Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-67-2026.pdf
PDF · 154.22 KB
Case nature
Subarea
5Csp/67/2026
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X. XXXX XX/XX, XXX XX F. G. H. zastúpenej JUDr. PhDr. Janou Ľaľovou, PhD., advokátkou so sídlom Námestie slobody 61, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, 2. KARMEN – veľkoobchod potravín s.r.o., so sídlom Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269 (len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia), o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 4201096131 zo dňa 25.01.2012 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného v 1. rade podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 14201096131 zo dňa 25.01.2012 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
III. Súd p o u č u j e žalovaného v 1. rade, že môže podať proti žalobkyni samostatnú žalobu vo veci samej o plnenie z titulu Zmluvy o úvere č. 14201096131 zo dňa 25.01.2012 uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade.
IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V. Žalobkyni proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
15 5Csp/67/2026
1. Dňa 29.07.2026 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 4201096131 zo dňa 25.01.2012 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Ďalej žalobkyňa žiadala, aby súd druhým výrokom uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 14201096131 zo dňa 25.01.2012 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a tretím výrokom žiadala, aby jej súd nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ktorého jedným z predmetov cˇinnosti
bolo poskytovanie spotrebitelˇských úverov uzavrela ako spotrebitelˇka dnˇa 25.01.2012 Úverovú zmluvu cˇ. 4201096131, na základe ktorej mali bytˇ žalobkyni poskytnuté financˇné prostriedky vo výške 2.000,00 eur, ktoré sa zaviazala splácatˇ v pravidelných 60 mesacˇných splátkach po 68,71 eur. Listom zo dňa 09.04.2026 žalovaný v 1. rade vyzval s poukazom na ustanovenie § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaného v 2. rade, ktorý je zamestnávateľom žalobkyne, na výkon zrážok z jej mzdy za úcˇelom uspokojenia údajnej pohlˇadávky vyplývajúcej z predmetnej Úverovej zmluvy, ktorá ku dňu 09.04.2026 mala dosahovatˇ sumu 495,68 eur. Zárovenˇ, žalovaný v 1. rade týmto listom oznámil žalovanému v 2. rade, že na základe Zmluvy o postúpení pohlˇadávky zo dnˇa 14.07.2021 došlo k postúpeniu predmetnej pohlˇadávky zo strany pôvodného veritelˇa na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne a ku dnˇu podania tohto návrhu vykonal celkovo tri zrážky zo mzdy žalobkyne, za obdobie 04/2026 v sume 137,53 eur, za obdobie 05/2026 v sume 136,84 eur a za obdobie 06/2026 v sume 137,88 eur. Na účet žalovaného v 1. rade bola poukázaná celkovo suma vo výške 412,25 eur. Žalobkyňa popiera dôvodnostˇ uspokojovaného nároku žalovaného v 1. rade, ako aj platnostˇ samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola inkorporovaná v samotnej Úverovej zmluve zo dňa 25.01.2012, v znení: „Spolocˇnostˇ a klient podpismi na tejto zmluve zárovenˇ uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej je klient oprávnený cˇerpatˇ úver prostredníctvom platobnej karty, b) záväzkový vztˇah z právneho dôvodu VICˇ podlˇa hlavy 16 ÚP, c) dohodu o zrážkach zo mzdy, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP. Žalobkyňa ďalej uviedla, že o samotnej skutocˇnosti, že súcˇasne so spotrebitelˇskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od svojho zamestnávatelˇa - žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa v podanom návrhu namieta neprijatelˇnostˇ dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná dohoda s nˇou nebola individuálne dojednaná, bola súcˇastˇou samotnej spotrebitelˇskej zmluvy, jej znenie je uvedené veľmi drobným písmom, že je takmer nečitateľné. Dohoda je súcˇastˇou dˇalšieho väcˇšieho súvislého textu a z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa ako spotrebitelˇ bola poucˇená o dôsledkoch jej uzavretia a mala možnostˇ ju odmietnutˇ. Zo zmluvného formulára vyplýva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddelitˇ od samotnej Úverovej zmluvy. Dohoda pritom umožnˇuje žalovanému v 1. rade siahnutˇ na majetkové práva žalobkyne aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatnˇuje z neprijatelˇných zmluvných podmienok, a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebitelˇa. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 37 ods. 1 a 53 ods. 5 zákona Obcˇianskeho zákonníka, na základe ktorých predmetnú Dohodu považuje žalobkyňa za neprijatelˇnú zmluvnú podmienku v spotrebitelˇskom vztˇahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Zároveň Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súcˇastˇou Zmluvy o úvere považuje žalobkyňa za neplatný právny úkon, pretože nespl´nˇa podmienku urcˇitosti právneho úkonu. Ide o predformulárovú formu zmluvy, ktorú žalobkyňa nemala možnostˇ nejakým spôsobom ovplyvnitˇ a ani jej prijatie vylúcˇitˇ. Bola vopred autoritatívne inkorporovaná do ostatného textu Zmluvy o úvere, bez možnosti zmeny jej obsahu. Dohoda neobsahuje akúkolˇvek bližšiu špecifikáciu, ani presnú výšku pohlˇadávky, ktorú má zabezpecˇovatˇ. Žalobkyňa ďalej uviedla, že napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie pohlˇadávky vocˇi žalovanému v 1. rade, zamestnávatelˇ (žalovaný v 2. rade) je povinný vykonávatˇ zrážky zo mzdy a žalobkynˇa nemá žiadnu možnostˇ ani ich priamo zastavitˇ alebo obmedzitˇ. Uvedená povinnostˇ zamestnávatelˇa nastupuje bez ohlˇadu na to, cˇi je vymáhaná pohlˇadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný v 1. rade si tak ako veritelˇ, výšku dlhu (ku dňu 09.04.2026 mal dosahovatˇ sumu 495,68 eur), jednostranne určil bez akejkoľvek ex offo súdnej kontroly a objektívneho posúdenia spotrebitelˇskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebitelˇská zmluva totiž nesmie obsahovatˇ neprijatelˇné zmluvné podmienky a musí bytˇ v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebitelˇa. Inkorporovanie dohody o zrážkach zo mzdy do Úverovej zmluvy považuje žalobkyňa za nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa má za zo, že je evidentné, že takto dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže platne zabezpecˇovatˇ akékolˇvek prípadné nároky vyplývajúce z Úverovej zmluvy. Žalobkyňa vykonávaniu zrážok zo mzdy nedokáže bez ingerencie súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia zamedziť. Uzavretá Úverová zmluva, kde je inkorporovaná Dohoda poskytuje žalovanému v 1. rade priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobkyne ako spotrebiteľa, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly. Je preto daná obava, že žalovaný v 1. rade sa môže neodôvodnene domôcť od žalobkyne aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok. Uvedené konanie by malo za následok nebezpečenstvo značnej ujmy, ktorá by z hľadiska ochrany subjektívnych práv žalobkyne, ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu, mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade ako silnejšej strany právneho vzťahu v prípade pozastavenia zrážok zo mzdy. V danom kontexte žalobkyňa poukázala na bod 20 Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11CoCsp/43/2022 zo dňa 20.12.2023. Žalobkyňa má za
to, že dostatočne osvedčila dôvodnosť požadovaného neodkladného opatrenia, spočívajúcu v dôvodnej obave žalobkyne, aby nedošlo k dˇalším neprijatelˇným a nezákonným zrážkam z jej mzdy, cˇím je osvedcˇená potreba navrhovanej docˇasnej úpravy pomerov a to aj za úcˇelom zamedzenia vzniku prípadných dˇalších sporov medzi stranami. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožnˇuje obístˇ dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávatelˇa, napríklad z pohlˇadu neprijatelˇných zmluvných podmienok, z pohlˇadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebitelˇskom úvere, z pohlˇadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi, a pod. Výšku pohlˇadávky, ktorá má bytˇ zrážkami zo mzdy spotrebitelˇa uspokojená, si pritom jednostranne urcˇuje dodávatelˇ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebitelˇovi poskytnútˇ ochranu, najmä, ak existuje nebezpecˇenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy dodávatelˇovi umožnˇuje vymôctˇ plnenie zo spotrebitelˇskej zmluvy bez súdnej kontroly. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný v 1. rade už zacˇal s realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, cˇím žalobkynˇa má za to, že osvedcˇila naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu a to až kým sa nerozhodne o tom, cˇi bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a cˇi sú nároky uplatnˇované prostredníctvom tohto inštitútu dôvodné. Žalobkyňa má za to, že sú dané predpoklady na dočasnú úpravu pomerov strán sporu a zamedzitˇ vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnostˇ je medzi stranami sporu sporná a navrhla nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Z predloženej zmluvy o úvere č. 4201096131 zo dňa 25.01.2012 vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bola pôžička žalobkyni v sume 2.000,00 eur, pri výške mesačnej splátky 68,71 eur a počte splátok 60. V bode 29. Názov zamestnávateľa/IČO je ako zamestnávateľ žalobkyne uvedený KARMEN VOP s.r.o. (zrejme KARMEN veľkoobchod potravín, s.r.o., čo je obchodné meno žalovaného v 2. rade od roku 1997).
4. V spodnej časti predloženej Zmluvy o úvere č. 4201096131 zo dňa 25.01.2012 je drobným takmer nečitateľným písmom uvedené: „Spolocˇnostˇ a klient podpismi na tejto zmluve zárovenˇ uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej je klient oprávnený cˇerpatˇ úver prostredníctvom platobnej karty, b) záväzkový vztˇah z právneho dôvodu VICˇ podlˇa hlavy 16 ÚP, c) dohodu o zrážkach zo mzdy, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP.“
5. Ako vyplýva z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 09.04.2026 adresovaného žalovanému v 2. rade ako platiteľovi mzdy žalobkyne, žalovaný v 1. rade oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2021 došlo na neho k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyplývajúcej zo zmluvy č. 64201096131 s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Poukázal na povinnosť žalovaného v 2. rade vyplývajúcu z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaný v 1. rade v liste poukázal na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. V zmysle listu žalovaného v 1. rade výška dlhu žalobkyne ku dňu 09.04.2026 predstavovala istinu v sume 495,68 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky v sume 118,04 eur, poplatky vo výške 1,63 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 71,63 eur, spolu 495,68 eur.
6. Z predloženej výplatnej listiny žalobkyne za obdobie 04/2026 vyplýva, že žalovaný v 2. rade vykonal za obdobie 04/2026 žalobkyni zrážku zo mzdy vo výške 137,53 eur. Z predloženej výplatnej listiny žalobkyne za obdobie 05/2026 vyplýva, že žalovaný v 2. rade vykonal za obdobie 05/2026 žalobkyni zrážku zo mzdy vo výške 136,84 eur. Z predloženej výplatnej listiny žalobkyne za obdobie 06/2026 vyplýva, že žalovaný v 2. rade vykonal za obdobie 06/2026 žalobkyni zrážku zo mzdy vo výške 137,88 eur. Celkovo bola žalovaným v 2. rade na účet žalovaného v 1. rade zrážkami zo mzdy žalobkyne poukázaná suma 412,25 eur.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 336 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
18. Podľa § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
19. Podľa § 336 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
20. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
21. Podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
22. Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 zákona cˇ. 40/1964 Zb. Obcˇianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
23. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.
24. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade resp. jeho právny predchodca poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.
25. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 25.01.2012, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
27. V danom prípade je tak zmluva z 25.01.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalobcu v 1. rade jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou.
28. V zmysle § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Ako vyplýva z § 2 písm. a), písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
31. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
32. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažmi. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
33. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
34. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spol. Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, bola dňa 25.01.2012 uzavretá zmluva o úvere č. 4201096131, na základe ktorej mali byť žalobkyni poskytnuté financˇné prostriedky vo výške 2.000,00 eur, ktoré sa zaviazala splácať v pravidelných 60 mesacˇných splátkach po 68,71 eur. Súčasťou zmluvy o úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, slúžiaca na zabezpečenie pohľadávok právneho predchodcu žalovaného v 1. rade ako veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalovaného v 1. rade mal pri jej uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako dlžníka, táto nie je v dohode označená obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ju mohli identifikovať ako podnikateľku.
35. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný v 1. rade požiadal žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to práve na uspokojenie pohľadávky žalovaného v 1. rade z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú vyčíslil ku dňu 09.04.2026 na 495,68 eur. V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že jej majú byť vykonávané zrážky zo mzdy, pričom spochybňuje platnosť uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného v 1. rade, ktorý požiadal žalovaného 2. rade ako zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých by bezprostredne dochádzalo k zásahu do majetkových práv žalobkyne, čo má nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobkyňa spochybňuje spôsob uplatnenia pohľadávky žalovaného v 1. rade z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako aj z dôvodu premlčania.
36. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného v 1. rade, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného v 1. rade súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný v 1. rade má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojej pohľadávky. Žalovaný v 1. rade je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v 1. rade v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej (napríklad o žalobe žalovaného v 1. rade na plnenie z predmetného záväzkového vzťahu) a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobkyni, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne.
37. Žalobkyňa osvedčila danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že je s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrela dohodu o zrážkach zo
mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa.
38. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 25.1.2012, pričom realizácia plnenia z nej prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy nastala až dňa 9.4.2026, nárok žalovaného v 1. rade je potrebné hoci len predbežne pre účely konania o neodkladnom opatrení posúdiť aj z pohľadu premlčania.
39. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
40. Súd musel predbežne podrobiť nárok žalovaného v 1. rade aj skúmaniu z pohľadu možného premlčania, vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy v roku 2012 a rozvrhnutie splácania úveru na 60 mesačných splátok, a to z úradnej moci, s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. K povinnosti ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané, súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/65/2019 zo dňa 19.6.2019.
41. Nakoľko celková splatnosť všetkých splátok spotrebiteľského úveru mala nastať po piatich rokoch (60 mesiacov po poskytnutí úveru), je jednoznačne zrejmé, že všetky splátky úveru a teda aj celý úver bol splatný úž v roku 2017. K premlčaniu nárokov na jednotlivé splátky úveru tak muselo najneskôr dôjsť v roku 2020. Vzhľadom na uvedené sa javia všetky nároky žalobcu uplatnené prostredníctvom zrážok zo mzdy až v roku 2026 ako premlčané.
42. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako súčasť samotnej zmluvy o úvere a je napísaná veľmi drobným písmom, pričom je súčasťou ďalšieho väčšieho súvislého textu a z obsahu zmluvy nevyplýva, že by spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zo zmluvného formulára vyplýva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a už novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kedy zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny (aktuálne je obdobná úprava v § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka). Dohody o zrážkach zo mzdy inkorporované do zmluvy ako v prejednávanom prípade, sú opakovane súdmi vyhlasované za neprijateľné zmluvné podmienky (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoCsp/10/2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.07.2024, sp zn. 20CoCsp/30/2023, rozsudok Krajského súdu v Nitre 9Co/4/2023 a iné ).
43. O netransparentnú súčasť zmluvy ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.
44. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.
45. Naviac z predloženého zmluvného formulára vyplýva, že v bode 47. zmluvy je uvedená hodnota RPMN v rozsahu od 35.10 % do 36,90%. Ako bolo konštatované v minulosti súdmi v obdobných
prípadoch, ročná percentuálna miera nákladov tak nie je uvedená v zmysle zákona, je neurčitá. Uvedené má za následok bezúročnosť predmetného spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy).
46. Vo vzťahu k takémuto uvedeniu ročnej percentuálnej miere nákladov je potrebné uviesť, že je v neprospech spotrebiteľa. V bode 31 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci RN proti Home Credit Slovakia, a.s.(C290/19) Súdny dvor konštatoval, že: „ak by bolo prípustné upraviť v zmluve o úvere RPMN nie ako jednu konkrétnu hodnotu, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu, nebolo by splnené kritérium zrozumiteľnosti a stručnosti stanovené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48. Toto kritérium je pritom podstatné na to, aby mohol spotrebiteľ tak, ako to uvádza odôvodnenie 31 tejto smernice, poznať svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Použitie takéhoto rozpätia totiž môže nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku.“
47. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
48. Návrh, ktorým sa žalobkyňa domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy je tak dôvodný, žalobkyňa má osvedčila právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.
49. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade pozastavenia zrážok zo mzdy.
50. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobkyňa možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný v 1. rade si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného v 1. rade. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo.
51. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal v rozsahu osvedčovania, nakoľko uvedené posudzovanie nebolo predmetom dokazovania vo veci, javí sa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľnú podmienku. Zároveň vzhľadom na bezúročnosť úveru, je možné prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy od spotrebiteľa vymôcť plnenia, na ktoré by veriteľ nemal nárok.
52. Žalobkyňa predložením zmluvného formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 25.01.2012 a zároveň predložením žiadosti o vykonávanie zrážok zo dňa 09.04.2026 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne (žalovanému v 2. rade) osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.01.2012. Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy je adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne. Z uvedenej žiadosti z 09.04.2026 je zrejmé, že žalovaný už začal s realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čim žalobkyňa osvedčila naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu. Úcˇelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných úcˇinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konecˇným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba docˇasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že bola preukázaná potreba docˇasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Žalovaný v 1. rade dorucˇil zamestnávateľovi navrhovateľky (žalovaný v 2. rade) žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 09.04.2026 a vyzval žalovaného v 2. rade, ktorý je zamestnávateľom žalobkyne, na výkon zrážok z jej mzdy za úcˇelom uspokojenia údajnej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej Zmluvy o úvere, ktorá ku dňu 09.04.2026 mala dosahovať sumu 495,68 eur. Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobkyni mal súd osvedcˇenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutocˇného dlhu a ich poukázania na úcˇet žalovaného v 1. rade zamestnávateľom žalobkyne, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobkyňa musela domáhať, pricˇom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musela urobiť súdnou cestou. Taktiež žalobkyňa preukázala, že žalovaní už z realizáciou zrážok zo mzdy zacˇali.
53. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa 20.5.2020, v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti, alebo výšky tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky má byť tento nárok ex offo podrobený súdnemu prieskumu. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaný nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej príjmu. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa znemožní výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.
54. Žalobkyňa teda osvedcˇila základné skutocˇnosti svedcˇiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nebezpecˇenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v jej majetkovej sfére v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe dorucˇenej výzvy. Nakoľko žalobkyňa fakticky namieta výšku skutocˇnej pohľadávky žalovaného v 1. rade, platnosť zmluvy o pôžicˇke, je spornou výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne zrazená, oproti skutocˇnému nároku a tiež samotný právny nárok žalovaného v 1. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Nariadenie neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ žalobkyne už zacˇal vykonávať zrážky z jej mzdy, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany. Pre žalovaného v 1. rade nie je neprimeraným zásahom, pretože tomuto nicˇ nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality žalovaný v 1. rade takto môže dané obmedzenie zniesť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutocˇnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, preto súd návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.
55. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúca sa v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného v 1. rade, ktorý práve využitím inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobkyne.
56. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.
57. Už samotná skutočnosť ohľadne spôsobu inkorporovania dohody o zrážkach zo mzdy do zmluvného formulára, vyvoláva jednoznačnú pochybnosť o platnosti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nesie žalovaný v 1. rade, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009 a v kontexte s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoCsp/28/2020 z 08. 06. 2020). Uvedené je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až v konaní vo veci samej.
58. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
59. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.
60. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobkyne ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu.
61. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade môže bez súdnej kontroly v tomto štádiu vymáhať od žalobkyne dlh na základe žalobkyňou spochybňovanej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom táto by stratila právo disponovať so svojim príjmom a mohlo by dôjsť aj k vymoženiu plnenia, ktoré by vyplývalo z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. z časti na ktorú by žalovaný v 1. rade nemal nárok napríklad z dôvodu premlčania, prípadne preplatenia samotného úveru. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasným opatrením proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný a resp. nenapraviteľný stav. (porovnaj v tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/123/2017 z 26. 09. 2017)
62. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v súvislosti s označenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vyhovel.
63. Pokiaľ sa týka návrhu žalobkyne, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). Žalobkyňa v danom prípade označila zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadala uložiť.
64. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s § 60 Civilného sporového poriadku, nakoľko ho žalobkyňa označila za stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Civilný sporový poriadok nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak takáto osoba je označená žalobkyňou ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobkyne domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne, a teda je zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie má riešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou procesnou situáciou súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/102/2019 z 26.09.2019, kde odvolací súd na odvolanie žalobkyne zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy.
65. Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť
takémuto návrhu žalobkyne v prípade, že zamestnávateľa označila priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia.
66. S účinnosťou od 1.7.2016 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia. CSP tak upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany. Ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Úprava v CSP upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia § 336 ods. 1 CSP veta druhá, pričom podľa niektorých názorov v danom prípade nebolo potrebné ukladať povinnosť žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (porovnaj v obdobnom prípade tiež uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/27/2020 z 30. 06. 2020, ktorým odvolací súd zrušil výrok neodkladného opatrenia a uložení povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a výrok o obmedzení trvania neodkladného opatrenia).
67. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného v 1. rade, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný v 1. rade a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd v III. výroku tohto uznesenia poučil žalovaného v 1. rade o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s predmetnou zmluvou o úvere. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. Následkom úspešnej žaloby môže byť zrušenie neodkladného opatrenia.
68. Ako vyplýva z § 354 Civilného sporového poriadku, na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
69. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
70. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
71. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
72. Keďže v danej právnej veci ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie koncˇí, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd vo vocˇi žalovanému v 1. rade priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pricˇom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
73. O trovách neodkladného opatrenia vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný v 2. rade, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešná v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadala, súd jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.