Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/812/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. W., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: K. U. XXXX/X, XXX XX M., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom: Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52536891, proti povinnej: J. V., nar: XX.X.XXXX, trvalý pobyt: Q. XXXX/XX, XXX XX M., právne zast.: JUDr. Mária Cagalová, advokátka, so sídlom: Poľovnícka 10, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslava Poláková, Hurbanova 643, 907 01 Myjava, IČO: 42144558, pod sp. zn. 335EX 177/20, o vymoženie 18532,12 EUR s príslušenstvom, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Konanie o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zastavuje.

II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vrátanie trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. júla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie nepriznal.

2. Súd vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.05.2020 domáhal od povinnej vymoženia 18 532,12 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 09.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2019 a vykonateľnosť dňa 19.03.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 18.07.2019 (ďalej ako „exekučný titul“). Súd dňa 01.06.2020 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Miroslavu Polákovú, Hurbanova 643, 907 01 Myjava, IČO: 42144558 (ďalej len „súdny exekútor“). Povinná podala u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 18.07.2019 podala dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Najvyšší súd Slovenskej republiky toto konanie vedie pod sp. zn. . Oprávnený aj napriek svojej vedomosti o podanom dovolaní podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom túto skutočnosť zatajil konajúcemu súdu ako aj pridelenému súdnemu exekútorovi. Podľa povinnej návrh na vykonanie exekúcie bol podaný predčasne. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie so zastavením exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a podanie dovolania nemá na exekučné konanie žiadny vplyv.

3. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Svoj záver odôvodnil tým, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou je

podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 18.07.2019. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné bez právneho významu (NS ČR ). Samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému peňažný nárok titulom rozdielu v prevzatých hodnotách vo výške 18 532,12 eur, priznaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi a teda exekúcia bola začatá dôvodne. Oprávnený sa voči povinnej domáha vymoženia toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Pokiaľ si povinná v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 374,78 eur, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, preto v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov povinného zaviazať oprávneného a preto súd povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

4. Voči tomuto uzneseniu podala povinná dňa 27. 07. 2020 sťažnosť, v ktorej namietala, že nežiadala exekučný súd o materiálny prieskum exekučného titulu a preto súd nemal túto skutočnosť uvádzať v odseku 13 napadnutého uznesenia ako dôvod zamietnutia jej návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa povinnej je tiež pravdou, že podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti exekučného titulu ex offo, ale táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie je ale možné pričítať v neprospech povinnej, že o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí doteraz Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol. Opätovne zdôraznila, že ak by nebol oprávnený účelovo zatajil, že vo veci je podaný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie aj spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutí, proti ktorým dovolanie smerovalo, tak by exekučný súd určite nebol vydal poverenie, inak by inštitút tohto mimoriadneho opravného prostriedku nemal žiadny zmysel a význam. Pokiaľ exekučný súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, mal z úradnej povinnosti rozhodnúť o odklade exekúcie až do rozhodnutia dovolacieho súdu o odklade vvkonateľnosti vykonávaných rozhodnutí. Odklad vykonateľnosti bráni vo vykonaní exekúcie a v konečnom dôsledku môže viesť k zastaveniu exekúcie. Preto treba tomuto inštitútu procesného práva venovať náležitú pozornosť a vyrovnať sa s ňou ešte pred upovedomením o začatí exekúcie, čo exekučný súd neurobil, pretože o podaní žiadosti o odklad vykonateľností rozhodnutí nemal vedomosť, ktorú však teraz už má. Povinná doplnila, že odkladom sa predíde vzniku možnej škody. Počas celého súdneho konania bolo jediným cieľom oprávneného sa dostať k bytu, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM. Povinná zdôraznila, že ak by priznanú sumu oprávnenému uhradila pred rozhodnutím o dovolaní, v prípade úspechu v dovolacom konaní by už uhradené finančné prostriedky vzhľadom na majetkovú situáciu oprávneného nikdy nevymohla. Výkonom rozhodnutia by mohol byť zmarený aj význam a účinok dovolacieho konania. Súd mal teda podľa jej názoru rozhodnúť o povolení odkladu exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. O tomto povolení môže súd na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť aj z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu. Pred povolením odkladu exekúcie by malo byť dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je podľa povinnej vždy aj rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinnej zo dňa 11.08.2020 uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie v tejto právnej veci bol podaný na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, a teda exekúcia je vedená riadne a v súlade so zákonom. Návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný predčasne. Povinná v treťom odseku odôvodnenia sťažnosti tvrdí, že exekučný súd mal z úradnej povinnosti rozhodnúť o povolení odkladu exekúcie, pretože spolu s dovolaním podala návrh na odklad vykonateľnosti oboch rozsudkov. Exekučný poriadok pritom v § 61h upravujúceho dôvody odkladu exekúcie žiadny takýto dôvod neuvádza. V tomto kontexte je v zákone uvedený len dôvod podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. K tejto skutočnosti však nedošlo. Navyše neexistujú nijaké dôvody

osobitného zreteľa, ktoré by zakladali nárok povinnej na odklad vykonateľnosti oboch rozsudkov a povinná navyše ani nijaké konkrétne dôvody osobitného zreteľa neuviedla - jediným dôvodom je, že požiadala o odklad vykonateľnosti predmetných rozsudkov (avšak tento odklad pripustený nebol). Povinná sa teda neopiera o nijaký fakt, keď tvrdí, že „možno očakávať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu odkladu vykonateľnosti oboch rozsudkov“. Podľa oprávneného je sťažnosť povinnej nedôvodná a žiadal preto súd o jej zamietnutie.

6. Dňa 27. 01. 2021 bolo súdu doručené upovedomenie o ukončení exekúcie vydané povereným súdnym exekútorom dňa 26.01.2021 podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým dňom došlo v zmysle Exekučného poriadku k ukončeniu exekučného konania.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa 61o ods. 1., ods. 2., ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Súčasťou upovedomenia o ukončení exekúcie je konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom exekútor uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného a výšku vymožených trov exekútora. Upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.

11. Exekučný súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania uplatňujúc princíp jednotnosti konania, resp. arbitrárneho poriadku, podľa ktorého konanie tvorí celok. Povinný podaním návrhu na zastavenie exekúcie inicioval na súde spor (konanie) o prípustnosť exekúcie. Za procesné podmienky vedenia tohto konania možno považovať predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. ). výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno však z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti na strane súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ vedeného súdneho konania.

12. Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Prebiehajúca exekúcia (exekučné konanie) je zvláštnou procesnou podmienkou konania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (a následne o podanej sťažnosti povinného proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol jeho návrh zamietnutý). Z dôvodu ukončenia exekučného konania potom došlo k strate práva resp. povinnosti súdu rozhodnúť nielen o podanej sťažnosti povinného, ale v danom prípade nie sú ďalej splnené podmienky ani pre vedenie konania o návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného ako celku, keďže exekúcia už bola ukončená. Bolo preto povinnosťou súdu konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (vrátane sťažnostného konania, ktoré tvorí s týmto konaním jednotu) podľa Exekučného poriadku v spojení s ust. 161 ods. 2 zastaviť.

13. Pre úplnosť súd dodáva, že v posudzovanom prípade zastavením konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nerezignoval na svoju povinnosť poskytnúť ochranu povinnej pred nezákonne vedenou exekúciou. Súd preto napriek ukončeniu exekúcie dôsledne preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. júla 2020, sťažnosť povinnej proti tomuto rozhodnutiu a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nebol prítomný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie a preto nie je odôvodnený ani akýkoľvek zásah zo strany súdu do právnej istoty účastníkov konania (vrátane súdneho exekútora) založeného upovedomením o ukončení exekúcie v záujme docielenia spravodlivej úpravy vzťahov účastníkov konania v tejto veci.

14. Súd v napadnutom rozhodnutí prijal záver, že v danom prípade neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (a ani iný dôvod podľa tohto zákonného ustanovenia) na podklade skutočnosti, že v danej veci podala povinná proti exekučnému titulu dovolanie vrátane návrhu na odklad jeho vykonateľnosti. Podanie dovolania nemá suspenzívne účinky, to znamená, že podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu. Tento záver súdu je aj podľa sťažnostného súdu správny. Len pre úplnosť sťažnostný súd dodáva, že zákon síce umožňuje dovolaciemu súdu na základe návrhu dovolateľa odložiť vykonateľnosť alebo právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú na to splnené zákonné podmienky, avšak samotný návrh na odklad vykonateľnosti nemá žiaden účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a to až do času, kým dovolací súd o tomto návrhu rozhodne. Preto aj keby mal exekučný súd pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vedomosť o podaní dovolania proti exekučnému titulu spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti, aj tak by musel v danej veci vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Súd v danom prípade vychádzal z právnej praxe a teóriou akceptovaného názoru, že dôvodom pre zastavenie exekúcie nemôže byť bez ďalšieho podanie dovolania a to ani v prípade, ak spolu s dovolaním bol podaný návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého exekučného titulu, keďže podanie dovolania bez ďalšieho nemá odkladný (suspenzívny) účinok ( ) a ani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok dovolacieho konania (, ) v podobe zastavenia exekúcie. Sťažnostný súd pri posúdení daného prípadu vychádzal aj z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Samotné podanie dovolania takouto okolnosťou už zo svoje podstaty byť nemôže, pretože povinnému nie je žiadnym spôsobom garantovaný úspech v dovolacom konaní. Sťažnostný súd rovnako pripomína, že dovolanie je zaradené do katalógu mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , a ). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. sp. zn. , , ), preto exekučný súd ani nemohol pristúpiť k posudzovaniu prípustnosti tohto opravného prostriedku a ani nijak na podklade jeho obsahu posudzovať jeho dôvodnosť akcentujúc, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti súdneho rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. Pokiaľ by mala byť nejakým spôsobom hodnotená pravdepodobnosť úspechu podaného dovolania v podobe zrušenia prípadne zmeny exekučného titulu v prospech povinnej, takéto posúdenie v zmysle prináleží dovolaciemu súdu, pričom exekučný súd nemôže takéto rozhodnutie prejudikovať v podobe zastavenia exekúcie. Podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku a ani samotný návrh na povolenie odkladu vykonateľnosti exekučného titulu preto na priebeh exekučného konania nemôže maž žiaden vplyv.

15. Pokiaľ by dovolací súd rozhodol o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, táto skutočnosť je dôvodom na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Upovedomenie o odklade exekúcie v takom prípade vydáva súdny exekútor (§ 61h ods. 1 Exekučného poriadku) a nie súd.

16. Pokiaľ mal potom oprávnený k dispozícii vykonateľný rozsudok súdu, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, tvoril zákonný materiálny predpoklad výkonu exekúcie od jej začiatku až po jej ukončenie. Opačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku oprávneného. Zákon v značnej miere síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň neprihliadať na záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech bola

exekúcia nariadená a oprávnený má právo na podklade spôsobilého exekučného titulu žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho judikovaného nároku viac neodďaľovalo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Účelom vykonávacieho konania je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda v stanovenej výške a lehote. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinná svoju právoplatne judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnila, oprávnený mal zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. V exekučnom titule bola povinná poučená, že ak dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie a to aj za situácie, keď povinná podala voči exekučnému titulu mimoriadny opravný prostriedok. Miera ochrany poskytovaná povinnej preto zo strany exekučného súdu musí v danom prípade zodpovedať tomu, že povinná dobrovoľne a v lehote určenej exekučným titulom nesplnila povinnosť, ktorá jej bola exekučným titulom uložená.

17. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinná v celom priebehu konania o návrhu na zastavenie exekúcie (vrátane konania o sťažnosti) neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, a ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

18. V danom prípade muselo byť konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (vrátane následného sťažnostného konania) zastavené z dôvodu úspešného ukončenia dôvodne začatej exekúcie. V danom prípade tak procesný dôvod zastavenia tohto konania možno pripísať povinnej. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený si žiadne trovy konania voči povinnej neuplatnil a ich úhradu nepožadoval, pričom pre ukončenie exekúcie tieto nie je možné voči povinnej v súlade s Exekučného poriadku vymáhať na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, súd s použitím základných princípov ich náhradu oprávnenému voči povinnej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.