Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/1/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu Q. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Na rovni XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. František Kyšeľa, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 47 193 301, proti žalovanému: offrasl s.r.o., so sídlom Ďurková 87, 065 41 Ďurková, IČO: 52 481 255, právne zastúpený: JUDr. Patrik Kovalčík, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 234 255, v konaní o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. - 105 dňa 30.9.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa ( ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom sp.zn. - 105 zo dňa 30. septembra 2025 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že súd zistil tento skutkový stav:

3. V preskúmavanej veci mal súd z vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave a úprave veci, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o zmluve o dielo (pokiaľ nie je potrebné postupovať podľa až ), vrátane práva na odstúpenie od zmluvy, predmetom ktorej mala byť oprava motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. V priebehu konania neboli stranami tvrdené také skutočnosti, ktorými by spochybňovali, resp. namietali platnosť uzatvorenej zmluvy. Súd preto uzatvorenie predmetnej zmluvy vyhodnotil ako platné. Keďže žalovaný pri jej uzatváraní a plnení vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca nekonal v rámci podnikateľskej činnosti, teda v zmluvnom vzťahu vystupoval v pozícii spotrebiteľa, súd zároveň uzatvorenú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú.

4. Žalobca v konaní tvrdil, že na základe takto uzatvorenej zmluvy odovzdal žalovanému vozidlo na opravu v marci roku 2022. Následne po neúspešných opakovaných výzvach na vykonanie dohodnutej opravy a vydanie vozidla, ako aj po podaní trestného oznámenia v auguste roku 2024, listom zo dňa 25.11.2024 poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na vykonanie opravy, s upozornením, že po jej márnom uplynutí od zmluvy odstupuje. Tento list mal byť podľa vyjadrenia žalobcu žalovanému

doručený dňa 27.11.2024. Nakoľko žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote žiadnu nápravu neuskutočnil, žalobca po jej márnom uplynutí od zmluvy o dielo odstúpil.

5. Žalovaný v rámci procesnej obrany zotrval počas celého konania v argumentačnej línii popierajúcej tvrdenia žalobcu, ktoré rozporoval s odôvodnením, že žalobca od neho na základe uzatvorenej zmluvy nepožadoval iba bežné opravy, ale hĺbkové opravy, ktoré si vyžadujú dlhší čas, vozidlo mu neoprávnene nezadržiava, má možnosť si ho kedykoľvek vyzdvihnúť. Argumentoval tým, že všetky opravy vykonával po dohode so žalobcom, s ktorými súhlasil, vrátane objednávok náhradných dielov s dlhou dodacou lehotou. Práce na vozidle prestal vykonávať po podaní trestného oznámenia žalobcom v auguste roku 2024. Žalovaný tiež rozporoval platnosť odstúpenia od zmluvy, podľa jeho názoru zmluva nebola ukončená platným spôsobom z dôvodu absentujúcej špecifikácie nápravy, ktorú mal žalovaný v primeranej lehote vykonať.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu bolo v čase poskytnutia dodatočnej lehoty na vykonanie diela a odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, oneskorenie vykonania diela zrejmé, čo potvrdil sám žalovaný vyjadrením na pojednávaní dňa 30.9.2025, keď uviedol, že posledný zásah na vozidle vykonal v auguste roku 2024 a po oznámení žalobcu, že bol na polícii, prestal na vozidle pracovať. Poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty a odstúpenie od zmluvy nemusí predchádzať dohodnutému dátumu plnenia. Právo odstúpiť od zmluvy má objednávateľ aj po tom, čo už uplynula lehota na plnenie, až do zhotovenia diela. Zhotovenie diela pritom nie je totožné s ukončením prác na diele. O zhotovení v pravom zmysle možno uvažovať len v súvislosti s jeho odovzdaním a prevzatím, čo je okamih významný z hľadiska zodpovednosti za vady. Žalobca preto listom zo dňa 25.11.2024 poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na vykonanie diela a jej márnym uplynutím od zmluvy odstúpil. Podanie tejto listiny na poštovú prepravu preukázal poštovým podacím hárkom.

7. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 30.9.2025 vyplýva, že predmetná listinu mu nebola doručená a prvýkrát mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom až po doručení žaloby. Bolo preto na žalujúcej strane, zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov, preukázať jej doručenie žalovanému. Právny zástupca žalobcu - spotrebiteľa však na tvrdenie žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval a na preukázanie doručenia tejto listiny úplne rezignoval. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že aj keď mal žalobca v tomto prípade status spotrebiteľa, v konaní bol zastúpený advokátom, preto stratil práva spojené s postavením slabšej strany sporu, čo sa prejavuje najmä v použití koncentračnej zásady konania. Podľa môže spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V prípade, že je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol. Uvedené však neplatí v prípade zastúpenia spotrebiteľa advokátom ( ), kedy spotrebiteľ musí všetky relevantné skutočnosti a dôkazy predložiť včas, spravidla už v žalobe. Spotrebiteľ tak prichádza o možnosť, ktorú by mal, keby nebol zastúpený

8. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , , cit. zák., ,,,, cit. zák., a citovaného zákona, citovaného zákona , , , , , a 215 ods. 1 .

9. Vec právne posúdil tak , že spornou skutočnosťou v konaní zostala platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo v zmysle ust. . Za rozhodujúcu okolnosť, ktorú je v tomto prípade potrebné pri rozhodovaní v tejto veci vziať do úvahy, je preto otázka (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy, ktorú súd posudzuje ako otázku predbežnú.

10. Ustanovenie upravuje právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy z dôvodu, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v citovanom ustanovení je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na postup prác zhotoviteľa. Pri tomto tzv. predpokladanom porušení zmluvy o dielo sa objednávateľovi umožňuje za určených podmienok odstúpiť od zmluvy až do zhotovenia diela. V prípadoch obavy objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od zmluvy predpokladá

vadnosť budúceho diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ nápravu neurobil.

11. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že na nastúpenie účinkov odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany a z ktorého musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti, je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní ( ). Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z , ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť. Ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jej obsah (musí dôjsť do dispozičnej sféry).

12. Žalobca vo vzťahu k listine zo dňa 25.11.2024, ktorou poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na vykonanie diela, relevantným spôsobom preukázal len jej odoslanie, absentuje však jej preukázané doručenie. Samotné preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Na preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovaného (najčastejšie doručenkou alebo fotokópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom ani v odbernej lehote). Na základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by sa predložená listina zo dňa 25.11.224 dostala do dispozičnej sféry žalovaného.

13. Súd I. inštancie mal za nepochybne preukázané, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia , preto žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania veci zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

15. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalobca, a to proti obom jeho výrokom. V podanom odvolaní poukazoval na odvolacie dôvody podľa , teda že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Ďalej v podanom odvolaní namietal skutočnosť, že súd pred pristúpením k vykonávaniu dôkazov sám neuviedol ako spornú skutočnosť, či bola listina zo dňa 25.11.2024 ( v spise na č.l. 2 s názvom „Poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty a odstúpenie od zmluvy“) žalovanému doručená.

17. Žalobca považoval pripustenie spornosti doručenia listiny zo dňa 25.11.2024 z č.l. 2 spisu zmluvy za nedôvodné porušenie sudcovskej koncentrácie konania nakoľko žalovaný doručenie listiny nespochybňoval pri svojich písomných podaniach súdu. Predovšetkým poukázal na Vyjadrenie sa žalovaného k Žalobe o vydanie hnuteľnej zo dňa 08.02.2025 kde žalovaný sa osobitne tejto listine venoval. Rovnako na prvom pojednávaní dňa 09.09.2025 vyzval súd strany na vyjadrenie sa k listine zo dňa 25.11.2024 z č.l. 2 spisu, kde žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nijako nespochybňoval jej doručenie žalovanému. Žalovaný prvý krát uviedol, že mu nebola doručená listina z č.l. 2 spisu až pri výsluchu pána A. V., konateľa žalovaného a to dňa 30.09.2025. Podľa názoru žalobcu vyššie uvedené konanie je v rozpore s účelom sudcovskej koncentrácie konania nakoľko žalovaný mal možnosť tieto svoje skutkové tvrdenia o nedoručení listiny z č. l. 2 uplatniť v skorších fázach konania.

18. Poukázal na skutočnosť, že žalobca by za nesprávneho pripustenia nového skutkového tvrdenia pána V. na pojednávaní sa teoreticky mohol brániť len ďalším návrhom na vykonanie dokazovania. V prílohe odvolania žalobca predložil prílohu č. 1 preukazujúcu podľa odvolateľa doručenie listiny z č. l.

2 a žalobca ju priložil s vedomím procesných pravidiel ale má za to, že v čase vedenia sporu na súde 1. Inštancie nebola skutočnosť sporná.

19. K bodu 37 odôvodnenia Rozsudku, žalobca je toho názoru, že žiadne zákonné ustanovenia týkajúce sa odstúpenia od zmluvy mu ako spotrebiteľovi neukladá povinnosť poskytnúť primeranú lehotu a odstúpiť od zmluvy samostatnými listinami. Poukazuje na . Žalobca je toho názoru, že znenie listiny z č.l. 2 spisu Poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty a odstúpenie od zmluvy je dostatočne určité, je nepochybné aké dôsledky uplynutím lehoty chcel žalobca docieliť. Tu žalobca poukazuje na skutočnosť, že v čase vyhotovenia, odoslania a doručenia listiny z č.l. 2 nebol zastúpený advokátom a teda na jeho úkony je potrebné nahliadať ako na úkony spotrebiteľa teda ako na slabšiu stranu. Žalobca má za to, že súd pri rozhodovaní o žalobe zaujal vo vyššie uvedených prípadoch nesprávne stanoviská a v nadväznosti na ne potom dospel k nesprávnym právnym záverom, t.j. nesprávne vec právne posúdil. Je toho názoru, že rozhodovanie vo veci čisto formalisticky je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania a v rozpore s vyššou zásadou spravodlivosti. Poukazuje na odôvodnenie Rozsudku bod 32. Žalobca je presvedčený, že súd pri dôslednom hodnotení jednotlivých v konaní predložených dôkazov a následne všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, nemohol dospieť k záverom, že konanie žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi a v takej miere aby mohol žalobca požadovať vrátenie daru. Všetky uvádzané skutočnosti, považoval žalobca za rozhodné pre zmenu prvostupňového rozsudku odvolacím súdom. S poukazom na doteraz uvedené preto navrhol, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu vo výroku I. a II., v súlade s ust. zmenil a sám rozhodol v kontexte vyššie uvedeného odôvodnenia odvolania a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu aby ten vec opätovne prejedal a vo veci rozhodol. V prípade úspechu si žalobca uplatňoval nárok na náhradu trov odvolacieho konania

20. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 07.12.2025, v ktorom uviedol, že právny zástupca žalobcu v odvolaní označuje Listinu zo dňa 25.11.2024 vždy za „Poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty a odstúpenie od zmluvy“. Takéto označenie je však nesprávne, zavádzajúce a účelové, pretože k žalobe bola pripojená listina označená ako „Poskytnutie primeranej lehoty na vykonanie diela“. Žalobca oprel oba odvolacie dôvody výlučne o dva argumenty, ktoré považuje za nelogické a z právneho hľadiska ich nemožno podriadiť pod žiadny zo zákonom stanovených odvolacích dôvodov, a to konkrétne, že súd prvej inštancie: 1. pri predbežnom právnom posúdení veci neuviedol, že žalobca by mal predložiť konkrétny listinný dôkaz, 2. v rámci súdneho konania žalobcovi neumožnil predložiť konkrétny listinný dôkaz.

21. Súd prvej inštancie pri predbežnom právnom posúdení veci jasne a zreteľne uviedol, že v spise chýba akýkoľvek dôkaz o tom, kedy, kde a akým spôsobom odstúpil žalobca od zmluvy so žalovaným, a kedy, kde a akým spôsobom vyzýval žalobca žalovaného na vrátenie veci ( zvukový záznam z pojednávania zo dňa 09.09.2025, čas:00:16.55). Žalobca na pojednávaní dňa 09.09.2025 po dotaze súdu prvej inštancie kedy, kde a akým spôsobom učinil odstúpenie uviedol „NIE“ (str. 5 zápisnice). Súd prvej inštancie dal žalobcovi dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv; sme toho názoru, že ho zároveň riadne poučil, informoval o ďalšom postupe a potrebe doplnenia dokazovania, pričom konanie viedol jasným, zrozumiteľným a zákonným spôsobom Rovnako žalovaný opakovane po doručení žaloby vo svojich podaniach a vyjadreniach namietal na nesprávnosť a nezákonnosť Listiny zo dňa 25.11.2024, ktorú žalobca pripojil ako prílohu k žalobe. Zároveň poukazoval na to, že predmetnú listinu nemožno považovať za platné odstúpenie od zmluvy v súlade so zákonom.

22. Žalobca k odvolaniu pripojil kópiu potvrdenia, resp. tzv. printscreen obrazovky počítača o podaní a zaslaní bližšie nešpecifikovaného doporučeného listu bez zrejmého obsahu. Tzv. printscreen obrazovky počítača v súčasnosti nemožno považovať za dôveryhodný listinný dôkaz, pokiaľ jeho pravosť nie je oficiálne potvrdená subjektom zodpovedným za zverejnenie daného obsahu na príslušnom internetovom portáli. Tento predložený „nový listinný dôkaz“ nemožno považovať ani za potvrdenie o doručení listiny, ktorou by mal žalobca odstúpiť od zmluvy so žalovaným alebo listiny, ktorou mal žalobca vyzvať

žalovaného na vrátenie veci. V konečnom dôsledku „nový listinný dôkaz“ predložený žalobcom je v rozpore s , pretože žalobca v odvolaní nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý nemohol tento v doterajšom priebehu konania použiť a prečo ho uvádza „až teraz“.

23. Žalobca v odvolaní poukazuje aj na . Pre tento prípad nie je takéto ustanovenie aplikovateľné. Žalobca ďalej argumentuje, že v čase zaslania listiny zo dňa 25.11.2024 nebol zastúpený advokátom, a preto by mu mala byť ako spotrebiteľovi, teda slabšej strane, poskytnutá zvýšená ochrana, prípadne by sa naňho malo hľadieť ako na osobu neznalú práva. Postavenie žalobcu ako spotrebiteľa v sporovom konaní ho nezbavuje povinnosti postupovať v súlade so zákonom, ani povinnosti tvrdiť rozhodné skutočnosti a predkladať dôkazy svedčiace v jeho prospech. Tieto povinnosti sú o to významnejšie, že žalobca bol nielen v priebehu súdneho konania, ale už aj pred jeho začatím zastúpený advokátom (pozn. dátum udelenia plnej moci 31.12.2024). Z výkladu ustanovenia , ako aj zo súdnej praxe vyplýva, že inštitút poskytnutia primeranej lehoty a inštitút odstúpenia od zmluvy predstavujú dva samostatné jednostranné právne úkony, ktoré práve v prípade tohto sporového konania, nemožno kumulovať do jednej listiny. Účinnosť každého z nich nastáva v odlišnom čase a tieto úkony sa svojou povahou navzájom vylučujú. Pri právnom úkone poskytnutia primeranej lehoty zmluvná strana naďalej trvá na zachovaní a platnosti zmluvy; zmluvná povinnosť preto ostáva zachovaná aj počas plynutia primeranej lehoty až do jej uplynutia. Pri právnom úkone odstúpenia od zmluvy zmluvná strana netrvá na zachovaní zmluvy, ale žiada jej okamžité zrušenie. Účinnosťou odstúpenia, ktorá nastáva doručením prejavu vôle druhej zmluvnej strane, zaniká zmluvná povinnosť. Ak vezmeme do úvahy predmet sporu - „o vydanie veci“ -, sú názoru, že medzi inštitútom poskytnutia primeranej lehoty a inštitútom odstúpenia od zmluvy bolo zo strany žalobcu procesne nevyhnutné splniť si svoje povinnosti takým spôsobom, aby bolo možné zistiť, či došlo zo strany žalovaného k náprave v poskytnutej primeranej lehote; a až v prípade, že by k takejto náprave nedošlo, mohli nastať účinky platného odstúpenia od zmluvy

24. V krátkosti možno správny postup zhrnúť nasledovne: 1. poskytnutie primeranej lehoty na splnenie povinnosti, 2. zistenie, či došlo k uskutočneniu nápravy a splneniu povinnosti, 3. a až po zistení, že náprava uskutočnená nebola, odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ ide o následný postup - teda obdobie po uplynutí primeranej lehoty, resp. po okamihu, kedy podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy až do podania žaloby o vydanie veci - žalobca, už zastúpený advokátom, opomenul vykonať ďalšie nevyhnutné správne zákonné a procesné kroky.

25. V tejto súvislosti poukazoval opätovne na ustanovenie . . Žalobca bol teda pred podaním žaloby o vydanie veci povinný osobne alebo písomne vyzvať žalovaného na vzájomné vysporiadanie veci, t. j. zistiť rozsah vykonaných prác a uhradiť za ne adekvátnu sumu; a následne - ak by ani po takomto vysporiadaní nedošlo k odovzdaniu veci - bol povinný osobne alebo písomne vyzvať žalovaného na vydanie veci v určitom, konkrétne určenom stave. Ani tento postup však žalobca neuskutočnil, vznikla právna neistota pre obe zmluvné strany a neurčitosť toho - ktorého úkonu. Žalobca teda podal žalobu o vydanie veci predčasne. K žalobe ako takej sa vyjadrili v podaní zo dňa 08.02.2025, s poukazom na AD5 a záverečné zhrnutie. Opakovane tiež uvádzali, že petit žaloby je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Z petitu nie je možné určiť v akom stave sa má vydať vec, či v stave pôvodnom alebo v stave už upravenom, resp. opravenom a v akom rozsahu (pozn. žalobca začal účelovo spochybňovať to čo si dohodol so žalovaným), tiež miesto kde a čas kedy sa má táto vec vydať. Špecifikácia veci v petite, s uvedením evidenčného čísla, druhu, značky, názvu a VIN čísla, s lehotou 15 dní, pri type zmluvy, ktorú sporové strany uzatvorili, nestačí, rovnako tak ako nestačí znenie a obsah Listiny zo dňa 25.11.2024 - „Poskytnutie primeranej lehoty na vykonanie diela“, s poukazom na absentujúce povinnosti žalovaného, ktoré je potrebné v zmysle zmluvy o oprave a úprave veci v primeranej lehote plniť. Je názoru, že rozsudok Okresného súdu je vecne a právne správny, žalovaný sa s výrokmi a odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a navrhuje odvolaciemu súdu, aby v súlade s rozhodol tak, že rozsudok potvrdzuje v celom rozsahu výrokov I. a II. ako vecne správny. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. .

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

29. Odvolací súd v zmysle ustanovení a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal vo svojom odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

30. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

31. V súdenej veci žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a .

32. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

33. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je arbitrárny.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované odvolateľom, pričom odvolateľom namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

35. Odvolateľ namietal porušenie princípu koncentrácie konania. Súd nepovažoval túto námietku žalobcu za dôvodnú. Hoci žalovaný výslovne namietol nedoručenie odstúpenia od zmluvy až na druhom pojednávaní, otázka doručenia predmetného právneho úkonu bola predmetom procesného postupu súdu už na prvom pojednávaní. Súd totiž v rámci predbežného právneho posúdenia veci podľa výslovne upozornil žalobcu na potrebu preukázania doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému. Žalobca tak už na prvom pojednávaní disponoval informáciou, že pre rozhodnutie vo veci je právne významné preukázanie dôjdenia odstúpenia od zmluvy do dispozičnej sféry žalovaného. Pokiaľ žalovaný na druhom pojednávaní výslovne poprel doručenie odstúpenia od zmluvy, súd na toto popretie prihliadol aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otázka doručenia bola otvorená už na predchádzajúcom pojednávaní a žalobca mal možnosť predložiť dôkazy o doručení. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že sudcovská koncentrácia konania podľa nemá absolútnu povahu. Ustanovenie umožňuje súdu, nie však prikazuje, neprihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku alebo obrany. Za uvedených okolností súd nepovažoval prihliadnutie na popretie doručenia odstúpenia od zmluvy za rozporné s princípom koncentrácie konania.

36. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. júla 2013).

37. V predmetnej veci žalobca tvrdil v podanej žalobe, že odstúpil od zmluvy o dielo a že predmetný právny úkon bol žalovanému doručený dňa 27. novembra 2024. Ten, kto niečo tvrdí je povinný túto skutočnosť aj preukázať, resp. uniesť dôkazné bremeno o tvrdených skutočnosti. Pri predbežnom právnom posúdení veci súdom I. inštancie tento na pojednávaní dňa 09.09.2025 jasným spôsobom

vyzval žalujúcu stranu, aby sa vyjadrila k okolnostiam či, ak áno, kedy, kde akou formou bolo učinené odstúpenie od zmluvy. K tomuto žalobca len zopakoval ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.09.2025, že došlo k tomuto právnemu úkonu dokumentom žalobcu zo dňa 25. novembra 2024 nazvanom poskytnutie primeranej lehoty na vykonanie diela, ku ktorému však okrem podacieho lístka k listu žalovanému nevedel preukázať jeho doručenie. V tomto smere teda možno uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdenej skutočnosti. Zhodne so súdom I. inštancie aj odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie viaže účinky voči neprítomnej osobe na jeho dôjdenie. Ide o objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom, nie o povinnosť zásielku osobne prevziať alebo prečítať. Odstupujúca strana musí preukázať aj dôjdenie, nielen vyhotovenie a odoslanie listu. V tomto smere poukazuje odvolací súd na početnú judikatúru Najvyššieho súdu SR , napríklad konkrétne na rozsudok pod sp. zn. bod 15 jeho odôvodnenia, resp. rozsudok sp. zn. bod 24 a 25 jeho odôvodnenia. V zmysle citovaných súdnych rozhodnutí nie je možné stotožňovať odovzdanie výzvy pošte s jej dôjdením. Nie je možné považovať priložený podací hárok za hodnoverný dôkaz vstupu výzvy do dispozičnej sféry adresáta.

38. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní pripojil výpis zo sledovania zásielky poštového podniku k tomuto odvolací súd uvádza, že sa jedná o neprípustnú novotu predloženú v rámci odvolacieho konania. Prípustnosť novôt v odvolacom konaní je vymedzená v , pričom však v predmetnej veci sa nejedná o takú skutočnosť ktorú odvolateľ nemohol použiť v rámci konania pred súdom I. inštancie, preto je predložená listina neprípustnou novotou v rámci odvolacieho konania. Na doplnenie k uvedenému však odvolací súd uvádza, že z recentnej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že samotný výpis zo sledovania zásielky nemožno považovať za bezpečné zistenie osudu rozhodujúcej zásielky alebo jej spojenie s adresátom. Treba teda rozlišovať záznam s konkrétnym potvrdeným doručením od neúplného priebehového výpisu. V tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. - bod 28 jeho odôvodnenia a uznesenie sp. zn. . V tomto smere odvolací súd uvádza, že aj pri potvrdenom pohybe zásielky, môže vzniknúť spor o to čo bolo v doručovacej obálke. Samotný podací hárok a internetový záznam, ( ktorý odvolateľ ako neprípustnú novotu predložil v odvolacom konaní) nepostačuje na preukázanie , či doručovaná zásielka obsahovala práve odstúpenie. Pre unesenie dôkazného bremena by podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné uchovať podpísané znenie listu prílohy, doklad spájajúci list s podacím číslom a potvrdený výsledok doručovania. Ak adresát zásielku neprevzal, rozhodujúce budú údaje po pokuse doručiť- oznámenie o uložení , adrese a vrátení, nie iba skutočnosť, že sa zásielka nevrátila odosielateľovi.

39. Odvolací súd preto podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. zamietavom výroku ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania II. výrokom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania, ktorý aplikoval .

40. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, je potrebné uviesť, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný , lebo odvolanie žalobcu bolo nedôvodné, preto mu zásadne patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré mu aj boli priznané v plnom rozsahu. ( v spojení s ).

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).