Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 240 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (579)Rozsudok_16Co-34-2018.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Y. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 685,96 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 9Csp/81/2017-36 zo dňa 03. 11. 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 85,96 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 85,96 EUR od 20. 06. 2014 až do zaplatenia a v tomto rozsahu výrok rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol zrušuje v časti o zaplatenie 85,96 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 20. 06. 2014 až do zaplatenia a konanie v tejto časti zastavuje.
II. Vo zvyšnom rozsahu rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 685,96 EUR (pozostávajúce z istiny v sume 684,64 EUR a nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 1,32 EUR) s príslušenstvom z titulu neuhradených záväzkov žalovaného zo zmluvy o pôžičke, zamietol pre premlčanie uplatňovaného nároku, keď mal za preukázané, že žalovaný sa do omeškania dostal so splátkou splatnou dňa 20. 02. 2014 a hoci žalobca dlh zosplatnil ku dňu 19. 06. 2014, premlčacia doba s poukazom na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t. j. od 20. 02. 2014 a uplynula dňa 20. 02. 2017. Vo vzťahu k uplatneným nákladom na vymáhanie pohľadávky v sume 1,32 EUR okresný súd navyše uviedol, že žalobca ich existenciu nepreukázal. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný v plnej miere, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že podľa právneho názoru okresného súdu k zosplatneniu úveru došlo pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20. 02. 2014 a od jej splatnosti plynie v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba aj pre zosplatnený celý úver. Tento právny názor nepovažoval za správny. Ak by totiž súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ust. § 103 Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčanie podľa tohto
ustanovenia by posúdil u splátok splatných 20. 02. 2014, 20. 03. 2014, 20. 04. 2014 a 20. 05. 2014 a premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných 20. 06. 2014 a nasl.) by posúdil podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Správne by tak mal mať za preukázané, že splátky sú premlčané len tie, ktoré boli splatné 20. 02. 2014, 20. 03. 2014 a 20. 04. 2014. Dňa 19. 06. 2014 bol zosplatnený celý úver a žaloba bola na súde podaná dňa 15. 05. 2017. V čase podania žaloby na súd tak nebol premlčaný zostatok úveru zosplatneného dňa 19. 06. 2014, pozostávajúci zo 40. neuhradených splátok po 15,- EUR, t. j. v sume 600,- EUR, keďže bol uplatnený v rámci plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka (pri splátke splatnej dňa 20. 06. 2014), ako aj podľa § 101 Občianskeho zákonníka ohľadne zosplatneného zostatku úveru. Ak by totiž mala plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Uzavrel, že v zmysle uvedeného bola žaloba nedôvodná len čo do zaplatenia 85,96 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20. 06. 2014 do zaplatenia, a preto v tejto časti berie žalobu späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšku navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 600,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20. 06. 2014 do zaplatenia a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 75 %.
3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
4. Vzhľadom na čiastočnému späťvzatie žaloby v odvolacom konaní pristúpil odvolací súd v prvom rade k rozhodnutiu o tomto dispozičnom úkone žalobcu.
5. Podľa § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „CSP“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
6. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (odsek § 370 CSP).
7. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
8. Žalobu možno čiastočne zobrať späť za predpokladu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca v danom prípade dispozičným úkonom vzal svoju žalobu v časti späť po vyhlásení rozsudku okresného súdu, avšak skôr, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť.
9. Odvolací súd preto v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 85,96 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 20. 06. 2014 do zaplatenia, keď nezistil zákonné prekážky, ktoré by tomuto procesnému postupu súdu bránili, keďže žalovaný z vážnych dôvodov nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, hoci mu bolo odvolanie, ktorého súčasťou je i čiastočné späťvzatie žaloby, riadne doručené. Zároveň odvolací súd pristúpil k čiastočnému zrušeniu výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie 85,96 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 20. 06. 2014 do zaplatenia a v tomto rozsahu, teda v tejto časti konanie zastavil.
10. Následne krajský súd odvolanie prejednal a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v ktorom tento nebol zrušený pre čiastočné späťvzatie žaloby, preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP viazaný rozsahom, ako aj dôvodmi odvolania, rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.
11. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, na ktorých okresný súd svoje rozhodnutie založil (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a osobitne k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že preskúmaním súdneho spisu zistil, že okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20. 02. 2014. Právny predchodca žalovaného dlh z tejto zmluvy zosplatnil ku dňu 19. 06. 2014 vo vzťahu k uvedenej splátke splatnej dňa 20. 02. 2014. Žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové zistenia okresného súdu a aj odvolací dôvod formuloval tak, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Preto možno vychádzať zo skutočnosti, že v prejednávanej veci k zosplatneniu dlhu zo zmluvy o pôžičke došlo pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20. 02. 2014.
14. Žalobca svoje odvolanie založil na spochybnení právneho záveru okresného súdu, že premlčacia doba v prejednávanom spore začína plynúť od splatnosti splátky, ktorá bola dôvodom zosplatnenia celého úveru, keď tvrdí, že splátky splatné do zosplatnenia celého dlhu zo zmluvy sa premlčujú v režime podľa § 103 Občianskeho zákonníka a premlčanie zosplatneného dlhu zo zmluvy sa riadi § 101 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedený právny názor žalobcu však podľa názoru odvolacieho súdu opomína znenie druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“, ako aj logický a gramatický výklad § 101 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že toto ustanovenie sa aplikuje len v prípadoch, ak „v ďalších ustanoveniach nie je uvedené inak“. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.
15. Ak teda v prejednávanom prípade právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dlhu vo vzťahu k omeškaniu žalovaného so splátkou splatnou dňa 20. 02. 2014, čo odvolateľ nespochybnil, premlčacia doba začala plynúť od 20. 02. 2014 a táto márne uplynula dňa 20. 02. 2017 (pondelok), nakoľko žaloba bola na okresnom súde podaná až dňa 15. 05. 2017.
16. Vzhľadom k vyššie uvedenému, nakoľko odvolateľ právne posúdenie zmluvy o pôžičke ako zmluvy spotrebiteľskej nespochybnil, či nepriznanie nákladov na vymáhanie pohľadávky okresným súdom, s poukazom na skutočnosť, že odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok okresného súdu v časti, ktorá nebola zrušená pre späťvzatie žaloby žalobcom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.
17. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, nakoľko okresný súd postupoval vecne správne, ak o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP, ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).