Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_5CoCsp-27-2020.pdf
PDF · 115.81 KB
Case nature
Subarea
5CoCsp/27/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. E. 1, XXX XX I. I., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/273/2019-20 zo dňa 03.01.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v časti výroku I. vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
Zrušuje uznesenie vo zvyšku výroku I. a to o povinnosti žalobcu podať žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu v lehote 30 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Prešov a v časti výroku, ktorým súd 1.inštancie časovo obmedzil trvanie povinnosti do právoplatného skončenia konania veci samej.
Poučuje žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej ako žalobca vo vzťahu k žalobcovi ako žalovanému o zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2016, prípadne aj inú žalobu.
M e n í uznesenie vo výroku II. o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia konania veci samej.
2. Uložil žalobcovi, aby podal proti žalovanému žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia, na Okresný súd Prešov.
3. Vyslovil, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 324 ods. 1; 325 ods. 1, 2 písm. c), d); 328 ods. 2; 329 ods. 1 veta prvá; 336 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).
5. Konštatoval, že oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými žalobcom, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobca svoj nárok osvedčil predložením spotrebiteľskej zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 08.10.2019, ktorá bola adresovaná žalovaným zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok v prospech žalovaného. Z týchto listinných dôkazov bez akýchkoľvek pochybnosti vyplýva postavenie žalobcu ako dlžníka žalovaného ako aj to, že žalovaný pristúpil (pristúpi) k realizácií uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu. V návrhu žalobca spochybňuje výšku pohľadávky, keď tvrdí, že žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch a to z § 7 ods. 1, keď neskúmal schopnosť žalobcu a S. A. splácať spotrebiteľský úver, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zároveň spochybňuje samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy, keď tvrdí, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. Podľa súdu prvej inštancie boli osvedčené základné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobcu, čím by žalobcovi vznikla majetková ujma. Súd prvej inštancie považoval za potrebné tomuto zamedziť, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia žalobu vo veci samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter. V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.
7. Žalovaný v odvolaní namietal, že so žalobcom uzatvorili samostatnú od Zmluvy o úvere oddelenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal body 3.3 a 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorých: Banka a Dlžník vyhlasujú: (I) že si riadne prečítali znenie tejto Dohody, (II) že v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý, (III) že vyjadruje ich slobodnú vôľu prostú akýchkoľvek omylov, (IV) že nebola uzatvorená ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa bodu 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy Dlžník podpisom tejto Dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalobca tak vlastnoručne potvrdil, že bol oboznámený o následkoch Dohody o zrážkach zo mzdy a týmto porozumel. Vzhľadom na dikciu zákona tak žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady pre platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere. Podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov platná, ak bola uzatvorená v písomnej forme a spĺňa požiadavky na platnosť právneho úkonu. Žalobca však netvrdí a ani nepreukázal, že by takéto požiadavky neboli splnené. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonné predpoklady platnosti v zmysle ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalobca tieto skutočnosti ani nepopiera. Jeho argumentácia smeruje voči dohodám o zrážkach ako takým, ktoré označuje za neprijateľné, vôbec neskúma predpoklady platnosti a ani ich nepopiera vo vzťahu priamo k žalovanej Dohode o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše, právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho apriori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca že ide o neprijateľné dojednanie. Ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to v prípade, ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na samostatnej listine a ak dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. V súčasnosti preto nie je daný žiadny dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko do majetkových práv žalobcu žiadnym spôsobom nevstúpi odporca neoprávnene. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
8. Žalobca v odvolaní namietal vo vzťahu k prvému výroku, ktorým súd časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej , že žiadne konanie vo veci samej neprebieha. Preto obmedzenie jeho trvania do skončenia právoplatného skončenia vo veci samej je absolútne bezdôvodné. Vo vzťahu k tejto časti výroku chýba akékoľvek odôvodnenie, preto nie je možné ani zistiť, aké konanie, na skončenie ktorého súd viaže trvanie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie na mysli. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď obmedzil dĺžku trvania neodkladného opatrenia skončením bližšie nekonkretizovaného konania vo veci samej, pokiaľ sa žiadne konanie vo veci nezačalo. Výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nie je taktiež vôbec odôvodnený. Z ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p. explicitne vyplýva jediný dôvod, kedy súd neuloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a to vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd neodkladným opatrením uložil žalovanému (správne žalobcovi) povinnosť podať žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, teda aj prípadné meritórne rozhodnutie súdu na základe takto podanej žaloby by bolo totožné s výrokom uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým už súd žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uložil. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia vo vzťahu ku povinnosti žalobcu podať žalobu o zdržanie sa používania Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je vôbec zrejmé, prečo nie je predpoklad, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Nie je ani zrejmé, aké iné prípadné sporné pomery by sa podaním žaloby o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy mali medzi žalobcom a žalovaným vyriešiť. V ustanovení § 336 ods. l CSP je príkladmo, avšak explicitne, uvedený jediný prípad, keď súd po nariadení neodkladného opatrenia neuloží navrhovateľovi podať v určitej lehote žalobu vo veci Ide práve o prípad žalobcu, keď neodkladným opatrením došlo vo vzťahu ku existencii Dohody o zrážkach zo mzdy a zákazom jej použitia neodkladným opatrením ku trvalej úprave pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v prípade, v ktorom by jednoznačne podľa § 336 ods. 1 C.s.p. nemal po vydaní neodkladného opatrenia uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej, postupoval úplne opačne a túto povinnosť žalobcovi uložil a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Zároveň ak súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy v lehote 30 dní, ktorá sa počíta od doručenia, rozhodol tak, že by žalobca musel žalobu podať bez ohľadu na to, či vo veci podá odvolanie. Lehota na podanie žaloby uplynie podľa výroku uznesenia uplynutím 30 dňovej lehoty od doručenia, teda skôr, ako Krajský súd v Prešove rozhodne o odvolaní žalobcu proti povinnosti podať žalobu o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy. Teda bez ohľadu na to, že žalobca podal odvolanie, lehota by mi podľa uznesenia súdu mala uplynúť 30 dní od doručenia. V prípade podaného odvolania, výrok uznesenia, ktorým žalobcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť podať žalobu, nenadobudne právoplatnosť. Zároveň však, ak by Krajský súd v Prešove uznesenie súdu 1.inštancie vo všetkých jeho výrokoch potvrdil, potom by žalobca lehotu na podanie žaloby zmeškal, keďže táto plynie odo dňa doručenia uznesenia okresného súdu (nie od jeho právoplatnosti).Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia iba do právoplatného skončenia konania vo veci samej tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, avšak toto časovo neobmedzí, zruší výrok uznesenia, ktorým uložil žalovanému povinnosť podať proti žalovanému žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní nesúhlasí a zotrváva na doterajších prednesoch a vyjadreniach ktoré v konaní produkoval. Žalobca a žalovaný uzatvorili samostatnú, od Zmluvy o úvere oddelenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal body 3.3 a 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa bodu 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy, Dlžník podpisom tejto Dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalobca tak vlastnoručne potvrdil, že bol oboznámený o následkoch Dohody o zrážkach zo mzdy a týmto porozumel. Vzhľadom na dikciu zákona tak žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady pre platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonné predpoklady platností v zmysle ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalobca tieto skutočnosti ani nepopiera. Jeho argumentácia smeruje voči dohodám o zrážkach ako takým, ktoré označuje za neprijateľné, vôbec neskúma predpoklady platnosti a ani ich nepopiera vo vzťahu priamo k žalovanej Dohode o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše, právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho apriori tvrdiť. že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to v prípade, ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na samostatnej listine a ak dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Tieto podmienky na uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy boli taktiež riadne splnené. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne ani do ekonomickej situácie žalobcu, nakoľko zrážky zo mzdy sa vykonávali len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky, Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jemu poskytnutého úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, mu bude tá istá suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobca súhlasil pri podpise zmluvy, t.j. vo výške splátok, ktoré pred podpisom Zmluvy o úvere odkonzultoval tak, aby nijak nesťažili jeho ekonomické postavenie. Znamená to, že ak by žalobca ako dlžník riadne splácal úver, jeho mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ použil z dôvodu, že žalobca ako dlžník riadne úver nesplácal. Žalobca uviedol jednu neprijateľnú podmienku Dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. z tohto dôvodu sa Zmluva o úvere ani nemôže považovať za neplatnú, nakoľko by muselo ísť o veľký počet neprijateľných podmienok a Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou Zmluvy o úvere, a teda nie je jej zmluvnou podmienkou. Žalobca nepreukázal neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, nepreukázal neplatnosť zmluvy o úvere a nepreukázal ani skutočné objektívne dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné vydať neodkladné opatrenie v takom prípade, ak ešte nesplatil ani istinu úveru, pričom vzhľadom na spôsob a výšku ich splácania je dôvodný predpoklad, že samotnú istinu úveru splatí najskôr o takmer 5 rokov. V súčasnosti preto nie je daný žiaden dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko do majetkových práv žalobcu sa žiadnym spôsobom nevstupuje neoprávnene. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie žalobcu v napadnutej časti dôvodné je.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa ust. § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa ust. § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa ust. § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
19. Podľa ust. § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedenie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov o navrátenie pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
20. Podľa ust. § 357 písm. d) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
21. Podľa ust. § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
22. Neodkladné opatrenie v danom prípade má len dočasný charakter. Jeho účelom je zamedziť výkonu zrážok zo mzdy žalobcu do doby, než bude rozhodnuté vo veci samej, preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku, a to z dôvodu, že neodkladné opatrenie má dočasný (predbežný) charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
24. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.10.2016. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.10.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- Eur. Výška mesačnej splátky úveru bola dohodnutá na 458,72 Eur mesačne, počet mesačných plátok 96, termín konečnej splatnosti úveru 20.10.2024, RPMN banky 10,70 Eur ročne, fixná úroková sadzba 7,90 % ročne. Zmluvu uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľ, preto je potrebné zmluvu považovať za spotrebiteľskú. Za účelom zabezpečenia úveru uzatvorili žalobca a žalovaná dňa 19.10.2016 Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný doručil žalobcovi Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy z 08.10.2019, ktorá je adresovaná zamestnávateľovi žalobcu X., s.r.o., K. H. 19, K.. Podľa žiadosti má zamestnávateľ žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 422,72 Eur z dôvodu, že žalobca sa dostal do omeškania so splácaním svojho záväzku. Žalobca nemá vedomosť, či žalovaný už žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy doručil jeho zamestnávateľovi, avšak sa dá predpokladať, že táto žiadosť už bola alebo bude zamestnávateľovi doručená. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade vykonávania zrážok zo mzdy ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikateľ. Pritom ide o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si určuje sám veriteľ. Žalobca tiež uviedol, že úver nebol poskytnutý jemu, ako to tvrdí žalovaný v žiadosti o zrážky zo mzdy, ale jeho bratovi. Žalovaný neskúmal pri úvere poskytnutom jeho bratovi jeho bonitu. Príjem žalobcu v čase podpisu zmluvy bol v priemere 800,- Eur mesačne, ktorý by mu neumožňoval splácať úver vo výške takmer 500,- Eur. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov s cieľom predísť nenávratnej finančnej ujme v majetkovej sfére žalobcu a stavu vyvolávajúceho prípadné spory medzi účastníkmi.
25. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi dlžníkom S. A., nar. XX.XX.XXXX a spoludlžníkom Z. A., nar. XX.XX.XXXX, Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.10.2016, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy adresovanú žalovaným spoločnosti X., s.r.o., K. zo dňa 06.10.2019.
26. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že výplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s ustanovením §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V návrhu žalobca spochybňuje výšku pohľadávky, keď tvrdí, že žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne z § 7 ods. 1, keď neskúmal schopnosť žalobca a S. A. splácať spotrebiteľský úver, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobca možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo. Žalovaný pristúpil k realizácií dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku bez toho, aby túto zmluvnú podmienku so žalobcom individuálne dojednal, aj keď ide o samostatnú dohodu odvolací súd konštatuje, že jej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, pričom žalobca tvrdí, že dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
27. Uvedená podmienka môže byť rozporná s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, so zákonom alebo dobrými mravmi, a preto môže byť neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho dvora Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o významný prvok ochrany spotrebiteľa v práve Európskej únie. Zároveň ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/ÉHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (EFFET KUTILÉN).
28. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca osvedčil danosť nároku tak, ako to správne zistil súd prvej inštancie, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložil vyplýva, že je so žalovaným v zmluvnom vzťahu a uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Teda konkrétne žalobca tvrdí, že žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch a to v § 7 ods. 1, keď neskúmal schopnosť žalobcu S. A. splácať spotrebiteľský úver, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok dohodnutých na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto má odvolací súd za to, že nárok žalobcu napriek tomu, že to nebolo predmetom dokazovania je osvedčený.
29. Súd prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu správne rozhodol. Odvolacie námietky žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené nie sú dôvodné. Preto odvolací súd uznesenie v tejto časti ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
30. Čo sa týka dodatku výroku, kedy súd prvej inštancie určil dobu trvania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a uložil žalobcovi, aby podal proti žalovanému žalobu o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy do 30 dní od doručenia tohto uznesenia na Okresný súd Prešov, odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 1.7.2016 C.s.p. prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia. C.s.p. upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany. Ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Vzhľadom na úpravu času stanovenú v § 330 ods. 1, § 333, § 334, § 335 ods. 1, 2 C.s.p. Táto úprava upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p. veta druhá, a má za to, že v danom prípade nebolo potrebné ukladať povinnosť žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
31. Tak ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd má za to, že nebolo potrebné ukladať navrhovateľovi povinnosť podľa ust. § 336 ods. 1 C.s.p., preto poučil žalovaného, ktorému sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom lehotu na podanie žaloby neurčil. Odvolací súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uviedol strany a predmet konania vo veci samej, keď má za to, že bude účelné podať žalobu vo vzťahu k žalobcovi ako žalovanému o zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2016. Ako predbežnou otázkou by sa súd potom vo veci zaoberal dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016. Teda dohody vo vzťahu ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa jej použitia na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, či táto obsahuje alebo neobsahuje neprijateľnosť podmienky. Žalovaný však môže podať aj inú žalobu.
32. Aj keď formálne ide o zmenu vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie, účelné bolo vzhľadom na to, že návrh v znení ako rozhodol súd prvej inštancie žalobca nepodal, uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu podať žalobu o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.10.2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu v lehote 30 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Prešov a v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie časovo obmedzil trvanie povinnosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej zrušiť a to v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p.
33. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. Odvolací súd rozhodol o týchto trovách z dôvodu, že žalovaný má iba možnosť podať žalobu. Nebola mu uložená táto povinnosť. Preto sa v dobe rozhodnutia odvolacieho súdu jedná o uznesenie, ktorým sa konanie končí. Preto odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku II. o trovách konania tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.