Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/28/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: S. L., narodený XX. U. XXXX, trvalý pobyt: Q. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátom JUDr. Dalibor Pavelka, Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 41 340 890, zastúpenej Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 9. marca 2020 č. k. -17, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie:

II. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 6. apríla 2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na zabezpečenie pohľadávky žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (dobrá pôžička) č. 1726160938 a oznámiť zamestnávateľovi žalobcu JUTEX SLOVAKIA, s.r.o., Ivánska cesta 2, Bratislava, IČO: 36 250 643, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 6. apríla 2017, do troch dní od doručenia tohto uznesenia.

III. Žalovaná sa poučuje, že môže podať proti žalobcovi žalobu o plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (dobrá pôžička) č. 1726160938, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 6. apríla 2017. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , 2, , , , , ( č. v znení neskorších predpisov), až 3 O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ZoOS ( o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 6. apríla 2017 medzi stranami konania, na základe ktorej bol poskytnutý žalobcovi ako spoludlžníkovi bezúčelový úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa zaviazal (ako spoludlžník) splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 160,30 eur v počte splátok 96. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 15. apríl 2025 a celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 15.388,33 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje základné zákonom stanovené náležitosti. K uvedenej úverovej zmluve bola uzatvorená v rovnaký deň na samostatnej listine aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 2. decembra 2019

vyplývalo, že dlžník neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, v dôsledku čoho žalovaná požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy (v zmysle uzavretej dohody) platiteľa mzdy žalobcu, vo výške dohodnutej mesačnej splátky úveru 160,30 eur, s uvedením výšky pohľadávky 11.244,84 eur s príslušenstvom. Dohoda o zrážkach zo mzdy taktiež spĺňala podľa názoru súdu prvej inštancie zákonné predpoklady, podľa ustanovenia § 551 O. z. a § 5a ZoOS, pričom žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal aj body 3.3 a 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorých vyhlásil, že si riadne prečítal znenie dohody a porozumel jej obsahu. Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala samostatnú zmluvu, v ktorej bola vôľa zmluvných strán jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrená, obsahovala aj poučenie o následkoch, resp. ustanovenie deklarujúce možnosť jej nepodpísania zo strany spotrebiteľa, bez sankcie prípadného neposkytnutia úveru. Nebolo preto možné dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pred súdom prvej inštancie neobstála argumentácia žalobcu o absentovaní konkrétnej výšky pohľadávky, druhu zabezpečenej pohľadávky, vzhľadom na článok 2 ods. 1 dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého sa uvedenou dohodou zabezpečuje pohľadávka banky zo zmluvy o úvere č. 1726160938 na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 10.000,- eur, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto nárokov, pričom výška mesačnej úhrady zodpovedá mesačnej splátke zo zmluvy o úvere 160,30 eur. Žalobca sa zaviazal ako spoludlžník vrátiť čerpané finančné prostriedky v režime mesačných splátok 160,30 eur a v prípade riadneho plnenia záväzku by žalovaná nemala dôvod uspokojovať svoju pohľadávku formou zrážok zo mzdy. Hoci spotrebiteľ je slabšou stranou v záväzkovoprávnom vzťahu, nemožno ho zbaviť povinnosti dodržiavať svoje zmluvné záväzky, najmä ak boli formulované v súlade so zákonom. Úľavy s plnením svojich povinností nemožno spotrebiteľovi priznať len s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy. Možnosť zrážok zo mzdy nevylučuje ani ZoOS, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadu uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Samotný zákon teda konkretizuje podmienky uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V posudzovanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy zákonné požiadavky spĺňala a rovnako súd prvej inštancie nezistil v spotrebiteľskej zmluve o úvere neprijateľné podmienky. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia preto ako nedôvodný zamietol. Argumentácia žalobcu sa obmedzila len na všeobecné tvrdenia ohľadne nekalých zmluvných podmienok a neprijateľných klauzúl, avšak bez ich bližšej konkretizácie, pričom súd prvej inštancie pri posúdení náležitostí zmluvy o úvere nezistil absenciu zákonných náležitostí, ktoré by boli sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Rovnako nezistil ani vady dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré by ju robili neplatnou. Súd prvej inštancie dospel tak k záveru, že žalobca neosvedčil svoj nárok, ako ani neodkladnosť a naliehavosť riešenia danej situácie neodkladným opatrením. Preto bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobcom zamietnutý ako nedôvodný. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením a . Úspešnej žalovanej náhradu trov konania však nepriznal, keďže jej v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trovy nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (uložením povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy). Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou, a preto je neplatnou zmluvnou podmienkou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola síce uzavretá vo forme osobitnej listiny, avšak bola predformulovaná zo strany žalovanej, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, ale vopred pripravené na príslušnom formulári, bez možnosti žalobcu ovplyvniť jej obsah. Žalobca nebol poučený o dôsledkoch dohody a nemal možnosť ju odmietnuť, keďže podpísaním takejto dohody bolo podmienené poskytnutie úveru. Z dlhoročnej rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach vyplýva, že veritelia predkladajú spotrebiteľom dohody o zrážkach zo mzdy v rámci procesu uzatvárania spotrebiteľských úverových zmlúv, spravidla predtým ako je uzavretá zmluva o úvere a poskytnutý úver. Táto prax spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči zamestnávateľovi žiadnym spôsobom korigovať ani zastaviť. Spotrebiteľ

tak môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 53 ods. 1, 5 O. z. neplatná. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Dohoda o zrážkach zo mzdy neprimerane zvýhodňuje veriteľa tým, že umožňuje vymôcť pohľadávku bez akejkoľvek súdnej kontroly, teda i vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje presné určenie výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keď v bode 2.1 uvádza, že sa zabezpečuje najmä nárok banky na vrátenie úveru vo výške 10.000,- eur, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto nárokov. Takto neurčito identifikovaná pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nemôže byť považovaná za platné zmluvné dojednanie. Zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu zabezpečiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Veriteľ nie je vo vzťahu k spotrebiteľovi vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy. Odôvodnené pochybnosti žalobcu o zákonnosti postupu žalovanej vyvoláva i žalovanou predložená žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej je uvedené, že banka eviduje voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 11.244,84 eur s príslušenstvom (pohľadávka je naďalej úročená). Žalobca nemá vedomosť z čoho pohľadávka pozostáva a ako sa žalovaná k tejto sume dopracovala, či má na ňu nárok v tejto výške a ani to akú sumu zaplatil hlavný dlžník z úverovej zmluvy. Uvedené nasvedčuje tomu, že prístup žalovanej je nelegitímny a nesúladný so zákonom. Žalobcom uvádzané dôvody boli už v mnohých obdobných prípadoch spôsobilé k nariadeniu neodkladného opatrenia. Jeho cieľom nie je získať dlžnícku imunitu voči žalovanej. Chce len dosiahnuť, aby nároky boli voči nemu uplatňované zákonnou a transparentnou cestou, ktorá nebude mať za následok neoprávnený zásah do jeho majetkovej sféry, pričom nariadením neodkladného opatrenia nebudú dotknuté práva veriteľa. Žalovanej nič nebráni obrátiť sa na príslušný súd podaním žaloby a tak sa domáhať svojej pohľadávky. Z hľadiska proporcionality obmedzenie v podobe neodkladného opatrenia môže žalovaná zniesť. Žalobca preto osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zo zákonnej úpravy (, , , ) vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca nesplnil zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčením potreby bezodkladnej úpravy pomerov a hodnoverne neosvedčil ani dôvodnosť svojho nároku. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu dlhu voči žalovanej, výšku mesačnej splátky ani výšku žiadanej mesačnej zrážky zo mzdy. Nepreukázal, že dohodu o zrážkach zo mzdy bol nútený podpísať. V žiadnom z ustanovení zmluvy o úvere sa nenachádza ustanovenie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, resp. podmienkou jej uzavretia je uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, o čom bol žalovanou poučený. Svojím podpisom na dohode o zrážkach zo mzdy žalobca potvrdil, že porozumel všetkým dôsledkom jej uzavretia. Výška zrážok zo mzdy, o ktorú žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobcu z dôvodu, že porušil ustanovenia zmluvy týkajúce sa splácania úveru, zodpovedá výlučne mesačnej splátke v zmysle zmluvy o úvere. Je teda zrejmé, že zrážky zo mzdy nemôžu zasiahnuť do majetkovej sféry žalobcu, keďže túto splátku by žalobca mal platiť v rovnakej výške. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v písomnej forme, pričom nebola súčasťou zmluvy o úvere, ale nachádza sa na osobitnej listine, v zmysle ZoOS. Podpisom dohody o zrážkach zo mzdy žalobca potvrdil, že porozumel dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia. S poukazom na vyššie uvedené dohoda o zrážkach zo mzdy je platná. Ide o zákonom povolený zabezpečovací inštitút, pri ktorom zákonodarca predpokladá a počíta s tým, že veriteľ sa v dôsledku jej uzatvorenia nebude musieť obrátiť na súd, naopak bude mať k dispozícii nástroj na uspokojenie pohľadávky. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že ide o neprijateľné dojednanie alebo neplatnú dohodu. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Žalobca doposiaľ nevrátil žalovanej ani len istinu úveru. Nemožno hovoriť ani o väčšej alebo podstatnej časti úveru. Jeho aktuálny stav žalovaná priložila k vyjadreniu k odvolaniu. Žalobca k svojmu návrhu nepripojil také listinné dôkazy a nepreukázal také skutočnosti, ktorými by osvedčil splnenie rozhodujúcich zákonných podmienok dostatočne odôvodňujúcich oprávnenosť jeho nárokov. Účelovosť konania žalovanej a zneužívanie práva žalovanou neboli žalobcom preukázané. Nariadením neodkladného opatrenia by sa žalobcovi poskytol priestor na to, aby žalovanej znemožnil uspokojenie pohľadávky

zrážkami zo mzdy. Pomer neprimeranosti zásahu do práv žalobcu pri nenariadení neodkladného opatrenia je v praxi neporovnateľne menší, v porovnaní so zásahom do práv žalovanej pri nariadení neodkladného opatrenia. Preskúmavanie právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovanou je potrebné realizovať s ohľadom na priemerného spotrebiteľa. Kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa však podlieha časovým zmenám. Nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva. Aktuálna línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho považovania za naivného a nepozorného, na ktorého sa postupom času preniesla povinnosť aktivity. Súdny dvor Európskej únie uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil aký tovar kupuje. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-361/04 vo veci Claude Ruiz - Picasso uviedol, že priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie. Európske právo stále viac naznačuje, že automatická pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako subjektu schopného urobiť vlastné rozhodnutia ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom vzťahu. Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. konštatoval potrebu zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá, nemôže prekračovať limity stanovené zákonom pre všetky zmluvné strany.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti musia potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

8. Na základe vyššie uvedených kritérií bolo potrebné posudzovať aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci konštatoval, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere obsahuje základné zákonné náležitosti úveru a dohoda o zrážkach zo mzdy súvisiaca s predmetnou úverovou zmluvou (uzatvorenou v rovnaký deň na samostatnej listine), tiež spĺňa zákonné predpoklady uvedené v ustanovení § 551 O. z. a § 5a ZoOS (žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal aj bod 3.3 a 3.4 tejto dohody, podľa ktorých dlžník vyhlásil, že si riadne prečítal znenie dohody a v plnom rozsahu porozumel jej obsahu). Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala samostatnú zmluvu, obsahujúcu poučenie o následkoch jej uzavretia, resp. ustanovenie deklarujúce možnosť jej nepodpísania zo strany spotrebiteľa, bez sankcie prípadného neposkytnutia úveru. Dohodu o zrážkach zo mzdy tak nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie neprijal ani argumentáciu žalobcu o absentovaní dojednania o konkrétnej výške zabezpečovanej pohľadávky, keďže z uvedenej dohody vyplýva (bod 2.1), že sa ňou zabezpečuje pohľadávka banky zo zmluvy o úvere (označením jej čísla, výškou poskytnutého úveru vo výške 10.000,- eur, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a nákladmi banky spojenými s uplatnením týchto nárokov).

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, predovšetkým s dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi stranami konania, najmä dohodou o zrážkach zo mzdy, odvolací súd dospel k odlišnému záveru od záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

10. Podľa O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

11. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ ZoOS neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

12. Hoci inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a právna úprava nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, presadzovanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ingerencie súdu (priamo) je možné len za predpokladu rešpektovania ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcej práve z ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ ZoOS. Podľa tohto ustanovenia je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako spôsob zabezpečenia záväzku bola prípustná len za predpokladu splnenia kumulatívnych podmienok, a to ako výnimka z pravidla, ktorú je potrebné vykladať reštriktívne. Predmetná dohoda je síce formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, pretože bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a obsahovala aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia (bod 2. Predmet dohody). Z dohody o zrážkach zo mzdy však nevyplývala možnosť spotrebiteľa odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy (vo vzťahu k možnosti spotrebiteľa uzavrieť zmluvu o úvere aj bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy) a žalovaná svoje tvrdenie o poučení žalobcu o možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy žiadnym spôsobom nepreukázala.

13. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal, že nemal možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, bez vplyvu na uzavretie úverovej zmluvy, žalovaná niesla dôkazné bremeno preukázania naplnenia tejto kumulatívnej zákonom stanovenej podmienky prípustnosti aplikovania dohody o zrážkach zo mzdy, za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy (preukázanie možnosti spotrebiteľa odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy).

14. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobca mal možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy (v kontexte vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v danom prípade niesla žalovaná, v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ), t. j. negatívnu skutočnosť (niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Negatívna skutočnosť môže byť preukázaná len preukázaním pozitívnej skutočnosti, ktorá tým negatívnu skutočnosť vylúči. Preto ak žalobca tvrdil, že nemal možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a žalovaná (vo vyjadrení k odvolaniu) naviac tvrdila, že žalobca bol poučený o možnosti uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, niesla potom žalovaná dôkazné bremeno, aby preukázala, že žalobca bol poučený o možnosti odmietnuť uzavretie tejto dohody. Žalovaná v uvedenom smere nepredložila žiadne dôkazy a dôkazné bremeno neuniesla. Bolo preto nutné konštatovať, že výnimka z neprípustnosti zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (dohodou o zrážkach zo mzdy) nebola naplnená, z dôvodu chýbajúcej kumulatívnej zákonnej podmienky (možnosť spotrebiteľa odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy).

15. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah [(rozsudky POHOTOVOSŤ, EÚ:C:2014:101, bod 39 a citovaná judikatúra: Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, EÚ:C:2014:282, bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj Sánchez Morcillo a Abril García, C-169/14, EÚ:C:2014/2099, bod 22), porov. rozsudok Z. E. proti SMART Capital, a.s., C-34/13, bod 48]. Vzhľadom na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že výnimku, ako každú výnimku je potrebné vykladať reštriktívne (porov. rozsudok Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., C-34/13, bod 77).

16. S poukazom na vyššie uvedené, možnosť neprijatia návrhu na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné stotožňovať s možnosťou odmietnuť uzavretie tejto dohody (z hľadiska následkov na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere), uzatváranej spolu s úverovou zmluvou v rovnaký deň a v rovnakom čase (deklarované vyhlásenie zmluvných strán v závere dohody o zrážkach zo mzdy, najmä o oboznámení sa s obsahom dohody, o porozumení jej obsahu, zrozumiteľnom a slobodnom vyjadrení vôle zmluvných strán, nie je spôsobilé preukázať poučenie spotrebiteľa o možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, v kontexte nepodmieneného uzavretia úverovej zmluvy).

17. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonné požiadavky podľa ZoOS (ktorý je osobitným predpisom o neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v relevantnom znení). Bola tak osvedčená skutočnosť potrebná pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, v dôsledku nedojednania dohody o zrážkach zo mzdy za podmienok stanovených zákonom, z dôvodu rozporu s ustanovením ZoOS, teda neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.

18. Žalobca osvedčil aj naliehavosť úpravy pomerov, vzhľadom na bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže na základe neplatne dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy by bola ďalej realizovaná uhradzovacia funkcia tohto zabezpečovacieho inštitútu (poukazovaním finančných prostriedkov žalovanej zo mzdy žalobcu, k čomu už došlo). Boli preto osvedčené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na uvedené závery nemá vplyv skutočnosť či došlo k plnej úhrade istiny úveru.

19. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, poukazujúcej na dohodu o zrážkach zo mzdy ako zákonom povolený zabezpečovací inštitút (súčasne nástroj k dispozícii veriteľa, pomocou ktorého bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku), je potrebné zdôrazniť účel právnej regulácie zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, vychádzajúc z dôvodovej správy k , ktorým bol novelizovaný ZoOS (). Zákonodarca zabezpečenie záväzku prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, výslovne vylúčil, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch alebo nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy (iných príjmov) spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v nevyžadovala schválenie súdom, stačil iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho, čím sa vytvárala výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto bolo žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Bolo potrebné, aby o uzavretí takejto dohody spotrebiteľ mohol rozhodnúť a odmietnuť ju. Podľa dôvodovej správy sa vyžadovalo, aby predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozornil spotrebiteľa na toto ustanovenie, prípadne poskytol jeho výklad tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.

20. Poukaz žalovanej na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. nebol preto právne významný. Odvolací súd ani v posudzovanej veci nevylúčil dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút, ktorý je však prípustný len za predpokladu splnenia taxatívne zákonom stanovených podmienok, splnenie ktorých garantuje vyrovnanie zmluvnej nerovnováhy medzi stranami v spotrebiteľskej zmluve, v súlade s teleologickým a eurokonformným výkladom týchto zákonných požiadaviek (§ 5 ods. 1 písm. a/ ZoOS). Žalovaná nepreukázala, že postupovala pri naplnení spornej

zákonnej požiadavky spôsobom, aby žalovaného ako spotrebiteľa na uvedené ustanovenie upozornila, aby mohol urobiť uvážené rozhodnutie.

21. Nariadením neodkladného opatrenia za takejto situácie nedochádza k neprimeranému zásahu do práv žalovanej ako veriteľa (najmä práva na vrátenie dlžných finančných prostriedkov). Žalovaná nie je obmedzená v práve domáhať sa svojho nároku na plnenie voči žalobcovi žalobou o zaplatenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znemožnenie priameho uspokojenia žalovanej prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, je dôsledkom nepreukázania splnenia všetkých zákonných požiadaviek prípustnosti aplikácie zabezpečovacieho inštitútu dohodou o zrážkach zo mzdy. Rovnako tak nemohla obstáť argumentácia žalovanej poukazujúca na špekulatívnosť konania žalobcu, ktorý nie je ochotný vrátiť veriteľovi ani istinu úveru, keďže v danom konaní nebol riešený nárok žalovanej na vrátenie dlhu voči žalobcovi, ale prípustnosť priameho uspokojenia veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu dohodou o zrážkach zo mzdy.

22. Vo vzťahu k naplneniu zákonných požiadaviek prípustnosti zabezpečovacieho inštitútu (dohody o zrážkach zo mzdy) sa zdôrazňuje a vyžaduje práve aktivita dodávateľa alebo poskytovateľa služby, ktorú nemožno prenášať na spotrebiteľa (v kontexte uvedeného nemohol obstáť poukaz na definíciu tzv. priemerného spotrebiteľa v rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora Európskej únie). V prejednávanej veci možnosť súdu vydať neodkladné opatrenie predstavuje primeraný a účinný prostriedok ochrany v konaní o priamom (mimosúdnom) výkone úhrad záväzku spotrebiteľa, prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu (porov. rozsudok Z. E. proti SMART Capital, a.s., C-34/13, bod 67).

23. Podľa odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie a uložil povinnosť žalovanej zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1726160938 a oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 6. apríla 2017, do troch dní od doručenia tohto uznesenia.

24. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

25. Podľa veta prvá, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

26. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva obligatórna poučovacia povinnosť súdu, poučiť stranu proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených, a to v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práva oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Odvolací súd preto poučil žalovanú, že môže podať proti žalobcovi žalobu o plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1726160938 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 6. apríla 2017 (v zmysle ). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

27. Podaním žaloby vo veci samej žalovaná iniciuje súdny spor voči žalobcovi, v ktorom sa môže domáhať uloženia povinnosti žalobcovi splniť dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (vymedzením konkrétnej výšky pohľadávky voči žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej príslušenstva).

28. V danom prípade samotné neodkladné opatrenie postačovalo na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd preto neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa .

29. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

30. Podľa v spojení s ustanovením nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj na náhradu trov odvolacieho konania, vznikol žalobcovi, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, v plnom rozsahu úspešný, voči žalovanej, v konaní neúspešnej. Z dôvodu, že v danom prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( ), odvolací súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa .

31. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.