Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-21C/1/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/ XX, C., zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, E., zastúpenej splnomocnencom: D. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -551 zo dňa 24. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu sa vyporiadava tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovanej zostatok na bankovom účte vedenom v H. I. J., K. v sume 1.599,85 eura, zostatok na švajčiarskom bankovom účte v sume 24,- eur, zostatok na bankových účtoch vedených vo L. M. J., K. v sume 22.825,20 eura. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty jeho podielu sumu 12.224,52 eura do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , a , , , a , (ďalej len „“) a vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že manželstvo strán sporu zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -183 zo dňa 01.07.2020 ku dňu 08.07.2020. Počas manželstva strany sporu nadobudli nehnuteľnosti, ktoré previedli počas manželstva na základe kúpnej zmluvy tretej osobe. Z finančných prostriedkov nadobudnutých z predaja týchto nehnuteľností bol vyplatený hypotekárny úver strán sporu a časť finančných prostriedkov vo výške 8.424,78 eura bola poukázaná na účet žalobcu a časť vo výške 13.890,25 eura na účet žalovanej. Počas manželstva žalobca predal dve nehnuteľnosti - byty, ktoré patrili do jeho výlučného vlastníctva, spolu za sumu 110.000,- eur, pričom finančné prostriedky vo výške 77.500,- eur použil na úhradu mimoriadnej splátky hypotekárneho úveru strán sporu a zvyšok vložil najprv na účet svojho syna a ten ich následne previedol na účet žalovanej. Vzhľadom k nesporným skutkovým tvrdeniam oboch strán sporu, ktoré do masy BSM nezaradili žiadne hnuteľné veci, súd žiadne hnuteľné veci nevyporiadal. Za nesporné mal súd tiež to, že počas manželstva strany sporu nadobudli do BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Piešťany, v obci a katastrálnom území E., evidované na LV č. XXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, a to parcely registra „C“ parc. č. 211/1, č. 211/2, č. 212/1, č. 212/2 a stavbu - rodinný dom, ku ktorým vlastnícke právo previedli Kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2019 na kupujúceho N. N.. V čl. III tejto zmluvy sa strany sporu ako predávajúci dohodli s kupujúcim, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- eur uhradí ako depozit, druhú časť kúpnej ceny vo výške 153.685,37 eura uhradí predávajúcim (žalobcovi a žalovanej) za účelom

úplného splatenia hypotekárneho úveru, tretiu časť vo výške 6.649,73 eura uhradí žalovanej na úhradu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru vo L., K., štvrtú časť vo výške 4.726,92 eura uhradí žalovanej na úhradu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru vo L., K., piatu časť vo výške 2.513,60 eura uhradí žalovanej na úhradu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru vo L., K. a šiestu časť vo výške 8.424,38 eura uhradí žalobcovi. Kupujúci teda žalobcovi vyplatil sumu vo výške 8.424,38 eura a žalovanej sumu vo výške 13.890,25 eura, ktoré sumy strany sporu zaradili do masy BSM. Súd tiež vychádzal z toho, že v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle je potrebné prihliadnuť na to, či niektorý z manželov nepoužil finančné prostriedky patriace inak do BSM pre svoju výlučnú potrebu, t.j. nie pre spoločné potreby manželov, z ktorého dôvodu sa potom tomuto z manželov zníži jeho vyporiadací podiel. Mal tiež za to, že dôkazným bremenom v prípade výberu peňazí urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého, nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých peňazí nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie, spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil a jeho teda zaťažuje dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich použitie. Čo sa týka sumy 13.890,25 eura, ktorá bola vyplatená na účet žalovanej za účelom úhrady troch pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2019, ktorú podpísal i žalobca, súd uzavrel, že táto suma bola ešte za trvania manželstva spotrebovaná a do masy BSM tak nepatrí. Uvedenú kúpnu zmluvu žalobca podpísal, to znamená, že s ňou súhlasil, a teda súhlasil aj s tým, aby finančné prostriedky spolu vo výške 13.890,25 eura boli použité na účel uvedený v tejto kúpnej zmluve. I keď žalobca tvrdil, že nevie, či uvedené finančné prostriedky žalovaná použila na tento konkrétny účel, na ktorý slúžili, resp. či išlo o spotrebné úvery oboch strán sporu, alebo len žalovanej, neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom toho, že by uvedené finančné prostriedky boli použité na iný účel a nepredložil ani neoznačil dôkaz, ktorým by účinne poprel skutkové tvrdenia žalovanej, že tieto finančné prostriedky použila na úhradu spotrebných úverov, ako bolo dohodnuté v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 08.11.2019, o čom svedčia i výpisy z účtu žalovanej (rub č.l. 130), podľa ktorých dňa 18.11.2019 žalovaná O. L., K. platby vo výške 6.648,73 eura, 4.726,92 eura a 2.466,99 eura. Súd zároveň poukázal na tvrdenia žalovanej, že spotrebné úvery boli spoločné úvery strán sporu, ale keďže v danom čase bola zamestnaná len žalovaná, z čoho jej plynul i dostatočne vysoký príjem, spotrebné úvery mohla banka poskytnúť len jej, keďže žalobca podmienky na poskytnutie spotrebných úverov nespĺňal. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca nepoprel, preto sa stali nespornými a súd tak má za to, že uvedené spotrebné úvery boli spoločné úvery strán sporu. Keďže uvedené finančné hodnoty vo výške 13.890,25 eura, poukázané na účet žalovanej, boli už spotrebované, súd nemohol pri vyporiadaní prikázať túto sumu do výlučného vlastníctva žalovanej, ale mohol len túto hodnotu zohľadniť pri vyporiadaní BSM ako hodnotu, ktorú by mala žalovaná do BSM nahradiť avšak za situácie, že by žalobca účinne poprel tvrdenia žalovanej a uniesol bremeno tvrdenia a zároveň aj dôkazné bremeno ohľadom toho, že uvedené finančné prostriedky žalovaná použila na iný ako určený účel, a to výlučne pre svoje potreby. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno ohľadom tejto sumy, ktorú zaradil do masy BSM, čím tak účinne nepoprel tvrdenia žalovanej v tomto smere. Naproti tomu žalovaná svoje bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno ohľadom použitia týchto finančných prostriedkov pre spoločné potreby strán sporu uniesla, najmä s poukazom na výpisy z jej účtu vedeného vo L., K.. Spotrebované veci nepatria do BSM, pretože súd vyporiadava BSM ku dňu zániku BSM, nie spotrebované veci a veci, ktoré sa ku dňu zániku v BSM už alebo ešte nenachádzali. Sumu vo výške 13.890,25 eura, ktorú vyplatila P. L., K. na úhradu spoločných pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2019 a z výpisov z jej účtu vedeného vo L., K., súd považoval za spotrebované finančné prostriedky, ktoré sa neprejavili v žiadnej majetkovej hodnote a ku dňu zániku BSM strán sporu sa už v BSM nenachádzali. Žalovaná zároveň do masy BSM zahrnula finančné prostriedky vo výške 8.424,78 eura poukázané kupujúcim N. N. na účet žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2019, na základe ktorej strany sporu previedli vyššie uvedené nehnuteľnosti na tohto kupujúceho. Žalobca tvrdil, že uvedenú sumu v plnom rozsahu spotreboval, čo účinne žalovaná nepoprela, keďže nepreukázala, že nedošlo k spotrebovaniu týchto finančných prostriedkov. Žalobca pritom uviedol, že z týchto peňazí hradil pôžičku svojej priateľky, ktorá uhradila za strany sporu 3 splátky na spoločnej hypotéke, aby predišli exekúcii a zároveň z uvedených finančných prostriedkov hradil nedoplatky na vode, elektrine a dlh v stavebninách, z čoho mal súd za jednoznačne preukázané, že uvedené finančné prostriedky boli spotrebované a zároveň neboli spotrebované pre osobné potreby žalobcu, ale na majetok patriaci do BSM strán sporu, resp. na jeho zachovanie. Uvedené žalovaná žiadnym spôsobom nesporovala. Preto súd sumu vo výške 8.424,78 eura považoval za spotrebované finančné prostriedky, ktoré sa neprejavili v žiadnej majetkovej hodnote a ku dňu zániku BSM sa už v BSM nenachádzali. Zároveň žalovaná účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, že finančné prostriedky použil na majetok patriaci do BSM, neuniesla bremeno tvrdenia a zároveň aj dôkazné bremeno ohľadom

toho, že uvedené finančné prostriedky žalobca použil na iný ako určený účel, a to výlučne pre svoje potreby. Finančné prostriedky či už v sume 13.890,25 eura a tiež v sume 8.424,78 eura boli stranám sporu rozdelené v tejto konkrétnej výške v rámci kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2019 uzavretej s N. N., pričom obe sporové strany uvedenú kúpnu zmluvu podpísali a boli s ňou uzrozumené, čím súhlasili aj s využitím týchto finančných prostriedkov na daný účel v súlade s touto kúpnou zmluvou, keďže predaj predmetných nehnuteľností uskutočnili za účelom vyporiadania všetkých spoločných záväzkov.

3. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporným, že žalovaná mala uzatvorené zmluvy o osobných účtoch a tiež o sporiacom účte v bankách, pričom strany sporu zhodne zaradili do masy BSM zostatok finančných prostriedkov na účte žalovanej vedenom v H., K. vo výške 1.599,85 eura, vo L., K. vo výške 6.112,92 eura a na švajčiarskom účte vo výške 24,- eur, a to ku dňu zániku BSM. Skutkové tvrdenia o zostatkoch na týchto účtoch mal súd za nesporné. Až následne žalovaná zmenila svoje tvrdenie o zostatku na bankovom účte vedenom vo L., K. na sumu 5.071,80 eura, preto súd na uvedené tvrdenie neprihliadal, pretože žalovaná túto svoju procesnú obranu neuplatnila včas, pričom súd tiež zmenené tvrdenie žalovanej považoval za tendenčné, účelové a nepreukázané. Žalobca tiež do masy BSM zaradil aj zostatok na sporiacom účte žalovanej vo výške 16.712,28 eura, čo žalovaná sporovala s poukazom na to, že na uvedenom sporiacom účte boli finančné prostriedky jej matky vo výške 16.500,- eur, ktoré vrátila svojej matke za pozemok, ktorý matka s tetou žalovanej previedli na sporové strany za trvania ich manželstva. Žalovaná ako dôkaz predložila čestné prehlásenie svojej matky a čestné prehlásenie svojej tety. Uvedenú skutočnosť však sporoval žalobca s poukazom na výpis z účtu žalovanej, keď suma 16.500,- eur bola prevedená z bežného účtu žalovanej na jej sporiaci účet. Žalovaná uvedenú skutočnosť odôvodňovala tým, že o uloženie týchto finančných prostriedkov na jej sporiacom účte žiadala jej matka, ktorá nemala zriadený účet v banke. Súd vychádzal z toho, že dôkazné bremeno ohľadom reálneho vyplatenia nejakej sumy svojmu veriteľovi zaťažuje toho z manželov, ktorý tvrdí, že niečo niekomu vyplácal, keďže druhý manžel o tejto skutočnosti nemá vedomosť, čo nakoniec vyplýva aj z pravidla, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Na základe toho uzavrel, že žalovanej sa v konaní nepodarilo preukázať, že svojej matke vrátila sumu 16.500,- eur za pozemky, ktoré boli v roku 2011 prevedené na strany sporu ako kupujúcich. Žalobca uvedené skutočnosti popieral s poukazom na to, že išlo iba o fiktívnu zmluvu, pričom účastníci tejto zmluvy boli dohodnutí na bezplatnom prevode vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Žalovaná pravdivosť svojho tvrdenia o úhrade tejto sumy nepreukázala, predložené čestné vyhlásenia matky a tety žalovanej, súd nepovažoval za dostatočné unesenie dôkazného bremena. Žalovaná nepredložila dôkaz o reálnom odovzdaní týchto finančných prostriedkov jej matke s konkrétnym účelom vyplatenia kúpnej ceny za uvedené pozemky a nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by preukázala pravdivosť svojich tvrdení. Súd uviedol, že nie je zrejmý zmysel prevodu týchto finančných prostriedkov z jedného účtu žalovanej na druhý, ak peniaze patrili matke žalovanej. Počas celého konania žalovaná neuviedla, že má zriadený aj sporiaci účet, hoci sa jej súd opakovane dopytoval na všetky jej účty, vo všetkých bankových inštitúciách a žalovaná opakovane uvádzala len bežný účet vedený v H., K. a vo L., K., o ktorých mal vedomosť aj žalobca. Sporiaci účet žalovaná priznala až po doručení výpisov z L., K., keď sa na ich existenciu dopytoval žalobca. Preto tvrdenia žalovanej o vyplatení kúpnej ceny za pozemky jej matke a následnom „uložení“ týchto finančných prostriedkov na jej účte na základe žiadosti jej matky, považoval súd za tendečné a urobené úkony za účelové, s úmyslom ukrátiť žalobcu o podiel na tejto sume. Súd preto uzavrel, že do masy BSM patrí i zostatok finančných prostriedkov na sporiacom účte žalovanej vedenom vo L., K. vo výške 16.712,28 eura.

4. V rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle, prihliadal súd na to, či niektorý z manželov nepoužil finančné prostriedky patriace inak do BSM pre svoju výlučnú potrebu, z ktorého dôvodu by bolo nevyhnutné tomuto manželovi znížiť jeho vyporiadací podiel. Keďže sa strany sporu zhodli, že osobné motorové vozidlo Volkswagen Touran nepatrí do masy BSM, ale patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, lebo slúžilo na výkon jej povolania, žalobca žiadal (podaním zo dňa 08.11.2023) o zaradenie finančných prostriedkov vo výške 11.262,53 eura do masy BSM, keďže tieto finančné prostriedky pochádzali z BSM a žalovaná ich použila na úhradu leasingu za motorové vozidlo v jej výlučnom vlastníctve. Súd však tieto finančné prostriedky do masy BSM nezaradil, pretože z právnej úpravy vyporiadania BSM vyplýva, že súd môže do vyporiadania BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili predmetom súdneho vyporiadania v lehote 3 rokov od zániku BSM. Súd tu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.12.2023, v ktorom najvyšší súd uviedol, že ak bývalí manželia navrhnú v lehote do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva

vyporiadať súdnym rozhodnutím iba časť ich majetku, súd môže do vyporiadania zahrnúť iba túto časť; takémuto záveru nasvedčuje aj ust. , v zmysle ktorého, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. V danom prípade bola žaloba na súd podaná 10.01.2022. Nakoľko BSM zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva strán sporu dňa 08.07.2020, žalobca mohol rozšíriť masu súdne vyporiadavaného BSM do 08.07.2023, teda v trojročnej zákonnej lehote podľa . Po uplynutí tejto lehoty bol tento majetok vyporiadaný na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa . Návrh žalobcu na zaradenie týchto finančných prostriedkov do masy BSM, resp. na zaviazanie žalovanej na úhradu 1 týchto finančných prostriedkov, ktoré boli použité z majetku patriaceho do BSM na jej výlučný majetok, bol súdu doručený až 08.11.2023, teda po uplynutí danej lehoty, preto súd tento nárok do vyporiadavanej masy BSM nezaradil. Žalobca zaradil zároveň do masy BSM sumu 30.089,26 eura, ktorá bola žalovanej za trvania manželstva vyplatená z dôchodkového sporenia zo Švajčiarska a sumu 3.000,- eur, ktorá bola žalovanej vrátená ako preplatok hypotéky. Súd uvedené sumy do masy BSM rovnako nezaradil, lebo návrh žalobcu na zaradenie týchto súm do masy BSM bol súdu doručený až 29.04.2024, teda po uplynutí danej lehoty 3 rokov od zániku BSM ku dňu 08.07.2020. Medzi stranami bol tiež sporným spoločný záväzok manželov, čo sa týka neuhradenej kúpnej ceny za pozemky, ktoré strany sporu nadobudli od matky a tety žalovanej, pričom sumu 18.500,- eur zaradila do masy BSM žalovaná ako spoločné pasívum. Súd uvedené do masy BSM nezaradil, nakoľko návrh žalovanej na zaradenie tohto pasíva do masy BSM bol súdu doručený až 25.06.2024, teda po uplynutí danej lehoty 3 rokov od zániku BSM ku dňu 08.07.2020. Zároveň uvedené pasíva žalobca v celom rozsahu sporoval, pričom opakovane uviedol, že kúpne zmluvy ohľadom spomínaných pozemkov sa robili len „na oko“ pre potreby banky. Uvedené pozemky dostala žalovaná darom od svojej mamy a tety a jej strýko sa vyplatil sumou 5.000,- eur. Podľa žalobcu banka nesúhlasila s darovacou zmluvou, preto sa urobila kúpna zmluva, avšak nikdy sa nevyplatila ani matke žalovanej, ani jej tete žiadna suma a ani to nežiadali, pričom pozemky boli prevedené na strany sporu už v roku 2011, nikdy sa na základe tejto kúpnej zmluvy neplnilo, pretože pozemky boli žalovanej darované. Súd pritom nemal ani vykonaným dokazovaním za preukázané, že k úhrade sumy vo výške 18.500,- eur za pozemky (4.500,- eur matke žalovanej a 14.000,- eur tete žalovanej) skutočne došlo, pričom aj prípadný prevod sumy vo výške 18.500,- eur z účtu žalovanej na účet jej matky a tety, mohol byť realizovaný aj za iným účelom, resp. úhradou iného dlhu žalovanej, pričom žalovaná nenavrhla ohľadom tohto tvrdeného spoločného pasíva oboch strán sporu vykonanie žiadneho dokazovania, teda ohľadom tejto položky neuniesla dôkazné bremeno. Súd tiež poukázal na to, že nie je zrejmé, prečo si žalovaná uplatnila ako spoločné pasíva len sumu 18.500,- eur (úhrada tete vo výške 14.000,- eur a úhrada matke vo výške 4.500,- eur), keď opakovane uvádzala, že na svoj sporiaci účet previedla svojej matke najprv sumu vo výške 16.500,- eur, neskôr jej vrátila ďalšiu sumu 4.500,- eur a tete vyplatila 14.000,- eur, čo by spolu predstavovalo sumu 35.000,- eur. Aj z tohto dôvodu súd sumu 16.500,- eur na sporiacom účte žalovanej nepovažoval za sumu patriacu jej matke ako kúpna cena, ale mal za to, že ide o špekulatívne tvrdenia žalovanej ohľadom týchto súm.

5. Žalobca si tiež uplatnil vnosy do spoločného majetku strán sporu vo výške 110.000,- eur, ktoré získal z predaja dvoch bytov patriacich do jeho výlučného vlastníctva. Z tejto sumy 110.000,- eur uhradil mimoriadnu splátku hypotéky vo výške 77.500,- eur a zvyšnú časť sumy vo výške 32.500,- eur poukázal najprv na účet svojho syna, pričom tieto boli následne preposlané na bankový účet žalovanej. Žalobca uvádzal, že uvedené byty získal darom a pri predaji rodinného domu z týchto peňazí nič nedostal. Svoje byty predal za cenu 110.000,- eur, z toho 77.500,- eur bol mimoriadny vklad na hypotéku a zo zvyšku poslal finančné prostriedky na účet žalovanej na vyplatenie úverov, ktoré boli len jej, žalobca nebol spoludlžníkom na týchto spotrebných úveroch. Žalobca ale nevedel, kedy a či tie úvery žalovaná vyplatila, pretože finančné prostriedky jej vyplatil na účet. Podľa tvrdenia žalobcu však byty predal pod nátlakom žalovanej, ktorá mu povedala, že ak ich nepredá, ona sa nebude môcť vrátiť zo Švajčiarska k synovi, a preto sa so žalobcom rozvedie. Zároveň neskôr sa predal i rodinný dom a vyplatila sa celá hypotéka. Žalovaná k tomu uviedla, že finančné prostriedky, ktoré jej boli poslané z účtu syna žalobcu Q., boli určené na vyplatenie mimoriadnej splátky, a to po dohode so žalobcom, ktorý bol spoludlžníkom tohto hypotekárneho úveru. V súvislosti s vnosmi do spoločného majetku, dal súd prvej inštancie do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.11.2014, v ktorom najvyšší súd uviedol, že manžel ale nemôže uspieť pri vyporiadaní BSM s každou refundačnou požiadavkou - t.j. nárokom na vrátenie toho, čo vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Možno nahradiť investície, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko spotrebované. Súd môže totiž vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili

súčasť BSM ku dňu jeho zániku. Na základe uvedeného možno ako na individuálny vnos prihliadať iba na finančné prostriedky, za ktoré bola financovaná vec patriaca do BSM a ktorá zároveň ku dňu zániku BSM aj existovala. Keďže v konaní nebola ku dňu zániku BSM tvrdená existencia žiadnej veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej, ktorá by bola zakúpená z peňazí z predaja dvoch bytov žalobcu, nebolo možné mať za preukázané, že by sa v prípade predaja bytov žalobcu a použitia peňazí z ich predaja jednalo o vnos do spoločného majetku manželov, na ktorý by bolo možné prihliadať v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle. Súd zdôraznil, že suma 110.0000,- eur bola použitá na úhradu časti hypotekárneho úveru a časti spotrebných úverov, tieto finančné prostriedky žalobca nevložil priamo do nehnuteľností a tieto strany sporu nenadobudli priamo za tieto finančné prostriedky. Avšak i keby za tieto finančné prostriedky získané z predaja bytov vo výlučnom vlastníctve žalobcu strany sporu nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese A., v obci a katastrálnom území E., evidované na LV č. XXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, a to parcely registra „C“ parc. č. 211/1, č. 211/2, č. 212/1, č. 212/2 a stavbu - rodinný dom, tieto ešte za trvania manželstva predali a ku dňu zániku manželstva sa už v BSM nenachádzali. Peňažné prostriedky získané predajom bytov žalobcu teda boli spotrebované na úhradu mimoriadnej splátky hypotekárneho úveru strán sporu a zvyšok bol zaslaný na účet žalovanej a tieto nemožno považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého z manželov. Skutočnosť, že finančné prostriedky boli zaslané na účet žalovanej a zmiešali sa tak s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM strán sporu, tiež znamená, že tieto finančné prostriedky nemuseli byť použité výlučne na úvery žalovanej ako tvrdil žalobca, ale práve naopak, tým, že splynuli s ostatnými finančnými prostriedkami, nie je možné konkretizovať, že práve tieto finančné prostriedky sa použili na úhradu spomínaných úverov a nie na bežné potreby strán sporu a ich rodinných príslušníkov. Finančné prostriedky vo výške 110.000,- eur tak boli počas trvania BSM spotrebované a neprejavili sa v žiadnej veci, ktorá bola získaná z týchto finančných prostriedkov za trvania BSM a ktorá by ku dňu zániku BSM aj existovala a bola predmetom vyporiadania BSM. Súd preto na uvedené finančné prostriedky neprihliadal.

6. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo skutočnosti, že cena všetkých vecí a hodnôt v BSM rozdelených medzi žalobcu a žalovanú predstavuje celkom sumu 24.449,05 eura (zostatky na účtoch žalovanej v sume 1.599,85 eura + 6.112,92 eura + 24,- eur + 16.712,28 eura). Žalovanej tak boli prikázané finančné prostriedky na bankových účtoch celkom v hodnote 24.449,05 eura. Z tejto sumy 24.449,05 eura, má žalobca a žalovaná každý dostať majetok v hodnote zodpovedajúcej polovici tejto čiastky, t.j. v hodnote 12.224,52 eura. Žalobcovi boli prikázané veci v hodnote 0,- eur a žalovanej boli prikázané finančné prostriedky v hodnote 24.449,05 eura. Rozdiel oproti tomu, čo má žalobca dostať, je suma 12.224,52 eura, ktorá suma predstavuje vyrovnací podiel pre žalobcu. Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal voči žalovanej pohľadávku vo výške 12.224,52 eura, ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM, aby podiely bývalých manželov na spoločnom majetku boli rovnaké. Vzhľadom na výšku vyrovnacieho podielu, ku ktorého zaplateniu bola žalovaná zaviazaná, poskytol súd žalovanej na plnenie lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom poukázal na to, že na procesný úspech strán, majúcich v konaní s povahou iudicium duplex totožné postavenie žalobcu i žalovaného, treba pozerať ako na čiastočný (rovnaký) a zásadne nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa s výnimkou, ak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú priznanie náhrady trov jednej zo strán, pričom dôvodmi súcimi osobitného zreteľa môže byť napr. obštrukčné správanie spoluvlastníka, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci, alebo šikanózny výkon práva. Takýto záver zodpovedá stanovisku Ústavného súdu ČR Pl. ÚS-st. 59/23 z 13.9.2023. V predmetnej veci žalobca počas konania poukazoval na pasivitu žalovanej, ktorá až po niekoľkých výzvach súdu predložila požadované výpisy z bankového účtu zo Švajčiarska. Žalovaná taktiež vyvolávala obštrukcie za účelom odročovania súdnych pojednávaní, kedy v deň naplánovaného pojednávania zaslala súdu ospravedlnenie, a to aj napriek tomu, že ju súd v konaní považoval za potrebné vypočuť. Žalovaná taktiež zostala absolútne pasívna v tom smere, že hneď na začiatku pojednávania neuviedla všetky bankové účty, ktorými počas manželstva disponovala, a preto to bol práve žalobca, ktorý musel postupne s pribúdajúcimi výpismi z bankového účtu zasielať ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko žalovaná sama odmietala predložiť výpisy z bankového účtu a uviesť ich zostatky ku dňu zániku BSM. Naproti tomu žalobca sa vždy zúčastnil naplánovaného súdneho pojednávania, predkladal požadované listiny a návrhy na doplnenie dokazovania. Z postoja strán konania v prebiehajúcom spore, ako aj ich procesných úkonov, bol preukázaný záujem na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov len na strane žalobcu. Žalovaná a jej splnomocnená

zástupkyňa sa opakovane nezúčastňovali nariadených pojednávaní, pričom na niektorých svoju neúčasť ospravedlnili (pojednávanie dňa 24.11.2023, pojednávanie dňa 01.03.2024, na ktorom mal byť vykonaný výsluch strán sporu, kedy bolo ospravedlnenie neúčasti súdu oznámené tesne pred pojednávaním, na ktoré sa ale žalobca a jeho právny zástupca dostavili, pričom na výzvu súdu, aby právna zástupkyňa žalovanej predložila potvrdenie o svojej práceneschopnosti, uvedené právna zástupkyňa súdu nedoložila) a niektorých sa nezúčastnili bez ospravedlnenia (pojednávanie dňa 10.01.2025). Pojednávanie dňa 01.03.2024 muselo byť odročené, pretože na tomto pojednávaní mal súd vykonávať dokazovanie výsluchom strán sporu a bez žalovanej a jej právnej zástupkyne to nebolo možné a pojednávanie dňa 10.01.2025 muselo byť tiež odročené, keďže na tomto pojednávaní chcela právna zástupkyňa žalobcu upraviť petit žaloby, najmä čo sa týka vyrovnacieho podielu, ktorý tak musel byť doručený žalovanej a súd tak nemohol na tomto pojednávaní vyhlásiť uznesenie, ktorým by skončil dokazovanie. Žalovaná opakovane robila obštrukcie i ohľadom bankových účtov, neuvádzala všetky svoje účty, najmä sporiaci účet, ktorý uviedla až po vyžiadaní výpisov z L., K. súdom, z ktorých tento sporiaci účet vyplynul a na ktorý poukázal žalobca. Taktiež bola opakovane súdom vyzývaná, aby doložila výpisy z účtu vedenom vo Švajčiarsku, kedy spočiatku uvádzala, že vo Švajčiarsku žiadne bankové účty nemá, potom, že sú zrušené a výpisy sa už nedajú vyžiadať a až napokon súdu doložila potvrdenie švajčiarskej banky spolu s úradným prekladom. Žalovaná nereagovala počas celého tohto sporového konania, súd ju musel opakovane vyzývať a dopytovať ohľadom masy BSM, zatajovala konkrétne informácie, najmä čo sa týka bankových účtov, bola neaktívna, nezúčastňovala sa so svojou právnou zástupkyňou viacerých pojednávaní, preto súd dospel k záveru, že dĺžku konania zapríčinila žalovaná svojim obštrukčným správaním a nezáujmom o konštruktívne vyriešenie veci, čo predstavuje dôvody súce osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné sa odkloniť od zásady nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa pre povahu sporu iudicium duplex.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobca odvolanie, poukazujúc na odvolacie dôvody podľa , , a , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyporiada zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že zostatky na bankových účtoch vo L. vo výške 6.112,92 eura, vo L. vo výške 16.712,28 eura, v H. L. výške 1.599,85 eura, vedenom vo Švajčiarsku vo výške 24,- eur, prikáže do vlastníctva žalovanej a žalovanej uloží povinnosť uhradiť v prospech bankového účtu žalobcu na vyrovnanie podielov sumu v celkovej výške 94.833,53 eura v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, zároveň žalobcovi prizná nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. Žalobca poukazoval na to, že žalobu podal na súd dňa 10.01.2022, pričom v bode 2 žaloby je vyslovene uvedené, že masu BSM tvorí aj osobné motorové vozidlo zn. VW Touran, KV. Zároveň žalobca v rámci žaloby uviedol, že žiada, aby bolo predmetné vozidlo v rámci vyporiadania BSM pridelené žalovanej. Žalobca teda v rámci 3-ročnej vyporiadacej lehoty riadne zahrnul uvedené vozidlo do masy BSM. Žalobca síce v rámci vyjadrenia zo dňa 08.11.2023 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej že toto vozidlo je jej vlastníctvom, avšak zároveň uviedol, že žalovaná na svoj výlučný majetok spotrebovala sumu vo výške 11.262,53 eura, pričom tieto finančné prostriedky pochádzali z BSM, preto má byť do masy BSM zahrnuté osobné motorové vozidlo ako vec, alebo finančné prostriedky pochádzajúce z BSM použité na nadobudnutie osobného motorového vozidla. Žalobca sa o predmetnej úhrade sumy vo výške 11.262,53 eura dozvedel až z výpisu z účtu žalovanej, ktorý žalovaná predložila v konaní až dňa 01.02.2023, teda na uvedené skutočnosti reagoval hneď v písomnom podaní zo dňa 08.11.2023, v rámci ktorého sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam tvrdeným žalovanou. Nemôže ísť na ťarchu žalobcu skutočnosť, že žalovaná bola počas celého konania pasívna a žalobca sa o jej finančných operáciách z bankového účtu, ku ktorému nemal v tom čase prístup a ani dispozičné oprávnenie, dozvedel až po tom, čo predmetné výpisy doložila do konania. Preto mal súd v rámci vyporiadania BSM zahrnúť aj sumu vo výške 11.262,53 eura, nakoľko sa jednalo o sumu, ktorá tvorila masu BSM a žalovaná ju spotrebovala na vec, ktorá bola v jej vlastníctve. Zároveň aj sama žalovaná v rámci konania uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že tieto finančné prostriedky, z ktorých si uhradila mimoriadnu splátku za vozidlo bude musieť žalobcovi nahradiť (zápisnica z pojednávania zo dňa 25.03.2025). O týchto skutkových tvrdeniach v rámci vyporiadania BSM teda nebol žiaden spor a žalobca si uplatnil tento nárok včas a riadne.

9. Rovnako žalobca poukazoval na to, že až z konania a ďalšieho dokazovania následne vyplynulo, že suma vo výške 30.089,26 eura mala byť žalovanej vyplatená z dôchodkového pripojistenia, čo až následne dňa 24.06.2024 žalovaná potvrdila v rámci svojho vyjadrenia. Preto nemôže ísť na ťarchu žalobcu skutočnosť, že žalovaná neuviedla všetky podstatné skutočnosti hneď na začiatku konania, ale žalobca musí počas celého konania čakať na žalovanú kým uvedie všetky podstatné skutočnosti. Zároveň žalobca v rámci konania skladal aj preddavok na trovy znaleckého dokazovania spojené so zisťovaním bankových účtov a zostatkov na týchto účtoch, nakoľko žalovaná bola pasívna. Žalobca z výpisu z bankového účtu žalovanej nevedel, že evidovaná suma sa týka vyplatenia dôchodkového pripojistenia. Žalobca už v rámci žaloby žiadal kompletné výpisy z bankových účtov žalovanej zo Švajčiarska, nakoľko nemal vedomosť o tom, čo mali tie ktoré finančné prostriedky predstavovať (tzn. či sa jednalo o mzdu, iné zamestnanecké nároky alebo dary). Preto aj tieto finančné prostriedky mali byť zahrnuté do masy BSM a vyporiadané. Tu žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Žalobca musel vždy návrhy na doplnenie dokazovania prispôsobovať pasivite žalovanej. Dôkazné bremeno však mala v tomto prípade znášať žalovaná a nie žalobca. Žalovaná tvrdila, že tieto finančné prostriedky použila na úhradu spotrebných úverov, ich existenciu však nepreukázala. Súd sankcionuje žalobcu za to, že nepreukázal ako žalovaná minula finančné prostriedky, pričom žalobca tieto skutočnosti nemá ako preukázať. Existenciu a úhradu finančných prostriedkov na spotrebné úvery mala preukazovať žalovaná.

10. K sume 110.000 eur žalobca v odvolaní namietal, že počas trvania manželstva urobil vnos do manželstva v celkovej výške 110.000,- eur (suma, za ktorú odpredal byty v jeho výlučnom vlastníctve), pričom tieto finančné prostriedky vynaložil jednak na mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru vo výške 77.500,- eur a jednak zvyšné finančné prostriedky z predaja týchto nehnuteľností boli zaslané na bankový účet žalovanej. Žalovaná počas konania tvrdila, že rozdiel zo sumy 110.000,- eur a 77.500,- eur spotrebovala na úhradu spotrebných úverov. Ich existenciu ale žalovaná nepreukázala. Súd by mal rozlišovať medzi vnosom, ktorý sa spotrebuje na bežné veci v domácnosti a vnosom, ktorý sa prejaví v mase BSM. Ak by totiž nebolo vnosu žalobcu, pasíva oboch manželov by boli tvorené nesplateným hypotekárnym úverom, avšak pričinením žalobcu prišlo zníženiu pasív manželov na 0. Súd však uviedol, že žalobca nepreukázal spotrebovanie finančných prostriedkov zo strany žalovanej. Žalobca ale tieto skutočnosti nemal ako preukázať, pretože žalovaná bola počas konania pasívna, pričom z výpisov z bankových účtov žalovanej je zrejmé, že táto robila denne množstvo bankových operácií a výberov. Žalobca však svoje výlučné finančné prostriedky vynaložil a vložil do BSM. Nie je spravodlivé očakávať, že žalobca bude znášať stratu týchto finančných prostriedkov len z dôvodu, že hypotekárny úver ku dňu vyporiadania BSM neexistuje. Žalobca svojim vnosom prispel k tomu, aby pasíva tvoriace súčasť BSM zanikli. Ako je z komentovaného ustanovenia zrejmé, vnos do manželstva môže manžel žiadať nahradiť až v rámci vyporiadania BSM. To aj žalobca urobil. Vnos žalobcu do manželstva bol jasný a preukázaný predloženými dôkazmi. Vďaka jeho vnosu do manželstva zanikla hypotéka, ktorá bola braná počas manželstva žalovanej a žalobcu. Je potrebné rozlišovať, či sa jedná o vec alebo právo, nakoľko súčasná judikatúra hovorí len o tom, že vec musí existovať ku dňu zániku BSM, avšak v tomto prípade sa jednalo o pohľadávku. Žalobca teda vynaložil na spoločný majetok manželov finančné prostriedky, v dôsledku čoho bola na strane pasív 0. Nejedná sa teda o bežnú spotrebu v rámci domácnosti. Žalobca mal vo svojom vlastníctve dva byty, ktoré zdedil a tieto boli jeho výlučným vlastníctvom. Tieto predal, pričom finálna suma, za ktorú nehnuteľnosti odpredal bola 110.000,- eur. Z tejto sumy žalobca uhradil mimoriadnu splátku hypotéky vo výške 77.500,- eur. Zvyšná suma, tvoriaca rozdiel medzi vyššie špecifikovanými sumami vo výške 32.500,- eur bola poukazovaná na bankový účet syna žalobcu, pričom tieto prostriedky boli následne preposlané na bankový účet žalovanej vedený vo L. J.. Žalobca teda transformáciou majetku vo svojom výlučnom vlastníctve (predaj bytov) vniesol do manželstva sumu v celkovej výške 110.000,- eur, čo žalovaná nerozporovala, preto súd nemal zaujať stanovisko, že žalobca uvedené skutočnosti nepreukázal ( ). Žalobca nemal možnosť uplatňovať si svoj vnos do manželstva v inom súdnom konaní, nakoľko táto možnosť je mu priznaná až v rámci vyporiadania BSM manželov. Aj nie bežné vnosy do spoločných vecí počas trvania manželstva majú byť vyporiadané v rámci BSM a len na bežné vnosy, ktoré boli spotrebované počas trvania BSM sa pri vyporiadaní BSM neprihliada nakoľko tieto zanikli.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie tiež žalovaná a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku I. v časti zostatku na bankových účtoch vedených vo L. M. J., K. na sumu 5.281,55 eura, ďalej vo výroku II. tak, že

žalovaná nie je povinná vyplatiť žalobcovi z titulu finančného vyrovnania žiadnu sumu a výrok III. zmenil tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poukazovala na odvolacie dôvody podľa a , teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne skutkové zistenie považovala nezahrnutie sumy 8.424,78 eura vyplatenej ako časť kúpnej ceny za spoločný rodinný dom a pozemky do širšieho vyporiadania BSM. Sumu 8.424,78 eura, ktorá suma bola vyplatená na účet žalobcu ako časť kúpnej ceny kupujúcim N. N., súd nezahrnul do širšieho vyporiadania BSM, hoci žalovaná od začiatku tvrdí, že táto suma do vyporiadania BSM patrí, pretože bola vyplatená za predaj spoločných nehnuteľností len žalobcovi na jeho účet a bola spotrebovaná len žalobcom pre jeho potreby. Súd si bez bližšieho zdôvodnenia, vybral jednu z mnohých žalobcom uvádzaných verzií, na aký účel túto sumu použil, teda že z týchto peňazí hradil pôžičku svojej priateľky, ktorá uhradila za strany sporu 3 splátky na spoločnej hypotéke a tiež nedoplatky na vode, elektrine a dlh v stavebninách. V žalobe a vo vyjadrení zo dňa 11.04.2022 ale žalobca uvádza úplne inú verziu, a to, že tieto peniaze použil po rozpade manželstva na úhradu nájomného a drobné platby za náklady na bývanie a následne v ďalších vyjadreniach uviedol, že mu priateľka kúpila auto a on jej vrátil z týchto peňazí peniaze za auto. V písomnom vyjadrení zo dňa 29.04.2024 uviedol, že jeho priateľka uhradila dve splátky úveru v sume 1.391,57 eura a tieto peniaze jej z uvedenej sumy vrátil. Súd si vybral verziu, podľa ktorej mal preukázané, že tieto peniaze boli spotrebované za trvania manželstva a do vyporiadania ich nezahrnul. Žalobca však ani k jednej verzii, ako minul sumu 8.424,78 eura nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaná k tomu uviedla, že po rozpade manželstva si svoje náklady na bývanie uhrádzala zo svojho zárobku a nie zo spoločných peňazí. Preto je potrebné sumu 8.424,78 eura zohľadniť pri vyporiadaní BSM ako spoločné finančné prostriedky, ktoré bez vedomia a súhlasu žalovanej žalobca minul pre svoju potrebu.

12. Za ďalšie nesprávne skutkové zistenie súdu považovala žalobkyňa vyčíslenie zostatku na jej účtoch vo L., K. vo výške 22.825,20 eura. Súd nemôže zahrnúť do masy BSM zostatok na účte ku dňu zániku BSM v nesprávnej výške len preto, že žalovaná nedopatrením vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla vyšší zostatok patriaci k neskoršiemu dátumu vo výške 6.112,90 eura. Z výpisu z účtu vyplýva, že ku dňu zániku BSM bol na účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok vo výške 5.071,80 eura a v tejto výške mal byť aj zahrnutý do masy BSM. Žalovaná nesúhlasila ani s názorom súdu, že nemal za preukázané, že svojej matke zaplatila za trvania manželstva časť kúpnej ceny za pozemky na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2011, na ktorých postavili rodinný dom. Žalovaná predložila kúpnu zmluvu zo dňa 21.11.2011, ktorou kúpila od matky K. D. a tety K. H. pozemky, na ktorých postavili so žalobcom spoločný rodinný dom a ktoré nehnuteľnosti následne spoločne predali N. N.. Žalobca nespochybnil, že kúpna cena nebola predávajúcim v čase kúpy vyplatená. Účelovo len tvrdil, že malo ísť v skutočnosti o darovanie a že kúpna zmluva bola uzavretá len na žiadosť banky. Toto tvrdenie žalobcu je účelové klamstvo, pretože žiadna banka do kúpy týchto pozemkov nevstupovala zo žiadneho právneho dôvodu a keby matka a teta žalovanej chceli žalovanej pozemky darovať, boli by tak urobili. Matka a teta žalovanej čestnými prehláseniami potvrdili kedy a ako im bola vyplatená dohodnutá kúpna cena. Súd bez zdôvodnenia skonštatoval, že tieto čestné vyhlásenia nepovažuje za dostatočné unesenie dôkazného bremena. Záver súdu je neakceptovateľný, pretože je povinnosťou súdu posudzovať výsledky vykonaného dokazovania v ich vzájomných súvislostiach a nadväzností. Za nepatričnú považovala žalovaná aj úvahu súdu, že prečo si uplatnila ako spoločné pasíva len sumu 18.500 eur ako úhradu tete vo výške 14.000 eur a úhradu matke vo výške 4.500 eur. Spoločné pasívum z titulu nezaplatenej kúpnej ceny ku dňu zániku manželstva však predstavovalo len sumu 18.500 eur, pretože sumu 16.500 eur žalovaná už svojej matke vyplatila ešte počas trvania manželstva dňa 02.02.2020, čo matka žalovanej aj čestným vyhlásením potvrdila. Túto sumu žalovaná len ponechala na jej žiadosť na svojom účte a následne previedla na svoj sporiaci účet, keďže matka žiaden účet založený nemala a peniaze v hotovosti doma nechcela. Ďalším dôkazom, ktorý nepriamo potvrdzuje skutočnosť, že žalovaná po rozpade manželstva splácala dlhy voči tete a matke z titulu kúpy pozemkov, je predložená zápisnica z pojednávania na Okresnom súde Piešťany v právnej veci sp. zn. , kde žalovaná túto skutočnosť uvádzala v súvislosti s otázkou súdu o jej majetkových a zárobkových pomeroch pri určovaní výživného pre syna E.. Že spláca tieto dlhy, žalovaná súdu uviedla ešte v čase, keď netušila, že žalobca sa bude domáhať vyporiadania BSM, ktoré bolo vždy predĺžené. Preto nemôže byť suma 16.500 eur, ktorá od 02.02.2020 patrila matke žalovanej, zahrnutá do zostatku na účtoch žalovanej vo L., K.. Tento zostatok ku dňu zániku BSM tvorí len suma 5.071,91 eura na účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a suma 209,64 eura na sporiacom účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, teda spolu suma 5.281,55 eura.

13. Za nesprávne právne posúdenie považovala žalovaná rozhodnutie súdu o náhrade trov konania, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Toto rozhodnutie považovala žalovaná za arbitrárne a nemajúce oporu v ustanoveniach o trovách konania, ani v zaužívanej súdnej praxi opierajúcej sa o judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa náhrady trov konania. Súd uviedol, že konanie o vyporiadanie BSM má špecifickú povahu, ide o tzv. konanie iudicium duplex, ktoré môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek z bezpodielových spoluvlastníkov a strany sú vzájomne v procesnej pozícii žalobcu a žalovaného súčasne, bez ohľadu na to, kto žalobu podal. Práve s poukazom na túto špecifickú povahu konania o vyporiadanie BSM zaužívaná súdna prax pri rozhodovaní o trovách konania zásadne nepriznáva nárok na náhradu trov konania žiadnej procesnej strane. Robí tak len výnimočne, ak to odôvodňujú okolnosti. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi nie je odôvodnené žiadnymi okolnosťami hodnými osobitného zreteľa a je aj v rozpore so zákonom. Vo veci samej bol žalobca výrazne neúspešný, keď sa svojím návrhom domáhal finančného vyrovnania od žalovanej vo výške 94.833,53 eura a súd mu priznal z titulu finančného vyrovnania jeho podielu len sumu 12.224,52 eura. Podľa ust. je rozhodnutie súdu o trovách konania nezákonné, pretože súd zásadne priznáva náhradu trov konania strane sporu podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak má strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd vôbec nezobral do úvahy argumentáciu žalovanej, že z dôvodov na strane žalobcu bolo spoločné hospodárenie počas celého manželstva pasívne, predĺžené. Žalobca sa počas celého manželstva riadne nezamestnal a nemal žiaden primeraný príjem, požičiaval si peniaze, ktoré potreboval pre uspokojenie svojej hráčskej vášne a ktoré sa následne museli vracať zo zárobku žalovanej alebo zo spotrebných úverov. Bolo preukázané, že na meno žalobcu nebol zriadený žiaden účet, ani poskytnutý žiadny spotrebný úver. Žalobca totiž nikdy nemal zárobok, na základe ktorého by mu banka spotrebný úver poskytla, alebo kde by mu bol poukazovaný zárobok. Tieto závažné skutočnosti, hoci ich žalobca nepoprel, súd nevzal do úvahy. Žalovaná rozhodne nesúhlasila ani s tvrdením súdu, že sa opakovane nezúčastňovala nariadených pojednávaní a nepredkladala požadované dôkazy. Žalovaná mala počas celého konania právne zastúpenie, resp. bola zastúpená splnomocnenkyňou a ak sa nemohla zúčastniť pojednávania, jej právna zástupkyňa sa vždy riadne a včas ospravedlnila. Pre žalovanú bola účasť na pojednávaniach vzhľadom na to, že pracuje v zahraničí problematická. Rýchle ukončenie konania, ktoré bolo od začiatku nezmyselné, bolo v jej záujme. Pre žalovanú to bol finančne aj psychicky zaťažujúci spor. Všetky relevantné dôkazy súdu predložila riadne a včas a zostatky na účtoch, ktoré patrili do BSM uviedla hneď vo vyjadrení k žalobe. Bol to žalobca, ktorý v priebehu konania navrhoval stále nové dôkazy o neexistujúcich účtoch, dokonca žiadal súd o zisťovanie účtov žalovanej vo všetkých pobočkách bánk na Slovensku. To boli prieťahy v konaní spôsobené žalobcom. Súd mal možnosť riešiť náhradu trov konania pri zavinených prieťahoch podľa ust. . Podľa tohto ustanovenia, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Súd tak nespravil a žalobcovi priznal celú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. K odvolaniu žalovanej podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol ako v celom rozsahu nedôvodné a uviedol, že žalovaná selektívne vytrháva vyjadrenia žalobcu z kontextu. Žalobca skutočne spotreboval finančné prostriedky vo výške 8.424,78 eura počas trvania manželstva. Žalobca v rámci vyjadrenia zo dňa 29.04.2024 predložil v prílohách výpis z účtu partnerky žalobcu, z ktorého je zrejmé, že dňa 15.08.2019 bola na spoločnú hypotéku manželov uhradená suma vo výške 650,- eur, pričom túto úhradu vykonala partnerka žalobcu. Rovnako aj dňa 16.09.2019 uhradila partnerka žalobcu sumu 741,57 eura. Žalobca v rámci konania jednoznačne uviedol na aký účel finančné prostriedky minul. Predložil do konania výpisy z účtu svojej partnerky, z ktorých je zrejmé, že táto uhrádzala splátky hypotéky žalobcu a žalovanej. Žalovaná uvedené skutočnosti nikdy nenamietala a nerozporovala. Vo vzťahu k vyčísleniu zostatku na účtoch žalovanej súdom v sume spolu 22.825,20 eura, žalovaná v odvolaní namietala, že nesprávne uviedla zostatok na svojom bankovom účte ku dňu zániku BSM. Uvedené tvrdenie žalovanej je ale nesprávne, pretože žalovaná od počiatku aj v rámci mimosúdnych rokovaní uvádzala len a výlučne zostatok na bankovom účte vo výške 6.112,90 eura. Žalovaná ďalej rovnako nepreukázala skutočnosť, že svojej matke zaplatila finančné prostriedky za pozemky, ktoré patrili do BSM. Do konania predložila len čestné prehlásenia a kúpnu zmluvu, ktoré žalobca rozporoval. Zároveň v priebehu konania uvádzala nepravdivé tvrdenia ohľadom úhrady týchto finančných prostriedkov. V rámci konania uviedla, že svoju matku a tetu po zániku BSM manželov vyplatila. Následne ale v rámci záverečnej reči právneho zástupcu je uvedené, že finančné prostriedky vo výške 16.500,- eur, ktoré

sa nachádzali na sporiacom účte žalovanej, boli na tento prevedený za účelom úhrady kúpnej ceny za pozemky. Na jednej strane teda žalovaná tvrdí, že finančné prostriedky matke uhradila, na strane druhej, keď z dokazovania vyplynie, že si žalovaná na sporiaci účet odložila sumu 16.500,- eur, o tejto následne tvrdí, že táto suma predstavuje finančné prostriedky, ktoré „boli“ uhradené matke žalovanej. Ak by tvrdenie žalovanej bolo pravdivé, matka žalovanej by už v rámci čestného prehlásenia tvrdila, že tieto finančné prostriedky sa nachádzajú na účte dcéry, nakoľko ich tam chce mať uložené. Podľa žalobcu sú čestné prehlásenia predložené žalovanou účelové a s touto skutočnosťou sa súd vysporiadal správne. Žalovaná zároveň vo vzťahu k pozemkom tvrdí, že žalobca tieto skutočnosti nerozporoval, avšak opomína výsluch žalobcu na pojednávaní dňa 22.03.2024, kde žalobca uviedol, že banka žiadala oficiálnu kúpnu zmluvu a tá sa urobila, avšak nikdy sa nevyplatila ani jej matka, ani jej teta; pozemky nadobudli v r. 2011 a žalovaná predložila, že jej matka a teta žiadajú vyplatiť kúpnu cenu v r. 2019 alebo 2020, čo je 9 rokov potom. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobca nikdy nespochybnil úhradu kúpnej ceny za pozemky. Žalobca úhradu kúpnej ceny za pozemky spochybnil aj v rámci pojednávania dňa 22.03.2024, pričom úhradu spochybňoval aj v rámci svojich písomných vyjadrení. Je preukázaným faktom, že žalovaná mala na sporiacom účte sumu 16.500,- eur, ktorá tvorí masu BSM, pričom účelovo zmenila svoje tvrdenia v záverečnej reči a snažila sa súd presvedčiť, že tieto finančné prostriedky masu BSM netvoria, ale patria matke žalovanej. Uvedené tvrdenia sú rozporuplné a nelogické. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania, žalobca uviedol, že s názorom žalovanej nesúhlasí a stotožňuje sa s názorom súdu v odôvodnení rozsudku. Žalovaná bola počas celého konania absolútne pasívna. Žalobca svoje návrhy na doplnenie dokazovania musel urobiť preto, lebo žalovaná bola pasívna a selektívne vyberala jednotlivé výpisy z účtu a tieto predkladala na základe viacerých dopytov súdu. Žalovaná zároveň zatajila existenciu sporiaceho účtu vedeného vo L. J. pred súdom a túto skutočnosť namietal až žalobca v rámci svojho vyjadrenia. Žalovaná taktiež absolútne ignorovala výzvy súdu a predvolania na pojednávania, pričom vždy bola jej účasť alebo účasť jej právnej zástupkyne ospravedlnená, avšak ospravedlnenie prišlo na súd deň pred pojednávaním, alebo len pár minút pred pojednávaním, čo aj súd vyhodnotil ako snahu žalovanej o vznik prieťahov v konaní. Právna zástupkyňa žalovanej zároveň ani na výzvu súdu nepredložila potvrdenie o práceneschopnosti, ktoré malo preukazovať jej nemožnosť zúčastniť sa na pojednávaniach. Žalovaná sa v časti ohľadom trov konania vyjadruje k skutočnostiam ohľadom manželstva so žalobcom, ohľadom jeho údajnej závislosti na hracích automatoch a jeho nezamestnanosti. Žalobca však tieto skutočnosti riadne rozporoval v písomných vyjadreniach, ako aj svojou výpoveďou na pojednávaní. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by bol skutočne žalobca závislý na automatoch, že by bol nezamestnaný a mal dlžoby. Kvôli obštrukčnému konaniu žalovanej boli pojednávania odročované, keď žalobca a jeho právny zástupca boli riadne prítomní. Žalobca pritom poukazoval na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26.01.2021, ktoré uvádza: „Pri vyporiadaní BSM v súvislosti s priznaním náhrady trov konania je potrebné vychádzať z a ako základné pravidlo uplatniť zásadu úspechu vo veci s prihliadnutím aj na postoj strán v sporovom konaní a konečný spôsob vyporiadania BSM,“ z ktorého je zrejmé, že v rámci priznania trov konania v prípade BSM je potrebné jednak vychádzať z úspechu vo veci a jednak je potrebné prihliadať aj na postoj strán v sporovom konaní. Z celého obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaná bola v konaní absolútne pasívna, nereagovala na výzvy súdu, nepredkladala riadne dôkazy a nezúčastňovala sa pojednávaní, v dôsledku čoho musela byť na pojednávanie predvolaná s upozornením na uloženie poriadkovej pokuty. Naopak žalobca sa riadne zúčastňoval každého pojednávania, poskytoval súčinnosť, riadne označil a predkladal dôkazy. Žalobca dokonca zložil súdu preddavok vo výške 600,- eur na dokazovanie výpisov z bankového účtu žalovanej zo Švajčiarska, nakoľko táto ich sama dobrovoľne nepredložila. Žalovaná v rámci odvolania tvrdí, že riadne predložila výpisy z účtov, čo ale nie je pravda, nakoľko žalovaná neuviedla všetky svoje bankové účty, či už sporiace alebo bežné, v dôsledku čoho musel znovu žalobca navrhnúť vyžiadať informácie z bánk v rámci Slovenskej republiky, nakoľko on informácie o bankových účtoch žalovanej nemal. V dôsledku konania žalovanej teda prišlo k odročeniu pojednávania a nehospodárnemu dokazovaniu, pretože stačilo, aby žalovaná všetky účty riadne uviedla a predložila z nich výpisy. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že nemala žiaden účet vo Švajčiarsku a že tento bol zrušený a nedostane sa k výpisu z účtu a následne na žiadosť zákonnej sudkyne potvrdenie o zostatku na bankovom účte vo Švajčiarsku predložila. Je teda správne, ak súd priznal trovy konania žalobcovi. V súdnej praxi nie je ničím výnimočným, že v rámci konania o vyporiadanie BSM je priznaná náhrada trov konania.

15. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej podala žalovaná písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedla, že trvá na svojom vyjadrení k vyplatenej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti predané N. N.

vo výške 8.424,78 eura, že tieto peniaze použil žalobca pre svoju potrebu a je potrebné ich zahrnúť do širšieho vyporiadania BSM. Ide o sumu z predaja spoločných nehnuteľností a žalobca ich minul v celom rozsahu pre svoju potrebu. Súd si vybral verziu žalobcu, že z týchto peňazí žalobca hradil pôžičku svojej priateľky, ktorá uhradila za strany sporu 3 splátky na spoločnej hypotéke, hoci žalobca teraz vo vyjadrení tvrdí, že dve, v celkovej výške 1.391,67 eura. Ďalej súd uznal, že žalobca uhradil nedoplatky na vode, elektrine a dlh v stavebninách, všetko bez dôkazov, a teda súd uznal, že suma bola spotrebovaná za trvania manželstva. V žalobe a vo vyjadrení zo dňa 11.04.2022 žalobca uvádza úplne inú verziu, ako tú, ktorú uznal súd za preukázanú, že tieto peniaze použil žalobca po rozpade manželstva na úhradu nájomného a drobné platby za náklady na bývanie a následne v ďalších vyjadreniach uviedol, že mu priateľka kúpila auto a on jej z týchto peňazí vrátil peniaze za auto. Až v písomnom vyjadrení zo dňa 29.04.2024 žalobca uviedol, že jeho priateľka uhradila dve splátky úveru v sume 1.391,57 eura a tieto peniaze jej z uvedenej sumy vrátil. Ani k jednej verzii, ako minul sumu 8.424,78 eura, žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Po rozpade manželstva si žalovaná svoje náklady na bývanie uhrádzala zo svojho zárobku a nie zo spoločných peňazí. Sumu 8.424,78 eura je preto potrebné zohľadniť pri vyporiadaní BSM ako spoločné finančné prostriedky, ktoré žalobca bez vedomia a súhlasu žalovanej minul pre svoju potrebu. K zostatkom na účtoch vo L., K. vo výške 22.825,20 eura, sa žalovaná pridržala svojho odvolania zo dňa 06.05.2025. K vyplateniu kúpnej ceny za pozemky matke a tete po rozvode manželstva žalovaná uviedla, že keby matka a teta boli chceli pozemky darovať, mohli tak spraviť. Údajná požiadavka banky, aby sa uzavrela kúpna zmluva, je len účelový výmysel žalobcu. Na vyplatenie kúpnej ceny so žalobcom nemali peniaze, preto sa dohodli s predávajúcimi, že ich vyplatia, keď peniaze budú mať. Matka aj teta žalovanej čestnými prehláseniami potvrdili, kedy a ako im bola vyplatená dohodnutá kúpna cena. Žalobca sa nikdy nestaral, ako a kedy budú ich záväzky uhradené, nikdy nemal prehľad ani o tom, ako žalovaná spláca spoločné spotrebné úvery. Spoliehal sa na to, že ako zdravotná sestra v Rakúsku zarába dosť, aby všetko splácala, vrátane jeho osobných dlhov. Nikdy nemal prehľad o účtoch v banke, pretože všetko fungovalo bez jeho pričinenia. Po rozvode mu ostala utkvelá predstava, že žalovanej z príjmu potom, čo živila rodinu, uhrádzala všetky úvery a osobné dlhy žalobcu, má ešte kdesi na utajenom účte schované tisíce. Dôkazom, ktorý nepriamo potvrdzuje skutočnosť, že žalovaná po rozpade manželstva splácala dlhy voči tete a matke z titulu kúpy pozemkov, je predložená zápisnica z pojednávania na Okresnom súde Piešťany v právnej veci sp. zn. , kde žalovaná túto skutočnosť uvádzala v súvislosti s otázkou súdu o jej majetkových a zárobkových pomeroch pri určovaní výživného pre syna E., teda v čase, keď žalovaná ani netušila, že žalobca sa bude domáhať vyporiadania BSM, ktoré bolo vždy predĺžené a ku dňu zániku vlastne pasívne. Vzhľadom na predložené dôkazy nemôže byť suma 16.500 eur, ktorá od 02.02.2020 patrila matke žalovanej zahrnutá do zostatku na účtoch vo L.. K.. Tento zostatok ku dňu zániku BSM tvorí len suma 5.071,91 eura na účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a suma 209,64 eura na sporiacom účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, teda spolu suma 5.281,55 eura. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je vecne nesprávne, pretože je arbitrárne, v ktorom smere žalovaná na trvá na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní.

16. K odvolacej replike žalovanej, podal žalobca písomné vyjadrenie (duplika), v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o sumu 8.424,78 eura, tieto finančné prostriedky boli spotrebované počas manželstva, pričom k uvedenému žalobca predložil dôkazy, ako napríklad výpisy z bankového účtu, či vyjadrenia žalobcu pred súdom. Súd sa s týmito vyjadreniami stotožnil a mal ich za preukázané. Žalovaná v rámci svojho vyjadrenia uvádza, že žalobca vo vzťahu k sume 8.424,78 eura a k ich spotrebovaniu nepredložil žiadne dôkazy. Uvedené tvrdenie je však nepravdivé, pretože žalobca tieto dôkazy riadne v prvostupňovom konaní predložil. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že preukázala skutočnosť, že svojej matke zaplatila finančné prostriedky za pozemky, ktoré patrili do BSM, tak uvedené skutočnosti žalovaná nepreukázala, do konania predložila len čestné prehlásenia a kúpnu zmluvu, ktoré žalobca rozporoval. Zároveň žalovaná v priebehu konania uvádzala nepravdivé tvrdenia ohľadom úhrady týchto finančných prostriedkov. V rámci konania uviedla, že svoju matku a tetu po zániku BSM manželov vyplatila. Následne ale v záverečnej reči jej právny zástupca uviedol, že finančné prostriedky vo výške 16.500,- eur, ktoré sa nachádzali na sporiacom účte žalovanej, boli na tento prevedený za účelom úhrady kúpnej ceny za pozemky. V rámci zápisnice, na ktorú odkazuje žalovaná vo veci sp. zn. na Okresnom súde Piešťany, zase žalovaná uvádza, že spláca súkromné pôžičky matke a tete. Na jednej strane teda žalovaná tvrdí, že finančné prostriedky matke uhradila, na strane druhej, keď z dokazovania vyplynie, že si žalovaná na sporiaci účet odložila sumu 16.500,- eur, o tejto následne tvrdí, že táto suma predstavuje finančné prostriedky, ktoré „boli“ uhradené matke žalovanej. Faktom však zostáva, že žalovaná dôkazmi nepotvrdila ani jedno z troch uvedených tvrdení. Žalovaná zároveň v konaní nepreukázala úhradu týchto finančných prostriedkov, či už dokladom, výpisom z účtu alebo iným hodnoverným spôsobom. Čestné

prehlásenia predložené žalovanou sú účelové a súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal správne. Žalovaná mala na sporiacom účte sumu 16.500,- eur, ktorá tvorí masu BSM, pričom účelovo zmenila svoje tvrdenia v záverečnej reči a snažila sa súd presvedčiť, že tieto finančné prostriedky masu BSM netvoria, ale patria matke žalovanej. Uvedené tvrdenia sú rozporuplné a nelogické. Rovnako žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Žalobca teda žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania žalobcu i žalovanej boli podané včas ( ), oprávnenými subjektmi - zároveň stranami, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie v nimi napadnutých častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (žalobca podľa , , a a žalovaná podľa a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných dôvodmi podaných odvolaní ( ), bez viazanosti ich rozsahom ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolania žalobcu i žalovanej sú sčasti dôvodné, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a v spojení s v celom rozsahu zrušiť a vec podľa vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, napriek tomu, že pozostáva vždy z viacerých výrokov, predstavuje jeden celok, komplexne vyporiadavajúci doterajšie práva procesných strán z tohto spoluvlastníctva a zároveň konštituujúci ich nové práva. Ak je taký rozsudok napadnutý odvolaním (čo aj len v niektorej časti), žiadny z jeho výrokov vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť. Podľa nie je vtedy odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a musí preskúmať všetky (aj odvolaním nenapadnuté) výroky rozsudku vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.09.2021 – R 41/2023).

19. So zreteľom na uvedené preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a uplatnenú odvolaciu argumentáciu sporových strán bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vecne správne, pokiaľ vychádzajúc zo záveru, že do masy BSM nepatria žiadne hnuteľné veci, ani nehnuteľnosti, vysporiadal spoločné majetkové práva manželov a ich refundačné nároky tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal zostatky na bankových účtoch v H., K., na švajčiarskom účte a na účtoch vo L., K., ktorých zostatok ku dňu zániku BSM zistil vo výške spolu 24.449,05 eura, na základe čoho uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty jeho podielu sumu vo výške 12.224,52 eura.

20. Ohľadom jednotlivých čiastkových finančných nárokov, ktoré strany sporu urobili predmetom konania, súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ ide o sumu 13.890,25 eura vyplatenú na účet žalovanej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2019 za účelom úhrady troch pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, tak táto suma bola ešte za trvania manželstva spotrebovaná, pričom tým, že žalobca kúpnu zmluvu podpísal, súhlasil s tým, aby finančné prostriedky spolu vo výške 13.890,25 eura boli použité na účel uvedený v tejto kúpnej zmluve, keď o použití uvedených finančných prostriedkov svedčia výpisy z účtu žalovanej, podľa ktorých dňa 18.11.2019 uhradila platby vo výške 6.648,73 eura, 4.726,92 eura a 2.466,99 eura na splatenie predmetných spoločných spotrebných úverov. Sumu vo výške 13.890,25 eura teda súd považoval za spotrebované finančné prostriedky, ktoré sa neprejavili v žiadnej majetkovej hodnote a ku dňu zániku BSM strán sporu sa už v BSM nenachádzali. Ďalej ohľadom finančných prostriedkov vo výške 8.424,78 eura poukázaných rovnako na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2019 na účet žalovaného, súd uzavrel, že žalobca uvedenú sumu v plnom rozsahu spotreboval, keď z týchto peňazí hradil pôžičku od svojej priateľky, ktorá uhradila za strany sporu 3 splátky na spoločnej hypotéke a zároveň uhradil nedoplatky na vode, elektrine a dlh v stavebninách, teda že boli spotrebované na majetok patriaci v BSM strán sporu. Zároveň žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že uvedené finančné prostriedky žalobca použil výlučne pre svoje potreby. Ďalej súd prvej inštancie na základe zhodného tvrdenia strán zaradil do masy BSM zostatok finančných

prostriedkov na účte žalovanej vedenom v H., K. vo výške 1.599,85 eura, vo L., K. vo výške 6.112,92 eura a na švajčiarskom účte vo výške 24,- eur, a to ku dňu zániku BSM. Na skutočnosť, že žalovaná neskôr zmenila svoje tvrdenie o zostatku na bankovom účte vedenom vo L., K. na sumu 5.071,80 eura súd neprihliadol, lebo žalovaná túto svoju procesnú obranu neuplatnila včas. Ďalej súd uzavrel, že do masy BSM patrí i zostatok finančných prostriedkov na sporiacom účte žalovanej vedenom vo L., K. vo výške 16.712,28 eura. Žalovaná zaradenie tejto sumy do masy BSM sporovala s poukazom na to, že na uvedenom sporiacom účte boli finančné prostriedky jej matky vo výške 16.500,- eur, ktoré vrátila svojej matke za pozemok, ktorý matka s tetou žalovanej previedli na strany sporu za trvania ich manželstva, čo žalovaná preukazovala čestnými prehláseniami svojej matky a tety a prevedenie sumy 16.500,- eur z bežného účtu na sporiaci účet odôvodňovala tým, že matka ju o uloženie týchto finančných prostriedkov na jej sporiacom účte žiadala. Súd však vychádzal z toho, že dôkazné bremeno ohľadom reálneho vyplatenia nejakej sumy svojmu veriteľovi zaťažuje toho z manželov, ktorý tvrdí, že niečo niekomu vyplácal, keďže druhý manžel o tejto skutočnosti nemá vedomosť, na základe čoho potom uzavrel, že žalovanej sa nepodarilo preukázať, že svojej matke reálne vrátila sumu 16.500,- eur za pozemky, ktoré boli v roku 2011 prevedené na strany sporu ako kupujúcich, predložené čestné vyhlásenia matky a tety súd nepovažoval za dostatočné unesenie dôkazného bremena, pričom nie je zrejmý zmysel prevodu týchto finančných prostriedkov z jedného účtu žalovanej na druhý, ak peniaze patrili matke žalovanej, keď žalovaná ani počas celého konania neuviedla, že má zriadený aj sporiaci účet, ktorý priznala až po doručení výpisov z L., K., preto tvrdenia žalovanej o vyplatení kúpnej ceny za pozemky jej matke považoval súd za tendečné a urobené úkony za účelové, s úmyslom ukrátiť žalobcu o podiel na tejto sume. Ďalej pokiaľ ide o sumu 11.262,53 eura majúcu pochádzať z BSM, ktorú žalovaná použila na úhradu leasingu za motorové vozidlo v jej výlučnom vlastníctve, súd túto do masy BSM nezaradil, pretože mal za to, že v zmysle a môže súd do vyporiadania BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili predmetom súdneho vyporiadania v lehote 3 rokov od zániku BSM, pričom v danom prípade BSM zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva strán sporu dňa 08.07.2020, teda žalobca mohol rozšíriť masu súdne vyporiadavaného BSM do 08.07.2023, teda v trojročnej zákonnej lehote podľa , po uplynutí ktorej bol tento majetok vyporiadaný na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa . Návrh žalobcu na zaradenie týchto finančných prostriedkov (11.262,53 eura) do masy BSM, resp. na zaviazanie žalovanej na úhradu 1 týchto finančných prostriedkov, ktoré boli použité z majetku patriaceho do BSM na jej výlučný majetok, bol súdu doručený až 08.11.2023, teda po uplynutí danej lehoty, preto súd tento nárok do vyporiadavanej masy BSM nezaradil. Žalobca tiež zaradil do masy BSM sumu 30.089,26 eura, ktorá bola žalovanej za trvania manželstva vyplatená z dôchodkového sporenia zo Švajčiarska a sumu 3.000,- eur, ktorá bol žalovanej vrátená ako preplatok hypotéky. Súd uvedené sumy do masy BSM rovnako nezaradil, lebo návrh žalobcu na zaradenie týchto súm do masy BSM bol súdu doručený až 29.04.2024, teda po uplynutí danej lehoty 3 rokov od zániku BSM ku dňu 08.07.2020. Žalovaná zaradila do masy BSM sumu 18.500,- eur spoločný záväzok manželov, čo sa týka neuhradenej kúpnej ceny za pozemky, ktoré strany sporu nadobudli od matky a tety žalovanej, čo žalobca rozporoval. Súd túto sumu do masy BSM nezaradil, nakoľko návrh žalovanej na zaradenie tohto pasíva do masy BSM bol súdu doručený až 25.06.2024, teda po uplynutí danej lehoty 3 rokov od zániku BSM ku dňu 08.07.2020. Súd pritom nemal ani vykonaným dokazovaním za preukázané, že k úhrade sumy vo výške 18.500,- eur za pozemky (4.500,- eur matke žalovanej a 14.000,- eur tete žalovanej) skutočne došlo, pričom žalovaná ohľadom tohto tvrdeného spoločného pasíva neuniesla dôkazné bremeno. Súd tiež poukázal na to, že nie je zrejmé, prečo si žalovaná uplatnila ako spoločné pasíva len sumu 18.500,- eur (úhrada tete vo výške 14.000,- eur a úhrada matke vo výške 4.500,- eur), keď opakovane uvádzala, že na svoj sporiaci účet previedla svojej matke najprv sumu vo výške 16.500,- eur, neskôr jej vrátila ďalšiu sumu 4.500,- eur a tete vyplatila 14.000,- eur, čo by spolu predstavovalo sumu 35.000,- eur. Žalobca si tiež uplatnil vnosy do spoločného majetku strán sporu vo výške 110.000,- eur, ktoré získal z predaja dvoch bytov patriacich do jeho výlučného vlastníctva, z ktorej sumy uhradil mimoriadnu splátku hypotéky vo výške 77.500,- eur a zvyšnú časť sumy vo výške 32.500,- eur poukázal najprv na účet svojho syna, ktoré prostriedky boli následne preposlané na bankový účet žalovanej na vyplatenie úverov, ktoré boli podľa žalobcu len jej. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že ku dňu zániku BSM nebola tvrdená existencia žiadnej veci, ktorá by bola zakúpená z peňazí z predaja dvoch bytov žalobcu, nebolo preukázané, že by sa v prípade peňazí z predaja bytov žalobcu jednalo o vnos do spoločného majetku manželov, na ktorý by bolo možné prihliadať v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle. Suma 110.0000,- eur bola použitá na úhradu časti hypotekárneho úveru a časti spotrebných úverov, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. E. na LV č. XXX predali strany ešte za trvania manželstva. Súd poukázal na to, že peňažné prostriedky získané predajom bytov žalobcu boli spotrebované na úhradu mimoriadnej splátky hypotekárneho úveru strán

sporu a zvyšok bol zaslaný na účet žalovanej, čím sa zmiešali s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM strán sporu, teda nemuseli byť použité výlučne na úvery žalovanej, ale napr. na bežné potreby strán sporu a ich rodinných príslušníkov. Pretože finančné prostriedky vo výške 110.000,- eur boli počas trvania BSM spotrebované a neprejavili sa v žiadnej veci, ktorá bola získaná z týchto finančných prostriedkov za trvania BSM, ktorá by ku dňu zániku BSM aj existovala a bola predmetom vyporiadania BSM, súd na tieto finančné prostriedky neprihliadal. Súd prvej inštancie tak vychádzal zo skutočnosti, že cena všetkých vecí a hodnôt v BSM predstavuje celkom sumu 24.449,05 eura - zostatky na účtoch žalovanej v sume 1.599,85 eura + 6.112,92 eura + 24,- eur + 16.712,28 eura, ktoré boli prikázané žalovanej, na základe čoho vyrovnací podiel pre žalobcu predstavuje sumu 12.224,52 eura.

21. Žalobca v podanom odvolaní žiadal priznať ako vyporiadací podiel sumu 94.833,53 eura. Ako prvé dôvodil, že súd mal do vyporiadania BSM zahrnúť aj sumu vo výške 11.262,53 eura, ktoré prostriedky boli použité z BSM na kúpu vozidla pre žalovanú. Poukazoval na to, že medzi stranami ani nebol spor o to, že by táto suma mala byť predmetom vyporiadania, keď sama žalovaná v rámci konania na pojednávaní dňa 25.03.2025 uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že tieto finančné prostriedky bude musieť žalobcovi nahradiť. Zároveň mal žalobca za to, že si uplatnil tento nárok včas a riadne, lebo už v žalobe, ktorú podal na súd dňa 10.01.2022 uvádzal, že masu BSM tvorí aj osobné motorové vozidlo zn. VW Touran. O úhrade sumy vo výške 11.262,53 eura sa dozvedel až z výpisu z účtu žalovanej, ktorý predložila v konaní dňa 01.02.2023 a na uvedené skutočnosti reagoval v písomnom podaní zo dňa 08.11.2023, preto nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaná bola pasívna a žalobca sa o jej finančných operáciách z bankového účtu, ku ktorému nemal v tom čase prístup a ani dispozičné oprávnenie, dozvedel až po tom, čo predmetné výpisy doložila do konania. Rovnako žalobca žiadal vyporiadať sumu vo výške 30.089,26 eura vyplatenú žalovanej z dôchodkového pripojistenia, čo až dňa 24.06.2024 žalovaná potvrdila v rámci svojho vyjadrenia, pričom žalobca o nej dovtedy nemal vedomosť a žalovaná svoje tvrdenie, že tieto prostriedky použila na úhradu spotrebných úverov nepreukázala. Žalobca ďalej ako svoj vnos do BSM žiadal vyporiadať sumu 110.000,- eur, kedy transformáciou majetku vo svojom výlučnom vlastníctve (predaj bytov) vniesol do manželstva sumu v celkovej výške 110.000,- eur, pričom dôvodil, že aj nie bežné vnosy do spoločných vecí počas trvania manželstva majú byť vyporiadané v rámci BSM a len na bežné vnosy, ktoré boli spotrebované počas trvania BSM sa pri vyporiadaní BSM neprihliada nakoľko tieto zanikli. Dôvodil, že tieto finančné prostriedky vynaložil jednak na mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru vo výške 77.500,- eur a jednak zvyšné finančné prostriedky z predaja týchto nehnuteľností boli zaslané na bankový účet žalovanej, ktorá tvrdila, že rozdiel ich spotrebovala na úhradu spotrebných úverov, ktorých existenciu ale nepreukázala. Ak by nebolo vnosu žalobcu, pasíva oboch manželov by boli tvorené nesplateným hypotekárnym úverom. Súd nesprávne uviedol, že žalobca nepreukázal spotrebovanie finančných prostriedkov zo strany žalovanej, nakoľko žalobca tieto skutočnosti nemal ako preukázať.

22. Žalovaná vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie namietala predovšetkým skutočnosť, že súd mal akceptovať zostatok na jej bankových účtoch vedených vo L. M. J., K. v sume 5.281,55 eura a žalobcovi nepriznať z titulu finančného vyrovnania žiadnu sumu. Za nesprávny záver súdu považovala tiež nezahrnutie sumy 8.424,78 eura do širšieho vyporiadania BSM, ktorá suma bola vyplatená na účet žalobcu ako časť kúpnej ceny za spoločný rodinný dom a pozemky, keď táto suma bola spotrebovaná len žalobcom pre jeho potreby. Poukazovala na to, že súd si z viacerých verzií žalobcu vybral tú, podľa ktorej mal preukázané, že tieto peniaze boli spotrebované žalobcom za trvania manželstva, pričom žalobca ani k jednej verzii, ako minul sumu 8.424,78 eura nepredložil žiadne dôkazy. Mala za to, že sumu 8.424,78 eura je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní BSM ako spoločné finančné prostriedky, ktoré bez vedomia a súhlasu žalovanej žalobca minul pre svoju potrebu. Za nesprávne skutkové zistenie súdu považovala žalobkyňa vyčíslenie zostatku na jej účtoch vo L., K., pretože súd nemôže zahrnúť do masy BSM zostatok na účte ku dňu zániku BSM v nesprávnej výške len preto, že žalovaná nedopatrením vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla vyšší zostatok patriaci k neskoršiemu dátumu vo výške 6.112,90 eura, keď z výpisu z účtu vyplýva, že ku dňu zániku BSM bol na účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok vo výške 5.071,80 eura a v tejto výške mal byť aj zahrnutý do masy BSM. Žalovaná nesúhlasila ani s názorom súdu, že nemal za preukázané, že svojej matke zaplatila za trvania manželstva časť kúpnej ceny za pozemky v sume 16.500 eur. Poukazovala na to, že predložila kúpnu zmluvu zo dňa 21.11.2011, ktorou kúpila od matky K. D. a tety K. H. pozemky, na ktorých postavili so žalobcom spoločný rodinný dom, žalobca účelovo tvrdil, že malo ísť v skutočnosti o darovanie, matka a teta žalovanej čestnými prehláseniami potvrdili kedy a ako im bola vyplatená dohodnutá kúpna cena. Túto sumu žalovaná len ponechala na žiadosť matky na svojom účte a následne

ju previedla na svoj sporiaci účet, keďže matka žiaden účet založený nemala a peniaze v hotovosti doma nechcela. Dôkazom, že žalovaná po rozpade manželstva splácala dlhy voči tete a matke z titulu kúpy pozemkov, je predložená zápisnica z pojednávania na Okresnom súde Piešťany v právnej veci sp. zn. . Preto nemôže byť suma 16.500 eur, ktorá od 02.02.2020 patrila matke žalovanej, zahrnutá do zostatku na účtoch žalovanej vo L., K.. Tento zostatok ku dňu zániku BSM tak tvorí len suma 5.071,91 eura na účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a suma 209,64 eura na sporiacom účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, teda spolu suma 5.281,55 eura. Za nesprávne považovala žalovaná tiež rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, ktoré rozhodnutie považovala za arbitrárne a nemajúce oporu v ustanoveniach , keď navyše v danom prípade bol vo veci samej žalobca výrazne neúspešný, lebo sa svojím návrhom domáhal finančného vyrovnania vo výške 94.833,53 eura a súd mu priznal z titulu finančného vyrovnania jeho podielu len sumu 12.224,52 eura. Žalovaná tiež rozhodne nesúhlasila s tvrdením súdu, že sa opakovane nezúčastňovala nariadených pojednávaní a nepredkladala požadované dôkazy, pričom súd mal možnosť riešiť náhradu trov konania pri zavinených prieťahoch podľa ust. .

23. Predmetom vyporiadania BSM je rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v širšom zmysle vyporiadanie tiež ďalších spoločných majetkových práv a povinností manželov, vrátane spoločných dlhov a pohľadávok. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. Vyporiadanie je potom potrebné vykonať podľa všeobecných zásad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa , pričom súčasťou tohto vyporiadania je okrem rozdelenia majetkových hodnôt patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva aj rozhodnutie o vyrovnaní podielov bezpodielových spoluvlastníkov v zmysle princípov ust. určením finančnej čiastky, ktorou jeden z manželov vyrovnaná prípadnú hodnotovú nerovnosť svojho z vyporiadania vyplývajúceho vyššieho podielu druhému manželovi tak, aby hodnota oboch podielov oboch manželov bola rovnaká.

24. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva môže byť len ten majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý existoval ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom zmysle, v rámci ktorého sa okrem vecí tvoriacich súčasť bezpodielového spoluvlastníctva zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a záväzkov (dlhov) manželov, ktoré vznikli za trvania BSM a v súvislosti s ním, s primeraným použitím ustanovení a . Zároveň, vzhľadom na to, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex), môže každá zo strán v priebehu konania označovať majetok, ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty v zmysle druhá veta bez toho, aby formálne išlo o vzájomnú žalobu.

25. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania,, ale vyporiadanie vykoná podľa svojej úvahy v zmysle zásad uvedených v . Súd však môže vyporiadať iba ten majetok, ktorý strany navrhli k jeho vyporiadaniu do troch rokov od jeho zániku, pretože po uplynutí tejto lehoty sa na zostávajúcu časť majetku, ktorá nebola do vyporiadania zahrnutá, uplatní zákonná domnienka vyporiadania v zmysle .

26. Podľa , , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné (ods. 4). Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4 (ods. 5).

27. Ust. teda upravuje tri formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a zákonnou domnienkou vyporiadania, pričom v zmysle aktuálnej súdnej

praxe je možná aj kombinácia jednotlivých foriem vyporiadania. Z výkladu ust. však tiež vyplýva, že návrh na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva súdnou cestou je možné podať iba v trojročnej prekluzívnej lehote plynúcej od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

28. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie v tom smere, že z úpravy ust. a vyplýva, že súd môže do vyporiadania BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili predmetom súdneho vyporiadania, a to v lehote 3 rokov od zániku BSM. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 14.12.2023 sp. zn. : „ak bývalí manželia navrhnú v lehote do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať súdnym rozhodnutím iba časť ich majetku, súd môže do vyporiadania zahrnúť iba túto časť.“ Po uplynutí trojročnej lehoty podľa totiž platí o majetku, ktorý bývalí manželia v konaní pred súdom nenavrhli vyporiadať, v tomto ustanovení uvedená nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že hnuteľné veci sa stanú predmetom výlučného majetku toho, kto vec ako vlastník užíva; ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti sa stanú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, čo platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Takýto spôsob vyporiadania nastáva potom zo zákona bez ohľadu na vôľu bezpodielových spoluvlastníkov alebo ich prípadný omyl o behu lehoty na vyporiadanie.

29. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že prekluzívna trojročná lehota podľa sa vzťahuje aj na uplatnenie refundácie vnosov a zápočtov investícií v zmysle druhá veta .

30. Podľa platí, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa prihliada tiež na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok.

31. Ustanovenie upravuje všeobecné východiská vyporiadania BSM, pričom v ods. 4 upravuje nevyvrátiteľnú domnienku spočívajúcu v tom, že ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, alebo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku rozhodnutím súdu, nastáva vyporiadanie BSM zo zákona takým spôsobom, že hnuteľné veci sa stanú predmetom výlučného majetku toho, kto vec ako vlastník užíva; ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti sa stanú predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, čo platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ustanovenie teda upravuje, akým spôsobom sa vyporiadavajú po uplynutí lehoty 3 rokov od zániku manželstva majetkové hodnoty existujúce ku dňu zániku BSM, teda existujúce hnuteľné veci, nehnuteľnosti a spoločné majetkové práva manželov, pri ktorých (okrem stavu užívania hnuteľných vecí) vzniká zo zákona podielové spoluvlastníctvo. Takéto podielové spoluvlastníctvo je potom následne medzi bývalými manželmi možné vysporiadať podľa zásad v .

32. Pokiaľ ide o spoločné majetkové práva manželov v zmysle , sú nimi napríklad spoločné pohľadávky bývalých manželov voči dlžníkom, napr. voči zhotoviteľovi diela, alebo často napr. členský podiel v bytovom družstve, či obchodný podiel v spol. s r. o., pohľadávky zo spoločných vkladov, úspor alebo investícií. Spoločnými záväzkami bývalých manželov, môžu byť ich záväzky voči banke z úverového vzťahu a pod.

33. Medzi spoločné majetkové práva manželov v zmysle ust. , však nepatria vzájomné práva medzi manželmi podľa , a to či už na nahradenie toho, čo jeden z manželov zo svojho vynaložil na spoločný majetok, alebo na nahradenie toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok jedného z manželov (t. j. tzv. vnosy a investície). Na rozdiel od hnuteľných vecí, nehnuteľností a spoločných majetkových práv, ktoré uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty prechádzajú do režimu podielového spoluvlastníctva, iná je situácia pokiaľ ide o vnosy a investície vykonané za trvania manželstva, ktoré predstavujú náklady vynaložené v minulej dobe, ktoré logicky nemôžu prejsť do režimu podielového spoluvlastníctva, keďže ide o vzájomné nároky manželov, na refundáciu výdavkov vynaložených z výlučného vlastníctva jedného z manželov do spoločného majetku, alebo na refundáciu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Tieto refundačné nároky medzi manželmi vznikajú až po zániku BSM, keďže v zmysle ust.

počas trvania manželstva premlčanie medzi manželmi ani nezačína a ani neplynie. V súdnom konaní sa potom vyporiadavajú spravidla na návrh tej-ktorej sporovej strany. Na realizáciu zápočtov vnosov a investícií podľa , sa preto ustanovenie nevzťahuje. Preto nie je správny záver súdu prvej inštancie, že aj refundácia vnosov a investícií musí byť v súdnom konaní uplatnená v trojročnej lehote podľa , inak pre ne platí nevyvrátiteľná domnienka že patria do podielového spoluvlastníctva.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, bola potom dôvodná odvolacia argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie poukazujúc na ust. nesprávne pri vyporiadaní BSM nezohľadnil sumu 11.262,53 eura, ktoré prostriedky mali byť použité z BSM na kúpu vozidla pre žalovanú, teda malo ísť o investíciu z BSM do výlučného majetku žalovanej. Súd prvej inštancie otázku včasnosti uplatňovania refundácie vnosov a investícií, argumentujúc záverom, že sa na ne vzťahuje prekluzívna lehota podľa a že márnym uplynutím lehoty troch rokov od zániku BSM mali byť tieto vyporiadané podľa právnej domnienky v zmysle , nesprávne právne posúdil (porovnaj ods. 51, 52 a 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Z rovnakých dôvodov, bola potom dôvodná aj odvolacia argumentácia žalobcu o nesprávnych záveroch súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o sumu 30.089,26 eura vyplatenú žalovanej za trvania manželstva z dôchodkového pripojistenia, keď žalobca požadoval túto sumu zohľadniť rovnako ako investíciu zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovanej, pričom súd uzavrel, že žalobca túto sumu urobil predmetom vyporiadania až po uplynutí lehoty troch rokov od zániku BSM a následne sa už súd nezaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami sporových strán o použití predmetných finančných prostriedkov, keď medzi stranami bolo skutkovo sporné, či predmetné prostriedky žalovaná spotrebovala na BSM, alebo výlučne pre vlastné potreby.

35. Napokon sa odvolacia argumentácia žalobcu týkala sumy 110.000,- eur, ktorú žiadal zohľadniť ako svoj vnos do BSM. Malo pritom ísť o sumu, ktorú získal predajom dvoch bytov vo svojom výlučnom vlastníctve počas trvania manželstva, pričom tieto finančné prostriedky vynaložil jednak na mimoriadnu splátku spoločného hypotekárneho úveru vo výške 77.500,- eur a zvyšné finančné prostriedky z predaja týchto nehnuteľností boli zaslané na bankový účet žalovanej, ktorá podľa žalobcu tvrdila, že ich spotrebovala na úhradu spoločných spotrebných úverov, čo však žalobca rozporoval. Žalobca mal za to, že ak by nebolo tohto jeho vnosu, pasíva oboch manželov by boli tvorené nesplateným hypotekárnym úverom. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na právne závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.11.2014, v ktorom najvyšší súd uviedol, že manžel ale nemôže uspieť pri vyporiadaní BSM s každou refundačnou požiadavkou, t.j. nárokom na vrátenie toho, čo vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok; možno nahradiť investície, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko spotrebované. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že môže vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho zániku, teda iba také finančné prostriedky, za ktoré bola financovaná vec patriaca do BSM a ktorá zároveň ku dňu zániku BSM aj existovala. Keďže však v konaní nebola ku dňu zániku BSM tvrdená existencia žiadnej veci, ktorá by bola zakúpená z peňazí z predaja dvoch bytov žalobcu, nebolo možné mať za preukázané, že by sa v prípade predaja bytov žalobcu a použitia peňazí z ich predaja jednalo o vnos do spoločného majetku manželov. Suma 110.0000,- eur bola použitá na úhradu časti hypotekárneho úveru, pričom ak aj na základe tohto úveru strany sporu nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. E. na LV č. XXX, tieto ešte za trvania manželstva predali a ku dňu zániku manželstva sa už v BSM nenachádzali. Peňažné prostriedky získané predajom bytov žalobcu teda boli spotrebované na úhradu mimoriadnej splátky hypotekárneho úveru strán sporu a zvyšok bol zaslaný na účet žalovanej, kde sa podľa súdu zmiešali s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM, teda nemuseli byť použité výlučne na úvery žalovanej ako tvrdil žalobca, ale mohli byť použité na bežné potreby strán sporu a ich rodinných príslušníkov. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že nakoľko sa finančné prostriedky vo výške 110.000,- eur neprejavili v žiadnej veci, ktorá bola získaná z týchto finančných prostriedkov za trvania BSM a ktorá by ku dňu zániku BSM aj existovala, súd mal za to, že boli počas trvania manželstva spotrebované. Žalobca tu v odvolaní argumentoval, že súd nesprávne uzavrel, že nepreukázal spotrebovanie finančných prostriedkov zo strany žalovanej, nakoľko žalobca tieto skutočnosti nemal ako preukázať.

36. Pokiaľ ide o uplatňovanie vnosov z výlučného majetku manžela na spoločný majetok, poukázal súd prvej inštancie správne na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.11.2014, podľa ktorého: „možno nahradiť iba také investície z výlučného majetku manžela, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú“, teda vec na ktorú boli investície vynaložené musí existovať v čase zániku BSM

a tvoriť predmet vyporiadania BSM a pokiaľ tomu tak nie je, nie je možné pri vyporiadaní prihliadnuť na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie. Uvedený záver súvisí s tým, že súd môže vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku. Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku v čase jeho zániku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom BSM nebolo z toho už všetko spotrebované. Musí teda ísť o vlastné prostriedky bývalého manžela vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania a ktorý existuje ku dňu zániku BSM ako spoločný. Naopak v prípade investícií vynaložených zo spoločného majetku na oddelený majetok jedného z manželov, nie je podstatné, či vec vo výlučnom vlastníctve manžela v čase vyporiadania BSM ešte existuje.

37. V predmetnej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o sumu 77.500,- eur, ktorá bola zo sumy utŕženej za predaj bytov žalobcu vo výške 110.000,- eur, použitá na úhradu mimoriadnej splátky hypotekárneho úveru, ktorým strany nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. E., na LV č. XXX, nie je možné túto ako vnos žalobcu zohľadniť, pretože ku dňu zániku BSM, táto nehnuteľnosť už do BSM nepatrila, keďže ju strany predali za trvania manželstva kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2019 N. N., pričom získaná kúpna cena 179.000,- eur bola použitá v zmysle čl. III. kúpnej zmluvy jednak na úhradu depozitu 3.000,- eur, ďalej na splatenie zvyšnej časti úveru sporových strán vo L., K. vo výške až 153.685,37 eura, suma 8.424,38 eura bola poukázaná na účet žalobcu a suma 13.890,25 eura bola poukázaná na účet žalovanej na úhradu konkrétnych spotrebných úverov. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu zániku BSM sa skutočne ako investícia neprejavovala v existujúcom majetku. Navyše je potrebné poukázať na to, že sám žalobca v spore uvádzal (pojednávanie dňa 22.03.2024), že hodnota domu v čase predaja bola 250.000,- eur (tiež hypotéka bola poskytnutá v sume 250.000,- eur – výpis z hypotekárneho úveru č. l. 128 spisu) a dom bol predaný pod cenu za 179.000,- eur, čo predstavuje stratu 71.000,- eur, blížiacu sa pôvodnému vnosu žalobcu (77.500,- eur), teda aj z tohto hľadiska si žalobca nemôže uplatňovať vnos, ktorý sa z dôvodu neekonomického správania bývalých manželov na stave BSM ku dňu jeho zániku neprejavil.

38. Pokiaľ ide o zvyšnú sumu 32.500,- eur (110.000,- eur – 77.500,- eur), táto mala byť podľa pôvodných tvrdení žalobcu poukázaná na bankový účet syna žalobcu a žalovanej a až z neho potom na účet žalovanej, pričom žalobca tvrdil, že prostriedky boli žalovanou použité na úhradu spotrebných úverov žalovanej, teda na jej vlastné potreby. Žalovaná bližšie okolnosti ohľadom spotrebovania sumy 32.500,- eur neuvádzala. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak tieto prostriedky boli poukázané na účet žalovanej, zmiešali sa tu s prostriedkami patriacimi do BSM, teda nemuseli byť použité na výlučne na úvery žalovanej ako tvrdil žalobca, ale mohli byť spotrebované pre potreby BSM. Súd tak mal za to, že aj táto suma bola spotrebovaná a investícia žalobcu sa na stave BSM ku dňu jeho zániku neprejavila, preto súd prvej inštancie túto sumu pri vyporiadaní BSM nemohol zohľadniť. Odvolaciemu súdu sa k tomuto záveru súdu prvej inštancie žiada dodať, že žalobca predovšetkým neposkytol ohľadom uplatneného vnosu 32.500,- eur dostatočný opis skutkových okolností veci, teda prečo boli tieto prostriedky poukázané najskôr na účet syna (či boli určené pre neho), na základe akých skutočností došlo k ich prevodu na účet žalovanej (kto rozhodol o dispozícii), a či tento prevod bol podmienený dohodnutým účelovým určením a neuviedol ani konkrétnejšie okolnosti, na aké úvery žalovanej mali byť tieto prostriedky spotrebované. Ak žalobca ohľadom týchto rozhodujúcich skutočností pre posúdenie oprávnenosti jeho nároku na refundáciu vnosu neuniesol bremeno tvrdenia, nie je možné žalovanú zaťažiť dôkazným bremenom o použití predmetných prostriedkov. Navyše sa tiež javí, že ak žalobca tvrdil, že tieto jeho vlastné prostriedky boli použité s jeho vedomím na splatenie vlastných úverov žalovanej, nebolo by ani možné predmetné prostriedky považovať za vnos žalobcu do BSM, ale vynaloženie jeho vlastných prostriedkov na vlastné záväzky žalovanej, ktoré náklady však nie sú predmetom refundácie v zmysle . Žalobca teda predovšetkým neuviedol titul, akým predmetné prostriedky žalovanej poskytol (pôžička, darovanie, BSM), preto nepreukázal ani povinnosť žalovanej mu predmetné prostriedky vrátiť, resp. nahradiť jeho vnos do BSM. Vzhľadom na neunesenie bremena tvrdenia na strane žalobcu ohľadom nakladania s prostriedkami v sume 32.500,- eur, ktoré mali pochádzať z predaja bytov v jeho výlučnom vlastníctve, bol preto správny záver súdu prvej inštancie o tom, že nakoľko nebolo preukázané, že ku dňu zániku BSM existuje majetková hodnota v BSM, na ktorej sa by sa táto investícia žalobcu prejavovala, nebolo možné na uvedené prostriedky v rámci vyporiadania BSM prihliadať a v rámci širšieho vyporiadania BSM ich prípadne vysporiadavať.

39. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovanej, táto považovala za nesprávny záver súdu prvej inštancie nezahrnutie sumy 8.424,78 eura do širšieho vyporiadania BSM, ktorá suma bola vyplatená

na účet žalobcu ako časť kúpnej ceny za spoločný rodinný dom a pozemky, keď táto suma bola podľa žalovanej spotrebovaná len žalobcom pre jeho potreby. Súd prvej inštancie ohľadom predmetnej sumy zohľadnil tvrdenie žalobcu, že túto sumu spotreboval v celom rozsahu na BSM, keď z týchto peňazí hradil pôžičku od svojej priateľky, ktorá za strany sporu uhradila 3 splátky spoločnej hypotéky a tiež že hradil nedoplatky na vode, elektrine a dlh v stavebninách. Tým mal súd preukázané, že predmetné peňažné prostriedky boli spotrebované na BSM a nie pre osobné potreby žalobcu, pretože žalovaná uvedené nesporovala a tiež neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, že uvedené finančné prostriedky žalobca použil na iný ako určený účel, teda výlučne pre svoje potreby. Žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že žalobca predložil súdu viacero verzií o spotrebovaní uvedených prostriedkov, pričom súd si z viacerých verzií žalobcu vybral tú, podľa ktorej mal preukázané, že tieto peniaze boli spotrebované žalobcom za trvania manželstva, pričom žalobca ani k jednej verzii, ako minul sumu 8.424,78 eura nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaná preto v odvolaní trvala na tom, že sumu 8.424,78 eura je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní BSM ako spoločné finančné prostriedky, ktoré bez vedomia a súhlasu žalovanej žalobca minul pre svoju potrebu. Žalobca vo vyjadrení k tomuto odvolaniu uviedol, že jeho priateľka uhradila dve splátky hypotéky sporových strán v sume 650,- eur a v sume 741,57 eura a poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, že zo zbytku uhrádzal nedoplatky na vode, elektrine a dlh v stavebninách. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej položky dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca preukázal že predmetné prostriedky nespotreboval pre svoje osobné potreby, lebo žalovaná uvedené nerozporovala a neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o použití týchto prostriedkov, nie je súladný s obsahom spisu a je tiež vnútorne rozporný.

40. Predovšetkým, ako namietala žalovaná v podanom odvolaní, použitie týchto prostriedkov žalobcom v konaní rozporovala, a to už vo vyjadrení z 24.02.2022 (č. l. 44 spisu) a ďalej tiež napríklad v písomnom vyjadrení z 25.06.2024 (č. l. 486 spisu). Záver súdu je tiež vnútorne rozporný s jeho právnym názorom uvedeným v ods. 37. odôvodnenia rozsudku, že dôkazným bremenom preukázania použitia konkrétnych peňažných prostriedkov je potrebné zaťažiť toho z manželov, ktorý ich použil, nakoľko druhý manžel nie je o použití týchto prostriedkov informovaný, teda ich použitie nemôže tvrdiť a dokazovať; naopak ten, kto peniaze použil, resp. vybral vie ako ich použil, a teda jeho má zaťažovať dôkazné bremeno, pokiaľ ide o ich použitie. V rozpore s uvedeným však ohľadom použitia sumy 8.424,78 eura žalobcom, zaťažil súd prvej inštancie dôkazným bremenom žalovanú, pričom ako žalovaná správne namietala, žalobca žiadne dôkazy, okrem svojho všeobecného tvrdenia o použití prostriedkov na splatenie nedoplatkov vody, elektriny a dlhu v stavebninách a okrem preukázania uhradenia dvoch splátok úveru jeho priateľkou, nepredložil.

41. Za nesprávne skutkové zistenie súdu ďalej považovala žalobkyňa vyčíslenie zostatku na jej účte vo L., K., keď súd zahrnul do masy BSM zostatok na účte ku dňu zániku BSM v nesprávnej výške len preto, že žalovaná nedopatrením vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla vyšší zostatok patriaci k neskoršiemu dátumu vo výške 6.112,90 eura, keď z výpisu z účtu vyplýva, že ku dňu zániku BSM bol na účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok vo výške 5.071,80 eura a v tejto výške mal byť aj zahrnutý do masy BSM. Súd prvej inštancie ohľadom zisteného zostatku na jednom z účtov vo L. K. v sume 6.112,92 eura uviedol, že skutkové tvrdenie ohľadom tohto zostatku mal za nesporné, keď žalovaná tento zostatok až dodatočne upravila na sumu 5.071,80 eura, pričom súd toto jej tvrdenie považoval za tendenčné a nepreukázané. S predmetným záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožňuje, pretože žalovaná síce pôvodne uvádzala zostatok na účte vo L., K. č. ú. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 6.112,92 eura, k čomu doložila výpis z účtu na č. l. 48, z ktorého vyplýva, že ku dňu 31.07.2020, bol na tomto účte zostatok 6.112,92 eura. Avšak súd prvej inštancie ustálil, že k rozvodu manželstva sporových strán, a teda i k zániku BSM došlo už ku dňu 08.07.2020, z čoho súdu samotnému muselo byť zrejmé, že práve k tomuto dňu je potrebné zisťovať stav majetku patriaceho do BSM. Z doloženého výpisu z účtu na č. l. 48 spisu pritom vyplýva, že ku dňu zániku BSM 08.07.2020, bol na tomto účte zostatok 5.071,81 eura. Preto pokiaľ súd prvej inštancie na správny zostatok na účte žalovanej ku dňu 08.07.2020 neprihliadol tvrdiac, že jej tvrdenie je tendenčné a nepreukázané, je takýto jeho záver možné považovať za arbitrárny.

42. Ďalšou námietkou žalovanej v odvolaní bolo, že nesúhlasila s názorom súdu, ktorý nemal za preukázané, že svojej matke zaplatila za trvania manželstva časť kúpnej ceny za pozemky v sume 16.500 eur. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí predmetnú sumu považoval za patriacu do BSM ku dňu jeho zániku, ako súčasť zostatku na sporiacom účte žalovanej. Súd mal za to, že žalovaná nepreukázala, že predmetnú sumu svojej matke reálne uhradila, čestné prehlásenie matky žalovanej

súd nepovažoval za dostatočné na unesenie dôkazného bremena v tomto smere, pričom súd zohľadnil, že predmetnú sumu si žalovaná previedla zo svojho bežného účtu na sporiaci účet, ktorý účet súdu bezprostredne neoznámila, ale priznala ho až po doručení výpisov z L., K., keď sa na ich existenciu dopytoval žalobca, preto súd prvej inštancie uzavrel, že tvrdenie žalovanej o vyplatení kúpnej ceny za pozemky svojej matke a jej následnom uložení na účte žalovanej je tendenčné a účelové a vykonané úkony za urobené s úmyslom ukrátiť žalobcu o podiel na tejto sume. Žalovaná naopak v odvolaní poukazovala na uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 21.11.2011, ktorou kúpila od matky K. D. a tety K. H. pozemky, na ktorých postavili so žalobcom spoločný rodinný dom, ako aj na skutočnosť, že matka a teta žalovanej čestnými prehláseniami potvrdili kedy a ako im bola vyplatená dohodnutá kúpna cena, pričom žalovaná túto sumu len ponechala na žiadosť matky na svojom účte a následne ju dňa 02.02.2020 previedla na svoj sporiaci účet, keďže matka žiaden účet založený nemala a peniaze v hotovosti doma nechcela. Dôkazom mali byť tiež vyjadrenia žalovanej na pojednávaní na Okresnom súde Piešťany v právnej veci sp. zn. .

43. Napriek tejto odvolacej argumentácii žalovanej, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovanej sa nepodarilo preukázať, že svojej matke zaplatila sumu 16.500,- eur za pozemky v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2011. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2011 (č. l. 178) pritom nevyplýva obrana žalovanej, že sa mali strany konania s predávajúcimi dohodnúť, že kúpnu cenu zaplatia, keď budú môcť, pretože v jej čl. II. sa naopak uvádza, že kupujúca sa zaväzuje kúpnu cenu uhradiť v deň podpisu zmluvy a predávajúca svojim podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny. Kupujúcou v zmysle kúpnej zmluvy pritom bola iba samotná žalovaná. Matka žalovanej pritom v čestnom prehlásení (č. l. 180) zo dňa 27.05.2023 uviedla, že kúpnu cenu 21.000,- eur jej uhradila dcéra dňa 02.02.2020. Podľa žalovanej však jej matke bola uvedeného dňa uhradená iba suma 16.500,- eur, takže ani táto okolnosť v čestnom prehlásení nesedí. Teta žalovanej v čestnom prehlásení (č. l. 199) uviedla, že kúpna cena jej bola uhradená v októbri 2020. S týmito čestnými prehláseniami nekorešponduje tvrdenie žalovanej na pojednávaní vo veci sp. zn. , kedy už dňa 28.01.2020 uvádzala, že spláca pôžičky matke a krstnej matke, ktoré predstavujú kúpnu cenu za pozemok. V skutočnosti bolo z výpisu z účtu žalovanej vo L. K. (č. l. 131) zistené, že dňa 02.02.2020 previedla žalovaná sumu vo výške 16.500,- eur zo svojho bežného účtu na sporiaci účet. Z uvedeného vyplýva, že suma 16.500,- eur nikdy neopustila BSM sporových strán, ku dňu zániku BSM sa nachádzala na sporiacom účte žalovanej, pričom čestné prehlásenie matky možno považovať za účelové, pretože nekorešponduje s uzatvorenou kúpnou zmluvou a nevysvetľuje, prečo až po takmer deviatich rokoch malo dôjsť k úhrade predmetnej kúpnej ceny za pozemky. Skôr sa javí, že matka žalovanej sa zaplatenia sumy 16.500,- eur vzdala v prospech svojej dcéry, pokiaľ tieto prostriedky ostávajú na jej účte, avšak takýto prístup by bol nespravodlivý voči žalobcovi, vo vzťahu ku ktorému, by táto suma v rámci vyporiadania BSM zohľadnená nebola. Rovnako sa javí, že nárok matky žalovanej na zaplatenie kúpnej ceny by mohol byť tiež premlčaný, pričom podľa stabilnej judikatúry, musí súd prihliadať na to, že ak sa majú vyporiadavať spoločné dlhy manželov, že by mohlo ísť o premlčanú pohľadávku (R 7/1991), ktorá sa, v prípade preukázania jej existencie potom prikazuje spravidla obom manželom, aby mali obaja rovnakú šancu vzniesť námietku premlčania a takejto pohľadávke veriteľa sa ubrániť. Odhliadnuc od uvedeného, predmetná suma sa ku dňu zániku BSM nesporne nachádzala na účte žalovanej, matka žalovanej v podpísanej kúpnej zmluve zo dňa 21.11.2011 potvrdila prevzatie kúpnej ceny a vystavenie čestného prehlásenia z 27.05.2023 o tom, že kúpna cena 21.000,- eur jej mala byť zaplatená s časovým odstupom až 9 rokov dňa 02.02.2020, t. j. v čase pred rozvodom manželstva sporových strán, kedy si žalovaná previedla zo svojho bežného účtu na sporiaci účet iba sumu 16.500,- eur, sa skutočne javí ako účelové. Odvolací súd preto uzatvára, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o tom, že predmetná suma 16.500,- eur na jej sporiacom účte ku dňu zániku manželstva nepatrila do BSM.

44. Za nesprávne považovala žalovaná tiež rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. S odvolacou argumentáciou žalovanej o arbitrárnosti tohto rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje, pretože za nesprávny záver považuje názor súdu prvej inštancie, že v sporoch o vyporiadanie BSM je zásadne dôvodné nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán vzhľadom na povahu sporu iudicium duplex. Súd prvej inštancie tu poukazoval na staršiu judikatúru, avšak opomenul právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR z 23. júna 2022 sp. zn. , publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 29/2022 s právnou vetou v znení: „V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach

vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy , keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa .“ Právny záver súdu prvej inštancie je tak v rozpore s uvedeným nálezom. Súd prvej inštancie tiež poukazuje na stanovisko ústavného súdu ČR Pl. ÚS-st. 59/23, avšak už neporovnáva právnu úpravu náhrady trov konania v s českým právnym poriadkom. Súd prvej inštancie priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto spore žalobcovi v rozsahu 100 % odôvodnil tým, že v zásade je vzhľadom na povahu sporu dôvodným nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán, a to bez toho, aby konkrétne vyhodnotil okolnosti predmetnej právnej veci so zreteľom na návrhy sporových strán a výsledok sporu. Následne súd prvej inštancie dôvodiac tým, že obštrukčné správanie sporovej strany je v sporoch tohto typu dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania protistrane, priznal vzhľadom na popísané správanie žalovanej a jej zástupkyne plnú náhradu trov konania žalobcovi. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie však nekorešponduje s hypotézou právnej normy – ust. a , ktorej aplikácia predpokladá vyhodnotenie pomeru úspechu sporových strán vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil postojom žalovanej v konaní, opomenul ustanovenie , na čo správne poukazovala žalovaná vo svojom odvolaní.

45. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z odvolacej argumentácie žalobcu a žalovanej v podaných odvolaniach ( ), odvolací súd dospel v predmetnej právnej veci k záveru, že ohľadom súm 11.262,53 eura použitej z BSM na kúpu vozidla pre žalovanú a 30.089,26 eura vyplatenej žalovanej za trvania manželstva z dôchodkového pripojistenia, dospel súd k nesprávnym právnym záverom o aplikácii trojročnej prekluzívnej lehoty podľa OS na uplatňovanie refundácie vnosov a investícií; z ktorého dôvodu následne nevykonal a nevyhodnotil dokazovanie ohľadom ne/dôvodnosti žalobcom uplatnenej refundácie. Za vnútorne rozpornú a nesúladnú s obsahom spisu považoval odvolací súd argumentáciu súdu ohľadom sumy 8.424,78 eura vyplatenej na účet žalobcu ako časť kúpnej ceny za spoločný rodinný dom a pozemky, keď mal za to, že jednak žalovaná spôsob použitia tejto sumy žalobcom nerozporovala a tiež nesprávne ustálil, že dôkazné bremeno o spôsobe použitia predmetných prostriedkov zaťažuje žalovanú. Takisto bol nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie o sume zostatku na účte žalovanej vo L., K.. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu zániku BSM.

46. Súd prvej inštancie teda predmetné čiastkové otázky nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nevykonal vo veci potrebné dokazovanie, ako aj svoje rozhodnutie v rámci skutkového zhodnotenia vnútorne rozporne odôvodnil, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou arbitrárnosti. Súd pritom musí pri svojom rozhodovaní, osobitne v spore o vyporiadaní BSM, vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu veci. Musí náležite vyhodnotiť tak prostriedky procesného útoku žalobcu, ako aj prostriedky procesnej obrany žalovanej a tieto vo vzájomných súvislostiach náležite vyhodnotiť. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a prijatými právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu musí byť logické a zrozumiteľné a má v odôvodnení poskytnúť dostatočné, jasné a zrozumiteľné a vnútorne nerozporné vysvetlenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a aplikovaného právneho posúdenia veci.

47. Keďže teda v danom prípade súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal stranami navrhované nevyhnutné dôkazy, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie (vzhľadom na jeho rozsah) odvolacím súdom a zároveň nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami na vnútornú nerozpornosť rozhodnutia) došlo k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. a v spojení s v celom rozsahu zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude riadne v súlade s platnou procesnou normou vykonať stranami

navrhované pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav opätovne komplexne vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, a predovšetkým pri opätovnom posúdení veci, sa vysporiadať so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, najmä ohľadom refundácie investícií z majetku v BSM na oddelený majetok sporových strán, potom vo veci opätovne rozhodnúť, teda nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti strán sporu z ich bezpodielového spoluvlastníctva a nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. , , odôvodniť, teda uviesť, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, prečo niektoré navrhované dôkazy nevykonal, ako jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, k akým skutkovým zisteniam na základe takto vykonaného dokazovania dospel a ako vec právne posúdil.

49. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

50. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné.