Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Y. N., V.. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. XX, XXX XX O., K. G. E. XXX/X, XXX XX H., Q. N., zast.: ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, IČO: 51 255 022, so sídlom Pod Hájom 1367/169, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: 365. bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva k dohode o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný n i e j e oprávnený v rozsahu prevyšujúcom sumu 237,36 Eur mesačne vykonávať práva z Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.09.2018. II. Žalovaný n i e j e oprávnený v rozsahu prevyšujúcom sumu 189,13 Eur mesačne vykonávať práva z Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.11.2018. III. V prevyšujúcich častiach súd žalobu z a m i e t a . IV. Súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen, č. k. -171 zo dňa 16.12.2021 p o n e ch á v a v platnosti do právoplatného skončenia tohto konania. V. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému trovy konania v rozsahu 88,30% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.12.2021 tunajší súd vydal uznesenie č. k. -171, právoplatné dňa 15.01.2022, ktorým nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúcich z Dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.09.2018 a zo dňa 14.11.2018 a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Predmetným uznesením žalobcovi bola zároveň uložená povinnosť podať na súd návrh vo veci samej.

2. Žalobca sa následne žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2022 domáhal vo veci samej voči žalovanému určenia neplatnosti právnych úkonov - Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.09.2018 a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.11.2018, a to na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 27.09.2018 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva č. 1“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 14 100 Eur, pričom v predmetný deň 27.09.2018 žalobca so žalovaným uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda č. 1“). Následne dňa 14.11.2018 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva č. 2“; Zmluva č. 1 a Zmluva č. 2 ďalej spolu ako „Zmluvy“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 12 100 Eur, pričom v ten istý deň 14.11.2018 bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda č. 2“; Dohoda č. 1 a Dohoda č. 2 ďalej spolu aj ako „Dohody“).

3. Podaním zo dňa 05.08.2022 žalobca navrhol zmeniť žalobný návrh tak, aby súd určil, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva k Dohode č. 1 a k Dohode č. 2. Uznesením č. k. -124 zo dňa 10.08.2022, právoplatným dňa 23.08.2022, súd zmenu žaloby pripustil.

4. Skutočnosti tvrdené žalobcom a jeho prostriedky procesného útoku v priebehu konania boli nasledovné: 4.1 Zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, pričom spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana požíva náležitú ochranu príslušnými právnymi predpismi. 4.2 Dohody neboli individuálne dojednané, nakoľko boli vopred naformulované, bez možnosti zmeny ich obsahu zo strany žalobcu. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzatvorenie na osobitnej listine, podpísanej oboma zmluvnými stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich znenie, respektíve vymôcť si prípadnú zmenu ich znenia. 4.3 Žalobca nepopiera, že Dohody boli uzatvorené na samostatnej listine. 4.4 Dohody predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko na základe zrážok vykonávaných zo mzdy by dochádzalo každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým sa žalovaný výkon takýchto zrážok nerozhodne ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobcu, že môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožneniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu. 4.5 Dohody boli uzatvorené súčasne so Zmluvami a preto na ne nie je možné nahliadať ako na samostatné zmluvy, ale len ako na jednu zo zmluvných podmienok predmetných Zmlúv a teda je možné skúmať ich prípadnú neprijateľnosť. 4.6 Pred uzatvorením Dohôd žalobca nebol poučený o dôsledkoch ich uzavretia. 4.7 Žalobca nemal možnosť Dohody odmietnuť, pretože tým by odmietol aj Zmluvy a požadované úvery by nezískal. 4.8 Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. 4.9 V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, aby dlžník mohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho prostriedku. Z Dohôd však nevyplýva, v akej výške celkove má byť zabezpečená pohľadávka žalovaného, čo robí Dohody neurčitými právnymi úkonmi, a to má za následok ich neplatnosť. 4.10 Dohody umožňujú vykonávať zrážky zo mzdy bez toho, aby boli podrobené súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená, respektíve či zmluvné podmienky nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je pritom nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. 4.11 Žalovaný ako dodávateľ vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. 4.12 Dohody predstavujú neplatný právny úkon, pretože svojim obsahom a účelom odporujú zákonu a obchádzajú ho, nakoľko žalobca nemal možnosť obsah Dohôd ovplyvniť a žalovaný na základe Dohôd má možnosť fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky. Dohody zabezpečujú nie len dojednané splátky úveru, ale aj mnohé bližšie nešpecifikované ďalšie plnenia, pričom výška týchto ďalších nárokov nie je vopred známa, pričom sa môže jednať aj o neexistujúci dlh. 4.13 Žalobca plnil splátky riadne a včas do obdobia pandémie, kedy požiadal o odklad splátok. Potom, ako bol povolený odklad splátok, splátky už nesplácal. 4.14 Žalobca si je vedomý, že istiny zo Zmlúv doposiaľ nezaplatil. 4.15 Po tom, ako bol povolený odklad splátok, došlo k navýšeniu výšky splátok s tým, že strany neuzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy. 4.16 Žalobca má naliehavý právny záujem na výsledku konania, pretože pokračovanie vo vykonávaných zrážkach má alebo môže mať pre neho likvidačný charakter.

5. Žalobca na podporu svojich tvrdení súdu predložil dôkazy: Zmluva č. 1 (č. l. 8-11), Zmluva č. 2 (č. l. 12-15), Dohoda č. 2 (č. l. 104) a Dohoda č. 1 (č. l. 105). 6. Vyjadrenia žalovaného a jeho prostriedky procesnej obrany v priebehu konania boli nasledovné: 6.1 Žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady na uzatvorenie predmetných Dohôd - Dohody boli uzatvorené riadne a platne, boli uzavreté v písomnej forme na samostatnej listine, žalobca vyhlásil,

že Dohody si riadne prečítal, ich obsahu porozumel a vyjadril svoju slobodnú vôľu Dohody uzatvoriť. Žalobca tiež potvrdil, že bol oboznámený o ich následkoch a porozumel im. 6.2 Žalobca mal možnosť tiež Dohody nepodpísať a tak ich odmietnuť. 6.3 Právny poriadok umožňuje zabezpečenie pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, a to aj v prípade spotrebiteľov. Dohody tak nemôžu byť považované za ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože ide o zákonom povolený zabezpečovací inštitút, pri ktorom zákonodarca predpokladá a počíta s tým, že veriteľ sa v dôsledku jej uzatvorenia nebude musieť obracať na súd, ale práve naopak bude mať k dispozícii nástroj, pomocou ktorého bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku. Pokiaľ by inštitút dohody o zrážkach zo mzdy bol neplatný, potom by to znamenalo, že právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje uzatvorenie neplatného právneho úkonu (odkázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.02.2019, sp. zn. ). 6.4 Dohody obmedzujú žalovaného len na vymoženie aktuálneho dlhu zo Zmlúv, ktorých záväzok zabezpečil. Zrážkami zo mzdy tak dôjde k splateniu rovnakej výšky dlhu, ako by dlžník splácal bez výkonu zrážok. 6.5 Zrážky zo mzdy nezasiahnu do ekonomickej sféry žalobcu, pretože tie sa majú vykonávať len do výšky dohodnutej mesačnej splátky podľa Zmlúv. 6.6 Dohody nezabezpečujú budúcu pohľadávku, ale pohľadávku, ktorá žalovanému už vznikla, a to momentom poskytnutia úveru žalobcovi na základe Zmlúv. 6.7 Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach, ktorá by mohla mať za následok neplatnosť v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky (odkázal pri tom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.04.2022). 6.8 Žalobcovi nebolo upreté jeho právo si Dohody prečítať, namietať ich obsah, respektíve úplne ich odmietnuť. 6.9 Uzavretie Zmlúv nebolo podmienené uzavretím Dohôd. 6.10 Žalobca Dohody podpísal až po podpísaní Zmlúv, a to dobrovoľne, nie v tiesni ani pod nátlakom.

7. Dôkazy predložené a navrhnuté zo strany žalovaného: 7.1 Žalovaný na podporu svojich tvrdení súdu predložil dôkazy: formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka (č. l. 95-96) a formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička (č. l. 95-96). 7.2 V priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie tak, že by predložil súdu spôsob konštrukcie samotného navýšenia splátok.

8. Relevantné ustanovenia právnych predpisov: 8.1 podľa , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. Z.“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný; 8.2 podľa Obč. Z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom; 8.3 podľa Obč. Z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané; 8.4 podľa Obč. Z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah; 8.5 podľa Obč. Z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné; .6 podľa , o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách; 8.7 podľa Obč. Z., uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia; 8.8 podľa , neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech

predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť; 8.9 podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoSÚ), ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté; 8.10 podľa článku 144 ods. 1 ústavného , (ďalej len „“), sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom; 8.11 podľa , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; 8.12 podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné; 8.13 podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; 8.14 podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; 8.15 podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; 8.16 podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník; 8.17 podľa , súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej; 8.18 podľa , ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

9. S poukazom na ustanovenie , za nesporné medzi stranami súd považoval najmä to, že: 9.1 strany sporu uzatvorili Zmluvy a Dohody; 9.2 žalobca podpísal najskôr Zmluvy a až potom Dohody - toto skutkové tvrdenie žalovaného (na čl. 93 p.v.) žalobca účinne nepoprel; 9.3 žalobca požiadal počas pandémie Covid o odklad splátok, čomu žalovaný vyhovel - po odklade splátok žalovaný žalobcovi výšku mesačných splátok navýšil (zo sumy 237,36 Eur) na sumu 253,93 Eur a (zo sumy 189,13 Eur) na sumu 199,05 Eur, avšak k dodatkovaniu pôvodných Dohôd nedošlo; 9.4 žalovaný následne úvery už nesplácal riadne a včas a doposiaľ nemá splatené ani istiny predmetných úverov; 9.5 nakoľko žalovaný úver riadne a včas nesplácal, došlo listami zo dňa 17.03.2021 k požiadaniu zamestnávateľa žalobcu zo strany žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy, a to vo výške 253,93 Eur a 199,05 Eur; 9.6 aktuálne sú úž úvery zo Zmlúv predčasne zosplatnené a nároky z nich žalovaný uplatňuje v súdnych konaniach.

10. Za sporné medzi stranami súd považoval najmä to, že: 10.1 či sú, alebo nie sú Dohody platné; 10.2 či ide, alebo nejde o neprijateľnosť a teda neplatnosť zmluvných podmienok, 10.3 či je, alebo nie je žalovaný oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy a 10.4 či má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy a či takáto žaloba je procesne prípustnáá.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní vykonanom dňa 07.10.2022.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva č. 1 (č. l. 8-11), Zmluva č. 2 (č. l. 12-15), formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka (č. l. 95-96), Dohoda č. 2 (č. l. 104), Dohoda č. 1 (č. l. 105) a formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička (č. l. 139-140) a z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. listinami: čestné vyhlásenie žalobcu o použití poskytnutého spotrebiteľského úveru zo dňa 27.09.2018 (č. l. 13), žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy (č. l. 20-21), oznámenia zo dňa 31.03.2021 (č. l. 22-23), výplatná páska žalobcu (č. l. 24), výzva na upustenie od vykonávania zrážok zo mzdy a odmietnutie ich výkonu (č. l. 114-115) a žiadosti žalobcu o odklad splátok na 9 mesiacov zo dňa 16.04.2020 (č. l. 135-136).

13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúce skutočnosti: 13.1 Zo Zmluvy č. 1 (č. l. 8-11) vyplýva, že žalobca v pozícii dlžníka so žalovaným v pozícii veriteľa uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 14 100 Eur a žalobca sa zaviazal predmetnú istinu i s príslušenstvom vrátiť v 96 mesačných splátkach vo výške 237,36 Eur. 13.2 Zmluva č. 2 (č. l. 12-15) je obsahovo totožná so Zmluvou č. 1. Rozdielnosť je daná vo výške poskytnutej finančnej čiastky žalobcovi, ktorá bola vo výške 12 100 Eur a vo výške mesačnej splátky, ktorá predstavuje sumu 189,13 Eur. 13.3 Z Dohody č. 1 (č. l. 105) súd zistil, že v zmysle § 551 Obč. Z. strany sporu uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vzniknutej zo Zmluvy č. 1. Na základe tejto dohody má žalovaný právo na zrážku zo mzdy žalobcu vo výške 237,36 Eur (mesačná splátka v zmysle Zmluvy č. 1). Dohoda č. 1 bola uzavretá na dobu určitú, a to do doby splatenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy č. 1. Dohodu č. 1 je žalovaný oprávnený predložiť zamestnávateľovi žalobcu v prípade omeškania žalobcu s úhradou splátok. Žalobca svojim podpisom potvrdil, že si Dohodu č. 1 prečítal, porozumel jej obsahu, prijal ju slobodne a vážne a porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcich z jej uzatvorenia. 13.4 Dohoda č. 2 (č. l. 104) je obsahovo totožná s Dohodou č. 1, pričom rozdiel spočíva v tom, že zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy č. 2 a prípustná čiastka mesačnej zrážky zo mzdy žalobcu predstavuje sumu 189,13 Eur (výška mesačnej splátky v zmysle Zmluvy č. 2). Žalobca svojim podpisom potvrdil, že si Dohodu č. 2 prečítal, porozumel jej obsahu, prijal ju slobodne a vážne a porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcich z jej uzatvorenia 13.5 Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka (č. l. 95-96) predstavuje súbor informácii a podmienok pre potreby uzatvorenia Zmluvy č. 1. V tabuľke č. 2, kolónka G] s označením “Vyžiadane záruky“ je zaznamená dohoda o zrážkach zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti v prípade, ak je so spotrebiteľom písomne dohodnutá. V tabuľke č. 3, kolónka D] s označením “Na získanie spotrebiteľského úveru je nutné uzavrieť“ je daný priestor pre vymenovanie písomností, ktorých uzatvorenie podmieňuje uzavretie úverovej zmluvy, avšak dohoda o zrážkach zo mzdy v nej nie je uvedená. 13.6 Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička (č. l. 139-140) je obsahovo totožný s formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka, s tým rozdielom, že tento formulár sa vzťahuje ku Zmluve č. 2. 13.7 Žiadosťami o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.03.2021 (č. l. 20-21 súdneho spisu tunajšieho súdu so sp. zn. ) si žalovaný u zamestnávateľa žalobcu v zmysle Dohody č. 1 uplatnil zrážky zo mzdy žalobcu v mesačnej výške 253,93 Eur a v zmysle Dohody č. 2 zrážky zo mzdy v mesačnej výške 199,05 Eur. 13.8 Z výplatnej pásky žalobcu (č. l. 24 súdneho spisu tunajšieho súdu so sp. zn. ) je evidentné, že za mesiac marec 2021 bola žalobcovi vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 253,93 Eur. 13.9 Žiadosťami žalobcu o odklad splátok na 9 mesiacov zo dňa 16.04.2020 (č. l. 135-136 súdneho spisu tunajšieho súdu so sp. zn. ) žalobca žiadal o odklad splátok, vyplývajúcich zo Zmlúv, a to na obdobie 9 mesiacov.

14. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, spočívajúci v predložení spôsobu konštrukcie samotného navýšenia splátok (na základe žiadosti žalobcu o povolenie odkladu splátok na

9 mesiacov), nakoľko to pre rozhodnutie súdu vo veci nebolo relevantné. Navrhovaným dôkazom totiž žalovaný mienil preukázať, že navýšenie mesačnej splátok bolo legitímne, čo však medzi stranami sporu ani nebolo sporné. 15. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. 16. Súd mal preukázané, že dňa 27.09.2018 žalobca v pozícii spotrebiteľa uzavrel so žalovaným ako dodávateľom Zmluvu č. 1, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi požadovanú finančnú čiastku vo výške 14 100 Eur, ktorú sa žalobca zaviazal hradiť mesačnými splátkami vo výške 237,36 Eur. Za účelom zabezpečenia úveru v totožný deň žalobca so žalovaným uzatvorili tiež Dohodu č. 1 (podľa žalobcom nepopretého skutkového tvrdenia žalovaného ju strany sporu podpísali až po podpise Zmluvy 1), v zmysle ktorej sa strany sporu dohodli, že v prípade omeškania so splácaním splátok vyplývajúcich zo Zmluvy č. 1 je žalovaný oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 237,36 Eur (výška mesačnej splátky). Dňa 16.04.2020 žalobca požiadal o odklad splátok vyplývajúcich zo Zmluvy č. 1 na dobu 9 mesiacov. Jeho žiadosti bolo vyhovené. Do odkladu splátok žalobca pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. 1 splácal riadne a včas. Po uplynutí deviatich mesiacoch odkladu splátok žalovaný mesačnú splátku úveru, vyplývajúcu zo Zmluvy č. 1 navýšil zo sumy 237,36 Eur na sumu 253,93 Eur - Dohoda č. 1 však nebola následne upravená dodatkom resp. nebola nahradená inou dohodou zmluvných strán (žalobcom a žalovaným). Po uplynutí 9-mesačného obdobia odkladu splátok žalobca prestal splácať úver, pričom doposiaľ neuhradil ani istinu z predmetného úveru. Dňa 17.03.2021 si žalovaný u zamestnávateľa žalobcu v zmysle Dohody č. 1 uplatnil zrážky zo mzdy žalobcu, avšak v mesačnej výške nie 237,36 Eur, ale vo výške 253,93 Eur - podľa názoru súdu však jednostranné navýšenie mesačných splátok zo strany žalovaného (na základe žiadosti žalobcu o povolenie odkladu splátok na 9 mesiacov) nezakladá automaticky dôvod aj pre jednostrannú zmenu limitných výšok zrážok zo mzdy, ktoré boli pôvodne v Dohodách obojstranne a exaktne (v konkrétnych výškach) dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným.

17. Dňa 14.11.2018 žalobca v pozícii spotrebiteľa uzavrel so žalovaným ako dodávateľom Zmluvu č. 2, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi požadovanú finančnú čiastku vo výške 12 100 Eur, ktorú sa žalobca zaviazal hradiť mesačnými splátkami vo výške 189,13 Eur. Za účelom zabezpečenia úveru v totožný deň žalobca so žalovaným uzatvorili tiež Dohodu č. 2 (podľa žalobcom nepopretého skutkového tvrdenia žalovaného ju strany sporu podpísali až po podpise Zmluvy 2), v zmysle ktorej sa strany sporu dohodli, že v prípade omeškania so splácaním splátok vyplývajúcich zo Zmluvy č. 2 žalovaný je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 189,13 Eur (výška mesačnej splátky). Dňa 16.04.2020 žalobca požiadal o odklad splátok vyplývajúcich zo Zmluvy č. 2 na dobu 9 mesiacov. Jeho žiadosti bolo vyhovené. Do odkladu splátok žalobca pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. 2 splácal riadne a včas. Po uplynutí deviatich mesiacoch žalovaný mesačnú splátku úveru, vyplývajúcu zo Zmluvy č. 2 navýšil zo sumy 189,13 Eur na sumu 199,05 Eur. Dohoda č. 2 však nebola následne upravená dodatkom resp. nebola nahradená inou dohodou zmluvných strán (žalobcom a žalovaným). Po uplynutí 9-mesačného obdobia odkladu splátok žalobca prestal splácať úver, pričom doposiaľ neuhradil ani istinu z predmetného úveru. Dňa 17.03.2021 si žalovaný u zamestnávateľa žalobcu v zmysle Dohody č. 2 uplatnil zrážky zo mzdy žalobcu, avšak v mesačnej výške nie 189,13 Eur, ale vo výške 199,05 Eur- podľa názoru súdu však jednostranné navýšenie mesačných splátok zo strany žalovaného (na základe žiadosti žalobcu o povolenie odkladu splátok na 9 mesiacov) nezakladá automaticky dôvod aj pre jednostrannú zmenu limitných výšok zrážok zo mzdy, ktoré boli pôvodne v Dohodách obojstranne a exaktne (v konkrétnych výškach) dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným

18. Prednostne sa súd zaoberal spornou otázkou, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu je alebo nie je právo žalovaného vykonávať práva (zrážky zo mzdy) z Dohôd a či je žaloba procesne prípustná ( ), keďže osobitný právny predpis neustanovuje právo domáhať sa súdneho prieskumu na určenie, či právo vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy je alebo nie je dané. V tejto veci súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na výsledku sporu je daný a žaloba procesne prípustná je, pretože žalovaný zrážky zo mzdy na základe Dohôd už začal fakticky vykonávať a podanie takéhoto druhu žaloby je prakticky jedinou možnosťou, ktorou môže žalobca prípadne docieliť zamedzenie výkonu práv vyplývajúcich z Dohôd (pokiaľ sa žalobca domnieva, že zrážky zo mzdy zo strany žalovaného sú vykonávané neoprávnene). Pokiaľ by súd nevzhliadol naliehavý právny záujem na určení daného práva, bola by odopretá možnosť žalobcu súdneho prieskumu legitímnosti uplatňovaných páv na základe Dohôd, čo by viedlo k odopretiu spravodlivosti (denogatio iustitiae) v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť taktiež na tú skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a

žalovaným predstavuje spotrebiteľský vzťah, kde žalobca ako spotrebiteľ vystupuje v postavení slabšej zmluvnej strany, čo o to viac odôvodňuje prijať záver, že žaloba je procesne prípustná, aby výkon zrážok zo mzdy žalobcu, vykonávajúcich zo strany žalovaného ako silnejšej zmluvnej strany, bolo možné súdne preskúmať, s čim nepochybne je potrebné preskúmať Dohody ako celok, na základe ktorých si žalovaný svoje práva zo mzdy žalobcu uplatnil. Taktiež, keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah a inštitút dohody zrážok zo mzdy umožňuje vykonávať nútené zrážky zo mzdy aj bez predchádzajúceho súdneho prieskumu, súd je názoru, že naliehavý právny záujem na určení (či právo žalovaného vyplývajúce z Dohôd je alebo nie je dané) by bol daný aj za predpokladu, pokiaľ by žalovaný ako veriteľ svoje právo vyplývajúce z Dohôd doposiaľ ešte neuplatnil.

19. Primárnou otázkou, ktorú súd v tomto konaní skúmal, bolo, či inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách je právne akceptovateľný, teda či pohľadávku veriteľa je možné takýmto spôsobom zabezpečiť aj vo vzťahu k spotrebiteľovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom civilného práva a o jeho opodstatnenosti je možné viesť odborné polemiky. Zásadné však je, že tento inštitút je upravený v ako prípustná možnosť riešenia finančnej disciplíny dlžníka, vrátane spotrebiteľov (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 157 z dňa 28. mája 2020). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie ustanovenia Obč. Z., ktorý inštitút dohody o zrážok zo mzdy výslovne upravuje, a to ako formu zabezpečenia pohľadávky veriteľa - naproti tomu, v ust. (neprijateľné zmluvné podmienky) inštitút dohody o zrážkach zo mzdy (príkladmo) neuvádza. Ďalej je potrebné upriamiť pozornosť na znenie ustanovenia , ktoré rovnako ako Obč. Z. pripúšťa zabezpečenie pohľadávky formou dohody o zrážkach zo mzdy, a to vo vzťahu k spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, pokiaľ takáto dohoda spĺňa zákonom predpokladané náležitosti. Obdobne tak možnosť zabezpečiť pohľadávky zo spotrebiteľských úverov dohodami o zrážkach zo mzdy vyplýva aj z ust. ZoSÚ (predmetné ustanovenie dokonca vyslovene umožňuje aj podmieňovanie získania úveru takýmto zabezpečením). Na základe uvedeného preto nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v spotrebiteľských vzťahoch neprípustná alebo neplatná, keď právne predpisy existenciu takejto dohody v spotrebiteľských vzťahoch výslovne predpokladajú. V tejto súvislosti je potrebné aj spomenúť SR, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 SR a zákonom. To znamená že pokiaľ zákon výslovne upravuje zabezpečenie záväzku prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy a pripúšťa to výslovne aj v spotrebiteľských vzťahoch, súd nemôže dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu je obecne neplatná, respektíve že ju v spotrebiteľských vzťahoch nemožno platne uzavrieť, pretože takýto výklad zákona by bol v priamom rozpore (contra legem) s jeho znením - prijatie všeobecného záveru, že dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno platne uzavrieť so spotrebiteľom, by tak bolo v priamom rozpore so znením Obč. Z., a ZoSÚ.

20. Obdobne, dohodu o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu nemožno bez ďalšieho (osobitosti každého prípadu) považovať automaticky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. Z., pretože v opačnom prípade by nastala absurdná situácia, kedy by zákon umožňoval založiť právny vzťah, ktorý by bol od počiatku neplatný pre rozpor s Obč. Z. Inými slovami, právny úkon, respektíve určitá dohoda o právach a povinnostiach, ktorú zákon výslovne predpokladá, nemôže byť sama o sebe (bez ďalšieho) v rozpore so , za predpokladu individuálneho dojednania dohody o zrážkach zo mzdy a po dôslednom poučení spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť. Ak ju neodmietne ale prijme, takéto rozhodnutie je podľa súčasnej právnej úpravy nutné rešpektovať. Pokiaľ zákon výslovne pripúšťa a upravuje určitý spôsob úpravy právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami, nie je možné dospieť k záveru, že rešpektovaním právnej úpravy dochádza k narušeniu práv slabšej strany. Preto všeobecne dohoda o zrážkach zo mzdy, pokiaľ je dojednaná medzi spotrebiteľom a dodávateľom vedome, na základe vôľového rozhodnutia spotrebiteľa, nemôže byť nekalou podmienkou, ktorá by bránila veriteľovi, aby svoju pohľadávku uspokojoval práve prostredníctvom zrážok zo mzdy (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 157 z dňa 28. mája 2020).

21. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že Dohody zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným, súd prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej veci nevzhliadol žiaden dôvod na vyvodenie takéhoto záveru. Pokiaľ si žalovaný (veriteľ) svoje pohľadávky zabezpečil dohodami o zrážkach zo mzdy, s prihliadnutím na nie zanedbateľnú výšku pohľadávok

(14 100 Eur, resp. 12 100 Eur) sa nepochybne jedná o legitímne právo žalovaného splnenie svojich pohľadávok takýmto spôsobom zabezpečiť, pokiaľ dohodnutá výška zrážok zo mzdy neprekročí výšku dohodnutých splátok, ktoré je žalobca na základe Zmlúv povinný aj tak splácať, tak ako je tomu v tomto prípade. Predmetnými Dohodami sa nekreovala povinnosť žalobcu (spotrebiteľa) platiť niečo viac, ako bol inak povinný platiť zo Zmlúv - len sa zabezpečovalo splnenie jeho zmluvných povinností zo Zmlúv, a teda nemožno prijať záver, že by išlo o podmienku neprimeranú, neprijateľnú, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

22. Dohody o zrážkach zo mzdy síce prinášajú veriteľovi ako silnejšej zmluvnej strane výhodu v podobe rýchlejšieho vymoženia plnenia - splátok a to bez predchádzajúceho súdneho procesu, čo však ale nevylučuje možnosť súdneho prieskumu týchto dohôd (o tom svedčí napokon aj tento súdny spor). Aby zmluvná podmienka nepredstavovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, daná nevýhoda musí byť pre spotrebiteľa vyvážená zodpovedajúcou výhodou (Stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 11.12.2013, sp. zn. Cpjn 200/2013). V prejednávanej veci je možné dospieť aj k tomu záveru, že za podmienok, ako sú koncipované Dohody, teda podľa ktorých výška zrážky zo mzdy je totožná s výškou splátky podľa Zmlúv, tak uplatnenie Dohody č. 1 či Dohody č. 2 bolo v prospech spotrebiteľa - ak totiž žalobca dohodnuté splátky prestal riadne a včas splácať a pokiaľ by žalovaný nemal možnosť zabezpečiť splnenie splátok zrážkami zo mzdy žalobcu na základe Dohôd, mohol by žalovaný pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverov a požadovať tak od žalobcu zvyšok plnenia v jednorázovej platbe, čím by došlo nepochybne k väčšiemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu. Pokiaľ žalobca neplatil riadne a včas splátky úverov, nie je možné rozumne predpokladať, že by riadne a včas zaplatil žalovanému celú výšku zosplatnených úverov, v dôsledku čoho by sa potom dlh žalovaného navýšil o trovy súdneho konania a následne o trovy exekučného konania a pri následnom exekučnom vymáhaní pohľadávky by sa mohlo siahnuť nielen na časť mzdy žalobcu, ale aj na iný jeho majetok (pozn. súdu - aktuálne, keďže žalovaný na základe nariadeného neodkladného opatrenia zrážky zo mzdy vykonávať nemôže a keďže bol žalobca v omeškaní so splácaním splátok úverov, žalovaný úvery už predčasne zosplatnil).

23. Súd prvej inštancie sa nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, že Dohody predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že na základe zrážok vykonávaných zo mzdy by dochádzalo každý mesiac k neoprávneným zásahom do jeho majetku až do doby, kým sa žalovaný výkon takýchto zrážok nerozhodne ukončiť a že môže dôjsť k sťaženiu ba až znemožneniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu. Pokiaľ je spotrebiteľ toho názoru, že veriteľ vykonáva zrážky zo mzdy neoprávnene, má možnosť brániť sa súdnou cestou (návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj žalobou vo veci samej). Pokiaľ je dohoda o zrážkach zo mzdy platne uzavretá a veriteľ si práva z nej uplatní, nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do majetkovej sféry dlžníka, keď právo vykonávať zrážky zo mzdy (v danom prípade vo výške splátok, ktoré je žalobca podľa Zmlúv aj tak povinný plniť), má svoj základ tak zmluvný (z Dohôd), ako aj zákonný ( Obč. Z., a ZoSÚ). Taktiež tvrdenie žalobcu, že žalovaný si môže zrážky zo mzdy vykonávať svojvoľne bez časového ohraničenia, nemá žiadny skutkový či právny podklad a jedná sa len o hypotetickú úvahu žalobcu, keďže Dohody (body 3.1) časovo ohraničujú, do kedy (do doby splatenia dlhu) zrážky zo mzdy je možné vykonávať. Pokiaľ by žalovaný ako veriteľ takéto právo zneužíval a zrážky zo mzdy by vykonával vedome i po uspokojení jeho pohľadávok, má žalobca ako spotrebiteľ možnosť (aj prostredníctvom súdu) domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. K ohrozeniu zabezpečenia základných životných potrieb žalobcu (pre uplatnenie práv z Dohôd) tiež nemôže dôjsť, pretože (a) Dohody limitujú výšky zrážok zo mzdy na výšku mesačnej splátky (v zmysle Zmluvy č. 1 alebo Zmluvy č. 2), na ktorú žalobca (poznajúc svoju finančnú situáciu) dobrovoľne pri uzatvorení Zmlúv pristúpil a (b) okrem toho, zrážky zo mzdy nie je možné vykonávať vo vyššej výške, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia ( Obč. Z. a taktiež body 2.3 Dohôd).

24. Pokiaľ žalobca tvrdí, že uplatnením Dohôd sa pohľadávka žalovaného vymyká súdnemu prieskumu a žalovaný si tak môže takýmto spôsobom vymôcť aj platby, na ktoré nemá nárok, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať, že Dohody výslovne špecifikujú, z akého titulu sa pohľadávky zabezpečujú (Zmluva č. 1 a Zmluva č. 2) a do akého rozsahu je možné zrážky zo mzdy vykonávať (do splatenia pohľadávky). Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ by žalovaný ako veriteľ takéto právo zneužíval a zrážky zo mzdy by vykonával nad oprávnený rozsah, má žalobca ako spotrebiteľ možnosť (aj prostredníctvom súdu) domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nevylučuje súdny prieskum zabezpečenej

pohľadávky - dlžníkovi nič nebráni, aby sa na súde domáhal súdneho prieskumu a napr. určenia, že úvery zo Zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov (čo sa ale v danom prípade nestalo). Za potrebné súd tiež považuje zdôrazniť, že žalobca doposiaľ neuhradil ani len istiny z poskytnutých úverov. Názor žalobcu, že z dôvodu absencie súdneho prieskumu sú Dohody neplatné, nemožno akceptovať aj z toho dôvodu, že inak by pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv nemohli byť zabezpečené napr. ani záložným právom

- pritom záložné právo sa štandardne využíva pri hypotekárnych úveroch, pri ktorých veriteľ taktiež môže uspokojiť svoju (zosplatnenú) pohľadávku zo zálohu a to bez toho, aby takáto pohľadávka bola predtým nevyhnutne preskúmaná zo strany súdu. Obdobne by to platilo napríklad aj pre inštitút ručenia, kde veriteľ sa tiež môže obrátiť na ručiteľa so splácaním pohľadávky namiesto dlžníka (pokiaľ dlžník dobrovoľne neplní), pričom uplatnenie pohľadávky voči ručiteľovi taktiež nie je podmienené súdnemu prieskumu.

25. Podľa Obč. Z. a pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje, aby: 25.1 mala písomnú formu; .2 bola uzavretá vo forme osobitnej listiny; 25.3 spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia; 25.4 spotrebiteľ mal možnosť ju odmietnuť.

26. To, že Dohody boli v písomnej forme a že boli uzavreté na samotných listinách, nebolo sporné a vyplýva aj z predložených listinných dôkazov (č.l. 104 a 105).

27. Sporné bolo (žalobca namietal), že ako spotrebiteľ nemal možnosť Dohody odmietnuť. S týmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožnil, nakoľko: 27.1 žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil (č.l. 93 p.v.), že Dohody boli podpisované až po podpise Zmlúv, ktoré tvrdenie žalovaného žalobca nepoprel (nerozporoval) a preto v zmysle ide o medzi stranami nespornú skutočnosť. Už len z tohto dôvodu nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že Dohody nemal možnosť odmietnuť; 27.2 Dohody neboli zahrnuté medzi zmluvné podmienky uzatvorenia Zmlúv a žalobcovi nič nebránilo predmetné Dohody nepodpísať a týmto omisívnym konaním ich ako celok odmietnuť. Vo Formulároch pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l. 95-96 a č.l. 139-140), ktoré žalobca taktiež podpísal, v tabuľke č. 2, kolónka „G]” s označením “Vyžiadane záruky“ sú síce uvedené dohody o zrážkach zo mzdy, avšak len za predpokladu, ak to bolo so spotrebiteľom písomne dohodnuté. Z uvedeného vyplýva, že zrážky zo mzdy sa stali zabezpečovacím prostriedkom pohľadávok vyplývajúcich zo Zmlúv len za predpokladu, že žalobca ako spotrebiteľ na uzavretie Dohôd slobodne pristúpil. Naproti tomu v kolónkach „D]” v tabuľke č. 3 s označením “Na získanie spotrebiteľského úveru je nutné uzavrieť“, nie sú dohody o zrážkach zo mzdy uvedené a preto nemožno vyvodiť záver, že uzavretie Zmlúv bolo podmienené uzavretím Dohôd. 27.3 Pokiaľ žalobca tiež argumentoval tým, že Dohody neobsahujú prehlásenie, že žalobca bol poučený o možnosti Dohody odmietnuť, tak súd konštatuje, že takáto náležitosť dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (vyžaduje sa len poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia, čo v danom prípade splnené bolo).

28. Sporné tiež bolo (žalobca namietal), že nebol poučený o dôsledkoch uzavretia Dohôd. S touto argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie taktiež nemohol stotožniť, nakoľko 28.1 žalobca v spore nenamietol, že v čase uzatvárania Dohôd nevedel čítať, že nebol spôsobilý na predmetné právne úkony, resp. že by mal zníženú vôľovú či rozpoznávaciu schopnosť; 28.2 dôsledky uzavretia Dohôd zrozumiteľne vyplývajú z bodu 2 Dohôd; 28.3 podľa bodov 3.3 Dohôd si žalobca znenie Dohôd riadne prečítal, v plnom rozsahu porozumel ich obsahu a obsah Dohôd považoval za dostatočne zrozumiteľný a určitý a 28.4 podľa bodov 3.4 Dohôd žalobca podpisom Dohôd potvrdil, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcich z ich uzatvorenia a opak (že by žalobca nebol o predmetných dôsledkoch poučený) sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať.

29. Tvrdenie žalobcu, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá v danej veci žiadnu relevanciu, pretože Dohody zabezpečovali už existujúce pohľadávky, a to pohľadávky ktoré žalovanému vznikli na základe Zmlúv. V tejto súvislosti je súd názoru, že pokiaľ je dohoda o zrážkach zo mzdy podpisovaná súbežne s úverovou dokumentáciou, teda v rámci jedného balíka úverovej dokumentácia, ktorá sa spotrebiteľovi predloží k preštudovaniu a následnému podpisu,

tak s prihliadnutím na naplnenie účelu dohody o zrážkach zo mzdy je takýto postup legitímny, v bežnej praxi akceptovateľný a teda aj v súlade s dobrými mravmi. Za predpokladu, že by veriteľ bol nútený vyčkať s podpisom dohody o zrážkach zo mzdy do doby, kým dlžník prestane dobrovoľne splácať úver (kedy sa dlžník môže vyhýbať už akejkoľvek komunikácii s veriteľom), je viac než pravdepodobné, že dlžník by už dohodu o zrážkach zo mzdy dobrovoľne nepodpísal a tento inštitút by stratil svoj zmysel a v bežnej praxi by sa stal neaplikovateľným.

30. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť Dohôd pre ich neurčitosť, súd konštatuje, že Dohoda č. 1, ako aj Dohoda č. 2 dostatočne identifikuje (a) strany, ktoré ju uzatvorili, (b) pohľadávku, ktorá je predmetom zabezpečenia, (c) právny titul, na základe ktorého pohľadávka vznikla, (d) výšku prípustnej mesačnej zrážky zo mzdy a (e) podmienky jej uplatnenia, a preto ide o právny úkon dostatočne určitý v zmysle § 37 ods. 1 Obč. Z.. Skutočnosť že Dohody nešpecifikujú konkrétnu výšku zmluvného úroku, úroku z omeškania poplatkov a nákladov žalovaného spojených s uplatnením svojich nárokov, Dohody nerobí neurčitými právnymi úkonmi (ani čiastočne), pretože z Dohôd je nepochybné, že sa zabezpečujú tie úroky, poplatky a náklady, ktoré vyplývajú zo Zmlúv a sú tak dostatočne určiteľné. Zároveň je potrebné dodať, že v čase uzavretia Dohôd ešte nie je objektívne možné presne vyčísliť v akej konkrétnej výške sa zrážkami zo mzdy budú v budúcnosti uplatňovať jednotlivé úroky, poplatky a náklady, respektíve aj zvyšná časť istiny, pretože konkrétne výšky je možné určiť až pri uplatnení práva veriteľa vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy, teda v dobe, kedy dlžník prestane dobrovoľne hradiť svoj dlh. Po veriteľovi tak nie je možné spravodlivo požadovať, aby už v dohode o zrážkach zo mzdy stanovil konkrétnu celkovú výšku pohľadávky, ktorá bude predmetom uplatnenia zrážok zo mzdy, pretože túto konkrétnu čiastku nie je objektívne možné v čase uzavretia dohody o zrážkach z mzdy dopredu určiť.

31. Pochopiteľne, nie je možné tolerovať veriteľovi svojvôľu v tom, že si jednostranne urči, v akej výške sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa, čo však nepredstavuje prejednávaný prípad, pretože v danom prípade Dohody dostatočne identifikujú, ktorá pohľadávka bude predmetom zrážok zo mzdy a je v nich stanovená aj konkrétna výška, v ktorej je možné zrážky zo mzdy vykonávať. V tomto smere je ale potrebné dať čiastočne za pravdu žalobcovi, keďže žalovaný začal (za účelom uspokojenia pohľadávok zo Zmluvy č. 1) vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 253,93 Eur mesačne, avšak podľa Dohody č. 1 je prípustná maximálna výška mesačnej zrážky zo mzdy len v sume 237,36 Eur. Rovnako to platí aj v prípade uplatnenia zrážok zo mzdy na základe Dohody č. 2 (za účelom uspokojenia pohľadávok zo Zmluvy č. 2), ktorá stanovuje výšku prípustnej mesačnej zrážky zo mzdy vo výške 189,13 Eur, avšak žalovaný si u zamestnávateľa žalobcu uplatnil zrážky zo mzdy vo výške 199,05 Eur mesačne. Žalovaný (potom, ako došlo k navýšeniu výšky splátok úverov v dôsledku povolenia odkladu splátok na 9 mesiacov) si podľa názoru súdu uplatnil u zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy žalobcu vo vyššej čiastke, než bolo dohodnuté v Dohodách, čo nie je prípustné bez toho, aby došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu (písomných) dodatkov k Dohodám, resp. bez toho, aby Dohody boli nahradené novými písomnými dohodami o zrážkach zo mzdy. Dohody o zrážkach zo mzdy sú dvojstrannými právnymi úkonmi a veriteľ nie je oprávnený jednostranne obsah takýchto dohôd meniť. Takáto jednostranná možnosť veriteľa v danom prípade nevyplýva ani zo samotných Dohôd.

32. Na základe vyššie uvedeného dospel preto súd prvej inštancie k záverom, že : 32.1 Dohoda č. 1 a Dohoda č. 2 sú platné právne úkony; 32.2 v rozsahu neprevyšujúcom 237,36 Eur resp. 189,13 Eur je žalovaný oprávnený zrážky zo mzdy žalobcu vykonávať - v tejto časti preto súd žalobu zamietol (výrok III.); 32.3 žalobca nie je oprávnený si uplatniť zrážky zo mzdy vo vyšších čiastkach, než ako je uvedené v Dohodách a preto súd žalobe čiastočne vyhovel (výrok I. a výrok II.)

33. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o trovách konania (výrok V.), súd postupoval v zmysle v spojení s . Predmetom sporu bolo určenie, že žalovaný (nie) je oprávnený vykonávať uplatnené zrážky zo mzdy v celkovej výške 452,98 Eur (253,93 Eur + 199,05 Eur), pričom súd dospel k záveru, že žalovaný je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy len v takých výškach, ako vyplývajú z Dohody č. 1 (237,36 Eur) a Dohody č. 2 (189,13 Eur), tj. spolu vo výške 426,49 Eur. V predmetnej veci tak žalovaný bol úspešný v rozsahu 94,15 % (426,49 Eur z 452,98 Eur) a vo zvyšnej časti, t.j. v rozsahu 5,85 % (100 % - 94,15 %) bol úspešný žalobca. Po odčítaní percentuálneho úspechu žalobcu od percentuálneho úspechu žalovaného potom pomerný úspech žalovaného predstavuje 88,30 % (94,15 % - 5,85 %). O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

34. Neodkladné opatrenie (uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. -171 zo dňa 16.12.2021) bolo nariadené do právoplatného skočenia konania vo veci samej, ktorým je toto konanie. Súd preto (a keďže žalobu zamietol len v časti), predmetné neodkladné opatrenie v zmysle v spojení s ponechal v platnosti, a to až do právoplatného skončenia tohto konania (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.