Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 88 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (110)72e/361782.aa7a82.pdf
PDF · 113.8 KB
No categories available
3MCdo/18/2010
Najvyšší súd 3 M Cdo 18/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ P. L. a 2/ J. L.,
bývajúcich v N. B., proti odporcovi M. V., bývajúcemu v N. B., o určenie vlastníctva,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. februára 2010 sp. zn. 16 Co 5/2010 a rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom z 26. októbra 2009 č.k. 4 C 117/2009-95, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 4. februára 2010 sp. zn. 16 Co 5/2010 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom z 26. októbra 2009 č.k. 4 C 117/2009-95; vec vracia Okresnému súdu Žiar nad
Hronom na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 26. októbra 2009 č.k. 4 C 117/2009-95
zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci
nehnuteľností v katastrálnom území N. B. vedených na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné
2
č. X. na parcele č. X., parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. ma parcela
2
č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosti“). Rozhodol
tiež o náhrade trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia ako pôvodní vlastníci
predali nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 13. marca 2006 Mgr. V. C. za kúpnu cenu 4 000 000
Sk (ďalej len „kúpna zmluva“). Následne boli nehnuteľnosti postupne prevádzané na ďalších
nadobúdateľov. O tom, že kúpna zmluva je platná, bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22. apríla 2008 sp. zn. 9 C 174/2006 zamietajúcim návrh
na určenie jej neplatnosti, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 16. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 200/2008. Týmto právoplatným vyriešením otázky
platnosti kúpnej zmluvy bol Okresný súd Žiar nad Hronom viazaný (§ 159 ods. 2 O.s.p.) aj vo
veci sp. zn. 4 C 117/2009. Vychádzajúc z toho, že kúpna zmluva je platná a jej dôsledkom bol
prevod vlastníctva na nadobúdateľa, súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovatelia nie sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 151
ods. 1 a 2 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 4. februára 2010 sp. zn. 16 Co 5/2010
potvrdil odvolaním navrhovateľov napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
z 26. októbra 2009 č.k. 4 C 117/2009-95 a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. Aj odvolací súd poukázal na priebeh a výsledky konania vedeného na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9 C 174/2006 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 12 Co 200/2008. V zhode so súdom prvého stupňa konštatoval, že v uvedených
konaniach bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že kúpna zmluva je platná. Dodal, že
„v súdenej veci prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná“. O trovách konania rozhodol podľa § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Na základe podnetu navrhovateľov napadol uvedené rozsudky generálny prokurátor
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom
navrhol rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Žiar
nad Hronom na ďalšie konanie. Po podrobnom opísaní sledu rozhodujúcich skutkových
okolností a priebehu konaní vo veciach Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
9 C 174/2006 a sp. zn. 4 C 117/2009 súdu prvého stupňa vytkol, že v konaní sp. zn.
4 C 117/2009 nevykonal riadne dokazovanie a vychádzal len zo svedeckých výpovedí
z konania sp. zn. 9 C 174/2006. Jeho skutkové zistenia sú v dôsledku toho plné rozporov
a nezrovnalostí a nemohli byť dostatočným podkladom pre vecne správne rozhodnutie.
Výsledky dokazovania, najmä dokazovania vykonaného svedeckými výpoveďami zo
skoršieho súdneho konania mali byť v neskoršom konaní dôsledne preverené. Súdy tak ale
nepostupovali, napriek návrhom nevykonali dokazovanie žiadnou svedeckou výpoveďou
a bez ďalšieho sa nekriticky priklonili k výrazne rozporným tvrdeniam Mgr. P. C., ktoré
predniesol v skoršom konaní. Navyše, súdy tým, že návrh na určenie vlastníctva
neposudzovali z aspektu § 48 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 Občianskeho
zákonníka, vec nesprávne právne posúdili. Podľa názoru generálneho prokurátora je tým plne
opodstatnené uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 243f písm. b/ a c/ O.s.p.
Navrhovatelia sa v celom rozsahu stotožnili s mimoriadnym dovolaním; odporca
žiadal mimoriadne dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti vecne správnym rozhodnutiam
súdov nižších stupňov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe
mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom (§ 243g O.s.p.) na podnet
účastníkov konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných
procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada
najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní
o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa
na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Konanie o mimoriadnom dovolaní (rovnako ako konanie o dovolaní) má prieskumnú
povahu. Najvyšší súd v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku dokazovanie
nevykonáva (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.). O tom, ako v určitej
veci prebiehalo konanie, si môže urobiť obraz len zo spisu; konkrétne o priebehu
pojednávania môže usudzovať zo zápisnice o pojednávaní (§ 40 O.s.p.).
Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktoré sa uskutočnilo
26. októbra 2009 (č.l. 93 spisu) vyplýva, že súd po vyjadrení sa účastníkov k veci vykonal
dokazovanie tým, že „prečítal a oboznámil listinné dôkazy z č.l. 28 až 37, 38 až 50,
s obsahom celého spisu 9 C 174/2006“. Následne dal poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.,
po ktorom účastníci uviedli, že ďalšie dôkazy nenavrhujú. Súd na to uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené, zaprotokoloval prednesy právnych zástupcov účastníkov konania
a vyhlásil rozsudok.
1. Najvyšší súd podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. prihliadal na
to, či v konaní nedošlo k vade spôsobujúcej zmätočnosť.
O procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v konaní
o mimoriadnom dovolaní nevyšli najavo.
Najvyšší súd dospel k záveru, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. O vadu tejto povahy ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom
súdnom konaní, ktorý porušuje ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a má za následok
znemožnenie realizácie (uplatnenia) procesných oprávnení účastníka, ktoré sú mu v súdnom
konaní priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.).
Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že
predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,
aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje
za významné. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad
z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti
listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní
ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania (t.j. pred jeho
skončením).
Z uvedenej zápisnice o pojednávaní (č.l. 93 spisu) nevyplýva, že súd na pojednávaní
po vykonaní dokazovania vytvoril navrhovateľom procesnú možnosť vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom v zmysle § 123 O.s.p. a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce
procesné oprávnenia účastníka konania.
2. K ďalšej procesnej nesprávnosti došlo v dôsledku porušenia § 118 ods. 2 O.s.p.
V zmysle tohto ustanovenia predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov
konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za
zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Obsah vyššie uvedenej zápisnice (č.l. 93 spisu) nedáva podklad pre záver, že súd
prvého stupňa dôsledne postupoval podľa tohto ustanovenia. Citovaný § 118 ods. 2 O.s.p.
ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím
sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré
z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým
má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný
postup v konaní.
V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., ku ktorému došlo v danej veci, treba
vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci
(II. ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením
a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa.
3. Najvyšší súd, postupujúc podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.,
prihliadol tiež na to, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky nie sú v celom rozsahu
preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou najvyššieho súdu
považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj
v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. (R 111/1998).
Odôvodnenie rozsudku (súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyvodené
z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom
opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je
nepreskúmateľný.
Z odôvodnení rozsudkov súdov oboch nižších stupňov vyplýva ich právny názor, že
v konaní o určenie vlastníctva (v „neskoršom konaní“ vedenom na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 4 C 117/2009 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
16 Co 5/2010) sú v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. viazané rozhodnutím súdov v konaní o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy (v „skoršom konaní“ vedenom na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 9 C 174/2006 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
V skoršom konaní súdy po dokazovaní vykonanom výsluchom účastníkov konania,
svedkov a listinnými dôkazmi dospeli k záveru, že skutkové tvrdenia navrhovateľov,
z ktorých vyvodzovali neplatnosť kúpnej zmluvy (vrátane tvrdenia o účinnom odstúpení od
kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny a z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok), neboli preukázané, a že v konaní nevyšli
najavo ani iné okolnosti opodstatňujúce záver o neplatnosti kúpnej zmluvy. Keďže ale
odstúpiť možno len od platne uzavretej zmluvy a odstúpenie od zmluvy (či už z dôvodu
nezaplatenia kúpnej ceny alebo z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok) nie je dôvodom zakladajúcim neplatnosť kúpnej zmluvy, je
z pohľadu dovolacieho súdu namieste otázka, či na posúdenie pravdivosti skutkových tvrdení
navrhovateľov o existencii nimi uvádzaných „dôvodov“ neplatnosti kúpnej zmluvy malo byť
vôbec v skoršom konaní vykonané dokazovanie a či v tomto smere výsledky dokazovania
mali byť podrobené právnemu posúdeniu, resp. či sa súdy v skoršom konaní nemali obmedziť
len na konštatovanie, že i keby predmetné skutkové tvrdenia navrhovateľov (o účinnom
odstúpení od kúpnej zmluvy) boli pravdivé, nezakladalo by to neplatnosť kúpnej zmluvy.
V neskoršom konaní súdy nižších stupňov dostatočne nevysvetlili, z akého dôvodu
dospeli k záveru, že napriek odlišnosti predmetu oboch súdnych konaní (skoršieho konania
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a neskoršieho konania o určenie vlastníctva) a tiež
podstatnej rozdielnosti skutkových okolností, so zreteľom na ktoré mala byť – v súlade so
zákonom – posudzovaná opodstatnenosť oboch návrhov navrhovateľov na začatie týchto
konaní, sú súdy v neskoršom konaní viazané (§ 159 ods. 2 O.s.p.) skutkovými a právnymi
závermi súdov zo skoršieho konania, navyše, ku ktorým (podľa všetkého) postup súdu
v skoršom konaní ani nemal smerovať, resp. ktoré so zreteľom na predmet konania ani nemali
byť prijímané a nemali tvoriť základ pre rozhodnutie súdu. Bez takéhoto bližšieho vysvetlenia
nie je vylúčená možnosť, na ktorú v mimoriadnom dovolaní správne poukazuje aj generálny
prokurátor, že v neskoršom konaní mala byť (ale nebola) v súlade so zákonom riešená otázka
odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá nemala byť (ale bola) riešená v skoršom konaní.
4. Najvyšší súd dodáva, že k náprave negatívnych dopadov procesných nesprávností
súdu prvého stupňa v odvolacom konaní nedošlo – odvolací súd vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne
správny s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
5. Z vyššie uvedených dôvodov (viď 1. až 4.) zrušil najvyšší súd rozsudky súdov
oboch nižších stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.
v spojení s § 243b O.s.p.) bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacieho
dôvodu v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V N. rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného konania a konania
o mimoriadnom dovolaní (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková