Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)c6f/371751.0b9163.pdf
PDF · 122.04 KB
No categories available
5Cdo/95/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 95/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. M., bývajúcej
vo V., zastúpenej JUDr. J. V., advokátom vo V., proti odporcovi F. M., bývajúcemu vo V.,
zastúpenému JUDr. V. Z., advokátom vo V., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp.zn.
6 C 79/2003, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 24. januára 2008, sp.zn. 12 Co 285/07, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 24. januára 2008, sp.zn. 12 Co 285/07 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom z 11. júna 2007 č.k. 6 C 79/2003-320 určil,
že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
pripadá navrhovateľke 1. mop modrej farby, 0 Sk, 2. žehliaca doska s poťahom sivej farby,
0 Sk, 3. sušiak na prádlo, 50 Sk, 4. televízor značky Goldstar, 200 Sk, 5. kávovar zn.
Rowenta, 500 Sk, 6. kuchynský stôl, 50 Sk, 7. kuchynské stoličky, 200 Sk, 8. šijací stroj zn.
Veritas, 1 000 Sk, 9. kuchynský robot zn. ETA, 500 Sk, 10. váha s nosnosťou 120 kg, 50 Sk,
11. skrine spálňové 2 kusy, 1 500 Sk, 12. detská postieľka, 500 Sk, 13. chladnička
s mrazničkou Calex, 2 500 Sk, 14. hrncová súprava hnedej farby, 300 Sk, 15. tanierová
súprava hnedej farby, 200 Sk, 16. teplovzdušný ventilátor zn. ETA, 100 Sk, 17. svietidlá
2 kusy, 200 Sk, 18. hodiny umelé žltohnedé, 10 Sk, 19. stoličky plastové biele 2 kusy, 200 Sk,
20. steper, 300 Sk, 21. stojanový ventilátor, 50 Sk, 22. automatická práčka Zanussi, 7 000 Sk,
23. trhová hodnota členského podielu družstevného bytu č. X. na ul. N. X. vo V. K.,
250 000 Sk, spolu v hodnote 265 410 Sk. Odporcovi prikázal 1. vysávač zn. ETA, 300 Sk,
2. videorekordér Panasonic, 6 000 Sk, 3. mraznička zn. Calex, 500 Sk, 4. jedálenská súprava
porcelánová bielej farby, 600 Sk, 5. servírovací stolík drevený, 100 Sk, 6. stojan drevený
na kvety 2 kusy, 100 Sk, 7. svietidlá 2 kusy, 100 Sk, 8. hodiny drevené v tvare viacuhoľníka,
100 Sk, 9. nočné lampy 2 kusy, 100 Sk, 10. nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade
v Správe katastra V. K. pre obec a k.ú. V. K. na LV č. X. ako parc.č. X., zastavaná plocha
2
o výmere X. m, 110 000 Sk, spolu v hodnote 117 900 Sk. Spoločný dlh účastníkov konania
voči P. S. S., a.s. B. vyplývajúci zo zmluvy o medziúvere a S. úvere č. X. zo dňa 1.3.1999
vo výške 104 501 Sk prisúdil odporcovi. Navrhovateľke určil povinnosť zaplatiť odporcovi
na vyrovnanie podielu 27 460,80 Sk do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Obom účastníkom
uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok 7 666 Sk a každému
z účastníkov uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu po 1 000 Sk, všetko na účet
okresného súdu. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol
tak po vykonanom dokazovaní, keď zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo
dňa 11.7.2001 a účastníci konania sa nedohodli na jeho vyporiadaní.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom
z 24. januára 2008 sp.zn. 12 Co 285/07 rozsudok okresného súdu zmenil a určil, že z BSM
účastníkov konania pripadajú navrhovateľke veci uvedené tak, ako je to vo výroku súdu
prvého stupňa v celkovej hodnote 265 410 Sk, odporcovi pripadajú veci tak ako sú uvedené
vo výroku I. stupňového rozhodnutia v celkovej hodnote 327 900 Sk. Spoločný dlh oboch
účastníkov konania voči P. S. S., a.s. B. zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. X.
zo dňa 1.3.1999 v celkovej výške 284 402,70 Sk prikázal odporcovi. Navrhovateľku zaviazal
zaplatiť odporcovi na vyrovnanie 110 957 Sk do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň obom účastníkom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši súdny poplatok 17 799 Sk do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov I. stupňového
konania. Navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania 19 847,50
Sk do 3 dní na účet advokáta JUDr. V. Z., advokátska kancelária V. K., vedený v S. S., a.s.
pobočka V. K. číslo účtu X.. Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd
v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a aj to, že z masy zaniknutého BSM prisúdil
do podielu navrhovateľky veci v celkovej hodnote 265 410 Sk. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že obaja účastníci konania uznali ceny veže SONY Coloseum v sume 4 000 Sk,
sedacej súpravy KLÁRA v sume 3 000 Sk a obývacej steny TÉMA v sume 3 000 Sk , ktoré
predal odporca za trvania BSM a zo získanej kúpnej ceny navrhovateľke nič nezaplatil.
Správne tak mala byť suma 10 000 Sk (4 000 Sk + 3 000 Sk + 3 000 Sk) zahrnutá do podielu
odporcu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý správne zahrnul
sumu 200 000 Sk získanú z predaja osobného motorového vozidla do masy BSM. Tomuto
záveru nepochybne nasvedčujú skutočnosti, že osobné motorové vozidlo bolo kúpené dňa
2.2.2000, čiže za trvania BSM, pričom súd mal preukázané, že finančné prostriedky na kúpu
vozidla účastníci konania mali k dispozícii. Dňa 17.12.1999 vložil odporca 180 000 Sk do B.
I., ktoré účastníci nadobudli zo zmluvy o medziúvere od P. S. S., a.s. uzavretej 1.3.1999,
čomu nasvedčovali svedecké výpovede ručiteľov úveru P. B. a M. S.. Odporca nepoprel, že
17.1.2000 mal 183 300 Sk v B. I., z ktorých dňa 17.1.2000 vybral sumu 143 300 Sk. Kúpna
cena vozidla bola 120 000 Sk. Odvolací súd poukázal aj na rozpornú výpoveď svedkyne -
matky odporcu, ktorá najskôr tvrdila, že peniaze v sume 120 000 Sk darovala odporcovi, sám
odporca tvrdil, že mu darovala 140 000 Sk. V ďalšej časti výpovede tvrdila, že peniaze jej boli
vrátené za trvania BSM po predaji auta synom M., pričom svedok M. M. nevidel vrátenie
peňazí, čo vyplynulo z jeho svedeckej výpovede. Pri vyhodnotení všetkých dôkazov, najmä
svedeckých výpovedí, ale aj listinných dôkazov a časovej postupnosti, ktorá predchádzala
tomu, za akých podmienok bolo osobné motorové vozidlo nadobudnuté, odvolací súd zhodne
so závermi okresného súdu dospel k záveru, že suma 200 000 Sk získaná odporcom ako
kúpna cena za predané osobné motorové vozidlo značky SEAT CÓRDOBA patrí do masy
BSM a preto ju zahrnul do podielu odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd zhodne
so súdom prvého stupňa preukázané, že od zániku BSM odporca zaplatil mladomanželskú
pôžičku vo výške 4 597 Sk, na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
1.3.1999 zaplatil na stavebnom úvere č. X. od zániku BSM sumu 133 573,90 Sk a na základe
zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.11.1997 č. X. sumu 41.730,80 Sk.
Od zániku BSM spolu zaplatil 179 901,70 Sk (133 573,90 Sk + 41 730,80 Sk + 4 597 Sk).
Ku dňu zániku BSM existoval ešte spoločný dlh účastníkov konania voči P. S. S., a.s. B.,
ktorý vyplýva zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. X. zo dňa 1.3.1999 v sume
104 501 Sk. Spoločný dlh účastníkov konania predstavoval ku dňu zániku BSM sumu
284 402,70 Sk. Odvolací súd preto ustálil, že účastníci konania nadobudli do BSM majetok
v celkovej hodnote 593 310 Sk (prisúdené veci navrhovateľke 265 410 Sk a 327 900 Sk sú
prisúdené veci odporcovi 117 900 Sk + 10 000 Sk za predané hnuteľné veci + 200 000 Sk
za predané auto). Z masy BSM odvolací súd odpočítal spoločný dlh účastníkov konania
v sume 284 403 Sk po zaokrúhlení a tak zistil čistú hodnotu BSM 308 907 Sk (593 310 Sk -
284 403 Sk). Pri dodržaní zásady zákonného ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka
podiel navrhovateľky z čistej hodnoty BSM predstavuje 154 453,50 Sk a taký istý podiel je
odporcov (308 907 - Sk : 2 = 154 453,50 Sk). Navrhovateľka pri vyporiadaní dostala veci
za 265 410 Sk, ale má nárok len na podiel 154 453,50 Sk, čiže má o 110 956,50 Sk
po zaokrúhlení 110 957 Sk viac ako odporca, ktorú sumu je povinná mu zaplatiť
na vyrovnanie zaniknutého BSM. Podiel odporcu je 154 453,50 Sk, k nemu súd pripočítal dlh,
ktorý prevzal v sume 284 403 Sk a zistil podiel 438 856,50 Sk, z ktorého odpočítal veci
odporcu 327 900 Sk. Tak zistil, že má o 110 956,50 Sk po zaokrúhlení 110 957 Sk menej ako
je jeho zákonný nárok z vyporiadaného BSM. O povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny
poplatok rozhodol podľa ustanovenia § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, o trovách prvostupňového konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie
o náhrade trov odvolacieho konania súd odôvodnil § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá ho
žiadala zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že na strane 92 a strane 99
súdneho spisu sa nachádzajú potvrdenia S. S. a.s. B. z ktorých vyplýva, že zostatok
mladomanželskej pôžičky č. X. na meno F. M. a S. M. bol ku dňu 11.7.2001 v sume
-16 016 Sk. P. S. S. a.s. B. na strane 99 súdneho spisu vydala potvrdenie, že zostatok
k 11.7.2001 pokiaľ sa týka úveru X. je -28 947 Sk. Konto mimoriadneho medziúveru č. X.
k stavu 11.7.2001 vykazovalo -300 986,60 Sk a konto stavebného sporenia č. X., ktoré
súviselo s kontom mimoriadneho medziúveru č. X. vykazovalo stav k 11.7.2001 vo výške
+177.372,80 Sk. Na strane 301 a 308 spisu boli uvedené stavy účtov P. S. S. a.s., z ktorých
vyplýva, že 31.8.2001 došlo k vyrovnaniu medziúveru nasporenou sumou a k vyrovnaniu
medziúveru stavebným úverom s tým, že konečná suma na splatenie zostala 121 914,30 Sk.
Súdy pri týchto výpočtoch nezohľadnili teda skutočnosti týkajúce sa toho, že účastníci
konania mali nasporenú sumu na stavebnom sporení, ktorá bola započítaná na poskytnutý
medziúver, kde rozdiel medzi sumou 300 986,60 Sk a sumou 177 372,80 Sk ako nasporenou
sumou predstavuje čiastku 123 613,80 Sk a táto suma mala byť zohľadnená ako spoločný dlh
účastníkov konania. BSM preto zaťažovali 3 dlhy (123 613,80 Sk + 28 947 Sk + 16 016 Sk)
v celkovej sume 168 576,80 a nie sumy 284 402,70 Sk, z ktorej vychádzal pri vyporiadaní
BSM odvolací súd. Namietala aj skutočnosť, že súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na
ohodnotenie bytu ako aj garáže nie ku dňu 11.7.2001, ale ku dňu zadania vypracovania
znaleckého posudku t.j. 30.7.2006, čím došlo k zvýhodneniu odporcu v tom zmysle, že ceny
nehnuteľností za obdobie 5 rokov narástli a teda hodnota bytu bola väčšia v roku 2006 ako
v roku 2001. Toto sa týka čiastočne garáže, kde však ceny garáži rástli len nepatrne.
Namietala aj rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania, kde nebolo zohľadnené
správanie sa odporcu v priebehu konania a jej úspech vo veci. Napadnutý rozsudok krajského
súdu považovala za nejasný a nepreskúmateľný aj z dôvodu absencie zoznamu hnuteľných
vecí, ktoré pripadli jednotlivým účastníkom konania, nesprávneho čísla zmluvy
o medziúvere, neuvedenia hodnoty družstevného bytu a vynechania garáže.
Odporca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie navrhovateľky ako neopodstatnené
zamietnuť. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho
súdu. Pokiaľ dovolateľka poukazovala na č.l. listu 301 a 308, kde sa uvádza, že dňa
31.8.2001 došlo k čiastočnému vyrovnaniu medziúveru nasporenou sumou 177 372,80 Sk,
tak táto suma bola zaplatená po zániku BSM a nepatrí do masy BSM, dôkazom čoho je
nepriamo aj skutočnosť, že navrhovateľka ju nikdy v priebehu I. stupňového konania
nespomínala. Celá suma patriaca na konto stavebného sporenia tvorila jeho výlučné
vlastníctvo, s ktorým on disponoval a ktoré po zániku bolo použité na čiastočné zníženie
dlhu. Výpočet odvolacieho súdu preto považoval za správny. Pokiaľ navrhovateľka
namietala nesprávne ustálenie hodnoty bytu, bol toho názoru, že táto bola jednoznačne
ustálená v súlade so súdnou praxou. Výrok o trovách konania považoval za vecne správny,
v súlade s tým, čo navrhovateľka v konaní uplatňovala a rozhodnutím súdu. Za nedôvodnú
považoval aj námietku o nevykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, pretože
toto rozhodnutie sa vo výrokovej časti jednoznačne odvoláva na výrok rozsudku sudu prvého
stupňa. Poukazoval aj na tú skutočnosť, že pri rešpektovaní ustanovenia § 120 ods. 3 a § 120
ods. 4 O.s.p. nie je možné v dovolacom konaní uplatňovať nesprávne zistenie skutkového
stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že toto rozhodnutie treba zrušiť.
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené, nie je
v dovolacom konaní posudzovaný podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým podľa
jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Dovolací súd je viazaný nielen
rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich
obsahového vymedzenia. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p., ako je tomu
v prejednávanej veci. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150
Občianskeho zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom
dovolania (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Dovolací súd sa pritom obligatórne zaoberá len
vadami konania vymedzenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou
v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní nevyšli
najavo.
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným
vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy
(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou
konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá
zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Zo spisu vyplýva, že
v odvolacom konaní došlo k vade uvedenej povahy. Súd prvého stupňa totiž, vychádzajúc
z výsledkov ním vykonaného dokazovania, založil svoje rozhodnutie aj na zistení skutkovej
povahy, že odporca zaplatil celkovo na dlhoch čiastku 179 901,70 Sk, z čoho polovica
predstavuje 89 950,85 Sk, ktorú čiastku bola povinná zaplatiť navrhovateľka. Odvolací súd
ale zaujal odlišné skutkové závery než súd prvého stupňa a bez dokazovania (doplnenia alebo
zopakovania) vychádzal z toho, že okrem sumy 179 901,70 Sk ku dňu zániku BSM existoval
ešte aj spoločný dlh účastníkov konania voči P. S. S., a.s. B., ktorý vyplýva zo zmluvy
o medziúvere a stavebnom úvere č. X. zo dňa 1.3.1999 v sume 104 501 Sk. Podľa záverov
krajského súdu spoločný dlh účastníkov konania predstavoval ku dňu zániku BSM
284 402,70 Sk, ku ktorému vykonal vyporiadanie. Odvolací súd si dostatočne neuvedomil, že
ak nie sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne, treba v odvolacom konaní
dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Zo zápisnice
z pojednávania pred odvolacím súdom 24. januára 2007 (č.l. 374 spisu) vyplýva, že
odvolací súd dokazovanie v uvedenom zmysle nezopakoval a ani nedoplnil. Zopakovaním
dokazovania v potrebnom rozsahu nie je ani oboznámenie rozsudku súdu prvého stupňa, ale
ani vyjadrenie sa jednotlivých účastníkov konania (ich zástupcov) k veci na odvolacom
pojednávaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd si v prejednávanej veci
nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.,
a v dôsledku toho zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozdielne tvrdenia účastníkov konania, týkajúce
sa konta stavebného sporenia súvisiaceho s kontom mimoriadneho medziúveru č. X., jeho
výšky, tvorby a použitia, ako aj presného číselného označenia jednotlivých úverov účastníkov
konania.
Navrhovateľka ako dovolací dôvod uplatnila aj to, že rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením
veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj
správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť len právne otázky, lebo
na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými
prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.).
Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150
Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa
§ 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania
vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá
sa týka hodnotových podielov účastníkov – bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto
podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom vyporiadania BSM je
všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.
Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM
sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza
k vyporiadaniu (viď napr. R 42/1972). V konaní o vyporiadanie BSM manželov – bývalých
spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva, ktorého
súčasťou je i hodnota členského podielu, sa vychádza zo stavu v dobe zániku spoločného
členstva rozvedených manželov v družstve, pri určovaní výšky tejto hodnoty ale treba
vychádzať z cenových pomerov, ktoré zodpovedajú dobe vyporiadania.
V prejednávanej veci sa súdy týmito zásadami dôsledne neriadili.
Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, ktorý vo veci rozhodoval dňa 24. januára
2008, pri vyporiadaní BSM vychádzali z ceny členského podielu v bytovom družstve
zodpovedajúcej dňu spracovania posudku t.j. 30.7.2006 (viď bod I.4. znaleckého posudku
Ing. arch. A. V. nachádzajúci sa na č.l. 238 spisu), a nie z ceny aktuálnej v čase vyporiadania,
a preto ich závery spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. So zreteľom na to, že
všeobecná hodnota členského podielu sa určuje ako cena, ktorú by bolo možné dosiahnuť
za prevod členského podielu v danom mieste a čase, a tiež na to, že vzťah ponuky a dopytu
nie je ustálený, predstavuje 1,5 ročný časový odstup medzi zistením ceny a rozhodnutím
o vyporiadaní BSM dôvod, pre ktorý nemôže byť rozhodnutie odvolacieho súdu správne.
Uvedené nesprávne právne posúdenie veci sa týka aj garáže účastníkov, ktorá bola
predmetom vyporiadania BSM so stanovením jej hodnoty v zmysle záverov znaleckého
posudku Ing. arch. A. V. (č.l. 265 spisu).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj
na nesprávnom právnom posúdení veci, a je teda daný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle
§ 243b ods. 2 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. marca 2009
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková
11
12