Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/288/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

v m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Oľgy Trnkovej a členov senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD., a JUDr. Ladislava

Górásza, v právnej veci navrhovateľky L., bývajúcej vo V., zastúpenej advokátom J.,

so sídlom vo V., proti odporcovi M., bývajúcemu vo X.V., zastúpenému advokátom J., so

sídlom vo V., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na

Okresnom súde V. pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 3. septembra 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy dovolacieho konania za právne

zastúpenie v sume 278,35 € na účet advokáta J. do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd V. rozsudkom z 20. septembra 2012 č. k. 4

-239 vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej

len „BSM“) tak, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v BSM prikázal do výlučného

vlastníctva odporcu: 1/ byt č. X., vo vchode C. v obytnom dome súpisného čísla X.

postavenom na parcele č. X.- zastavané plochy a nádvoria o výmere 725 m², spoluvlastnícky

2

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a pozemku v P., ktoré nehnuteľnosti

sú zapísané na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie V. v hodnote 31 410 €, 2/mikrovlnná

rúra v hodnote 75 €, 3/ chladnička bielej farby v hodnote 299 €, 4/ fritéza v hodnote

50 €, 5/ ručný šľahač v hodnote 20 €, 6/ rýchlovarná kanvica v hodnote 17 €, 7/ stropné

bodové svetlo v kuchyni v hodnote 30 €, 8/ elektrický mixér v hodnote 10 €, 9/ súprava

bielych porcelánových tanierov 18 ks, sada nerezových hrncov s pokrievkami 12 dielov, 18 ks

pohárov z modrého skla, 6 ks porcelánových hrnčekov, príborová sada 24 ks s plastovými

rúčkami na stojane, 10 ks koreničiek na poličke, podložky pod riad zo skla 2 ks v hodnote 140

€, 10/obývacia stena v hodnote 220 €, 11/ sedacia súprava oranžovej farby s teflónovým

poťahom v hodnote 650 €, 12/ stôl stoličky v hodnote 132 €, 13/ Televízor Orava v hodnote

215 €, 14/ domáce kino v hodnote 129 €, 15/ stropné svetlo, lampový luster v hodnote 59 €,

16/ obývacia stena v detskej izbe v hodnote 250 €, 17/ lampové detskej zbraň- bodové svetlo

v hodnote 30 €, 18/ skriňa v spálni v hodnote 332 €, 19/ komoda veľká v hodnote 166

€, 20/ televízor DAEWOO v hodnote 50 €, 21/ lampa v spálni- bodové svetlo v hodnote 30 €,

22/ práčka Indesit v hodnote 200 €, 23/ vysávač ETA v hodnote 90 €, 24/ žehlička v hodnote

30 €, spolu v hodnote 34 634 €. Navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť dlh voči S. vo výške

600 €. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie hodnoty jej podielu

sumu 6 101,62 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu

z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po vykonanom

dokazovaní, keď zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 14. novembra

2008 a účastníci konania sa nedohodli na jeho vyporiadaní. Z vykonaného dokazovania zistil,

že všeobecná hodnota bytu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola

v sume 31 400 €, celková hodnota bytu aj s príslušenstvom (zariadením, ktoré bolo tiež

predmetom vyporiadania) bola v sume 34 634 €. Z uvedenej sumy súd odpočítal darovanú

sumu 23 030,77 € (rodičmi odporcu), ktorá sa vynaložila z oddeleného majetku odporcu na

spoločný majetok patriaci do BSM (34 634 € - 23 030,77 €), tento rozdiel bol 11 603,23 €,

z neho podiely na mase BSM považoval za rovnaké ( , ďalej len

„OZ“ ). Odporca ako nadobúdateľ všetkých vecí patriacich do BSM, bol navrhovateľke

povinný zaplatiť na vyrovnanie podielov sumu 5 801,63 €. Súd zaviazal

navrhovateľku na zaplatenie celého dlhu z úveru v sume 600 €, odporcu preto zaviazal na

povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie celkovo sumu 6 101,62 € (5 801,63

€ + 300 € ).

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 3. septembra 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch (o vyporiadaní BSM,

prikázaní vecí do výlučného vlastníctva odporcu v hodnote 34 634 €, o povinnosti

navrhovateľky vyplatiť dlh voči S. vo výške 600 € a o trovách konania) potvrdil;

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti odporcu plniť navrhovateľke na

vyrovnanie jej podielu zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke

sumu 17 617 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; odporcovi uložil povinnosť nahradiť

navrhovateľke trovy odvolacieho konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 1 138,15 €

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, odvolanie

navrhovateľky je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil hodnotu masy BSM, nesprávne

ju však vyporiadal čo do vyrovnania hodnoty ich podielov. Z vykonaného dokazovania súdu

prvého stupňa vyplynulo, že finančné prostriedky z darovacích zmlúv uzavretých medzi

rodičmi odporcu a odporcom, boli použité na výstavbu spoločného rodinného domu

manželov, pričom ten bol predaný ako rozostavaný a časť kúpnej ceny bola použitá na

splatenie úveru a časť na zakúpenie bytu, tvoriaceho súčasť BSM. Podľa názoru odvolacieho

súdu predajom domu došlo k zániku spoločnej veci, súčasťou BSM sú iba finančné

prostriedky získané z jeho predaja. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie

a doterajšie dokazovanie uviedol, že na mieru pričinenia financovania rodinného domu

odporcom nebolo možné prihliadať, nakoľko táto okolnosť sa zohľadňuje len vtedy, ak sa

jeden z manželov vo zväčšenej miere správa tak, že je nutné rozlišovať, ktorý z nich sa

(a akou) mierou pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Takouto okolnosťou nie

je skutočnosť, že niektorý z manželov mal počas trvania BSM vyšší príjem, hoci aj z takýchto

finančných prostriedkov a nemohla sa prejaviť v inej miere, než že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Preto odvolací súd rozhodol tak, že polovica hodnoty BSM je v sume 17 317 €

(½ zo sumy 34 634 €), k tejto sume pripočítal polovicu dlhu z úveru (300 €), odporca je tak

povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielu sumu 17 617 €. Rozhodnutie

o náhrade trov odvolacieho konania súd odôvodnil v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý ho navrhol

v časti vyrovnania podielov zrušiť a v zrušenom rozsahu vec vrátiť na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore so zaužívanou súdnou praxou

(R 42/1972) a , nakoľko popiera právo odporcu na uhradenie toho, čo zo svojho

vynaložil na kúpu bytu a zaplatenie úveru, t.j. sumy 23 030,77 €. Má právo, aby sa mu tieto

prostriedky vrátili ( ).

Navrhovateľka vo vyjadrení žiadala dovolanie odporcu ako neopodstatnené

zamietnuť. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho

súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania zastúpený advokátom ( ) pristúpil najskôr

k posúdeniu otázky, či je odporcom podané dovolanie procesne prípustné (§ 236 a nasl.

).

1. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého

stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili

oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti

účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné

formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok

označil), ale obsahové hľadisko – vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého

stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov sú určené (deklarované) rovnako alebo

odlišne.

V danom prípade síce odvolací súd napadnutý rozsudok v časti (formálne) potvrdil,

čo do určenia rozsahu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich

prikázania do výlučného vlastníctva jednému z bývalých manželov a v časti ho zmenil,

čo do vyrovnania vzájomných podielov a stanovenia ich výšky. V takom prípade však

rozhodnutie odvolacieho súdu ale viedlo k (obsahovo) odlišnému vyporiadaniu účastníkov,

a to minimálne čo do určenia sumy, ktorú má odporca vyplatiť navrhovateľke – súd prvého

stupňa túto povinnosť vyčíslil sumou 6 101,62 € a odvolací súd sumou 17 617 € (ide o rozdiel

predstavujúci sumu 11 515,38 €).

Výroková časť napadnutého rozhodnutia vo veci samej sa vnútorne člení a skladá

z viacerých oddelených častí, z ktorých niektoré vyznievajú tak, že ide o potvrdzujúci výrok

rozsudku, napriek tomu ale celý výrok vo veci samej je jednotným rozhodnutím o vyporiadaní

BSM (viď ) a ako celok ho treba považovať za zmeňujúci

rozsudok odvolacieho súdu v zmysle

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel

k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu je správny.

Dovolací súd, ktorý je povinný podľa ustanovenia druhá veta

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , predovšetkým sa zaoberal

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Odporca vady podľa až g/ v dovolaní nenamietal a existenciku

vád nezistil ani dovolací súd.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd tiež zo zákona prihliadnuť, a to aj

vtedy, keď na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie

iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

3. V dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

6

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj

správne interpretoval.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol

uplatnený dovolací dôvod v zmysle , osobitný význam práve

úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom

dôvode totiž dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci nižšími súdmi len

z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ

uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani

povinný skúmať, v čom ešte (čo v dovolaní nebolo uplatnené a vysvetlené) spočíva

nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Odporca v dovolaní namieta, že odvolací súd navrhovateľke uložili povinnosť

zaplatiť mu nižšiu sumu na vyrovnanie vzájomných podielov, než zodpovedá ustanoveniu

, keď pri rozhodovaní nezohľadnil okolnosť významnú podľa tohto ustanovenia –

že je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok. Išlo o peňažné prostriedky vo výške 23 030,77 € darované mu jeho rodičmi, ktoré

investoval do výstavby rodinného domu a po predaji rozostavaného domu počas manželstva

boli použité na kúpu bytu a splatenie úveru (vecí patriacich do BSM).

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v

(viď ). Vyporiadanie BSM podľa pozostáva jednak zo stránky

kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak

zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov – bývalých manželov.

Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo

ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle,

to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania

manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú

rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku

vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých

detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie

a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť

o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie

upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní BSM. Predmetom vyporiadania

BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú

rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú

podiely určiť aj iným pomerom. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí

prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný)

majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný

majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu

bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.

Tento refundačný nárok teda súd posudzuje len na návrh oprávneného subjektu.

Odvolací súd vychádzal z názoru, že peňažné prostriedky získané predajom

rozostavaného domu sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, časť z týchto

prostriedkov bola použitá na kúpu bytu a splácanie úveru, zvyšok bol ponechaný rodičom

odporcu. Z týchto dôvodov už nepovažoval za možné zohľadňovať investíciu odporcu

do rozostavaného rodinného domu, ktorý netvorí predmet BSM.

Dovolateľ spochybňuje právny záver odvolacieho súdu o nezohľadnení investícii

peňažných prostriedkov darovaných mu rodičmi do spoločného majetku manželov a to pokiaľ

ide o vyrovnanie hodnoty podielov manželov pri vysporiadaní BSM, ktoré sú rovnaké.

Podľa druhej vety pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to,

čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, vyjadrená je tak zásada refundácie vynaložených

nákladov z vlastného (výlučného) majetku do spoločného majetku.

Manžel ale nemôže uspieť pri vyporiadaní BSM s každou refundačnou požiadavkou –

t.j. nárokom na vrátenie toho, čo vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Možno

nahradiť investície, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom

spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko spotrebované (porovnaj

napr. Bičovský, J.: Bezpodílové spoluvlastníctví manželů, Praha Orbis, 1979, str. 185,

obdobne tiež Pokorný, M. a spol.: Společné jmění manželů, Linde Praha, 2000, str. 185 ).

Počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného

(výlučného) majetku manželov do ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava napokon

nevylučuje ani presun majetku v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov.

Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto

oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až

po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo vecných nákladov) je

potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok,

ktorý je predmetom vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením – prikázaním). Predmetom

vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten

majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako

spoločný (viď R 104/67). Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku

prejavujú. Rozostavaný rodinný dom, do ktorého mal dovolateľ investovať darované peňažné

prostriedky mal byť predaný počas trvania manželstva, peňažné prostriedky z jeho predaja

boli následne spotrebované (sčasti na splnenie záväzkov a sčasti vynaložené na kúpu bytu),

čo medzi účastníkmi nebolo sporné, napokon uvedené tvrdenie argumentačne využíva sám

dovolateľ. Dovolateľ sa domáha zohľadnenia vlastných peňažných investícii vložených

do spoločného majetku, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

neexistoval (netvoril majetok BSM). Takejto refundačnej požiadavke dovolateľa však

v zmysle nemožno vyhovieť, i keď inak nie je pochybnosť o investovaní vlastných

peňažných prostriedkov do výstavby rodinného domu dovolateľom. Bráni tomu skutočnosť,

že táto investícia sa vo vysporiadavanom majetku neprejavuje, rozostavaný rodinný dom totiž

nie je predmetom vyporiadania BSM (netvorí masu BSM, nedochádza k jeho rozdeleniu –

prikázaniu niektorému z manželov). Peňažné prostriedky získané jeho predajom boli

spotrebované a tieto nemožno považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého

z manželov. Refundačnú náhradu, tak ako ju požaduje zohľadniť dovolateľ, nemožno

v zmysle druhej vety akceptovať.Je tomu tak preto, že tu chýba splnenie

základných právnych predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady a to investícia

vlastného majetku, existencia veci patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložiená

a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania) BSM. Taká vec musí existovať v čase zániku

BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM. Pokiaľ tak tomu už nie je, nie je možné pri

9

vyporiadaní prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie.

Súd môže totiž vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho

zániku. Dovolací súd nad rámec uvedeného všeobecne dodáva, že okolnosti nadobudnutia

spoločného majetku manželmi sa môžu premietnuť do úvah o výnimke odôvodňujúcej

prelomenie zásady rovnosti (parity) pri vyporiadavaní majetku v BSM, ktorá vychádza z toho,

že podiely oboch manželov sú rovnaké (porovnaj napr. , bod II. odôvodnenia).

Za takúto výnimku totiž možno považovať i to, ako sa každý z manželov zaslúžil

o nadobudnutie spoločného majetku, avšak i zohľadnenie takejto výnimky vylučuje, aby bol

druhý z manželov zaviazaný na finančné vyrovnanie (viď napr. R 42/1972, str. 139,

Z IV s. 499 a násl.). Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) však z uvedeného hľadiska nebola dovolateľom spochybnená, preto sa ňou

dovolací súd nezaoberal.

4. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že dovolateľ nenapadol rozsudok odvolacieho

súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( )

a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s ).

Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania

( v spojení s ) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd

navrhovateľke priznal náhradu trov spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj

pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu z 28. novembra 2013 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky vo výške 270,54 € [ pri výpočtovom základe 11 515,38 € (17 617 € - 6

101,62€)], čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,81 €, predstavuje spolu

278,35€.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. novembra 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková