Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 44 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)9b8/393572.a068cc.pdf
PDF · 191.59 KB
No categories available
7Cdo/288/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 288/2013
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
v m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Oľgy Trnkovej a členov senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD., a JUDr. Ladislava
Górásza, v právnej veci navrhovateľky L., bývajúcej vo V., zastúpenej advokátom J.,
so sídlom vo V., proti odporcovi M., bývajúcemu vo X.V., zastúpenému advokátom J., so
sídlom vo V., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na
Okresnom súde V. pod sp. zn. 4 C.03/2009, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 3. septembra 2013, sp. zn. 13 Co 6/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy dovolacieho konania za právne
zastúpenie v sume 278,35 € na účet advokáta J. do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd V. rozsudkom z 20. septembra 2012 č. k. 4
C.03/2009-239 vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej
len „BSM“) tak, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v BSM prikázal do výlučného
vlastníctva odporcu: 1/ byt č. X., vo vchode C. v obytnom dome súpisného čísla X.
postavenom na parcele č. X.- zastavané plochy a nádvoria o výmere 725 m², spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a pozemku v P., ktoré nehnuteľnosti
sú zapísané na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie V. v hodnote 31 410 €, 2/mikrovlnná
rúra v hodnote 75 €, 3/ chladnička bielej farby v hodnote 299 €, 4/ fritéza v hodnote
50 €, 5/ ručný šľahač v hodnote 20 €, 6/ rýchlovarná kanvica v hodnote 17 €, 7/ stropné
bodové svetlo v kuchyni v hodnote 30 €, 8/ elektrický mixér v hodnote 10 €, 9/ súprava
bielych porcelánových tanierov 18 ks, sada nerezových hrncov s pokrievkami 12 dielov, 18 ks
pohárov z modrého skla, 6 ks porcelánových hrnčekov, príborová sada 24 ks s plastovými
rúčkami na stojane, 10 ks koreničiek na poličke, podložky pod riad zo skla 2 ks v hodnote 140
€, 10/obývacia stena v hodnote 220 €, 11/ sedacia súprava oranžovej farby s teflónovým
poťahom v hodnote 650 €, 12/ stôl stoličky v hodnote 132 €, 13/ Televízor Orava v hodnote
215 €, 14/ domáce kino v hodnote 129 €, 15/ stropné svetlo, lampový luster v hodnote 59 €,
16/ obývacia stena v detskej izbe v hodnote 250 €, 17/ lampové detskej zbraň- bodové svetlo
v hodnote 30 €, 18/ skriňa v spálni v hodnote 332 €, 19/ komoda veľká v hodnote 166
€, 20/ televízor DAEWOO v hodnote 50 €, 21/ lampa v spálni- bodové svetlo v hodnote 30 €,
22/ práčka Indesit v hodnote 200 €, 23/ vysávač ETA v hodnote 90 €, 24/ žehlička v hodnote
30 €, spolu v hodnote 34 634 €. Navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť dlh voči S. vo výške
600 €. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie hodnoty jej podielu
sumu 6 101,62 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po vykonanom
dokazovaní, keď zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 14. novembra
2008 a účastníci konania sa nedohodli na jeho vyporiadaní. Z vykonaného dokazovania zistil,
že všeobecná hodnota bytu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola
v sume 31 400 €, celková hodnota bytu aj s príslušenstvom (zariadením, ktoré bolo tiež
predmetom vyporiadania) bola v sume 34 634 €. Z uvedenej sumy súd odpočítal darovanú
sumu 23 030,77 € (rodičmi odporcu), ktorá sa vynaložila z oddeleného majetku odporcu na
spoločný majetok patriaci do BSM (34 634 € - 23 030,77 €), tento rozdiel bol 11 603,23 €,
z neho podiely na mase BSM považoval za rovnaké (§ 150 Občianskeho zákonníka, ďalej len
„OZ“ ). Odporca ako nadobúdateľ všetkých vecí patriacich do BSM, bol navrhovateľke
povinný zaplatiť na vyrovnanie podielov sumu 5 801,63 €. Súd zaviazal
navrhovateľku na zaplatenie celého dlhu z úveru v sume 600 €, odporcu preto zaviazal na
povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie celkovo sumu 6 101,62 € (5 801,63
€ + 300 € ).
Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 3. septembra 2013
sp. zn. 13 Co 6/2013 rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch (o vyporiadaní BSM,
prikázaní vecí do výlučného vlastníctva odporcu v hodnote 34 634 €, o povinnosti
navrhovateľky vyplatiť dlh voči S. vo výške 600 € a o trovách konania) potvrdil;
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti odporcu plniť navrhovateľke na
vyrovnanie jej podielu zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
sumu 17 617 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľke trovy odvolacieho konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 1 138,15 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, odvolanie
navrhovateľky je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil hodnotu masy BSM, nesprávne
ju však vyporiadal čo do vyrovnania hodnoty ich podielov. Z vykonaného dokazovania súdu
prvého stupňa vyplynulo, že finančné prostriedky z darovacích zmlúv uzavretých medzi
rodičmi odporcu a odporcom, boli použité na výstavbu spoločného rodinného domu
manželov, pričom ten bol predaný ako rozostavaný a časť kúpnej ceny bola použitá na
splatenie úveru a časť na zakúpenie bytu, tvoriaceho súčasť BSM. Podľa názoru odvolacieho
súdu predajom domu došlo k zániku spoločnej veci, súčasťou BSM sú iba finančné
prostriedky získané z jeho predaja. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 150 OZ
a doterajšie dokazovanie uviedol, že na mieru pričinenia financovania rodinného domu
odporcom nebolo možné prihliadať, nakoľko táto okolnosť sa zohľadňuje len vtedy, ak sa
jeden z manželov vo zväčšenej miere správa tak, že je nutné rozlišovať, ktorý z nich sa
(a akou) mierou pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Takouto okolnosťou nie
je skutočnosť, že niektorý z manželov mal počas trvania BSM vyšší príjem, hoci aj z takýchto
finančných prostriedkov a nemohla sa prejaviť v inej miere, než že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Preto odvolací súd rozhodol tak, že polovica hodnoty BSM je v sume 17 317 €
(½ zo sumy 34 634 €), k tejto sume pripočítal polovicu dlhu z úveru (300 €), odporca je tak
povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielu sumu 17 617 €. Rozhodnutie
o náhrade trov odvolacieho konania súd odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý ho navrhol
v časti vyrovnania podielov zrušiť a v zrušenom rozsahu vec vrátiť na ďalšie konanie.
Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore so zaužívanou súdnou praxou
(R 42/1972) a § 143 OZ, nakoľko popiera právo odporcu na uhradenie toho, čo zo svojho
vynaložil na kúpu bytu a zaplatenie úveru, t.j. sumy 23 030,77 €. Má právo, aby sa mu tieto
prostriedky vrátili (§ 150 OZ).
Navrhovateľka vo vyjadrení žiadala dovolanie odporcu ako neopodstatnené
zamietnuť. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho
súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) pristúpil najskôr
k posúdeniu otázky, či je odporcom podané dovolanie procesne prípustné (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
1. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého
stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili
oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti
účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné
formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok
označil), ale obsahové hľadisko – vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého
stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov sú určené (deklarované) rovnako alebo
odlišne.
V danom prípade síce odvolací súd napadnutý rozsudok v časti (formálne) potvrdil,
čo do určenia rozsahu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich
prikázania do výlučného vlastníctva jednému z bývalých manželov a v časti ho zmenil,
čo do vyrovnania vzájomných podielov a stanovenia ich výšky. V takom prípade však
rozhodnutie odvolacieho súdu ale viedlo k (obsahovo) odlišnému vyporiadaniu účastníkov,
a to minimálne čo do určenia sumy, ktorú má odporca vyplatiť navrhovateľke – súd prvého
stupňa túto povinnosť vyčíslil sumou 6 101,62 € a odvolací súd sumou 17 617 € (ide o rozdiel
predstavujúci sumu 11 515,38 €).
Výroková časť napadnutého rozhodnutia vo veci samej sa vnútorne člení a skladá
z viacerých oddelených častí, z ktorých niektoré vyznievajú tak, že ide o potvrdzujúci výrok
rozsudku, napriek tomu ale celý výrok vo veci samej je jednotným rozhodnutím o vyporiadaní
BSM (viď § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a ako celok ho treba považovať za zmeňujúci
rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu je správny.
Dovolací súd, ktorý je povinný podľa ustanovenia § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., predovšetkým sa zaoberal
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Odporca vady podľa § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. v dovolaní nenamietal a existenciku
vád nezistil ani dovolací súd.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd tiež zo zákona prihliadnuť, a to aj
vtedy, keď na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie
iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom
konaní najavo.
3. V dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením
veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj
správne interpretoval.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol
uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., osobitný význam práve
úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom
dôvode totiž dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci nižšími súdmi len
z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ
uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani
povinný skúmať, v čom ešte (čo v dovolaní nebolo uplatnené a vysvetlené) spočíva
nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Odporca v dovolaní namieta, že odvolací súd navrhovateľke uložili povinnosť
zaplatiť mu nižšiu sumu na vyrovnanie vzájomných podielov, než zodpovedá ustanoveniu
§ 150 OZ, keď pri rozhodovaní nezohľadnil okolnosť významnú podľa tohto ustanovenia –
že je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok. Išlo o peňažné prostriedky vo výške 23 030,77 € darované mu jeho rodičmi, ktoré
investoval do výstavby rodinného domu a po predaji rozostavaného domu počas manželstva
boli použité na kúpu bytu a splatenie úveru (vecí patriacich do BSM).
Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ
(viď § 149 ods. 1 OZ). Vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ pozostáva jednak zo stránky
kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak
zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov – bývalých manželov.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo
ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle,
to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú
rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých
detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť
o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie
upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní BSM. Predmetom vyporiadania
BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.
Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú
rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú
podiely určiť aj iným pomerom. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí
prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný)
majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný
majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu
bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.
Tento refundačný nárok teda súd posudzuje len na návrh oprávneného subjektu.
Odvolací súd vychádzal z názoru, že peňažné prostriedky získané predajom
rozostavaného domu sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, časť z týchto
prostriedkov bola použitá na kúpu bytu a splácanie úveru, zvyšok bol ponechaný rodičom
odporcu. Z týchto dôvodov už nepovažoval za možné zohľadňovať investíciu odporcu
do rozostavaného rodinného domu, ktorý netvorí predmet BSM.
Dovolateľ spochybňuje právny záver odvolacieho súdu o nezohľadnení investícii
peňažných prostriedkov darovaných mu rodičmi do spoločného majetku manželov a to pokiaľ
ide o vyrovnanie hodnoty podielov manželov pri vysporiadaní BSM, ktoré sú rovnaké.
Podľa § 150 druhej vety OZ pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to,
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, vyjadrená je tak zásada refundácie vynaložených
nákladov z vlastného (výlučného) majetku do spoločného majetku.
Manžel ale nemôže uspieť pri vyporiadaní BSM s každou refundačnou požiadavkou –
t.j. nárokom na vrátenie toho, čo vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Možno
nahradiť investície, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom
spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko spotrebované (porovnaj
napr. Bičovský, J.: Bezpodílové spoluvlastníctví manželů, Praha Orbis, 1979, str. 185,
obdobne tiež Pokorný, M. a spol.: Společné jmění manželů, Linde Praha, 2000, str. 185 ).
Počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného
(výlučného) majetku manželov do ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava napokon
nevylučuje ani presun majetku v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov.
Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto
oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až
po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo vecných nákladov) je
potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok,
ktorý je predmetom vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením – prikázaním). Predmetom
vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten
majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako
spoločný (viď R 104/67). Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku
prejavujú. Rozostavaný rodinný dom, do ktorého mal dovolateľ investovať darované peňažné
prostriedky mal byť predaný počas trvania manželstva, peňažné prostriedky z jeho predaja
boli následne spotrebované (sčasti na splnenie záväzkov a sčasti vynaložené na kúpu bytu),
čo medzi účastníkmi nebolo sporné, napokon uvedené tvrdenie argumentačne využíva sám
dovolateľ. Dovolateľ sa domáha zohľadnenia vlastných peňažných investícii vložených
do spoločného majetku, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
neexistoval (netvoril majetok BSM). Takejto refundačnej požiadavke dovolateľa však
v zmysle § 150 OZ nemožno vyhovieť, i keď inak nie je pochybnosť o investovaní vlastných
peňažných prostriedkov do výstavby rodinného domu dovolateľom. Bráni tomu skutočnosť,
že táto investícia sa vo vysporiadavanom majetku neprejavuje, rozostavaný rodinný dom totiž
nie je predmetom vyporiadania BSM (netvorí masu BSM, nedochádza k jeho rozdeleniu –
prikázaniu niektorému z manželov). Peňažné prostriedky získané jeho predajom boli
spotrebované a tieto nemožno považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého
z manželov. Refundačnú náhradu, tak ako ju požaduje zohľadniť dovolateľ, nemožno
v zmysle § 150 druhej vety OZ akceptovať.Je tomu tak preto, že tu chýba splnenie
základných právnych predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady a to investícia
vlastného majetku, existencia veci patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložiená
a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania) BSM. Taká vec musí existovať v čase zániku
BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM. Pokiaľ tak tomu už nie je, nie je možné pri
vyporiadaní prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie.
Súd môže totiž vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho
zániku. Dovolací súd nad rámec uvedeného všeobecne dodáva, že okolnosti nadobudnutia
spoločného majetku manželmi sa môžu premietnuť do úvah o výnimke odôvodňujúcej
prelomenie zásady rovnosti (parity) pri vyporiadavaní majetku v BSM, ktorá vychádza z toho,
že podiely oboch manželov sú rovnaké (porovnaj napr. I. ÚS 537/2012, bod II. odôvodnenia).
Za takúto výnimku totiž možno považovať i to, ako sa každý z manželov zaslúžil
o nadobudnutie spoločného majetku, avšak i zohľadnenie takejto výnimky vylučuje, aby bol
druhý z manželov zaviazaný na finančné vyrovnanie (viď napr. R 42/1972, str. 139,
Z IV s. 499 a násl.). Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) však z uvedeného hľadiska nebola dovolateľom spochybnená, preto sa ňou
dovolací súd nezaoberal.
4. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že dovolateľ nenapadol rozsudok odvolacieho
súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za
následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania
proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania
(§243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd
navrhovateľke priznal náhradu trov spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj
pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia
k dovolaniu z 28. novembra 2013 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10
ods. 1 vyhlášky vo výške 270,54 € [ pri výpočtovom základe 11 515,38 € (17 617 € - 6
101,62€)], čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,81 €, predstavuje spolu
278,35€.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. novembra 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková