Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 300 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (489)Rozsudok_6Co-26-2017.pdf
PDF · 90.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 2.294,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24C/92/2015-52 zo dňa 29.09.2016 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sa žalobou, doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.294,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z istiny od 16.06.2015 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.03.2016 žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie poplatkov a sankčných úrokov v sume 386,99 Eur s príslušenstvom späť. Tunajší súd uznesením č.k. 24C/92/2015 zo dňa 05.04.2016 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 386,99 Eur s prislúchajúcim úrokom zastavil.
5. Zo Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Y. č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“) poskytol žalovanej úverový rámec v sume 900 Eur so štandardnou mesačnou splátkou 30 Eur. K schváleniu žiadosti zo strany veriteľa došlo dňa 19.10.2011. V predmetnej žiadosti/zmluve bola uvedená iba výška úverového rámca, výška mesačnej splátky a štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka 1,9 % p.m. 22,80 % p.a..
6. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Y. súd zistil, že žalovaná mala dohodnutý úverový rámec vo výške 900,00 Eur, deň splatnosti dátum XX.XX.XXXX a konečný stav účtu k dňu splatnosti predstavuje - 2.294,44 Eur. Z výpisu je ďalej zjavné, že debetné transakcie okrem čerpania úveru, zmluvných a sankčných úrokov zahŕňajú aj rôzne poplatky/za úverové rizikové poistenie, poplatky za výbery z bankomatov, poplatky za správu kartového účtu, poplatky za úverové rizikové poistenie typu A, poplatky za spracovanie poštovej poukážky, poplatky za správu kartového účtu, náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti a poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie.
7. Z listu zo dňa 02.08.2012 označeného ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžného zostatku“ súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku v sume 1.085,05 Eur a vyzval žalovanú na jeho úhradu v lehote 10 dní odo dňa doučenia tohto vyhlásenia, pričom v zmysle doručenky bol tento list žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 06.08.2012. Predčasná splatnosť dlhu teda nastala dňa 16.08.2012.
8. Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. V zmluve o pôžičke čo do obsahu absentuje údaj o úroku a poplatkoch. Zaplatenie úroku spôsobom vyššie uvedeným, nie je ani individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, nakoľko táto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu Všeobecných obchodných podmienok, pričom žalovaná pri podpise nebola s touto zmluvnou podmienkou individuálne oboznámená a absentuje aj samotný úkon zo strany žalovanej, ktorá by túto zmluvnú podmienku akceptovala a prejavila súhlas s jej uplatnením v prípade ak nastanú predpokladané okolnosti pre jej uplatnenie. Zmluvná podmienka týkajúca sa povinností žalovanej z poskytnutej pôžičky platiť úroky je v rozpore s ust. § 53 OZ, § 39 OZ, jedná sa o netransparentnú inkorporačnú doložku, a preto žalovanej nevznikla povinnosť platiť úrok z pôžičky v súvislosti s jej poskytnutím.
9. Pokiaľ dňa 19.10.2011 mala VÚB, a.s., schváliť úverový rámec 900 Eur, pri schválenej mesačnej splátke 30,- eur, žalobca v konaní nepreukázal platné uzavretie zmluvy o poskytnutí úverového rámca v týchto parametroch. Je zrejmé, že po prehodnotení žiadosti, bol žalovanej schválený úverový rámec v sume a za podmienok jednostranne stanovených bankou, pričom išlo o nový návrh na uzatvorenie novej zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
10. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaná ako spotrebiteľka bola informovaná o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a doplnená, o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Pre rozpor s citovaným ustanovením preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá by bola zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené súd považuje zmluvu o poskytnutí úveru za neplatnú, resp. táto vôbec nebola uzavretá.
11. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla.
12. Plnenia veriteľa boli poskytované priebežne, pričom žalovaná naposledy čerpala prostriedky 17.04.2012, čo vyplýva z výpisu z účtu; následne sú na účte zúčtovávané len rôzne poplatky a úroky. Žalobcovi preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr týmto dňom / u predtým čerpaných úverových prostriedkov aj skôr/, pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne najneskôr dňom 17.04.2012 a premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 17.04.2015. Žalobca podal žalobu na súd 30.07.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania práva.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. 14. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1907,45 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1907,45 Eur od 16.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Namietal označenie zmluvy za absolútne neplatný právny úkon.
Úverová zmluva bola uzavretá riadne v písomnej forme podľa § 9 ods. 1 zákona č, 129/2010 Z.z.. Výška úveru je uvedená v základných náležitostiach úverovej zmluvy. V zmluve je tiež uvedená výška splátok, spôsob navýšenia úveru o úroky, úroková sadzba. Zákon č. 129/2010 Z.z. pre prípad absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 sankcionuje bezúročnosťou úveru, nie neplatnosťou zmluvy. Pri bezúročnosti úveru vzniká veriteľovi nárok na istinu. Záver súdu, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je správny. Súd tiež nesprávne posúdil nárok ako premlčaný, keď vôbec nevzal do úvahy vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vychádzal z dátumov posledných čerpaní žalovanou. Právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť listom zo dňa 02.08.2012. Začiatok premlčacej doby možno začať počítať najskôr odo dňa nasledujúceho po prevzatí písomnosti žalovaným, t.j. odo dňa 07.02.2012. Tento záver podporuje aj výklad ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za zmätočné.
15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) výzvou zo dňa 05.06.2018 vyzval strany na zváženie vyjadrenia k prípadnému odlišnému právnemu posúdeniu veci, keďže v doterajšom konaní nebolo aplikované ustanovenie § 53 ods. 9, § 565, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
17. Žalobca ani žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.
18. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
19. Zo Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Y. č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec v sume 900 Eur so štandardnou mesačnou splátkou 30 Eur. K schváleniu žiadosti zo strany veriteľa došlo dňa 19.10.2011. V predmetnej žiadosti/ zmluve bola uvedená výška úverového rámca, výška mesačnej splátky a štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka 1,9 % p.m.,22,80 % p.a..
20. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku v sume 1.085,05 Eur listom zo dňa 02.08.2012, ktorým zároveň vyzval žalovanú na úhradu v lehote 10 dní odo dňa doučenia tohto vyhlásenia. List bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 06.08.2012.
21. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
24. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva zo dňa 19.10.2011 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a že žalovaná nepoužila predmet plnenia na podnikanie, rovnako, že právny predchodca žalobcu je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.
26. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od svojej doterajšej rozhodovacej praxe v prípade použitia právnej úpravy o občianskych právach a nie podnikateľských - napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/27/2012, 6Co/81/2012, 6Co/2/2013, 6Co/105/2013). Odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie zo dňa 14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom (a to aj v prípade, že k uzatvoreniu zmluvy došlo pred 01.01.2008) je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 02.08.2012. S poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov (§ 53 ods. 9 OZ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr v máji 2012. Zdá sa však, že dlžnou splátkou, pre ktorú nastal de fault (zosplatnenie) je už aprílová splátka. Potvrdzuje to vyjadrenie žalobcu z 22.3.2016 (č.l. 33), v ktorom ako ostatnú splátku zaplatenú pred zosplatnením celého dlhu označil marcovú splátku (30,- eur dňa 23.3.2012). Žaloba bola na súd podaná 30.07.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá podľa § 103 OZ začala plynúť až od nezaplatenej aprílovej splátky roku 2012. Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky , pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa §103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti, nejasný , vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§37 ods.1 OZ)
28. Keďže nárok zo zmluvy je premlčaný, vzhľadom na povinnosť súdu ex offo vyplývajúcu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie, tento nárok žalobcovi nie je možné priznať. V dôsledku zistenia premlčania nároku sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti osobitne nevenoval skúmaniu existencie nároku a jeho rozsahu.
29. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
30. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná boli úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).