Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Csp-8-2021.pdf
PDF · 128.52 KB
Case nature
Subarea
4Csp/8/2021
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Ľ. H., N..XX.XX.XXXX, C. A. R. XXXX/X, XXX XX S., zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej BARNA, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov proti žalovaným: 1. EOS Slovensko Finance, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 51 207 354, 2. BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005.
III. Súd ukladá žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému v 1. rade návrh na začatie konania vo veci samej, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005.
IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
V. Žalobcovi proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa požitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a uložil žalovanému v 2. rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005. Zároveň, aby súd uložil žalobcovi v lehote do 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať návrh na začatie vo veci samej. Žiadal priznať plnú náhradu trov konania od žalovaného v 1. rade.
2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že uzavrel s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, M. Ú. A., P..B.. zmluvu o spotrebiteľskom úvere „Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v
spoluprácu s SKK dňa 23.06.2005. (ďalej len ako „Zmluva o úvere“) Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, v časti IV. Zmluvy, naviac uvedená drobným písmom. Žalobcovi bola poskytnutá kópia zmluvy v nečitateľnej podobe, z ktorej nie je možné zistiť, či vôbec formulárová zmluva obsahuje spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, či je súčasťou hlavného textu zmluvného formulára alebo jeho obchodných podmienok. Žalovaný v 1.rade napriek spornosti veci podaním zo dňa 28.12.2020 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalovanému povinnosť plniť, zamestnávateľ začne vykonávať zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 uvedeného zákona. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov; ak nie je uvedena´, spotrebiteľsky´ u´ver sa povazˇuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/). Žalobca ďalej uviedol, že dohoda umožňuje žalovanému v 1.rade, aby od neho vymohol plnenie, na ktoré nemá nárok a pravdepodobne ide o premlčanú pohľadávku. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 28.12.2020. Žalobca poukázal na § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. a na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z, Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán y neprospech spotrebiteľa. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex-offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve žalobcovho zamestnávateľa na vykonanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V súdenej veci je podľa žalobcu dôvodné dočasné opatrenie aj voči zamestnávateľovi žalobcu, žalovanému v 2. rade. Civilný sporový poriadok v umožňuje uložiť neodkladné opatrenia len strane konania. Voči zamestnávateľovi sa žalobca domáha uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a neuplatňuje si žiadne iné nároky. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Na podporu svojho žalobného návrhu žalobca poukázal na potvrdzujúce uznesenia Krajského súdu Prešov, napríklad na uznesenie sp. zn. 2Co/199/2016 z 23.11.2016, uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 14Csp/42/2016 zo 07.09.2016, uznesenie sp. zn. 16Csp/82/2016 z 05.10.2016, uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Csp/21/2016 z 27.09.2016, uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 7Csp/50/2016 z 13.09.2016 a na ďalšie iné uznesenia.
3. Z predloženej Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005, vyplýva, že spoločnosť M., P..B.. prostredníctvom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s. (jej právnym nástupcom je od 31.12.2005 podľa výpisu z obchodného registra je spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok) ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu č.2583473. V článku II. Údaje klienta o zamestnaní Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, je ako zamestnávateľ žalobkyne uvedený BUKOCEL, a.s., 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461. Podľa bodu VI. Žiadosti bol schválený úverový rámec 2887,87 eur (87.000,- Sk) a výška mesačnej splátky bola 96,26 eur (2900,- Sk).
4. Podľa Článku VII. bod 4 zmluvy (časť Vyhlásenie žiadateľa-klienta), žalobca ako klient vyhlásil, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
5. Podľa Článku VII. posledný odsek žiadosti (za bodom 8), prijatím a schválením žiadosti zo strany M., P..B.. sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.. vydávanej v spolupráci s SKK uzatvorenou medzi M. P..B.. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa z.č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.
6. Ako vyplýva z listu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 28.12.2020 adresovaného žalovanému v 2. rade ako platiteľovi mzdy žalobcu, táto oznámila, že na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 2.1.2019 spoločnos´t EOS KSI Slovensko s.r.o. vymáha pohľadávky žalovaného v 1. rade. Spoločnosť podľa §551 Občianskeho zákonníka vyzvala žalovaného v 2.rade ako platiteľa mzdy žalobcu, že je na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy alebo iného príjmu povinný pravidelne zrážať a vyplácať mu doručením tejto výzvy dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a to až do uspokojenia pohľadávky. Zároveň v liste poukázala na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. Výška dlhu žalobcu ku dňu 28.12.2020 predstavovala istinu v sume 4499,99 eur, riadny úrok v sume 5106,79 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky v sume 1183,49,- eur, poplatky v sume 174,18 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 137,- eur, spolu 11.101,45 eur.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
18. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
19. Podľa § 336 ods. 4 CSP Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
21. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
22. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
23. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.
24. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade resp. jeho právny predchodca poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.
25. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 23.6.2005, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od 1.4.2004).
26. Na uvedený právny vzťah je však tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
27. V danom prípade je tak zmluva z 23.6.2005 uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu v 1. rade jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou.
28. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
29. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
30. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
31. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 32. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.
33. Žalobca naviac spochybňuje samotnú vyčíslenú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorú si tento uplatňuje prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobca namieta, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z.z., a to konkrétne absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona. Zároveň žalobca namieta pravdepodobné premlčanie celého nároku žalovaného v 1. rade.
34. Vyriešenie uvedenej otázky je možné predbežne posúdiť, avšak iba v rozsahu osvedčenia, aj v rámci návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci.
35. Žalobca osvedčil danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložil vyplýva, že je so žalovaným v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa.
36. V danom prípade, sa podľa žalobcom predložených listinných dôkazov javí, že nie je naplnené zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj ročná percentuálna miera nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 23.6.2005, pričom realizácia plnenia z nej prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy nastala až dňa 28.12.2020, nárok žalovaného v 1. rade bude potrebné v konaní o veci samej posúdiť aj z pohľadu premlčania.
37. Naviac samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je zrejme súčasťou obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobcom podpísané neboli. Aktom, ktorý by žalobcu zaväzoval teda nie sú nepodpísané obchodné podmienky, (§ 40 ods. 1, 3 OZ; porov. 2Cdo 245/2010) pričom tieto sú do zmluvy inkorporované bez platnej inkorporačnej doložky (uvedená drobným písmom v bode zmluvy označenom ako „ Vyhlásenie žiadateľa-klienta“).
38. Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň
súdy judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.
39. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.
40. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť obchodných podmienok predmetnej zmluvy.
41. Ustanovenia v obchodných podmienkach obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.
42. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
43. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
44. Vyriešenie uvedenej otázky je možné osobitnou žalobou žalobcu týkajúcou sa samotnej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj žalobou na plnenie podanou žalovaným v 1. rade, v rámci ktorej by sa súd vysporiadal s otázkou prípadnej bezúročnosti úveru a prípadne s otázkou premlčania nároku.
45. Hoci rozsah tejto neplatnosti zatiaľ nemožno ustáliť, návrh, ktorým sa žalobca domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobca má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.
46. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.
47. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobca možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný v 1. rade si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného v 1. rade. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo.
48. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal v rozsahu osvedčovania, nakoľko uvedené posudzovanie nebolo predmetom dokazovania vo veci, javí sa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, je bezúročná a bez poplatkov, pričom obsahuje aj neprijateľnú podmienku.
49. Žalobca predložením Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík z 23.6.2005 spolu s Obchodnými podmienkami (uvedené drobným a nečitateľným písmom) a zároveň predložením žiadosti o
vykonávanie zrážok zo dňa 28.12.2020 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu (žalovanému v 2. rade) osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v 1. rade, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.6.2005. Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy je adresovaná zamestnávateľovi žalobcu. Z uvedenej žiadosti z 28.12.2020 je zrejmé, že žalovaný už začal s realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čim žalobca osvedčil naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd je toho názoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a možno sa z nej domáhať plnenia, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná.
50. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného v 1. rade, ktorý práve využitím inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobcu.
51. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.
52. Už samotná skutočnosť, že v danej veci mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy iba súčasťou obchodných podmienok (pravdepodobne v bode 31 nečitateľných obchodných podmienok, ktorá skutočnosť je zrejmá súdu z jeho činnosti, nakoľko mu je zrejmé znenie obchodných podmienok v obdobných veciach právneho predchodcu žalovaného), ktoré sa nachádzajú na druhej strane zmluvy, sú uvedené drobným písmom a absentuje na tejto listine podpis žalobcu, vyvoláva jednoznačnú pochybnosť o platnosti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobca mala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nesie žalovaný v 1. rade, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009 a v kontexte s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoCsp/28/2020 z 08. 06. 2020). Uvedené je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až v konaní vo veci samej.
53. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
54. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu.
55. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu.
56. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade môže bez súdnej kontroly v tomto štádiu vymáhať od žalobcu dlh na základe žalobcom spochybňovanej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom teno by stratil právo disponovať so svojim príjmom a mohlo by dôjsť aj k vymoženiu plnenia, ktoré by vyplývalo z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. z časti na ktorú by žalovaný v 1. rade nemal nárok napríklad z dôvodu premlčania, prípadne preplatenia samotného úveru. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasným opatrením proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný a resp. nenapraviteľný stav. (porovnaj v tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/123/2017 z 26. 09. 2017)
57. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov v súvislosti s označenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vyhovel.
58. S účinnosťou od 1.7.2016 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia. CSP tak upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany. Ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Úprava v CSP upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia § 336 ods. 1 CSP veta druhá, pričom podľa niektorých názorov v danom prípade nebolo potrebné ukladať povinnosť žalobkyni podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (porovnaj tiež uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/27/2020 z 30. 06. 2020).
59. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na opačné názory, podľa ktorých súd je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale tiež rešpektovať práva toho, proti komu takýto návrh smeruje, preto nie je možné konštatovať, že nariadením neodkladného opatrenia sa trvalo usporiadajú práva tam, kde je potrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej. Samotné konštatovanie, že dohoda o zrážkach môže bezdôvodne zasiahnuť do práva spotrebiteľa v prospech veriteľa nestačí. Je potrebné skúmať, tak samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej platnosti ako aj samotnú zmluvu o úvere, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická k zmluve o úvere a ako taká nemôže zabezpečovať také povinnosti, ktoré by boli v zmluve o úvere neprijateľnými podmienkami. Takýto prieskum však vybočuje z rámca prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je ho možné vykonať len v konaní vo veci samej ( v súvislosti s uvedeným porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/162/2019 z 04. 12. 2019).
60. Z vyššie uvedeným teda súvisí aj možnosť nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, prípadne možnosť trvanie neodkladného opatrenia obmedziť po určitú dobu.
61. Súd napriek rozdielnym názorom trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do skončenia konania, ktoré bude začaté vo veci samej na základe povinnosti uloženej žalobcovi výrokom III. tohto uznesenia, nakoľko sám žalobca si petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžiadal toto časové obmedzenie. Ak by súd naradil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, rozhodol by o nariadení neodkladného opatrenia v širšom rozsahu, ako to požadoval žalobca (ultra petitum).
62. Návrh na časové obmedzenie trvanie neodkladného opatrenia, v znení ako o tom rozhodol súd vo výroku I. tohto uznesenia, žalobca podal a zároveň podal návrh na uloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej.
63. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uvedenými výrokmi sám sebe časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia a sám sebe navrhol uložiť povinnosť v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, súd nevidel inú možnosť ako takýmto návrhom vyhovieť. V opačnom prípade by súd pripustil účinky nariadeného neodkladného opatrenia vo väčšom rozsahu, ako to žiada žalobca, čím by tak zároveň vo väčšej miere zasiahol do práv žalovaného v 1. rade.
64. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu a výrok III. tohto uznesenia mu uložil podať žalobu vo veci samej, pričom do skončenia takto ním iniciovaného konania bude trvať aj nariadené neodkladné opatrenie.
65. V súlade s § 336 ods. 1 CSP, keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže zároveň vo výroku uznesenia uložiť žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
66. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd v prípade uloženia vyššie uvedenej povinnosti musí vo výroku uznesenia uviesť strany a predmet konania vo veci samej. Samotný predmet konania vymedzil žalobca v prvom výroku petitu neodkladného opatrenia, kedy žiadal časovo obmedziť neodkladné opatrenie do skončenia konania o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd vzhľadom na uvedené vymedzil predmet konania vo veci samej a označil strany tohto sporu v treťom výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobcovi tak uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, teda o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom stranami sporu budú žalobca a žalovaný v 1. rade. Zároveň súd žalobcovi na podanie žaloby vo veci samej určil primeranú lehotu 60 dní.
67. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná (§ 336 ods. 3 CSP).
68. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). Žalobca v danom prípade označil zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadal uložiť.
69. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s § 60 CSP, nakoľko ho žalobca označila za stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Civilný sporový poriadok nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak takéto osoba je označená žalobcom ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobcu domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, a teda je zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie má riešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou procesnou situáciou súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/102/2019 z 26. 09. 2019, kde odvolací súd na odvolanie žalobkyne zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy.
70. Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu žalobcu v prípade, že zamestnávateľa označil priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia.
71. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
72. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
73. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
75. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania.
76. V danom konaní tak bol žalobca úspešný v celom rozsahu, pretože súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%.
77. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadal, súd mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.