Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-101-2023.pdf
PDF · 197.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/101/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelára JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 14C/51/2020-695 zo dňa 23. februára 2023, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že:
I.
Bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán sa vyporiadava tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalobkyne A. B., D. F., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX a zaniklo dňom X.XX.XXXX, ktorý je dňom právoplatnosti rozsudku, č.k. 6C/139/2011-187 zo dňa 17.09.2013 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného:
- rodinný dom č. XXXX postavený na parcele CKN č. 3094/2 – zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia E., obec E., okres Čadca, v celkovej hodnote 83.000,- Eur.
II.
Žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni titulom vyrovnania hodnoty podielov zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 31.000,- Eur, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
III.
Vo výrokoch III. a IV. týkajúcich sa vyrubenia súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
IV.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalobkyne A. B., D. F., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX a žalovaného D. B., nar. X.X.XXXX, XXX XX E. XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.X.XXXX a zaniklo dňom X.XX.XXXX, ktorý je dňom právoplatnosti rozsudku č. k. 6C/139/2011-187 zo dňa 17.9.2013, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nasledovné položky:
- položka 1 – rodinný dom č. XXXX na parcele CKN č. 3094/2 – zastavaná plocha a nádvorie zapísaný na LV č. XXXX katastrálneho územia E. v celkovej hodnote 83 000 Eur;
spolu aktíva žalovaného: 83 000 Eur;
- položka 2 – zhodnotenie rodinného domu č. XXXX, LV č. XXXX, katastrálne územie E. vloženými investíciami žalovaného:
a) šalovacie dosky, kúrenie, železo, roxory, okná, strešné laty, krov, strešná krytina, betón, terasy ....................................................................................................................20 155,39 Eur;
b) obklady, dlažby ..................................................................................................1 007,78 Eur;
spolu zhodnotenie rodinného domu investíciami žalovaného: 21 163,170 Eur;
rozdiel medzi aktívami a investíciami (zhodnotením): 61 836,83 Eur (výrok I.).
Žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu BSM sumu 30 918,415 Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť SR na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 1 245 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť SR na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 1 245 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).
O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na ich náhradu (výrok V.).
2.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj len „BSM“) zaniklo dňom 17.11.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. 6C/139/2011-187 zo dňa 17.09.2013 o rozvode manželstva strán sporu. Súd prvej inštancie vychádzal pri ustálení masy z prvého svojho rozsudku vydaného v tejto veci (č. k. 4C/247/2015-197 zo dňa 15.2.2018), v ktorom ustálil predmet konania tak, že predmetom konania bude vyporiadanie BSM vo vzťahu k rodinnému domu č. XXXX na parcele CKN 3094/2 – zastavaná plocha a nádvoria, LV č. XXXX, katastrálne územie E. a po modifikácii na základe záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (vysloveného v uznesení č.k. 8Co/41/2020-351 zo dňa 28.12.2020) namiesto pasíva 1.000,-Eur G. B. na výstavbu rodinného domu a pasíva 20.000,-Eur od rodičov žalovaného D. a H. B. predmetom konania nebol samotný právny úkon spoločnej pôžičky manželov (1.000,- Eur a 20.000,-Eur), ale dar od rodičov len žalovanému, ktoré investoval do stavby, teda predmetom bolo zhodnotenie rodinného domu, ktoré v nadväznosti na § 150 Občianskeho zákonníka súd učinil predmetom vyporiadania. K určeniu všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti s poukazom na to, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti má byť tvorená podľa stavu veci ku dňu zániku BSM a z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu BSM, teda ku dňu vyhlásenia rozsudku (R 42/1972, rozhodnutie NS SR z 19.1.2009 sp. zn. 3Cdo/56/2008, rozhodnutie NS SR z 4.3.2009 sp. zn. 5Cdo/95/2008, rozhodnutie NS SR z 31.10.2012 sp. zn. 2Cdo/176/2011) a opisujúc chronológiu znaleckého dokazovania učineného za účelom určenia všeobecnej trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, súd prvej inštancie uviedol, že po nariadení vypracovania tzv. „kontrolného“ znaleckého dokazovania vychádzal zo znaleckého posudku č. 39/2022 zo dňa 30.12.2022 vypracovaného znalcom G. H. E., ktorým bola trhová cena (t.j. všeobecná hodnota) rodinného domu stanovená na 83.000,-Eur. Investície žalobcu (šalovacie dosky, kúrenie, železo, roxory, okná, strešné laty, krov, strešná krytina, betón, terasy – zhodnotenie rodinného domu vložením daru 20.000,-Eur žalovaným od rodičov bola celkovo vyčíslená vo výške 20.155,39 Eur, čo zodpovedá daru približne 20.000,-Eur od rodičov. Zhodnotenie obkladov, dlažieb vložením daru od sestry B. (správne má byť švagrinej žalovaného – poznámka odvolacieho súdu) 1.000,-Eur vyčíslil znalec sumou 1 007,78 Eur, čo zodpovedá daru 1 000 Eur) Vo vzťahu k námietkam žalobkyne k znaleckému posudku súd prvej inštancie uviedol, že hoci právny zástupca žalobkyne síce (na č.l. 650 spisu) vzniesol námietky, na pojednávaní však uviedol, že so znaleckým posudkom žalobkyňa súhlasí (až na to, že nebola ocenená kanalizačná prípojka), že ich vyhodnotil tak, že ide o odborné tvrdenia a na tieto námietky neprihliadal, pretože žalobkyňa neuviedla, že zloží preddavok na opakované znalecké dokazovanie, resp. výsluch znalca podľa § 253 ods. 3 CSP. Konštatoval, že vychádzal z nespornosti tvrdení, čo do trhovej hodnoty rodinného domu a zhodnotenia rodinného domu vloženými investíciami žalovaného na základe daru 20.000,-Eur od rodičov a 1.000,- Eur od sestry (správne má byť švagrinej žalovaného – poznámka odvolacieho súdu) s tým, že nesporné tvrdenia nemožno dodatočne meniť. Dôkazné bremeno k vloženým investíciám má nielen žalovaný, ale aj žalobkyňa, pretože objektívne zo znaleckého posudku vyplýva, že tieto investície existujú a sú vložené do rodinného domu. Preto bolo aj dôkazným bremenom žalobkyne preukázať, akú finančnú sumu dala samotná žalobkyňa alebo spoločne so žalovaným na zabudovanie vložených investícií do rodinného domu, keď tvrdí, že tieto investície neboli nadobudnuté z darov od rodičov žalovaného a od sestry (správne má byť švagrinej – poznámka odvolacieho súdu) žalovaného. Žalovaná nepreukázala aký mala príjem, nepreukázala účtovnými dokladmi ako tieto položky boli financované, keď tvrdí, že ich nefinancoval žalovaný, zvlášť, keď v konaní je objektívnymi dôkazmi preukázaný opak. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť 13.5.2011 a právoplatnosť rozvodu nastala až 7.11.2013, t.j. 2 roky pred rozvodom manželstva žalobkyňa už nežila v spoločnej domácnosti so žalovaným, ale s novým partnerom mala spoločné dieťa (dcéru I.). Súd prvej inštancie považoval za zjavné, že žalobkyňa bola na materskej dovolenke, bez príjmu a nie je zrejmé, z čoho by ako manželka financovala vložené investície. Zamietnutie výsluchov svedkov navrhovaných žalobkyňou odôvodnil súd prvej inštancie tým, že síce žalobkyňa uviedla, že navrhuje opakovaný výsluch rodičov žalovaného, ale neuviedla, že podľa § 253 ods. 3 CSP zloží preddavok, teda platí zákonná domnienka vyplývajúca z § 253 ods. 3 CSP, že dôkaz vykonaný nebude. Zároveň žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne tvrdenia výsluchom chce preukázať na rozdiel od ich pôvodného výsluchu pred súdom prvej inštancie, ktorého sa zúčastnila aj žalobkyňa a jej právny zástupca a mali možnosť klásť všetky otázky. Rovnako zamietol návrh na výsluch svedka I., pretože I. je advokátsky koncipient AK F. J., nie je v procesnom postavení svedka, ale v procesnom postavení právneho zástupcu žalobkyne. Zamietol aj vznesený procesný návrh na výsluch svedkov na pojednávaní dňa 23.2.2023 zo strany právneho zástupcu žalobkyne, pretože išlo o nový a oneskorený procesný návrh na výsluch svedkov. Naviac súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalobkyne ani nezabezpečil ich prítomnosť na pojednávaní a ani nekonkretizoval, ktoré konkrétne tvrdenia v porovnaní s ich predchádzajúcim výsluchom chce preukázať, resp. ktoré rozpory chce odstrániť v nadväznosti na § 197 ods. 1, 2 CSP. Za týchto okolností takýto procesný návrh považoval za právne irelevantný, nehospodárny a spôsoboval by len prieťahy v konaní. V nadväznosti na § 150 Občianskeho zákonníka vychádzal súd prvej inštancie zo záveru, že podiely oboch manželov sú rovnaké, teda rozdelenie majetku učinil pomerom 1 a 1 a pokiaľ ide o vložené investície žalovaného, ktoré zhodnotili rodinný dom súd aplikoval § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Z týchto dôvodov z trhovej hodnoty rodinného domu 83.000,-Eur odpočítal vložené investície žalovaného v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré získal darom od rodičov a sestry vo výške 21 163,170 Eur a dospel k rozdielu medzi aktívami a investíciami zhodnotením vo výške 61 836,83 Eur (polovica z tejto sumy 30.918,415 Eur). Pokiaľ išlo o skutočnosť, komu prikázať rodinný dom s vloženými investíciami a koho zaviazať k výplate BSM, súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal aj z nesporných tvrdení, podľa ktorých žalobkyňa nechce prikázať rodinný dom a žalovaný chce prikázať rodinný dom. Pokiaľ žalovaný navrhoval, aby súd proti vôli žalobkyne prikázal jej rodinný dom alebo proti vôli žalobkyne darovali rodinný dom deťom bez výplaty, konštatoval, že nejde o právne relevantný postup žalovaného. Dar deťom nie je výsledkom súdneho rozhodnutia. K tomu by bol nevyhnutný dispozičný dobrovoľný úkon zo strany obidvoch bezpodielových spoluvlastníkov manželov, s čím žalobkyňa nesúhlasila a súd ju nemá právo k tomu donútiť. Taktiež súd dal za pravdu žalobkyni, že ani nežiadala počas celého konania a nie je ani v záujme budúcej právnej istoty, aby súd prikázal rodinný dom žalobkyni, ktorý je postavený v blízkosti rodinných príslušníkov a širšej rodiny žalovaného, teda takéto rozhodnutie by neprinieslo ani žalobkyni, ani žalovanému, ani ďalším príbuzným právnu istotu, ale ďalšie súdne spory. Taktiež v takom prípade by bola značná nerovnováha v právach medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený a ktorý nebol predmetom vyporiadania BSM. Teda žalobkyňa by nemohla rodinný dom predať, disponovať s predmetom svojho vlastníctva, pretože by nijaký záujemca nekúpil rodinný dom bez pozemku a žalovaný by jej robil ďalšie právne problémy pri predaji pozemku a rodinného domu či už neudelením súhlasu s predajom pozemku, resp. ultimatívnym stanovením trhovej ceny pozemku, čím by spôsobil nepredajnosť aj rodinného domu. Výsledkom rozhodnutia súdu musí byť právna istota a rozhodnutie, ktoré nebude diskriminovať ani žalobkyňu, ani žalovaného. Naviac od roku 2013 má žalobkyňa zabezpečené iné bývanie pri novom partnerovi, kým žalovaný od počiatku v rodinnom dome žije, býva, nezmenil bývanie a je na toto bývanie odkázaný. Čo sa týka výšky a splatnosti vyporiadacieho podielu súd prvej inštancie od trhovej hodnoty rodinného domu 83.000,-Eur podľa znaleckého posudku odpočítal investície žalovaného - zhodnotenie 21 163,170 Eur a dospel k čistej hodnote rodinného domu 61 836,83 Eur, z čoho jedna polovica predstavuje 30 918,415 Eur. Žalovanému nepovolil vyplatiť vyporiadavací podiel v splátkach nakoľko v danom prípade ide o 8-ročný spor a preto bolo v možnostiach a záujme žalovaného, aby sa ekonomicky pripravil na túto situáciu, že bude nútený žalobkyni vyplatiť výplatok za vyporiadanie BSM. Ak je pre žalovaného vlastníctvo rodinného domu nadštandard vzhľadom k jeho ekonomickým pomerom, potom môže rodinný dom predať, keďže je výlučným vlastníkom rodinného domu, zhodnotenia i pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, a nadobudnúť si primerané bývanie, ktoré zodpovedá jeho ekonomickej úrovni, resp. sám ako výlučný vlastník podľa § 123 Občianskeho zákonníka môže disponovať a rodinný dom darovať svojim deťom, ktoré mu môžu pomôcť vyplatiť žalobkyni vyporiadací podiel BSM. Taktiež právoplatný rozsudok je podkladom pre poskytnutie úveru pre žalovaného, ktorým môže žalobkyňu vyplatiť a peňažnému ústavu túto sumu splácať v splátkach. Je však neprijateľné, aby naďalej existovala na strane žalobkyne a žalovaného právna neistota, aby vyporiadací podiel splácal žalovaný v splátkach, pretože vyporiadací podiel je ekvivalent polovice trhovej hodnoty rodinného domu, ktorý získal žalovaný a žalobkyňa má právo na polovicu vyporiadacieho podielu, ktorý žalovaný získa momentom právoplatnosti rozsudku a jeho zápisu do katastra nehnuteľností, kým žalobkyňa by na svoj vyporiadací podiel v prípade splátok čakala podstatne dlhšiu dobu, pokiaľ by žalovaný nesplácal dobrovoľne, spôsobilo by to ďalšie náklady, ďalšie súdne spory a nebezpečenstvo, že žalovaný by s rodinným domom, ktorý bude mať zapísaný na liste vlastníctva disponoval a žalobkyňa by sa svojho ekvivalentu nedomohla, pretože by exekúcia po prevode rodinného domu bola zmarená. Preto dospel k záveru, že nie je spravodlivé, aby rozhodol takým spôsobom a je v objektívnych možnostiach žalovaného, aby výplatok zaplatil v lehote do 3 mesiacov, resp. zabezpečil výplatu do 3 mesiacov (alebo ju už mohol za dobu 8 rokov zabezpečiť).
Pri uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov obidvom sporovým stranám vychádzal zo záveru, že tento súdny poplatok sa počíta len z aktív a do úvahy sa podľa zákona o súdnych poplatkoch neberú pasíva (aktívum je 83 000 Eur : 100 = 830 Eur x 3 % = 2 490 Eur : 2 = 1 245 Eur.) K nesúhlasu žalovaného ohľadne uloženia poplatkovej povinnosti jeho osobe z dôvodu, že je zo zákona oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky, keďže mu bola poskytnutá právna pomoc cez Centrum právnej pomoci, súd prvej inštancie uviedol, že nemá právomoc rozhodovať o sociálnej odkázanosti žalovaného a o jeho oslobodení od súdnych poplatkov v tomto konaní a v tomto konaní nerozhoduje o materiálnej núdzi žalovaného. Poukázal na to, že od začiatku konania uplynula doba 8 rokov a žalovaný (s výnimkou rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 10.2.2016 o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a určení advokáta F. H. E. na zastupovanie žalovaného) ku dňu rozhodovania nepredložil aktuálne rozhodnutie Centra právnej pomoci o tom, že je považovaný naďalej za človeka v hmotnej núdzi, že je teda oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky (vrátane súdneho poplatku za vyporiadanie BSM), že na zastupovanie mu bol ustanovený advokát a ktorý advokát. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný ku dňu rozhodovania súdu zložil preddavok na kontrolné znalecké dokazovanie. Bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že ku dňu rozhodovania súdu s veľkým časovým odstupom, je naďalej považovaný za občana s hmotnou núdzou, teda stranu konania, ktorej je bezplatne poskytovaná právna pomoc Centra právnej pomoci a v akom rozsahu, aby súd mohol konštatovať, že zároveň z toho vyplýva, že žalovaný je plne oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky. Keďže svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalovaný nesplnil, zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM rovnako ako žalobkyňu vo výške 1 245 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP dôvodiac, že delenie spoločného majetku medzi žalobkyňou a žalovaným bolo realizované rozsudkom v pomere 1 a 1, to znamená, ani žalobkyňa, ani žalovaný v tomto smere nemôžu konštatovať úspech alebo neúspech (žalobkyňa získala výplatok z rodinného domu a žalovaný získal rodinný dom a zhodnotenie nehnuteľnosti). V nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP súd je viazaný v konaní čo do návrhov strán konania len tým, čo tvorí predmet vyporiadania BSM. Nie je viazaný výškou a nie je viazaný spôsobom vyporiadania, pretože v tomto smere je viazaný kogentným ustanovením zákona § 149, § 150 Občianskeho zákonníka, a teda bez ohľadu na procesné návrhy strán konania z úradnej moci postupuje v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona, t.j. aj nad návrh. Z toho dôvodu akákoľvek zhoda procesného návrhu tej- ktorej strany konania s rozhodnutím súdu nie je úspechom strany konania, pretože tak súd postupoval z úradnej moci, a nie na návrh strany konania. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výrokov I., II., III. a V., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že z BSM sporových strán prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného predmetný rodinný dom v celkovej hodnote 83.000,- Eur a žalovanému uloží povinnosť vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu BSM sumu 41.500,- Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že nie je povinná zaplatiť SR na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 1.245 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal jej plnú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Napadnutému rozhodnutiu vytýkala, že napĺňa všetky atribúty odmietnutia spravodlivosti v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že odvolací súd už v danej veci vo svojom uznesení sp. zn. 8Co/41/2020 zo dňa 28.08.2020 konštatoval, že súd prvej inštancie narušil rovnosť strán sporu v tomto konaní. V danej veci prostredníctvom právneho zástupcu riadne niekoľkokrát žiadala, aby v danej veci boli vypočutí ňou navrhnutí svedkovia, ale súd prvej inštancie sa opäť úplne formálne postavil k výsluchu týchto svedkov. Vo svojom podaní ešte z roku 2017 jednoznačne uviedla k čomu žiada svedkov vypočuť. V danej veci teda boli vypočuté iba dve svedkyne a to matka žalovaného, ako aj jej matka. Rozsudok v tejto veci teda k vykonaniu dokazovania výsluchom svedkov vykazuje známky svojvôle a arbitrárnosti zo strany súdu a zároveň opätovného porušenia zásady rovnosti strán sporu.
Namietala, že súd prvej inštancie v danej veci aj napriek viazanosťou žalobou, ako aj vzájomnou žalobou žalovaného do konania nezahrnul to, čoho sa žalovaný domáhal, teda pôžičiek vo výške 21.000,-Eur, ale svojvoľne odkazujúc na moderáciu krajského súdu bez akéhokoľvek návrhu žalovaného do konania zahrnul investície rodinného domu, ku čomu vôbec nemal zabezpečený ani len návrh žalovaného. Súd prvej inštancie teda svojvoľne do konania zahrnul investície, hoci výsluchom jediných dvoch svedkýň mal v konaní preukázané, že rodičia žalovaného poskytli im ako manželom pôžičku ako to tvrdila matka žalovaného, že im požičala pôžičku ako manželom. Napriek tejto skutočnosti súd uložil znalcovi posúdiť jednotlivo investície do rodinného domu, keď aj znalec G. E. tieto investície neocenil jednotlivo, ale v sumáre všetky dohromady. Túto skutočnosť namietla už v písomnom podaní zo dňa 22.01.2023, v ktorom okrem iného uviedla, že v rámci vysporiadania BSM mu môže byť vyplatená iba čiastka, ktorú skutočne vynaložil na predmetné investície, táto nemôže byť vypočítaná so zohľadnením vtedajšej ceny na cenu v čase vysporiadania. Žalovaný ku dnešnému dňu nepredložil ani jeden zo spôsobov (zmluvu o dielo nadobúdacie dokladmi, podrobný položkovitý rozpočet) na stanovenie ceny stavebných materiálov a prác do súdneho spisu a preto naďalej namieta neurčitosť a nepreukázanie reálnych investícii z jeho strany, resp. zo strany jeho rodinných príslušníkov do predmetného rodinného domu. Preto správne aj znalec v znaleckom posudku uvádza, že na základe vizuálnej obhliadky nemôže exaktne potvrdiť alebo vyvrátiť realizáciu uvedených investícií. Nestotožňuje sa s výpočtom na strane 25 Znaleckého posudku, pretože podľa jej názoru mal znalec z pôvodnej ceny odpočítať iba DPH a opotrebenie, pričom by podľa jej výpočtu dospel k maximálnej čiastke 13.429,40 Eur. Uvedené skutočnosti svedčia jednoznačne o tom, že namietala znalecký posudok G. E. najmä čo do investícií, keď tieto námietky súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy, tvrdiac že súd vychádzal z nespornosti tvrdení, čo do trhovej hodnoty rodinného domu a zhodnotenia rodinného domu vloženými investíciami. Skutočnosť, že žalovaný dostal od rodičov a sestry finančné prostriedky a že tieto vložil do zhodnotenia rodinného dom, nie je pravdivá, pretože v priebehu celého tohto konania tvrdí, že žalovaný dostal finančné prostriedky od svojich rodičov až po jej odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2011 (dňa 12.05.2011) a tieto ľachtikársky minul na svoj alkoholový život, keď celý život nikde poriadne nepracoval a vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Dom v roku 2011 bol dokončený a v tomto bývali už dva roky a preto nemôže žalovaný tvrdiť, že tieto finančné prostriedky minul na šalovacie dosky na základy a deku rodinného domu. kúrenie, železo, roxory, okná, strešné laty, strešná krytina, betón a terasy, keď tieto boli už v roku 2011 dokončené, nakoľko aj celý dom bol dokončený okrem vrchnej kúpeľne, (ktorá nie je dokončená do teraz). Dom bol v takom technickom stave v roku 2011 aký zistili znalci v tomto konaní a to G. K. a G. E.. Z tohto je jasné, že nemohol žalovaný minúť finančné prostriedky od rodičov na výstavbu rodinného domu. Rovnako tak ich nemohol minúť na obklady a dlažby pri pôžičke od sestry vo výške 1.000,-Eur.
Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení sp.zn. 8Co/41/2020 zo dňa 28.08.2020 jednoznačne zaujal právny názor, že pre tieto právne úkony, ktoré sú spoločné a nedotýkajú sa spoločných vecí, teda predmetu BSM je aplikácia ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka vylúčená. Napriek záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu sa týmto súd prvej inštancie neriadil opäť vec vyhodnotil jednostranne bez vykonania dokazovania v prospech žalovaného (a to aj napriek tomu tvrdila, že pôžičky vznikli až v čase rozvodového konania), pričom k týmto investíciám súd prvej inštancie vôbec nevykonal dokazovanie, hoci mu to odvolací súd nariadil a tieto zobral bez dokazovania ako nemenné a nariadil k tomuto znaleckú úlohu znalcovi, aby ich ocenil. Aj táto skutočnosť zakladá denegatio iustitae, pretože otázku investícií vôbec súd prvej inštancie nemal preukázanú a napriek tomu k nej vykonal oceňovanie znalcom a zahrnul ich do výroku I. rozsudku.
Keďže zo strany žalovaného absentujú podstatné skutkové tvrdenia k investíciám a tie ktoré uvádza evidentne boli vynaložené ešte pred jej odchodom ako žalobkyne zo spoločnej domácnosti v roku 2011 a preto nemohli byť vynaložené z finančných prostriedkov, ktoré obdržal žalovaný od svojich rodičov po roku 2011. V danom konaní preto absentujú tvrdenia žalovaného na svoju obranu k investíciám a preto ako žalobkyňa nemala čo popierať, ako to tvrdí súd prvej inštancie..
Mala za to, že súd ju mal zaviazať iba na 1/2 prípadných, preukázaných investícií, keďže druhú polovicu investícií vložil žalovaný do svojho rodinného domu, ktorý vlastní v 1/2. pričom odvolací súd vo svojom uznesení sp.zn. 8Co/41/2020 uvádza, že súd nemusí priznať investície v plnej výške a má prihliadnuť ku konkrétnemu prípadu, pričom môže byť tento nárok priznaný v redukovanej výške. Rovnako tak odvolací súd uviedol, že vzhľadom na rozpory v zásadných skutočnostiach právneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov, času ich poskytnutia, spôsobu ich poskytnutia, účelu ako aj možnosti ich poskytnutia nie je možné bez odstránenia týchto rozporov... jednoznačne dospieť k záveru o existencií pôžičiek, ktoré sú predmetom vysporiadania BSM. Až na základe opätovného ustálenia skutkového stavu bude môcť okresný súd jednoznačne prezentovať aj svoje právne závery, či ide o pôžičku jedného z manželov alebo spoločnú, prípadne o investíciu vlastných prostriedkov jedného z manželov získaných darom do spoločného majetku. Aj napriek takto vyslovenému záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie od roku 2020 až doposiaľ takéto dokazovanie nevykonal. Z tohto dôvodu žiadala, aby odvolací súd neprihliadal ani na pôžičky ani na investície žalovaného, keďže tieto neboli predmetom ustálenia skutkového stavu a vylúčil ich pre absenciu vykonaného dokazovania ako aj absenciu skutkových tvrdení žalovaného z konania a zmenil tak rozsudok, že nebude povinná žalovanému zaplatiť akékoľvek investície.
Mala za to, že súd do konania nesprávne zahrnul namiesto pôžičiek investície, keď sám modifikoval žalobu žalobcu, bez akéhokoľvek právneho podkladu, vraj s odôvodnením, že to modifikoval už odvolací súd. Jedinú modifikáciu, ktorú pozná je modifikácia zmluvnej pokuty, ktorú súd môže moderovať podľa okolnosti prípadu, avšak nevie modifikovať základ nároku, tak ako v tomto prípade a tento meniť bez procesného návrhu strany sporu. Základom nároku žalovaného boli pôžičky rodičov a sestry a tieto súd modifikoval na investície do rodinného domu bez toho, aby k tomu mal návrhy, tvrdenia a dôkazy strán sporu. Pretože súd prvej inštancie nemal po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nové skutkové tvrdenia strán sporu, tak nemohol dospieť k inému právnemu posúdeniu veci a vyslovené právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je preto nesprávne.
V ďalšom uviedla, že sú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď by mal výlučne sám súdny poplatok zaplatiť žalovaný, ktorý vo veci klamal a zavádzal a to aj v tom, že si vybavuje invalidný dôchodok k čomu vôbec nepredložil žiaden dôkaz.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedla, že sa nestotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak je zhoda procesného návrhu tej - ktorej strany konania s rozhodnutím súdu, že to nie je úspech strany konania, pretože tak súd postupoval z úradnej moci a nie na návrh zo strany konania. Od počiatku požadovala 30.000,-Eur ako výplatu z masy BSM, pričom túto jej súd priznal, dokonca ešte vo vyššej výške a preto v podstate vyhovel jej návrhu v plnom rozsahu. O to viac by jej mal súd priznať trovy, o čo viac lstí a intríg vo veci učinil žalovaný, pretože sa domnieval, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť priznané trovy konania. 4. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný k úhrade súdneho poplatku za vyporiadanie BSM, podal odvolanie žalovaný žiadajúc, aby odvolací súd výroku IV. predmetného rozsudku zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetnému rozhodnutiu vytýkal jeho arbitrárnosť, prekvapivosť, nezákonnosť. Poukázal na to, že je od hradenia súdnych poplatkov oslobodený, keďže mu bola poskytnutá právna pomoc cez Centrum právnej pomoci, o čom súdu predložil i relevantný doklad, a to Rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci sp.zn. KaZA/6445/2021 zo 6.5.2021, ktorým mu bol určený advokát F. H. E. vykonávajúci advokáciu ako konateľ obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária F. E., F. L. s.r.o., a to v predmetnej právnej veci. Predmetné rozhodnutie Centra právnej pomoci bolo predložené na pojednávaní konanom dňa 23.2.2023, a to vzhľadom na prednesený predbežný právny názor súdu. S týmto rozhodnutím sa súd prvej inštancie v odôvodnení vôbec nevysporiadal. K zrušeniu tohto rozhodnutia o priznaní nároku na právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci doposiaľ nedošlo, nakoľko sa i k dnešnému dňu nachádza v stave materiálnej núdze, a teda nemá finančné prostriedky na právnu pomoc advokáta, ktorú by hradil z vlastných zdrojov, kvôli čomu sa koniec koncov obrátil i na Centrum právnej pomoci. Predmetné rozhodnutie je platné, účinné, nebolo doposiaľ zrušené, a teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť zaviazaný k úhrade súdneho poplatku. Preto sú splnené podmienky k tomu, aby nehradil súdny poplatok tak ako bolo oboznámené v rámci predbežného právneho názoru súdu. Súdu prvej inštancie riadne preukázal, že je občanom v hmotnej núdzi, teda stranou konania, ktorej je bezplatne poskytovaná právna pomoc Centra právnej pomoci konkrétnym advokátom. Svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v celom rozsahu splnil, v dôsledku čoho je výrok súdu, ktorým ho zaviazal uhradiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM nesprávny a nezákonný.
V ďalšom podaní žalovaný uviedol, že bezprostredne po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, dňa 24.2.2023 dopytoval Centrum právnej pomoci, aby mi bolo vydané potvrdenie, že nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný rozhodnutím CPP trvá. Centrum právnej pomoci mu až podaním z 15.5.2023 oznámilo, že jeho nárok na poskytnutie právnej pomoci trvá, a teda je vylúčené, aby bol zaviazaný k úhrade súdneho poplatku za vyporiadanie BSM. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne stotožniac sa rozhodnutím súdu prvej inštancie, čo do výrokov I., II., III. a V., uviedol, že námietky žalobkyne vo vzťahu k vloženým investíciám uvedené v ňou podanom odvolaní sú vznesené oneskorene a nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k riadne vykonanému dokazovaniu. Žalobkyňa síce počas konania tvrdila, že investície neboli nadobudnuté z daru 20.000,- Eur od jeho rodičov a z daru 1.000 Eur od jeho sestry B. B. (správne má byť švagriny G. B. – poznámka odvolacieho súdu), avšak k týmto nepravdivým tvrdeniam neuniesla dôkazné bremeno, nenavrhla riadne a včas relevantné dôkazy. Je pravdou, že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní navrhoval výsluch svedkov, avšak tento návrh bol súdom opodstatnene zamietnutý. Súd pristupoval k obidvom sporovým stranám rovnocenne, zákonne a spravodlivo.
Súd na základe vykonaného dokazovania aplikujúc príslušné zákonné ustanovenia a ustálenú judikatúru vychádzal zo záveru, že podiely oboch manželov sú rovnaké a rozdelenie majetku učinil pomerom 1/2 a 1/2. Čo sa týka ním vložených investícií zhodnocujúcich rodinný dom aplikoval správne súd ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka akceptujúc jeho právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nie je daná existencia žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúca uloženie povinnosti hradiť súdny poplatok výlučne jemu. V priebehu konania neklamal, naopak, na rozdiel od žalobkyne uvádzal pravdivé skutočnosti, ktoré som navyše súdu riadne preukázal. Ak niekto klamal a zavádzal súd, bola to práve žalobkyňa, čo bolo koniec koncov prešetrované i OČTK v rámci podnetu vzneseného zákonnou sudkyňou súdu prvej inštancie. Ak žalobkyňa v rámci jej odvolacieho návrhu požaduje rozhodnúť tak, že “žalobkyňa nie je povinná zaplatiť SR na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 1245 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku”, predmetný výrok súdu je neprípustný a zo zákona vylúčený.
Nakoľko žalobkyňa nebola v konaní plne úspešná, nie je daný žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by jej mal súd priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Delenie spoločného majetku medzi žalobkyňou a žalovaným bolo realizované rozsudkom v pomere 1/2 a 1/2, to znamená, že ani žalobkyňa ani žalovaný v tomto smere nemôžu konštatovať úspech alebo neúspech (žalobkyňa získala výplatok z rodinného domu a žalovaný získal rodinný dom a zhodnotenie nehnuteľnosti), a preto súd dospel k správnemu záveru, keď žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 06.05.2021, ktorým mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, tak toto je značne neaktuálne (staré 2 roky). Navyše po tomto dátume bol v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5C/53/2020 vydaný rozsudok zo dňa 27.09.2021, ktorým bola žalovanému priznaná suma 13.500,- Eur s príslušenstvom, pričom túto žalovaný aj vymohol prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. H. D. v exekučnom konaní vedenom pod č. 140 EX 381/22. Podľa jej vedomostí žalovaný neustále pracuje na čierno v servise na E., pričom má dostatok finančných prostriedkov na to, aby bol schopný platiť svojho právneho zástupcu, či zaplatiť súdny poplatok. Vo vlastníctve má ešte ďalšie dva stavebné pozemky na E. zapísané na LV č. XXXX a vozí sa na luxusnom motorovom vozidle Audi A8 na súdne pojednávania. Vzhľadom na neaktuálnosť rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 06.05.2021 mala za to, že by bolo dôvodne dopytovať Centrum právnej pomoci, či aj momentálne je žalovaný platobne neschopný a je dôvodne, aby bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku.
7.
Žalovaný v replike opakujúc podstatu odvolacej argumentácie uviedol, že okolnosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa, že po dátume vydania rozhodnutia centra právnej pomoci (6.5.2021) bol v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5C/53/2020 vydaný dňa 27.9.2021 rozsudok, je pre posúdenie prejednávanej právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov absolútne irelevantná. Jeho majetkové pomery skúmalo Centrum právnej pomoci opakovane, pričom opakovane dospelo k záveru, že je občanom v hmotnej núdzi, ktorému prináleží nárok na poskytnutie právnej pomoci cez centrum právnej pomoci. Taktiež sa ohradil voči nepravdivým tvrdeniam žalobkyne ohľadom jeho majetkových pomerov a o jeho osobe ohľadom čiernej práce.
8.
Žalobkyňa v replike reprodukujúc to, čo uvádzala vo svojom odvolaní, opätovne namietala, že súd prvej inštancie svojvoľne odkazujúc sa na moderáciu krajského súdu bez akéhokoľvek návrhu žalovaného do konania zahrnul investície do rodinného domu vo výške 20.000,-Eur a 1.000,-Eur, ku čomu vôbec nemal zabezpečený ani len návrh žalovaného. K týmto investíciám súd prvej inštancie vôbec nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, hoci mu to odvolací súd nariadil a tieto zobral bez dokazovania ako nemenné a nariadil k tomuto znaleckú úlohu znalcovi, aby ich ocenil. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že pôžičky vo výške 21.000,- Eur boli nesporné, avšak opak je pravdou, pretože k pôžičkám navrhovala vypočuť počas celého konania viacerých svedkov (týchto súd prvej inštancie vôbec nevypočul). Naproti tomu žalovaný tvrdí, že nenavrhla riadne a včas relevantné dôkazy, čo sa nezakladá na pravde. Na poslednom pojednávaní jej právny zástupca navrhoval, že svedkovia boli navrhnutí pred niekoľkými rokmi a teda o tomto návrhu súd mal vedomosť niekoľko rokov.
Podstatné pre toto konanie je, že tvrdenia matky žalovaného boli v tej rovine, že po výstavbe rodinného domu v roku 2011 (dňa 12.05.2011) požičala synovi spolu s manželkou 20.000,-Eur a rovnako tak sestra žalovaného mu požičala 1.000,-Eur, k čomu v rámci konania zaujala názor, že tieto finančné prostriedky nemohli byť použité na masu BSM. Žalovaný nemohol za peniaze z roku 2011 zakúpiť šalovacie dosky, kúrenie, železo roxory, okná, strešné laty, krov, strešnú krytinu, betón na terasu, pretože v roku 2011 už v rodinnom dome 2 roky bývali. 9. Sporové strany v duplikách k veci vo vzťahu k nimi prezentovanej odvolacej argumentácii v podstate len zopakovali to, čo uviedli vo svojich predchádzajúcich podaniach. 10. Na tomto mieste v súvislosti s požiadavkami na obsah a kvalitatívnu stránku vyjadrení sporových strán odvolací súd dáva do pozornosti sporových strán, že okrem toho, že sa majú týkať vecnej podstaty súdenej veci, nepovažuje za potrebné, aby v každom ich podaní bola cyklicky opakovaná už nimi raz prezentovaná argumentácia. Princíp „obohranej platne“ v zmysle neustáleho opakovania tých istých skutočností a názorov, ktoré už raz boli vyjadrené, nemá žiadnu efektívnosť vo vzťahu k presvedčivosti takto prezentovanej argumentácie (ktorá buď relevantná je alebo nie je), a vo svojej podstate je nadbytočný a nehospodárny v každom jednom ohľade. 11. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vyporiadania BSM (ohľadne výšky vyrovnacieho podielu, resp. vyporiadacieho podielu) zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo vzťahu k rozhodnutiam obsiahnutým vo výrokoch III. a IV., ktorými bol vyrubený súdny poplatok za vyporiadanie BSM, rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12.
V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v danom prípade ide o druhý rozsudok vydaný súdom prvej inštancie v predmetnej veci. V poradí prvým rozsudkom č.k. 4C/247/2015-197 zo 15.2.2018 súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom č. XXXX na parcele CKN 3094/2 - zastavaná plocha, nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. E. v celkovej hodnote 48.000,-Eur a pasíva bližšie špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v bodoch 2 a 3 v celkovej hodnote 21.000,- Eur (výrok I.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu BSM sumu 13.500,-Eur v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 720,-Eur (výrok III.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok IV.).
13.
Na základe odvolania žalobkyne tunajší odvolací súd uznesením č.k. 8Co/41/2020-351 zo dňa 28.08.2020 vyššie označený (v poradí prvý rozsudok) okresného súdu zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie okrem pochybení procesného charakteru (zneprehľadnenie spôsobu dokazovania a uplatnenie zásady koncentrácie v rozpore so zákonom v neprospech žalobkyne, nevykonanie už nariadeného znaleckého dokazovania) vytýkal najmä nepresvedčivé formulovanie skutkových záverov ohľadom uzatvorených pôžičiek medzi žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi s poukazom na to, že bez odstránenia rozporov v zásadných skutočnostiach právneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov, času ich poskytnutia, spôsobu ich poskytnutia, účelu ako aj možností ich poskytnutia a následného opätovného logického vyhodnotenia v zmysle zásad pre hodnotenie dôkazov jednoznačne dospieť k záveru o existencii pôžičiek, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM. 14. V „druhom kole“ odvolacieho konania odvolací sú nariadil pojednávania, na ktorých doplnil dokazovanie výsluchmi sporových strán i svedkov (D. B. – otec žalovaného, G. B. – švagriny žalovaného, H. B. – matky žalovaného) a zopakoval dokazovanie listinami v zmysle § 204 CSP. 15. Podstata odvolacej argumentácie smerovala k určeniu výšky vyrovnacieho podielu ohľadom toho, či peňažné prostriedky poskytnuté rodinnými príslušníkmi žalovaného boli investované do (výstavby) rodinného domu a aký bol právny titul poskytnutia týchto peňažných prostriedkov. 16. Pokiaľ ide o samotné preukázanie toho, že zo strany rodinných príslušníkov došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov žalovanému odvolací súd vychádzal z toho, že táto skutočnosť bola potvrdená tak výpoveďou žalovaného, ako i výpoveďami rodičov žalovaného a švagrinej žalovaného. Zároveň odvolací súd v tomto smere považoval za zásadné, že samotná žalobkyňa túto skutočnosť tvrdila už v podanej žalobe (04.09.2015), pričom v rámci jej výsluchu nevedela odvolaciemu súdu nijako (a tým ani jednoznačne) vysvetliť odkiaľ mala vedomosť o ňou tvrdenej skutočnosti, že v čase prebiehajúceho rozvodového konania (kedy už nežila so žalovaným v spoločnej domácnosti), si žalovaný zobral od svojich rodinných príslušníkov pôžičky v celkovej hodnote 20.000,-Eur, čo je suma ktorá presne zodpovedá sume, ktorú podľa tvrdenia žalovaného i jeho matky, mala matka dať žalovanému. 17.
Predmetný rodinný dom bol postavený na základe stavebného povolenia Okresného úradu Čadca, odbor životného prostredia, číslo: OÚ-921/02/FX9/Pik vydaného dňa 26.3.2022. Kolaudačné rozhodnutie číslo: SÚ-1475/2005 týkajúce sa predmetného rodinného domu bolo vydané obcou E. dňa 05.12.2005. 18. Je všeobecne známe a dohľadateľné, že výstavba rodinného domu na I. v rokoch 2002 až 2005, kedy bola výstavba predmetného rodinného domu realizovaná, vychádzala v priemere na 1,5 až 2,5 milióna slovenských korún (približne 50.000 – 83.000,-Eur) za štandardný dom s úžitkovou plochou okolo 120 – 150 m2. Náklady na hrubú stavbu menšieho domu sa v tom období pohybovali minimálne v rozmedzí 600.000 až 1.000.000,-Sk. V tomto regióne bola stále veľmi silná tradícia stavby „svojpomocne“ s pomocou rodiny a známych, čo dokázalo znížiť náklady na prácu o 30 % až 50 % oproti stavbe na kľúč. 19. Vo vzťahu k financovaniu nehnuteľnosti žalobkyňa pred súdom prvej inštancie (č.l. 189 p.v. a 190 spisu) uviedla, že počas manželstva nemali žiadne pôžičky a nevie o tom, že by im niekto daroval 20.000,-Eur. Žalobkyňa tvrdila, že rodinný dom postavili z vlastných prostriedkov. Mesačný príjem žalobkyne bola minimálna mzda, pričom si so žalovaným zarobili aj na brigádach v Nemecku, a to 50.000,-Sk za turnus, pričom na jar to bol turnus 2 týždne a v jeseni mesiac - dva mesiace. V konaní pred odvolacím súdom žalobkyňa uviedla, že rodinný dom stavali svojpomocne (nestavali cez žiadnu firmu) a financovali ho tak, že chodili na brigády do Nemecka. Z výpovede žalobkyne pred odvolacím súdom vyplynulo, že keď začali stavať rodinný dom, nemali našetrené skoro žiadne finančné prostriedky, nasporili si až následne, keď chodili brigádovať v Nemecku, kde si spoločne zarobili asi 80.000,-Sk, takto tam boli trikrát. Potom v rokoch 1999 až 2006 bola na materskej dovolenke a v tom čase bola „materská“ cca 200,-Eur. Z tejto materskej sa zakúpili radiátory, zakúpila sa sanita. Rodinný dom dostavali asi po dvoch rokoch, kedy sa doň sťahovali, pričom dovtedy bývali u rodičov žalovaného. Materiál si sami zabezpečovali, niečo kupovali aj v Poľsku, aby ich to vyšlo čo najlacnejšie. Bločky z kúpy tohto materiálu si neodkladali. Pred odvolacím súdom žalobkyňa uviedla, že im pomohli aj rodičia žalovaného, avšak nie v takom rozsahu, ako tvrdí žalovaný, nakoľko babka bola invalidná dôchodkyňa a otec mal štyroch synov, nie iba jedného. Rodičia žalovaného im zakúpili pec na ústredné kúrenie asi v hodnote 400,-Eur, dlažbu do predsiene asi v hodnote 300,-Eur a babka žalovaného im darovala 5.000,-Sk na kúpu okien. Tieto veci kúpili spoločne s rodičmi žalovaného. Toto im darovali obom, nakoľko boli manželia. Jej otec im zasa vyrobil vchodové aj interiérové dvere, robil drážkovanie. Žalobkyňa uviedla, že žiadne úvery (a to ani v súvislosti s výstavbou rodinného domu) nemali. Do rodinného domu sa sťahovali ešte pred kolaudáciou, výdavky na stavbu rodinného domu si nikde nezapisovala, ale približne asi použili na stavbu rodinného domu finančné prostriedky vo výške 50.000 až 60.000,-Eur. 20. Odvolaciemu súdu neuniklo, že hoci žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že žalovaný nemohol minúť finančné prostriedky na obklady a dlažby „pri pôžičke od sestry vo výške 1.000,-Eur“ (správne má byť od švagrinej – poznámka odvolacieho súdu) a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie popierala poskytnutie peňažných prostriedkov od rodinných príslušníkov žalovaného na výstavbu rodinného domu v konaní pred odvolacím súdom vypovedala, že švagriná žalovaného im darovala 1.000,-Eur, nakoľko chcela, aby čím skôr opustili rodinný dom rodičov žalovaného a myslí, že za tieto peňažné prostriedky si kúpili obklady do spodnej kúpeľne. 21. Žalovaný od počiatku konania vo svojich písomných i ústnych podaniach tvrdil, že sumu 600.000,-Sk (20.000,-Eur) mu na stavbu rodinného domu darovali rodičia a sumou 30.000,-Eur (1.000,-Eur) prispela švagriná G. B., z čoho boli zakúpené obklady a dlažby. Pred odvolacím súdom žalovaný uviedol, že rodinný dom začali chystať s jeho rodičmi v roku 2000, keď chystali krov a kolaudovali ho v roku 2005. V tom čase sa búrala železničná stanica v E., tak tam chodil čistiť tvárnice a odtiaľ získaval určitý materiál na stavbu rodinného domu. Do Nemecka chodil dvakrát do roka už predtým a žalobkyňu zobral do Nemecka dvakrát na brigádu, nie trikrát, ako sa žalobkyňa vyjadrila. Do Nemecka chodil, už keď boli manželia, dvakrát do roka, približne vždy zarobil okolo 2.000,-Eur. Žalobkyňa bola s ním dvakrát a mala zárobok okolo 1.000,-Eur zakaždým. Pracoval aj v stavebnej firme, kde robili „veľkostavby“ a tam tiež, keď bol nejaký materiál, ho čistil a tento získaval na stavbu rodinného domu, pričom jeho príjem v tejto firme bol približne 12.000,-Sk mesačne. Betón sa ručne miešal, kamene chodili zbierať aj so žalobkyňou. Babka mu darovala 5.000,-Sk na kúpu okien, mama mu darovala 600.000,-Sk, darovala mu ich niekedy v roku 2005 – 2006. Aj keď bol rodinný dom skolaudovaný, ešte nebol dorobený, stále sa tam niečo dorábalo. Zamestnávateľ M. F. mu po rozvode daroval zámkovú dlažbu staršiu asi 100 m2, z ktorej urobil prístup k domu. Pokiaľ ide o terasu, základy terasy, betón bol urobený za trvania manželstva, bola to taká ručná práca a po rozvode to už dorábal sám. 22. Odvolací súd má za to, že poskytnutie sumy 20.000,-Eur osobe žalovaného vyplýva nielen z tvrdenia žalobkyne, ale i z tvrdenia žalovaného, jeho matky. Skutočnosť, že nejaké peniaze bez uvedenia konkrétnej sumy boli žalovanému poskytnuté vyplýva i z výpovedí otca žalovaného a švagrinej žalovaného, ktorí zhodne potvrdili, že matka žalovaného dala (darovala) svojim synom peniaze. Podľa písomného potvrdenia rodičov žalovaného (č.l. 22 spisu), títo svojho syna finančne podporovali pri stavbe rodinného domu, čo predstavuje sumu cca 600.000,-Sk (20.000,-Eur) a taktiež mu darovali pozemok pod stavbou rodinného domu.
23.
Pôvod týchto peňažných prostriedkov objasnila matka žalovaného v rámci konfrontácie pred súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom 15.02.2028 (č.l. 192 spisu) tak, že peniaze dostala od svojej matky, ktorá ich podelila, čo pred odvolacím súdom na pojednávaní konanom 23.07.2025 (č.l. spisu) doplnila tak, že to bolo za života matky. Uvedené korešponduje aj s výpoveďou žalovaného, ktorý na odvolacom pojednávaní konanom dňa 25.06.2025 vypovedal, že keď kolaudovali dom tak tam jeho babka (matka jeho matky) u nich bola. 24. Vo vzťahu k času poskytnutia peňažných prostriedkov matkou žalovaného bolo v konaní produkovaných množstvo rozporných tvrdení. Skutočnosť, že tieto peňažné prostriedky boli poskytnuté na stavbu (resp. v súvislosti s výstavbou) rodinného domu vyplýva jednak z písomného potvrdenia rodičov žalovaného (č.l. 22 spisu), z vyjadrenia žalovaného k žalobe z 24.02.2016 (č.l. 56 spisu), vyjadrení žalovaného z 09.12.2020 (č.l. 372 p.v. spisu) a z 15.01.2021 (č.l. 405 spisu). Matka žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom 15.02.2018 sa nevedela sama vyjadriť v ktorých rokoch poskytla sumu 20.000,-Eur, pričom z odpovedí na otázky súdu vyplynulo, že to bolo v čase, keď (sporové strany) začali stavať, keďže bývali na poschodí ich rodinného domu (t.j. v domácnosti rodičov žalovaného). V konaní pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 23.07.2025 matka žalovaného uviedla, že sporové strany za tieto finančné prostriedky kúpili to, čo potrebovali, betón, kocky tvárnice. Z výpovede otca žalovaného na odvolacom pojednávaní konanom 25.06.2025 (ktorý bol vypočutý len pred odvolacím súdom, nie aj pred súdom prvého stupňa ako v záverečnej reči tvrdil právny zástupca žalobkyne) vyplynulo, že si na obdobie, kedy mali byť peniaze darované vzhľadom na veľmi dlhú dobu nepamätá, pričom na doplňujúcu otázku uviedol, že vtedy stavali dom. Švagriná žalovaného v konaní pred odvolacím súdom k momentu, kedy mala matka žalovaného dať jej manželovi (t.j. bratovi žalovaného) finančné prostriedky uviedla, že si to nepamätá, ale bolo to asi v tom roku 2004, lebo vtedy ešte nestavali. Naproti tomu žalovaný v konaní pred odvolacím súdom najskôr vypovedal, že matka mu 600.000,-Sk darovala niekedy v roku 2005 – 2006, neskôr, že nevie, že to bolo v roku 2005, či to mohlo byť do roku 2009. V ďalšom žalovaný uviedol, že peniaze mu matka dávala postupne, zapisovala si to, pričom žalobkyňa niekedy potom bola a niekedy nie a keď šiel niečo kúpiť, pýtala sa ho odkiaľ má peniaze. 25. Čo sa týka času poskytnutia peňažných prostriedkov švagrinou žalovaného (jedine) z jej výpovede vyplynulo, že to bolo v roku XXXX, lebo tie peniaze dali nejak predtým ako sa im na Vianoce XXXX narodila najmladšia tretia dcéra. Uvedené korešponduje s výpoveďou žalobkyne, ktorá uviedla, že si myslí, že za tieto finančné prostriedky (1.000,-Eur) kúpili obklady do spodnej kúpeľne, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalovaného v roku XXXX, keď sa nasťahovali do domu, dorobená (dodlaždená bratom žalovaného). 26. Pri hodnotení výpovedí i rozporov v nich učinených odvolací súd vychádzal z toho, že tak sporová strana ako i svedok je osobou nezastupiteľnou, ktorá vypovedá o určitej udalosti (o tom, čo je jej známe o určitej skutočnosti) vnímanej buď vlastnými zmyslami alebo sprostredkovane, pričom reprodukcia týchto udalostí je ovplyvnená mnohými faktormi subjektívneho (napr. svojráznosť vnímania) a objektívneho charakteru, ako i časom, ktorý od vnímania (chápaného ako zmyslové zobrazenie vonkajšej reality – registrácie istého podnetu aktivizujúceho zmyslové orgány) a reprodukcie vnímaného uplynul. Vo všeobecnosti človek plynutím času objektívne stráca schopnosť vybaviť si každý detail udalosti. Časový interval medzi vnímanou udalosťou a jej opísaním – reprodukciou najmä, pokiaľ ide o detaily, prirodzene oslabuje pamäťové stopy a spôsobuje, že rozsah zapamätaného sa zmenšuje, narúša sa pôvodná podoba zapamätaného, stráca sa jasnosť a presnosť zapamätaných dát, v dôsledku čoho pri opise predmetnej udalosti dochádza k istým nepresnostiam, resp. k neschopnosti vybaviť si istý obsah, k nepamätaniu si - zabúdaniu. Práve uvedené psychické procesy ovplyvnené časom, ktorý od určitej udalosti až po jej popisovanie pred súdom uplynul, ozrejmujú neschopnosť (nemožnosť) reprodukcie vnímaných udalostí v konaní pred súdom v takom rozsahu, ako by k nej došlo čase bezprostredne nasledujúcom po určitej udalosti. Dôležité však je, aby ich výpovede o skutočnostiach, podstatných pre súdne konanie, i napriek značnému časovému odstupu, boli v samej podstate nemenné a logicky súvislé. 27. I napriek zmätočnosti výpovede žalovaného ohľadne času poskytnutia peňažných prostriedkov, odvolací súd vychádzajúc z vplyvu plynutia času na pamäťové stopy, považoval za pravdivejšiu tú verziu vyplývajúcu zo svedeckých výpovedí, podľa ktorej peňažné prostriedky od rodičov žalovaného (resp. matky žalovaného) boli poskytnuté na výstavbu rodinného domu, čomu nasvedčuje skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sporové strany mohli financovať výstavbu rodinného domu len z vlastných finančných prostriedkov ako tvrdila, no ničím nepreukázala, žalobkyňa. 28. Aj z doplneného dokazovania vyvstalo, že isté skutočnosti ohľadne času poskytnutia peňažných prostriedkov a spôsobu ich poskytnutia, už nie je možné objasniť viac ako k tomu doposiaľ došlo, a to z dôvodu, že si to už nikto presne nepamätá. Dôkazná núdza je aj v otázke toho, na aké všetky konkrétne položky boli peňažné prostriedky poskytnuté rodičmi žalovaného, vynaložené (čo presne bolo za ne kúpené). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že cena stavebného materiálu a prác sa podľa stavebnej praxe stanovuje zmluvou o dielo, nadobúdacími dokladmi a podrobným položkovitým rozpočtom, čo žalovaný nepredložil, čím podľa nej nepreukázal reálne investície do rodinného domu, odvolací súd poukazuje na to, že výpovedná hodnota nadobúdacích dokladov, pokladničných blokov atď. je len v tom ako bola cena tej-ktorej položky (za akú peňažnú hodnotu bola zaobstaraná), v žiadnom prípade však nimi nemožno preukázať pôvod peňažných prostriedkov, ktorými bola kúpna cena zaplatená. Inak povedané z nadobúdacieho dokladu nie je zistiteľné, či peniaze, ktorými bola kúpna cena zaplatená boli darované, požičané, zarobené a podobne. Naviac samotná žalobkyňa uviedla, že si žiadne doklady ani bločky neuchovávali. Keďže rodinný dom bol podľa nesporného tvrdenia sporových strán stavaný svojpomocne, zmluva o dielo ani nemohla existovať. 29. Hodnotiac všetko, čo v konaní vyšlo najavo vo všetkých súvislostiach, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že k výstavbe predmetného rodinného domu by mohlo dôjsť iba z vlastných prostriedkov sporových strán ako tvrdila žalobkyňa. Sporové strany zhodne tvrdili, že chodili do Nemecka na brigády, kde si spoločne zarobili 80.000,-Sk a takto tam mali byť 3-krát, ako tvrdila žalobkyňa, ktorá zároveň uviedla, že v čase začatia výstavby rodinného domu nemali našetrené skoro žiadne finančné prostriedky, nasporili si až následne, pričom niekoľkokrát uviedla, že žiadne úvery ani pôžičky so žalovaným nemali. Sporové strany uzatvorili manželstvo v roku XXXX, v ktorom roku sa im narodila dcéra. Do nastúpenia na materskú dovolenku príjem žalobkyne mal byť na úrovni minimálnej mzdy. Do konca roka XXXX predstavovala minimálna mzda sumu 3.600,-Sk. Príjem žalovaného v čase výstavby rodinného domu mal predstavovať cca 12.000,-Sk. Z načrtnutej finančnej situácie sporových strán je zrejmé že bez finančnej výpomoci by k výstavbe rodinného domu, dôjsť nemohlo. Žalobkyňa tvrdila, že výstavba rodinného mala stáť približne 50.000 až 60.000,-Eur, avšak neprodukovala žiadne tvrdenia (a teda ani nepreukázala) odkiaľ za daných okolností týkajúcich sa ich finančných pomerov nadobudli so žalovaným peňažné prostriedky v takom objeme. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že rodinný dom postavili len z vlastných finančných prostriedkov. 30. V súvislosti s požiadavkou preukázania tvrdených skutočností v nadväznosti na dôkazne bremeno odvolací súd akcentuje, že súd sa v skutkovo pochybných prípadoch smie a môže uspokojiť so stupňom pravdepodobnosti potrebným pre praktický život, ktorý umlčuje pochybnosti bez toho, že by ich úplne umlčal (rozsudok BGH zo dňa 17.02.1970 sp. zn. III. ZR 139/67). 31. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa nepreukázala, že by na výstavbu rodinného domu mali byť použité len vlastné prostriedky sporových strán (do ktorých neboli zahrnuté dary, či pôžičky), vychádzajúc z tradície materiálnej vrátane finančnej výpomoci v rámci rodinných/príbuzenských vzťahov alebo vzťahov im veľmi podobným, ktorá platila v reáliách Slovenska obzvlášť tak v minulosti ako i v súčasnosti a bola i je v zásadnej miere prítomná aj v regióne Kysuce, kde veľmi obvyklou je výpomoc zo strany rodičov deťom osobitne pri zabezpečovaní bývania – nadobudnutia, resp. výstavbe rodinného domu, odvolací súd považoval za vierohodnojšiu tú verziu, podporenú konštantnými tvrdeniami žalovaného i jeho rodičov a švagrinej, podľa ktorej peňažné prostriedky na výstavbu rodinného domu pochádzali aj z peňažných prostriedkov poskytnutých rodinnými príslušníkmi žalovaného (švagrinej nepochybne).
32.
K spornej skutočnosti, či sa jednalo o dar alebo pôžičku, odvolací súd uvádza, že i napriek prvotnému tvrdeniu matky žalovaného o pôžičke, nič nenasvedčuje tomu, že by sa o pôžičku malo jednať. Aj zo samotnej výpovede matky žalovaného na pojednávaní konanom 15.02.2018, ktorá bola viacerými otázkami od počiatku sugestívne vedená k tomu, že išlo o pôžičku, aj v rámci konfrontácie (ktorej nepredchádzala jej spontánna výpoveď) na viacerých miestach uviedla, že „dala“ čo evokuje darovanie, čo matka žalovaného jednoznačne uviedla v konaní pred odvolacím súdom. Pochybnosti o tom, že by malo ísť o pôžičku, vyvolával i fakt, že ani v roku XXXX (t.j. 13 rokov od kolaudácie domu) tieto peňažné prostriedky neboli splácané. V kontexte všetkého, čo vyplynulo z výsluchov, je zrejmé, že matka žalovaného peňažné prostriedky dala synom (preukázateľne žalovanému i jeho bratovi), pričom ich nežiadala vrátiť a v konaní nebolo produkované žiadne tvrdenie o úmysle žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Odhliadnuc od vyššie konštatovaného napokon nie je vylúčené, aby sa z pôžičky neskôr stal dar. 33. Pri určení osoby obdarovaného odvolací súd vychádzal predovšetkým z tvrdenia samotnej žalobkyne, ktorá po celý čas konzistentne popierala, že by im (t.j. spoločne) rodičia žalovaného poskytli peňažné prostriedky, či už ako dar alebo pôžičku. Keďže žalovaná popierala, že by predmetné peňažné prostriedky mali byť poskytnuté im obidvom, a to či už vo forme daru alebo pôžičky, ku ktorému dvojstrannému právnemu úkonu sa vyžaduje jeho akceptácia tak zo strany obdarovaného ako i dlžníka, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru než k tomu, že predmetné peňažné prostriedky boli poskytnuté výlučne len osobe žalovaného. Inak povedané nikto sa nemôže stať obdarovaným ani dlžníkom, bez toho, aby predmet daru alebo pôžičky, prijal. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že uvedené sumy neprijala ani titulom daru ani pôžičky, teda nestala sa obdarovanou ani dlžníkom, odvolací súd toto jej tvrdenie akceptoval a premietol do svojho rozhodnutia. 34. Na uvedenom závere nedokážu nič zmeniť ani tvrdenia rodičov žalovaných, podľa ktorých peňažné prostriedky poskytli obidvom sporovým stranám, keďže ako už bolo konštatované nikto s plnou spôsobilosťou na právne úkony sa nemôže stať obdarovaným proti svojej vlastnej vôli. Uvedené tvrdenie rodičov žalovaného len podporuje záver o tom, že peňažné prostriedky boli poskytnuté v čase, keď sporové strany spolu žili ako manželia. 35. Vo vzťahu k všeobecnej trhovej hodnote predmetu vyporiadania BSM, ktorú počas odvolacieho konania začala namietať žalujúca strana žiadajúc nové „aktuálne“ ocenenie nehnuteľnosti, odvolací súd napriek skoršiemu rozhodnutiu o nariadení doplňujúceho znaleckého dokazovania o aktuálnu (v čase rozhodovania odvolacieho súdu) všeobecnú trhovú hodnotu predmetného rodinného domu vychádzajúceho z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/53/2019 zo dňa 31.03.2020 následne s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/116/2023 zo dňa 28.05.2025 svoj procesný postup prehodnotil a pri určení ceny predmetnej nehnuteľnosti vychádzal zo znaleckého posudku č. 39/2002 vypracovaného dňa 30.12.2022 súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom G. H. E., z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj súd prvej inštancie. V zmysle záverov tohto znaleckého posudku bola všeobecná hodnota rodinného domu a vybraného príslušenstva stanovená na 83.000,-Eur po zaokrúhlení v celosti. 36. Vo všeobecnosti platí, že počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku manželov do ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava napokon nevylučuje ani presun majetku v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením – prikázaním). Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď R 104/67). Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú. 37.
Zo záverov konštantnej judikatúry (ZSP 33/2018) vyplýva, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 26. januára 1977 sp. zn. 1 Cz 105/1976 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČSSR vo zv. 9 - 10, ročník 1979, pod č. 27, ktorého závery týkajúce sa spôsobu vyčíslenia sumy určenej na výplatu titulom finančného vyrovnania, sú stále aktuálne (na tieto závery nadväzujú rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 128/2012 a sp. zn. 7Cdo 288/2013). Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uvádza, že podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri usporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a že každý zo spoluvlastníkov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, a že ak má usporiadanie zodpovedať citovanému ustanoveniu Občianskeho zákonníka, treba do hodnoty, ktorá sa má usporiadať, a z ktorej sa vypočítava hodnota podielov, pojať aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť (čo každý zo svojho vynaložil na spoločný majetok pozn. dovolacieho súdu). Iba v takom prípade možno na podiel každého započítať plnú hodnotu toho, čo mal nahradiť a nenahradil (čo sa mu má nahradiť). Ak sa hodnota majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezvýši (prípadne nezníži) o uvedenú náhradu, možno manželovi na jeho podiel započítať z hodnoty toho, čo by mal nahradiť (čo by sa mu malo z bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť) iba podiel, a to v rozsahu, aký mu pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva.
38.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný má nárok na refundáciu nákladov vynaložených z jeho výlučného vlastníctva do spoločného majetku, a to vo výške, v akej boli počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva vynaložené, t.j. v celkovej výške 21.000,- Eur (pozostávajúcej z darov rodinných príslušníkov žalovaného). Vychádzajúc z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka následne odvolací súd zo všeobecnej hodnoty rodinného domu stanovenej vyššie označeným znaleckým posudkom č. 39/2022 na sumu 83.000,-Eur (čo predstavuje celkovú hodnotu masy BSM) odpočítal investície vložené žalovaným v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré získal darom od rodičov a švagrinej vo výške 21.000,-Eur, čo predstavuje sumu 62.000,-Eur. Na základe princípu parity podiel každej strany sporu je 31.000,-Eur. Žalovanému bolo tak na jeho podiel započítané to, čo by sa mu malo nahradiť iba v rozsahu podielu, aký mu pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. v rozsahu jednej polovice jeho prínosu (vložených investícií), čomu zodpovedá aj iný prepočet vedúci k tomu istému výsledku (83.000 : 2 = 41.500; 21.000 : 2 = 10.500 => 41.500 – 10.500 = 31.000). Keďže rodinný dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, odvolací súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty podielov zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 31.000,- Eur, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, majúc za to, že takto stanovená paričná lehota je vzhľadom na trvanie sporu (takmer 11 rokov) dostatočná na to, aby žalovaný vyplatenie tejto sumy zabezpečil.
39.
Čo sa týka rozhodnutí o vyrubení súdneho poplatku odvolací súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 152/2017 Z. z., ktorý v článku II. novelizoval aj jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch. Predmetná novela zákona o súdnych poplatkoch neobsahovala prechodné ustanovenia, preto sa vzhľadom na okamžitú aplikabilitu - keďže ide o procesný predpis - použije aj na konania začaté pred účinnosťou novely, teda aj na rozhodnutia vydané po účinnosti novely, (t.j. od 1. júla 2017) v konaniach, ktoré začali pred jej účinnosťou. 40. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, okrem § 357 písm. a). (§ 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017). Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 41. Vychádzajúc z vyššie citovaných novelizovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je od 1. júla 2017 konanie o súdnych poplatkoch vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie.
42.
Vzhľadom na uvedené je v zákone o súdnych poplatkoch upravený aj procesný postup týkajúci sa rozhodovania o súdnych poplatkoch (vrátane rozhodovania o zastavení konania). Vo veciach podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie môže podať poplatník sťažnosť podľa § 239 a nasl. CSP. O sťažnosti následne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie uznesením, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie (pozri ust. § 357 CSP). 43. Zároveň odvolací súd dodáva, že aj keď o uložení povinnosti stranám zaplatiť súdny poplatok bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté rozsudkom (výrokmi III. a IV.), túto časť rozsudku vo vzťahu k prípustnosti odvolania je potrebné brať ako uznesenie, keďže podľa ust. § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. 44. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z.z., keď uznesenie o vyrubení súdneho poplatku nevydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. Sporové strany tak nemali možnosť namietať prípadnú nesprávnosť uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok podaním sťažnosti v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Súd prvej inštancie tým sporovým stranám znemožnil realizáciu im patriacich procesných práv, čo môže znamenať porušenia práva strany sporu na spravodlivý proces a odopretie jej práva na prístup k súdu.
45.
Aj napriek neprípustnosti podania odvolania proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok (§ 357 CSP a contrario) odvolací súd považoval za nevyhnutné vychádzať z toho, že rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku je závislý výrok. Keďže týmto rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zmene meritórneho rozhodnutia, nebolo možné a bolo by absolútne právne neudržateľné, aby závislý výrok naviac postihnutý vadou nezákonnosti nadobudol právoplatnosť skôr ako meritórny výrok, bez ktorého by nemohol byť vydaný. 46. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV., ktorými bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM obidvom sporovým stranám, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
47.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie predovšetkým dodrží správny procesný postup a bude postupovať podľa vyššie označených zákonných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch, pričom pri svojom rozhodnutí zohľadní aj zásadnú argumentáciu sporových strán (najmä priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalovanému). 48. O trovách (celého, t.j. prvostupňového aj odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že úspech strán bol v tomto prípade čiastočný pre obe strany. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť – ide o tzv. iudicium duplex. V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 266/2022). Je teda potrebné porovnať, čo žiadali obe strany v priebehu celého konania, najmä čo bolo medzi nimi sporné, a úspech strán je potrebné odvodzovať od toho, ako rozhodol súd o týchto sporných skutočnostiach. Úspech alebo neúspech strán sporu je až v tom, akého podielu sa komu dostane (v porovnaní s tým, čo v priebehu konania žiadal). Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie.
49.
V súdenej veci žalobkyňa popierala zhodnotenie predmetu vyporiadania vloženými investíciami získanými od rodinných príslušníkov žalovaného, ktoré odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania posúdil ako dar poskytnutý žalovanému. Žalobkyňa žalobou z roku 2015 žiadala vyplatenie vyrovnacieho podielu 30.000,-Eur. V priebehu konania žalobkyňa požadovala viac (sumu 41.500,-Eur, resp. ešte vyššiu sumu, ktorá by zodpovedala polovici aktuálne stanovenej trhovej cene nehnuteľnosti), dôkazom čoho je aj iniciovanie tohto odvolacieho konania. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd pri vyporiadaní neprihliadal na investície žalovaného, čomu odvolací súd nevyhovel. Aj napriek tomu, že odvolací súd rozsudok prvej inštancie v meritórnej časti zmenil tak, že žalobkyni bola priznaná vyššia suma vyrovnacieho podielu (31.000,-Eur) než v konaní pred súdom prvého stupňa (30.918,415 Eur), jednalo sa len o sumu nepatrnú (rozdiel 81,59 Eur), ktorá sa nepriblížila požiadavkám žalobkyne. Na základe porovnania procesnej úspešnosti tak nebolo možné dospieť k záveru o prevažnom úspechu jednej zo sporových strán. Naviac súd postupuje v konaní o vyporiadanie BSM ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho. Preto odvolací súd považoval za spravodlivé a správne aplikovať § 255 ods. 2 CSP, a vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov celého konania právo. 50. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP) Proti výroku III. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu dovolanie nie je prípustné (§ 420 a § 421 CSP).