Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/24/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: P. M. nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. X, zastúpeného: Občianske združenie Pomoc a Ochrana Ľuďom, IČO: 51 563 193, so sídlom Trakovice 158, proti žalovaným: 1. 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., IČO: 47 232 471, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, 2. BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -265 zo dňa 15. októbra 2020 - I. a III. výrok, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. r u š í a v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom konanie o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur zastavil, III. výrokom priznal žalovaným 1. a 2. voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. o rozhodcovskom konaní, , , s poukazom aj na procesné ust. , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 31.12.2010 uzavrel žalobca so žalovaným 1. úverovú zmluvu, ktorú žalobca podpísal dňa 22.12.2010. Na základe zmluvy Poštová banka, a. s. poskytla žalobcovi úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,29 Eur po dobu 70 mesiacov, keď splátka bude splatná do 20- teho dňa v mesiaci. V zmluve bola uvedená celková výška nákladov je 2.027,78 Eur, dátum konečnej splatnosti úveru 20.10.2018, dátum prvej splátky 20.1.2011, úroková sadzba 19,50 %, priemerná RPMN na trhu 18,48%, RPMN banky 21,85 %, bol dohodnutý základný súbor poistenia. V úverovej zmluve bolo zakotvené (článok 3 bod 5), že zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa a taktiež bolo dohodnuté (čl. 3 bod 7), že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy budú rozhodované v súlade s rozhodujúcou doložkou. Podľa čl. 3 bod 3 Poštová banka, poskytovala žalobcovi úver na splatenie predchádzajúceho úveru z úverových zmlúv č. 8559100708 a 4572537610, deň čerpania sumy úveru sa považuje za deň splatenia konsolidovaných úverov. Dňa 25.4.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. a to Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a. s., v ktorom vystupoval ako žalobca Poštová banka, a. s. a P. M. ako žalovaný. Týmto rozsudkom bol P. M. zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2.853,18 Eur, úrok z omeškania vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.853,18

Eur od 2.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.853,18 Eur od 2.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania ku dňu 1.1.2014 vo výške 520,49 Eur a náhradu trov rozhodcovského konania (nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2014 a vykonateľnosť dňa 20.5.2014). V odôvodnení je uvedené, že P. M. si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy na základe toho došlo k predčasnej splatnosti úveru. Poštová banka vyzvala P. M. na zaplatenie celej dlžnej sumy dňa 11.10.2011. Ako to vyplývalo z výpisu bankového informačného systému P. M. splatil na úverový účet do dňa vyhlásenia rozhodcovského rozsudku (25.4.2014) sumu 146,82 Eur. Neuhradená istina teda činila 2.853,18 Eur. Listom zo dňa 24.3.2014 rozhodcovský súd vyzval žalovaného - P. M. na podanie žalobnej odpovede (žalovaný prevzal dňa 2.4.2014 - čl. 200). P. M. v súdom stanovenej lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď, nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie dôkazov. P. M. bol v rozhodcovskom rozsudku, ktorý mu bol doručený (doručenka na čl. 200) poučený o tom, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa môže domáhať účastník konania podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V poučení sa ďalej uviedol, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Listom zo dňa 9.12.2014 Poštová banka, a. s. oznámila žalobcovi postúpenie pohľadávky na nového veriteľa a dňa 3.9.2015 bola uzavretá dohoda o splátkovom kalendári uzavretá medzi PRO CIVITAS, s. r. o. s P. M. v č. l. 1 bod 1 Dohody o splátkovom kalendári sa uvádza, že dlžník uzavrel s Poštovou bankou a. s. Zmluvu o úvere č. 5067452210. V bode 2 sa uvádza, že rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorý je právoplatný o vykonateľný. Ďalej je v listine uvedené, že pohľadávka ku dňu 3.9.2015 predstavuje celkovo sumu 4.504,60 Eur, pričom táto suma pozostáva z istiny pohľadávky z jej príslušenstva ako aj nákladov spojených s rozhodcovským konaním, v čl. II. bod 1 je zakotvené, že dlžník sa zaväzuje dlh zaplatiť veriteľom v mesačných splátkach ktorých dátum splátok a výška splátky sú v listine presne špecifikované. Zmluvné strany dohody v č. l. III. bod 6 prehlásili, že súhlasia s podmienkami dohody, že dohodu sa zaväzujú rešpektovať a zároveň vyhlasujú že pri podpisované konali slobodne a vážne. Dňa 3.9.2015 bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy, kde ako veriteľ vystupuje PRO CIVITAS, s.r.o. ako dlžník Pavol Kolárik. Podľa čl. 1 bod 1 tejto dohody veriteľ a dlžník v zmysle uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením uspokojenia pohľadávky veriteľa, ako dohoda o splátkovom kalendári, tak dohoda o zrážkach zo mzdy bola vlastnoručne podpísaná P. M. a pravosť podpisu bola overená Okresným úradom Galanta dňa 14.9.2015 o čom svedčí aj záznam v osvedčovacej knihe poradové číslo 378/2015, 379/2015.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že nebolo sporné, že žalobca so žalovaným 1. uzavrel dňa 31.10.2010 zmluvu, nebolo sporné, že žalobca porušil ustanovenia úverovej zmluvy, keď si neplnil svoje záväzky voči veriteľovi. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca potreboval úver na vykrytie ďalších úverov z úverových zmlúv č. 65599100708 a 4572537610. V podstatných častiach bola úverová zmluva individuálne dojednaná. Žalobca si sám stanovil sumu, ktorú si žiada požičať. Aj ostatné zmluvné podmienky uvedené v čl. 3 bod 3 boli individuálne dojednané a do predtlačenej zmluvy boli dopísané. Žalobca tvrdil bez bližšej konkretizácie, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, veriteľ, že použil voči nemu nekalé praktiky.

5. Ďalej sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. Poštová banka a. s. v spore nie je pasívne vecne legitimovaná nakoľko postúpila pohľadávku vrátane príslušenstvo na nového veriteľa. Aj zo žaloby vyplýva, že žalobca o novom veriteľovi vie, keď žaloval žalovaného 2. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1. zanikol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014.

6. pripúšťa možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku civilným súdom. Také konania možno začať iba na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prípady, kedy možno žalobu podať taxatívne vymedzuje ust. zákona o rozhodcovskom konaní (poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. ). V spore bolo preukázané, že žalobcovi v rozhodcovskom konaní bola zaslaná výzva na podanie žalobnej odpovede, ktorú žalobca prevzal dňa 5.3.2014, v stanovenej lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď a preto súd v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní v ňom pokračoval. S rozhodcovskou doložkou sa mal možnosť žalobca oboznámiť nielen v zmluve o úvere, ktorú podpisoval, ale aj v žalobe o prílohách, ktoré mu boli doručované rozhodcovským súdom. Aj v poučení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že je možné proti nemu podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobca nenamietal

platnosť rozhodcovskej doložky, nepodal žalobca o zrušenej rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným. Žalobca žiadal, aby súd vyhlásil Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 506745110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú. Právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. To isté platí aj pri spotrebiteľských zmluvách. V čase uzatvárania zmluvy o úvere a teda aj Dohody o zrážkach zo mzdy o ochrane spotrebiteľa neobsahoval žiadne obmedzenia, ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (poukaz na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ). Žalobca nepredložil vo svojej žalobe jediné tvrdenie, ktorým by ozrejmil v akom smere má byť konkrétne napadnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou a spôsobovať neprijateľnosť. Ohľadom Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, pričom dňa 3.9.2015 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného / spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o. dohodu o splátkovom kalendári a dohodu o zrážkach zo mzdy. Nie je teda jasné z akého dôvodu žalobca rieši neprijateľnú zmluvnú podmienku vo väzbe na dohodu o zrážkach zo mzdy, keď dňa 3.9.2015 žalobca podpísal ďalšiu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je plne v súlade s ust. o ochrane spotrebiteľa.

7. Z Dohody o splátkovom kalendári jednoznačne vyplýva kto je veriteľom a kto dlžníkom, v listine je riadne špecifikované z akého dôvodu dlh vznikol, je uvedená výška dlhu a je tu záväzok dlžníka dlh splniť v splátkach. Z tohto dôvodu je nutné konštatovať, že listina spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu.

8. Okresný súd pojednával dňa 17.4.2020 bez prítomnosti zástupcu žalobcu napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania a to z toho dôvodu, že zástupca žalobcu k svojmu ospravedlneniu nepredložil potvrdenie o práceneschopnosti. Bolo povinnosťou toho kto žiada ospravedlnenie uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu ( ), na ktorú by súd oznámil, či sa pojednávanie odročuje. Zástupca žalobcu si v tomto smere svoju povinnosť nesplnil.

9. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenia . 2, , .

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa , , , , . Argumentoval tým, že pojednávanie ktoré sa uskutočnilo 15.10.2020 v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, napriek tomu, že bolo odoslané ospravedlnenie prostredníctvom elektronického podania cez portál S. na podacom formulári ospravedlnenie neúčasti. Podanie bolo riadne vyplnené vrátane telefónneho kontaktu, a keďže okresný súd komunikoval so zástupcom žalobcu prostredníctvom elektronickej schránky zástupca žalobcu nepredpokladal, že je nevyhnutné uviesť aj číslo schránky. Dňa 1.10.2020 bol v Slovenskej republike vyhlásený núdzový stav pre COVID - 19, zástupkyňa žalobcu ako pacient liečiaci sa na diabetes s oslabenou imunitou, starajúca sa o manželových rodičov vo veku 74 a 80 rokov, sa ospravedlnila z tohto pojednávania z obavy o svoje zdravie a život i svojich blízkych z ochorenia COVID-19. Žalobca z rovnakého dôvodu COVID-19 a tiež z dôvodu že nie je schopný sa zastupovať pred súdom sám bol zástupkyňou ospravedlnený a žiadal o odročenie pojednávania rovnako nesúhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Pre obavu z nákazy v čase núdzového stavu nie je potrebné, aby bol človek práce neschopný, preto nebolo možné predložiť doklad o PN. Okresný súd tým, že konal v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu aj napriek nesúhlasu žalobcu, mu odoprel jeho ústavné právo, na konanie pred súdom, aby sa mohol vyjadriť k tvrdeniam, predkladať dôkazy, zúčastniť na pojednávaní vo veci ktorá sa ho týka. Okresný súd v odôvodnení uvádza v bode 29, že pojednával dňa 17.4.2020, čo sa nezakladá na skutočnosti rovnako ako tvrdenie, že nebolo oznámené telefónne číslo prípadne elektronická adresa kam by súd oznámil odročenie. Okresný súd mal k dispozícii telefónne číslo, emailovú adresu a elektronickú adresu zástupcu žalobcu z predchádzajúcich podaní a komunikácie. Žalobou a argumentáciou žalobcu sa okresný súd zaoberal len okrajovo, nezaoberal sa skúmaním povinných náležitostí zmluvy, či sú v zmluve a či sú uvedené správne, rovnako sa nevysporiadal s platnosťou rozhodcovskej zmluvy.

11. Úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Pri zadaní vstupných údajov do kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na stránke fininfo.sk a vstupných údajov z predmetnej zmluvy: výšky úveru 3.000,- Eur, počte splátok 70, dátum uzatvorenia zmluvy 22.12.2010 a úrokovej sadzbe 19,5 % ročne by bola RPMN 21,10 % (v zmluve je uvedené 21,85 %), splátka by bola 72,07 Eur (v zmluve je uvedená 75,29 Eur). Navyše veriteľ si z výšky úveru

odpočítal poplatok za poskytnutie úveru a teda mu nebolo dodané plnenie v plnej výške prezentovaného úveru. V čase uzatvorenia zmluvy podľa priemerných úrokový sadzieb NBS bol v IV. Štvrťroku priemerný úrok spotrebiteľských úverov s dobou splácania nad 5 rokov (70 mesiacov) 9 % a teda veriteľom požadovaný úrok 19,5 % presahuje hranicu 2 násobku priemernej úrokovej sadzby a to je považované za úžeru. Na základe uvedených skutočností je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd jednostranne v neprospech spotrebiteľa zhodnotil, že nie je povinnosťou okresného súdu poskytovať ochranu slabšej strany v spotrebiteľských sporoch. Žalobca očakáva spravodlivosť a ochranu ktorú mu zaručuje a právna legislatíva Slovenskej republiky. Súdna prax ukazuje že zmluvy žalovaného nie sú v poriadku, sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, v neprospech spotrebiteľa. Súd má úradnú povinnosť ex offo podrobiť spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole na obsah povinných náležitostí, neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Rozhodcovský súd túto povinnosť opomenúva, ani jedno rozhodnutie akéhokoľvek rozhodcovského súdu nie je v súlade so zákonom na ochranu spotrebiteľa a s , ani s rozhodnutiami všeobecných súdov SR. Rozhodcovská zmluva/ doložka bod 7 v zmluve a dohoda o zrážkach zo mzdy uvedené v zmluve bod 5 nie sú uzatvorené na samostatnej listine, sú jednovetné, spotrebiteľa neoboznamujú aké následky to pre neho bude mať, spotrebiteľ nemá možnosť ich odmietnuť, sú súčasťou zmluvy a spotrebiteľ ich musí prijať - nemá na výber. Touto nekalou obchodnou praktikou veriteľ upiera spotrebiteľovi práva a núti ho vzdať práv, ktoré mu priznáva zákon. Žalobca nemal vedomosť čo je to rozhodcovský súd, myslel si, že je to nejaký ďalší typ vymáhačskej spoločnosti. Takto uzatvorená rozhodcovská zmluva nemôže byť platnou a na základe nepráva nemôže vzniknúť právo. Uznanie dlhu, ktoré dal žalovaný 2. podpísať spotrebiteľovi považuje za neplatné. Je nelogické ak je právne a morálne v poriadku rozhodcovský rozsudok z akého dôvodu vyžadovali podpísané uznanie dlhu v úplne inej výške ako bol pôvodný dlh. Žalovaný 2. tak uviedol žalobcu do omylu a pri vytvorení nátlaku, tiesnivej situácie si vynútil podpísanie uznania dlhu. Žalobca má za to, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie, uprel žalobcovi jeho práva zúčastniť sa na pojednávaní bez ohrozenia svojho zdravia a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. . Okresný súd bol voči spotrebiteľovi zaujatý, k žalobcovi sa staval ako k porušiteľovi zákona (čo v tomto prípade nie je) a naopak k žalovanému, ktorý je porušiteľom je zhovievavý, čím dáva najavo, že nedodržiavanie zákona prípadne jeho obchádzanie zo strany dodávateľa je akceptovateľné a nemusí niesť žiadne následky.

12. Žalovaný 1. odvolanie nepodal, k odvolaniu sa vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Okresný súd postupoval správne ak vo vzťahu k žalovanému 1. žalobu zamietol, keď žalobca nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1. Skutočnosť o riadnom postúpení pohľadávky z úveru, preukázal aj samotný žalobca, keď žaloval i ďalšieho žalovaného 2. Otázka vecnej legitimácie nesúvisí ani s poučením súdu podľa ust. a naviac zástupca žalobcu - právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa - nie je spotrebiteľom. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore so základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne - záväzné konanie (spotrebiteľa). Európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Uvedený trend potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď rozhodnutím zo dňa 7.2.2018 rozhodol o protiústavnosti ust. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. .

13. Žalovaný 2. odvolanie nepodal k odvolaniu žalobcu sa vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť. Žalobca namieta uskutočnenie pojednávania vytýčeného na deň 15.10.2020 v jeho neprítomnosti napriek jeho ospravedlneniu. Uskutočnenie, resp. odoslanie ospravedlnenia pred pojednávaním samo o sebe neznamená automatické zrušenie, či odročenie pojednávania bez splnenia základných podmienok na jeho odročenie a to závažných okolností na strane jednej zo strán sporu. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom uviedol skutkový i právny stav veci, uviedol právne posúdenie žaloby, venoval sa a objasnil jednotlivé argumenty a atribúty daného sporu. Žalobca nevedel zjednotiť svoj nárok, keď uskutočňoval mnoho zmien petitu podanej žaloby. Súd prvej inštancie nemá plniť funkciu ochrany práv žalobcu v tom zmysle, že poučí žalobcu o jeho nárokoch, že on bude iniciatívny čo do

vyhľadávania a vykonávania dôkazov v sporovom konaní. Žalobca má byť ten subjekt, na ktorého „pleciach“ je dôkazné bremeno.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto postupom podľa , v spojení s rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Uznesením č. k. -208 zo dňa 27.2.2020 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby: I. Súd vyhlasuje rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú, II. Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú, III. Súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný, IV. Súd vyhlasuje dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 za neplatnú, V. Žalovaný 2. je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.561,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.561,48 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia.

16. Výrok II. napadnutého rozsudku (zastavenie konania o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur) nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu I. výrokom zamietol (I. Súd vyhlasuje rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú, II. Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú, III. Súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný, IV. Súd vyhlasuje dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 za neplatnú, V. Žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.561,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.561,48 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia) a III. výrokom priznal žalovaným 1. a 2. voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

18. V priebehu odvolacieho konania došlo (dňom 3.7.2021) k zmene obchodného mena žalovaného 1. Poštová banka, a.s. na 365.bank, a.s., preto odvolací súd zmenil označeného žalovaného 1. aj záhlaví tohto uznesenia (pozri aktuálny výpis z obchodného registra žalovaného 1. na S..) a ďalej konal s označeným žalovaným 1.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31.12.2010 uzavrel žalobca ako dlžník (podpísal dňa 22.12.2010) a žalovaný 1. ako veriteľ zmluvu o úvere („skonsolidujte si svoje pôžičky“) č. 5087452210, na základe ktorej žalovaný 1. poskytol žalobcovi úver 3.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,29 Eur, počet splátok 70, so dátume konečnej splatnosti 20.10.2016, splatnosťou prvej splátky 20.1.2011, každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci, pri celkovej výške nákladov 2.027,78 Eur, ďalej si strany dohodli základný súbor poistenia. V bode 3.5. predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa , ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej so ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver. V bode 3.7. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodnuté v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok, Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a

záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa možno domáhať len z dôvodov vymedzených v o rozhodcovskom konaní. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (čl. 187) Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/ alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa Štatútu alebo Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.12.2014 (čl. 40) žalovaný 1. oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky banky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P. C. 6016, Larnaca, Cyprus. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2015 (čl. 168) BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P. C. 6016, Larnaca, Cyprus oznámila žalobcovi, že dňa 8.12.2014 uzavrela so spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015 (na čl. 53 rub) sa veriteľ PRO CIVITAS, s.r.o. a dlžník P. M. dohodli na splácaní dlhu vo výške 4.504,60 Eur v mesačných splátkach (špecifikovaných v článku II. dohody), v dohode odkázali na zmluvu o úvere č. 5067452210 uzavretú Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a P. M. ako dlžníkom, ako aj na rozsudok sp. zn. Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (právoplatný dňa 16.5.2014). Dohodou o zrážkach mzdy zo dňa 3.9.2015 (na čl. 55 rub) sa veriteľ PRO CIVITA s.r.o. a dlžník P. M. dohodli na uzavretí zmluvy o zrážkach zo mzdy podľa , ktorá je zabezpečením uspokojenia pohľadávky veriteľa podľa čl. II Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015. Dňa 25.4.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA

- C/0314/1637 a to Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a. s. (čl. 56-60), v ktorom vystupoval ako žalobca Poštová banka, a. s. a P. M. ako žalovaný. Týmto rozsudkom bol P. M. zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2.853,18 Eur, úrok z omeškania vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.853,18 Eur od 2.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.853,18 Eur od 2.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania ku dňu 1.1.2014 vo výške 520,49 Eur a náhradu trov rozhodcovského konania (nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2014 a vykonateľnosť dňa 20.5.2014). V odôvodnení je uvedené, že P. M. si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy na základe toho došlo k predčasnej splatnosti úveru. Poštová banka vyzvala P. M. na zaplatenie celej dlžnej sumy dňa 11.10.2011. Ako to vyplývalo z výpisu bankového informačného systému P. M. splatil na úverový účet do dňa vyhlásenia rozhodcovského rozsudku (25.4.2014) sumu 146,82 Eur. Neuhradená istina teda činila 2.853,18 Eur. Listom zo dňa 24.3.2014 rozhodcovský súd vyzval žalovaného - P. M. na podanie žalobnej odpovede (žalovaný prevzal dňa 2.4.2014 - čl. 200). P. M. v súdom stanovenej lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď, nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie dôkazov. P. M. bol v rozhodcovskom rozsudku, ktorý mu bol doručený (doručenka na čl. 200) poučený o tom, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa môže domáhať účastník konania podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V poučení sa ďalej uviedol, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Listom zo dňa 9.12.2014 Poštová banka, a. s. oznámila žalobcovi postúpenie pohľadávky na nového veriteľa a dňa 3.9.2015 bola uzavretá dohoda o splátkovom kalendári uzavretá medzi PRO CIVITAS, s. r. o. s P. M. v č. l. 1 bod 1 Dohody o splátkovom kalendári sa uvádza, že dlžník uzavrel s Poštovou bankou a. s. Zmluvu o úvere č. 5067452210. V bode 2 sa uvádza, že rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorý je právoplatný o vykonateľný. Ďalej je v listine uvedené, že pohľadávka ku dňu 3.9.2015 predstavuje celkovo sumu 4.504,60 Eur, pričom táto suma pozostáva z istiny pohľadávky z jej príslušenstva ako aj nákladov spojených s rozhodcovským konaním, v čl. II. bod 1 je zakotvené, že dlžník sa zaväzuje dlh zaplatiť veriteľom v mesačných splátkach ktorých dátum splátok a výška splátky sú v listine presne špecifikované. Zmluvné strany dohody v č. l. III. bod 6 prehlásili, že súhlasia s podmienkami dohody, že dohodu sa zaväzujú rešpektovať a zároveň vyhlasujú že pri podpisované konali slobodne a vážne. Dňa 3.9.2015 bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy, kde ako veriteľ vystupuje PRO CIVITAS, s.r.o. ako dlžník P. M..

20. Odvolací súd považuje predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným 1. ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je i dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi). Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako a nasl. , má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom týmto postupom sa okresný súd správne riadil. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

22. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa a , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. ).

25. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

26. Záver okresného súdu, že Poštová banka a.s. v spore nie je pasívne vecne legitimovaná, keď zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1. zanikol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014, pričom z podanej žaloby vyplýva, že žalobca o novom veriteľovi vie, keď zažaloval aj žalovaného 2, považuje odvolací súd prinajmenšom za predčasný.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie okrem troch viet (vo vzťahu k žalovanému 1.) v odseku 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku, zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných v tomto konaní s ohľadom na jednotlivé nároky žalobcu, právne otázku pasívnej vecnej legitimácie posudzoval (ani v zmysle vyššie uvedených príslušných zákonných ustanovení, a ktoré ani neoznačil, ani necitoval) a v súvislosti s jeho posúdením vykonal akékoľvek dokazovanie. Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd síce poukazoval (v odseku 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku) na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014, avšak takáto listina obsahom spisu nie je. Okresný súd sa zjavne v kontexte uvedeného nezaoberal ani založenými listinami v spise Oznámením (Poštovej banky, a.s.) o postúpení pohľadávky zo dňa 9.12.2014 (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P. C. 6016, Larnaca, Cyprus) na čl. 40, ďalej ani Dohodou o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015 (na čl. 53 rub) a Dohodou o zrážkach mzdy zo dňa 3.9.2015 (na čl. 55 rub), v ktorých je ako veriteľ označená spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. (ktorá bola vymazaná z Obchodného registra dňa 9.8.2017, z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. pozri S.). Odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. prechádza s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, avšak z toho vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu zostáva naďalej postupca (pozri Veľký komentár II, vydavateľstvo C. H. Beck, 2015, str. 1805). Tiež je potrebné zdôrazniť, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. je, že niekto získal majetkové hodnoty (došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), a to na úkor toho, ktorého majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia je spájaný so súčasným vznikom záväzku, na základe ktorého je povinný ten, kto sa obohatil, vydať predmet obohatenia a zároveň ten, na koho úkor sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil. Bude preto potrebné, aby vzhľadom na tieto právno-teoretické východiská súd prvej inštancie v ďalšom konaní preskúmal, či a kedy došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného 1. voči žalobcovi na postupníka žalovaného 2., a ktorý z týchto subjektov (postupca - postupník) predmet bezdôvodného obohatenia od žalobcu získal.

28. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. V novom ustanovení zákonodarca zakotvil úplne novú koncepciu, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c) a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Odvolací súd poukazuje na zrejmý úmysel zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Sledovaným účelom takejto právnej úpravy nesporne bolo zamedziť žalobám, pri ktorých konečný výsledok nie je spôsobilý odstrániť spornosť či problém v určitom vzťahu, kedy ide len o akési akademické spory, prípadne nič neriešiaci tzv. „spor pre spor“. V zmysle ustanovenia teda možno podať žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, len ako to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

31. V zmysle záverov v uznesení Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, ani nie je určovacou žalobou v zmysle . Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a a , ). V prípade takejto žaloby preto nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

32. Napriek tomu, že žalobca sa domáhal v konaní štyroch určovacích výrokov k prípustnosti jednotlivých žalovaných určení v zmysle sa v odôvodnení svojho rozsudku nijako nevyjadril, preto odvolací súd považuje aj ohľadom tejto skutočnosti napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný s poukazom na .

33. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v časti nároku voči žalovanému 2. na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.561,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.561,48 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie nárokom na zaplatenie žalovanej sumy (titulom vydania bezdôvodného obohatenia) vôbec zaoberal, právne ho posudzoval (ani v zmysle uvedených príslušných zákonných ustanovení) a v súvislosti s jeho posúdením vykonal akékoľvek dokazovanie. Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd predmetnú zmluvu o úvere vôbec neposúdil podľa ustanovení o spotrebiteľských úveroch (v znení ku dňu uzavretia zmluvy), predovšetkým s dôrazom na posúdenie či obsahuje všetky obsahové náležitosti v zmysle označeného zákona, nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania (podanie žalovaného 2. zo dňa 3.8.2018 čl. 123).

35. Podľa (v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

37. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Z obsahu spisu označeného už v odseku 19 vyplýva, že v bode 3.7. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodnuté v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok, Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa možno domáhať len z dôvodov vymedzených v o rozhodcovskom konaní. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (čl. 187) Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/ alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa Štatútu alebo Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

39. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie požadovaným určením žalobcu v žalobe - Súd vyhlasuje rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú zaoberal, právne ho posudzoval (ani v zmysle uvedených príslušných zákonných ustanovení) a v súvislosti s jeho posúdením vykonal akékoľvek dokazovanie, pričom v napadnutom rozsudku v rozpore s k uvedenému neuviedol žiadne odôvodnie. Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci.

40. Zamietnutie žaloby v časti požiadavky žalobcu - Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú, s poukazom na obsah odsekov 24 a 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavku . Z odôvodnenia nevyplýva, že by sa okresný súd náležite vysporiadal so znením predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy uvedeným v bode 3.5. predmetnej zmluvy (účastníci zmluvy dohodli, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa , ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej so ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver - obsah označený už v odseku 19), ktorý ani v odôvodení napadnuté rozsudku neuviedol a tento posúdil nielen podľa ale ani podľa , keďže sa javí, že v dohode o zrážkach zo mzdy nebola zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná.

41. Odseky 22 a 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa zrejme vzťahujú k požiadavke žalobcu na určenie - Súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný, avšak vo vzťahu k takejto požiadavke závery uvedené v označených odsekoch okresného súdu bez ďalšieho neobstoja. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný za účinnosti o rozhodcovskom konaní, z obsahu spisu síce nevyplýva, že by sa žalobca bol domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa a ani v lehote podľa (žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.), avšak okresný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že predmetom konania nie je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale určenie jeho neplatnosti a k uvedenému v spomínaných odsekoch nezaujal žiaden záver (čo je v rozpore s ).

42. Prvoinštančný súd podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku (zrejme odseky 26 a 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku) zamietol žalobu žalobcu aj v časti požiadavky - Súd vyhlasuje dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 za neplatnú, avšak predmetný spis žiadnu listinu Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 neobsahuje, keď v spise na čl. 53-55 je založená (iba) listina Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015. Z uvedeného nie je odvolaciemu súdu zrejmé akú listinu a či (vôbec) podrobil okresný súd prieskumu, keďže ani v odseku 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku medzi dôkazmi neuvádza Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 ani Dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015. S ohľadom na uvedené je záver o nedôvodnosti tejto určovacej požiadavky prinajmenšom predčasný.

43. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť, ods. 2 od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, ods. 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať, ods. 4 ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

44. Podľa súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie, ods. 2 ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať, ods. 3 ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.

45. Podľa dôvodovej správy k odročovanie pojednávaní predstavuje jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu . Právo strany, aby jej bola prejednávaná verejne a za jej prítomnosti, ktoré je zaručené v , nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane uplatnenie tohto práva. Odročenie pojednávania by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré je navyše podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať reštriktívne. Zákon ustanovuje strane povinnosť oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania bezodkladne. Súd môže posudzovať žiadosť strany o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti strany. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle . Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré jej neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená) pozri obdobie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. .

46. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie dňa 3.9.2019 (zápisnica o pojednávaní čl. 144) bolo odročené za účelom (aj) vypočutia žalobcu na termín 9.4.2020. Termín pojednávania určený na deň 9.4.2020 bol zmenený na termín 19.5.2020. Pojednávanie dňa 19.5.2020 bolo odročené na termín

17.9.2020 (zápisnica o pojednávaní čl. 227). Predvolanie na termín 17.9.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 25.5.2020 a zástupcovi žalobcu dňa 22.5.2020. Dňa 16.9.2020 o 12.33 hod. bolo okresnému súdu doručené podanie zástupcu žalobcu „ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania“, s odôvodnením, že z dôvodu úrazu ruky a kolena zástupcu zo dňa 14.9.2020, keď nie je fyzicky schopná dostaviť sa na pojednávanie a žalobca nie je schopný sa zastupovať sám a nesúhlasí, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jeho zástupcu (uvedený aj mobil), pripojený bol aj lekársky nález zo dňa 14.9.2020, čl. 253). V zápisnici o pojednávaní dňa 17.9.2020 (čl. 258) prvoinštančný súd konštatoval, že sudcovi bolo ospravedlnenie predložené o 7.10 hod. (pojednávanie začalo o 8.30 hod. poznámka odvolacieho súdu), na žiadosti o odročenie nebolo uvedené na akú adresu alebo tel. číslo má sudca oznámiť ako rozhodol o odročení alebo neodročení pojednávania, zástupca žalobcu nepredložil potvrdenie o práceneschopnosti. Na pojednávaní dňa 17.9.2020 bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a pojednávanie bolo odročené na termín 15.10.2020 na vyhlásenie rozsudku, o čom bol upovedomený zástupca žalobcu (ktorému bolo upovedomenie doručené dňa 3.10.2020 čl. 260a). Dňa 14.10.2020 o 22.14 hod. bola okresnému súdu doručená žiadosť zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania a ospravedlnenie z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu a obavy o svoje zdravie s tým, že žalobca nesúhlasí, aby sa pojednávalo bez zástupcu.

47. K námietke žalobcu, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že pojednával napriek žiadosti o odročenie pojednávania, a že mu okresný súd hoci mal k dispozícii telefónne čísle, emailovú adresu zástupcu žalobcu, neoznámil nevyhovenie žiadosti o odročenie, je nutné uviesť, že je opodstatnená. S poukazom na obsah spisu označený v odseku 46 je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa a hoci mal k dispozícii telefonický kontakt zástupcu žalobcu (uvedený priamo v žiadosti o odročenie čl. 246) ako aj email (čl. 155), skutočnosť, že žiadosti o odročenie pojednávania dňa 17.9.2020 nevyhovuje, zástupcovi žalobcu neoznámil. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že prvoinštančný súd svojím pochybením porušil zákonom dané procesné práva žalobcu, základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S ohľadom na uvedené nemožno súhlasiť ani s odôvodnením okresného súdu v odseku 29 odôvodenia napadnutého rozsudku, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa (uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu), hoci okresný súd mylne uviedol dátum pojednávania 17.4.2020, keď mal zjavne na mysli pojednávanie dňa 17.9.2020.

48. Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

49. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

50. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

51. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu ().

52. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu. Zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvej inštancie plne nedodržal zákonom stanovený postup (ust. , ). V nedodržaní tohto postupu treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci () viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

53. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával , teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

54. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

55. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia ( ) musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v je nepreskúmateľné.

56. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

57. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu obsah práva na súdnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

58. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

59. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

60. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu ( ); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia , ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

61. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

62. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (porušením a ), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Prvoinštančný súd, ako už bolo konštatované, nevykonal ani dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o nárokoch žalobcu, keď je jednoznačne neúčelné, aby dokazovanie v danej veci vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou. Navyše žalobca ako spotrebiteľ je slabšia strana v spore a s poukazom na znenie (súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz), keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov.

63. S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku porušenia uvedeného zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (I. a III. výrok) s použitím ust. , zrušiť a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

64. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , bude opätovne posúdiť žalobou uplatnené nároky, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Základných princípov a v ustanovení , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

65. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

66. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovaného, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

67. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

68. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).