Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoCsp-13-2023.pdf
PDF · 100.41 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/13/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX M. G., o zaplatenie 10.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 5Csp/18/2021-244 zo dňa 01.12.2022 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo súd“) rozhodol, cit.:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 565, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava, ako veriteľ a banka, uzatvoril s dlžníkmi: V. N. (pôvodne žalovaný v 1. rade), Y. N. a žalovaným Y. B. zmluvu o splátkovom úvere dňa 06.07.2011, na základe ktorej sa banka zaväzuje poskytnúť dlžníkom úver a dlžníci sa zaväzujú poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky, a to za podmienok: výška úveru 10.800 eur, druh úveru: spotrebný úver na čokoľvek, úroková sadzba: fixná do splatnosti, 16,90 % v deň uzatvorenia úverovej zmluvy; výška splátky: od prvého čerpania úveru do 31.7.2011 vo výške 134,81 eur/mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca; od 16.08.2011 vo výške 190,96 eur/mesačne k 16. dňu v kalendárnom mesiaci; počet splátok: 119 od 16.08.2011, konečná splatnosť úveru: 16.06.2021. Žalobca podal žalobu pôvodne voči dlžníkom, a to V. N. ako žalovanému v 1. rade a voči Y. B. ako žalovanému v 2. rade. V priebehu konania došlo k späťvzatiu žaloby voči V. N., nakoľko na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a menovaný bol oddlžený. Súd uznesením zo dňa 19.10.2022 konanie voči tomuto dlžníkovi zastavil. Následne sa konanie v uvedenej veci viedlo už len proti žalovanému Y. B.. V konaní mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.01.2018 oznámil žalovanému Y. B., že ku dňu 28.01.2018 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky a vyzval ho, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia jeho výzvy. Listom zo dňa 02.03.2018 právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 a z uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku dňu 01.03.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Z predloženého výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX a z vyjadrenia žalobcu
doručeného súdu dňa 14.02.2022 mal súd za preukázané, že žalovaný a ďalší dvaja dlžníci čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 10.800 eur a z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 15.880,21 eur.
4. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s § 54a OZ ex offo skúmal, či nárok nie je premlčaný. Pri zosplatnení úveru v zmysle § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba podľa § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky, a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. Súd zastáva názor, že by malo ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej Občianskeho zákonníka uviedol, odkedy plynie premlčacia doba pri zosplatnení úveru, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru, Účelom tohto ustanovenia je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Premlčacia doba neplynie od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také neuvádza. Právny záver o tom, že premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky, vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí. Ide napr. o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/161/2018 zo dňa 26.03.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/95/2018 zo dňa 13.9.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/276/2017 zo dňa 23.10.2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/315/2017 zo dňa 27.2.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018 alebo Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/176/2017 zo dňa 26.3.2018. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2018 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.02.2018. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 09.04.2021 (č.l. 118 spisu) plynie, že jeho právny predchodca využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 02.03.2018 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje, pričom v uvedenom podaní žalobca konštatuje, že postupca toto svoje právo využil v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Keď § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 OZ. Preto od zročnosti tejto splátky, a nie až zosplatnením, plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je totiž vo svojej podstate lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ, ktoré viaže začiatok plynutia premlčacej doby v podstate na okamih splatnosti. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie úveru, bola splátka so zaplatením ktorej bol žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov pred uplatnením práva žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, teda splátka splatná dňa 16.11.2017. Právny predchodca zosplatnil úver ku dňu 01.03.2018, k tomuto dňu bol žalovaný v trojmesačnom omeškaní so splatnosťou splátky splatnej 16.11.2017 - 16.12.2017, 16.01.2018, 16.02.2018). Preto nasledujúceho dňa, t.j. od 17.11.2017 začala plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka a k jej uplynutiu došlo dňa 16.11.2020. Žaloba bola podaná na súd až dňa 26.02.2021, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Namietal, že súd neaplikoval zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVI-19. V zmysle ust. § 1 uvedeného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona
do 30.04.2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12.03.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Zároveň dňa 14.01.2021 bol schválený zákon č. 9/221 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 s účinnosťou od 19.01.2021, pričom v zmysle ust.§ 8 uvedeného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.02.2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31.12.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V zmysle vyššie uvedených ustanovení § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. tak premlčacia doba neplynula v období od 27.03.2020 do 30.04.2020, t.j. 35 dní a 19.01.2021 do 28.02.2021, t.j. spolu 41 dní. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie na vec opomenul aplikovať vyššie uvedené ustanovenia zákona a v dôsledku tejto skutočnosti nesprávne stanovil začiatok a uplynutie premlčacej doby. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak nepreskúmateľné. V ďalšom namietal, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je v priamom rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, z ktorého vyplýva, že pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch začne premlčacia doby plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehoty na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa veriteľom s úspechom môže obrátiť na súd po prvýkrát. Žalobca súhlasil, že dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie, bola splátka splatná dňa 16.11.2017. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu tohto práva, t.j. od 17.02.2018 a uplynula najskôr dňa 17.02.2021. K uvedenému je potrebné pripočítať 76 dní neplynutia lehôt pre COVID- 19, na základe čoho je zrejmé, že pohľadávka ku dňu podania žaloby (26.02.2021) nebola premlčaná a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru o opaku. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/53/2021, 9CoCsp/66/2020 a 9CoCsp/45/2020. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s ním nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie.
8. Žalobca vo svojej replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta, resp. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že trvá na svojom nesúhlase s podaným odvolaním a súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Odvolateľ odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie v otázke premlčania nároku žalobcu.
13. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za premlčaný, keď uviedol, že ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, pričom v prípade, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, podľa § 103 OZ môže veriteľ žiadať splnenie len príslušnej splátky, ktorá sa stala splatnou podľa dohody strán. V tomto prípade každá jednotlivá splátka predstavuje samostatné plnenie, pre ktoré plynie premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne. Len v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal splatný celý dlh podľa § 565 OZ, premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Podľa názoru súdu prvej inštancie premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť tak, ako upravuje ustanovenie § 103 OZ v spojení s § 101 OZ, teda odo dňa nasledujúceho od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Zosplatnenie úveru posúdil v kontexte s výzvou zo dňa 28.01.2018, pričom mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 16.11.2017. Trojročná premlčacia doba začala plynúť od 17.11.2017 a uplynula 17.11.2020. Žaloba bola na súd doručená dňa 26.02.2021, teda po uplynutí premlčacej doby. Preto súd žalobu zamietol.
14. Je potrebné uviesť, že vyššie uvedené posúdenie otázky premlčania nároku žalobcu zodpovedalo rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Prešove, ako aj ďalších krajských súdov s tým, že existovali i odlišné názory týkajúce sa posúdenia uvedenej otázky.
15. Uvedená právna otázka sa stala predmetom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súd SR (uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020), pričom z jej posúdenia najvyšším súdom je potrebné vychádzať.
16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu uplatneniu jeho práv, podľa zásady vigilantibus iura, ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo požadovať
okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
18. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR zaujal v otázke začiatku plynutia premlčacej doby odlišné stanovisko ako súd prvej inštancie, pričom s prihliadnutím na to, že uvedená právna otázka iným spôsobom zo strany najvyššieho súdu riešená nebola, je potrebné vychádzať z právneho posúdenia veci vykonaného najvyšším súdom.
20. V prejednávanej veci tak súd prvej inštancie dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku. Pri právnom posúdení v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR premlčacia doby začala plynúť až po tom, čo bol spotrebiteľ tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky, pre ktorú bol zosplatnený celý úver. V tomto prípade teda premlčacia doba začala plynúť dňa 17.02.2018, kedy bol spotrebiteľ v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 16.11.2017, a uplynula dňa 17.02.2021. Žaloba bola podaná dňa 26.02.2021.
21. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatnenie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
22. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatnenie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
23. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní právnu úpravu zákona č. 62/2020 Z.z. Práve týmto zákonom pritom boli prijaté mimoriadne opatrenia týkajúce sa neplynutia lehôt, resp. posunu konca lehôt stanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a to v dôsledku situácie vzniknutej a súvisiacej so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
24. Z ustanovenia § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. vyplýva, že zákonom stanovené lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch (právnych vzťahoch vznikajúcich podľa predpisov súkromného práva; najmä Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) na uplatnenie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva, odo dňa účinnosti tohto zákonného ustanovenia, t.j. od 19.1.2021 do 28.2.2021 neplynuli. Práve v tomto období by v zmysle ustanovenia § 101 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka došlo k premlčaniu nároku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V dôsledku právnej úpravy zákona č. 62/2020 Z.z. však došlo k dočasnému zastaveniu plynutia hmotnoprávnych lehôt a ich následnému predĺženiu o dobu ich neplynutia. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval zákon č. 62/2020 Z.z.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Z uvedeného dôvodu súd po vrátení veci zopakuje dokazovanie v naznačenom smere, vyhodnotí obranu žalobcu a vo veci opätovne rozhodne; svoje rozhodnutie zároveň riadne odôvodní spôsobom
uvedeným v ustanovení § 220 ods.2 CSP. V prípade, že dospeje k záveru o nepremlčaní práva žalobcu, je nutné preskúmať, či nároky žalobcu sú v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).