Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/3/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu PhD. v spore žalobcu (navrhovateľa) Y., zastúpeného R. proti žalovanému C., zastúpenému R., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. decembra 2018, č.k. 17C/15/2018-47, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia medzi ním a právnym predchodcom žalovaného uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby neuskutočňoval zrážky zo mzdy žalobcu. Súd prvej inštancie mal z listín, predložených žalobcom, osvedčené, že žalobca ako dlžník dňa 24.10.2013 na formulári podpisom požiadal právneho predchodcu žalovaného poskytnutie úveru 4.300 Eur. Právny predchodca žalovaného podpisom zo dňa 31.10.2013 a doplnením formulára o špecifikáciu úveru vyjadril súhlas s poskytnutím úveru 4.300 Eur žalovanému a doplnil, že úver poskytuje v ročnej úrokovej sadzbe 19,9 %, RPMN 22,85 %, priemernej RPMN 18,84 % a žalobca úver zaplatí v 72 mesačných splátkach, splatných vždy do 25. dňa mesiaca, prvá splátka dňa 25.11.2013 a posledná splátka dňa 25.10.2019. Súčasťou formuláru bolo dojednanie, podľa ktorého dlžník uzatvára so žalobcom aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky. Právny predchodca žalovaného požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z príjmu žalobcu a tento od marca 2014 do augusta 2018 vykonal v prospech právneho predchodcu žalovaného zrážky v celkovej výške 2.986,13 Eur. Právny predchodca žalovaného zamestnávateľovi žalobcu 15.10.2018 oznámil, že pohľadávku postúpil na žalovaného s tým, že aby ohľadne ďalšieho postupu sa na neho obrátil.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa nesprávne domnieva, že nariadenie neodkladného opatrenia je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. Mal za to, že obranou žalobcu bude to, že zamestnávateľovi oznámi, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú a jeho dlh voči žalovanému zanikol. Iba v prípade, ak zamestnávateľ odmietne akceptovať jeho výzvu a bude mu hroziť vykonávaním, alebo ďalej vykonávať ďalšie zrážky zo mzdy, je možné dospieť k záveru, že žalobcovi bezprostredne hrozí ujma z neoprávneného vykonávania zrážok zo mzdy. V takomto prípade nie je možné vylúčiť i ochranu jeho nároku neodkladným opatrením. V stave, keď sa žalobca ani na svojho zamestnávateľa neobrátil s výzvou, aby upustil od vykonávania zrážok, nemožno dospieť k záveru, že by žalobcovi hrozila akákoľvek bezprostredne hroziaca protiprávna ujma.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že povinnosť zamestnávateľa žalobcu zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy nad rámec zabezpečenej pohľadávky alebo na základe neplatnej dohody vyplýva z § 131 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čím treba rozumieť dohodu o zrážkach zo mzdy, uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, ktorá stále zabezpečuje existujúci dlh. Vyslovil názor, že nemožno dospieť k záveru, že by zamestnávateľ nebol oprávnený bez súdneho rozhodnutia postupovať tak, že by na základe vlastného posúdenia nevykonával zrážku zo mzdy požadovanú veriteľom zamestnanca, keďže jeho povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy voči veriteľovi je kvalitatívne rovnakou povinnosťou ako riadne svojmu zamestnancovi vyplácať mzdu len v rozsahu oprávnených zrážok. Povinnosť vykonávať zrážky si veriteľ môže vynútiť samostatnou žalobou na splnenie povinnosti, ktorou sa proti zamestnávateľovi môže domáhať povinnosti vykonávať zrážky. Obdobne i zamestnanec - dlžník sa môže proti zamestnávateľovi domáhať toho, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy. Pritom je však potrebné od zamestnanca vyžadovať, aby pred podaním žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konal voči svojmu zamestnávateľovi tak, že ho mimosúdne vyzve na to, aby sa zdržal vykonávania ďalších zrážok zo mzdy. Zdôraznil, že žalobca proti vykonávaniu zrážok doteraz za dobu viac ako 4 rokov nenamietal, svojmu zamestnávateľovi neoznámil, že výkon zrážok zo mzdy považuje za protiprávny, a preto nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu podal odvolanie žalobca (navrhovateľ) a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, alternatívne uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Uviedol, že teoretické možnosti riešenia problematiky dohody o zrážkach zo mzdy, „ponúkané“ súdom prvej inštancie, sú v súčasnej dobe prakticky nerealizovateľné do takej miery, aby bola zabezpečená primeraná ochrana dlžníka pred nekalými praktikami dodávateľa. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že poškodený spotrebiteľ sa má domáhať ochrany svojho práva hmotnoprávnymi úkonmi voči svojmu zamestnávateľovi, alebo podaním návrhu na súd proti zamestnávateľovi. Mal za to, že zamestnávateľ nie je oprávneným subjektom na výklad právnych predpisov, alebo na posudzovanie platnosti alebo neplatnosti uzatvorených zmlúv medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. Nemôže byť na škodu spotrebiteľa, že zamestnávateľ nedisponuje takými znalosťami právnych predpisov, aby mohol objektívne po právnej stránke posúdiť pohľadávku zabezpečovanú dohodou o zrážkach zo mzdy a taktiež nemožnosť zbavovať zodpovednosti dodávateľov za dojednania, ktoré spôsobujú zjavnú nerovnosť v zmluvných vzťahoch, a ktoré sú spôsobilé byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zdôraznil, že súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odoprel žalobkyni (správne žalobcovi) súdnu ochranu pred neprimeraným zásahom zo strany žalovaného. Ďalej dôvodil, že neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských právnych vzťahoch je založená primárne na skutočnosti, že veriteľovi umožňuje obísť ex officio kontrolu jeho nároku, pričom môže dochádzať k nezákonným zásahom do majetkovej sféry spotrebiteľa a tento nemôže daným zásahom efektívnym spôsobom zabrániť. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/304/2016 zo dňa 17.05.2017 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 27Co/59/2018 zo dňa 24.04.2018. Ďalej uviedol, že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky dodávateľa bez súdnej kontroly nárokov uplatnených dodávateľom na základe neprijateľných klauzúl bez reálnej možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávaniu v nezákonnom rozsahu. Pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné brať v úvahu aj ich charakter, ako aj špecifické postavenie zmluvných strán. Poukázal na znenie ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý žalovanému ukladá povinnosť nekonať v rozpore s dobrými mravmi, ktorú pri uzatváraní dohody zjavne porušil, nakoľko si žalobca podpísaním tejto dohody zhoršil svoje postavenie tým, že umožnil žalovanému formou zrážok zo mzdy u jeho zamestnávateľa znižovať majetok samotného žalobcu. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný chce dosiahnuť, aby mu žalobkyňa (správne žalobca) plnila pohľadávku zo zmluvy o úvere, je potrebné, aby o výške tohto plnenia rozhodol jedine príslušný súd v súlade s právnymi predpismi, a aby o výške plnenia nemohol rozhodovať iba samotný žalovaný na základe svojej subjektívnej predstavy. Dohoda nezohľadňuje základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážok zo mzdy, uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Stav právnej neistoty preto žalobca nemôže vyriešiť sporom s aktuálnym zamestnávateľom, ale práve podaním návrhu na neodkladné opatrenia a uložením povinnosti žalovanému zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy súdom.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný (správne žalobca) účelovo prekrúca ustanovenia zmluvy o úvere, nakoľko svojím konaním jednoznačne preukázal svoju vôľu uzatvoriť zmluvu o úvere za daných podmienok, od zmluvy neodstúpil, úver nevrátil, ale naopak ho prijal a začal splácať podľa zmluvy o úvere. Je preto nepochybné, že žalobca zmluvu o úvere, vrátane všetkých jej náležitostí, uzavrieť chcel. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne, v písomnej forme, pričom žalobca prehlásil, že dohodu o zrážkach zo mzdy si riadne prečítal, jej obsahu porozumel a vyjadruje svoju slobodnú vôľu takúto dohodu uzatvoriť, a to na zabezpečenie poskytnutého úveru. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená i v spotrebiteľských vzťahoch, pričom ide o štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a teda aj dohody o zrážkach zo mzdy zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neobsahoval žiadne obmedzenie, ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Za nesprávny považoval názor žalobcu, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo skúmať súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy neobmedzuje súd, ani spotrebiteľa na preskúmanie zmluvného vzťahu a prijateľnosti jeho zmluvných podmienok. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa, nakoľko zrážky zo mzdy sa vykonávajú len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej platby. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jemu poskytnutého úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, mu bude tá istá suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. S týmito podmienkami žalobca súhlasil pri podpise zmluvy. Znamená to, že ak by žalobca ako dlžník riadne splácal úver, jeho mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ použil z dôvodu, že žalobca ako dlžník riadne úver nesplácal. Neposudzovanie dohody o zrážkach zo mzdy výlučne v konkrétnom kontexte danej zmluvy o úvere, ale vnímať ju všeobecne ako neprijateľnú, tak odporuje nielen ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale súčasne stanovuje nerovnováhu strán sporu v prípade, ak je ňou spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 11/2016.

6. Krajský súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Táto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie, až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých procesných postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko zvrátiť.

12. Neodkladné opatrenie, či už nariadené počas konania vo veci samej alebo pred začatím konania vo veci samej je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej a efektívnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu) za splnenia predpokladov stanovených v ust. § 325 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá , nevykonáva sa dokazovanie, preto ani nemôže dôjsť k zisteniu a ustáleniu skutkového stavu veci, rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti zmlúv, ale vychádza len z účastníkmi osvedčených okolností danej veci.

14. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok z jeho mzdy. Je predovšetkým potrebné si tiež uvedomiť, že k uzavretiu zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo v roku 2013, žalobcovi bola poskytnutá suma 4.300 Eur, boli dohodnuté podmienky úverovej zmluvy s tým, že žalobca úver zaplatí v 72 mesačných splátkach, prvá splátka 25.11.2013 s konečnou splatnosťou dňa 25.10.2019. Nebolo tiež spochybnené, že žalobca úver nesplácal, preto veriteľ (právny predchodca žalovaného) pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy a požiadal zamestnávateľa žalobcu o ich vykonávanie. Od marca 2014 do augusta 2018 zamestnávateľ žalobcu vykonal v prospech právneho predchodcu žalovaného zrážky vo výške 2.986,13 Eur, na účet žalovaného v septembri 2018 sumu 24,27 Eur. Je potom nesporne osvedčené, že viac ako 4 roky zrážky zo mzdy žalobcu boli zamestnávateľom vykonávané, a to z dôvodu, že žalobca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere. Z obsahu spisu nevyplýva a žalobca to ani netvrdí, že by dochádzalo k zrážkam zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny úveru, ktorá bola vo výške 4.300 Eur. Žalobca tiež neosvedčil, že by sa akýmkoľvek spôsobom nevykonávania zrážok zo mzdy jeho zamestnávateľom - nesúhlas so zrážkami zo mzdy, oznámenie zamestnávateľovi neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, resp. žalobou o určenie neplatnosti zrážok zo mzdy (ktorá bola podľa ustanovení O.s.p. účinných do 30.06.2016) prípustná a je prípustná i v súčasnosti, a tým by zabránil vykonávaniu zrážok, resp. že by osvedčil, že sám dohodnuté splátky úveru žalovanému plní dobrovoľne v dohodnutej výške.

15. K tvrdeniu odvolateľa, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odoprel súd žalobcovi súdnu ochranu pred neprimeraným zásahom zo strany žalovaného, odvolací súd zdôrazňuje, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym inštitútom zabezpečenia pohľadávok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka a samotná existencia takejto dohody, bez preukázania ďalších pre vec významných skutočností, nemôže spôsobiť neplatnosť, resp. nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nemôže spôsobovať nerovnováhu pre dlžníka ako spotrebiteľa v jeho právach a povinnostiach. Pokiaľ zákon výslovne predpokladá, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť uzatvorená i v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť ako taká sama osebe bez ďalšieho v rozpore so zákonom.

16. K tvrdeniam žalobcu, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy konal žalovaný v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalobca si podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy zhoršil svoje postavenie tým, že umožnil žalovanému formou zrážok zo mzdy u jeho zamestnávateľa znižovať majetok samotného žalobcu, odvolací súd zdôrazňuje opätovne, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy je súladné

so zákonom, nemôže byť bez ďalšieho považované za konanie, resp. dohodu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a nedochádza ani k zhoršeniu postavenia žalobcu. Opätovne tiež zdôrazňuje, že pokiaľ by žalobca svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu so žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom plnil, takáto dohoda by zostala obsolentná. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá, nemôže prekračovať limity stanovené zákonom pre všetky zmluvné strany.

17. Odvolací súd zásadne nesúhlasí so záverom žalobcu, že pokiaľ chce žalovaný dosiahnuť, aby mu žalobca plnil pohľadávku zo zmluvy o úvere, je potrebné, aby o výške tohto plnenia rozhodol príslušný súd v súlade s právnymi predpismi, a to predovšetkým za situácie, keď žalobca preukázateľne neuhradil žalovanému ani istinu 4.300 Eur, ktorú mu právny predchodca žalovaného poskytol, a ktorej výška je nesporná.

18. Za týchto okolností danej veci odvolací súd v čase svojho rozhodovania nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zásahu do právnych vzťahov účastníkov (strán sporu) tým, že vyhovie navrhovanému neodkladnému opatreniu. Základný nedostatok návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíval v neosvedčení bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov (strán sporu), keď v uvedenom právnom vzťahu strany sporu sú viac ako 5 rokov a od marca 2014 sú vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu (až do novembra 2018 žalobca tieto rešpektoval) a predovšetkým doposiaľ nedošlo ešte ani k úhrade istiny pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu, ktorý je dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečený. Nie je preto osvedčená dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, ani nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nie je možné ani vysloviť, že realizáciou zrážok zo mzdy žalobcu (ktoré doposiaľ neprekračujú sumu 4.300 Eur, ktorá bola právnym predchodcom žalovaného žalobcovi poskytnutá), dochádza k zhoršovaniu postavenia žalobcu a nedôvodnému znižovaniu jeho majetku.

19. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, odvolací súd zdôrazňuje, že i pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posúdiť každú vec individuálne a vždy vychádzať z konkrétnych osvedčených okolností danej veci, ktorý postup odvolací súd v danej veci dodržal.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .