Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-69-2019.pdf
PDF · 124.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/69/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v V., B. č. XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Helmom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 75/26, proti žalovanému L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v V. V., Z. č. XXXX/XXX, zastúpenému JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Krivánska č. 4, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 1.439,46 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/6/2017-346 zo dňa 04.12.2018, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie okrem časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu ohľadne príslušenstva istiny (časť štvrtého výroku) m e n í tak, že:
(1) z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom K. na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie F., obec F., okres K. ako pozemok parc. č. M. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere XXX m2 a stavba (rodinný dom) súpisné číslo XXX postavená na pozemku parc. č. M. XXX/X a uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti;
(2) z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom K. na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie F., obec F., okres K. ako pozemky parc. č. M. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere XXX m2 a parc. č. M. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere XXX m2 a stavba (rozostavaná garáž) bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. M. XXX/XX a uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti;
(3) žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34.250,- €, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku;
(4) žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.439,46 €, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku;
(5) žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu;
(6) žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie o náhradu investícií do spoločnej veci v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaného;
(7) žalobca je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi C.. Z. G., bytom vo K., X. X. č. XXXX/X, znalečné v rozsahu 50 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného;
(8) žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi C.. Z. G., bytom vo K., X. X. č. XXXX/X, znalečné v rozsahu 50 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.").
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom pre k.ú. F. a na LV č. XXX vedenom pre k.ú. F. (prvý výrok), sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného (druhý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.810,54 €, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), v prevyšujúcej časti istiny a príslušenstva žalobu žalobcu zamietol (štvrtý výrok), žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (piaty výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 50 % (šiesty výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 50 % (siedmy výrok).
1.2 Súd prvej inštancie po skutkovom zistení z vykonaného dokazovania, že žalobca a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku, pričom ich všeobecná hodnota bola znalcom C.. Z. G. v rámci nariadeného znaleckého dokazovania stanovená na sumu 68.500,- € a hodnota nevyhnutných investícií zo strany žalovaného do spoločných nehnuteľností (v celom texte odôvodnenia sa pojem „spoločná nehnuteľnosť" alebo „spoločné nehnuteľnosti" používa výlučne v zmysle, že ide o nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného, ktoré sú predmetom konania v prejednávanom spore, preto tento pojem nemá žiadnu súvislosť s pojmom „spoločná nehnuteľnosť" podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov) na sumu 2.878,92 € v rámci právneho posúdenia veci v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „medzi stranami nebolo sporné, že chcú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanému; súd takto rozhodol; sporná medzi stranami bola hodnota na vyplatenie podielu; po druhom dodatku k znaleckému posudku bola ustálená hodnota nehnuteľností na 68.500,- €, polovica predstavuje 34.250,- €; žalovaný uplatnil voči žalobcovi na započítanie pohľadávku vyplývajúcu z prílohy šesť znaleckého posudku; polovica nákladov vyčíslených je 1.439,46 €; posúdil ju podľa § 147 C.s.p.; súd ju neposúdil podľa uvedeného ustanovenia, podľa súdu nejde o vzájomnú žalobu, ale o započítaciu námietku podľa § 580 Občianskeho zákonníka; vzhľadom k tomu, že vo vyjadrení strán ako aj znalca bolo uvedené, že strany si odsúhlasovali bločky o investíciách do nehnuteľností pri znaleckom dokazovaní, súd zohľadnil túto námietku a od sumy 34.250,- € odpočítal sumu 1.439,46 € a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 32.810,54 €; sporná bola lehota do kedy má žalovaný žalobcu vyplatiť; žalobca žiadal do 3 dní, žalovaný do 30 dní; žalobca chcel preukazovať schopnosť žalovaného vyplatiť žalobcu; súd mal za to, že jednanie s bankami v konaní nemusí preukazovať, konkrétne inštitút úverového prísľubu banky nepoznajú; hypotekárny úver sa musí žiadať priamo; súd má za to, že 30 dňová lehota na vyplatenie tejto sumy je primeraná a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 32.810,34 € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia; súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti istiny; žalobca zmenil petit žaloby o príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z vyporiadanej sumy od podania žaloby dňa 03.03.2017 do zaplatenia; súd má za to, že úroky z omeškania sú uplatnené nedôvodne; k vyporiadaniu dochádza až súdnym rozhodnutím, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania a preto nemožno priznať úroky z omeškania od podania žaloby, preto súd v tejto časti príslušenstva žalobu zamietol".
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1, § 580 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že „žalobca bol pri vyporiadaní úspešný, bolo jeho žalobe vyhovené; výška bola ustálená znalcom, znaleckými posudkami a dodatkom; súd má za to, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto
mu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %"; o trovách znalca (znalečnom) rozhodol súd prvej inštancie s odôvodnením, že „nakoľko sa jedná o konečné rozhodnutie vo veci, ktorého súčasťou má byť rozhodnutie o trovách konania a celé znalecké dokazovanie nebolo pokryté preddavkom na trovy znaleckého dokazovania, súd rozhodol, že žalobca a žalovaný sú povinní nahradiť znalcovi C.. Z. G. trovy znalečného; vzhľadom na to, že považuje za spravodlivé, aby sa na trovách znalečného podieľal tak žalobca ako aj žalovaný zaviazal každého na zaplatenie znalečného v rozsahu 50 %".
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 29.01.2019 (č.l. 354-360 spisu). Rozsudok napadol v rozsahu výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (prvý a druhý výrok), výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 32.810,54 € (tretí výrok) a výroku o zamietnutí žaloby v časti istiny (časť štvrtého výroku). V prvom rade poukázal na skutočnosť, že vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uviedol súd prvej inštancie nesprávne parcelné číslo „XXX/X" namiesto správneho XXX/X, čo spôsobuje, že napadnutý rozsudok nie je vykonateľný; ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie nedôvodne znížil jeho podiel na vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva, keď od sumy 34.250,- € odpočítal polovicu tvrdených investícií zo strany žalovaného v sume 1.439,46 €; zdôraznil, že ustanovený znalec nie je zapísaný v odvetví oceňovanie stavebných prác, preto nebol oprávnený stanoviť hodnotu tvrdených investícií; poukázal na skutočnosť, že aj zo strany znalca išlo len o odhad, preto nemožno hovoriť o jednoznačne stanovenej hodnote; nesúhlasil so stanovením hodnoty realizovaných práv v sume 643,50 € (165 hodín po 3,90 € za jednu hodinu), pretože v tejto časti je odhad nekonkrétny a preto nepreskúmateľný; za pochybný považoval aj súčet údajne odsúhlasených bločkov v sume 2.235,42 €, pretože chýba špecifikácia jednotlivých bločkov ako aj písomný záznam o ich odsúhlasení; súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami vznesenými v priebehu konania proti investíciám zo strany žalovaného; navyše pri jednotlivých úhradách materiálu na údržbu spoločných nehnuteľností ani pri jednotlivých stavebných prácach nie je uvedené obdobie, kedy bol materiál kupovaný a stavebné práce skutočne realizované, preto nemožno presne určiť obdobia ich vynaloženia na spoločné nehnuteľnosti, pričom niektoré môžu byť aj premlčané; vyjadril názor, že bez špecifikácie jednotlivých nákladov mu nebolo umožnené vzniesť námietku premlčania; uzavrel, že odpočítaním sumy 1.439,46 € z titulu polovice nákladov z podielu na úplné vyporiadanie došlo k jeho poškodeniu; navyše tento postup je aj v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej nemožno v rámci tzv. vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle od primeranej náhrady za vyporiadavané spoluvlastníctvo odpočítať iný majetkový nárok a to ani z dôvodu započítania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo dňa 21.11.2018). Na základe uvedeného žalobca navrhol zmenu napadnutých výrokov rozsudku v zmysle podaného odvolania.
2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 30.01.2019 (č.l. 363-364 spisu). Rozsudok napadol v rozsahu výroku o trovách konania (piaty výrok). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca mal v spore plný úspech, pretože súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že v priebehu konania ešte pred prvým pojednávaním ponúkol žalobcovi sumu 25.000,- € ako primeranú náhradu za vyporiadavaný spoluvlastnícky podiel, ktorého hodnota bola znaleckým dokazovaním nakoniec stanovená na sumu 34.250,- €; pri zohľadnení ponúknutej sumy 25.000,- € a prisúdenej sumy 32.810,54 € bol tak žalobca úspešný len čo do sumy 7.810,54 €, t.j. v rozsahu 23 %; na základe uvedeného žalovaný navrhol zmenu napadnutého výroku rozsudku v zmysle podaného odvolania.
2.3 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.02.2019 (č.l. 372-374 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že podanie žaloby na súd zavinil žalovaný svojou neprimeranou ponukou na vyporiadanie v sume 25.000,- €, t.j. o sumu 9.250 € ako znalcom stanovená hodnota; navyše v priebehu konania žalovaný nepreukázal, že je schopný vyplatiť požadovanú sumu za vyporiadanie spoluvlastníctva; rozhodnutie súdu prvej inštancie o jeho nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % považoval preto za správne.
2.4 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2019 (č.l. 375-376 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesprávne uvedené parcelné číslo pozemku nie
je spôsobilým odvolacím dôvodom, pretože uvedenú nesprávnosť je možné odstrániť opravným uznesením podľa§ 224 C.s.p.; pokiaľ ide o namietané započítanie sumy 1.439,46 € argumentoval, že po skončení znaleckej ohliadky nehnuteľností zo dňa 09.01.2018 znalec, strany a ich právni zástupcovia niekoľko hodín triedili doklady (väčšinou nákupné bločky) a vzájomne odsúhlasovali, aké položky budú uznané ako náklady vynaložené žalovaným na zachovanie podstaty, resp. zhodnotenie výhradne len rodinného domu a oplotenia; z tohto stretnutia bol znalcom vyhotovený aj zápis odsúhlasených dokladov, ktorý všetci prítomní podpísali; samotný žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu dňa 29.05.2018 uviedol, že „nesúhlasí s dohodnutou upresnenou vyčíslenou hodnotou stavebného materiálu a hodnotou práce v prílohe č. 6 znaleckého posudku", čiže potvrdil, že k dohode došlo, len ju následne odmietol; odhad ceny realizovaných stavebných prác zo strany znalca vychádzal z uvedeného odsúhlaseného rozsahu potrebného stavebného materiálu a hodnoty prác, preto dohodu považuje za platnú a preukázanú, dohoda sa nachádzala u znalca, ktorý potvrdil jej existenciu, ale fyzicky ju už nevedel predložiť; zdôraznil, že bez tejto dohody by znalec nepristúpil k vyčísleniu nákladov a urobil tak len na základe dohody strán; pokiaľ ide o námietku žalobcu proti lehote na plnenie náhrady za spoluvlastnícky podiel 30 dní vyjadril názor, že táto je v súlade s ustanovením § 232 C.s.p. a táto skutočnosť nepredstavuje odvolací dôvod; na základe uvedeného žalovaný navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.
2.5 Žalobca v replike zo dňa 12.03.2019 (č.l. 380-383 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej odvolacej argumentácii; poukázal na skutočnosť, že chyba v označení parcelného čísla jedného z pozemkov bráni zápisu vlastníckeho práva; uviedol, že nemá žiadnu písomnú dohodu zo dňa 09.01.2018 a nemá vedomosť, že by nejakú dohodu o odsúhlasení bločkov za stavebný materiál podpisoval, ani znalec nebol schopný takúto dohodu predložiť; vyjadril nesúhlas s lehotou 30 dní na plnenie a vyjadril názor, že žalovaný má od počiatku sporu záujem o výlučné vlastníctvo spoločných nehnuteľností napriek tomu však nebol schopný preukázať, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, preto za primeranú považoval lehotu 15 dní na plnenie.
2.6 Žalovaný v replike zo dňa 18.03.2019 (č.l. 385-386 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej argumentácii v odvolacom konaní; zdôraznil, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobcu.
2.7 Žalobca v duplike zo dňa 10.04.2019 (č.l. 389-390 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojej argumentácii v odvolacom konaní.
2.8 Dupliku žalobcu doručil odvolací súd právnej zástupkyni žalovaného na vedomie (č.l. 400 spisu).
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolaní podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku pristúpil odvolací súd aj k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2 C.s.p.).
4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4.3.1 Odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne možnosti započítania investícií žalovaného na spoločnú vec proti nároku žalobcu na náhradu za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nie je správne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bolo nevyhnutné v tomto rozsahu zmeniť. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).
4.3.2 Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného k sporným nehnuteľnostiam a na ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti; z dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom pre k.ú. F. a na LV č. XXX vedenom pre k.ú. F. každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti X k celku, pričom hodnota spoločných nehnuteľností bola znalcom stanovená na sumu 68.500,- €; žalovaný súhlasil so žalobou žalobcu na zrušenie podielového spoluvlastníctva ako aj s prikázaním spoločných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, pričom strany súhlasili aj so znaleckým určením hodnoty spoločných nehnuteľností; súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o náhrade za spoluvlastnícky podiel žalobcu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, že proti tomuto nároku žalobcu je možné započítať uplatnený nárok žalovaného na náhradu investícií vynaložených na spoločné nehnuteľnosti; nakoľko v prípade rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam aj výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel má konštitutívny charakter, t.j. tento nárok odchádzajúceho spoluvlastníka vzniká až právoplatnosťou rozsudku, započítanie akýchkoľvek finančných nárokov druhého spoluvlastníka proti tomuto nároku preto podľa § 581 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy (obdobne ako k tomu pri posudzovaní otázky omeškania žalovaného so zaplatením náhrady za vyporiadanie spoluvlastníctva súd prvej inštancie dospel v prípade žalobcom uplatnených úrokov z omeškania zo sumy náhrady za spoluvlastnícky podiel); z tohto dôvodu bolo preto podľa odvolacieho súdu nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel v rozsahu polovice (34.250,- €) znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty spoločných nehnuteľnosti (68.500,- €); pre úplnosť odvolací súd udáva, že aj keď odvolanie žalobcu obsahovo smerovalo len proti stanoveniu primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel, odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku ako celku, pretože v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je predmetom konania vždy celá vec, t.j. predmet konania nie je deliteľný, preto celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí (t.j. z výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva, z výroku o prikázaní veci do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a z výroku o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom, preto všetky výroky môžu nadobudnúť právoplatnosť len ako celok v totožnom okamihu, t.j. žiadny z uvedených výrokov nemôže nadobudnúť právoplatnosť oddelene (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/101/2008 zo dňa 30.11.2009 alebo sp. zn. 3Cdo/270/2013 zo dňa 03.10.2013) a súčasne žiadna z uvedených otázok (t.j. zrušenie podielového spoluvlastníctva, prikázanie veci do výlučného vlastníctva a náhrada za spoluvlastnícky podiel) nemôže byť riešená mimo konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; výnimku v tomto smere predstavuje len výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, o ktorom môže súd rozhodnúť len na základe návrhu strany a to vždy samostatným výrokom (t.j. v žiadnom prípade nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel), ktorý prípadne môže nadobudnúť samostatne aj právoplatnosť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/4527/2010 zo dňa 26.02.2013); preto z dôvodu nedeliteľnosti veci odvolací súd pristúpil zmene rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu všetkých výrokov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam; z tohto dôvodu došlo súčasne aj k odstráneniu chyby v písaní v napadnutom rozsudku ohľadne parcelného čísla jedného zo spoločných pozemkov bez potreby vydania osobitného opravného uznesenia (§ 224 C.s.p.); lehotu na plnenie náhrady za spoluvlastnícky podiel (§ 232 ods. 3 druhá veta C.s.p.) stanovil odvolací súd na 15 dní od právoplatnosti rozsudku podľa návrhu žalobcu, pričom túto lehotu považoval za primeranú aj vzhľadom na vyhlásenie žalovaného v odvolacom konaní, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobcu.
4.3.3 Medzi stranami zostal sporný uplatnený nárok žalovaného na náhradu investícií do spoločných nehnuteľností; o tomto nároku žalovaného bolo potrebné rozhodnúť osobitným výrokom v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, ktoré pochybenie súdu prvej inštancie
napravil odvolací súd; z obsahu spisu vyplýva, že nárok na náhradu investícií do spoločných nehnuteľností uplatnil žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.04.2017 (č.l. 29-31 spisu) k žalobe, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 06.04.2017, ku ktorému priložil rozpis vykonaných prác (č.l. 34-35 spisu) spolu s dokladmi a faktúrami o nákupe materiálu (č.l. 36-90 spisu); aj keď žalovaný neuviedol presnú sumu požadovanej náhrady vynaložených investícií a jeho vzájomná žaloba (§ 147 ods. 1 C.s.p.) bola tak neurčitá, z obsahu bolo zrejmé, aký nárok uplatnil; súd prvej inštancie nepostupoval síce správne, keď nevyzval žalovaného na odstránenie neurčitosti vzájomnej žaloby, tento nedostatok však neskôr v priebehu konania odstránil samotný žalovaný, keď v písomnom podaní zo dňa 30.11.2018 (č.l. 332-334 spisu) uviedol, že z titulu náhrady investícií do spoločných nehnuteľností žiada od žalobcu zaplatenie sumy 1.439,46 €; hodnota vynaložených investícií do spoločných nehnuteľností zo strany žalovaného bola v rámci znaleckého dokazovania znalcom stanovená na sumu 2.878,92 €, preto pri rovnakej veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcu žalovaného bol žalobca aj podľa odvolacieho súdu povinný podieľať sa na týchto investíciách v rozsahu sumy 1.439,46 €, pretože pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci; odvolacie námietky žalobcu proti tomuto nároku žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné; ustanovený znalec v rámci znaleckého dokazovania stanovil hodnotu vynaložených investícií žalovaného do spoločných nehnuteľností na sumu 2.878,92 €, keď pritom vychádzal z dohody žalobcu a žalovaného na ohliadke nehnuteľností dňa 09.01.2018, pričom existenciu tejto dohody potvrdil znalec aj pri svojom výsluchu na súde dňa 22.06.2018; znalec súčasne uviedol, že boli zohľadnené výlučne nutné udržiavacie práce nevyhnutné pre zachovanie stavu nehnuteľností (stavby), aby nedošlo k ich následnému znehodnoteniu, pretože bez ich vynaloženia, by bola všeobecná hodnota nehnuteľností nižšia; z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, že ustanovený znalec nie je zapísaný v odvetví Oceňovanie stavebných prác, pretože znalec nestanovoval hodnotu stavebných prác, ale na základe predložených listinných dôkazov zo strany žalovaného (t.j. dokladov a faktúr o nákupe stavebného materiálu) jednak potvrdil, že tieto investície (práce) boli na spoločných nehnuteľnostiach skutočne vykonané a jednak sa vyjadril k vplyvu vynaložených investícií (vykonaných prác) na všeobecnú hodnotu spoločných nehnuteľností, čo zodpovedá odbornosti znalca zapísaného v odvetví Oceňovanie nehnuteľností; žalobca ďalej argumentoval, že nikdy nedal žalovanému súhlas na vynaloženie sporných investícií do spoločných nehnuteľností; samotná absencia súhlasu žalobcu ako podielového spoluvlastníka s vynaložením sporných investícií však neznamená zánik nároku žalovaného na ich náhradu, pretože táto skutočnosť (absencia súhlasu) má vplyv len na to, kedy žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi nárok na ich náhradu vzniká (t.j. či už po ich vynaložení za existencie podielového spoluvlastníctva alebo až pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva); niektoré odvolacie námietky žalobcu možno navyše považovať za nové skutkové tvrdenia, ktoré sú v odvolacom konaní neprípustné pre nesplnenie podmienok ich prípustnosti (§ 366 C.s.p.), pretože až v podanom odvolaní žalobca prvýkrát nesúhlasil s uplatnenou časťou investícií za vykonané práce v sume 643,50 €, ktoré pred rozhodnutím súdu prvej inštancie osobitne nenamietal; žalobca nakoniec argumentoval, že z dôvodu neurčitosti uplatneného nároku na náhradu investícií nemohol vzniesť námietku premlčania; nakoľko však žalovaný v priebehu konania svoj nárok špecifikoval, podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo takúto námietku vzniesť; po zmene procesnej úpravy s účinnosťou od 01.07.2016 nie je možné po zákonnej koncentrácii konania v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (zmenou právnej úpravy došlo k prekonaniu súdnej praxe, ktorá možnosť vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní pripúšťala); pre úplnosť však odvolací súd udáva, že nakoľko išlo podľa znalca o nevyhnutné investície dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uplatnenie práva od vynaloženia nákladov na spoločné nehnuteľnosti, ktoré začal žalovaný vynakladať v druhom polroku 2015 do doručenia vzájomnej žaloby súdu dňa 06.04.2017 by neuplynula (bez právneho významu je tu skutočnosť, že vzájomná žaloba bola neurčitá, pretože účinky vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka nastali už jej doručením súdu prvej inštancie); na základe uvedeného odvolací súd v rámci zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie osobitným výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.439,46 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca v podanom odvolaní výslovne neoznačil konkrétne odvolacie dôvody; z hľadiska obsahu je však zrejmé, že podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov sú správne. Nesprávne právne posúdenie veci identifikoval odvolací súd len z hľadiska posúdenia možnosti započítania uplatnených investícií žalovaného na vyporiadací podiel žalobcu za spoluvlastnícky podiel (bod 4.3.2 odôvodnenia).
6.2 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nakoľko odvolanie žalovaného smerovalo výlučne proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodol odvolací súd aj o trovách konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2 C.s.p.), v rámci ktorého došlo aj k vyporiadaniu sa s odvolacími dôvodmi žalovaného (bod 8.1 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobcu žalovaného k spoločným nehnuteľnostiam ako aj o uplatnenom nároku žalovaného na náhradu uplatnených investícií na spoločné nehnuteľnosti. Odvolaniami žalobcu a žalovaného nebola dotknutá časť výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu v časti uplatneného príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34.250,- € od 03.03.2017 do zaplatenia (časť štvrtého výroku), preto v tejto časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
8.1 O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania (odvolací súd rozhodol osobitne o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania); nebolo potrebné osobitne rozhodovať o odvolaní žalovaného proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 2 C.s.p.; pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať do úvahy výsledok celého konania ako aj skutočnosť, že predmetom konania bolo jednak zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného na základe žaloby žalobcu a jednak nárok na náhradu časti vynaložených investícií na spoločné nehnuteľnosti na základe vzájomnej žaloby žalovaného; podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na samostatnosť týchto nárokov bolo potrebné o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodnúť osobitnými výrokmi; podľa výsledku konania o žalobe žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol žalobca v spore v plnom rozsahu úspešný proti žalovanému mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie; pri rozhodovaní o trovách konania nebral odvolací súd do úvahy uplatnené príslušenstvo (išlo o nepatrný neúspech žalobcu); podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania ponúkol žalobcovi na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 25.000,- € nemá vzhľadom na výsledok konania (hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu v sume 34.250,- €) žiadny vplyv; odvolací súd nezistil ani žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v charaktere sporu
alebo v charaktere procesnej situácie, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnému žalobcovi (§ 257 C.s.p.); na druhej strane podľa výsledku konania o vzájomnej žalobe žalovaného bol žalovaný spore v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie; súd prvej inštancie správne rozhodoval aj o nároku znalca na znalečné, výroky rozsudku súdu prvej inštancie o nároku znalca na znalečné nenapadol odvolaním žalobca ani žalovaný a odvolací súd ich preskúmal len ako závislé výroky (§ 379 písm. a/ C.s.p.); nakoľko znalec podal znalecký posudok ohľadne sporných skutočností tvrdených žalobcom (hodnota spoločných nehnuteľností) ako aj žalovaným (hodnota investícií do spoločných nehnuteľností) bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu správne priznať znalcovi nárok na náhradu znalečného od každej zo strán v rozsahu 50 % (zaplatený preddavok na trovy znalca bude možno zohľadniť pri rozhodovaní o konkrétnej výške znalečného pripadajúceho na každú zo strán, resp. pri rozhodovaní o určení výšky trov konania strán); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výroky o nárokoch žalobcu a žalovaného na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017); obdobne do povinnosti náhrady formuloval odvolací súd aj výrok o povinnosti strán zaplatiť znalcovi znalečné. O samotnej výške náhrady trov konania (ako aj znalečného) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
8.2 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie o odvolaní končí, preto bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca aj žalovaný, ani jeden z nich však nebol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný. Napriek formálnej zmene napadnutého rozsudku z dôvodu nevyhnutnosti zosúladenia výrokovej časti zo súdnou praxou pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom rozsahu (bod 4.3.2 odôvodnenia), nedošlo z hľadiska obsahu k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k samotnému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ani vo vzťahu k sume prisúdenej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu a sume prisúdených investícii žalovaného; opravu chyby v písaní v napadnutom rozsudku tiež nemožno považovať za úspech žalobcu v odvolacom konaní; na druhej strane ani žalovaný neuspel so svojím odvolaním proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania; preto odvolací súd vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žiadnej zo strán právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).