádzať z tej skutočnosti, že znalecký posudok v sebe zahŕňa viaceré parametre pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností, okrem iného aj aspekt trhovej hodnoty a jeho obsahom je aj všeobecné vyjadrenie stretu ponuky a dopytu (pozri § 2 ods. g/ Vyhláška Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov), a ktorý v rámci stanovenia hodnoty nehnuteľnosti explicitne predpokladá aj aplikáciu komparačnej metódy, resp. porovnania s cenovými reláciami obdobných nehnuteľností. Preto ak súd prvej inštancie postavil na „dôkaznú“ roveň so znaleckým posudkom informáciu žalovaného o inzerovanej cene „(ne)porovnateľných“ nehnuteľností, bolo potrebné, aby dôsledne a presvedčivo tento postup odôvodnil.
21. Odvolací súd opätovne konštatuje, že pri hodnotení porovnateľnosti nehnuteľností treba vychádzať aj z funkčného využitia pozemkov v zmysle príslušného územného plánu obce, pretože vlastníkov regulatívnym spôsobom obmedzuje v spôsobe využívania ich nehnuteľností, ktorá skutočnosť sa premieta i do výsledku trhovej atraktivity konkrétnej nehnuteľnosti. Preto úlohou okresného súdu bude potrebné posúdiť či nehnuteľnosti uvedené v inzeráte sú porovnateľné s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom vyporiadania, a teda spôsobilé na to, aby súd mohol uvažovať o prihliadnutí na cenu inzerovaných nehnuteľností pri určovaní výšky primeranej náhrady. Pri riešení otázky o (ne)porovnateľnosti nehnuteľnosti bude súd prvej inštancie povinný skúmať a posúdiť či tá zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť spôsobilú priniesť jej úspech v spore uniesla bremeno dôkazu. A až, keď bude mať preukázanú porovnateľnosť nehnuteľností, bude potrebné, aby sa zaoberal otázkou o cene, za ktorú sa nehnuteľnosti uvedené v inzeráte predávajú a vyhodnotiť, či ide o objektívnu cenu, za ktorú sa porovnateľné nehnuteľnosti predávajú, alebo ide len o subjektívnu predstavu samotného predávajúceho, ktorá môže i nemusí zodpovedať trhovej realite. Súd musí v tomto smere rozlišovať medzi informáciou o predaji (a kúpe) porovnateľných nehnuteľností a cenou, za ktorú sa predávajú porovnateľné nehnuteľnosti. Informácia o predaji (a kúpe) porovnateľných nehnuteľností je v konkrétnosti prejednávanej veci vyjadrená len v podobe jediného inzerátu, z ktorého okrem subjektívneho zámeru predávajúceho predať nehnuteľnosti za ním požadovanú cenu nevyplýva, že by porovnateľné nehnuteľnosti boli za túto cenu aj skutočne realizované, resp. predané. Cena uvedená v inzeráte tak predstavuje len subjektívnu predstavu predávajúceho, ktorá sama o sebe, bez preukázania ďalších súvislostí, nevyjadruje cenu, za ktorú sa porovnateľné nehnuteľnosti na danom mieste a čase aj predávajú. Na druhej strane cena, za ktorú sa predávajú porovnateľné nehnuteľnosti, je vyjadrená ako výsledok porovnania viacerých realitných operácii (predaja a kúpy) porovnateľných nehnuteľností. Spravidla je obsiahnutá v informáciách poskytnutých od spoločností, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti zaoberajú.
22. Na základe uvedeného tak bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôkladne sa zaoberať otázkou porovnateľnosti nehnuteľností a urobiť dôslednú analýzu o tom, či a v akom rozsahu sú tieto nehnuteľnosti porovnateľné a až potom bude môcť rozhodnúť v akom rozsahu je možné prihliadnuť na cenu navrhovanú žalovaným pri určovaní všeobecnej ceny nehnuteľností v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie na základe vysloveného právneho názoru odvolacím súdom, ktorým je viazaný, vo veci opätovne rozhodne (§ 391 ods. 2 a 3 CSP). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
24. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.