Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/176/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : H. J.,

bývajúca v B., proti odporcovi : J. J., bývajúci v B., zastúpený JUDr. M. B., advokátkou v B.,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom

súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 28. januára 2008 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. januára 2008 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 27. júna 2001 č.k. -179

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do vlastníctva navrhovateľky

prikázal ideálnu polovicu rodinného domu s garážou a dielňou nachádzajúcu sa na LV č. X.

2

katastrálne územie B., parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, parc. č. X. – zastavaná plocha

22

o výmere X. m, parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m, v celkovej hodnote

682 850 Sk. Do vlastníctva odporcu prikázal jednoručnú uhlovú brúsku N. v cene 820 Sk

a stojanovú vŕtačku V. v cene 3 700 Sk, teda veci v celkovej hodnote 4 520 Sk. Uložil

navrhovateľke zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu 339 165 Sk do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil účastníkom zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške

79 Sk na účet prvostupňového súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal

účastníkov zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 13 746 Sk

a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. januára 2003 č.k. -220

na odvolanie odporcu zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

2

Následne Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 17. marca 2004 č.k. 24 C 157/1998-

285 vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí, ktoré mali účastníci

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prikázal do vlastníctva navrhovateľky ideálnu

polovicu rodinného domu s garážou a dielňou nachádzajúcu sa na LV č. X. katastrálne územie

22

B., parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, parc. č. X. - zastavaná plocha o výmere X. m,

2

parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m, v celkovej hodnote 2 061 500 Sk. Do

vlastníctva odporcu prikázal jednoručnú uhlovú brúsku N. v cene 820 Sk a stojanovú vŕtačku

V. v cene 3 700 Sk, teda veci v celkovej hodnote 4 520 Sk. Uložil navrhovateľke povinnosť

zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 1 012 737,50 Sk do tridsiatich dní od

právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že každý z účastníkov je povinný zaplatiť náhradu trov

konania vo výške 1 379 Sk na účet prvostupňového súdu ako aj zaplatiť spoločne a

nerozdielne súdny poplatok vo výške 41 770 Sk na účet prvostupňového súdu. Ohľadne

trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že v prejednávanej veci nevyšli najavo

žiadne skutočnosti, odôvodňujúce, aby súd sa odchýlil od zásady rovnosti podielov

účastníkov na spoločnom majetku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že časť

hnuteľných vecí odporcovi nepatrilo, alebo mu boli darované inými osobami, a teda nemôžu

byť súčasťou spoločne nadobudnutého majetku. Počet vecí patriacich do BSM ustálil

na polovicu rodinného domu s príslušenstvom, garážou, zámočníckou dielňou a pozemkami,

brúska, vŕtačka a nesplatená časť pôžičky č. X.. Pri vyporiadaní nehnuteľností rodinného

domu a príslušenstva zobral do úvahy, že tento navrhovateľka pôvodne nadobudla

s manželom z predchádzajúceho manželstva, od ktorého účastníci odkúpili reálnu polovicu

nehnuteľnosti patriacu do spoločne nadobudnutého majetku, zostávajúca polovica je výlučné

vlastníctvo navrhovateľky. Návrh odporcu reálne rozdeliť nehnuteľnosť na dve samostatné

časti považoval za nevhodný, keďže znalec reálne rozdelenie rodinného domu vylúčil,

prikázanie dielne a hospodárskej budovy do vlastníctva odporcu vzhľadom na narušené

vzťahy medzi účastníkmi nepovažoval za vhodné riešenie. Vzhľadom na skutočnosť, že

navrhovateľka je väčšinovou vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej býva spolu s maloletou

dcérou účastníkov zverenou jej po rozvode do výchovy a opatery, od ktorej je závislá v otázke

bývania a prikázal ideálnu polovicu rodinného domu s príslušenstvom, garážou, dielňou

a pozemkom do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Prínos odporcu do spoločného majetku

v prípade nehnuteľnosti, týkajúci sa jeho splácania pôžičky č. X. splatenej počas

trvania manželstva účastníkov, rovnako vlastné práce odporcu vložené do opravy rodinného

domu, boli zohľadnené a premietnuté do všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej súdnym

znalcom. Vklad odporcu hodnotu predmetnej nehnuteľnosti zvýšil, ktorá skutočnosť sa

prejavila pri výške vyrovnávajúceho podielu. Hnuteľné veci patriace do spoločného majetku

brúsku a vŕtačku prikázal do vlastníctva odporcu, nakoľko tieto veci používa pri výkone

svojej podnikateľskej aktivity. Cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve

predstavuje 2 088 485 Sk (cena polovice nehnuteľnosti vo výške 2 061 500 Sk, cena

hnuteľných vecí vo výške 4 520 Sk a zostatok pôžičky č. X. vo výške 22 464,70 Sk +

úroky), každý z účastníkov by mal obdržať majetok v hodnote jednej polovice, teda

1 044 242,50 Sk. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal vec podstatne vyššej

hodnoty, preto na vyrovnanie podielov je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi

1 012 737,50 Sk, ktorú povinnosť jej určil do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Solventnosť navrhovateľky na vyplatenie podielov vyplýva zo samotného vlastníctva

nehnuteľnosti, ktorú možno založiť pri prípadnom žiadaní o poskytnutie úveru.

Uznesením z 22. decembra 2004 č.k. -304 Okresný súd

Bratislava V opravil výrokovú časť rozsudku zo dňa 17. marca 2004 č.k. -285

nasledovne : „ – do vlastníctva navrhovateľky sa prikazuje ideálna polovica rodinného domu

s garážou a dielňa, nachádzajúce sa na LV č. X., katastrálneho územia B. ...“

Každý z účastníkov je povinný zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1 889 Sk

na účet prvostupňového súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Opravné uznesenie prvostupňový súd odôvodnil chybou v písaní.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 28. januára 2008 č.k.

-334 zmenil rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením tak, že

z vecí patriacich do BSM účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky ideálnu

polovicu rodinného domu, súp. č. X. s vedľajšou stavbou, plotmi, vonkajšími úpravami

2

a pozemkami, a to parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. ma parc. č. X. – záhrada

2

o výmere X. m, zapísaných na LV č. X. katastrálne územie B., v celkovej hodnote

1 686 896 Sk. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal zámočnícku dielňu súp. č. X.

2

v hodnote 551 568 Sk a parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. mv hodnote 98 820 Sk

zapísaných na LV č. X. katastrálne územie B., ako aj jednoručnú uhlovú brúsku N. v hodnote

820 Sk a stojanovú vŕtačku V. v hodnote 3 700 Sk. Uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť

odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z BSM sumu 539 050,45 Sk do troch dní. V ostatnej

časti napadnutý rozsudok potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsah majetku účastníkov, ktorý

títo nadobudli počas trvania manželstva, súd prvého stupňa zistil správne avšak nesprávne

do BSM zaradil len polovicu hodnoty zámočníckej dielne v sume 551 568 Sk, hoci bolo

nepochybne preukázané, že táto v čase prevodu nehnuteľnosti na účastníkov V. G. nebola

vybudovaná, keďže v tomto čase sa jednalo iba o základy pôvodnej garáže. Ocenenie

nehnuteľnosti znalcom M. L. je dostatočným podkladom pre rozhodnutie, hoci to odporca

v odvolaní namietal. Treba zdôrazniť, že pri vyporiadaní BSM je rozhodný deň, kedy došlo

k zániku BSM a nie deň, kedy dochádza k jeho vyporiadaniu. Už pred súdom prvého stupňa

odporca upozorňoval na to, že do nehnuteľnosti zakúpenej v jednej polovici od V. G. (prvého

manžela navrhovateľky) na základe kúpnej zmluvy registrovanej dňa 28.11.1988 pod

č. X. zo svojich finančných prostriedkov získaných darom investoval do spoločného majetku,

čím došlo k jeho zhodnoteniu, ktorú okolnosť súd prvého stupňa nezohľadnil. Ťarcha dôkazu

tejto okolnosti zaťažovala odporcu, pričom len časť námietok bola dôvodná, takže nie všetky

ním tvrdené finančné prostriedky bolo možné zohľadniť v jeho prospech. Predovšetkým

nebolo preukázané, že by pôžičku v sume 159 000 Sk splácal otec odporcu J. J., ktorého

svedecká výpoveď bola v tomto smere nejednoznačná a nepreukazujúca túto skutočnosť,

čomu nenasvedčuje ani pripojené vyhlásenie zo dňa 3.5.1996. V prospech odporcu však

bolo možné zohľadniť sumu 20 000 Sk získanú z odpredaja chatky s príslušenstvom I. B. na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.1989, nakoľko prevzatie tejto sumy korešponduje

s jednorazovou splátkou pôžičky č. X. do S. dňa 29.5.1989 ako aj suma 10 000 Sk získanú od

matky V. J., ktorú obdržala z prvej vlny kupónovej privatizácie. Iné prínosy akéhokoľvek

charakteru do spoločného majetku odporcom preukázané neboli, rovnako ani to, že do BSM

patria aj ďalšie hnuteľné veci, nakoľko ohľadne ich rozsahu sa účastníci zhodli a žiadnu inú

vec patriacu do BSM vyporiadanú počas celého konania neoznačili. Na druhej strane je

potrebné navrhovateľku pri vyporiadaní zaťažiť sumou 16 112,90 Sk, ktorú podľa správy S.

zo dňa 12.11.1999 zaplatila počas manželstva s odporcom na svoju pôžičku č. X., pretože táto

suma bola odčerpaná z prostriedkov patriacich do BSM na jej osobný záväzok, ktorý musí

vrátiť. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM účastníkov, nepovažuje za správny názor súdu

prvého stupňa, že celú nehnuteľnosť treba prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky,

keď bolo treba zohľadniť, že zámočnícka dielňa slúži k výkonu povolania odporcu, na

zachovanie prevádzky ktorej má podľa stanoviska zo dňa 19.1.2004 záujem aj M., takže túto

spolu s pozemkom pod ňou môže lepšie využiť odporca, ktorý sa aj na jej výstavbe podieľal

väčším prínosom osobnej práce, avšak i keď navrhovateľka nepreukázala svoju finančnú

pripravenosť na vyplatenie celého podielu odporcu v peniazoch, túto možnosť odvolací súd

nepovažoval za odôvodnenú, rovnako ako reálnu deľbu zvyšnej časti nehnuteľnosti, keďže

z hľadiska účelu jej využitia táto nemá svoje opodstatnenie (z hľadiska potreby bývania

odporcu nevýznamná, pretože podľa jeho vlastného vyjadrenia jednak byt daroval bratovi

a druhý po rodičoch bol odpredaný, takže má dostatok finančných prostriedkov – i z

výplaty svojho podielu z BSM na zabezpečenie iného bytu).

Pri vyššie uvedenom spôsobe vyporiadania BSM účastníkov potom vykonal peňažné

vyporiadanie nasledovne : do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí ideálna

polovica rodinného domu s príslušenstvom v hodnote 2 337 284 Sk (celá hodnota

nehnuteľnosti bola stanovená sumou 4 123 000 Sk, od ktorej však treba odpočítať hodnotu

dielne 551 568 Sk, ktorá nebola predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej účastníci

nadobudli polovicu nehnuteľnosti do svojho BSM, t.j. 4 123 000 Sk – 551 568 Sk =

3 571 432 Sk : 2 = 1 785 716 Sk + 551 568 Sk = 2 337 284 Sk) hnuteľné veci v hodnote

4 520 Sk a 16 112,90 Sk, ktorú musí do vybranej masy BSM vrátiť navrhovateľka, nakoľko

táto suma bola odčerpaná zo spoločných prostriedkov na jej osobný záväzok vyplývajúci

z pôžičky, t.j. celkove 2 357 916,90 Sk. Túto sumu však zaťažujú pasíva v sume 30 000 Sk,

ktorá bola preukázateľne vynaložená odporcom na spoločný majetok, takže zostáva čistá

hodnota BSM v sume 2 327 916,90 Sk (2 357 916,90 – 30 000 = 2 327 916,90), z ktorej by

mal každý z účastníkov obdržať polovicu, t.j. 1 163 958,45 Sk. Ak navrhovateľka obdrží

ideálnu polovicu domovej nehnuteľnosti s pozemkami po odpočítaní hodnoty dielne

a pozemku, parc. č. X. v sume 650 388 Sk, ktoré pripadli do vlastníctva odporcu, dostáva sa

jej hodnoty 1 686 896 Sk ako aj 16 112,90 Sk titulom pôžičky, t.j. spolu 1 703 008,90 Sk, tak

že sa jej z BSM dostalo hodnoty vyššej, než má činiť jej podiel z BSM o 539 050,45 Sk

(1 703 008,90 – 1 163 958,45 = 539 050,45), preto pokiaľ túto sumu odporcovi zaplatí, budú

ich podiely z BSM rovnaké. Odporcovi sa totiž dostala hodnota 654 908 Sk (zámočnícka

dielňa v hodnote 551 568 Sk, parc. č. X. v hodnote 98 820 Sk a hnuteľné veci v hodnote 4 520

Sk), t.j. o 509 050,45 Sk menej, než je jeho základný zákonný podiel (1 163 958,45 – 654 908

= 509 050,45) k čomu však treba pripočítať náhradu za jeho prínos do spoločného majetku

z jeho oddeleného majetku 30 000 Sk (509 050,45 + 30 000 = 539 050,45), preto keď obdržal

od navrhovateľky na vyrovnanie svojho podielu sumu 539 050,45 Sk, na zaplatenie ktorého

bola navrhovateľka zaviazaná, dostane sa mu z BSM rovnakej hodnoty ako

6

navrhovateľke (v tejto súvislosti odvolací súd podľa opravil zrejmú nesprávnosť

ohľadne čiastky, ktorú má navrhovateľka odporcovi vyplatiť, pretože pri vyhlásení rozsudku

bola v dôsledku počítacej chyby nesprávne uvedená suma 554 050,45 Sk).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

a c/ Iné vady konania v zmysle ustanovenia spočívajú

v tom, že dôkaz listinou Vyhlásenie z 3.5.1996 nebol vytvorený v súlade s ustanovením § 129

ods. 1 (dôkaz listinou sa vykoná tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní predseda

senátu prečíta alebo oznámi jej obsah) a bez toho, že by postupoval podľa

a teda ním predložené dôkazy zopakoval alebo ich doplňoval, vyhodnocoval ich ako

nejednoznačné, či nepreukazujúce tvrdenú skutočnosť, ktorú inak nepoprela ani

navrhovateľka na odvolacom pojednávaní (tu dokonca presne uviedla, že „nevie ako

a z akých prostriedkov bol príslušný úver uhrádzaný, pričom ona na to prostriedky nemala,

keďže bola na materskej dovolenke“, ale do zápisnice o pojednávaní sa už uviedlo iba to, že

navrhovateľka „mne žiadne peniaze nedával, takmer ani výplatu, jedine tak 1 000 Sk, takže

vôbec neviem ako s financiami, pamätám si len to, že pôžičku splácal platením cez poštové

poukážky, pretože mi hovoril, že ide platiť šeky, ako v skutočnosti pôžička bola splatená

nemám vedomosti“, čo sme napraviť už nemohli a pod. Pritom je jednoznačné, že z vtedajších

aktuálnych príjmov odporcu (ani navrhovateľky) úver splatiť nemohli. Vzhľadom

k uvedenému je jednoznačne preukázané, aj na základe skôr predložených dôkazov, že bola

pôžička uhradená z finančných prostriedkov, ktoré odporcovi poskytol jeho otec. Odvolací

súd odmietol vykonať dôkaz na všeobecnú cenu delených nehnuteľností, ako základný

predpoklad pre riadne zistenie skutkového stavu veci ohľadne výpočtu sumy pre vyrovnanie

podielov a vôbec nereagoval na ich podstatné námietky v celom odvolacom konaní, čím

zaťažil svoje rozhodnutie jeho nepreskúmateľnosťou. Nesprávne právne posúdenie veci vidí

v tom, že odvolací súd ignoroval požiadavku ustálenej súdnej praxe, že pri stanovení ceny

veci pre účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny veci v čase tohto vyporiadania. Aj

v tomto prípade primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený

v peniazoch, ktorý umožňuje podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, čiže sa

malo vychádzať zo všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností a nie ceny zistenej znalcom,

ktorá je niekoľkonásobne nižšia. Pri prikázaní príslušnej časti pozemku, k odporcovi

prikázanej zámočníckej dielne nezohľadnil potrebu primeranej časti priľahlého pozemku

na prípadné opravy a údržbu zámočníckej dielne s prihliadnutím na prislúchajúcu časť

pozemku v rámci BSM na osobu odporcu. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť rozsudku odvolacieho

súdu.

Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že toto rozhodnutie treba zrušiť.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené nie je

v dovolacom konaní posudzovaný podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým podľa

jeho obsahu ( v spojení s ). Dovolací súd je viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi vrátane ich obsahového

vymedzenia. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ , ako je tomu v prejednávanej veci.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 Občianskeho

zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania

vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania

( ). Dovolací súd sa pritom obligatórne zaoberá vadami konania

vymedzenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

) zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou

v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené, v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou

konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolateľ namietal,

pričom aj zo spisu vyplýva, že v odvolacom konaní došlo k vade uvedenej povahy. Súd

prvého stupňa totiž vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného dokazovania založil svoje

rozhodnutie aj na zistení skutkovej povahy, že polovica rodinného domu s príslušenstvom,

garážou, dielňou a pozemkami je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Odvolací súd ale

zaujal odlišné skutkové závery, než súd prvého stupňa a bez dokazovania (doplnenia alebo

zopakovania) vychádzal z toho, že súd prvého stupňa nesprávne do BSM zaradil len polovicu

hodnoty zámočníckej dielne v sume 551 568 Sk, hoci bolo nepochybne preukázané, že táto

v čase prevodu nehnuteľnosti na účastníkov V. G. nebola vybudovaná, keďže v tom čase sa

jednalo iba o základy pôvodnej garáže. Taktiež odvolací súd bez dokazovania (doplnenia

alebo zopakovania) vychádzal z toho, že prvostupňový súd nezohľadnil, že do nehnuteľnosti

zakúpenej v jednej polovici od V. G. na základe kúpnej zmluvy registrovanej dňa 28.11.1988

pod č. X. zo svojich finančných prostriedkov získaných darom investoval do spoločného

majetku odporca, čím došlo k jeho zhodnoteniu, v tejto súvislosti zohľadnil sumu 20 000 Sk

získanú z odpredaja chatky s príslušenstvom I. B., na základe kúpnej zmluvy zo dňa

12.5.1989, nakoľko toto korešponduje s jednorazovou splátkou pôžičky č. X. zo S. dňa

29.5.1989 ako aj suma 10 000 Sk získaná od matky V. J., ktorú obdržala z prvej vlny

kupónovej privatizácie. Odvolací súd bez dokazovania (doplnenia alebo zopakovania) zaťažil

navrhovateľku sumou 16 112,90 Sk, ktorú podľa správy S. zo dňa 12.11.1999 zaplatila počas

manželstva s odporcom na svoju pôžičku č. X., pretože táto suma bola odčerpaná

z prostriedkov patriacich do BSM. Nepovažoval za správny názor súdu prvého stupňa, že celú

9

nehnuteľnosť treba prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky, keď vytýkal súdu

prvého stupňa, že nezohľadnil, že zámočnícka dielňa slúži k výkonu povolania odporcu,

na zachovanie prevádzky ktorej má podľa stanoviska zo dňa 15.1.2004 záujem aj M..

Odvolací súd si dostatočne neuvedomil, že ak nie sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa

správne, treba v odvolacom konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať (§ 213

ods. 3 ). Zo zápisníc z pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 23. januára 2008

a 28. januára 2008 (č.l. 330 až 333 spisu) vyplýva, že odvolací súd dokazovanie v uvedenom

zmysle nezopakoval a ani nedoplnil. Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je

ani podanie správy o priebehu doterajšieho konania vo veci, ale ani vyjadrenia sa jednotlivých

účastníkov konania (zástupcov) k veci na odvolacom pojednávaní. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že odvolací súd si v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle a v dôsledku toho zaťažil konanie

procesnou vadou v zmysle V tejto súvislosti je potrebné poukázať

aj na rozdielne tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa splatenia pôžičky v sume 159 000 Sk

na kúpu rodinného domu.

Odporca ako dovolací dôvod uplatnil aj to, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis,

a či ho aj správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť len právne

otázky, lebo na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený

procesnými prostriedkami ( veta druhá ).

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v (viď ).

Vyporiadnie BSM podľa pozostáva jednak zo stránky

kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak

zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov – bývalých

manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM.

Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do toho spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo

ku dňu jeho zániku.

10

Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM

sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza

k vyporiadaniu (viď napr. R 42/1972).

V prejednávanej veci sa odvolací súd týmito zásadami dôsledne neriadil.

Odvolací súd, ktorý vo veci rozhodoval dňa 28. januára 2008 v odôvodnení

rozhodnutia tvrdil, že pri vyporiadaní BSM je rozhodný deň, keď došlo k zániku BSM a nie

deň, kedy dochádza k jeho vyporiadaniu. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom

7.6.1996 a týmto dňom aj zaniklo ich BSM, preto pre vyporiadanie ich majetku a jeho

ocenenie je dôležitý práve tento deň, z ktorého dôvodu ak znalec M. L. stanovil trhovú cenu

nehnuteľnosti k tomuto dátumu postupoval správne a z nej bolo potrebné aj vychádzať.

Keďže odvolací súd vychádzal pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie

z ceny aktuálnej v čase vyporiadania, jeho závery spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj

na nesprávnom právnom posúdení veci a je teda daný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle

ustanovenia , zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová