Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 29 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)ede/387073.3a3c93.pdf
PDF · 134.7 KB
No categories available
2Cdo/176/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 176/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : H. J.,
bývajúca v B., proti odporcovi : J. J., bývajúci v B., zastúpený JUDr. M. B., advokátkou v B.,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom
súde Bratislava V pod sp.zn. 24 C 157/1998, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 28. januára 2008 sp.zn. 4 Co 358/2006
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. januára 2008 sp.zn.
4 Co 358/2006 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 27. júna 2001 č.k. 24 C 157/1998-179
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do vlastníctva navrhovateľky
prikázal ideálnu polovicu rodinného domu s garážou a dielňou nachádzajúcu sa na LV č. X.
2
katastrálne územie B., parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, parc. č. X. – zastavaná plocha
22
o výmere X. m, parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m, v celkovej hodnote
682 850 Sk. Do vlastníctva odporcu prikázal jednoručnú uhlovú brúsku N. v cene 820 Sk
a stojanovú vŕtačku V. v cene 3 700 Sk, teda veci v celkovej hodnote 4 520 Sk. Uložil
navrhovateľke zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu 339 165 Sk do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil účastníkom zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške
79 Sk na účet prvostupňového súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal
účastníkov zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 13 746 Sk
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. januára 2003 č.k. 14 Co 67/2002-220
na odvolanie odporcu zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Následne Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 17. marca 2004 č.k. 24 C 157/1998-
285 vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí, ktoré mali účastníci
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prikázal do vlastníctva navrhovateľky ideálnu
polovicu rodinného domu s garážou a dielňou nachádzajúcu sa na LV č. X. katastrálne územie
22
B., parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, parc. č. X. - zastavaná plocha o výmere X. m,
2
parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m, v celkovej hodnote 2 061 500 Sk. Do
vlastníctva odporcu prikázal jednoručnú uhlovú brúsku N. v cene 820 Sk a stojanovú vŕtačku
V. v cene 3 700 Sk, teda veci v celkovej hodnote 4 520 Sk. Uložil navrhovateľke povinnosť
zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 1 012 737,50 Sk do tridsiatich dní od
právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že každý z účastníkov je povinný zaplatiť náhradu trov
konania vo výške 1 379 Sk na účet prvostupňového súdu ako aj zaplatiť spoločne a
nerozdielne súdny poplatok vo výške 41 770 Sk na účet prvostupňového súdu. Ohľadne
trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že v prejednávanej veci nevyšli najavo
žiadne skutočnosti, odôvodňujúce, aby súd sa odchýlil od zásady rovnosti podielov
účastníkov na spoločnom majetku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že časť
hnuteľných vecí odporcovi nepatrilo, alebo mu boli darované inými osobami, a teda nemôžu
byť súčasťou spoločne nadobudnutého majetku. Počet vecí patriacich do BSM ustálil
na polovicu rodinného domu s príslušenstvom, garážou, zámočníckou dielňou a pozemkami,
brúska, vŕtačka a nesplatená časť pôžičky č. X.. Pri vyporiadaní nehnuteľností rodinného
domu a príslušenstva zobral do úvahy, že tento navrhovateľka pôvodne nadobudla
s manželom z predchádzajúceho manželstva, od ktorého účastníci odkúpili reálnu polovicu
nehnuteľnosti patriacu do spoločne nadobudnutého majetku, zostávajúca polovica je výlučné
vlastníctvo navrhovateľky. Návrh odporcu reálne rozdeliť nehnuteľnosť na dve samostatné
časti považoval za nevhodný, keďže znalec reálne rozdelenie rodinného domu vylúčil,
prikázanie dielne a hospodárskej budovy do vlastníctva odporcu vzhľadom na narušené
vzťahy medzi účastníkmi nepovažoval za vhodné riešenie. Vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľka je väčšinovou vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej býva spolu s maloletou
dcérou účastníkov zverenou jej po rozvode do výchovy a opatery, od ktorej je závislá v otázke
bývania a prikázal ideálnu polovicu rodinného domu s príslušenstvom, garážou, dielňou
a pozemkom do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Prínos odporcu do spoločného majetku
v prípade nehnuteľnosti, týkajúci sa jeho splácania pôžičky č. X. splatenej počas
trvania manželstva účastníkov, rovnako vlastné práce odporcu vložené do opravy rodinného
domu, boli zohľadnené a premietnuté do všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej súdnym
znalcom. Vklad odporcu hodnotu predmetnej nehnuteľnosti zvýšil, ktorá skutočnosť sa
prejavila pri výške vyrovnávajúceho podielu. Hnuteľné veci patriace do spoločného majetku
brúsku a vŕtačku prikázal do vlastníctva odporcu, nakoľko tieto veci používa pri výkone
svojej podnikateľskej aktivity. Cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve
predstavuje 2 088 485 Sk (cena polovice nehnuteľnosti vo výške 2 061 500 Sk, cena
hnuteľných vecí vo výške 4 520 Sk a zostatok pôžičky č. X. vo výške 22 464,70 Sk +
úroky), každý z účastníkov by mal obdržať majetok v hodnote jednej polovice, teda
1 044 242,50 Sk. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal vec podstatne vyššej
hodnoty, preto na vyrovnanie podielov je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi
1 012 737,50 Sk, ktorú povinnosť jej určil do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Solventnosť navrhovateľky na vyplatenie podielov vyplýva zo samotného vlastníctva
nehnuteľnosti, ktorú možno založiť pri prípadnom žiadaní o poskytnutie úveru.
Uznesením z 22. decembra 2004 č.k. 24 C 157/1998-304 Okresný súd
Bratislava V opravil výrokovú časť rozsudku zo dňa 17. marca 2004 č.k. 24 C 157/1998-285
nasledovne : „ – do vlastníctva navrhovateľky sa prikazuje ideálna polovica rodinného domu
s garážou a dielňa, nachádzajúce sa na LV č. X., katastrálneho územia B. ...“
Každý z účastníkov je povinný zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1 889 Sk
na účet prvostupňového súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
Opravné uznesenie prvostupňový súd odôvodnil chybou v písaní.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 28. januára 2008 č.k.
4 Co 358/2006-334 zmenil rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením tak, že
z vecí patriacich do BSM účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky ideálnu
polovicu rodinného domu, súp. č. X. s vedľajšou stavbou, plotmi, vonkajšími úpravami
2
a pozemkami, a to parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. ma parc. č. X. – záhrada
2
o výmere X. m, zapísaných na LV č. X. katastrálne územie B., v celkovej hodnote
1 686 896 Sk. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal zámočnícku dielňu súp. č. X.
2
v hodnote 551 568 Sk a parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. mv hodnote 98 820 Sk
zapísaných na LV č. X. katastrálne územie B., ako aj jednoručnú uhlovú brúsku N. v hodnote
820 Sk a stojanovú vŕtačku V. v hodnote 3 700 Sk. Uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť
odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z BSM sumu 539 050,45 Sk do troch dní. V ostatnej
časti napadnutý rozsudok potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsah majetku účastníkov, ktorý
títo nadobudli počas trvania manželstva, súd prvého stupňa zistil správne avšak nesprávne
do BSM zaradil len polovicu hodnoty zámočníckej dielne v sume 551 568 Sk, hoci bolo
nepochybne preukázané, že táto v čase prevodu nehnuteľnosti na účastníkov V. G. nebola
vybudovaná, keďže v tomto čase sa jednalo iba o základy pôvodnej garáže. Ocenenie
nehnuteľnosti znalcom M. L. je dostatočným podkladom pre rozhodnutie, hoci to odporca
v odvolaní namietal. Treba zdôrazniť, že pri vyporiadaní BSM je rozhodný deň, kedy došlo
k zániku BSM a nie deň, kedy dochádza k jeho vyporiadaniu. Už pred súdom prvého stupňa
odporca upozorňoval na to, že do nehnuteľnosti zakúpenej v jednej polovici od V. G. (prvého
manžela navrhovateľky) na základe kúpnej zmluvy registrovanej dňa 28.11.1988 pod
č. X. zo svojich finančných prostriedkov získaných darom investoval do spoločného majetku,
čím došlo k jeho zhodnoteniu, ktorú okolnosť súd prvého stupňa nezohľadnil. Ťarcha dôkazu
tejto okolnosti zaťažovala odporcu, pričom len časť námietok bola dôvodná, takže nie všetky
ním tvrdené finančné prostriedky bolo možné zohľadniť v jeho prospech. Predovšetkým
nebolo preukázané, že by pôžičku v sume 159 000 Sk splácal otec odporcu J. J., ktorého
svedecká výpoveď bola v tomto smere nejednoznačná a nepreukazujúca túto skutočnosť,
čomu nenasvedčuje ani pripojené vyhlásenie zo dňa 3.5.1996. V prospech odporcu však
bolo možné zohľadniť sumu 20 000 Sk získanú z odpredaja chatky s príslušenstvom I. B. na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.1989, nakoľko prevzatie tejto sumy korešponduje
s jednorazovou splátkou pôžičky č. X. do S. dňa 29.5.1989 ako aj suma 10 000 Sk získanú od
matky V. J., ktorú obdržala z prvej vlny kupónovej privatizácie. Iné prínosy akéhokoľvek
charakteru do spoločného majetku odporcom preukázané neboli, rovnako ani to, že do BSM
patria aj ďalšie hnuteľné veci, nakoľko ohľadne ich rozsahu sa účastníci zhodli a žiadnu inú
vec patriacu do BSM vyporiadanú počas celého konania neoznačili. Na druhej strane je
potrebné navrhovateľku pri vyporiadaní zaťažiť sumou 16 112,90 Sk, ktorú podľa správy S.
zo dňa 12.11.1999 zaplatila počas manželstva s odporcom na svoju pôžičku č. X., pretože táto
suma bola odčerpaná z prostriedkov patriacich do BSM na jej osobný záväzok, ktorý musí
vrátiť. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM účastníkov, nepovažuje za správny názor súdu
prvého stupňa, že celú nehnuteľnosť treba prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky,
keď bolo treba zohľadniť, že zámočnícka dielňa slúži k výkonu povolania odporcu, na
zachovanie prevádzky ktorej má podľa stanoviska zo dňa 19.1.2004 záujem aj M., takže túto
spolu s pozemkom pod ňou môže lepšie využiť odporca, ktorý sa aj na jej výstavbe podieľal
väčším prínosom osobnej práce, avšak i keď navrhovateľka nepreukázala svoju finančnú
pripravenosť na vyplatenie celého podielu odporcu v peniazoch, túto možnosť odvolací súd
nepovažoval za odôvodnenú, rovnako ako reálnu deľbu zvyšnej časti nehnuteľnosti, keďže
z hľadiska účelu jej využitia táto nemá svoje opodstatnenie (z hľadiska potreby bývania
odporcu nevýznamná, pretože podľa jeho vlastného vyjadrenia jednak byt daroval bratovi
a druhý po rodičoch bol odpredaný, takže má dostatok finančných prostriedkov – i z
výplaty svojho podielu z BSM na zabezpečenie iného bytu).
Pri vyššie uvedenom spôsobe vyporiadania BSM účastníkov potom vykonal peňažné
vyporiadanie nasledovne : do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí ideálna
polovica rodinného domu s príslušenstvom v hodnote 2 337 284 Sk (celá hodnota
nehnuteľnosti bola stanovená sumou 4 123 000 Sk, od ktorej však treba odpočítať hodnotu
dielne 551 568 Sk, ktorá nebola predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej účastníci
nadobudli polovicu nehnuteľnosti do svojho BSM, t.j. 4 123 000 Sk – 551 568 Sk =
3 571 432 Sk : 2 = 1 785 716 Sk + 551 568 Sk = 2 337 284 Sk) hnuteľné veci v hodnote
4 520 Sk a 16 112,90 Sk, ktorú musí do vybranej masy BSM vrátiť navrhovateľka, nakoľko
táto suma bola odčerpaná zo spoločných prostriedkov na jej osobný záväzok vyplývajúci
z pôžičky, t.j. celkove 2 357 916,90 Sk. Túto sumu však zaťažujú pasíva v sume 30 000 Sk,
ktorá bola preukázateľne vynaložená odporcom na spoločný majetok, takže zostáva čistá
hodnota BSM v sume 2 327 916,90 Sk (2 357 916,90 – 30 000 = 2 327 916,90), z ktorej by
mal každý z účastníkov obdržať polovicu, t.j. 1 163 958,45 Sk. Ak navrhovateľka obdrží
ideálnu polovicu domovej nehnuteľnosti s pozemkami po odpočítaní hodnoty dielne
a pozemku, parc. č. X. v sume 650 388 Sk, ktoré pripadli do vlastníctva odporcu, dostáva sa
jej hodnoty 1 686 896 Sk ako aj 16 112,90 Sk titulom pôžičky, t.j. spolu 1 703 008,90 Sk, tak
že sa jej z BSM dostalo hodnoty vyššej, než má činiť jej podiel z BSM o 539 050,45 Sk
(1 703 008,90 – 1 163 958,45 = 539 050,45), preto pokiaľ túto sumu odporcovi zaplatí, budú
ich podiely z BSM rovnaké. Odporcovi sa totiž dostala hodnota 654 908 Sk (zámočnícka
dielňa v hodnote 551 568 Sk, parc. č. X. v hodnote 98 820 Sk a hnuteľné veci v hodnote 4 520
Sk), t.j. o 509 050,45 Sk menej, než je jeho základný zákonný podiel (1 163 958,45 – 654 908
= 509 050,45) k čomu však treba pripočítať náhradu za jeho prínos do spoločného majetku
z jeho oddeleného majetku 30 000 Sk (509 050,45 + 30 000 = 539 050,45), preto keď obdržal
od navrhovateľky na vyrovnanie svojho podielu sumu 539 050,45 Sk, na zaplatenie ktorého
bola navrhovateľka zaviazaná, dostane sa mu z BSM rovnakej hodnoty ako
navrhovateľke (v tejto súvislosti odvolací súd podľa § 164 O.s.p. opravil zrejmú nesprávnosť
ohľadne čiastky, ktorú má navrhovateľka odporcovi vyplatiť, pretože pri vyhlásení rozsudku
bola v dôsledku počítacej chyby nesprávne uvedená suma 554 050,45 Sk).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý prípustnosť
vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/
a c/ O.s.p. Iné vady konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. spočívajú
v tom, že dôkaz listinou Vyhlásenie z 3.5.1996 nebol vytvorený v súlade s ustanovením § 129
ods. 1 O.s.p. (dôkaz listinou sa vykoná tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní predseda
senátu prečíta alebo oznámi jej obsah) a bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p.
a teda ním predložené dôkazy zopakoval alebo ich doplňoval, vyhodnocoval ich ako
nejednoznačné, či nepreukazujúce tvrdenú skutočnosť, ktorú inak nepoprela ani
navrhovateľka na odvolacom pojednávaní (tu dokonca presne uviedla, že „nevie ako
a z akých prostriedkov bol príslušný úver uhrádzaný, pričom ona na to prostriedky nemala,
keďže bola na materskej dovolenke“, ale do zápisnice o pojednávaní sa už uviedlo iba to, že
navrhovateľka „mne žiadne peniaze nedával, takmer ani výplatu, jedine tak 1 000 Sk, takže
vôbec neviem ako s financiami, pamätám si len to, že pôžičku splácal platením cez poštové
poukážky, pretože mi hovoril, že ide platiť šeky, ako v skutočnosti pôžička bola splatená
nemám vedomosti“, čo sme napraviť už nemohli a pod. Pritom je jednoznačné, že z vtedajších
aktuálnych príjmov odporcu (ani navrhovateľky) úver splatiť nemohli. Vzhľadom
k uvedenému je jednoznačne preukázané, aj na základe skôr predložených dôkazov, že bola
pôžička uhradená z finančných prostriedkov, ktoré odporcovi poskytol jeho otec. Odvolací
súd odmietol vykonať dôkaz na všeobecnú cenu delených nehnuteľností, ako základný
predpoklad pre riadne zistenie skutkového stavu veci ohľadne výpočtu sumy pre vyrovnanie
podielov a vôbec nereagoval na ich podstatné námietky v celom odvolacom konaní, čím
zaťažil svoje rozhodnutie jeho nepreskúmateľnosťou. Nesprávne právne posúdenie veci vidí
v tom, že odvolací súd ignoroval požiadavku ustálenej súdnej praxe, že pri stanovení ceny
veci pre účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny veci v čase tohto vyporiadania. Aj
v tomto prípade primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený
v peniazoch, ktorý umožňuje podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, čiže sa
malo vychádzať zo všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností a nie ceny zistenej znalcom,
ktorá je niekoľkonásobne nižšia. Pri prikázaní príslušnej časti pozemku, k odporcovi
prikázanej zámočníckej dielne nezohľadnil potrebu primeranej časti priľahlého pozemku
na prípadné opravy a údržbu zámočníckej dielne s prihliadnutím na prislúchajúcu časť
pozemku v rámci BSM na osobu odporcu. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť rozsudku odvolacieho
súdu.
Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že toto rozhodnutie treba zrušiť.
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené nie je
v dovolacom konaní posudzovaný podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým podľa
jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Dovolací súd je viazaný nielen
rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi vrátane ich obsahového
vymedzenia. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/ až d/ O.s.p., ako je tomu v prejednávanej veci.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 Občianskeho
zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania
(§ 242 ods. 2 písm.d/ O.s.p.). Dovolací súd sa pritom obligatórne zaoberá vadami konania
vymedzenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.) zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou
v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené, v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným
vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy
(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou
konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá
zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolateľ namietal,
pričom aj zo spisu vyplýva, že v odvolacom konaní došlo k vade uvedenej povahy. Súd
prvého stupňa totiž vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného dokazovania založil svoje
rozhodnutie aj na zistení skutkovej povahy, že polovica rodinného domu s príslušenstvom,
garážou, dielňou a pozemkami je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Odvolací súd ale
zaujal odlišné skutkové závery, než súd prvého stupňa a bez dokazovania (doplnenia alebo
zopakovania) vychádzal z toho, že súd prvého stupňa nesprávne do BSM zaradil len polovicu
hodnoty zámočníckej dielne v sume 551 568 Sk, hoci bolo nepochybne preukázané, že táto
v čase prevodu nehnuteľnosti na účastníkov V. G. nebola vybudovaná, keďže v tom čase sa
jednalo iba o základy pôvodnej garáže. Taktiež odvolací súd bez dokazovania (doplnenia
alebo zopakovania) vychádzal z toho, že prvostupňový súd nezohľadnil, že do nehnuteľnosti
zakúpenej v jednej polovici od V. G. na základe kúpnej zmluvy registrovanej dňa 28.11.1988
pod č. X. zo svojich finančných prostriedkov získaných darom investoval do spoločného
majetku odporca, čím došlo k jeho zhodnoteniu, v tejto súvislosti zohľadnil sumu 20 000 Sk
získanú z odpredaja chatky s príslušenstvom I. B., na základe kúpnej zmluvy zo dňa
12.5.1989, nakoľko toto korešponduje s jednorazovou splátkou pôžičky č. X. zo S. dňa
29.5.1989 ako aj suma 10 000 Sk získaná od matky V. J., ktorú obdržala z prvej vlny
kupónovej privatizácie. Odvolací súd bez dokazovania (doplnenia alebo zopakovania) zaťažil
navrhovateľku sumou 16 112,90 Sk, ktorú podľa správy S. zo dňa 12.11.1999 zaplatila počas
manželstva s odporcom na svoju pôžičku č. X., pretože táto suma bola odčerpaná
z prostriedkov patriacich do BSM. Nepovažoval za správny názor súdu prvého stupňa, že celú
nehnuteľnosť treba prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky, keď vytýkal súdu
prvého stupňa, že nezohľadnil, že zámočnícka dielňa slúži k výkonu povolania odporcu,
na zachovanie prevádzky ktorej má podľa stanoviska zo dňa 15.1.2004 záujem aj M..
Odvolací súd si dostatočne neuvedomil, že ak nie sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa
správne, treba v odvolacom konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať (§ 213
ods. 3 O.s.p.). Zo zápisníc z pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 23. januára 2008
a 28. januára 2008 (č.l. 330 až 333 spisu) vyplýva, že odvolací súd dokazovanie v uvedenom
zmysle nezopakoval a ani nedoplnil. Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je
ani podanie správy o priebehu doterajšieho konania vo veci, ale ani vyjadrenia sa jednotlivých
účastníkov konania (zástupcov) k veci na odvolacom pojednávaní. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že odvolací súd si v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. a v dôsledku toho zaťažil konanie
procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na rozdielne tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa splatenia pôžičky v sume 159 000 Sk
na kúpu rodinného domu.
Odporca ako dovolací dôvod uplatnil aj to, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením
veci je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis,
a či ho aj správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť len právne
otázky, lebo na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený
procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Vyporiadnie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky
kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak
zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov – bývalých
manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do toho spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo
ku dňu jeho zániku.
Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM
sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza
k vyporiadaniu (viď napr. R 42/1972).
V prejednávanej veci sa odvolací súd týmito zásadami dôsledne neriadil.
Odvolací súd, ktorý vo veci rozhodoval dňa 28. januára 2008 v odôvodnení
rozhodnutia tvrdil, že pri vyporiadaní BSM je rozhodný deň, keď došlo k zániku BSM a nie
deň, kedy dochádza k jeho vyporiadaniu. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom
7.6.1996 a týmto dňom aj zaniklo ich BSM, preto pre vyporiadanie ich majetku a jeho
ocenenie je dôležitý práve tento deň, z ktorého dôvodu ak znalec M. L. stanovil trhovú cenu
nehnuteľnosti k tomuto dátumu postupoval správne a z nej bolo potrebné aj vychádzať.
Keďže odvolací súd vychádzal pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie
z ceny aktuálnej v čase vyporiadania, jeho závery spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj
na nesprávnom právnom posúdení veci a je teda daný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle
ustanovenia § 243b ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová