Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu C. Z., L., so sídlom H. W. XE., XXX XX F., K.: XX XXXX XXX, proti žalovanej Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX R., o zaplatenie 5.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -92 zo dňa 22. marca 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalobu zamieta.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, , .

3. Vychádzal zo zistenia, dňa 18.06.2015 bola uzatvorená písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere H. pod č. XXXXXXXXXX medzi T. F.. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Výška schváleného úveru bola 5.000,- Eur. Žalovaná úver nesplácala. Zaplatila celkovo 329,- Eur. T. banka, a.s. listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala žalovanú na úhradu dlžných splátok, ktoré ku dňu 25.01.2016 vyčíslila na 454,15 Eur, z čoho omeškané splátky činili 404,- Eur. Banka vyzvala žalovanú na úhradu spomínanej sumy v lehote 15 dní, v opačnom prípade ju upozornila na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Tento list doručovala žalovanej poštou, čo preukázala poštovým podacím hárkom z 26.01.2016. Doručovanie bolo pritom upravené vo VOP T. banky, a.s., ktoré sú účinné od 28.06.2014 a to tak, že pri doručovaní poštou sa dokumenty považujú za doručené 10. deň po ich odoslaní, aj keď sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie. Keďže žalovaná dlh neuhradila, listom zo dňa 22.02.2016 T. banka, a.s. jej oznámila, že pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy sa stala predčasne splatnou 22.02.2016 a predstavuje 5.434,52 Eur. Túto sumu žiadala uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Uvedený list bol žalovanej doručený do vlastných rúk 25.02.2016, čo je preukázané doručenkou. Zmluvou zo dňa 06.08.2018 bola predmetná pohľadávka T. banky, a.s. postúpená žalobcovi.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je bez akýchkoľvek pochýb, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi T. bankou, a.s. a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. . Je taktiež nepochybné, že premlčanie uplatnenej pohľadávky je taktiež potrebné vyhodnotiť podľa , čo nepochybne vyplýva z ust. , pričom toto ustanovenie je účinné od 01.04.2015. Žaloba bola podaná dňa 22.01.2019, teda už za účinnosti , ktorý je účinný od 05.12.2018. S poukazom na prechodné ustanovenie súd sa teda ex offo zaoberal tým, či predmetná pohľadávka nie je už premlčaná. Podľa pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky, a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak je to zreteľne uvedené v zákone. Súd zastáva názor, že by malo ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Už zo spomínaného listu z 25.01.2016 vyplývalo, že žalovaná v tom čase bola v omeškaní so splátkami viac ako 3 mesiace, minimálne teda nebola uhradená splátka splatná dňa 25.11.2015. Tento záver sa napokon zhoduje aj s prehľadom o úhradách žalovanej, keďže posledná splátka podľa neho bola zaplatená 20.10.2015. Znamená to, že trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 25.11.2015 a uplynula dňa 25.11.2018. Žaloba teda bola podaná po jej uplynutí a preto s poukazom na už citované ust. súd žalobu v dôsledku premlčania zamietol.

5. Pre úplnosť v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca aj v prípade, ak by nárok nebol premlčaný mal nárok len na zostatok istiny úveru, t.j. sumy 4.671 Eur, ako aj rozdielu poskytnutého úver 5.000,- Eur a úhradami žalovanej 329,- Eur. Zmluvu o úvere bolo potrebné vyhodnotiť v znení účinnom v čase jej uzavretia, t.j. v znení účinnom od 01.04.2015 do 29.09.2015. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch jednou z povinných náležitostí zmluvy je nielen uvedenie RPMN, ale aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je navyše nesprávne uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože vychádzajúc aj z mesačnej splátky 101,- Eur, teda bez poistného by mala žalovaná zaplatiť 10.098,- Eur a nie 10.691,81 Eur. Napokon aj pri mesačnej splátke 101,- Eur by RPMN činila 22,26% a nie 21,90% ako je uvedené v zmluve, čo je opäť v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na ust. a preto nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

6. O trovách konania rozhodol tak, že v spore bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol a keďže úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. a (ďalej len „“). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia o premlčaní, nakoľko podľa začína plynúť premlčacia doba od zosplatnenia úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti predstavuje zmenu záväzku čo do termínu splatnosti, ktorá sa týka celého úveru. Žalovaná od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je povinná uhradiť celý dlh naraz. Uviedol, že výklad týkajúci sa premlčania odporuje ust. upravujúceho trojmesačnú lehotu po splatnosti splátky, preto premlčanie je potrebné aplikovať z hľadiska zročnosti celého dlhu a nie jednotlivých splátok. Výklad súdu by bol použiteľný v obchodnoprávnych vzťahoch alebo vo vzťahoch s fyzickými osobami, podnikateľmi, ktorí nevystupujú vo vzťahu ako spotrebitelia. Ak by mal žalobca povinnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť len do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, musel by čakať, kým bude dlžník v omeškaní s viacerými splátkami, takýto výklad však veriteľa nadmieru znevýhodňuje. Má za to, že ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecným ustanovením o vyhlásení predčasnej zročnosti dlhu a z toho titulu sa vzťahuje na daný prípad aj iný výklad plynutia. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo prvoinštančné rozhodnutie zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

16. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. a nasl. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere - H. uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Súd prvej inštancie zamietol žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, ktorú počítal od prvej omeškanej splátky zosplatneného dlhu. Žalobca s počítaním premlčacej doby od prvej omeškanej splátky nesúhlasil, mal za to, že premlčanie je potrebné počítať od zročnosti celého dlhu. Odvolací súd sa na základe uvedeného zaoberal otázkou začatia plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného dlhu.

18. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie na predmetný prípad správne aplikoval už platné a účinné ustanovenie , ktoré tak súdom dáva možnosť ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu, ktorá hovorí, že: „Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie ( ). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.“ Z uvedeného ustanovenia teda možno vyvodiť oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, avšak s poukazom na prechodné ustanovenie , tak súdy môžu postupovať len v prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. , t.j. po 05.12.2018. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 22.01.2019, t.j. už za účinnosti ust. , bolo možné ust. v predmetnom prípade aplikovať.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.02.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaná bola viac ako 3 mesiace v omeškaní so splátkami, pričom listom zo dňa 26.01.2016 bola žalovaná upozornená, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti v omeškaní, teda ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaná neuhradila minimálne splátku splatnú dňa 25.11.2015. Otáznym však v tomto prípade je, od ktorého dátumu je potrebné počítať premlčaciu dobu, či od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru alebo od omeškania úhrady prvej splátky, pre ktorú sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

20. v ust. zakotvuje možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plnúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Uvedené však platí len v prípade, ak veriteľ toto svoje právo využil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V prípade, ak sa tak nestalo a veriteľ stratil toto právo, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti.

21. V predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. plynúť najneskôr odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. od 22.02.2016. Ako bolo už vyššie uvedené a ako vyplýva aj z obsahu spisu, dlžnou splátkou pre ktorú nastalo zosplatnenie je však už splátka splatná dňa 25.11.2015, teda od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia lehota v zmysle , teda od nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. -83 zo dňa 28.06.2018, kde v bode 27. rozsudku odvolací súd uviedol, že: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa . Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť ( ).“

23. Správne poukázal súd prvej inštancie aj na rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. z 26.03.2018 (body 12,13,14 odôvodnenia) a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 18.10.2018 (body 13,14,15 odôvodnenia), ktoré rovnakým spôsobom riešili túto problematiku, a na ktoré rozhodnutia odvolací súd poukazuje a stotožňuje sa s ich závermi ohľadom začatia plynutia premlčacej doby.

24. Vo vzťahu k vyššie uvedenému teda možno konštatovať, že premlčacia doba v predmetnom prípade začala plynúť odo dňa neuhradenia prvej omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, t.j. odo dňa 25.11.2015 a uplynula dňa 25.11.2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 22.01.2019, teda po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. .

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).