Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ P. L. a 2/ J. L.,

bývajúcich v N. B., proti odporcovi M. V., bývajúcemu v N. B., o určenie vlastníctva,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. februára 2010 sp. zn. a rozsudku

Okresného súdu Žiar nad Hronom z 26. októbra 2009 č.k. -95, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 4. februára 2010 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Žiar nad

Hronom z 26. októbra 2009 č.k. -95; vec vracia Okresnému súdu Žiar nad

Hronom na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 26. októbra 2009 č.k. -95

zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci

nehnuteľností v katastrálnom území N. B. vedených na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné

2

č. X. na parcele č. X., parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. ma parcela

2

č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosti“). Rozhodol

tiež o náhrade trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia ako pôvodní vlastníci

predali nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 13. marca 2006 Mgr. V. C. za kúpnu cenu 4 000 000

Sk (ďalej len „kúpna zmluva“). Následne boli nehnuteľnosti postupne prevádzané na ďalších

nadobúdateľov. O tom, že kúpna zmluva je platná, bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22. apríla 2008 sp. zn. zamietajúcim návrh

na určenie jej neplatnosti, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 16. októbra 2008 sp. zn. . Týmto právoplatným vyriešením otázky

platnosti kúpnej zmluvy bol Okresný súd Žiar nad Hronom viazaný ( ) aj vo

veci sp. zn. . Vychádzajúc z toho, že kúpna zmluva je platná a jej dôsledkom bol

prevod vlastníctva na nadobúdateľa, súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovatelia nie sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 151

ods. 1 a 2

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 4. februára 2010 sp. zn.

potvrdil odvolaním navrhovateľov napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 26. októbra 2009 č.k. -95 a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Aj odvolací súd poukázal na priebeh a výsledky konania vedeného na Okresnom

súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod

sp. zn. . V zhode so súdom prvého stupňa konštatoval, že v uvedených

konaniach bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že kúpna zmluva je platná. Dodal, že

„v súdenej veci prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo

právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná“. O trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s

Na základe podnetu navrhovateľov napadol uvedené rozsudky generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom

navrhol rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Žiar

nad Hronom na ďalšie konanie. Po podrobnom opísaní sledu rozhodujúcich skutkových

okolností a priebehu konaní vo veciach Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.

a sp. zn. súdu prvého stupňa vytkol, že v konaní sp. zn.

nevykonal riadne dokazovanie a vychádzal len zo svedeckých výpovedí

z konania sp. zn. . Jeho skutkové zistenia sú v dôsledku toho plné rozporov

a nezrovnalostí a nemohli byť dostatočným podkladom pre vecne správne rozhodnutie.

Výsledky dokazovania, najmä dokazovania vykonaného svedeckými výpoveďami zo

skoršieho súdneho konania mali byť v neskoršom konaní dôsledne preverené. Súdy tak ale

nepostupovali, napriek návrhom nevykonali dokazovanie žiadnou svedeckou výpoveďou

a bez ďalšieho sa nekriticky priklonili k výrazne rozporným tvrdeniam Mgr. P. C., ktoré

predniesol v skoršom konaní. Navyše, súdy tým, že návrh na určenie vlastníctva

neposudzovali z aspektu v spojení s Občianskeho

zákonníka, vec nesprávne právne posúdili. Podľa názoru generálneho prokurátora je tým plne

opodstatnené uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle a

Navrhovatelia sa v celom rozsahu stotožnili s mimoriadnym dovolaním; odporca

žiadal mimoriadne dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti vecne správnym rozhodnutiam

súdov nižších stupňov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe

mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom ( ) na podnet

účastníkov konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

a ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v a tiež tzv. iných

procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada

najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď ), ale aj v konaní

o mimoriadnom dovolaní (viď v spojení s ) bez zreteľa

na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

Konanie o mimoriadnom dovolaní (rovnako ako konanie o dovolaní) má prieskumnú

povahu. Najvyšší súd v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku dokazovanie

nevykonáva (viď veta druhá a ). O tom, ako v určitej

veci prebiehalo konanie, si môže urobiť obraz len zo spisu; konkrétne o priebehu

pojednávania môže usudzovať zo zápisnice o pojednávaní ( ).

Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktoré sa uskutočnilo

26. októbra 2009 (č.l. 93 spisu) vyplýva, že súd po vyjadrení sa účastníkov k veci vykonal

dokazovanie tým, že „prečítal a oboznámil listinné dôkazy z č.l. 28 až 37, 38 až 50,

s obsahom celého spisu “. Následne dal poučenie v zmysle ,

po ktorom účastníci uviedli, že ďalšie dôkazy nenavrhujú. Súd na to uznesením vyhlásil

dokazovanie za skončené, zaprotokoloval prednesy právnych zástupcov účastníkov konania

a vyhlásil rozsudok.

1. Najvyšší súd podľa v spojení s prihliadal na

to, či v konaní nedošlo k vade spôsobujúcej zmätočnosť.

O procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Procesné vady konania v zmysle až e/ a v konaní

o mimoriadnom dovolaní nevyšli najavo.

Najvyšší súd dospel k záveru, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/ O vadu tejto povahy ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorý porušuje ustanovenia a má za následok

znemožnenie realizácie (uplatnenia) procesných oprávnení účastníka, ktoré sú mu v súdnom

konaní priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ). Účastníci majú právo vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ).

Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že

predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje

za významné. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad

z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti

listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní

ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania (t.j. pred jeho

skončením).

Z uvedenej zápisnice o pojednávaní (č.l. 93 spisu) nevyplýva, že súd na pojednávaní

po vykonaní dokazovania vytvoril navrhovateľom procesnú možnosť vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom v zmysle a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce

procesné oprávnenia účastníka konania.

2. K ďalšej procesnej nesprávnosti došlo v dôsledku porušenia

V zmysle tohto ustanovenia predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov

konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za

zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých

dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obsah vyššie uvedenej zápisnice (č.l. 93 spisu) nedáva podklad pre záver, že súd

prvého stupňa dôsledne postupoval podľa tohto ustanovenia. Citovaný

ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím

sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré

z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým

má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný

postup v konaní.

V nedodržaní postupu podľa , ku ktorému došlo v danej veci, treba

vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci

() viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením

a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa.

3. Najvyšší súd, postupujúc podľa v spojení s ,

prihliadol tiež na to, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky nie sú v celom rozsahu

preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou najvyššieho súdu

považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj

v zmysle (R 111/1998).

Odôvodnenie rozsudku (súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu) musí mať náležitosti

uvedené v ( ). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyvodené

z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Z odôvodnení rozsudkov súdov oboch nižších stupňov vyplýva ich právny názor, že

v konaní o určenie vlastníctva (v „neskoršom konaní“ vedenom na Okresnom súde Žiar nad

Hronom pod sp. zn. a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

) sú v zmysle viazané rozhodnutím súdov v konaní o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy (v „skoršom konaní“ vedenom na Okresnom súde Žiar nad

Hronom pod sp. zn. a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

).

V skoršom konaní súdy po dokazovaní vykonanom výsluchom účastníkov konania,

svedkov a listinnými dôkazmi dospeli k záveru, že skutkové tvrdenia navrhovateľov,

z ktorých vyvodzovali neplatnosť kúpnej zmluvy (vrátane tvrdenia o účinnom odstúpení od

kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny a z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy

v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok), neboli preukázané, a že v konaní nevyšli

najavo ani iné okolnosti opodstatňujúce záver o neplatnosti kúpnej zmluvy. Keďže ale

odstúpiť možno len od platne uzavretej zmluvy a odstúpenie od zmluvy (či už z dôvodu

nezaplatenia kúpnej ceny alebo z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok) nie je dôvodom zakladajúcim neplatnosť kúpnej zmluvy, je

z pohľadu dovolacieho súdu namieste otázka, či na posúdenie pravdivosti skutkových tvrdení

navrhovateľov o existencii nimi uvádzaných „dôvodov“ neplatnosti kúpnej zmluvy malo byť

vôbec v skoršom konaní vykonané dokazovanie a či v tomto smere výsledky dokazovania

mali byť podrobené právnemu posúdeniu, resp. či sa súdy v skoršom konaní nemali obmedziť

len na konštatovanie, že i keby predmetné skutkové tvrdenia navrhovateľov (o účinnom

odstúpení od kúpnej zmluvy) boli pravdivé, nezakladalo by to neplatnosť kúpnej zmluvy.

V neskoršom konaní súdy nižších stupňov dostatočne nevysvetlili, z akého dôvodu

dospeli k záveru, že napriek odlišnosti predmetu oboch súdnych konaní (skoršieho konania

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a neskoršieho konania o určenie vlastníctva) a tiež

podstatnej rozdielnosti skutkových okolností, so zreteľom na ktoré mala byť – v súlade so

zákonom – posudzovaná opodstatnenosť oboch návrhov navrhovateľov na začatie týchto

konaní, sú súdy v neskoršom konaní viazané ( ) skutkovými a právnymi

závermi súdov zo skoršieho konania, navyše, ku ktorým (podľa všetkého) postup súdu

v skoršom konaní ani nemal smerovať, resp. ktoré so zreteľom na predmet konania ani nemali

byť prijímané a nemali tvoriť základ pre rozhodnutie súdu. Bez takéhoto bližšieho vysvetlenia

nie je vylúčená možnosť, na ktorú v mimoriadnom dovolaní správne poukazuje aj generálny

prokurátor, že v neskoršom konaní mala byť (ale nebola) v súlade so zákonom riešená otázka

odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá nemala byť (ale bola) riešená v skoršom konaní.

4. Najvyšší súd dodáva, že k náprave negatívnych dopadov procesných nesprávností

súdu prvého stupňa v odvolacom konaní nedošlo – odvolací súd vec prejednal bez nariadenia

pojednávania ( ) a napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne

správny s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

( ).

5. Z vyššie uvedených dôvodov (viď 1. až 4.) zrušil najvyšší súd rozsudky súdov

oboch nižších stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (

v spojení s ) bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacieho

dôvodu v zmysle

V N. rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného konania a konania

o mimoriadnom dovolaní ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková