Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/56/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky P., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. J., advokátom so sídlom v T., proti odporcovi J., bývajúcemu v P.,

zastúpenému JUDr. I., advokátkou so sídlom v T., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. ,

v konaní o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. novembra

2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. novembra 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 15. decembra 2005 č.k. -484 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom z 18. januára 2007 č.k. -548 vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, že z hnuteľných vecí patriacich do BSM

prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky sedaciu súpravu, lustre, rohovú lavicu, stôl,

stoličky, chladničku, vešiakovú skrinku, automatickú práčku, nábytok do spálne a obývacej

izby, perinák, písací stolík, váľandy, stojanovú lampu, záclony, závesy a rozťahovacie kreslo;

prikázal jej aj všeobecnú hodnotu členského podielu 3-izbového bytu č. 25 v P. na ulici G.

(ďalej len „byt“). Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal televízor, videorekordér,

rádiomagnetofón a tiež garáž v P. na O. ulici č. X., ktorá je v katastri nehnuteľností pre

katastrálne územie P. zapísaná na liste vlastníctva č. X. a bola postavená na parcele č. X.

2

vo výmere 20 m(ďalej len „garáž“). Navrhovateľke neuložil povinnosť zaplatiť odporcovi

na vyrovnanie jeho podielu sumu 181 345 Sk. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet

súdu prvého stupňa súdny poplatok a tiež náhradu trov štátu; žiadnemu z účastníkov konania

nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z toho, že účastníci

boli manželmi od 30. januára 1976 do 14. januára 1994 a za trvania manželstva okrem

-2-3 Cdo 56/2008

vyššie uvedených hnuteľností nadobudli aj družstevný byt a garáž. Určil preto, že do BSM

patrí aj všeobecná hodnota členského podielu v bytovom družstve a garáž (v čase jej výstavby

boli účastníci manželmi, BSM zrušené nemali a prostriedky použité na jej výstavbu boli v ich

BSM). Uzavrel, že do BSM patrí hodnota 737 380 Sk, z čoho polovica je 368 690 Sk; BSM

vyporiadal tak, že navrhovateľke prikázal hnuteľné veci (viď vyššie) a hodnotu členského

podielu v bytovom družstve v celkovej hodnote 550 035 Sk. Do výlučného vlastníctva

odporcu prikázal hnuteľné veci (viď vyššie) a garáž v celkovej hodnote 187 345 Sk. I keď by

navrhovateľka mala zaplatiť odporcovi z titulu finančného vyporiadania 181 345 Sk, súd jej

túto povinnosť neuložil, lebo na obstaranie bytu bola použitá suma 21 000 Sk darovaná (len)

navrhovateľke jej matkou a na výstavbu garáže bola použitá suma 20 000 Sk, ktorú

navrhovateľke darovala jej matka. Do BSM súd nezaradil hnuteľné veci nadobudnuté za

finančné prostriedky obstarané z pôžičky od sestry navrhovateľky vo výške 55 000 Sk (takto

nadobudnuté veci považoval za výlučné vlastníctvo navrhovateľky). Aj po započítaní súm

20 000 Sk a 21 000 Sk získaných darom by navrhovateľka na vyrovnanie mala zaplatiť

odporcovi sumu 140 345 Sk; súd jej ale povinnosť zaplatiť túto sumu neuložil, lebo odporca

takéto vyrovnanie nežiadal a navrhovateľka sa zaslúžila o nadobudnutie a udržanie

spoločných vecí a tiež sa vo väčšej miere ako odporca starala o rodinu, chod spoločnej

domácnosti a zabezpečenie starostlivosti o deti.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Nitre rozsudkom z 29. novembra 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom zmenil tak,

že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci, ktoré jej prikázal už súd

prvého stupňa a tiež všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve vo výške

529 755 Sk; do výlučného vlastníctva odporcu prikázal tie isté hnuteľné veci ako súd prvého

stupňa. Titulom finančného vyporiadania uložil odvolací súd navrhovateľke povinnosť

zaplatiť odporcovi 160 545 Sk. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny

poplatok a tiež náhradu trov štátu. Rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na

náhradu trov konania. Pokiaľ navrhovateľka v priebehu konania a aj v odvolaní tvrdila, že

suma 21 000 Sk použitá na zaplatenie členského podielu bytu bola darovaná matkou iba jej,

odvolací súd vzal na zreteľ časové súvislosti obstarania bytu (jeho pridelenie účastníkom

v novembri 1979) a tiež narušenia manželských vzťahov účastníkov konania (až od roku

1988); v dôsledku toho dar peňažných prostriedkov v uvedenej výške považoval za dar matky

navrhovateľky obom účastníkom konania. Uzavrel, že do BSM účastníkov patrí všeobecná

-3-3 Cdo 56/2008

hodnota členského podielu v bytovom družstve vo výške 529 755 Sk, tak ako to ustálil aj súd

prvého stupňa. K námietke navrhovateľky, že takto určená hodnota členského podielu nie je

správna, odvolací súd poukázal na znalecký posudok a dodal, že aj na základe voľnej úvahy

dospel k záveru o primeranosti tohto cenového určenia vo vzťahu k súčasným trhovým

cenám. Pokiaľ ide o garáž, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že

do BSM nepatrí, lebo pozemok, na ktorom je garáž postavená, kúpila výlučne navrhovateľka,

len ona je v súčasnosti vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka nadstavby na tomto

pozemku a iba ona bola v rámci stavebného konania vedená ako stavebníčka. Odvolací súd

vyčíslil hodnotu hnuteľných vecí v BSM sumou 47 080 Sk, členského podielu sumou

529 755 Sk, čo je spolu 576 835 Sk. Z hnuteľných vecí boli navrhovateľke prikázané veci vo

výške 20 280 Sk, odporcovi vo výške 26 800 Sk. Vzhľadom na

odvolací súd vychádzal z výpočtu 576 835 Sk : 2 = 288 417,50 Sk. Odporca získal hodnotu

v hnuteľných veciach vo výške 26 800 Sk, preto zostávalo, aby mu navrhovateľka titulom

finančného vyporiadania zaplatila 261 617,50 Sk. Keďže sa ale odporca na odvolacom

pojednávaní vyjadril, že súhlasí s finančným vyrovnaním vo výške, ktorá zodpovedá hodnote

garáže, odvolací súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť mu do 90 dní titulom

vyrovnania 160 545 Sk. Uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť na účet súdu prvého stupňa

súdny poplatok odôvodnil odvolací súd poukazom na § 2 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona

č. o súdnych poplatkoch a na položku č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych

poplatkov; uloženie povinnosti zaplatiť štátu náhradu trov konania odôvodnil poukazom na

Uvedený rozsudok napadla navrhovateľka dovolaním. Uviedla, že v konaní došlo

k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

ods. 2 písm. c/ ). Z dovolania vyplýva názor navrhovateľky, že všeobecná hodnota

členského podielu vo výške 529 755 Sk vôbec nemala byť považovaná za predmet BSM, lebo

peňažné prostriedky použité na zaplatenie členského podielu vo výške 21 000 Sk nadobudla

len ona darom od matky. Odvolací súd túto sumu nesprávne považoval za dar obom

účastníkom konania, i keď už v návrhu na začatie konania poukázala na to, že sumu

21 000 Sk použitú na úhradu členského podielu nadobudla iba ona darom od matky. Odvolací

súd teda povinnosť zaplatiť odporcovi 160 545 Sk uložil navrhovateľke bez zákonného

podkladu. Dovolateľka s poukazom na to, že návrh na začatie konania podala v roku 1994

-4-3 Cdo 56/2008

spochybnila aj správnosť určenia výšky všeobecnej hodnoty členského podielu bytu na

základe znaleckého ocenenia z roku 2003 a podľa právneho predpisu účinného od

31. decembra 2003. Odvolaciemu súdu vytkla tiež nesprávnosť rozhodnutia o trovách

konania. Z týchto dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie navrhovateľky považuje za

neopodstatnené. Žiadal dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti vecne správnemu

rozhodnutiu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že toto rozhodnutie treba zrušiť.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené, nie je

v dovolacom konaní posudzovaný podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým podľa

jeho obsahu ( v spojení s ). Dovolací súd je viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich

obsahového vymedzenia. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

v prípadoch uvedených v ustanovení až d/ , ako je tomu

v prejednávanej veci. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150

ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolania ( ). Dovolací súd sa pritom obligatórne zaoberá len

vadami konania vymedzenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

-5-3 Cdo 56/2008

1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou

v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní nevyšli

najavo.

2. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou

konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Zo spisu vyplýva, že v odvolacom konaní došlo k vade uvedenej povahy. Súd prvého

stupňa totiž, vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného dokazovania, založil svoje

rozhodnutie o.i. na zistení skutkovej povahy, že matka navrhovateľky darovala iba tejto

účastníčke sumu 21 000 Sk, ktorá bola použitá na zaplatenie členského podielu v bytovom

družstve (byt bol nadobudnutý v roku 1979). K tomuto záveru dospel súd prvého stupňa

predovšetkým na základe svedeckej výpovede matky navrhovateľky z 9. júna 1994 (č.l. 44

spisu) a písomného vyhotovenia čestného vyhlásenia matky navrhovateľky z 28. januára 1994

(č.l. 386 spisu). Odvolací súd ale zaujal odlišné (opačné) skutkové závery než súd prvého

stupňa a bez dokazovania - iba so zreteľom na dobu darovania a až neskorší vznik rozporov

medzi manželmi vychádzal z toho, že predmetnú sumu darovala matka navrhovateľky obom

-6-3 Cdo 56/2008

účastníkom konania. Odvolací súd z tohto (odlišného) skutkového rámca právne vyvodil aj

právne závery. Neuvedomil si pri tom ale dostatočne, že ak nie sú skutkové zistenia súdu

prvého stupňa správne, treba v odvolacom konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu

zopakovať ( ). Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom

29. novembra 2007 (č.l. 595 spisu) vyplýva, že odvolací súd dokazovanie v uvedenom zmysle

nezopakoval. Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je ani „oboznámenie

obsahu spisu“ (viď č.l. 595 spisu), ale ani vyjadrenie sa jednotlivých účastníkov konania

k veci na odvolacom pojednávaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd si

v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov

v zmysle , a v dôsledku toho zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle

ods. 2 písm. b/

3. Navrhovateľka ako dovolací dôvod uplatnila, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci, je

preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne

interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť len právne otázky, lebo na

riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými

prostriedkami (, veta druhá ).

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho

zákonníka (viď ). Vyporiadanie BSM podľa

pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania

vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá

sa týka hodnotových podielov účastníkov – bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto

podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom vyporiadania BSM je

všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa

vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza

k vyporiadaniu (viď R 42/1972). V konaní o vyporiadanie BSM manželov – bývalých

-7-3 Cdo 56/2008

spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva, ktorého

súčasťou je i hodnota členského podielu, sa vychádza zo stavu v dobe zániku spoločného

členstva rozvedených manželov v družstve, pri určovaní výšky tejto hodnoty ale treba

vychádzať z cenových pomerov, ktoré zodpovedajú dobe vyporiadania.

V prejednávanej veci sa súdy týmito zásadami dôsledne neriadili.

Súd prvého stupňa rozhodoval o vyporiadaní BSM 15. decembra 2005 (resp. 18. januára

2007), odvolací súd 29. novembra 2007. Pokiaľ pri tom vychádzali z ceny členského podielu

v bytovom družstve zodpovedajúcej dňu uskutočnenia ohliadky bytu 3. apríla 2004 (viď bod

2.2. znaleckého posudku č. 119/2004 Ing. L. z 12. júna 2004 na č.l. 294 spisu), a nie z ceny

aktuálnej v čase vyporiadania, spočívajú ich rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení

veci. So zreteľom na to, že všeobecná hodnota členského podielu sa určuje ako cena, ktorú by

bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase, a tiež na to, že

vzťah ponuky a dopytu nie je ustálený, predstavuje 3-ročný časový odstup medzi zistením

ceny a rozhodnutím o vyporiadaní dôvod, pre ktorý nemôže byť rozhodnutie odvolacieho

súdu správne.

Odvolací súd so zreteľom na námietky navrhovateľky v odvolacom konaní, ktoré sa týkali

aj správnosti určenia výšky všeobecnej hodnoty členského podielu, vlastnou úvahou dospel

k záveru, že znalcom určená výška je primeraná aktuálnym trhovým reláciám. Dôvodom, pre

ktorý súd dospeje k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu voľnej úvahy, môže byť

len to, že výšku nároku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno

zistiť vôbec ( ). Odvolací súd pristúpil k voľnej úvahe preto, lebo navrhovateľka

neumožnila znalcovi vstup do bytu za účelom vykonania dokazovania znaleckým posudkom.

Pokiaľ odvolací súd napriek tomu pristúpil k aplikácii voľnej úvahy, mal si uvedomiť, že

voľná úvaha je namieste až po zistení skutočností, ktoré umožňujú porovnať zrovnateľné

prípady (až po obstaraní takýchto podkladov môže totiž súd vo všeobecnosti vychádzať

z iných obdobných prípadov). Pokiaľ preto odvolací súd nemal pre svoju voľnú úvahu

k dispozícii základné zistenia umožňujúce určité kvantitatívne posúdenie súvislostí

o porovnateľných prípadoch v danom mieste a čase, nemohol na základe vlastnej úvahy

dospieť k vecne správnemu rozhodnutiu.

-8-3 Cdo 56/2008

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, a je teda daný dovolací dôvod v zmysle ).

Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie (2. a 3.) Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. januára 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková