Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/174/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. K., bývajúceho

v T., zastúpeného JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v D., proti odporkyni E. K., bývajúcej

v T., zastúpenej JUDr. E. S., advokátkou so sídlom v D., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5 C

402/2007, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2012

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 22. marca 2011 č.k. -286

určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) navrhovateľa

a odporkyne patrí: a/ nehnuteľnosť v katastrálnom území D., ktorá je v katastri nehnuteľností

zapísaná na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere

22

X. m, parcela č. X. – zastavané plocha a nádvoria vo výmere X. ma dom súpisné č. X. na

parcele č. X. (ďalej len „dom“), b/ hnuteľnosti v dome sa nachádzajúce a c/ zostatok úveru

poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania. Hodnotu majetku v BSM určil súd prvého

stupňa sumou 116 507,37 €. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal dom

a hnuteľnosti v celkovej hodnote 101 895 € a do výlučného vlastníctva odporkyne hnuteľné

veci v celkovej hodnote 512 €. Účastníkov vzájomne finančne vyporiadal uložením

povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni do 3 dní sumu 33 591,14 €. Oboch účastníkov

zaviazal zaplatiť súdny poplatok 1 024 €. Rozhodol tiež, že na úhradu trov znaleckého

dokazovania a hotových nákladov je navrhovateľ povinný doplatiť 30,32 € a odporkyňa

2

363,65 €. Napokon rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi

účastníkmi v zásade neboli rozpory v tom, čo a v akej hodnote tvorí BSM a čo má byť

prikázané tomu – ktorému účastníkovi. Rozporné boli ich tvrdenia v tom, čo navrhovateľ

vniesol za trvania ich manželstva do majetku v BSM. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že na

výstavbu domu bola z jeho prostriedkov použitá suma 250 000 Sk a tvrdil, že peniaze mu

darovali rodičia, ktorí pri stavbe aj osobne pomáhali, zakúpili časť stavebného materiálu

a uhrádzali niektoré výdavky spojené s občerstvením stavebných robotníkov, odporkyňa jeho

tvrdenia popierala. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že úspory uložené na dvoch vkladných

knižkách v celkovej sume 6 233,05 € patrili výlučne navrhovateľovi. Za preukázané

považoval aj to, že rodičia darovali navrhovateľovi sumu 100 000 Sk, ktorá bola použitá na

výstavbu rodinného domu, a tiež sumu 25 000 Sk, ktorou bola uhradená časť stavebných prác.

Celkové investície navrhovateľa preukázané vkladnými knižkami, ako aj svedkami

a písomnými potvrdeniami predstavovali 10 050,35 €. V časti ďalších tvrdení o príspevku

rodičov ale navrhovateľ podľa názoru súdu prvého stupňa dôkazné bremeno neuniesol.

Do celkovej hodnoty BSM zaradil súd všeobecnú hodnotu domu 98 400 €, hodnotu zariadenie

domu 2 192,46 € a elektroniky 1 814,69 € (spolu 102 407,15 €) a v nadväznosti na to

konštatoval, že polovica z tejto sumy je 51 203,575 € (zaokrúhlene 51 203,60 €).

Navrhovateľovi prisúdil majetok v hodnote 101 895,18 €, podiel ním vyplácaný odporkyni

znížil o 17 100,46 € (uznané investície navrhovateľa vo výške 10 050,35 € a polovica úveru

7 050,11 € zaplateného navrhovateľom namiesto odporkyne). Uvedeným výpočtom dospel

súd prvého stupňa k sume 33 591,14 €, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni

na ich úplné finančné vyrovnanie. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 3. apríla 2012 sp. zn. napadnutý

rozsudok: I. potvrdil v časti určenia vecí patriacich do BSM, II. zmenil v časti určenia

hodnoty celkového majetku v BSM tak, že jeho hodnota je 116 500,86 €, III. zmenil v časti

prikázania vecí v BSM do vlastníctva účastníkov tak, že prikázal do výlučného vlastníctva

a/ navrhovateľa dom a hnuteľné veci v celkovej hodnote 101 894,46 €, b/ odporkyne osobný

počítač v hodnote 512 €, IV. zmenil v časti týkajúcej sa finančného vyrovnania účastníkov

titulom zaniknutého BSM tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni do 3 dní

sumu 40 654,18 €, V. zmenil v časti týkajúcej sa povinnosti účastníkov zaplatiť súdny

poplatok tak, že každý z nich je povinný zaplatiť ho vo výške 1 748 €, VI. zmenil v časti

týkajúcej sa trov znaleckého dokazovania a hotových výdavkov tak, že navrhovateľ

je povinný doplatiť sumu 105,41 € a odporkyňa sumu 427,35 €, VII. potvrdil vo výroku

a náhrade trov prvostupňového konania. Odvolací súd napokon rozhodol, že žiadny

z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

rozsudku odvolací súd poukázal na ustanovenie a zásady

vyporiadania BSM. Uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

a svoje správne skutkové zistenia primerane právne posúdil. Vytkol mu len to, že sa dopustil

niektorých chýb pri výpočte hodnoty majetku a výšky súdnych poplatkov, ako aj pri

rozhodovaní o trovách konania. Poukázal na to, že hodnota majetku v BSM je 102 406,46 €

a predstavuje ju jednak hodnota domu (98 400 €), hnuteľností (2 192,46 €) a elektroniky

(1 814 €). K tejto hodnote treba pripočítať úver (14 100,22 €), takže celková hodnota majetku

v BSM predstavuje nie 116 507,37 € (ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa), ale

116 506,68 €. Vzhľadom na túto nesprávnosť bolo potrebné opraviť aj výpočet hodnoty

majetku prikázaného do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorý z majetku v BSM

v hodnote 102 406,46 € prevzal majetok v hodnote 101 894,46 €. Odporkyni, ako správne

uviedol už súd prvého stupňa, bola do výlučného vlastníctva prikázaná hnuteľná vec

v hodnote 512 €. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd za potrebné upraviť aj výšku

sumy, ktorú je navrhovateľ povinný vyplatiť odporkyni na ich vyrovnanie. Z hodnoty majetku

v BSM (116 506,68 €) treba odpočítať sumu, ktorú vložil navrhovateľ do spoločného majetku

(10 050,35 €). Z výslednej sumy (106 456,33 €) prichádza pre každého z účastníkov do úvahy

53 228,165 €. Navrhovateľ dostane viac o 48 666,295 €. Z tejto sumy je potrebné odpočítať

zostatok úveru, ktorý splatí navrhovateľ namiesto odporkyne (7 500,11 €). Od sumy

41 166,185 €, ktorú by mal navrhovateľ vyplatiť odporkyni, treba odpočítať hodnotu jej

prikázanej hnuteľnej veci (512 €). Navrhovateľ má teda odporkyni vyplatiť 40 654,185 €

(zaokrúhlene 40 654,18 €). Súdny poplatok, ktorý sú povinní účastníci konania zaplatiť súdu

za vyporiadanie BSM, je potrebné počítať z hodnoty predmetu konania, teda zo sumy

116 506,68 €. Z tejto sumy 3% predstavujú 3 495,18 €, z toho polovica je 1 747,59 €

(po zaokrúhlení 1 748 €). V časti povinnosti účastníkov konania nahradiť trovy konania súdu

prvého stupňa sa taktiež súd prvého stupňa pri výpočtoch pomýlil, preto odvolací súd chyby

odstránil. Znalcovi z odboru oceňovania nehnuteľností bolo vyplatené znalečné 506 €

a za vyjadrenie k znaleckému posudku 29,56 €. Za ocenenie bytového zariadenia bolo

znalcovi vyplatené znalečné 146 € a za ohodnotenie elektroniky znalečné 167,40 €. Znalečné

bolo v úhrne vyplatené vo výške 848,96 €. Okrem toho súd prvého stupňa zaplatil Slovenskej

sporiteľni, a.s. za vyžiadanú správu sumu 25,73 €. Celkom teda trovy konania predstavujú

874,69 €, z čoho na každého z účastníkov pripadá suma 437,35 €. Navrhovateľ zaplatil

preddavok 10 000 Sk (331,94 €), preto je povinný doplatiť 105,41 € (t.j. 437,35 € – 331,94 €).

Odporkyňa, ktorá nezaplatila žiadny preddavok, je povinná zaplatiť trovy konania v plnej

výške, teda v sume 437,35 €. V závere rozsudku odvolací súd zopakoval, že k chybám

v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré bolo potrebné napraviť v odvolacom konaní, došlo len

v dôsledku nesprávnosti matematických výpočtov prvostupňového súdu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ tvrdiac, že

postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať ( ). Uviedol, že súhlasí

s určením, čo patrí do BSM a čo sa z BSM prikazuje tomu – ktorému účastníkovi, podľa jeho

názoru mu ale súdy uložili povinnosť zaplatiť odporkyni podstatne vyššiu sumu, než

zodpovedá ustanoveniu . Súdom vytkol, že nezohľadnili viaceré

skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, predovšetkým to, že

navrhovateľ a odporkyňa počas výstavby domu nemali spoločné úspory a dom bol (okrem

prostriedkov poskytnutých v rámci úveru) financovaný len z prostriedkov navrhovateľa

vo výške 250 000 Sk (solventnosť v tejto výške musel preukázať už stavebnému úradu

a fondu rozvoja bývania) a vo výške 335 000 Sk (ktoré mu darovali jeho rodičia, ktorí

aj vyplatili 65 000 Sk za vykonané stavebné práce). Výlučne za finančnej a fyzickej pomoci

rodičov navrhovateľa bolo možné požiadať o vydanie kolaudačného povolenia. Súdy

pri rozhodovaní nevzali na tieto skutočnosti dostatočný zreteľ. Navrhovateľ osobitne

zdôraznil, že dom bol poškodený víchricou, jeho cena bola určená v roku 2009 a v roku 2012

je v obci T. neaktuálna a privysoká. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť

a rozhodnúť spôsobom, ktorý zohľadní jeho dovolacie námietky.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu vyslovila pochybnosť o správnosti názoru

navrhovateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle Poprela, že

by ju navrhovateľ informoval o poškodení domu alebo že by od nej vyžadoval, aby prispela

na úhradu nákladov spojených s nejakou opravou domu. K námietkam navrhovateľa

o nerešpektovaní odporkyňa uviedla, že ide o argumentáciu prednášanú

navrhovateľom počas celého konania, s ktorou sa už dostatočne vyporiadali súdy nižších

stupňov. Navrhovateľ nikdy nepreukázal, že disponoval s ním uvádzanými úsporami alebo že

by mu jeho rodičia darovali ním uvádzané sumy. Z týchto dôvodov žiadala neopodstatnené

dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania zastúpený advokátkou ( ) pristúpil najskôr

k posúdeniu otázky, či je navrhovateľom podané dovolanie procesne prípustné (§ 236

a nasl. ).

1. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého

stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili

oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti

účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné

formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok

označil), ale obsahové hľadisko – vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého

stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov sú určené (deklarované) rovnako alebo

odlišne.

V danom prípade síce odvolací súd v napadnutom rozsudku (formálne) konštatoval, že

odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny a že súd prvého stupňa sa dopustil výlučne

len počtárskych chýb (čo by nasvedčovalo tomu, že na mieste bol prípadne postup súdu

prvého stupňa podľa ), rozhodnutie odvolacieho súdu ale predsa len viedlo

k (obsahovo) odlišnému vyporiadaniu účastníkov, a to minimálne čo do určenia sumy, ktorú

má navrhovateľ vyplatiť odporkyni – súd prvého stupňa túto povinnosť vyčíslil sumou

33 591,14 € a odvolací súd sumou 40 654,18 € (ide o rozdiel predstavujúci 7 063,04 €).

Výroková časť napadnutého rozhodnutia vo veci samej sa vnútorne člení a skladá

z viacerých oddelených častí, z ktorých niektoré vyznievajú tak, že ide o potvrdzujúci výrok

rozsudku, napriek tomu ale celý výrok vo veci samej bol jednotným rozhodnutím

o vyporiadaní BSM (viď ) a ako celok ho treba považovať

za zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu v zmysle

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel

k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu nie je správny.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení až d/

Pri vyporiadaní BSM podľa ide o prípad, v ktorom z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy

dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania ( ).

3. Dovolací súd aj s prihliadnutím na obsah dovolania skúmal opodstatnenosť

dovolateľovej námietky, že mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne nesprávny

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať

sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy a opravné prostriedky).

Z obsahu dovolania (viď ) vyplýva, že navrhovateľ v skutočnosti

nenamieta znemožnenie realizácie niektorého z jeho procesných oprávnení, ale že svoju

nespokojnosť vyjadruje vo vzťahu k právnemu posúdeniu, na ktorom spočíva napadnuté

rozhodnutie (k tomu viď ďalej).

Dovolací súd na tomto základe uzatvára, že v predmetnom konaní nedošlo k procesnej

vade konania v zmysle

4. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov

(medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu – ktorému účastníkovi konania a o tom,

či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie

hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov

konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním

rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho

výrokov), odvolací súd nie je v zmysle viazaný rozsahom

odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci

samej nenadobúda oddelene právoplatnosť ( ); odvolací súd musí vždy

preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky

vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto

rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť ( ) alebo zmeniť ( ) alebo

zrušiť ( ).

Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého

stupňa o vyporiadaní BSM pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o tento

prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôže niektorý výrok prvostupňového rozsudku

potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Odvolací súd pri zmene rozhodnutia ( )

nahradzuje v tomto prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa ako celok. Z povahy rozhodnutia

o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého

rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti účastníkov

z právneho vzťahu BSM a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych

vzťahov. To medziiným znamená, že odvolací súd musí vo svojom zmeňujúcom rozsudku

znovu uviesť konkrétny výpočet vecí v BSM, ktoré pripadajú do výlučného vlastníctva toho –

ktorého účastníka, a tiež určiť, či a aké plnenie má jeden z účastníkov poskytnúť druhému

účastníkovi na ich úplné vyrovnanie.

V danom prípade ale výroková časť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej

týmto zásadám nezodpovedá.

5. V dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis

a či ho aj správne interpretoval.

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150

(viď ). Vyporiadanie BSM

podľa pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej,

8

t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky

kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov – bývalých manželov.

Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo

ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle,

to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania

manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely

oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,

čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného

majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby

maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil

o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Dovolací súd uvádza, že toto

ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní BSM. Predmetom

vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho

zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov

sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú

podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že

niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že

sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne.

V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného

majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej

strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným

vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených

prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.

5.1. Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného

BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza

k vyporiadaniu (viď R 42/1972, ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 19. januára 2009 sp. zn. , zo 4. marca 2009 sp. zn.

a z 31. októbra 2012 sp. zn. ). V prejednávanej veci sa súdy touto zásadou

dôsledne neriadili.

Aj so zreteľom na obsah dovolania treba pripomenúť, že súd prvého stupňa

rozhodoval o vyporiadaní BSM 22. decembra 2011 a odvolací súd 3. apríla 2012. Pokiaľ

pri tom vychádzali z ceny domu určenej ku dňu 29. mája 2009 (viď bod I. 3. znaleckého

posudku Ing. J. J. na č.l. 50 až 72 spisu), a nie z ceny aktuálnej v čase vyporiadania, spočívajú

ich rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci. Na tento časový odstup medzi

zistením ceny majetku v BSM a súdnym rozhodnutím o vyporiadaní tohto majetku nemožno

(osobitne v čase rozkolísaných cien nehnuteľností) nevziať zreteľ, lebo má nespochybniteľný

dopad na určenie základnej hodnotovej veličiny, od ktorej sa v rámci vyporiadania BSM

odvíjajú ďalšie výpočty. To isté možno konštatovať pokiaľ ide o postup súdov pri oceňovaní

bytového zariadenia [viď znalecký posudok Ing. R. M. z 28. septembra 2009 (č.l. 112 až 115

spisu) vypracovaný ku dňu 9. júla 2007 (t.j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode

manželstva účastníkov konania)] a elektrotechnických zariadení [viď znalecký posudok

Ing. M. M. zo 16. novembra 2009 (č.l. 126 až 145 spisu), resp. z 13. januára 2010 (č.l. 158 až

167 spisu) vypracovaný k tomu istému dňu]. Z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušené.

5.2. Pokiaľ dovolateľ uvádza, že súdy mu uložili povinnosť zaplatiť odporkyni

podstatne vyššiu sumu, než zodpovedá ustanoveniu a že

pri rozhodovaní nezohľadnili viaceré okolnosti významné podľa tohto ustanovenia, dovolací

súd uvádza nasledovné:

Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Súd

rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá

dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l ).

10

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť

tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi

povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná

väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť

označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú účastníka konania zaťažujúce

povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma

zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané)

a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán

sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda

aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné

bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie

vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí.

V danom prípade rozhodujúcou hmotnoprávnou normou bolo ustanovenie § 150

. Navrhovateľ tvrdil, že na výstavbu domu boli vynaložené finančné

prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve aj v rozsahu prekračujúcom sumy, ktoré akceptovali

súdy nižších stupňov a ktoré zohľadnili pri postupe podľa ;

v zmysle vyššie uvedeného zaťažovala navrhovateľa povinnosť preukázať svoje tvrdenia.

Na základe výsledkov súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, ktoré odvolací

súd označil za správne a vedúce k úplnému zisteniu rozhodujúcich skutkových okolností,

dospel dovolací súd [ktorý v dovolacom konaní dokazovanie nevykonáva (viď § 243a ods. 2

veta druhá ), a preto ani nie je oprávnený preskúmavať správnosť skutkových zistení

súdov nižších stupňov] k názoru, že obsah spisu v aktuálnom stave – t.j. v stave, v akom

bol predložený na rozhodnutie o dovolaní (pozn.: tento stav môže byť prípadne v ďalšom

konaní zmenený) – umožňoval súdom nižších stupňov, a to z dôvodov už nimi vysvetlených,

prijať záver, že navrhovateľ v uvedených smeroch svoje skutkové tvrdenia nepreukázal.

11

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch 4. a 5.1.,

dovolaním napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I., II., III a IV. zrušil (ako súvisiace zrušil

výroky V. až VII. a tiež výrok o trovách odvolacieho konania) a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková